Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1CoE-67-2021.pdf
PDF · 119.47 KB
Case nature
Subarea
1CoE/67/2021
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: J. L., N.. XX.XX.XXXX, C. W. X. V. XXX/X, XXX XX A., vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, IČO: 37 929 810, pod č. EX 6840/10, na vymoženie istiny 1.565,46 eur s príslušenstvom, o doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok č.k. 1Er/1401/2010-35 zo dňa 28.04.2021, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave, uznesenie Okresného súdu Pezinok č.k. 1Er/1401/2010-35 zo dňa 28.04.2021 p o t v r d z u j e. II. Súd n e p r i z n á v a povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie ako exekučný súd zastavil exekúciu vedenú voči povinnému a to s odkazom na ustanovenia § 39 ods. 4, § 41 ods. 2 písm. d), § 57 ods. 1 písm. m), § 243d ods. 1, § 243f ods. 1,6 zákona NR SR č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „EP“), § 52 ods. 1,2,3,4, § 53 ods. 1,3,5, § 54 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)a ustanovenia čl. 17 a 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru.
2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice na exekútorskom úrade dňa 31.05.2010, sa začalo vo veci exekučné konanie na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., vydaného rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom, sp. zn. SR 17801/09 zo dňa 18.11.2009, právoplatného dňa 04.01.2010 a vykonateľného dňa 07.01.2010 (ďalej len „exekučný titul“). Súd prvej inštancie uznesením č.k. 1Er/1401/2010-13 zo dňa 28.09.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 EP v časti 0,25% úroku z omeškania denne zo sumy 1.565,64 eur od 22.04.2009 do zaplatenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 14.04.2011. Vo zvyšnej časti súd na vymáhanie pohľadávky oprávneného poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., poverením č. 5107 017663 zo dňa 04.10.2010. Dňa 05.02.2016 doručil súdny exekútor doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 EP zo dňa 21.01.2016 od oprávneného, v ktorom oprávnený uviedol, že dopĺňa svoj návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 EP o skutočnosti špecifikované v § 39 ods. 4 EP. Rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinný sú od počiatku výkonu exekúcie uvedené v časti odôvodnenia exekučného titulu, na podklade ktorého je vykonávaná táto exekúcia a na podklade ktorého bol spísaný formou zápisnice aj samotný návrh na vykonanie exekúcie. Tieto skutočnosti sa stali v minulosti známe exekútorovi, ktorému oprávnený navrhol vykonanie exekúcie a stali sa známe rovnako tak súdu, ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný titul bol vydaný
ako dôsledok riadne vykonaného súdneho konania v ktorom boli dodržané všetky zásady spravodlivosti. Skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným sa stali predmetom dokazovania a strany sporu voči nim mali možnosť uplatňovať akékoľvek relevantné námietky. Exekučný titul bol dôsledkom takto riadne vedeného sporového konania vydaný okrem iného aj s prihliadnutím na existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, obmedzení alebo neprípustnosti použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Opísané skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným nespochybnil ani sám povinný podaním žaloby podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z.. Dôkazy osvedčujúce skutočnosti pomenované ust. § 39 ods. 4 EP sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods. 2 EP preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov. Oprávnený je však pripravený opätovne doložiť akékoľvek z týchto dôkazov, ak došlo k ich strate z exekučného spisu. Oprávnený navrhol, aby súd bez odkladu rozhodol o pokračovaní v exekúcii.
3. Súd prvej inštancie po opätovnom posúdení návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky, na ktorej je založený exekučný titul, ako i k záveru, že v rozhodcovskom konaní, v ktorom sa voči spotrebiteľovi uplatňoval nárok zo zmenky, nebolo prihliadnuté na neprijateľné podmienky a to na neplatne uzatvorenú rozhodcovskú doložku, ale aj neplatné zabezpečenie úveru zmenkou, ktoré neboli so spotrebiteľom individuálne dojednané. Pohľadávku oprávneného považoval súd prvej inštancie nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s dobrými mravmi.
4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že Zmluva o úvere č. 2560128, uzatvorená medzi oprávneným a povinným dňa 16.12.2008 je zmluva spotrebiteľská v zmysle § 52 ods. 1 OZ, nakoľko oprávnený vystupuje ako veriteľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov za odplatu, t.j. pri uzatváraní zmluvy oprávnený konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda sa považuje za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ. Povinný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba s uvedením mena, priezviska, rodného čísla a adresy trvalého pobytu a čísla občianskeho preukazu, a preto je zrejmé, že povinný je spotrebiteľom podľa § 52 ods. 4 OZ. Povinný v zmluve o úvere síce prehlásil (na predtlačenom formulári zmluvy označil "krížikom"), že finančné prostriedky sú mu poskytnuté na výkon "zamestnania", avšak oprávnený ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1 Ex. por. nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by preukázali na aký účel bol povinnému poskytnutý úver a navyše sa s touto skutočnosťou v doplnenom návrhu oprávnený vôbec nezaoberal a ani na ňu nepoukázal. Súd lustráciou v živnostenskom registri SR (podľa mena a priezviska povinného) zistil, že povinný nie je a ani nebol registrovaný ako fyzická osoba podnikateľ. Súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre, č.k. 26CoE/60/2019 zo dňa 07.05.2019, pričom sa stotožnil s právnym názorom v ňom vyjadreným, že v prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, je dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy na dodávateľovi (veriteľovi, v tomto exekučnom konaní v procesnom postavení oprávneného). Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere musí byť totiž preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť - resp. nie je len všeobecný údaj o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie odberateľa a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním či predmetom činnosti dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil v konaní (osobitne k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v rámci ktorého práve bezpečné preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy o úvere má veľký právny význam, keďže následne exekučný súd aj na základe doplnenia návrhu rozhoduje o pokračovaní alebo zastavení exekúcie) žiadane dôkazy, ktoré by preukazovali bezpečne opak - teda nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere. Okrem tohto rovnako nemožno prehliadnuť ani skutočnosť, že v zmluve o úvere sú uvedené len tie údaje povinného, ktoré sa uvádzajú v prípade, ak tieto zmluvy uzatvárajú fyzické osoby - spotrebitelia (meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a pod.). S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka je súd povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší pre spotrebiteľa, t.j. že jednak je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania na oprávnenom (ako veriteľovi) a jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter, je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský charakter má.
5. Spotrebiteľský charakter zmluvy je podľa súdu prvej inštancie podporený aj skutočnosťou, že v tomto prípade ide o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch voči vopred neurčitému počtu
spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy, najmä založenie právomoci pre určitý rozhodcovský súd, podstatným spôsobom neovplyvňujú, pričom zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie.
6. Súd prvej inštancie mal za to, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (ďalej aj „VPPÚ“) nebola individuálne dojednaná. Spotrebiteľ nemal na výber a zmluvu mohol ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka bola vopred pripravená na predtlačenom tlačive, do ktorého povinný (ako klient) len vpisoval svoje iniciály. Z čl. 18 VPPÚ ďalej vyplýva, že rozhodcovským súdom je Stály rozhodcovský súd, zriadený zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., z čoho je zrejmé, že tento bol vopred vybraný a stanovený oprávneným (dodávateľom). Súd nemal za preukázané, že by spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy mal reálnu možnosť sa so zmluvnými podmienkami oboznámiť, meniť ich a vybrať si súd. Takto dohodnutá rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu na všeobecnom súde. Rozhodcovskú doložku vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, čo v zmysle § 53 ods. 1 a ods. 54 OZ spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Právomoc rozhodcovského súdu vyhodnotil ako založenú na absolútne neplatnom zmluvnom dojednaní, v dôsledku čoho bol rozhodcovský rozsudok ako celok vydaný v rozpore so zákonom a nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vymáhanie nároku oprávneného v exekúcii, nakoľko je materiálne nevykonateľný. V tejto súvislosti exekučný súd poukázal na rozhodnutia v obdobných veciach a to uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp.zn 17CoE/271/2017 zo dňa 27.10.2017, uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 18CoE/103/2017 zo dňa 29.12.2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012.
7. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že rozhodcovský súd priznal oprávnenému nárok z blankozmenky, keďže v predložených VPPÚ v čl. 17 bola upravená Dohoda o vyplnení zmenky. Súd prvej inštancie však aj túto zmluvnú podmienku, akou je zabezpečenie úveru zmenkou, nepovažoval za individuálne dojednanú podmienku, nakoľko zo žiadnych listinných dôkazov predložených oprávneným, ani v doplnenom návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 243f ods. 1, v spojení s § 39 ods. 1 EP oprávnený nepredložil žiaden dôkaz, že táto zmluvná podmienka bola dohodnutá s povinným individuálne. Oprávnený nepredložil ani zmenku a ani Dohodu o vydaní a vyplnení zmenky. Predmetná Dohoda o vyplnení zmenky bola tak, ako aj rozhodcovská doložka, vopred predtlačená vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Obsah všeobecných podmienok poskytnutia úveru a teda aj obsah zabezpečenia úveru nemohol povinný žiadnym spôsobom ovplyvniť, resp. s ním nesúhlasiť. Mohol len zmluvu ako celok podpísať. Vzhľadom k uvedenému sa exekučným titulom priznal nárok zo zmenky, pričom tento nárok oprávneného vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pri ktorej rozhodcovský súd neprihliadol na neprijateľné podmienky a neplatne dohodnutú rozhodcovskú doložku, resp. neplatené zabezpečenie úveru zmenkou.
8. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu, z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. V odvolaní namietal, že úver bol povinnému poskytnutý na účel zamestnania. Zmluva uzavretá s povinným nemá povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto nemožno aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako výkon zamestnania, nie je preto dôležité na aký účel povinný peňažné prostriedky aj naozaj použil. Oprávnený v dobrej viere vychádzal z vyhlásenia povinného. Zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie, alebo povolanie musí byť podnikateľom alebo zamestnaný. V tomto prípade išlo o účelovo poskytnutý úver, čo žiadny z účastníkov zmluvy nespochybnil. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Trebišove č.k. 6Er/699/2009-113 zo dňa 25.11.2010, Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/378/2016-53 zo dňa 28.03.2017. Oprávnený sa nestotožnil ani s právnym záverom exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprimeranej zmluvnej podmienky. Poukázal na to, že povinný uzavrel s oprávneným zmluvu o úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú VPPÚ a priamo na prednej strane zmluvy je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že súhlasí s VPPÚ a nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku papiera, resp. obojstranne. Preto je nepochybné, že dlžník podpisom zmluvy o úvere jednoznačne prejavuje svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Rozhodcovská doložka bola dojednaná vo VPPÚ a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej na prvý pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským súdom alebo súdom všeobecným.
Povinný má teda kedykoľvek právo slobodne sa rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Povinný taktiež nie je spotrebiteľ, preto je vylúčená aplikácia zákonných ustanovení týkajúcich sa neprijateľných zmluvných podmienok. Oprávnený na svoju obranu uviedol i to, že časová verzia Občianskeho zákonníka účinná v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutia súdov Českej republiky, citované v odvolaní. Oprávnený má z uvedeného preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a oprávnenému priznal proti povinnému nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 9. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu sudcu vydanému exekučnom konaní, voči ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 5 EP, v znení účinnom do 31.3.2017). Podaním odvolania boli splnené podmienky funkčnej príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. 10. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolaniu oprávneného v danej veci nie je možné vyhovieť.
11. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“) - prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie, na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.
12. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.
13. Podľa § 243f § ods. 1 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.
14. Podľa § 243f ods. 6 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/20151223.html>, a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie. 15. Podľa § 243h ods. 1 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017. 16. Podľa § 39 ods. 4 EP v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú. 17. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom."
18. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. 19. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Z obsahu napadnutého uznesenia vyplýva, že prvoinštančný súd v prebiehajúcom exekučnom konaní, nachádzajúcom sa v štádiu po vydaní poverenia, posudzoval otázku prípustnosti exekúcie dvomi samostatnými a vzájomne nezávislými kritériami a to cez existenciu neprípustných podmienok definovaných § 57 ods. 1 písm. m) EP a cez kritérium platnosti rozhodcovskej doložky, zakladajúcej právomoc titulového súdu (materiálna vykonateľnosť exekučného titulu). 21. V prvom rade odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody oprávneného spočívali v neexistencii spotrebiteľského vzťahu účastníkov z dôvodov poskytnutia úveru na účel zamestnania, čo vylučuje aplikáciu zákona o spotrebiteľských úveroch a v nesprávnosti právneho záveru exekučného súdu o neplatnosti rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky. Právne a skutkové závery exekučného súdu vo vzťahu k aplikácii § 57 ods. 1 písm. m) EP odvolateľ nespochybnil a neboli predmetom odvolania. Z uvedených dôvodov odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a ich vymedzením tak, ako boli uvedené v odvolaní, preskúmal správnosť napadnutého uznesenia len hľadiska odvolateľom spochybňovanej správnosti právneho záveru a podstatných úvah exekučného súdu o spotrebiteľskom vzťahu účastníkov a neplatnosti rozhodcovskej doložky, na ktorých rozhodnutie spočíva a dospel k záveru, že v ich posúdení sa s napadnutým rozhodnutím stotožňuje a považuje ho za vecne správne. Hoci posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je exekučný súd povinný primárne riešiť už v štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia, ustálená súdna prax je jednotná v právnom názore, že existenciu podmienok prípustnosti exekúcie, vrátane podmienky spôsobilosti a vykonateľnosti exekučného titulu, je exekučný súd oprávnený skúmať počas celého exekučného konania, v ktoromkoľvek jeho štádiu. 22. K odvolacej argumentácii odvolateľa, že úverová zmluva pre účelovosť poskytnutého úveru nemá povahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a medzi účastníkmi nejde ani o spotrebiteľský vzťah (nejde ani o spotrebiteľskú zmluvu), odvolací súd poukazuje na potrebu dôsledného rozlišovania medzi spotrebiteľským vzťahom, ktorým sa rozumie zmluvný vzťah uzatváraný medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom a spotrebiteľským úverom (resp. zmluvou o spotrebiteľskom úvere), vymedzeným pôvodne v zákone č. 258/2001 Z.z., zákona o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj „ZoSÚ“) a následne v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej aj „neskorší ZoSÚ“), ktorý je len časťou z celkovej množiny spotrebiteľských vzťahov. 23. Podľa § 3 ods. 2 ZoSÚ v znení účinnom k 16.12.2008 (ku dňu uzavretia úverovej zmluvy) spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. 24. Odvolací súd konštatuje správnosť záverov súdu prvej inštancie v súvislosti s aplikáciou ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, keďže v danom prípade oprávnený spĺňa podmienky definované v § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka pre dodávateľa, povinný spĺňa podmienky definované v § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľa a zmluvu o úvere zo dňa 16.12.2008 je následne potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd však dopĺňa, že je dôvodná námietka oprávneného, že pre účelovosť úveru nemožno na jeho posúdenie aplikovať ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z., ani neskoršieho zákona č. 129/2010 Z.z.. Nemožno však opomenúť, že súd prvej inštancie svoje závery neoprel o ustanovenia ZoSÚ, ale o všeobecné ustanovenia OZ. Námietka oprávneného vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci súdom prvej inštancie podľa ustanovení ZoSÚ bola preto nedôvodná. I v prípade, keby v prejednávanej veci bol úver poskytnutý na účel zamestnania, čo žiadny z účastníkov vzťahu nespochybnil, stále pôjde o spotrebiteľský vzťah a ochrana vyplývajúca z ustanovení spotrebiteľského práva spotrebiteľovi zostáva zachovaná a nedotknutá. Vzhľadom k postaveniu účastníkov zmluvy o úvere, kedy zmluvný vzťah bol uzatváraný medzi dodávateľom a fyzickou osobou nepodnikateľom, niet pochýb o tom, že spĺňa všeobecnú požiadavku spotrebiteľského vzťahu a uzavretá zmluva má povahu zmluvy spotrebiteľskej. Rozdiel je len v úrovni zákonom poskytovanej ochrany spotrebiteľa, kedy právna úprav ZoSÚ poskytuje spotrebiteľovi (ktorému nebol poskytnutý úver na účely výkonu zamestnania) širšiu ochranu ustanoveniami o obmedzení a neskôr
úplnom vylúčení zabezpečenia úveru zmenkou. V prípade, ak úver poskytnutý na účel zamestnania bol, na takýto vzťah sa ustanovenia ZoSÚ, ani neskoršieho ZoSÚ (obsahujúce práve obmedzenia použitia zmenky) nevzťahujú (obdobne NS SR 5Cdo 415/2012). 25. Vo vzťahu k námietkam oprávneného týkajúcim sa rozhodcovskej doložky, odvolací súd poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia vo veciach identického odvolateľa, v ktorých sa už zaoberal otázkou neplatnosti rozhodcovskej doložky a od ktorých nemá dôvod sa odkloniť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil záväzkový vzťah účastníkov ako vzťah spotrebiteľský, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súdna prax zaujala prevažujúci názor o oprávnení exekučného súdu preskúmavať rozhodcovský rozsudok, ako aj rozhodcovskú zmluvu/doložku, ktorou je založená právomoc rozhodcovského súdu. Ak je rozhodcovská zmluva/doložka neplatná, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom. 26. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu námietku, ktorou odvolateľ súdu prvej inštancie vytýka nesprávnosť právneho záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z hľadiska neprijateľných zmluvných dojednaní. Napadnutým uznesením exekučný súd zastavil exekúciu, keď dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky pre jej neprijateľný zmluvný charakter, ktorá tak nespĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa nie je rozdiel medzi výhradnou rozhodcovskou doložkou a voľbou dodávateľa, ktorý spotrebiteľovi rozhodcovské konanie vnúti. 27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci POHOTOVOSŤ C-76/10 (bod 51), v ktorom uviedol, že „ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu, preskúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto preskúmať aj bez návrhu, nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel“.
28. Odvolací súd upriamuje pozornosť aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21.03.2012, v ktorom zaujal právny názor, že oprávneniu súdov preskúmavať v exekučnom konaní právomoc rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia ustanovenia ZoRK, napr. § 21 ods. 2, § 40 ods. 1 písm. c). Tieto ustanovenia sa týkajú všeobecne účastníkov rozhodcovského konania, ktorými môžu byť aj iné subjekty než spotrebiteľ, pričom sa v nich premieta klasická rímska právna zásada „vigilantibus iura scripta sunt“ (právo patrí bdelým). Tento princíp ale v spotrebiteľských veciach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť exekučného titulu. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa. (Obdobne aj uznesenie NS SR vo veci 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011 a ďalšie). 29. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 1 (v znení účinnom k dátumu 16.12.2008, t.j. ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o úvere) ustanovil, že spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka v citovanom znení za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. 30. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka v citovanom znení, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. 31. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v citovanom znení obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok a podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka v citovanom znení neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 32. Odvolací súd je toho názoru, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa
v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú (Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon, rozsudok C-40/08 Asturcom). 33. Rozhodcovská zmluva je nesporne súkromnou zmluvou, ktorou sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, ako súkromnoprávneho orgánu ochrany práva, na prejednanie sporu medzi účastníkmi. 34. Odvolací súd sa s poukazom na všetky osobitosti prípadu (kauzy) stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a v ňom vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie o nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v rozhodcovskej doložke, ako aj o nedostatku jej individuálneho dojednania. Rozhodcovská doložka a konanie oprávneného na jej základe nesporne sledovalo zabezpečenie vlastných záujmov dodávateľa, ktoré nie sú v rovnováhe s právami a povinnosťami spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka zapracovaná v čl. 18 VPPÚ je koncipovaná v neprospech spotrebiteľa a nemá povahu individuálne dojednanej zmluvnej podmienky. Svojou povahou výrazne obmedzuje a v praxi reálne vylučuje právo spotrebiteľa domáhať sa v sporoch z úverovej zmluvy ochrany na všeobecnom súde. 35. Odvolací súd zdôrazňuje, že cieľom, ani účelom súdneho prieskumu v exekučnom konaní nie je poskytnúť spotrebiteľovi neoprávnenú výhodu, umožňujúcu mu vyhnúť sa vráteniu poskytnutých finančných prostriedkov. Cieľom súdneho prieskumu je zistiť, či právny vzťah medzi spotrebiteľom a poskytovateľom služby alebo plnenia predstavuje vyvážené zmluvné podmienky, zaväzuje na právom dovolené plnenie a či bolo spotrebiteľovi umožnené slobodné rozhodnutie o voľbe rozhodcovského súdu - t.j., či rozhodcovská zmluva je skutočne prejavom slobodnej, určitej, vážnej a zrozumiteľnej vôle spotrebiteľa, alebo či je len prejavom voľby veriteľa (silnejšej zmluvnej strany), bez možnosti výberu a ovplyvnenia tejto skutočnosti spotrebiteľom. 36. Exekučný súd je v zmysle § 44 ods. 2 EP , ako i v zmysle § 243f ods. 6 EP a v súlade so zásadou proporcionality práv, pri rešpektovaní osobitostí každej z prejednávaných exekučných vecí (osobitosti kauzy), oprávnený a povinný vždy dôsledne skúmať, či prípadný nesúlad exekučného titulu, resp. rozhodcovskej zmluvy alebo doložky so zákonom predstavuje takú kolíziu dvoch alebo viacerých subjektívnych práv (vymožiteľnosť práva oprávneného voči právu spotrebiteľa na ochranu pred vynúteným dosiahnutím zmluvnej dohody), aby právo tento spor riešilo spôsobom chránenia slabšieho práva s nevyhnutným obmedzením práva silnejšieho. 37. V prejednávanej veci takáto kolízia v neprospech spotrebiteľa podľa názoru odvolacieho súdu existuje. Súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vec správne právne posúdil, keď rozhodcovskú doložku zakladajúcu právomoc rozhodcovského súdu a tvoriacu súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku, ktorá spôsobuje jej absolútnu neplatnosť. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie má oporu v konštantnej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, ako aj v rozhodnutiach ústavného súdu (IV. ÚS 55/2011, obdobne II. ÚS 413/2011-19, III. ÚS 455/2013-16). 38. K odvolateľom citovaným rozhodnutiam súdov Českej republiky, ktorých aplikovateľnosť v podmienkach SR odvolací súd vo všeobecnosti (pre blízkosť právnej kultúry) nevylučuje, odvolací súd uvádza, že nevidí dôvod, ani priestor na ich aplikáciu v prejednávanej veci, ktorá by znamenala nedôvodný odklon od jeho doterajšej rozhodovacej činnosti, ktorá je súladná i s rozhodnutiami vyšších súdnych autorít (NS SR a ÚS SR). 39. Odvolací súd tak po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie dospel k záveru, že zistený skutkový stav veci a z neho vyplývajúci právny záver súdu prvej inštancie o neprijateľnom zmluvnom charaktere rozhodcovskej doložky je dostatočný a úplný. Vzhľadom na vyššie uvedené napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne. 40. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 41. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 42. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech povinný, v dôsledku čoho povinnému vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko však povinnému v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli, súd povinnému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo/14/2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva). 43. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( § 447 písm. d/, e/ CSP).