Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/10/2010

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. M.

bytom P. 2/ M. M., bytom D. č. 6, 3/ Ing. Ľ. M., bytom Z., v dovolacom konaní všetci

zastúpení Mgr. V.H. advokátkou v L., proti odporcom: I/ J. T., zastúpenému

Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave, Búdkova ul. č. 36, II/ E. Š., bytom Z.,

III/ O. S., bytom H. IV/ A. M., bytom D., V/ J. S., B., o určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. ,

o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.

júna 2010, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 25. júna 2010, sp. zn.16 Co 126/2010, vo vzťahu k odporcovi I/ o d m i e t a .

Vo vzťahu k odporcom II/, III/, IV/ a V/ uznesenie Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 25. júna 2010, sp. zn.16 Co 126/2010, ako aj uznesenia Okresného súdu vo

Zvolene z 29.apríla 2010, č. k. – 37 (IČS: 6710203614) z r u š u j e a

vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Banskej Bystrici (na odvolanie navrhovateľov) uznesením z

25. júna 2010, sp. zn. potvrdil uznesenie Okresného súdu vo Zvolene

z 29. apríla 2010, č. k. – 37, ktorým tento súd odmietol podanie

navrhovateľov doručené súdu 11. marca 2010 v spojení s podaním zo 14. apríla 2010

z dôvodu nedostatku náležitostí návrhu na začatie konania, pre ktoré nebolo možné

v konaní pokračovať (, a žiadnemu z účastníkov nepriznal

náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia, ktorí

navrhli, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj

uznesenie Okresného súdu vo Zvolene zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie z dôvodu, že súd navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237

písm. f/ ). Poukázali na ustanovenia §, 2, 41, 49, 79, 43 ods. 2

a uviedli, že súd by v rámci svojich výziev o súčinnosť nemal sledovať ciel smerujúci

k odmietnutiu návrhu z akýchkoľvek formálnych dôvodov. Uznesenia súdov z hľadiska

dôvodov odmietnutia boli nezrozumiteľné a nejasné (vrátane označenia procesne

nespôsobilého účastníka), takže navrhovatelia vlastne nevedia, akým spôsobom by

mali návrh upraviť. Zdôraznili že pri označení účastníkov konania vychádzali

z hodnoverných údajov katastra ( zákona č. 70 ods. 1 ták. Č. ),

pričom z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia akoby vyplynulo, že

„údaje uvedené na liste vlastníctva, že J. T. je neznámy vlastník, nie sú pravdivé,

pretože odporca v 1. rade v čase podania návrhu nežije a teda nemôže byť neznámym

vlastníkom, hlavne keď navrhovatelia v žalobnom návrhu tvrdia, že je právnym

predchodcom J. T., narodeného X., ktorý zomrel X.“. Vyslovili názor, že v konaní sa

nedomáhajú určenia totožnosti svojho právneho predchodcu, ale naopak, žiadajú, aby

súd vyslovil, že nehnuteľnosti vydržali do svojho vlastníctva, lebo pri vstupe do držby

(a po celú vydržaciu lehotu) boli dobromyseľní. Zdôraznili, že zápisu do katastra

nehnuteľností predchádzalo konanie vedené na Obvodnom pozemkovom úrade vo

Zvolene, v ktorom sa zisťovalo, či vlastník môže byť považovaný za neznámeho

vlastníka, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Trvali na tom, že

v predmetnej veci nejde o taký nedostatok návrhu na začatie konania, ktorý by bránil

pokračovaniu vo veci. Napokon zdôraznili, že Slovenský pozemkový fond má zo zákona

právomoc konať pred súdom vo veciach neznámych vlastníkov, ak je toto vlastníctvo

sporné, preto ho nemožno považovať za nespôsobilého účastníka konania.

Odporcovia sa v dovolacom konaní nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( )

najskôr preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania a zistil, že dovolanie

v predmetnej veci je jen čiastočne dôvodné.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ). Je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení až g/

a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení .

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie

smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak

smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie

súdu prvého stupňa ( ),odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)]

na zaujatie stanoviska (, prvá veta ).

Dovolanie je prípustné tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu,

ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,

pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.

b/ , ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na

podklade cudzozemského rozhodnutia ( ) a ak ide o

uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za

vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/

)

Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z

vyššie uvedených uznesení, keď odvolací súd nezmenil uznesenie súdu prvého stupňa,

ani nerozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych

spoločenstiev. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom

uznesení nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné (pretože ide o rozhodnutie po

právnej stránke zásadného významu); nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie

výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/

) a ani o jeho uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné

(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky ( ).

Keďže v predmetnej veci nejde o žiadnu z možností prípustnosti dovolania

vyplývajúcu z tohto zákonného ustanovenia, dovolanie podľa neho nie je prípustné.

Bolo však povinnosťou dovolacieho súdu zaoberať sa podmienkami prípustnosti

dovolania z hľadiska ustanovenia (t.j. či v danej veci nejde o prípad

nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia

procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už

prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať

a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).

V takýchto prípadoch je totiž dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu (t.j. tak proti rozsudku, ako aj proti uzneseniu). V rámci tohto

prieskumu sa dovolací súd zaoberal aj vadou vytýkanou navrhovateľmi , t. j. že

v súdnom konaní im bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), Za

takúto vadu treba považovať taký postup súdu, v dôsledku ktorého účastník konania

nemôže uplatňovať tie procesného práva, ktoré mu priznáva

na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov.

Najvyšší súd dospel k záveru, že nesprávnym postupom súdu bola

navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom iba v súvislosti s odporcami II/, III/,

IV/ a V/, lebo (ako vyplýva z obsahu spisu) navrhovatelia vo vzťahu k nim odstránili

súdom vytýkané nedostatky podaním z 9. 4. 2010. V súvislosti so spomínanými

účastníkmi konania teda s výnimkou voči odporcovi I. neboli splnené podmienky pre

odmietnutie podania navrhovateľov v zmysle vyššie citovaných ustanovení a podanie

navrhovateľov (doručené súdu 11. 3. 2010) , bolo nesprávne celé odmietnuté. Tento

postup vždy zakladá prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia

a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť,

lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť

považované za správne.

Keďže nedostatok návrhu na začatie konania , spočívajúci v neoznačení

účastníka konania, bol daný len vo vzťahu k odporcovi I/, nebolo možné automaticky

odmietnuť podanie podľa v celom rozsahu, teda odmietnuť ho i vo

vzťahu k žalovaným, ktorí sú označení dostatočne. (To platí i v prípade, že by boli

nerozlučnými spoločníkmi).

Pokiaľ teda súdy nižšieho stupňa odmietli podanie navrhovateľov, kde

nedostatok návrhu na začatie konania spočívali v nedostatočnom označení len jedného

účastníka konania na strane odporcu, vo vzťahu k odporcom II/ až V/ rozhodli

nesprávne a navrhovateľom tým odňali možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm.

f/ .

So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté

potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu vo vzťahu k odporcom II/ až V/ zrušil

( ).; pre rovnakú vadu zrušil tiež uznesenie súdu prvého stupňa,

ktorým bolo podanie navrhovateľov (doručené súdu z 11.3.2010) odmietnuté (§ 243b

ods. 3 O. s .p.).

Na druhej strane, v súvislosti, resp. vo vzťahu k odporcovi 1/ je situácia iná;

treba súhlasiť s konštatovaním súdov v tom, , podanie navrhovateľov nespĺňa

náležitosti návrhu na začatie konania z dôvodu, že odporca 1/ je označený len menom

a priezviskom, v zastúpení Slovenského pozemkového fondu. Účastník (hoci len)

neznámeho pobytu musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu

a nezameniteľnosť s inou osobou

Pokiaľ účastník je označený len menom a priezviskom, bez označenia jeho

bydliska resp. ďalšieho nezameniteľného fakultatívneho znaku napr. dátumu narodenia

v konečnom dôsledku by tento nedostatok mohol viesť k nevykonateľnosti rozsudku,

ktorým by súd rozhodol o právach a povinnostiach takéhoto účastníka.

Aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ale napr. aj NS ČS z

23. 3. 2006, sp. zn. ) vyplýva, že účastník neznámeho pobytu musí byť

v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a jeho nezameniteľnosť

s inou osobou Navrhovatelia však tento nedostatok návrhu v predmetnej veci

neodstránili napriek výzve súdu a po náležitom poučení ako treba nedostatok

odstrániť.

Námietka navrhovateľov, že ide o neznámeho vlastníka a pri označení účastníka

vychádzali z hodnoverných údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, nie je dôvodná

V značnej miere opomína, ustanovenie , kde sa uvádza, že

účastníci konania majú povinnosť prispieť k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu veci.

Z literatúry zase vyplýva, že účastníci súd môžu požiadať o súčinnosť pri zisťovaní

bydliska účastníka, ak sa im samotným uvedené nepodarí napriek využitiu všetkých im

dostupných prostriedkov ( Krajčo, J. a spol.: ,

EUROUNION, I. diel, r. 2010, str. 304 ). Nakoľko ale odporca 1/ nebol v žalobe

dostatočne identifikovaný, napr. dátumom narodenia, súd by nemohol ani len

z vlastnej iniciatívy zisťovať jeho bydlisko.

Dovolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia mali a mohli pátrať po ďalšom

identifikačnom znaku odporcu 1/ ako je len jeho meno a priezvisko, ktoré si zistili

z katastra nehnuteľností. Navyše , samy uvádzajú, že sa im podarilo zistiť, že odporca

I/ je právnym predchodcom J. T. nar. X. a tiež im muselo byť zjavné (ako správne

konštatoval odvolací súd), že odporca 1/ už nežije. To znamená, že sa bude treba

zamerať na zisťovanie nástupníctva po menovanej osobe.

Keďže dovolanie v predmetnej veci vo vzťahu k odporcovi 1/ nie je prípustné

v zmysle ustanovenia 239 a dovolací súd v súvislosti s týmto účastníkom

konania nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia § 237

, dovolanie bolo treba (v súvislosti s týmto účastníkom konania) odmietnuť

( ).

Dovolací súd v dovolacom konaní nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho

konania, lebo v dovolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, 31. januára 2011

JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť:

Marta Hrčková