Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 86 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (106)f6f/362512.fa8865.pdf
PDF · 187.04 KB
No categories available
7Cdo/10/2010
Legal thesis Official
Najvyšší súd 7Cdo 10/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ B. M.
bytom P. 2/ M. M., bytom D. č. 6, 3/ Ing. Ľ. M., bytom Z., v dovolacom konaní všetci
zastúpení Mgr. V.H. advokátkou v L., proti odporcom: I/ J. T., zastúpenému
Slovenským pozemkovým fondom v Bratislave, Búdkova ul. č. 36, II/ E. Š., bytom Z.,
III/ O. S., bytom H. IV/ A. M., bytom D., V/ J. S., B., o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, vedenej na Okresnom súde vo Zvolene pod sp. zn. 9 C 41/2010,
o dovolaní navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 25.
júna 2010, sp. zn. 16 Co 126/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie navrhovateľov proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 25. júna 2010, sp. zn.16 Co 126/2010, vo vzťahu k odporcovi I/ o d m i e t a .
Vo vzťahu k odporcom II/, III/, IV/ a V/ uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 25. júna 2010, sp. zn.16 Co 126/2010, ako aj uznesenia Okresného súdu vo
Zvolene z 29.apríla 2010, č. k. 9 C 41/2010 – 37 (IČS: 6710203614) z r u š u j e a
vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Účastníkom n e p r i z n á v a náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Banskej Bystrici (na odvolanie navrhovateľov) uznesením z
25. júna 2010, sp. zn. 16 Co 126/2010 potvrdil uznesenie Okresného súdu vo Zvolene
z 29. apríla 2010, č. k. 9 C 41/2010 – 37, ktorým tento súd odmietol podanie
navrhovateľov doručené súdu 11. marca 2010 v spojení s podaním zo 14. apríla 2010
z dôvodu nedostatku náležitostí návrhu na začatie konania, pre ktoré nebolo možné
v konaní pokračovať (§ 43 ods. 2, § 79 O. s. p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal
náhradu trov konania.
Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podali dovolanie navrhovatelia, ktorí
navrhli, aby dovolací súd rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako aj
uznesenie Okresného súdu vo Zvolene zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie z dôvodu, že súd navrhovateľom odňal možnosť konať pred súdom (§ 237
písm. f/ O. s. p.). Poukázali na ustanovenia §§ 1, 2, 41, 49, 79, 43 ods. 2 O. s. p.
a uviedli, že súd by v rámci svojich výziev o súčinnosť nemal sledovať ciel smerujúci
k odmietnutiu návrhu z akýchkoľvek formálnych dôvodov. Uznesenia súdov z hľadiska
dôvodov odmietnutia boli nezrozumiteľné a nejasné (vrátane označenia procesne
nespôsobilého účastníka), takže navrhovatelia vlastne nevedia, akým spôsobom by
mali návrh upraviť. Zdôraznili že pri označení účastníkov konania vychádzali
z hodnoverných údajov katastra (§ 70 zákona č. 70 ods. 1 ták. Č. 162/1995 Z. z. ),
pričom z odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia akoby vyplynulo, že
„údaje uvedené na liste vlastníctva, že J. T. je neznámy vlastník, nie sú pravdivé,
pretože odporca v 1. rade v čase podania návrhu nežije a teda nemôže byť neznámym
vlastníkom, hlavne keď navrhovatelia v žalobnom návrhu tvrdia, že je právnym
predchodcom J. T., narodeného X., ktorý zomrel X.“. Vyslovili názor, že v konaní sa
nedomáhajú určenia totožnosti svojho právneho predchodcu, ale naopak, žiadajú, aby
súd vyslovil, že nehnuteľnosti vydržali do svojho vlastníctva, lebo pri vstupe do držby
(a po celú vydržaciu lehotu) boli dobromyseľní. Zdôraznili, že zápisu do katastra
nehnuteľností predchádzalo konanie vedené na Obvodnom pozemkovom úrade vo
Zvolene, v ktorom sa zisťovalo, či vlastník môže byť považovaný za neznámeho
vlastníka, ktorého zo zákona zastupuje Slovenský pozemkový fond. Trvali na tom, že
v predmetnej veci nejde o taký nedostatok návrhu na začatie konania, ktorý by bránil
pokračovaniu vo veci. Napokon zdôraznili, že Slovenský pozemkový fond má zo zákona
právomoc konať pred súdom vo veciach neznámych vlastníkov, ak je toto vlastníctvo
sporné, preto ho nemožno považovať za nespôsobilého účastníka konania.
Odporcovia sa v dovolacom konaní nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.)
najskôr preskúmal vec z hľadiska prípustnosti dovolania a zistil, že dovolanie
v predmetnej veci je jen čiastočne dôvodné.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ
to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Je prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
a proti rozsudku odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v ustanovení § 239 O. s. p..
V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. Pokiaľ dovolanie
smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, je tento opravný prostriedok prípustný, ak
smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.),odvolací súd rozhodoval vo veci
postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)]
na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/, prvá veta O. s. p.).
Dovolanie je prípustné tiež proti potvrdzujúcemu uzneseniu odvolacieho súdu,
ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné,
pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm.
b/ O. s. p., ďalej ak ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na
podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.) a ak ide o
uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za
vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/
Dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nemá znaky žiadneho z
vyššie uvedených uznesení, keď odvolací súd nezmenil uznesenie súdu prvého stupňa,
ani nerozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych
spoločenstiev. Odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa a vo svojom
uznesení nevyslovil, že je proti nemu dovolanie prípustné (pretože ide o rozhodnutie po
právnej stránke zásadného významu); nejde ani o uznesenie o návrhu na zastavenie
výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia (§ 239 ods. 2 písm. b/
O. s. p.) a ani o jeho uznanie (neuznanie) alebo vyhlásenie za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. c/ O. s. p.).
Keďže v predmetnej veci nejde o žiadnu z možností prípustnosti dovolania
vyplývajúcu z tohto zákonného ustanovenia, dovolanie podľa neho nie je prípustné.
Bolo však povinnosťou dovolacieho súdu zaoberať sa podmienkami prípustnosti
dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 O. s. p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad
nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia
procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už
prv začatého konania, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať
a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným).
V takýchto prípadoch je totiž dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (t.j. tak proti rozsudku, ako aj proti uzneseniu). V rámci tohto
prieskumu sa dovolací súd zaoberal aj vadou vytýkanou navrhovateľmi , t. j. že
v súdnom konaní im bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O. s. p.), Za
takúto vadu treba považovať taký postup súdu, v dôsledku ktorého účastník konania
nemôže uplatňovať tie procesného práva, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva
na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov.
Najvyšší súd dospel k záveru, že nesprávnym postupom súdu bola
navrhovateľom odňatá možnosť konať pred súdom iba v súvislosti s odporcami II/, III/,
IV/ a V/, lebo (ako vyplýva z obsahu spisu) navrhovatelia vo vzťahu k nim odstránili
súdom vytýkané nedostatky podaním z 9. 4. 2010. V súvislosti so spomínanými
účastníkmi konania teda s výnimkou voči odporcovi I. neboli splnené podmienky pre
odmietnutie podania navrhovateľov v zmysle vyššie citovaných ustanovení a podanie
navrhovateľov (doručené súdu 11. 3. 2010) , bolo nesprávne celé odmietnuté. Tento
postup vždy zakladá prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 písm. f/ O. s. p.
a zároveň je aj dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť,
lebo rozhodnutie vydané v konaní postihnutom touto procesnou vadou nemôže byť
považované za správne.
Keďže nedostatok návrhu na začatie konania , spočívajúci v neoznačení
účastníka konania, bol daný len vo vzťahu k odporcovi I/, nebolo možné automaticky
odmietnuť podanie podľa § 43 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu, teda odmietnuť ho i vo
vzťahu k žalovaným, ktorí sú označení dostatočne. (To platí i v prípade, že by boli
nerozlučnými spoločníkmi).
Pokiaľ teda súdy nižšieho stupňa odmietli podanie navrhovateľov, kde
nedostatok návrhu na začatie konania spočívali v nedostatočnom označení len jedného
účastníka konania na strane odporcu, vo vzťahu k odporcom II/ až V/ rozhodli
nesprávne a navrhovateľom tým odňali možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm.
f/ O.s.p..
So zreteľom na to Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolaním napadnuté
potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu vo vzťahu k odporcom II/ až V/ zrušil
(§ 243b ods. 1 O. s. p.).; pre rovnakú vadu zrušil tiež uznesenie súdu prvého stupňa,
ktorým bolo podanie navrhovateľov (doručené súdu z 11.3.2010) odmietnuté (§ 243b
ods. 3 O. s .p.).
Na druhej strane, v súvislosti, resp. vo vzťahu k odporcovi 1/ je situácia iná;
treba súhlasiť s konštatovaním súdov v tom, , podanie navrhovateľov nespĺňa
náležitosti návrhu na začatie konania z dôvodu, že odporca 1/ je označený len menom
a priezviskom, v zastúpení Slovenského pozemkového fondu. Účastník (hoci len)
neznámeho pobytu musí byť v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu
a nezameniteľnosť s inou osobou
Pokiaľ účastník je označený len menom a priezviskom, bez označenia jeho
bydliska resp. ďalšieho nezameniteľného fakultatívneho znaku napr. dátumu narodenia
v konečnom dôsledku by tento nedostatok mohol viesť k nevykonateľnosti rozsudku,
ktorým by súd rozhodol o právach a povinnostiach takéhoto účastníka.
Aj z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (ale napr. aj NS ČS z
23. 3. 2006, sp. zn. 2 Cdo 550/2006) vyplýva, že účastník neznámeho pobytu musí byť
v žalobe označený údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a jeho nezameniteľnosť
s inou osobou Navrhovatelia však tento nedostatok návrhu v predmetnej veci
neodstránili napriek výzve súdu a po náležitom poučení ako treba nedostatok
odstrániť.
Námietka navrhovateľov, že ide o neznámeho vlastníka a pri označení účastníka
vychádzali z hodnoverných údajov zapísaných v katastri nehnuteľností, nie je dôvodná
V značnej miere opomína, ustanovenie § 101 ods. 1 O. s. p., kde sa uvádza, že
účastníci konania majú povinnosť prispieť k čo najrýchlejšiemu rozhodnutiu veci.
Z literatúry zase vyplýva, že účastníci súd môžu požiadať o súčinnosť pri zisťovaní
bydliska účastníka, ak sa im samotným uvedené nepodarí napriek využitiu všetkých im
dostupných prostriedkov ( Krajčo, J. a spol.: Občiansky súdny poriadok,
EUROUNION, I. diel, r. 2010, str. 304 ). Nakoľko ale odporca 1/ nebol v žalobe
dostatočne identifikovaný, napr. dátumom narodenia, súd by nemohol ani len
z vlastnej iniciatívy zisťovať jeho bydlisko.
Dovolací súd dospel k záveru, že navrhovatelia mali a mohli pátrať po ďalšom
identifikačnom znaku odporcu 1/ ako je len jeho meno a priezvisko, ktoré si zistili
z katastra nehnuteľností. Navyše , samy uvádzajú, že sa im podarilo zistiť, že odporca
I/ je právnym predchodcom J. T. nar. X. a tiež im muselo byť zjavné (ako správne
konštatoval odvolací súd), že odporca 1/ už nežije. To znamená, že sa bude treba
zamerať na zisťovanie nástupníctva po menovanej osobe.
Keďže dovolanie v predmetnej veci vo vzťahu k odporcovi 1/ nie je prípustné
v zmysle ustanovenia 239 O. s. p. a dovolací súd v súvislosti s týmto účastníkom
konania nezistil žiadnu podmienku jeho prípustnosti ani podľa ustanovenia § 237
O. s. p., dovolanie bolo treba (v súvislosti s týmto účastníkom konania) odmietnuť
(§ 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ).
Dovolací súd v dovolacom konaní nepriznal účastníkom náhradu trov dovolacieho
konania, lebo v dovolacom konaní jej žiadne trovy nevznikli
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, 31. januára 2011
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Marta Hrčková