Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-8895-2008.pdf
PDF · 114.39 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/8895/2008
Uznesenie
Okresný súd Malacky v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C. XXX/X, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Ladislav Jakubec, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, 811 01 Bratislava, na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 842,46 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto
r o z h o d o l :
I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
o d ô v o d n e n i e :
1. Dňa 29.12.2006 doručil súdny exekútor (Mgr. Ivan Lutter) tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 842,46 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na podklade exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761 (ďalej len „Stály rozhodcovský súd“), sp. zn. SR 3470/2006 zo dňa 24.08.2006 s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 02.10.2006 a vykonateľnosti dňa 05.10.2006 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu vo výške 842,46 Eur (25.380 Sk), úrok z omeškania denne zo sumy 832,50 Eur (25.080Sk) od 27.03.2006 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 219,41 Eur (6.610 Sk), to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Súd dňa 10.05.2007 v zmysle poverenia č. 5104 0017270 poveril súdneho exekútora (Mgr. Ivana Luttera) vykonaním exekúcie. Súdny exekútor si poverenie prevzal dňa 16.05.2007. Uznesením súdu zo dňa 08.09.2010 tento rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 31.10.2023 bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. odvolaný z funkcie a jeho nástupcom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec.
3. Dňa 13.06.2018 povinný adresoval súdu podanie označené ako Podnet na zastavenie exekučného konania, ktorým žiadal exekúciu zastaviť. Ako dôvod povinný uviedol, že rozhodcovská zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo má za následok jej neplatnosť, a preto rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spory vzniknuté z uzavretej zmluvy, a teda rozhodcovský rozsudok nie je exekučným titulom pre výkon rozhodnutia.
4. Uznesením č. k. 23Er/8895/2008-31 zo dňa 22.10.2018 súd vyhlásil predmetnú exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Súdnemu exekútorovi priznal nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému. Voči uzneseniu podal oprávnený odvolanie. O odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 18CoE/82/2022-63 dňa 30.01.2023 tak, že uznesenie Okresného súdu Malacky, č.
k. 23Er/8895/2008-31 zo dňa 22.10.2018 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 12.04.2023. Odvolací súd v uznesení uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou súdu riadne sa vysporiadať s otázkou platnosti rozhodcovskej zmluvy a túto komplexne preskúmať nielen z hľadiska zachovania jej písomnej formy, ale aj z hľadiska zmluvnej autonómie, rovnovážnosti zmluvných strán a zachovania práva spotrebiteľa na prístup k všeobecnému súdu.
5. Z návrhu na vykonanie exekúcie, exekučného titulu a priložených listín je zrejmé, že pohľadávka oprávneného vznikla na podklade Zmluvy o úvere č. 1710112 (ďalej len „Zmluva“) uzavretej medzi oprávneným, POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, ako veriteľom a A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako dlžníkom, dňa 22.12.2005, v zmysle ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky vo výške 464,71 Eur (14.000 Sk) a dlžník sa ich zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach vo výške 75,68 Eur (2.280 Sk), zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 443,47 Eur (13.360 Sk), v termínoch splatnosti dohodnutých v Zmluve. Súčasťou Zmluvy boli aj Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej ako „VOP“).
6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Exekučné konanie sa začalo pred 1. aprílom 2017, preto súd postupoval podľa Exekučného poriadku účinného do 31. marca 2017.
7. Podľa § 243d ods. 2 Exekučného poriadku, na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.
8. Podľa § 41 ods. 1 EP, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
9. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
10. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
11. Podľa § 1 ods. 3 ZoRK v znení účinnom do 31.12.2014, spory zo spotrebiteľských zmlúv ZoRK zo sporov, ktoré môže rozhodnúť rozhodcovský súd, nevylučuje.
12. Podľa § 4 ods. 1 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
13. Podľa § 4 ods. 2 ZoKR v znení účinnom do 31.12.2014, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
14. Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil súd za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
16. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
17. Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
20. Z povahy zmluvného vzťahu, charakteru zmluvných strán, je nepochybné, že oprávnený pri uzatváraní a plnení spomínanej úverovej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, teda vystupoval ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Povinný je v úverovej zmluve označený svojím menom a priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, teda ako fyzická osoba nepodnikateľ. Z obsahu úverovej zmluvy tak nevyplýva, že by pri jej uzatváraní konal v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Opak uvedeného, t. j. že povinný uzatváral úverovú zmluvu ako podnikateľ, oprávnený nijako nepreukázal v návrhu na vykonanie exekúcie. Možno teda konštatovať, že povinný mal pri uzatváraní a plnení úverovej zmluvy postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného je teda nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov a vopred pripravovaný obsah zmluvy na predtlačenom formulári, predmetná úverová zmluva uzavretá medzi oprávneným a povinným je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uzavretou v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy, v dôsledku čoho je nevyhnutné ju posudzovať aj zo spotrebiteľského hľadiska, či neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. 21. I keď zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná Zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na povinného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal na rozdiel od oprávneného v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Na právny vzťah založený Zmluvou je preto potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah oprávneného a povinného založený Zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností).
22. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny, pričom je všeobecne známou skutočnosťou, že oprávnený pri vypĺňaní údajov do zmlúv o úvere používa nekalé praktiky, čo bolo opakovane predmetom súdnych i správnych konaní s verejne známym výsledkom (a je to exekučnému súdu známe i z jeho činnosti). S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzatvorenia zmluvy má v prípade pochybnosti dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského
charakteru zmluvy dodávateľ. Ako už bolo vyššie uvedené, predloženú Zmluvu o úvere súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, pričom oprávnený nepreukázal poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme úveru na podnikateľské účely povinnému. V Zmluve o úvere je povinný označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom, číslom OP. V záhlaví rozhodcovského rozsudku je povinný taktiež označený menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom. To znamená, že povinný je označený ako fyzická osoba – nepodnikateľ a nie údajmi, ktoré by ho identifikovali ako podnikateľa v zmysle § 2 ods. 2 v spojení s § 3a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, resp. vykonávateľa niektorého z povolaní. Rozhodcovský súd aj konal s povinným ako s fyzickou osobou – nepodnikateľom.
23. K identickým záverom dospelo i množstvo odvolacích súdov, z ktorých súd poukazuje napríklad na uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 15CoEk/6/2024 zo dňa 29. 05. 2024, v ktorom odvolací súd konštatoval, že vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom spotrebiteľským, a to napriek tomu, že v zmluve o úvere bolo krížikom zaškrtnuté označenie, že povinný čerpal úver za účelom povolania. Odvolací súd v tejto súvislosti uplatnil výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54 ods. 2 a nasl. OZ), a teda sa stotožnil s právnym posúdením o spotrebiteľskom vzťahu zo strany okresného súdu. Odvolaciemu súdu z jeho vlastnej rozhodovacej činnosti sú známe postupy oprávneného pri uzatváraní úverových zmlúv, kedy boli mandatári oprávneného inštruovaní uvádzať v úverových zmluvách údaje identifikujúce dlžníka ako fyzickú osobu - podnikateľa, ak mu bolo vydané živnostenské oprávnenie, a to napriek tomu, že finančné prostriedky mu boli poskytnuté na súkromné účely alebo vyplnením vyhlásení o tom, že úver bol čerpaný za účelom výkonu povolania alebo podnikania, pričom takýmto spôsobom sa snažil vylúčiť aplikáciu ustanovení zákonov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv, spotrebiteľských úverov a ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľov. Rovnako Krajský súd v Bratislave v uznesení č. k. 21CoE 59/2018 zo dňa 09.04.2019 konštatoval, že skutočnosť, že na základe predmetnej zmluvy o úvere boli peňažné prostriedky oprávneným poskytnuté povinnému na účel „zamestnanie“, síce vylučuje aplikáciu zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch na daný prípad, avšak nevylučuje aplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské zmluvy v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere.
24. Po ustálení a posúdení Zmluvy o úvere ako zmluvy spotrebiteľskej, sa súd v nasledovných odsekoch sústredil na opätovné preskúmanie exekučného titulu z titulu existencie dôvodov, pre ktoré by mohla byť exekúcia zastavená pre jej neprípustnosť v spojení s posúdením existencie neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré by mohli byť súčasťou uzavretej Zmluvy o úvere, tvoriacej podklad exekučného titulu. Súd sa v zmysle uvedeného sústredil na preskúmanie, či exekučný titul bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, t. j. či je daná právomoc rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá písomnou rozhodcovskou doložkou, zmluvou alebo dohodou vo vzájomne vymenených listoch. V zmysle názorov vyšších súdnych autorít je súd oprávnený a povinný posudzovať platnosť rozhodcovskej doložky.
25. Pri skúmaní, či predložený rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom spore bol vydaný orgánom na to oprávneným, má exekučný súd právo posúdiť aj platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), ak exekučným titulom v konaní je rozhodcovský rozsudok vydaný na základe tejto rozhodcovskej zmluvy (resp. doložky), čo vyplýva jednak z cit. § 44 ods. 3 EP, ako aj z viacerých rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Tento napr. v uznesení zo dňa 9. februára 2012, sp. zn. 3Cdo 122/2011 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Podobne v uznesení zo dňa 5. decembra 2012, sp. zn. 6 Cdo 135/2012 uviedol, že ak je právomoc rozhodcovského súdu závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle §44 ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne. Ďalej v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.3.2012, sp. zn. 6 Cdo1/2012 tento zdôraznil, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.
26. Podobne Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil povinnosť súdu aj v rámci núteného výkonu rozhodnutia chrániť práva spotrebiteľov ako slabšej zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL, kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.
27. Súd sa preto v prvom rade zameral na kontrolu exekučného titulu a rozhodcovskej zmluvy uzavretej vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá bola podkladom pre konanie rozhodcovského súdu, berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda či rozhodcovská zmluva/doložka nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. l OZ).
28. Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy resp. doložky je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán – rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorá koná a rozhoduje v súlade s pravidlami rozhodcovského konania. Ide o dohodu medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je však predsa len význam rozhodcovskej zmluvy osobitný, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený o spore rozhodnúť.
29. Súd pri preskúmaní rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu sa zaoberal najmä otázkou, či rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi, či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa ZoRK a či je rozhodcovské rozhodnutie vykonateľné.
30. V posudzovanom prípade bola ako súčasť zmluvy o úvere č. 1710112 uzatvorenej dňa 22.12.2005 uzatvorená rozhodcovská zmluva vo forme rozhodcovskej doložky, ktorá bola obsiahnutá v bode 17. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré tvorili súčasť samotnej Zmluvy. Obsahom rozhodcovskej doložky je dohoda strán, podľa ktorej všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, IČO: 35 922 761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa vložka č. 3530/B (ďalej len „rozhodcovský súd“), ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.). O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzavretia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán.
31. Povinný podpísal Zmluvu o úvere, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, ktorých obsahom bolo ustanovenie o rozhodcovskej doložke. Len ťažko možno predpokladať, že si ako spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej zmluvy vo forme
doložky nesie. Rozhodcovská zmluva vo forme doložky uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6 M Cdo 9/2012). Oprávnený si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
32. Súd konštatuje, že rozhodcovskú doložku si povinný osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len úverovú zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytnutia úveru, teda aj rozhodcovskému konaniu. V zmysle tejto rozhodcovskej doložky mali byť všetky spory riešené buď pred Stálym rozhodcovským súdom alebo pred všeobecným súdom Slovenskej republiky v závislosti od toho, či žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom alebo všeobecnom súde. Takýmto spôsobom sa povinný bez individuálneho prerokovania ešte pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným vopred vzdal práva reálne uplatniť alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. I keď sa veriteľ s dlžníkom dohodli, že bude na žalobcovi (t. j. veriteľovi alebo dlžníkovi), aby zvolil prejednanie sporu buď pred všeobecným súdom alebo pred rozhodcovským súdom, zo samej podstaty veci a povahy zmluvy o úvere vyplýva, že to bude práve veriteľ, ktorý bude túto voľbu uskutočňovať a ktorý zvolí rozhodcovské konanie. Tým, že rozhodcovská doložka s takýmto obsahom a dôsledkami bola v okolnostiach uzatváranej zmluvy o úvere spotrebiteľovi nanútená, získal dodávateľ neprimeranú výhodu v tom, že sám bude určovať, kto rozhodne spor so spotrebiteľom. Pritom v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
33. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 4 písm. r/ za neprijateľné označil dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nakoľko takéto dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Vychádzajúc z uvedeného súd vyhodnotil predmetnú rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
34. Nerovnováha je v prejednávanej veci zrejmá, keďže rozhodcovská doložka znemožňuje voľbou spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak ho dodávateľ vyvolá ako prvý. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nie je o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale predovšetkým o dôsledkoch, ktoré zakladá, a teda, či zmluva nenúti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži. Súd má v danom prípade za to, že predmetnú rozhodcovskú doložku je nutné posúdiť ako neprijateľnú podmienku, nakoľko praktickým dôsledkom takto formulovanej rozhodcovskej doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda povinnému, je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Pre povinného to znamená povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, ktorú si oprávnený už predformuloval v doložke a na výbere ktorej spotrebiteľ nemal žiadnu účasť, čím je spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
35. Súd umocňuje svoju argumentáciou aj skutočnosťou, že ani spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v prejednávanom prípade koncipovaná a spotrebiteľovi predložená vo všeobecných podmienkach, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorým oprávnený sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly, čo súd vyvodzuje aj z skutočností, ktoré sú mu známe z úradnej činnosti, a to že žaloby na rozhodcovský súd podávajú prakticky výlučne veritelia. Oprávnený nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp. žeby si povinný osobitne vymienil jej dojednanie. Naopak ide o formulárovú doložku, ktorú povinný nemohol nijako ovplyvniť a mohol len zmluvu o úvere ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam v nej uvedeným, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská doložka bola navyše obsiahnutá len v osobitne nepodpísaných Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, ktoré sú celé písané drobným písmom a neprehľadne.
36. Zo zaradenia tohto dojednania do obchodných podmienok zmluvy vopred pripravených dodávateľom (veriteľom) je zrejmé, že spotrebiteľ nemohol obsah tohto dojednania ovplyvniť. Súd túto zmluvnú podmienku uvedenú iba vo Všeobecných obchodných podmienkach nepovažuje za individuálne dojednanú podmienku, nakoľko táto skutočnosť nevyplynula zo žiadnych listinných dôkazov predložených oprávneným.
37. Krajský súd Prešov v obdobnej veci v uznesení č.k. 3CoEk 17/2024 zo dňa 05.11.2024 konštatoval, že rozhodcovská dohoda nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, ale bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorý oprávnený využíva v mnohých prípadoch pri uzatváraní zmlúv, pričom spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah vo formulári koncipovanej rozhodcovskej zmluvy, a to najmä pokiaľ ide o výber rozhodcovského súdu. Zmluvné dojednanie, ktoré nebolo spotrebiteľom individuálne dojednané, a ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, odvolací súd považuje za podmienku, ktorá bráni tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Krajský súd v Bratislave v uznesení č.k. 1CoE 67/2021 zo dňa 30.09.2022 konštatoval, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, avšak formulácia rozhodcovskej zmluvy/doložky, jej obsah, alebo okolnosti jej dojednania sú z pohľadu právnych predpisov ochrany spotrebiteľa neprijateľné, vyvolávajúce pochybnosti o čestnom úmysle dodávateľa v čase uzatvorenia takejto zmluvy/doložky, ako aj o vyváženosti práv a povinností zmluvných strán. Krajský súd v Nitre v uznesení č.k. 25CoEk 8/2024 zo dňa 24.07.2024 konštatoval, že bez podpísania rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k uzatvoreniu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na strane oprávnenej je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy preukazujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Ak si spotrebiteľ individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Z obsahu spisu však takýto záver nie je možné prijať.
38. Exekučný súd je oprávnený a povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené podmienky na vedenie exekučného konania. Jednou z týchto podmienok je relevantný exekučný titul, bez existencie ktorého nemožno exekúciu vykonať. Exekučným titulom je iba také rozhodnutie, ktoré je vykonateľné a ktoré ukladá určitú povinnosť, pričom sa rozlišuje formálna a materiálna vykonateľnosť rozhodnutia. Formálna vykonateľnosť je splnená dodržaním zákonom predpísaných náležitostí o doručení rozhodnutia, o uplynutí lehoty na plnenie a o podaní (nepodaní) riadneho opravného prostriedku. Materiálne predpoklady vykonateľnosti exekučného titulu sú, či účastníci označení v rozhodnutí skutočne existujú (respektíve či skutočne existovali v čase vydania rozhodnutia), či sú účastníci dostatočne individualizovaní, teda či účastníci sú označení natoľko presne, že nemožno mať neodstrániteľnú pochybnosť, o koho sa jedná, tiež vymedzenie rozsahu a obsahu plnenia, pričom musí ísť o také plnenie, ktorého vymoženie zákon výslovne predpokladá.
39. Na základe uvedených skutočností prijal súd záver, že neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Ak je rozhodcovská zmluva ako právny úkon neplatný, alebo ak neexistuje, rozhodcovský rozsudok nepredstavuje vykonateľný exekučný titul, nakoľko nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že v danom prípade boli splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. 40. Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
41. Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
42. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 30.01.2023 uviedol, že o náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
43. O trovách exekúcie súd rozhodol tak, že v zmysle § 203 ods. 1 EP k ich náhrade zaviazal oprávneného, ktorý zavinil zastavenie exekúcie tým, že predložil exekučný titul, ktorý bol nespôsobilý a teda nevykonateľný.
44. Na základe uvedeného súd priznal nárok na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia (§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku)
Poučenie:
Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa doručenia uznesenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Proti výroku II. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.