Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11C-10-2022.pdf
PDF · 105.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/10/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v spore žalobcu: B. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., právne zast. Advokátska kancelária - Ján Buroci, s. r. o., so sídlom Za Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 50 663 160, proti žalovaným: 1/ Y. P., SR, (SPF), 2/ M. P., SR, (SPF), 3/ M. P., SR (SPF), 4/ Y. P., SR, (SPF), 5/ Y. P., SR, (SPF), 6/ Š. P., SR, (súr. Z., Q., M.) (SPF), 7/ M. Y., r. P., SR, (SPF), 8/ M. P., r. Č., SR (súr. Z., B.) (SPF), všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, SR, 9/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, SR, IČO: 17 335 435, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
I. Konanie proti žalovaným v 1. až 8. rade zastavuje.
II. Žalobu zamieta.
III. Sporovým stranám náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Dňa 21.02.2022 bola Okresnému súdu Spišská Nová Ves doručená žaloba o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, v žalobe bližšie špecifikovaným. Žalovaní v 1. až 8. rade boli v podanej žalobe označení iba menom a priezviskom s tým, že sa jedná o neznámych vlastníkov zastúpených Slovenským pozemkovým fondom Bratislava.
2. Uznesením sp.zn. 11C/10/2022-30 zo dňa 01.03.2022 súd podľa § 129 zákona č. 160/2016 Z.z. Civilný sporový poriadok, vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní doplnil svoje podanie (žalobu) v súlade s ustanoveniami § 133, a to čo sa týka označenia žalovaných v 1. až 8. rade spôsobom, ktorý umožní ich identifikáciu a nezameniteľnosť s inými osobami, prípadne preukáže, že ide skutočne o neznámeho vlastníka.
3. Podaním doručeným súdu dňa 04.04.2022 sa žalobca vyjadril k výzve súdu tak, že objektívne nevie upresniť identifikačné údaje žalovaných v 1 - 8. rade, nakoľko títo ich v katastri nehnuteľností evidované nemajú a ide o neznámych vlastníkov, čo vyplýva i z poznámky na predmetom liste vlastníctva. Z opatrnosti upravil okruh strán sporu tak, že ako žalovaného v 9. rade samostatne označil Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, SR, IČO 17 335 345. Konštatoval, že žalovaný v 9. rade zastupuje žalovaných 1 až 8 podľa § 16 ods. 1, 2 zákona č. 180/1995 Z.z., pričom z ustanovenia § 16 ods. 2 vyplýva, že týchto zastupuje i pred súdom, čo je napokon i zapísané na predmetnom liste vlastníctva. Vzhľadom však na výzvu súdu bol nútený posunúť správcu i do roviny žalovaného, aby sa vyhol zastaveniu súdneho konania. Ustanoveniu § 16 ods. 2 konkuruje ustanovenie
§ 19 ods. 6 cit. zákona, ktoré stavia správcu do roviny osoby, ktorá môže uzatvoriť i dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, teda analogicky ide o subjekt, ktorý môže vystupovať i samostatne ako žalovaný v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 28.06.2022 v súvislosti s tým kedy pozemkový fond za štát a neznámych vlastníkov koná pred súdom vo veciach nehnuteľností uvedených v osobitnom predpise poukázal na ust. § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v aktuálnom znení s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.02.2016, sp.zn. 6Cdo/11/2016, podľa ktorého "V záujme spriechodnenia procesu usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom a i obnovenia dostatočne hodnoverného spôsobu evidencie práv k nehnuteľnostiam, ktorý sa v tuzemských podmienkach vytratil prakticky v súvislosti s opustením intabulačného princípu a stratou niekdajšieho významu inštitútu pozemkovej knihy, bol o.i. ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (podľa čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180) a pozemkami, ktorých vlastník nie je známy (podľa písmena d/ rovnakého ustanovenia). Pre obe takéto kategórie pozemkov zákon zaviedol i legislatívnu skratku "pozemky s nezisteným vlastníkom" (tu por. i čl. I § 13 a § 16 ods. 1 písm. b/ zákona 180); pričom pri takýchto vlastníkoch (resp. pozemkoch), ako aj pri pozemkoch, ktorých vlastníctvo nie je evidované podľa predpisov o katastri nehnuteľností v súbore geodetických informácií a v súbore popisných informácií alebo ak sa nepreukáže inak (čl. I § 16 ods. 1 písm. c/ zákona 180) zákon priznáva na to určenej právnickej osobe (ktorou je práve Slovenský pozemkový fond) oprávnenie na zastupovanie vlastníkov v konaniach pred súdmi a inými orgánmi verejnej správy (čl. I § 16 ods. 2 zákona 180)." "Priblížená právna konštrukcia podľa názoru dovolacieho súdu spôsobuje udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície z ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona 180, teda len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti je neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistuje a nie je zrejmé, kto je jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania a ak takáto skutočnosť je tu už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto "subjektu" do súdneho konania nejde napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu musí dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javí len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom "Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností..., zast. Slovenským pozemkovým fondom..." alebo "Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom..., zast. Slovenským pozemkovým fondom...". Mal za to, že SPF nevystupuje v tomto konaní ako samostatný subjekt, nakoľko nie vlastníkom spornej nehnuteľnosti, ale v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení zastupuje nezistených vlastníkov. Na Liste vlastníctva č. XXX, kat. úz. C. je zapísané "zomrel/zomrela" pri všetkých žalovaných v 1. až 8. rade. Je vecou žalobcu správne označiť strany sporu. SPF má zo, že žalobca by sa mal vysporiadať s týmito skutočnosťami. Slovenský pozemkový fond rešpektuje zásadu, že nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, preto s návrhom žalobcu mať usporiadané vlastnícke vzťahy súhlasí. Žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a zapísaných neznámych vlastníkov na LV č. XXX, kat. úz. C. na skutkovom základe: "Predmetná nehnuteľnosť je parcela malých rozmerov nachádzajúca sa na dvore žalobcu, ktorý mu aj spolu s rodinným domom vlastnícky patrí." Poukázal na ust.
§ 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že toto umožňuje, aby súd vykonal vyporiadanie podielového spoluvlastníctva jedným z troch spôsobov. Žalobca navrhuje zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo druhým zákonným spôsobom, teda prikázaním sporného pozemku do jeho vlastníctva za (primeranú) náhradu. Vzhľadom na výmeru pozemku, účel budúceho využitia a umiestnenie nehnuteľnosti (podľa Odpovede na žiadosť - 11C/10/2022 - Územnoplánovacia informácia a ceny pozemkov v k.ú. C. zo dňa 26.05.2022): 1/ Obec Kaľava nemá vypracovaný územný plán obce, a na danom pozemku neplánuje žiadne aktivity, nakoľko pozemok č. C.-N. XXXXX/X, druh pozemku: záhrada, o celkovej výmere 58 m2, nie je obecným pozemkom. 2/ Cenu pozemkov v danej lokalite nevedel určiť, pozemok je zastavaný. Obec predávala zastavané pozemky v cene 0,38 Eur/m2 a sa mu navrhovaný spôsob javil ako účelný a vhodný. Súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva žalobcom navrhnutým spôsobom - prikázaním nehnuteľnosti do vlastníctva žalobcu za primeranú náhradu, ktorá by mala byť stanovená v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, znaleckým posudkom a netrval za každých okolností na predložení znaleckého posudku, najmä nie vtedy ak predmetom vyporiadania je pozemok malej výmery alebo podiel zodpovedajúci malej výmere, alebo ak náklady na vyhotovenie znaleckého posudku podstatne prekračujú samotnú náhradu, ktorá by mala byť vyplatená v prospech ustupujúcich spoluvlastníkov a SPF disponuje takým znaleckým posudkom, ktorý oceňuje porovnateľný pozemok. To platí najmä vtedy, ak náhrada medzi účastníkmi konania nie je sporná. Žalobca spolu so žalobou však predložil ako dôkaz pre účely stanovenia primeranej finančnej náhrady pre ustupujúcich podielových spoluvlastníkov Znalecký posudok č. 52/2020 zo dňa 10.03.2020, kde bola stanovená hodnota susediacej parcely registra "C": parc. č. XXX vo výške 9,68 Eur/m2, preto on s navrhnutou finančnou náhradou vo výške 9,68 Eur/m2 súhlasil a mal za to, že uvedená finančná náhrada je adekvátna ako aj vzhľadom na odpoveď obce Kaľava, výmeru pozemku, umiestnenie pozemku a budúce využite nehnuteľnosti. Konštatoval, že Slovenský pozemkový fond má v zmysle osobitných predpisov zriadený depozitný účet, vedený v štátnej pokladnici, IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý sa prevádzajú finančné prostriedky
- náhrada nezistených vlastníkov. Navrhol, aby súd už priamo vo svojom rozhodnutí určil lehotu na zaplatenie finančnej náhrady, číslo depozitného účtu Slovenského pozemkového fondu: IBAN: A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici, Variabilný symbol: XXXXXXXX (číslo súdneho konania bez lomky a písmen), Správa pre prijímateľa/adresáta: XXC/XX/XXXX (číslo súdneho konania, celý tvar). Pokiaľ ide o petit žaloby v časti týkajúcej sa trov konania, navrhol, aby súd žalobu v tejto časti voči SPF zamietol, nakoľko SPF v zmysle § 34 ods. 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v aktuálnom znení, iba zastupuje nezistených vlastníkov v konaní pred súdom. SPF svojím konaním nezapríčinil predmetné súdne konanie, v zásade nemá inú možnosť len vstúpiť do sporu na strane nezistených vlastníkov.
5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 25.07.2022 konštatoval, že medzi stranami nie sú sporné skutočnosti. Hodnota predmetného pozemku je stanovená na 9,68 Eur/m2 a zhodne sa navrhuje zrušenie a vyporiadanie prikázaním veci do výlučného vlastníctva žalobcu. Pokiaľ ide o námietky ohľadom toho, že SPF nemá v konaní vystupovať ako samostatný subjekt, ale len ako správca ostatných žalovaných ako neznámych vlastníkov, tak i tu s touto argumentáciou stotožnil. Do konania bol SPF ako samostatná strana sporu navrhovaná len kvôli tomu, aby súd konanie nezastavil.
6. Zistenie údajov potrebných k podaniu perfektnej žaloby je vecou súkromnej iniciatívy strán sporu, ktorú súd nemôže nahradiť. Vyžaduje sa teda aktívny prístup žalobcu v sporovom konaní, čo v štádiu začatia konania, resp. jeho iniciovania zahŕňa aj vykonanie primeraných šetrení za účelom dostatočnej identifikácie sporových strán, keďže o ich (hmotných) právach a povinnostiach sa v súdnom konaní má rozhodovať.
7. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").
8. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
9. Podľa § 7 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé.
10. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka smrťou táto spôsobilosť zanikne. Ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
11. Žalovaní v 1. rade až 8. rade boli žalobcom v žalobe označený ako neznámi resp. nezistení vlastníci s uvedením mena a priezviska v zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Strana sporu, ktorá je fyzickou osobou v zmysle § 133 CSP musí byť označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia prípadne iným identifikačným údajom. V prípade, že strana sporu nie je označená v žalobe údajmi umožňujúcimi jej identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou, tento nedostatok by v konečnom dôsledku mohol viesť k nevykonateľnosti súdneho rozhodnutia. V tomto smere súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 10/2010 zo dňa 31.01.2011, v ktorom súd uvádza, že aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ale napr. aj NS ČS z 23. 3. 2006, sp. zn. 2 Cdo 550/2006) vyplýva, že účastník neznámeho pobytu musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a jeho nezameniteľnosť s inou osobou. Je preto povinnosťou žalobcu strany sporu riadne označiť s tým, že potrebné údaje resp. určité identifikačné znaky môže získať napr. zisťovaním na príslušnom okresnom úrade katastrálny odbor, z titulov uvedených v liste vlastníctva pri jednotlivých vlastníkoch alebo iných listín (č.d.) a podobne. V prípade, že je predpoklad, že tento subjekt nežije, je potrebné označiť jeho právnych nástupcov.
12. Predpokladom na to, aby bolo možné v sporovom konaní vec prejednať s nezisteným vlastníkom zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom je jeho existencia, čo u fyzickej osoby znamená, že ešte žije, u právnickej osoby, že vznikla a doposiaľ nezanikla (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/31/2018 zo dňa 15.04.2019). Zo strany žalobcu neboli predložené súdu žiadne listiny o tom, že sa skutočne jedná o neznámych vlastníkov, ale najmä, že sa jedná o vlastníkov existujúcich. Opak uvedeného vyplýva zo žalobcom predloženého listu vlastníctva č. XXX, k.ú. C., kde je pri jednotlivých spoluvlastníkoch vyporiadavaných nehnuteľností uvedená poznámka "zomrel". Zároveň je pri každom zo žalovaných uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva i značka listiny, na základe ktorej sa tak stalo (č.d.) a i z tohto je zrejmé, že sa jedná o neexistujúcich (zomrelých) vlastníkov.
13. Vzhľadom na uvedené je nesporné, že žalovaní 1 - 8 zomreli pred podaním žaloby a tým stratili procesnú subjektivitu, a teda aj spôsobilosť mať práva a povinnosti, a to už v čase začatia konania. Nedostatok tejto spôsobilosti je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok, že súd vo veci samej nemôže vydať rozhodnutie, ale konanie musí zastaviť. Súd teda v zmysle § 161 ods. 2 CSP a § 62 CSP konanie zastavil.
14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na zásadu materiálnej publicity údajov obsiahnutých v KN, podľa ktorej sú údaje v KN (vrátane údajov o smrti) hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Chráni sa tak dôvera každého v správnosť údajov uvedených v katastri. Čo je zapísané, platí. Význam tejto zásady sa prejaví vtedy, keď sa zápis v katastri odchyľuje od skutočného právneho stavu. Vtedy sa uplatní domnienka, že údaj evidovaný v katastri je v súlade so reálnym stavom. Ak sa ale podarí domnienku vyvrátiť (dôkazom opaku), uvedené údaje prestávajú byť hodnoverné a záväzné. 15. K tomu súd dodáva, že vo vzťahu k oprávneniu na zastupovanie neznámych vlastníkov Slovenským pozemkovým fondom v zmysle § 13 a § 16 ods. 1 písm. b) zák. č. 180/1995 Z.z. dochádza len u tých, o ktorých je nepochybné, že existujú (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žijú). To však nemôže prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí nie sú známi vôbec, spravidla pre to, že pôvodný vlastník už neexistuje. Mŕtva fyzická osoba už nemá spôsobilosť na právne úkony a stratu jej spôsobilosti nemožno v čase začatia súdneho konania napraviť už žiadnym spôsobom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/11/2016 zo dňa 24.02.2016 v zmysle ktorého bol ustanovený zákonný mechanizmus nakladania Slovenského pozemkového fondu s pozemkami, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe (§ 8 ods. 1 písm. c) zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom) a s pozemkami, ktorých vlastník nie je známy. Z uvedeného vyplýva, že označenie Slovenského pozemkového fondu ako zástupcu evidovaného vlastníka v katastri nehnuteľnosti prichádza do úvahy len vtedy, ak takýto vlastník žije, čo je zrejme z označených identifikačných údajov a len jeho pobyt
je neznámy. Takého zastúpenie nemôže prichádzať do úvahy u vlastníka, ktorý nie je vôbec známy spravidla preto, že už neexistuje a nie je známy ani jeho právny nástupca. Rovnako súd dáva žalobcovi do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 8Cdo/31/2018 z 15.04.2019 zaoberajúce sa správneho označenia neznámeho (nezisteného ) vlastníka resp. jeho právnych nástupcov.
16. Podľa § 141 ods. 1 Obč. zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní: ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
17. Podľa § 142 ods. 1 Obč. zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
18. Okruh sporových strán vymedzuje procesné právo. To, kto je v konaní vecne legitimovaný (aktívne či pasívne), vymedzuje právo hmotné. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 Cdo 214/2011).
19. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta. Poučenie strany o vecnej legitimácii je teda poučením hmotnoprávnym, kým súd v zmysle § 160 C.s.p. má povinnosť poučovať procesné strany o ich procesných právach a povinnostiach. Poučenie o hmotnom práve nie je súd povinný, ani oprávnený poskytnúť. 20. Žalobca z opatrnosti označil ako žalovaného v 9. rade Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, 817 47 Bratislava 11, SR, IČO: 17 335 435.
21. Ako je však zrejmé práve z vyššie uvedeného listu vlastníctva č. XXX, k.ú. C. Slovenský pozemkový fond Bratislava vystupuje iba ako správca nehnuteľností neznámych vlastníkov, nie ako subjekt samostatný resp. zastupujúci (reprezentujúci) Slovenskú republiku. Nakoľko nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti, mohol by prípadne iba zastupovať nezistených vlastníkov.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalovaný v 9. rade nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, súd žalobu z dôvodu nedostatku jeho vecnej pasívnej legitimácie zamietol.
23. Po preukázaní nedostatku vecnej pasívnej legitimácie v spore sa súd ďalším vecným preskúmavaním merita sporu nezaoberal.
24. V závere súd udáva, že čo sa týka otázky vecnej legitimácie strán v konaní o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súdnou teóriou i praxou bol prijatý záver, že pokiaľ je nehnuteľnosť ako predmet vyporiadania v spoluvlastníctve viacerých osôb musia byť všetky tieto osoby sporovými stranami v spore podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobu nemôže súd prejednať len s niektorými so spoluvlastníkov, pretože rozhodnutie súdu vydané iba voči niektorým zo spoluvlastníkov, by nemohlo byť účinné proti tým, ktorí stranami sporu neboli (por. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/4082/2013, uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/4896/2014).
25. Podľa § 255 ods. 1, 2 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
26. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
27. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
28. Vzhľadom k tomu, že žalovaní mali v konaní plný úspech, avšak náhradu trov konania nežiadali, súd žiadnej zo sporových strán právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový poriadok).
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilný sporový poriadok).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.