Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: B.. B. M., K. Š. X, XXX XX O., právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Balážom, advokátom so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, IČO: 42238871, proti žalovanému: Q. M., M. O. Y. XXX, XXX XX Y., T.: XX XXX XXX, právne zastúpenému Mgr. Drahoslavom Potočekom, advokátom so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 32 465 238, o zaplatenie 810,36 eura s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného o zaplatenie 1.143,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -506 zo dňa 23. mája 2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a IV.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že: „ I. Žalobu o zaplatenie 810,36 eur s prísl. z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému sumu 1.143,60 eur s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 23.10.2013 do zaplatenia.

III. V prevyšujúcej časti vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a.

IV. P r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 810,36 eura s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že uzavrel so žalovaným dňa 7.5.2012 zmluvu o dielo, predmetom ktorej okrem iných dodávok bola aj dodávka plynofikácie. Po tom, čo žalovaný odmietol pokračovať v prácach podľa zmluvy o dielo, rozhodol sa s ním túto spoluprácu ukončiť, a to listom, ktorý bol žalovanému doručený dňa 12.2.2013. Žalovaný plynofikáciu ku dňu 12.2.2013 nedokončil, a preto bol prinútený objednať dokončenie plynofikácie u iného dodávateľa. Išlo o dokončenie plynofikácie kuchyne, pretože bez tejto plynofikácie celá kuchyňa je nefunkčná. Plynofikáciu vykonal V. C. - C., ktorému za prácu podľa súpisu vykonaných prác zaplatil 810,36 eur. Žalovaného listom zo dňa 10.5.2013, doručeným dňa 14.5.2013, vyzval na zaplatenie uvedenej sumy, ktorá však nebola do dňa 21.5.2013 zaplatená. Žalovaný sa teda dostal do omeškania od 22.5.2013, preto žiada úroky v úrokovej sadzbe platnej od 8.5.2013 vo výške 5,5 % ročne. Právne žalobca svoj nárok špecifikoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa žalovaný

na jeho úkor obohatil, keďže v zmluve o dielo bola dojednaná cena za dodávku plynofikácie vo výške 1.600,- eur plus 20 % DPH, pričom táto mu už bola vyplatená, ale tento v rozpore s dojednanou zmluvou o dielo plynofikáciu svojvoľne nedokončil, a preto bol nútený na dokončenie plynofikácie objednať iného objednávateľa a zaplatiť mu sumu 810,36 eur.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 7.8.2013 pod č.k. -16, proti ktorému žalovaný Q. M. podal včas odpor s tým, že zmluva o dielo uzavretá medzi nimi v ustanovení čl. 2 v odrážke 1 upravuje, že dodávku a montáž vodoinštalácie a kanalizácie zhotoviteľ bude vykonávať podľa projektovej dokumentácie, vypracovanej od T.. I.C.. Žalobca ako objednávateľ v zmysle zmluvy o dielo s ním ako so zhotoviteľom sa v máji 2012 v zmysle zmluvy o dielo dohodol na predbežnej cene diela, keďže mu hovoril, že kvôli šetrnosti rozsah diela bude postačovať v rozsahu, aký on predložil v predbežnej ponuke v rozpočte ním vyhotovenom dňa 27.4.2012, teda bez horizontálnej kanalizácie, rozvodov a podobne v celkovej cene 33.479,66 eur. Napriek skutočnosti, že v čase uzatvárania zmluvy žalobca projektom - rozpočtom od T.. I. už disponoval, jemu ho neposkytol. Projekt - rozpočet projektantky T.. I., ktorým sa mal v zmysle zmluvy riadiť a v konečnom dôsledku aj riadil, kvôli nepostačujúcemu rozsahu prác, na ktorom sa v predbežnej ponuke zo dňa 27.4.2012 účastníci dohodli, obsahuje v časti zdravotechnika širší rozsah prác, teda na rozdiel od jeho predbežnej ponuky aj horizontálne rozvody kanalizácie a vodoinštalácie vo vonkajšej a vnútornej inštalácii a kanalizácii v hodnote 64.666,49 eur za vnútornú zdravotechniku a v cene 5.858,18 eur plus 2.299,62 eur za vonkajšiu zdravotechniku. Projekt - rozpočty mu zaslala a doručila projektantka T.. I. až 23.5.2012, teda 16 dní po podpísaní zmluvy o dielo. Z uvedeného dôvodu sa teda cíti zo strany žalobcu byť absolútne podvedený. Skutočné vykonávanie diela však vyžadovalo uskutočniť práce a dodávku materiálov, ktoré zmluva o dielo vôbec nezahŕňa. Ide tu o vodorovné kanalizácie a horizontálne rozvody vodovodného potrubia a kanalizácie k umývadlám, ktoré mali byť od 12 ks väčšieho počtu, k vodovodným batériám, ktoré mali byť o 40 ks väčšieho počtu, sprchám, ktoré mali byť o 9 ks väčšieho počtu, k WC, ktoré mali byť o 3 ks väčšieho počtu, k drezom, ktoré mali byť o 4 ks väčšieho počtu. Keď uvádza vodorovnú kanalizáciu, ktorá sa pri uzatváraní zmluvy neplánovala, ide o výkopové práce, sekanie, rezanie a rozbíjanie betónu, napr. v suteréne budovy v dĺžke odbočky cca 130 m a tiež aj vonku mimo budovy + bagrovanie, vynášanie sutiny a zeminy von z budovy a vyvážanie preč, montáž rúr a odbočiek, lepenie, dovoz štrku a piesku, zasypávanie kanalizácie štrkom, pieskom celého terénu a podobne. Okrem uvedených prác, navyše na 3. poschodí nad rámec dohody zmluvy okrem 4 pôvodne dohodnutých izieb robil 3 izby navyše premiestnením kúpeľní a sociálnych zariadení na iné miesto uvedeného 3. poschodia. V spomenutých 3 izbách navyše na 3. poschodí sa robilo kúrenie a kanalizácia, plus robili sa navyše spomenuté sociálne zariadenia a kúpeľne na 3. poschodí, v ktorých sa robila vodoinštalácia, kanalizácia, kúrenie a ventilácia, teda sekanie do stien a podlahy a osadzovanie inštalácie. Ventilácia sa robila navyše na každom poschodí, s čím bola samozrejme spojená dodávka rúr a odbočiek v potrebnom počte a dĺžkach, ich osadzovanie, teda sekanie do stien a ich montovanie. Na 3. poschodí sa okrem 3 hydrantov v rámci rozpočtu montoval navyše štvrtý hydrant a k nemu sa inštalovalo potrubie v potrebnej výške, teda sekanie do podlahy a stien a montáž potrubia. Okrem toho sa u objednávateľa prác nad rámec počiatočnej dohody a zmluvy robili navyše aj strešné zvody, teda vonkajšia kanalizácia zo striech nasmerovaná do vnútornej, ktorá bola tiež podobne vykonaná mimo rozpočtu zhotoviteľa. Strešné zvody a s ňou súvisiaca kanalizácia vyžadovali prebíjanie cez steny, sekanie do stien, do podlahy, potom na prízemí smerom od budovy, sekanie, prebíjanie stien, sekanie a rezanie betónových chodníkov a podobne. Uvedené práce teda vyžadovali navyše 5 mesiacov práce, ktoré on musel zaplatiť práce 3 - 6 pracovníkom, ktorým musel zaplatiť odmenu za všetky odpracované hodiny a mesiace. Všetky práce, dodávky a montáž zariaďovacích predmetov boli vykonávané iba na podnet objednávateľa. Všetky práce navyše boli zapisované do stavebného denníka a do výdajkových listín a boli podpísané objednávateľom a stavebným dozorom. Neochota objednávateľa rokovať od októbra 2012 do januára 2013 napriek viacpočetným žiadostiam zhotoviteľa o peňažných úhradách za vykonané práce, ako aj práce a dodávky urobené navyše nad pôvodne dohodnutý rozpočet, je podľa neho voči nemu podvod zo strany objednávateľa. Namiesto početne požadovaného jednania, požadovanej dohody o úhradách za navyše vykonané práce a dodávky, objednávateľ chytráckym spôsobom zaútočil na neho, využijúc svoje právnické zručnosti účelovým, osočujúcim listom, následným návrhom na vydanie platobného rozkazu a trestným oznámením, a to všetko v priebehu 8 dní. Navonok postavil sám seba do postoja urazenej a poškodenej osoby. Podobné jednanie mal aj voči ostatným zhotoviteľom na rovnakej stavbe, aby tak chytráctvom ušetril desiatky tisícov eur - M. J., T.. A. E., ktorí tiež pracovali na uvedenom objekte ako stavební podnikatelia. Za vyššie uvedené práce naviac iba v časti vodoinštalácia a kanalizácia vykonal práce nad rámec zmluvy o dielo v celkovej hodnote 53.407,28 eur, teda práce v hodnote o 25.807,27 eur viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve. Práce

nad rámec zmluvy v časti dodávka, montáž ústredného kúrenia, kotolne, strojovne, rozvodu potrubia armatúr a vykurovacích telies, vykonal v hodnote o 1.129,19 eur viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve, teda 50.934,- eur plus 10.186,- eur DPH. Práce nad rámec zmluvy v časti plynofikácia vykonal v hodnote o 1.143,60 eur viac od pôvodnej ceny dohodnutej v zmluve, teda 1.600,- eur + 320,- eur DPH. V jeho opise sú uvedené iba výpočty a ceny za už vykonané práce a dodávky, nie však ceny za nedodané zariaďovacie predmety, ako sú umývadlá, vodovodné batérie, sprchy, WC misy, drezy a pod., okrem už vyplatených peňazí na zálohách za už vykonané práce a dodávky. Žalobca mu dlží ešte 28.080,07 eur, ktorý nedoplatok voči nemu uplatnil vzájomným návrhom v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. , a pre vyššie uvedené konanie podal na neho aj dňa 20.6.2013 trestné oznámenie na okresnej prokuratúre, ktoré je vedené pod sp. zn. . V súdnom konaní sp. zn. navrhol pre uskutočnené práce a dodávky na uvedenom diele vykonať znalecké dokazovanie, a preto navrhuje súdu aj v tomto konaní, aby závery znaleckého dokazovania boli použité aj v tomto konaní. Keďže mu žalobca dlží ešte 28.080,07 eur, žiada, aby súd žalobu voči nemu zamietol.

4. V podaní zo dňa 18.6.2014 žalovaný ďalej namietal, že v zmluve o dielo bola dohodnutá predbežná cena diela, ktorá neodzrkadľovala ani rozpočet, podľa ktorého sa mali účastníci zmluvy riadiť, ale iba objem rozsahu, na akom boli na začiatku konania dohodnutí. Poukázal na ustanovenie , podľa ktorého, ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť, pričom rozpočet od T.. I., na ktorom sa dohodli, avšak iba v odvetví vodoinštalácie a kanalizácie prevyšoval predbežnú cenu vodoinštalácie a kanalizácie uvedenú v zmluve o dielo o 45.224,29 eur. Poukázal ďalej na ustanovenie , podľa ktorého, ak objednávateľ odstúpil od zmluvy, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu za vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodne dohodnutej ceny, iba ak mal z čiastočného plnenia majetkový prospech. Podľa , ak objednávateľ od zmluvy odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady. Dodávky a práce, ktoré sa týkali iba plynofikácie, boli zo strany objednávateľa oproti pôvodným dojednaniam, pretože sa nakoniec podľa jeho požiadaviek a následnej projektovej dokumentácie T.. B. A. z augusta 2012 plynofikácia inštalovala v exteriérových priestoroch, kde sa rozsah inštalácie navýšil po výkopových prácach, čo navýšilo cenu plynofikácie na uskutočnených prácach o ďalších 1.143,60 eur od predbežnej ceny plynofikácie 1.920,- eur.

5. Podaním doručeným súdu dňa 7.9.2015 žalovaný podal voči žalobcovi vzájomný návrh na úhradu sumu 1.143,60 eur za práce vykonané nad rámec predbežnej ceny v zmluve o dielo a žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie sumy 1.143,60 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 21.12.2012 do zaplatenia.

6. Ďalším podaním z toho istého dňa navrhol, aby súd pripustil v konaní o vzájomnom protinávrhu do konania na strane žalovaného ďalšieho účastníka, a to V.. M. Č., ktorý je majoritným spolumajiteľom Domu sociálnych služieb, na ktorom sa vykonávali práce v zmysle zmluvy o dielo zo dňa 7.5.2012 s tým, že tento bol tiež osobou, s ktorou zhotoviteľ Q. M. de facto jednal o veciach uvedenej zmluvy o dielo.

7. Uznesením zo dňa 20.11.2015 súd pripustil, aby do konania o vzájomnom návrhu na strane žalovaného vstúpil ako ďalší účastník označený V.. M. Č..

8. Na pojednávaní konanom dňa 16.11.2017 žalobca a v konaní o vzájomnom návrhu označený žalovaný V.. M. Č. vzniesli námietku premlčania uplatneného vzájomného nároku, pričom žalobca B.. M. žiadal vzájomný protinávrh zamietnuť, keďže sa so žalovaným Q. M. dohodli pevnou sumou na cene diela. Uviedol, že zmluva medzi nimi bola uzavretá podľa režimu , od zmluvy odstúpil, pričom druhá strana odstúpenie od zmluvy nenapadla a pre prípad odstúpenia od zmluvy si žiadne práva a povinnosti v zmluve nedohadovali. Pokiaľ si žalovaný Q. M. myslí, že mal dostať zaplatené viac, než na akej sume sa dohodli, s jeho stanoviskom nesúhlasí. Žalobca na tomto svojom postoji zotrval aj v písomnom záverečnom návrhu zo dňa 27.11.2017, pričom poukázal na to, že ak žalovaný Q. M. žaluje práce navyše a uvádza to aj vo vzájomnom návrhu súdu doručenom dňa 7.9.2015 po tom, čo zobral v tejto časti žalobu v konaní späť, tieto skutočnosti nepreukázal. Ak sa podľa neho v zmysle dohodla cena podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť.

9. Žalovaný Q. M. v konaní o vzájomnom protinávrhu v záverečnom stanovisku zobral žalobu voči žalovanému V.. M. Č. späť.

10. Žalovaný Q. M. v konaní o vzájomnom návrhu podaním zo dňa 20.5.2016 žiadal, aby súd zaviazal oboch zaplatiť mu žalovanú sumu spoločne a nerozdielne.

11. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 01.02.2018 č. k. -374 rozhodol tak, že vo výroku I. konanie vo veci vzájomného návrhu voči žalovanému v 2. rade V.. M. Č. zastavil, vo výroku II. žalobu o zaplatenie 810,36 eura s príslušenstvom zamietol, vo výroku III. žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanému Q. M. sumu 1.143,60 eura s 8,5 % úrokmi z omeškania ročne od 23.10.2013 do zaplatenia, vo výroku IV. v prevyšujúcej časti ohľadom úrokov z omeškania vzájomný návrh voči nemu zamietol, vo výroku V. priznal vo veci vzájomného návrhu žalovanému v 2. rade V.. M. Č. voči žalovanému Q. M.N. 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením. Vo výroku VI. priznal žalovanému Q. M. voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove rozhodnutím zo dňa 25.10.2018, č. k. -407 tak, že rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II., III. a IV. a vo výroku V. o trovách konania zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie, pričom uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s námietkou žalobcu ohľadom litispendencie. Stotožnil sa s tým, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 07.05.2012 uzavretá zmluva o dielo na celkovú sumu 96.000,- eur a že žalobca žalovanému zaplatil 95.000,- eur. Uložil súdu prvej inštancie zaoberať sa tým, či vo vyplatenej sume 95.000,- eur boli zaplatené aj práce za plynofikáciu, ktoré však už žalovaný nevykonal, a teda či je dôvodná žaloba žalobcu, ktorý sa domáha vrátenia 810,36 eura zo zaplatenej práce na plynofikáciu, ktoré podľa jeho tvrdenia žalovanému zaplatil. Zároveň mu uložil zaoberať sa dôvodnosťou nároku žalovaného aj prípadným jeho premlčaním. V bode 19 a 20 opísal priebeh dokazovania a zistený skutkový stav. Poukázal v bode 48 na závery znaleckého dokazovania znaleckým posudkom č. 04/2007 znalca T.. B. K., O.. a v bode 49 na doplňujúce odborné stanovisko tohto znalca zo dňa 12.03.2019 vyhľadanom súdom v snahe postupovať na základe právneho pokynu odvolacieho súdu.

13. Vec právne posúdil podľa , a , podľa , podľa , , , o ochrane spotrebiteľa, podľa , , , , , , a . Konštatoval, že predmetom konania sú nároky na jednej strane žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia a na druhej strane žalovaného o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom tieto právne nároky je potrebné podriadiť pod ustanovenia , pojednávajúce o právach a povinnostiach zmluvných strán pri zmluve o dielo podľa .

14. Keďže zmluva uzavretá medzi stranami sporu je zmluvou spotrebiteľskou v širšom slova zmysle, je potrebné od 1.7.2016 v konaní postupovať podľa , Druhej hlavy Spory s ochranou slabšej strany, prvého dielu Spotrebiteľské spory, kde sú uvedené osobitné procesné predpisy na ochranu spotrebiteľa.

15. Vykonaným dokazovaním súd nezistil, aby sa žalovaný ako dodávateľ dopustil voči žalobcovi ako spotrebiteľovi takého konania, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku a ktoré spadá pod definíciu nekalej obchodnej praktiky podľa tohto zákona. Je zrejmé, že už v zmluve o dielo zmluvné strany uvažovali o tom, a je to aj bežnou praxou pri uzatváraní takýchto zmlúv o dielo, že môže vyvstať potreba prác naviac, a preto súd nepovažuje konanie žalovaného za konanie, ktorým by si nekalo chcel vynútiť na úkor nižšie dohodnutej ceny za dielo cenu vyššiu na úkor žalobcu ako spotrebiteľa, v snahe ho podviesť a uviesť do omylu.

16. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že je nesporné, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o dielo podľa , nakoľko podstatnými náležitosťami tejto zmluvy sú dohoda o diele, predmete zmluvy, dohoda o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti diela.

17. Poukázal na to, že obe strany deklarovali, že uzavreli platnú zmluvu o dielo, za takú ju aj považujú. Obe strany zároveň deklarovali aj to, že došlo v priebehu vykonania tejto práce k odstúpeniu od zmluvy, a to zo strany objednávateľa listom zo dňa 11.02.2013. Z tohto dôvodu aj samotný žalobca ako objednávateľ diela prehlásil list zo dňa 11.02.2013 ako písomný úkon, ktorým od zmluvy odstúpil, a inak ho ani vzhľadom na jeho obsahovú náplň považovať nemožno. Preto je potrebné v danom prípade aplikovať na právny vzťah ust. .

18. V danom prípade sa žalobca ako investor a objednávateľ diela rozhodol od zmluvy odstúpiť z dôvodu, že bol nespokojný so spoluprácou so žalovaným, konkrétne s tým, že žalovaný neplní jeho pokyny a že žalovaný predložil v decembri 2012 vyúčtovania tzv. prác naviac, s ktorými prácami nesúhlasil a nariadil mu, aby pokračoval vo vykonávaní ďalších prác s tým, že už dohodnutú cenu, ktorá bola podľa neho pevne dohodnutá v zmluve o dielo, zaplatil. Tento dôvod odstúpenia od zmluvy nemožno považovať za odstúpenie od zmluvy podľa ods. 2 tohto právneho ustanovenia, pretože okrem nespokojnosti žalobcu ako objednávateľa diela, tento nespĺňal náležitosti reklamácie diela, ani vytknutia vady diela a nebola v ňom daná ani dodatočná lehota zhotoviteľovi na uskutočnenie nápravy v primeranej poskytnutej lehote, pretože z obsahu listu zo dňa 11.2.2013 vyplýva, že prvou podstatnou skutočnosťou pre odstúpenie od zmluvy bolo predloženie požiadavky žalovaného v decembri 2012 na zaplatenie prác naviac, pričom toto konštatuje samotný žalobca v liste zo dňa 11.2.2013. Pokiaľ tento uvádza, že miera jeho trpezlivosti so správaním žalovaného skončila, keď oznámil pri telefonickom rozhovore pani I., že žiadne zariaďovacie predmety nenamontuje, pokiaľ mu nebudú zaplatené práce naviac, a ak nasledovali slová žalobcu, že sa rozhodol, že už nežiada od žalovaného vykonávanie žiadnych prác a žiadnu revíznu správu od neho nepotrebuje a zakazuje mu pokračovať v akýchkoľvek prácach na stavbe, je zrejmé, že pre nespokojnosť so vzájomnou spoluprácou na vykonávaní tohto diela došlo k odstúpeniu od zmluvy, pričom pokiaľ dôjde k odstúpeniu od platnej zmluvy v režime , platia všeobecné ustanovenia a v danom prípade sa zmluva od začiatku zrušuje.

19. Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa , je povinný objednávateľ zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, keďže zhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

20. V danom prípade, pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu podľa pôvodného rozpočtu za plynofikáciu vo výške 1.920,- eur, pričom podľa znaleckého posudku T.. B. K. vykonal práce v uvedenej sume, v danom prípadne je nesporné, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o dielo podľa , nakoľko podstatnými náležitosťami tejto zmluvy sú dohoda o diele, predmete zmluvy, dohoda o jeho zhotovení na nebezpečenstvo zhotoviteľa a dohoda o odplatnosti diela.

21. Ak došlo k odstúpeniu od zmluvy podľa , je povinný objednávateľ zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, keďže zhotoviteľ nemôže výsledok použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

22. V danom prípade, pokiaľ sa strany sporu zhodli na tom, že žalovaný mal zaplatenú sumu podľa pôvodného rozpočtu za plynofikáciu vo výške 1.920,- eur, pričom podľa znaleckého posudku T.. B. K. vykonal práce v sume 3.458,45 eur, tak ak by si každá zo strán sporu mala vrátiť plnenie, žalovaný by mal vrátiť sumu 1.920,- eur, ktoré prijal, ale žalobca by mu mal zaplatiť sumu 3.458,45 eur, teda po vykompenzovaní týchto súm by mu mal doplatiť ešte 1.538,45 eur a žiada len 1.143,60 eur.

23. Nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia na základe toho, aby mu žalovaný zaplatil za to, čo mal dohodnuté a mal vykonať, ale čo vykonal iný živnostník vo výške 810 eur, je nedôvodný, nakoľko ak došlo k odstúpeniu od zmluvy k 12.2.2013 a práce boli vykonané podľa tejto faktúry, ktorej zaplatenia prác sa žalobca domáha, ktoré boli vykonané po odstúpení od zmluvy.

24. V danom prípade sa nejedná o bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného Q. M., nakoľko tomuto bráni skutočnosť, že dňom 12.2.2013 bolo potrebné zmluvu zrušenú v dôsledku odstúpenia od zmluvy vysporiadať podľa príslušných ustanovení , a teda pokiaľ akúkoľvek sumu žalobca požaduje po žalovanom po tomto termíne, táto požiadavka nie je dôvodná. Bezdôvodným obohatením na strane žalovaného nemôže byť zaplatenie prác podnikateľovi, ktorý na nehnuteľnosti patriacej žalobcovi vykonal určité práce a túto zhodnotil týmto samotným žalobcom. Ak sa nároky oboch na vysporiadanie zo zrušenej zmluvy stretli v čase odstúpenia od zmluvy, tak preukázateľne to, čo bolo zaplatené a prijaté žalovaným, malo byť vrátené žalobcovi, a to, čo prijal žalobca, mal zaplatiť zase žalovanému.

25. Ohľadom žalobcom vznesenej námietky premlčania súd poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

26. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

27. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

28. Nárok žalovaného bol súčasťou vzneseného vzájomného protinávrhu v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorej veci bol tento návrh podaný dňa 24.4.2013. Keďže tento vzájomný návrh do spisu bol podaný 24.4.2013 a uvádzajú sa aj práce v časti plynofikácie, kde súhrnne vtedy žiadal žalovaný o zaplatenie sumy 28.080,07 eura napriek tomu, že zobral vzájomný protinávrh v tejto časti späť a uplatnil ho podaním zo dňa 7.9.2015 v tomto konaní, nemohlo dôjsť k premlčaniu tohto nároku v zmysle ustanovenia , resp. nárok bol uplatnený riadne a včas v oboch lehotách, a to subjektívnej aj objektívnej.

29. Preto súd nárok žalobcu zamietol.

30. Ak žiada žalovaný ako zhotoviteľ diela zaplatenie sumy, ktorú oproti pôvodne dohodnutej sume za plynofikáciu vykonal, táto jeho požiadavka dôvodná je a žalovanému patria aj nároky na úroky z omeškania podľa s použitím vládneho nariadenia , pričom však priznal úroky z omeškania v zákonnej 8,5 % výške od 23.10.2013, keďže vzájomný návrh bol doručený žalobcovi 22.10.2013.

31. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s ust. .

32. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, a to proti výrokom I., II., a IV. z dôvodov podľa , , , a . Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Prešove v uznesení zo dňa 25.10.2018 sp. zn. . Zotrval na svojej námietke litispendencie a nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedenom v bode 54 - 58. Nestotožnil sa ani s právnym posúdením premlčania nároku žalovaného súdom prvej inštancie. Argumentoval tým, že v tomto konaní bolo dôležité posúdiť aj otázku spočívania premlčania. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie a považoval ho za nesprávny a nezákonný, lebo uplatnenie nároku žalovaným (pánom M.) dňa 09.05.2013 v konaní vedenom na OS Prešov sp. zn. , ktorý sa potom preniesol do konania vedenom pod sp. zn. , s protižalobou nesúvisí, pretože k spočívaniu premlčacej lehoty došlo iba v konaní , a to až do zastavenia konania v časti späťvzatého nároku a protižaloba v konaní zo dňa 07.09.2015, kde samostatným návrhom na začatie konania, t.j. samostatným konaním so všetkými procesnými a hmotnoprávnymi dôsledkami na práva v nej uplatňované, ktoré súd buď vylúči na samostatné konanie, alebo ju bude naďalej prejednávať s vecou, ku ktorej protižaloba bola podaná. Skutočnosť, že žalovaný vzal v konaní vedenom pod sp. zn. svoj návrh späť, nemožno teda zákonne vyhodnotiť inak ako tak, že žalovaný nepokračoval riadne v konaní, a teda k spočívaniu premlčania nedošlo. Žalovaný si to isté právo uplatnil v konaní vedenom pod sp. zn. návrhom zo dňa 07.09.2015, teda jednoznačne po uplynutí premlčacej doby. Táto jeho argumentácia sa týka aj bodu 115 predmetného rozsudku. Takisto namietal nesprávnosť priznaných úrokov z omeškania odo dňa, kedy mu bol doručený vzájomný návrh vo veci . Súd prvej inštancie v tomto konaní rozhoduje o protižalobe zo dňa 07.09.2015, a nie o nároku uplatnenom dňa 09.05.2013 v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , kde mu bol doručený vzájomný návrh dňa 22.10.2013. Namietal tiež nesprávne právne posúdenie nekalej obchodnej praktiky žalovaného voči nemu, pretože zo strany žalovaného išlo vyslovene o bezcharakterné konanie, ktoré napĺňa všetky podmienky nekalých obchodných praktík a zároveň je konaním v rozpore so zásadou dobrých mravov podľa . V týchto dôvodoch nemôže konanie žalovaného požívať právnu ochranu. Za nekalú obchodnú praktiku žalovaného je potrebné považovať skutočnosť, že dňa 07.05.2012 uzavrel s ním zmluvu o dielo, ktorú sám pripravil, sám navrhol ceny za jednotlivé výkony a ktorú on aj akceptoval. Celkovo išlo o sumu 96.000,- eur, z ktorej vyplatil 95.000,- eur. Nekalá obchodná praktika žalovaného (pána M.) spočíva v tom, že zmysel zmluvy o dielo bola vodoinštalácia a kanalizácia spolu s DPH dohodnutá na 27.600,- eur podľa projektu T.. I., ktorá vypracovala s dátumom 02/2012, ktorý sa i konštatuje v zmluve o dielo ako projekt 3/2012. V čase podpisovania zmluvy 07.05.2012 žalovaný vedel, aký je rozsah prác, pretože

práce podľa projektu si nacenil na sumu 27.600,- eur. Rozpočet T.. I.Ž. na práce projektu ocenila na sumu 72.827,29 eur. Ide o prekročenie ceny diela za vodoinštaláciu a kanalizáciu zo sumy 27.600,- eur na 72.827,29 eur, teda o 45.227,29 eur. Ide teda o tak obrovský rozdiel, že dohodnutá cena je pretočená o 263,86 %. Je samozrejmé, že takúto cenu by nikdy neakceptoval. Zhotoviteľ, t.j. žalovaný (pán M.) ho o tejto skutočnosti nikdy neinformoval a ako sám už uviedol, dozvedel sa o tom až z podaného vzájomného návrhu zo dňa 09.05.2013 v konaní vedenom pod sp. zn. . V októbri a decembri 2012 ho žalovaný začal vydierať prácami naviac, ale nie rozdielom medzi dohodnutou cenou a cenou podľa rozpočtu, o čom nemal ani tušenia. Skutočné práce naviac boli iba práce na dodávke ústredného kúrenia, kde žalovanému uznal sumu 1.129,19 eur v konaní vedenom pod sp. zn. . V tomto prípade teda ide o flagrantný prípad nekalej obchodnej praktiky, ktorý súd prvej inštancie nezistil jedine preto, že to zistiť nechcel. Navrhol, aby odvolací súd výrok č. I. napadnutého rozsudku zmenil tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie žalobcovi sumy 810,36 eur s 5,5 % ročným úrokom z omeškania od 22.05.2013 do zaplatenia a prizná mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, zruší rozsudok v bode II. a konanie zastaví a prizná žalobcovi B.. B. M. voči Q. M. 100 % náhradu trov konania. Ďalej aby zrušil výrok v bode IV. a náhradu trov konania Q. M. nepriznal.

33. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že k prekážke litispendencie sa vyjadril už aj Krajský súd v Prešove v konaní dňa 06.07.2017, ktoré je záväzné pre toto konanie, keďže ide o to isté späťvzatie tých istých sporových strán o záväzku z rovnakej zmluvy o dielo a následné uplatnenie vzájomnej žaloby pod inou spisovnou značkou. Okresný súd bol v konaní oboznámený so skutočnosťou, že v uvedenej časti vzájomnej žaloby bolo uskutočnené späťvzatie v konaní sp. zn. a bola len otázka času, kedy Okresný súd Prešov v konaní sp. zn. o späťvzatí rozhodne. Preto súd bol povinný skúmať skutočné procesné podmienky, pretože ustanovenia zákona nepôsobia a nemajú pôsobiť samoúčelne. V konečnom dôsledku o týchto konkrétnych podmienkach konania rozhodol riadne a jednoznačne Krajský súd v Prešove v konaní sp. zn. dňa 06.07.2017. K otázke dokazovania skutočnosti, či v celkovej zaplatenej sume 96.000,- eur za celé dielo bola alebo nebola zaplatená aj plynofikácia, uviedol, že ak by bolo možné cenu za plynofikáciu započítať do vyplatenej ceny za dielo, určite by sa toho domáhal žalobca podľa , ako to bolo v prípade návrhu žalobcu zo dňa 19.02.2013 v rovnakej zákazke o dielo na vydanie platobného rozkazu sp. zn. 19Erob/43/13 OS PO a sp. zn. OS PO na vyplatenie 6.000,- eur za dodávku sanitárnej techniky, ktorá sa od žalovaného neuskutočnila. V takom prípade žalovaný uzavrel so žalobcom v súdnom konaní zmier na sumu 6.000,- eur napriek tej skutočnosti, že mu žalobca zo zákazky dlhoval ešte 28.080,07 eur. Žalobca žaluje žalovaného o 810,36 eur za kuchyňu, ktorú nespravil. V zmluve o dielo zo dňa 07.05.2012 boli dohodnutí na kompletnom zrealizovaní odvetvia plynofikácie na stavbe na sumu 1.920,- eur aj s DPH, teda aj vrátane kuchyne. Znalec T.. B. K. v tomto súdnom procese vyhotovil znalecký posudok č. 04/2017 dňa 10.06.2017 a zhodnotil, že celková cena dodávky plynofikácie na stavbe, teda aj vrátane kuchyne bola zrealizovaná v hodnote 4.268,81 eur vrátane DPH. Žalovaný žiada od žalobcu vzájomnou žalobou doplatiť 1.143,60 eur za navyše požadované dodávky prác a materiálu na základe jasne dokázateľných a písomne potvrdených požiadaviek objednávateľa zo dňa 15.06.2012, kde písomne objednávateľ potvrdil v stavebnom denníku na str. 2680 aj vo výdajových listoch zhotoviteľa. Zopakoval svoje tvrdenia, ktoré uvádzal počas konania vo veci a zdôraznil, že žalobca nemá nárok žiadať ďalších 810,- eur za kuchyňu, ktorá je už raz odrátaná. Poukázal na to, že žalobca odstúpil od zmluvy a nedovolil žalovanému kuchyňu dokončiť z dôvodov na svojej strane, čo je ďalším dôvodom, pre ktorý nemôže žiadať nechať si zaplatiť za dokončenie kuchyne od žalovaného. Odmietol nekalé obchodné praktiky zo svojej strany, lebo nebol to on, kto zmenil podmienky, ale žalobca pri podpísaní zmluvy vyslovene požadoval zmeny napriek tomu, že pred podpísaním zmluvy o dielo žiadal vyslovene najlacnejšie a najjednoduchšie riešenie plynofikácie. Po podpísaní zmluvy žalobca požadoval od žalovaného v odvetví plynofikácie zásadné zmeny v inštalácie plynofikácie, čoho dôkazom sú požiadavky objednávateľa zo dňa 15.06.2012 vyslovene potvrdené a podpísané v stavebnom denníku na str. 2680 a vo výdajových listoch zhotoviteľa zároveň v predloženom zákazkovom liste zhotoviteľa zo dňa 15.06.2012, expedované dňa 20.12.2012. K otázke premlčania uviedol, že táto neprichádza do úvahy, pretože ide o dlh objednávateľa, resp. o pohľadávku 1.143,60 eur zhotoviteľa uplatnenú zákazkovým listom zo dňa 20.12.2012 voči objednávateľovi, ktorá bola do zmluvného vzťahu medzi objednávateľom a zhotoviteľom zo zmluvy o dielo. V tomto konaní nebola uplatňovaná ako bezdôvodné obohatenie, ale ako vzájomná žaloba o zaplatenie nedoplatku zo záväzku zo zmluvy o dielo. Všeobecnou argumentáciou o premlčaní zavádza dátumom predbežného zákazkového listu zo

dňa 15.06.2012 a vzájomnou žalobou opäť podanou v septembri 2015. Tento zákazkový list však bol vytlačený a expedovaný až dňa 20.12.2012, ako je na ňom uvedené.

34. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na stanovisku jeho právneho zástupcu zo dňa 23.08.2019. Právny zástupca žalovaného poukazuje na komentár s tým, že pokiaľ skôr začaté konanie bolo právoplatne zastavené, môže súd pokračovať v neskôr začatom konaní. Na strane 6 právny zástupca žalovaného uvádza, že žalovaný svoju pohľadávku uplatnil najskôr v konaní sp. zn. a neskoršie sp. zn. , z ktorého ju zobral späť a uplatnil ju 07.09.2015, kedy bola žaloba doručená súdu v konaní sp. zn. . Ním vznesenú námietku premlčania súd obišiel cez nezákonný výklad ust. , ale nie argumentáciou, že ide o jedno kontinuálne ničím neprerušené konanie. Z hľadiska premlčania nároku žalovaného z podanej protižaloby je potom právne bezvýznamné, či si zákazkový list žalovaný zaevidoval 15.06.2013 alebo vytlačil 20.12.2012. Jeho nárok je premlčaný buď z dôvodu uplynutia objektívnej trojročnej premlčacej lehoty alebo uplynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, pretože nový návrh na späťvzatie prvého návrhu podal až dňa 07.09.2015, kedy bolo podanie doručené súdu, a nie kedy ho právny zástupca žalovaného napísal. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zo dňa 23.09.2012 poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 16.08.2019, ktoré bolo doručené súdu dňa 23.08.2019, a na svedeckú výpoveď Y. Z. na pojednávaní dňa 23.05.2016. V ostatnom zotrval vo svojich vyjadreniach.

35. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej len „“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (, ). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (, ). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , ). Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (, , ) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.

36. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

37. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

38. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

39. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku v časti týkajúcej sa úroku z omeškania odvolací súd k odvolaniu žalovaného uvádza.

40. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s názorom odvolacieho súdu vysloveným v jeho rozhodnutí zo dňa 25.10.2018 sp. zn. , ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 01.02.2018, odvolací súd uvádza, že táto námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa riadne vysporiadal s otázkou litispendencie a námietkou žalobcu v tomto smere v bode 58 napadnutého rozsudku a správne konštatoval, že uznesenie Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2017 sp. zn. - 211, ktorým súd rozhodol o vzájomnom návrhu Q. M. a konanie o ňom zastavil,

nadobudlo právoplatnosť 01.07.2017, teda z toho dôvodu v čase rozhodovania prekážka litispendencie neexistovala a neexistuje. V čase rozhodovania krajským súdom o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 01.02.2018, č. k. - 374 v konaní krajského súdu - 407 a v čase jeho rozhodnutia o odvolaní zo dňa 25.10.2018 táto skutočnosť odvolaciemu súdu nebola známa a nebolo ju možné zistiť zo spisu súdu prvej inštancie ani z preskúmaného rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené odvolacia námietka žalobcu v tomto smere, že trvá na svojej námietke litispendencie je nedôvodná.

41. K odvolacej námietke žalobcu v súvislosti s premlčaním nároku žalovaného odvolací súd uvádza, že aj túto námietku považuje za nedôvodnú. Súd prvej inštancie sa s touto námietkou v schválenom rozhodnutí riadne vysporiadal v bode 115 a odvolací súd sa s vysloveným názorom súdu prvej inštancie plne stotožňuje.

42. Za nedôvodnú považuje súd aj vznesenú námietku žalobcu ohľadom nekalého konania žalovaného. Súd prvej inštancie sa v bodoch 67 - 79 s touto námietkou riadne vysporiadal. Aj odvolací súd konštatuje, že dokazovaním nebolo preukázané, aby sa žalovaný dopustil voči žalobcovi ako spotrebiteľovi takého konania, ktoré by bolo možné považovať za nekalú obchodnú praktiku.

43. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR ).

44. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným správnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

45. Podľa , až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

46. Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

47. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že strany sporu uzavreli platnú zmluvu o dielo podľa . Je nesporné, že žalobca od zmluvy odstúpil z dôvodu, že bol nespokojný so spoluprácou so žalovaným, ako to vyplýva z jeho listu zo dňa 11.02.2013, ako to vyplýva z ust. , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. S následkami odstúpenia od zmluvy sa súd prvej inštancie vysporiadal riadne v bode 108, 109, 110 a 111, na ktorý záver odvolací súd poukazuje a s ktorým sa plne stotožňuje. Nepovažuje za potrebné zopakovať argumentáciu súdu prvej inštancie.

48. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré

majú oporu vo vykonanom dokazovaní a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec správne posúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úlohami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne ( - 4 ) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základné právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri ). V tomto smere bola odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.

49. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje aj s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ), aby nadbytočne neopakoval pre strany správne fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

50. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

51. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , , tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

52. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s v nadväznosti na súd prvej inštancie.

53. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).