Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Uznesenie_11Co-6-2023.pdf
PDF · 88.17 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/6/2023
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Borisa Brondoša a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, C., zastúpený: Advokátska kancelária - A. D., s. r. o., so sídlom Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves, IČO: 50 663 160, proti žalovaným: 1/ E. B., SR, (SPF), 2/ F. B., SR, (SPF), 3/ F. B., SR (SPF), 4/ E. B., SR, (SPF), 5/ E. B., SR, (SPF), 6/ G. B., SR, (súr. H., I., F.) (SPF), 7/ F. E., B. B., SR, (SPF), 8/ F. B., B. J., SR (súr. H., A.) (SPF), žalovaní v 1. až 8. rade zastúpení žalovaným v 9. rade a 9/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, Búdková 36, Bratislava, SR, IČO: 17 335 435, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 29. septembra 2022, č. k. 11C/10/2022-89
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v napadnutom výroku I. o zastavení konania proti žalovaným v 1. až 8. rade a v súvisiacom výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovaných v 1. až 8. rade.
II. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie proti žalovaným v 1. až 8. rade (I.), zamietol žalobu (II.) a nepriznal sporovým stranám náhradu trov konania (III.), s odôvodnením (pokiaľ ide o výrok I. o zastavení konania), že predpokladom na to, aby bolo možné v sporovom konaní vec prejednať s nezisteným vlastníkom zastúpeným Slovenským pozemkovým fondom je jeho existencia, čo u fyzickej osoby znamená, že ešte žije, u právnickej osoby, že vznikla a doposiaľ nezanikla. Prvoinštančný súd uviedol, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne dôkazy o tom, že sa skutočne jedná o neznámych vlastníkov, ale najmä, že sa jedná o vlastníkov existujúcich. Opak uvedeného vyplýva zo žalobcom predloženého listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C., kde je pri jednotlivých spoluvlastníkoch vyporiadavaných nehnuteľností uvedená poznámka „zomrel“. Zároveň je pri každom zo žalovaných uvedený titul nadobudnutia vlastníckeho práva i značka listiny, na základe ktorej sa tak stalo (č.d.) a i z tohto je zrejmé, že sa jedná o neexistujúcich (zomrelých) vlastníkov. Za nesporné súd považoval, že žalovaní v 1. až 8. rade zomreli pred podaním žaloby a tým stratili procesnú subjektivitu, a teda aj spôsobilosť mať práva a povinnosti, a to už v čase začatia konania, čo je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý má za následok, že súd vo veci samej nemôže vydať rozhodnutie, ale konanie musí v zmysle § 161 ods. 2 CSP a § 62 CSP zastaviť.
Z obsahu (odôvodnenia) odvolania vyplýva, že ho žalobca podal len proti výroku rozsudku o zastavení konania proti žalovaným v 1. až 8. rade s návrhom, aby ho súd zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci v tejto časti. Nesúhlasil s dôvodom zastavenia konania, podľa ktorého mal on (žalobca) preukazovať existenciu neznámych vlastníkov. Uviedol, že „samotná skutočnosť, že ide o neznámych vlastníkov sama o sebe znamená,
že nie je možné trvať na povinnosti žalobcu, aby preukazoval, že žijú, nakoľko nie je vôbec jasné kto sú“. Namietal skutočnosť, že prvoinštančný súd si urobil záver o tom, že žalovaní v 1. až 8. rade zomreli z listu vlastníctva, ktorý má len nezáväznú (informatívnu) povahu, z ktorého dôvodu „poznámka o úmrtí osoby nie je dôkazom o jeho úmrtí“. Doplnil, že „pokiaľ bol súd presvedčený o tom, že neznámi vlastníci zomreli, tak mal dopytovať príslušnú matriku a vyžiadať si úmrtné listy. Neurobil tak, a teda jeho rozhodnutie je predčasné“. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 11/2016. V tejto súvislosti uviedol, že „pokiaľ toto rozhodnutie sa snaží preklenúť prekážky podmienok konania v záujme vyporiadania vzťahov, tak súd nemal konanie zastavovať, pokiaľ nemal riadne preukázané, že dotknuté osoby zomreli. Toto rozhodnutie sa snaží riešiť práva k nehnuteľnostiam neznámych vlastníkov a nie ich formálne zastavovať“. Odvolateľ svojimi odvolacími námietkami vytýkajúcimi prvoinštančnému súdu nesprávne právne posúdenie veci, uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku v odvolaním napadnutej časti, a preto v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania proti žalovaným v 1. až 8. rade, považuje za správne a tiež úplné z hľadiska zisteného nedostatku podmienky konania (§ 387 ods. 1 a 2 CSP). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v tejto časti, reagujúc tým zároveň na podstatné argumenty žalobcu v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd dodáva:
Žalobca svojimi odvolacími námietkami spochybňuje správnosť posúdenia súdom prvej inštancie otázky (ne)odstrániteľnosti nedostatku procesnej podmienky konania spočívajúcej v nedostatku procesnej subjektivity žalovaných v 1. až 8. rade. Jeho odlišné nazeranie na uvedené otázky je vystavané na presvedčení, že prvoinštančný súd mal sám skúmať otázku existencie ním označených subjektov na strane žalovaných v 1. až 8. rade, resp. zistiť ich právnych nástupcov. Táto jeho predstava, ale nie je správna.
Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s týmito argumentmi žalobcu a tiež zrozumiteľným, presvedčivým a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval svoje závery o neodstrániteľnosti nedostatku procesnej podmienky konania spočívajúcej v neexistencii procesnej subjektivity žalobcom označených žalovaných v 1. až 8. rade v čase začatia konania. Odvolací súd na tieto závery, ktoré majú logickú postupnosť, poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.
Podľa § 8 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením a túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé (odsek 1). Smrťou táto spôsobilosť zanikne; ak smrť nemožno preukázať predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jej smrť inak a za mŕtvu súd vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije (odsek 2).
Podľa § 61 CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 62 CSP ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.
Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
Procesnú subjektivitu má ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. V procesnom zmysle predstavuje procesná subjektivita tzv. procesnú podmienku, ktorou rozumieme určitú procesnú danosť, ktorá musí existovať, aby sú vo veci mohol konať a rozhodnúť. Procesná subjektivita (§ 61 CSP) predstavuje takú procesnú podmienku konania, ktorej neexistencia tvorí spravidla neodstrániteľnú vadu konania. Na nedostatok procesnej subjektivity musí súd prihliadať z úradnej povinnosti počas celého konania. Ak súd zistí, že strana sporu nedisponuje procesnou subjektivitou už v čase začatia konania, indikuje tzv. neodstrániteľnú vadu konania, následkom ktorej je obligatórne zastavenie konania (§ 62 CSP, pozri tiež Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 223 - 225).
Korelátom procesného pojmu „procesná subjektivita“ je hmotnoprávny pojem „právna subjektivita“ (spôsobilosť mať práva a povinnosti). Procesnú subjektivitu má teda ten subjekt práva, ktorý vo sfére práva hmotného disponuje spôsobilosťou na práva a povinnosti. Právnická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím vznikom, t. j. spravidla konštitutívnym zápisom do príslušného verejného registra (obchodný register, register nadácií, register občianskych združení a pod.). Fyzická osoba nadobúda spôsobilosť na práva a povinnosti svojím narodením, pričom treba konštatovať, že spôsobilosť na práva a povinnosti má už počatý plod v tele matky (nasciturus) pod odkladacou podmienkou, že sa narodí živý (Števček, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, s. 254 - 257).
Z citovaného ust. § 161 ods. 1 CSP pre súd vyplýva povinnosť prihliadať kedykoľvek počas konania na to, či sú procesné podmienky splnené. Rovnaká povinnosť je uložená aj odvolaciemu súdu, a to aj vtedy, ak nedostatok procesných podmienok nebol stranou sporu výslovne ako odvolací dôvod uplatnený. Ide zároveň o jediný prípad, kedy odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).
Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Cdo 92/2004 zo dňa 1.11.2004 konštatoval, že ust. § 103 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu: v súčasnosti ust. § 161 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016) ukladá súdu povinnosť v každom štádiu konania prihliadnuť na to, či sú splnené všetky zákonom ustanovené procesné podmienky konania, aby súdne konanie mohlo prebehnúť a aby súd mohol vydať rozhodnutie. Jednou zo základných procesných podmienok konania, ktoré je súd povinný skúmať z úradnej povinnosti (t.j. aj bez návrhu), je splnenie podmienky civilnoprávnej subjektivity, t.j. spôsobilosti byť účastníkom civilného procesu v zmysle § 19 O.s.p. (pozn. odvolacieho súdu: v súčasnosti prevzatá úprava v ust. § 61 CSP). Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania podľa § 104 ods. 1 prvej vety O.s.p.; nemožno ho odstrániť ani opravou podľa § 43 O.s.p. (od 1.7.2016 ust. § 128 CSP), pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. V sporových konaniach, ktoré možno začať iba na základe žaloby, je žalovaným ten, koho žalobca v žalobe ako účastníka konania takto v zmysle § 90 O.s.p. označil.
V konaní je potrebné rozlišovať medzi nedostatkom podmienky konania a vadou žaloby ako samostatne upravenými pojmami procesného práva, ktoré nie je možné navzájom zamieňať a ktorých predpoklady a dôsledky sú odlišné a s ktorými sa následne spája aj rozdielny postup súdu v sporovom konaní. Nedostatok podmienky konania nie je vadou žaloby z hľadiska jej správnosti či úplnosti a vada žaloby naopak nepredstavuje nedostatok podmienky konania (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Cdo 143/2006, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. apríla 2020, sp. zn. 8Cdo 61/2020).
Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Nedostatok procesnej subjektivity strany sporu, ak táto vada existuje už od momentu začatia konania, je takým nedostatkom podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Túto vadu konania nemožno napraviť žiadnym spôsobom, doplnením ani opravou podania, lebo nejde o nesprávnosť alebo neúplnosť podania, ktoré nemožno zamieňať s nedostatkom v podmienkach konania. Nedostatok procesnej subjektivity nemožno odstrániť ani tak, že súd akceptuje „opravu“ či „upresnenie“ označenia procesne nespôsobilého subjektu (strany sporu). Ak súd zistí nedostatok procesnej subjektivity v návrhu (žalobe) označeného žalovaného (ktorý tu je už v čase začatia konania), nemôže v konaní pokračovať, ale konanie musí byť v každom štádiu obligatórne zastavené.
Odvolací súd poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Cdo 31/2018 z 15.4.2019 konštatuje, že udržateľnosť označenia Slovenského pozemkového fondu za zástupcu presne označeného (a i v žalobe či v inom podaní určenom súdu prinajmenšom menom a priezviskom identifikovaného) evidovaného vlastníka len u vlastníkov pozemkov spadajúcich do rámca definície v zmysle ustanovenia čl. I § 8 ods. 1 písm. c/ zákona č. 180/1995 Z.z., teda len u tých, o ktorých bolo nepochybné, že existovali (čo u fyzických osôb znamená, že ešte žili a u právnických osôb, že vznikli a dosiaľ nezanikli) a znakom ich neznámosti bola neznámosť ich adresy alebo sídla (prinášajúca problém komunikácie s takýmito vlastníkmi a aj ich bezproblémového zapojenia do súdnych či iných konaní, týkajúcich sa ich nehnuteľného majetku). Takéto označenie ale naopak nemohlo prichádzať do úvahy u tých vlastníkov, ktorí neboli známi vôbec, spravidla preto, že pôvodný vlastník už neexistoval a nebolo zrejmé, kto bol jeho právnym nástupcom. Každý pokus tvrdiť opak by bol pripustením možnosti vykonania súdneho konania a vydania v ňom i vecného rozhodnutia o predmete sporu aj za cenu neexistencie jednej z procesných podmienok konania, či presnejšie pri zaťažení konania neodstrániteľnou prekážkou, brániacou jeho ďalšiemu pokračovaniu a takto tiež popretím jedného zo základov, na ktorých stojí civilný proces. Je totiž všeobecne známou skutočnosťou bez potreby dokazovania alebo tiež tzv. notorietou, že mŕtva fyzická osoba ani už zaniknutá osoba právnická nemajú spôsobilosť mať práva a povinnosti, s nedostatkom takejto spôsobilosti (právnej subjektivity) ide takpovediac ruku v ruke i nedostatok procesnej subjektivity a ak takáto skutočnosť tu bola už v čase začatia konania (na rozdiel od úmrtia fyzickej osoby či zániku osoby právnickej až v jeho priebehu, za určitých okolností reparovateľných postupmi), vadu spočívajúcu v snahe o zapojenie takéhoto „subjektu“ do súdneho konania nešlo napraviť žiadnym spôsobom, ale pri postavení súdu pred takúto procesnú situáciu muselo dôjsť (bez ďalšieho) v časti dotknutej takouto vadou k zastaveniu konania. Riešením, ako tento problém preklenúť, sa javilo len druhové pomenovanie označenia účastníka majúceho byť zastúpeného Slovenským pozemkovým fondom v takomto prípade, napr. spôsobom „Neznámy (resp. nezistený) vlastník nehnuteľností ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom ...“ alebo „Neznámy (nezistený) právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ..., zast. Slovenským pozemkovým fondom, ...“ (k tomu pozri aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 11/2016).
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci zohľadnil uvedené východiská ustálené v právnej praxi, pokiaľ ide o označenie žalovaných v 1. až 8. rade a prihliadol na vadu spôsobenú (neodstrániteľným) nedostatkom podmienky konania, ktorá tu existovala už v čase začatia konania. Z označenia žalovanej strany v žalobe (menom, priezviskom a údajmi SR a /SPF/), z obsahu žaloby a z predložených dokladov k nej pripojených, je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že žalobca podal žalobu proti subjektom nespôsobilým byť stranou sporu. Inými slovami, nakoľko sa stranami sporu v konaní nestali (žalobca ich tak neoznačil), napr. právni nástupcovia mŕtvych vlastníkov, resp. neznámi (nezistení) vlastníci nehnuteľností zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, ktorým (takto označeným) vlastníkom zákonodarca priznal právnu a tým aj procesnú subjektivitu, odvolací súd sa priklonil k správnemu záveru
súdu prvej inštancie, že v tomto prípade ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a preto musel byť rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti potvrdený postupom podľa ust. § 387 CSP.
Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V odvolacom konaní bol žalobca neúspešný a žalovaným v 1. až 8. rade ako subjektom bez procesnej subjektivity právo na náhradu trov nevzniklo, keďže je vylúčené, aby vo vzťahu k takýmto subjektom vznikli akékoľvek práva a povinnosti, právo na náhradu trov konania nevynímajúc. Z tohto dôvodu rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.