Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14CoZm-2-2022.pdf
PDF · 154.25 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoZm/2/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Erika Vargu, v sporovej právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava, IČO: 36 854 140, proti žalovaným: 1/ G. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. W. I. XXX/XX, XXX XX M. D., právne zastúpenej: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, 2/ K. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX M. G., o zaplatenie 44.273,36 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/8/2020-132 zo dňa 18. novembra 2021, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18CbZm/8/2020-132 zo dňa 18. novembra 2021 vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému v rade 1/ n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 44.273,36 Eur, zmenkový úrok vo výške 6% ročne zo sumy 44.273,36 Eur od 19.10.2019 do zaplatenia a odmenu vo výške 1/3 percenta zo zmenkovej sumy, t.j. 147,58 Eur, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnenie žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ zanikne v rozsahu plnenia dlžníka MA TRADE, s.r.o., so sídlom 1. mája 2035, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 579 404 zaviazaného platobným rozkazom zo dňa 28. júla 2020, č.k. 18CbZm/8/2020-24 a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
2. Žalobou doručenou okresnému súdu dňa 24.06.2020 sa žalobca domáhal, aby okresný súd zaviazal pôvodne označených žalovaných v rade 1/ - 3/ na zaplatenie sumy vo výške 44.273,36 Eur spolu so 6% úrokom ročne zo sumy 44.273,36 Eur od 19.10.2019 až do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy vo výške 147,58 Eur a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že dlžník vystavil dňa 26.04.2017 bianko zmenku a spolu s avalmi bola uzatvorená Dohoda o vyplňovacom zmenkovom práve. Zmenková suma nebola uhradená.
3. Vo veci vydal okresný súd platobný rozkaz dňa 28.07.2020, voči ktorému bol podaný odpor pôvodne označenou žalovanou v rade 2/ (teraz žalovaný v rade 1/). Pôvodne označenému žalovanému v rade 3/ sa nepodaril doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Pôvodne označená žalovaná v rade 2/ v
podanom odpore uviedla, že žaloba je nedôvodná, žalobca nepreukázal výšku pohľadávky a má za to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou, a preto je neplatná.
4. Okresný súd uviedol, že vzhľadom k tomu, že pôvodne označenému žalovanému v rade 1/ MA TRADE, s.r.o., IČO: 47 579 404, so sídlom 1. mája 2035, 031 01 Liptovský Mikuláš, bol riadne doručený platobný rozkaz, voči ktorému nepodal odpor, platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a tým prestal byť stranou ďalšieho konania. Z toho dôvodu na strane žalovaných zostala len G. D. ako žalovaný v rade 1/ (pôvodne označený ako žalovaný 2/) a K. D. ako žalovaný v rade 2/ (pôvodne označený ako žalovaný 3/).
5. Následne po vykonaní všetkých procesných úkonoch v rámci prípravy pojednávania, okresný súd nariadil pojednávanie. Žalovaný v rade 1/ sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní podaním zo dňa 16.11.2021 a súhlasil s rozhodnutím v jej neprítomnosti, ako aj v neprítomnosti jej právneho zástupcu. Preto okresný súd konal v jeho neprítomnosti v súlade s § 180 CSP. Okresný súd v zmysle § 188 a nasl. CSP vykonal dokazovanie.
6. Okresný súd mal nepochybne preukázané vystavenie zmenky bez protestu č. 9517846M1/B1 dňa 26.04.2017 v Liptovskom Mikuláši, pôvodne označeným žalovaným v rade 1/ s tým, že za danú zmenku zaplatí žalobcovi sumu 44.273,36 Eur dňa 18.10.2019. Zmenka je podpísaná vystaviteľom, t.j. pôvodne označeným žalovaným v rade 1/, za ktorého konal konateľ, ktorým je žalovaná v rade 1/ tohto konania. Zároveň na zmenke je uvedená žalovaná 1/ ako aval, ako aj žalovaný 2/, a to s uvedením rodného čísla a bydliska a opatrené ich podpismi (č.l. 8 spisu). Žalobca a pôvodne označený žalovaný v rade 1/ uzavreli dňa 26.04.2017 Zmluvu o EÚ investičnom úvere č. 9517846 M 1. Zo zmluvy nepochybne vyplýva, že nejde o spotrebiteľský vzťah. V zmluve zároveň bolo dohodnuté zabezpečenie pohľadávky žalobcu blankozmenkou podľa Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9517846M 1/D1.
7. Zdôraznil okresný súd, že mal preukázané platné uzatvorenie Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9517846M1/D1 dňa 26.04.2017 medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkom MA TRADE, s.r.o., t.j. pôvodne označeným žalovaným v rade 1/ a žalovaným (teraz označeným v tomto konaní ako) v rade 1/ a rade 2/ ako avalistami (č.l. 6 spisu, ďalej aj len „Dohodou“). Predmetnou Dohodou vystaviteľ a avalisti udelili súhlas žalobcovi a právo doplniť blankmozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane predčasná splatnosť poskytnutého úveru. Údaj zmenkovej sumy sa doplní podľa čiastky, ktorá bude zodpovedať hodnote pohľadávky banky zabezpečenej blankozmenkou vrátane jej príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov a údaj splatnosti ako deň po splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na to, že konateľkou dlžníka bola tá istá osoba, ako aj jeden z avalov a zároveň je žalovaným v rade 1/ tohto konania. Vzhľadom na jeho postavenie konateľa dlžníka, predpokladá sa určitá odborná zdatnosť a právne vedomie.
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca uviedol, že vzhľadom k tomu, že dlžník neplnil svoje povinnosti v zmysle Zmluvy o úvere, došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru a žalobca v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke tak, že zmenková suma je 44.273,36 Eur a dátum splatnosti zmenky je 18.10.2019.
9. Žalovaný v rade 1/ nenamietal zmenku ako takú, avšak namietal, že žalobca nepreukázal výšku pohľadávky a dôvodnosť a že zmenka nebola vyplnená v súlade s Dohodou. Zmenka je abstraktný cenný papier a v zmenke je zakázané uvádzať akúkoľvek kauzu jej vzniku. Pri posudzovaní zmenky sa vychádza z toho, že skutočnosti uvedené na zmenke sú preukázané až kým sa nepreukáže opak. Pre hmotnoprávny charakter zmenených záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť a nespornosť sa vždy prejavuje v tom, že je to žalovaný, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí taktiež ich oprávnenosť jednoznačne preukázať „(rozh. NS SR sp.zn. Obo/26/2008)“.
10. Okresný súd uviedol, že žalovaný v rade 1/ ani jednu z tvrdených skutočností nepreukázal. Bolo dôkazným bremenom žalovaných preukázať dôvodnosť ich námietok a vyššie uvedené skutočnosti. Žalovaný v rade 1/ dokonca ani nešpecifikoval, v čom vidí nesprávnosť výšky pohľadávky. Okresný súd zdôraznil, že predmetom konania sú nároky zo zmenky, nie nároky vyplývajúce zo zmluvy o úvere a pod. a zdôraznil že nejde o spotrebiteľský vzťah, nakoľko žalobca predloženými listinami preukázal, že medzi stranami bol vzťah na základe určitej zmluvy o úvere, čo žalovaní nerozporovali.
11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal „na nelogickosť konania“ žalovaného v rade 1/, keďže ako konateľ dlžníka, ktorý bol pôvodne označený ako žalovaný v rade 1/, nepodal odpor voči platobnému rozkazu, ale ako avalista podal odpor a namieta pohľadávku a nárok žalobcu, hoci v mene dlžníka nič nerozporoval.
12. S poukazom na právnu úpravu v § 10 zák. č. 191/1950 Zb., § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., § 47 ods. 1 a 2 zák. č. 191/1950 Zb., § 43 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., § 16 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb., § 186 ods. 2 veta prvá CSP a vykonané dokazovanie, okresný súd žalobe vyhovel. Zmenka je cenný papier vydaný v zákonom predpísanej forme a obsahu. Podstatou zmenky je záväzok určitej osoby zaplatiť jej majiteľovi v mieste a čase vyplývajúcom z listiny sumu určenú zmenkou. Základná právna úprava zmenky je uvedená v zákone č. 191/1995 Zb. Zmenka má v zásade povahu abstraktného a nesporného záväzku s dôsledkom, že jej majiteľ nemusí preukazovať existenciu a výšku zmenkového dlhu. Zákon neviaže vznik zmenkových záväzkov na žiadne iné okolnosti, než na splnenie formalít, ktoré predpisuje. Podstata je v tom, že vlastník zmenky nemusí pri predkladaní zmenky na platenie, ani neskôr pri jej prípadnom vymáhaní preukazovať nič iné než to, že je vlastníkom platnej zmenky. Nie je na ňom, aby preukazoval, že povinný zo zmenky veriteľovi zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Zmenka je dostatočným dôvodom pre vznik nároku na sumu v nej uvedenú. Po podaní žaloby súd skúma, či zmenka má zákonné náležitosti. Žalobca, ak si uplatnil právo zo zmenky, nie je v konaní povinný preukazovať existenciu záväzkového vzťahu, ani žiadne ďalšie skutočnosti. Ak žalovaný v rámci svojej obrany nepodá také námietky, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 17 cit. zák., voči súčasnému majiteľovi zmenky (teda že žalobca konal pri indosácii zmenky na škodu dlžníka, že zmenka vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou), nie je súd oprávnený bez takých námietok ex offo skúmať a vykonávať dokazovanie ohľadom záväzkového vzťahu.
13. Keďže predmetom tohto konania je plnenie zo zmenky a nie z nejakej zmluvy, ktorá nie je spotrebiteľskou zmluvou, tak okresný súd neskúmal ďalšie skutočnosti. Podstatná je platnosť zmenky. Dôvod vystavenia zmenky je irelevantný. Žiadne relevantné námietky žalovaného v rade 1/ neboli preukázané. Žalovaný v rade 2/ bol nečinný. Pôvodne označený žalovaný v rade 1/ (v mene ktorého koná v tomto konaní žalovaný v rade 1/) nemal taktiež žiadne námietky voči nároku žalobcu.
14. Okresný súd vykonaným dokazovaním mal zistené, že žalobca je veriteľom pohľadávky, ktorá bola zabezpečená blankozmenkou na základe Dohody o vyplňovacom práve. Zmluva, ani Dohoda neboli sporné, pričom z Dohody nepochybne vyplýva udelenie práva žalobcovi vyplniť zmenku, ktorú aj v dôsledku predčasnej splatnosti vyplnil. V konaní nebola namietaná predčasná splatnosť. Medzi stranami dané skutočnosti neboli sporné. Žalovaný v rade 2/ bol v konaní nečinný, nič nenamietal. Žalovaný v rade 1/ namietal, že žalobca nepreukázal výšku a dôvodnosť pohľadávky a že zmenka bola vyplnená v rozpore s Dohodou. Žiadne konkrétne skutočnosti však neuviedol. Z ničoho nevyplýva toto jeho tvrdenie, pričom okresný súd nezistil žiadny rozpor vo vyplnení zmenky. „Súd opakovane poukazuje na to, že žalovaná 1/ uzavrela so žalobcom predmetnú zmluvu a dohodu ako konateľka dlžníka. Zároveň aj ako aval. Napriek tomu žalovaná 1/ nenamietala v mene dlžníka zmenku, ani pohľadávku. Nič nenamietala a platobný rozkaz nadobudol voči dlžníkovi právoplatnosť. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považuje jej námietky ako avala v tomto konaní za nelogické a špekulatívne a účelové. Ako osoba konajúca v mene dlžníka súhlasila so žalobou a s platobným rozkazom, ale ako aval namieta nárok žalobcu. Napriek jej námietkam nebolo nič z jej strany preukázané. Nešpecifikovala, v čom vidí rozpor vo vyplnení zmenky s Dohodou, ničím relevantným nepodložila, prečo by bol nesúlad s výškou pohľadávky. Ako konateľa dlžníka nenamietala výšku pohľadávky. Pokiaľ mala za to, že pri vyplnení zmenky došlo k rozopru s dohodou, z ničoho jej tvrdenie nevyplýva, ani nekonkretizovala nejaký rozpor, v čom by mal spočívať. Pokiaľ namietala výšku pohľadávky, že žalobca ju nepreukázal, predsa ide o zmenkové konanie a sama žalovaná 1/ dala súhlas k jej vyplneniu. Neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jej tvrdenie o nesprávnosti výšky pohľadávky a pod. Dokonca ani dlžník nenamietal výšku pohľadávky žalobcu voči nemu, čo možno posúdiť, že s ňou súhlasil, ako aj s celým nárokom žalobcu, pričom v mene dlžníka koná žalovaná 1/.“
15. Okresný súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Žalobca preukázal všetky svoje tvrdenia. „Súd opakovane zdôrazňuje, že predmetom tohto konania je záväzok zo zmenky, a nie zo zmluvy a keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, súd sa nezaoberal platnosťou zmluvy a teda dôvod pre vystavenie
zmenky je irelevantný. Úlohou súdu bolo posúdiť, či predmetná zmenka je platná, či spĺňa všetky náležitosti, a to všetko bez ohľadu na prvotnú zmluvu. Teda súd posúdil, že vystavená zmenka je riadne platná a keďže žalovaní ju nesplatili v lehote splatnosti, tak súd ich zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy. Zároveň je nutné zdôrazniť, že nejde o spotrebiteľský vzťah. Žalobca je veriteľom pohľadávky vzniknutej titulom zmenky, pričom keďže nejde o spotrebiteľský vzťah, nebolo potrebné sa zaoberať zmluvou,..., ale iba samotnou zmenkou. Námietky vznesené žalovanou 1/ súd vyhodnotil ako neopodstatnené a nepreukázané a keďže koná aj v mene dlžníka ako konateľka, za ktorého nič nenamietala, tak jej tvrdenia sú podľa súdu účelové a špekulatívne v tomto konaní.“
16. Keďže bolo nesporné, že zmenka nebola ani čiastočne uhradená, žalobcovi okresný súd priznal aj ďalšie uplatnené nároky v zmysle § 48 cit. zák., a to zmenkový úrok vo výške 6% zo sumy 44.273,36 Eur od 19.10.2019, t.j. od nasledujúceho dňa po splatnosti uvedenej v zmenke a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, t.j. sumu 147,58 Eur. „Vzhľadom k tomu, že platobným rozkazom bol zaviazaný aj pôvodne označený žalovaný 1/ a voči nemu platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť, súd rozhodol, že plnenie žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ zanikne v rozsahu plnenia dlžníka MA TRADE, s. r. o., so sídlom 1. mája 2035, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 579 404 zaviazaného platobným rozkazom zo dňa 28. júla 2020, sp. zn. 18CbZm/8/2020-24. Keďže v konaní na strane žalovaného boli dvaja žalovaní, súd v zmysle ustanovení CSP rozhodol, že sú povinní plniť spoločne a nerozdielne.“ O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1, 2 CSP.
17. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný v rade 1/, pretože a) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, b) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. S uvedeným odôvodnením rozsudku žalovaný v rade 1/ v celom rozsahu nesúhlasí, nakoľko vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Tak, ako už žalovaný v rade 1/ uviedol v podanom odpore, podaná žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť uplatneného nároku. Zmenka bola vystavená za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o úvere a v zmysle čl. I. bod 2. Dohody vyplňovacom zmenkovom práve žalovaný v rade 1/ udelil žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch, ak nastane niektorá zo skutočností uvedených v ČI. II. ods. 1 Dohody. Žalobca mal právo vyplniť blankozmenku čo do výšky zmenkovej sumy tak, aby výška zmenkovej sumy predstavovala v čase uplatnenia vyplňovacieho práva aktuálnu výšku pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi vrátane príslušenstva a sankčných a zodpovednostných nárokov, vzniknutých na základe zmluvy alebo v priamej súvislosti so zmluvou. Podľa žalovaného v rade 1/ žalobca nepreukázal výšku jeho oprávnenej pohľadávky voči nemu. Vzhľadom na to, že blankozmenka mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči pôvodne žalovanému v rade 1/, žalobca bol oprávnený uplatniť si voči odvolateľovi len takú sumu, aká skutočne zodpovedá nesplnenému záväzku zo strany pôvodne žalovaného v rade 1/. Žalobca však počas celého konania nepreukázal, akým spôsobom sa dopracoval k sume vyplnenej na blankozmenke. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť má žalovaný v rade 1/ za to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s Dohodou, a preto je neplatná. Pokiaľ žalobca v žalobe uvádzal, že „Nakoľko pre neplnenie zmluvných podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, banka v súlade s Dohodou o vyplňovacom zmenkovom práve č. 9517846M1/D1 riadne a včas vyplnila chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom: - zmenková suma: 44.273,36 €, - dátum splatnosti zmenky: 18. októbra 2019". Uvedené konštatovanie žalobcu je len jeho tvrdením, bez akéhokoľvek ďalšieho preukázania.“ Skutočnosť, že žalobca v žalobe uvedie, že „došlo“ k vyhláseniu splatnosti predmetného úveru, je natoľko právne podstatná skutočnosť, že pre uplatnenie jeho nároku je podľa žalovaného v rade 1/ potrebné ju riadnym spôsobom preukázať. V zmysle § 150 ods. 1 CSR „Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Opierajúc sa o citované ustanovenie CSP uvádzame, že žalobca bol povinný v samotnej žalobe a v konaní pravdivo a úplne uviesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Je zrejmé, že žalobca podľa odvolateľa v samotnej žalobe neuviedol úplne podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, keď len bez náležitého preukázania tvrdí, že „došlo“ k vyhláseniu splatnosti predmetného úveru pre nesplnenie zmluvných podmienok. Žalobca nijakým spôsobom neuviedol a nepreukázal, akým spôsobom došlo k neplneniu zmluvných podmienok a teda žalobca svoj nárok voči žalovanému v rade 1/ riadne nepreukázal, a preto ho žalovaný v rade 1/ považoval za nedôvodný. Okresný súd sa podľa žalovaného v rade 1/ nedostatočne vysporiadal so skutočnosťami tvrdenými v predmetnom konaní, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam v spojení s nesprávnym posúdením veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo rozsudok zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.
18. K doručenému odvolaniu žalovaného v rade 1/ (č.l. 152 spisu) sa písomne vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s napadnutým rozsudkom okresného súdu. V zmysle platnej judikatúry, z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu, preukazovať, že mu žalovaný zmenkovú sumu aj skutočne dlhuje. Z § 17 zák. č. 191/1950 Zb. síce vyplýva, že kto je žalovaný zo zmenky, môže vznášať (robiť) proti zmenkovému nároku určité námietky, je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na žalovanom a nie na žalobcovi. Pokiaľ žalovaný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť. Pri kauzálnych námietkach nie je možné prenesenie dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp.zn. 4 Obo 21/2012, alebo aj rozsudok Vrchného súdu v Prahe z 29.03.2004, sp.zn. 9Cmo/7/2003, rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 13.05.2014, sp.zn. 2CoZm/45/2012). Žalobca v spore preukázal nielen, že je majiteľom platnej zmenky, ale nad rámec svojich zákonných povinností predložil v reakcii na odpor žalovanej v rade 1/ dôkazy preukazujúce oprávnenosť vyhlásenia predčasnej splatnosti kauzálnej pohľadávky (Oznámenie o zosplatnení úveru + VZ, Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky + doručenka). Všetky dôkazy v spore predložil žalobca. Žalovaný v rade 1/ ani jedno zo svojich tvrdení nepreukázal, v spore nepredložil žiaden dôkaz. Dokonca ani nešpecifikoval, v čom vidí nesprávnosť výšky pohľadávky. Žalovaný v rade 1/ uzavrel so žalobcom predmetnú zmluvu a Dohodu ako konateľ dlžníka, zároveň aj ako aval. Napriek tomu žalovaný v rade 1/ nenamietal v mene dlžníka nič a platobný rozkaz nadobudol voči dlžníkovi právoplatnosť. Stotožnil sa preto s tvrdením okresného súdu v ods. 30. napadnutého rozsudku, že námietky žalovaného v rade 1/ sú špekulatívne a účelové. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.
19. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v rade 1/, ktorý uviedol, že aj naďalej trvá na podanom odvolaní a na všetkých skutočnostiach v ňom uvedených. Žalobca nepreukázal výšku jeho oprávnenej pohľadávky voči žalovanému v rade 1/, pričom blankozmenka mala slúžiť na zabezpečenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v rade 1/. Žalobca bol oprávnený uplatniť si voči žalovanému v rade 1/ len takú sumu, aká skutočne zodpovedá nesplnenému záväzku zo strany žalovaného v rade 1/, čo však počas celého konania nijakým spôsobom nepreukázal. A nepreukázal, akým spôsobom sa dopracoval k sume vyplnenej na blankozmenke, táto bola podľa odvolateľa vyplnená v rozpore s Dohodou, a preto je neplatná.
20. K doručenému vyjadreniu žalovaného v rade 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý zotrval na vyjadrení zo dňa 17.1.2022 a stotožnil sa s odôvodnením napadnutého rozsudku.
21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP na základe odvolania podaného žalovaným, postupom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerov hlasov 3:0.
22. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu preskúmaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní v podaní právneho zástupcu žalovaného zo dňa 27.12.2021 (č.l. 141 spisu). V odvolaní citoval dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
23. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
24. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
25. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
26. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
27. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
28. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
29. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.
30. Krajský súd vzhľadom k rozsahu odvolania žalovaného v rade 1/ poukazuje na § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v rade 1/ v tejto veci vyjadrené v ňom podanom odvolaní. Pokiaľ žalovaný v rade1/ nevykvalifikoval iné odvolacie dôvody než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní, tak následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného v rade 1/. Inými slovami, ak žalovaný v rade 1/ v odvolaní nerozporoval iné skutočnosti, závery prijaté okresným súdom, tak potom ani krajský súd nemal daný zákonný priestor k tomu, aby pri absencii takýchto odvolacích dôvodov žalovaného v rade 1/ podrobil posudzovaniu odvolaním nenapadnuté závery okresného súdu. Ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) § 379 CSP.
31. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný v rade 1/ vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaného v rade 1/. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
32. Vo vzťahu k argumentácii žalovaného v rade 1/ v odvolaní, s dôrazom na skutkový a právny stav prejednávanej veci, boli základným východiskom pre rozhodnutie okresného súdu, ale aj odvolacieho súdu skutočnosti, v zmysle ktorých procesné postavenie žalovaného v rade 1/ vyplývalo z jeho hmotno- právneho statusového postavenia ako zmenkového ručiteľa, ktorý nie je zaviazaný za určitého dlžníka, ale zaisťuje zaplatenie zmenky. Samostatnosť tohto postavenia vo väzbe k zmenkovému nároku uplatneného žalobou sa viaže aj na skutočnosť, že zmenkový veriteľ (žalobca) sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi žalovanému v rade 1/, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť
námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky, vyplývajúce z ich vlastných mimozmenkových vzťahov (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Obo 362/2005).
33. Vo všeobecnosti odvolací súd konštatuje, že pre uplatnenie práva na zaplatenie zmenkovej pohľadávky v zásade vzhľadom na povahu zmenky ako abstraktného a nesporného cenného papiera, predstavujúceho samotné právo majiteľa zmenky, postačuje jej predloženie dlžníkovi na platenie a v pomeroch sporového konania jej predloženie v originály súdu, čo v prejednávanej veci bolo žalobcom naplnené. Z abstraktnej a nespornej povahy zmenkového záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje remitentovi, resp. jej majiteľovi právo na jej zaplatenie. Okresný súd preto pri posudzovaní námietok žalovaného v rade 1/ bol povinný vychádzať z toho, že zmenka je záväzkom zásadne nezávislým na iných právnych vzťahoch, nesporným, samostatným a abstraktným. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného pomeru, a teda majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Aj v prípade, ak zmenka plní zabezpečovaciu funkciu, zmenka nie je k zabezpečenému záväzku v pozícii akcesorického alebo subsidiárneho záväzku. To znamená, že predstavuje samostatný záväzok, nezávislý od kauzálneho vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Zmenka ako cenný papier inkorporuje všetky práva a povinnosti účastníkov zmenkových vzťahov a vzniká momentom, kedy obsahuje všetky jej podstatné náležitosti a je riadne uvedená do obehu. Pokiaľ ide o okolnosti a dôvody, ktoré sprevádzali vznik zmenky a jej uvedenie do obehu, tieto sú relevantné len v štádiu posudzovania procesnej obrany žalovaného v rade 1/ a pri uplatnení kauzálnych námietok zmenkovými dlžníkmi. Teda aj v prípade, že zmenka plní zabezpečovaciu funkciu, nie je k zabezpečenému záväzku v pozícii akcesorického alebo subsidiárneho, čo znamená, že predstavuje samostatný záväzok nezávislý od kauzálneho vzťahu, ktorý bol dôvodom vystavenia zmenky. Je preto výlučne vecou účastníkov zmenkovo-právnych vzťahov, akým spôsobom naplnia abstraktný charakter zmenky a ako upravia podmienky a prípadné zmeny jej uplatnenia a v prípade zmenkového rukojemstva, ako upravia okruh námietok, ktoré je oprávnený aval použiť proti remitentovi v rámci procesnej obrany proti povinnosti na zmenku plniť.
34. K možnosti uplatnenia kauzálnych námietok zmenkovým ručiteľom sa poukazuje na doktrínu a ustálenú judikatúru súdov Slovenskej republiky, ktorá sa zhoduje na tom, že avalista (zmenkový ručiteľ) je samostatným dlžníkom, pričom osoba dlžníka len určuje, aká je kvalita tohto záväzku. Avalista nie je akcesorickým dlžníkom ako bežný ručiteľ, ale je samostatným dlžníkom, pričom jeho záväzok je akcesorický výlučne k zmenkovému záväzku a k zmenke. Z uvedeného potom vyplýva, že avalista môže v konaní uplatniť len tie námietky, ktoré vyplývajú z jeho vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky a nemôže uplatniť námietky, ktoré by inak mohol uplatniť zmenkový dlžník, za ktorého bola zmenka avalovaná. Ak prevzal avalista záväzok za priameho dlžníka, má potom postavenie ako dlžník sám. Ustanovenie čl. I § 32 ZZŠ upravuje výšku záväzku, to znamená, že aval nemôže ručiť za celý zmenkový záväzok, ak napríklad došlo k jeho čiastočnej úhrade zo strany zmenkového dlžníka. Zmenkové ručenie predstavuje zabezpečovací vzťah, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je teda akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý na záväzku dlžníka. Pokiaľ by sa dlžník zbavil svojho záväzku zo zmenky preukázaním kauzálnych námietok, zmenkový veriteľ sa môže úspešne domáhať plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z jeho vlastných mimozmenkových vzťahov. Na to, aby mohol avalista vzniesť námietku z vlastného vzťahu k majiteľovi zmenky, musí mať s majiteľom uzavretú zmenkovú dohodu, v ktorej sú špecifikované podmienky, za ktorých avalista prevzal ručiteľský záväzok. Ak mal avalista uzatvorenú zmenkovú dohodu s osobou odlišnou od majiteľa zmenky, nemôže voči majiteľovi zmenky uplatňovať námietky vyplývajúce z tejto dohody. V prejednávanej veci vo vyvolanom odvolacom konaní, žalovaný v rade 1/ ako avalista neuviedol žiadne tvrdenia k obsahu Dohody uzatvorenej či už s majiteľom zmenky, t.j. remitentom alebo výstavcom vlastnej zmenky, ktoré by umožňovali žalovanému v rade 1/ uplatňovať kauzálne námietky voči žalobcovi.
35. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo 26/2014 zo dňa 30.03.2015 vyplýva, že „...Ak nie je žiadna zmluva medzi veriteľom zo zmenky zabezpečenej kauzálnej pohľadávky a avalistom, potom chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu voči majiteľovi zmenky, proti remitentovi. Aby mal ručiteľ voči remitentovi nejaké kauzálne námietky, muselo by to vyplývať z ich vzájomných mimozmenkových vzťahov, teda opäť spravidla zo zmluvy“. Najvyšší súd v predmetnom rozhodnutí zdôraznil skutočnosť, že záväzok avalistu nie je podobný s ručením upraveným
Občianskym zákonníkom, lebo avalista nemôže bez ďalšieho používať námietky osoby, za ktorú je na zmenke podpísaný tak, ako túto možnosť má ručiteľ v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. Pri avalistovi takéto ustanovenie v zmenkovom zákone nie je.
36. Len pre komplexnosť posúdenia vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v rade 1/ odvolací súd uvádza, že právna úprava zakladá solidaritu rukojemského záväzku, t.j. záväzku žalovaného a záväzku principiálneho dlžníka (avaláta). Z toho vyplýva, že zmenkový ručiteľ - aval sa zásadne nemôže dovolávať ochrany proti veriteľovi v rozsahu, v akom je táto ochrana poskytovaná avalátovi mimo rámca obsahu predmetnej zmenky, a teda zásadne nemôže voči zmenečnému veriteľovi uplatňovať tie námietky, ktoré sú viazané na osobu avaláta a obsah ním uzavretej mimozmenkovej dohody (Čl. I § 47 ods. 1 ZZŠ).
37. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného v rade 1/ sa žiada na tomto mieste len primerane poukázať na to, že v zmysle Čl. I § 30 ZZŠ zmenkové rukojemstvo zabezpečuje zaplatenie zmenky. Jedná sa teda o zabezpečenie záväzkov zmenečných z danej zmenky a to platí aj o zmenkách, ktoré plnia zaisťovaciu funkciu. Zmenečný záväzok avalistu je teda akcesorický len ku zmenke, a preto existencia tohto záväzku súvisí len s platnosťou a existenciou zmenky a taktiež s formálnym zmenečným záväzkom určitého zmenečného dlžníka. Takéto rukojemstvo je len abstraktným zmenečným rukojemstvom, ktorého predpokladom je určitá zmenečná zmluva, to znamená, že ak avalistu niekto na podpis zmenky vyzval a avalista s týmto súhlasil alebo prípadne sám ponúkol podpis zmenky a jeho ponuka bola prijatá. Teda zásadne nie je vylúčené, že k podpisu zmenky v postavení avalistu dôjde na základe dohody avalistu a výstavcu vlastnej zmenky a v takom prípade ani žiadna zmluva medzi veriteľom zmenky a avalistom nemusí byť uzatvorená. V takom prípade chýba akýkoľvek podklad pre kauzálne námietky avalistu i proti prvému majiteľovi zmenky, t.j. proti remitentovi. Záverom, pokiaľ žalovaný v rade 1/ zmenku podpísal ako ručiteľ, podpisom zmenky per aval sa žalovaný v rade 1/ stal samostatným dlžníkom, nezávislým od vystaviteľa zmenky, pričom podpisom zmenky per aval sa majiteľovi zmenky zaručil, že zmenku zaplatí a podľa Čl. I § 32 v spojení s § 77 ods. 3 ZZŠ sa tým stal zaviazaný rovnako ako vystaviteľ zmenky, za ktorého sa zaručil. Podpisom zmenky per aval tak vznikol samostatný ručiteľský záväzok, ktorý nie je viazaný na osobu, za ktorú sa avalista zaručil, a preto žalovaný v rade 1/ ako avalista garantuje zaplatenie zmenky ako celok (v prejednávanej veci so žalovaným v rade 2/) a len k tejto zmenke je jeho záväzok akcesorický.
38. Žalobca svoju uplatnenú pohľadávku zo zmenky preukázal tým, že predložil zmenku, ktorú okresný súd vyhodnotil ako platnú zmenku, ktorá je opatrená podpisom žalovaného v rade 1/ v postavení avalistu. Za tejto situácie, kedy pohľadávku žalobcu na zaplatenie zmenky treba mať za preukázanú, má dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu žalovaný v rade 1/. Teda aj v prípade negatívnych tvrdení, ohľadom ktorých by sa mohlo javiť, že podľa dôkaznej teórie nastupuje dôkazná povinnosť protistrany, teda žalobcu, takéto negatívne tvrdenia vyvrátiť, dôkazné bremeno spočíva na žalovanom v rade 1/ (obdobne rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Cdo 2383/98). Okresný súd námietky žalovaného v rade 1/, ktorými spochybnil platnosť zmenky ako cenného papiera, vyhodnotil ako nedôvodné a v prípade kauzálnych námietok ako neprípustné, nemajúce vplyv na povinnosť žalovaného v rade 1/ splniť záväzok, ktorý mu podpisom zmenky v postavení avalistu za výstavcu vlastnej zmenky vznikol.
39. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného v rade 1/, ktoré boli vyššie vyhodnotené odvolacím súdom, a to i na dotvrdenie správnosti nosných záverov okresného súdu, neboli odvolacím súdom potom už osobitne vyhodnocované ostatné odvolacie dôvody žalovaného v rade 1/, a to z dôvodu ich nerelevantnosti vzhľadom na už prijaté závery ako i z dôvodu postupu odvolacieho súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti
daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
40. S námietkou nesprávnych skutkových zistení súvisí tiež otázka právneho posúdenia veci okresným súdom. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
41. Odvolací súd záverom poukazuje na to, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného v rade 1/ (sporovej strany). Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania (pozri II. ÚS 37/2001).
42. Nárok žalobcu uplatnený žalobou podrobne a dôsledne vyhodnotil súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku a vysporiadal sa i so všetkými relevantnými námietkami žalovaného v rade 1/, ktoré boli v tomto smere uvádzané aj v jeho odvolaní. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho rozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam, záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o dôvodnosti žalobou uplatnených nárokoch žalobcu v celom rozsahu. Právne závery súdu prvej inštancie pritom korešpondovali so skutkovými zisteniami v konaní. Aj z tohto hľadiska nebolo možné prijať záver o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej inštancie. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie práva na spravodlivý proces z hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho strane sporu uskutočňovanie jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej strany (v danom prípade vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie žaloby), ale postupuje v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 1 - 4 CSP), čo v danom prípade preskúmavaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie splnené bolo.
43. Krajský súd považuje pre úplnosť za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
44. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného v rade 1/, ktorý prípadný rozpor vyplnenia blankozmenky spájal s neplatnosťou zmenky odvolací súd uvádza, že túto argumentáciu nemohol vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu, pričom podporne poukazuje na závery, ktoré si osvojil z rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 603/2017 vyplýva, že „Blankozmenka je pojem, ktorý nie je v zákone č. 191/1950 Zb. definovaný, avšak jej existenciu
predpokladá ustanovenie § 10 zákona č. 191/1950 Zb., ako aj ustanovenie § 77 ods. 2 zákona č. 191/1950 Zb., kde sa na § 10 odkazuje ako na ustanovenie o blankozmenke. Blankozmenka je spravidla definovaná ako listina s neúplným obsahom, ktorá bola emitovaná s tým, že bude dodatočne doplnená na úplnú zmenku a na ktorej doplnenie udelil vystaviteľ nadobúdateľovi vyplňovacie právo (Chalupa, R. Základy směnečného práva. Praha : Linde, 2003). Zmenka je blankozmenkou pri svojom vystavení a týmto spôsobom možno vystaviť zmenku cudziu, ako aj zmenku vlastnú. Jedným z pojmových znakov blankozmenky je aj dohoda o vyplňovacom práve, čo vyplýva zo samotného textu ustanovenia § 10 zákona č. 191/1950 Zb. „Ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané...“. Dohoda o spôsobe, ako sa majú chýbajúce údaje na zmenku doplniť, pritom nemusí mať písomnú podobu, možno ju uzavrieť aj konkludentne. Ak následne dôjde k doplneniu chýbajúcich údajov tak, že bude spĺňať zákonom predpísané náležitosti zmenky cudzej alebo zmenky vlastnej, dochádza k jej transformácii na zmenku úplnú s právnymi účinkami ex tunc - teda od okamihu vydania zmenky. Samotná skutočnosť, že zmenka vystavená ako blankozmenka je vyplnená chýbajúcimi údajmi v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, neznamená neplatnosť samotnej zmenky, ale v súlade s už citovaným ustanovením § 10 zákona č. 191/1950 Zb. dáva osobám zaviazaným zo zmenky možnosť uplatniť námietku nesprávneho vyplnenia zmenky. Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej „Nesprávné vyplňení blankosměnky nemá za následek neplatnost směnky, nábrž zakládá námitku proti majiteli směnky. Směnka, vyplňená proti úmluvě, tak není neplatná, ale je možno ju uplatnit jen v rámci úmluvy.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Cdo 3317/2007 z 24.6.2009, m. m. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29Cdo 5260/2007 z 19.8.2009, sp. zn. 29 Cdo 680/2008 z 28.5.2009, uznesenie sp. zn. 29 Cdo 336/2010 z 27.9.2011). Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že majiteľ zmenky zmenku vyplnil v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, je na dlžníkovi alebo osobe zaviazanej zo zmenky, ktorá uvedené tvrdenie v konaní vzniesla (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obo/184/2007 zo 14.7.2009). Na to, aby bola námietka o nesprávnom vyplnení blankozmenky úspešne uplatnená, je nevyhnutné preukázať, že zmenka bola vystavená ako neúplná, že dohoda o vyplňovacom práve existovala a z jej obsahu vyplýva, že chýbajúce údaje na zmenke boli nesprávne a v rozpore s touto dohodou vyplnené. Ak sú preukázané tieto skutočnosti, je v zmysle znenia ustanovenia § 10 zákona č. 191/1950 Zb. potrebné majiteľovi zmenky dokázať, že zmenku nadobudol zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou. V prípade, ak nedošlo k zmene majiteľa zmenky, a teda žalobcom v zmenkovom platobnom rozkaze je prvý majiteľ zmenky, ktorý je aj priamym účastníkom dohody o vyplňovacom práve, a preukáže sa, že zmenku doplnil v rozpore s vyplňovacím právom, už zo samotnej povahy tohto konania vyplýva, že konal zlomyseľne alebo sa dopustil hrubej nedbanlivosti.“
45. Odvolací súd, len pre odstránenie prípadných pochybností, zotrvávajúc na svojej vyššie uvedenej argumentácii a dôvodoch tohto svojho rozhodnutia, a to vo vzťahu k žalovanému v rade 1/ - avalistovi v rovine jeho námietok o zosplatnení predmetného úveru, akcentuje vyššie ozrejmenú odvolacím súdom možnosť žalovaného v rade 1/, čoby avalistu, vzniesť v tomto konaní námietky voči žalobou uplatnenému nároku zo zmenky. Odvolateľ poukázal v odvolaní na § 150 ods. 1CSP a tvrdil, že žalobca nepreukázal, že došlo k splneniu podmienok pre zosplatnenie úveru. Odvolací súd uvádza, že v konaní nebolo tvrdené a ani žalovaný v rade 1/ nepreukázal, že takúto obranu uplatnil aj dlžník a sám odvolateľ sa obmedzil len na tvrdenie vo všeobecnej rovine. V obrane žalovaného v rade 1/ však nenašli premietnutie listinné dôkazy, tak ako sú súčasťou spisového materiálu na č.l. 55 spisu Posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky spolu s doručenkou na čl. 56 spisu, čl. 57 spisu Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 22.12.2018 spolu s doručenkou na čl. 58 spisu ako i vyjadrenie žalobcu na čl. 53 spisu, ktoré boli doručené žalovanému v rade 1/ na adresu jeho právneho zástupcu dňa 06.04.2021.
46. Záverom a zhrňujúc odvolací súd uvádza, že preskúmaním veci nezistil odvolateľom namietané vady procesného postupu v prvoinštančnom konaní, či nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, ktoré by viedli k vecne nesprávnemu rozhodnutiu v meritórnom výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z uvedeného dôkazného stavu, z neho vyvodených záverov, bolo teda podľa odvolacieho súdu opodstatnené rozhodnutie okresného súdu. Nebolo preukázané, že rozhodnutím okresného súdu došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci samej pre nesprávne právne posúdenie veci a ani z iných, odvolateľom vytýkaných dôvodov. Z týchto dôvodov došlo k potvrdeniu napadnutého rozsudku okresného súdu ako vecne správneho rozhodnutia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP vo veci samej ako i v závislom výroku o náhrade trov konania, ktorý nebol odvolaním osobitne napadnutý, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému v rade 1/ bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.