Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5Co-149-2021.pdf
PDF · 127.61 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/149/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcu C. F., X.. X.X.XXXX, R. P., S. XX/ XX, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrey Cvikovej, s.r.o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 11C/11/2021-71 z 18.8.2021, Okresného súdu Spišská Nová Ves
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok.
II. Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) napadnutým rozsudkom rozhodol, že I. zrušuje rozhodcovský rozsudok sp.zn. 75/01/20 z 25.11.2020, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, stálym rozhodcovským súdom, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., Bratislava, Krížna 36, rozhodcom JUDr. Radoslavom Semanom PhD. a II. žalobcovi priznal právo na plnú náhradu trov konania proti žalovanému, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2.1.V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp.zn. 75/01/20 z 25.11.2020, vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, stálym rozhodcovským súdom, zriadený Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., Bratislava, Krížna 56. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že rozsudok vznikol na základe rozhodcovskej zmluvy č. 8500063965 z 27.6.2014, ktorú je nutné považovať za neplatnú, pretože jeho skutočnou vôľou nebolo rozhodcovskú zmluvu uzavrieť. 2.2.Žalovaný vo vyjadrení namietal, že tvrdenia žalobcu sú paušálne a bez akýchkoľvek pochybností nedôvodné. Neuviedol jedinú skutočnosť, ktorou by svoje tvrdenie preukázal napriek tomu, že má o svojich tvrdeniach dôkazné bremeno. 2.3.Žalobca v replike opätovne poukázal na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov, týkajúce sa náležitostí úverovej zmluvy, ako aj oznámenia veriteľa o schválení úveru. Naďalej zotrval na tom, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ktorú je potrebné považovať za neplatnú. 2.4.Žalovaný v duplike konštatoval, že k uzavretiu žiadnej dohody o poskytovaní služieb medzi žalobcom a žalovaným nedošlo, celková suma, ktorú mal žalobca za poskytnutý úver uhradiť, bola vo výške 1 342,08 €, čo zodpovedá počtu splátok 36 x výška splátky 37,28 €. 2.5.Súd po vykonaní dokazovania vec právne posúdil podľa § 4 ods.1,2, § 46 ods.1,2 z. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len z. č. 335/2014 Z.z.) a konštatoval, že v prvom rade sa zaoberal otázkou zachovania lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku,
ktorá je podľa § 46 ods.1 zákona č. 335/2014 Z.z. tri mesiace od doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Zistil, že žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola podaná 18.2.2021 a žalobcovi bol rozhodcovský rozsudok riadne doručený 9.12.2020, teda lehota na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku bola zachovaná a žaloba bola podaná v lehote. 2.6.Ďalej súd posúdil vec podľa § 28 ods.6, § 45 ods.1, § 47 ods.1 z.č. 335/2014 Z.z., § 52 ods.1,2,3,4, § 53 ods.1,2,3, § 53 ods.4 písm. r/, § 53 ods.5 OZ a uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že sporové strany uzavreli 27.6.2014 zmluvu o revolvingovom úvere na základe žiadosti žalobcu o poskytnutie úveru v sume 1 050 €. Tento sa žalobca zaviazal splácať v 36 splátkach po 37,28 €. Pri úvere bola uvedená RPMN 20,92%, ročná úroková sadzba 18,04%, priemerná RPMN 49,67%. V ten istý deň sporové strany uzavreli i rozhodcovskú zmluvu č. 8500063965. Z obsahu spisu Slovenského arbitrážneho súdu sp.zn. 75/01/20, predovšetkým z jeho rozsudku z 25.11.2020 súd zistil, že žalobca v procesnom postavení žalovaného bol zaviazaný zaplatiť žalovanému v procesnom postavení žalobcu sumu 248,03 € spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z omeškania, trovami rozhodcovského konania a trovami právneho zastúpenia. 2.7.Zásadnou otázkou v predmetnej veci podľa prvoinštančného súdu bola otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy k úveru 8500063965 z 27.6.2014, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc. Konštatoval, že v zmluve sa strany dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere alebo dohody s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy o revolvingovom úvere alebo dohody, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým zo stálych rozhodcovských súdov, a to Rozhodcovský súd v Bratislave, Slovenský arbitrážny súd, Victoria Rozhodcovský súd v Žiline, Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o. Bratislava. Výber medzi podaním žaloby na príslušný všeobecný súd alebo na rozhodcovský súd, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Podľa dojednanej rozhodcovskej zmluvy výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na zmluvnej strane, ktorá podáva žalobu, t.j. v tomto prípade spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. Ak by konanie začalo na návrh žalobcu ako spotrebiteľa, mal by tento možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale keďže podľa tejto rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa, žalovaný v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľ bol nútený nezvratne sa podrobiť práve rozhodcovskému konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo žalovaný ako dodávateľ svojim konaním. Žalovaný v rozhodcovskom konaní ako spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Keďže žalobca podal žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd dospel k záveru, že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľa, spôsobenej i množstvom iných predložených písomností, ako je to zrejmé z vyjadrenia žalobcu. Jeho motiváciou bolo prioritné uzavretie úverovej zmluvy. Bod 5. rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie, pretože vylučuje právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo druhá zo zmluvných strán podá žalobu na rozhodcovský súd. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je faktická strata možnosti pred vznikom sporu brániť sa nárokom veriteľa na riadnom súde, čím dochádza k porušovaniu Ústavou Slovenskej republiky garantovaného práva každého na spravodlivý proces pred nezávislým a nestranným súdom. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR IV. ÚS 371/2018 z 20.6.2018 a mal za to, že logickým záverom súdu je, že takéto dojednanie je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods.5 OZ absolútne neplatné. 2.8.Pozornosti súdu neuniklo, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu platného založenia vlastnej právomoci, resp. že túto iba formalisticky konštatuje ako danú. Aj toto konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nerovnosti a nezaujatosti rozhodcu. Predkladanie rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ má byť bdelý, súd neprijíma a
odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/61/2012. 2.9.Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobca si individuálne vyjednal rozhodcovské konanie, v tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobca má dokazovať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. V spotrebiteľských sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej podmienky (§ 53 ods.4 písm. r/ OZ), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia neplatnosť zmluvy, a to neplatnosť absolútnu. 2.10.Súd ustálil, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy a vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania prejednaná v súdnom konaní (§ 47 ods.1 z.č. 335/2014 Z.z.), keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi sporovými stranami individuálne dojednaná a žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. 2.11.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu náhrada trov konania bola priznaná v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
3.1.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný a to z dôvodov uvedených v § 365 ods.1 písm. f/ a h/ CSP. Svoje odvolanie odôvodnil nasledovne: 3.2.Žalovaný považuje súdom uvádzané odôvodnenie o neplatnosti rozhodcovskej zmluvy za nesprávne, pretože je v rozpore s Občianskym zákonníkom, zák. č. 335/2014 Z.z. ako zák. č. 244/2002 Z.z. v znení účinnom do 31.12. 2014. 3.3.Na základe toho sa javí, že súd považuje za neprípustnú rozhodcovskú zmluvu len vtedy, ak žalobcom je spotrebiteľ a on určuje, či žalobu podá v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom, alebo ak si spotrebiteľ určuje, či sa spor bude rozhodovať v rozhodcovskom konaní alebo nie, aj vtedy ak je žalovaný a teda žaloba je podaná voči nemu. Rozhodcovské konanie pred Rozhodcovským arbitrážnym súdom sa začalo na základe podania žaloby a na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. 3.4.Vyzdvihol, že táto obsahovala aj poučenie o tom, čo je rozhodcovské konanie, čo znamená, aké sú jeho pravidlá, opravné prostriedky. Toto poučenie žiadny zákon nepredpisoval, žalovaný ho do rozhodcovskej zmluvy včlenil s odkazom na vtedy sa vyvíjajúcu súdnu prax. 3.5.Podstatným pre posúdenie prejednávanej veci nestranným súdom je, či právna úprava v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a tiež v čase rozhodcovského konania umožňovala, aby rozhodcovské konanie bolo začaté aj na základe žaloby dodávateľa a či pre takéto podanie žaloby okrem rozhodcovskej zmluvy bol alebo nebol potrebný súhlas (iná aktivita) žalovaného spotrebiteľa. Iba v prípade, ak by právny poriadok v relevantnom čase určil, že podanie žaloby rozhodcovskému súdu je možné len zo strany spotrebiteľa alebo ak vystupuje ako žalovaný len s jeho osobitným súhlasom udeľovaným nad rámec uzavretia rozhodcovskej zmluvy, len vtedy by bolo možné posudzovať, či rozhodcovská zmluva nevyhovujúca uvedeným dvom možnostiam je neplatnou. 3.6.Ustálenou súdnou praxou je, že požiadavky platnosti na obsah právneho úkonu môže stanoviť len zákon a tieto ani všeobecný súd nemôže dopĺňať vo svojom rozhodovaní. 3.7.Poukázal na tri predpisy relevantné vo vzťahu ku argumentácii tohto odvolania preto, že ani jeden z nich neurčoval také podmienky pre uzavretie alebo uplatniteľnosť rozhodcovskej zmluvy, ako ich predpokladá súd vo svojom súd rozhodnutí. Zohľadnenie tejto úpravy považuje za podstatné z toho dôvodu, že jej obsah osvedčuje nezákonnosť postupu konajúceho súdu. 3.8.Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená 27.06.2014. V tom čase bol účinný z. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktorý upravoval náležitosti rozhodcovskej zmluvy, začatie rozhodcovského konania a jeho priebeh. Osobitne upravené boli ustanovenia týkajúce sa prípadu, ak účastníkom rozhodcovského konania bol spotrebiteľ a ak spotrebiteľ bol v pozícii žalovaného. Tieto ustanovenia boli prijaté v rámci novelizácie uvedeného zákona, ktorá bola účinná od 01.07.2009, kedy nadobudol účinnosť z. č. 71/2009 Z.z. Zmeny v rozhodcovskom konaní s dôrazom na ochranu spotrebiteľa boli zdôvodnené v § 33 ods.2. 3.9.Zák. č. 244/2002 Z.z. teda nestanovil, že žalobu v rozhodcovskom konaní môže podať len spotrebiteľ, alebo že k podaniu žaloby dodávateľom sa vyžaduje ešte dodatočný súhlas spotrebiteľa.
Takáto úprava nebola zavedená ani zák. č. 71/2009 Z.z., ktorý možno považovať za „pro-spotrebiteľskú" novelu uvedeného zákona, a z ktorej vyplynulo posilnenie prvkov ochrany spotrebiteľa. 3.10.Právnym predpisom, na ktorý sa odvoláva súd prvej inštancie je Občiansky zákonník. Poukázal na § 53 ods.4 písm. r) OZ a z uvedeného vyplynulo, že ustanovenia ktoré nevyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, nie sú neprijateľné. Takýto výklad podporuje priamo aj dôvodová správa k danému ustanoveniu, ktorá uvádza cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje také ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne aj v občianskom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považované za neprijateľné. Uvedené teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. 3.11.Žalovaný poukázal na § 53 ods.4 písm. r/ OZ, ktorý bol začlenený do Občianskeho zákonníka s cieľom vylúčiť prípady, v ktorých by spotrebiteľ ako žalobca, teda nie žalovaná strana, bol nútený podávať žalobu rozhodcovi/rozhodcovského súdu a v rozhodcovskom konaní. 3.12.Zákonodarca teda vyjadril v zákone, že nezakazuje rozhodcovské konanie pre oblasť spotrebiteľských vzťahov, neobmedzuje ho len na prípady podania žaloby spotrebiteľom ako žalobcom a ani nevyžaduje, aby spotrebiteľ dával pri podávaní žaloby dodávateľom osobitný súhlas k začatiu rozhodcovského konania. 3.13.Tretím právnym predpisom je zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktorý bol prijatý ako samostatná, ucelená a modernejšia právna úprava, ktorá zohľadňuje osobitosti spotrebiteľského rozhodcovského konania a odčlenila spotrebiteľskú arbitráž od všeobecnej, komerčnej arbitráže. Poukázal na dôvodovú správu k uvedenému zákonu. Zákonná úprava predpokladá, že konanie bude začaté aj na základe žaloby dodávateľa. Pre podanie žaloby alebo pre začatie konania okrem uzavretia rozhodcovskej zmluvy nevyžaduje žiadne osobitné súhlasy spotrebiteľa a ani neurčuje, že len spotrebiteľ môže podať žalobu. Úprava v zákone o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby dodávateľa § 25 ods.3. 3.14.Ďalej poukázal § 28 ods.5 citovaného zákona. Konštatoval, že zákonodarca pri tvorbe a prijatí zákona výslovne upravil v zákone možnosť začatia spotrebiteľského rozhodcovského konania voči spotrebiteľovi. Na základe uvedeného prehľadu relevantnej úpravy, jej vývoja a platného právneho stavu zastáva odvolateľ názor, že žiaden zákon Slovenskej republiky účinný od uzavretia rozhodcovskej zmluvy nezaviedol úpravu, podľa ktorej by rozhodcovské konanie mohlo začať len na základe žaloby spotrebiteľa, alebo v prípade žaloby dodávateľa by sa vyžadoval osobitný dodatočný súhlas spotrebiteľa. Uvedené konštatovanie nasvedčuje tomu, že záver súdu, že podanie žaloby dodávateľom núti spotrebiteľa k rozhodcovskému konaniu nemá oporu v právnom poriadku a nepripúšťa vlastne žiadnu rozhodcovskú zmluvu. 3.15.Pokiaľ súd poukazuje na dôvod neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, že ten je daný tým, že pokiaľ veriteľ na základe rozhodcovskej zmluvy uplatní ako prvý svoje nároky v rozhodcovskom konaní, v dôsledku toho spotrebiteľ sa musí podriadiť rozhodcovskému súdu, potom podľa jeho názoru ide nepresné a po právnej stránke nesprávne posúdenie. V zmysle takto prijatého záveru by dodávateľ nikdy nemohol začať ako prvý rozhodcovské konanie. 3.16.Názor súdu prvej inštancie je nesprávny z dvoch základných dôvodov :
- Súd neprijateľnosť rozhodcovskej zmluvy hodnotí na základe skutočnosti, ktorá nastáva po jej uzavretí.
- Úprava v zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní výslovne počíta s tým, že rozhodcovské konanie voči spotrebiteľovi začne aj na základe žaloby dodávateľa (§ 25 ods.3 zákona). 3.17.Súd prvej inštancie vo svojom rozhodovaní absolútne neprihliadal na zák. č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, na základe ktorého bolo rozhodcovské konanie vykonané. Argumenty súdu, pre ktoré by rozhodcovská zmluva mala byť neplatnou a neprijateľnou sú postavené na záveroch, ktoré odporujú uvedenému zákonu. Vo vzťahu k napádanému rozsudku žalovaný zdôraznil, že súd na zák. č. 335/2014 Z.z. len odkazuje v častiach, ktoré sú vhodné pre rozhodnutie o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Nezohľadňuje však iné jeho časti, ktoré závery súdu negujú a popierajú. Rozhodcovské rozsudky, ktorých sa týka toto súdne konanie bol vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré začalo a bolo vykonané za účinnosti zák. č. 335/2014 Z.z.
3.18.Záverom konajúceho súdu odporujú aj rozhodnutia, na ktoré žalovaný poukázal, a to nález Ústavného súd Českej republiky vo veci III.ÚS/3725/13 z 10.4.2014, Krajský súd v Banskej Bystrici 17Co/919/2015. 3.19.Z rozsudku nevyplýva, že by súd sa zaoberal obsahom rozhodcovskej zmluvy najmä článku 2, ktoré výslovne hovorí o tom, že k uzavretiu nemusí prísť. Žalovaný v úvode rozhodcovskej zmluvy uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere a teda poskytnutia úveru. Rozhodcovská zmluva obsahuje poučenie o tom, čo jej uzavretie znamená. 3.20.Na základe uvedeného žiada, aby odvolací súd zmenil rozsudok, žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
4.1.K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca (č. l. 88 - 89), ktorý nesúhlasí s obsahom podaného odvolania a navrhuje rozsudok ako vecne správny potvrdiť. 4.2.Rozhodcovský rozsudok, ktorý vznikol na základe rozhodcovskej zmluvy je nutné považovať za neplatný. Uviedol, že jeho skutočná vôľa nebola uzavrieť spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu. 4.3.Rozhodcovský súd nenariadil ústne pojednávanie, rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Rozsudok ho zaväzuje na plnenie, ktorého povahu považuje za objektívne nemožnú, právom nedovolenú alebo odporujúcu dobrým mravom. Výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore so zákonom Slovenskej republiky o spotrebiteľských úveroch. Rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 4.4.Rozhodcovská zmluva je neplatná, pretože vytvára nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Nebola dojednaná individuálne, bola nanútená spotrebiteľovi v rovnakom čase podpísať spoločne s hlavnou zmluvou dohodu o poskytnutí služby s dohodou o zrážkach zo mzdy. Do pozornosti dal rozsudok Krajského súdu Nitra 7CoE/26/2018 z 30.4.2018, rozsudok 17CoE/393/2017 z 26.4.2018 Krajského súdu v Košiciach a rozsudok Krajského súdu Trenčín 19CoE/159/2017 z 5.12.2017. 4.5.V rozhodcovskom rozsudku sa nič nepíše o chýbajúcich náležitostiach v zmluve, o neprijateľných zmluvných podmienkach (zmluvná pokuta). Rozhodcovský rozsudok na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy je nutné považovať za nulitný právny úkon. Rozhodcov v rozhodcovských konaniach nezaujímajú zmluvy úžerníkov, v akom stave nachádzajú, zaujíma ich len suma, ktorá pri nesprávnom právnom posúdení alebo ignorácii posúdiť zmluvu je vždy neoprávnená.
5.Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP, ďalej len odvolací súd), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods.1, § 378 ods.1) urobil záver, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.1 CSP potvrdil.
6.Podľa § 387 ods.1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
7.1.Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 7.2.Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
8.1.Žalovaný namietal, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žiaden zo žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný. 8.2.V napádanom rozhodnutí súd správne a dostatočne zistil skutkový stav, správne ho vyhodnotil a správne aplikoval na zistený skutkový stav právne predpisy.
9.1.Odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne
závery súdu prvej inštancie vo veci a odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. 9.2.Vyššie uvedené závery odvolacieho súdu vychádzajú z početnej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, KS, ÚS napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. októbra 2012 č. k. 17CoE/175/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 28. septembra 2012 č. k. 6CoE/210/2012, rozhodnutie Ústavného súdu ČR z 3.4.2012, č. k. IV.ÚS 2735/11, rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č. k. 6 Cdo 1/2012.
10.1.Žalovaný za podstatnú považoval otázku, či právna úprava v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy a tiež v čase rozhodcovského konania umožňovala, aby rozhodcovské konanie bolo začaté aj na základe žaloby dodávateľa a či pre takéto podanie žaloby okrem rozhodcovskej zmluvy bol alebo nebol potrebný súhlas. 10.2.Túto skutočnosť (žalovaný mohol uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu so žalobcom) nikto nespochybňoval, lebo takýto úkon bol v súlade s platnou legislatívou .
11.Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či rozhodcovská zmluva k úverovej zmluve, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná.
12.1.Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená 27.6.2014 spolu so zmluvou o úvere a táto spadá pod režim z. č. 244/2002 Z. z. v súlade s § 73 (Prechodné ustanovenia) ods.3 z. č. 335/2014 Z. z., podľa ktorého rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. 12.2. Podľa § 4 ods.1 z. č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. 12.3.Podľa § 4 ods.2 z. č. 244/2002 Z. z. rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.
13.1.Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo 25.11.2020, teda toto sa riadi z. č. 335/2014 Z. z. 13.2.Podľa § 73 (Prechodné ustanovenia) ods.4 z. č. 335/2014 Z. z., na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej pred 1. januárom 2015 môže spor spĺňajúci podmienky podľa tohto zákona po 1. januári 2015 rozhodovať len rozhodca v konaní pred stálym rozhodcovským súdom, ktorí spĺňajú podmienky podľa tohto zákona.
14.1.V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a/ pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. b/ pred rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde
- Rozhodcovský súd v Bratislave, Ventúrska 14, Bratislava, zriadený spoločnosťou Sdružení rozhodců a.s., IČ: 63 49 66 58, so sídlom v Českej republike, Brno, Příkop 8,
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava,
- Victoria rozhodcovský súd v Žiline, zriadený spoločnosťou Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom Vojtecha Tvrdeného 793/21, Žilina,
- Rozhodcovský súdny dvor zriadený pri spoločnosti Arbitration Tribunal s.r.o., Pribinova 30, Bratislava. 14.2.Podľa takto dojednanej rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalujúcej strane. Odvolací súd zastáva jednoznačný názor, že zmluva bola uzatvorená výlučne len za účelom riešiť spor pred rozhodcom, lebo na to, aby spor bol riešený pred všeobecným súdom nie je potrebné uzatvárať zmluvu. 14.3.Odvolací súd do pozornosti dáva tú skutočnosť, že ani jeden z rozhodcovských súdov nie je v kraji, kde má spotrebiteľ trvalý pobyt. Samotná táto skutočnosť, predstavuje pre spotrebiteľa prekážku vo vzdialenosti a obmedzenie možnosti žiadať rozhodcu nariadiť ústne prejednanie veci. 14.4.Ide o formulárovú zmluvu, ktorej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť a ako sám uviedol, ani jej neporozumel. Nie žalobca inicioval uzatvorenej takejto zmluvy, ale bol to žalovaný, ktorý mu ju dal na podpis spolu so zmluvou o úvere.
14.5.Bolo povinnosťou žalovaného, postup podľa tejto rozhodcovskej zmluvy žalobcovi vysvetliť a oboznámiť ho s ňou. Žalovaný sa síce bráni tvrdením, že zmluva obsahuje poučenie, toto pre bežného spotrebiteľa je na zbežné prečítanie ťažko zrozumiteľné a bez náležitého oboznámenia nie je schopný vyvodiť následky, ktoré pre neho z nej vyplývajú. 14.6.Žalobca nemal možnosť sa so zmluvou oboznámiť v domácom prostredí a poradiť sa s niekým. 14.7.Odvolací súd dodáva, že už samotná forma, v akej je rozhodcovská zmluva napísaná, a to drobným, ťažko čitateľným husto popísaným textom, sama o sebe podstate sťažuje riadne oboznámenie sa spotrebiteľa s obsahom dojednaní. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo dodávateľ svojim konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany pred štandardnými zmluvami. Napriek tomu, že predmetná rozhodcovská zmluva je uzavretá samostatne (neoddeliteľne však súvisí s úverovou zmluvou, pre platnosť rozhodcovskej zmluvy je podstatné, aby v nej bola podchytená vôľa oboch zmluvných strán uzavrieť takúto zmluvu. 14.8.Z vyjadrenia žalobcu, ako aj z jeho následného správania, však vyplýva, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu uzavrieť nemienil a nechcel, nakoľko jej neporozumel, čo v konečnom dôsledku preukázal aj tým, že podal žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
15.1.Ustanovenie § 53 ods.4 OZ je svojim obsahom najbližšie problémovej rozhodcovskej zmluve. Uvedené ustanovenie sa má vykladať z pohľadu spotrebiteľa a jeho ochrany a nie z pohľadu dodávateľa. 15.2.Ak by dodávateľ inicioval konanie na rozhodcovskom súde, je klauzula neprijateľná, ak nie je alternatíva daná pre spotrebiteľa, aby rozhodcovské konanie zastavil, alebo odsunul. 15.3.Spotrebiteľ môže svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej zmluvy, ale ak sa tak rozhodne, aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle citovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Možnosť voľby pre spotrebiteľa je len iluzórna, pretože takmer s pravidelnosťou rozhodcovské žaloby podávajú veritelia, čo možno odôvodniť aj rozsahom nárokov plynúcich zo štandardne formulovanej zmluvy. Naopak, ak niektorý spotrebiteľ výnimočne uplatňuje svoje práva, tak využíva, pre neho transparentný štátny súd. 15.4.Odvolací súd pritom nepochybuje o tom, že spotrebiteľ, ktorý sa rozhodne osobitne individuálne vyjednať rozhodcovskú zmluvu by aj reálne rozhodcovské konanie využil, pretože inak by jeho individuálne vyjednávanie nedávalo zmysel.
16.1.Žalovaný s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich používania. Za situácie, že rozhodcovská zmluva, uzavretá medzi stranami sporu je absolútne neplatným právnym úkonom, účinky ktorej neplatnosti nastávajú od začiatku, nebolo možné na základe neplatného právneho úkonu vydať rozhodcovský rozsudok, nakoľko rozhodcovský súd nemal oprávnenie na vydanie rozhodnutia v dôsledku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Nepochybne je v danej veci možné konštatovať, že ide o vopred, dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly rozhodcovskej zmluvy, a je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže takúto formulárovú zmluvu meniť. 16.2.Na strane žalovaného je dôkazné bremeno preukázať, že spotrebiteľ - žalobca vymienil uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy a individuálne si vyjednal rozhodcovské konanie. 16.3.V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobca má dokázať, že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu preukázať. 16.4.Ak by si žalobca individuálne vyjednal rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že si individuálne vyjednal aj podmienky arbitráže. Žalovaný si dôkazné bremeno o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej doložky nesplnil. Ak spotrebiteľ mal vyjednať na základe rozhodcovskej zmluvy súkromný proces, mal by nepochybne tieto pravidlá poznať. V spise však nie sú o tom žiadne dôkazy. Odvolací súd sa preto nestotožnil s tým, že rozhodcovská zmluva bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná.
17.Občiansky zákonník účinný od 1.1.2008 za neprijateľnú podmienku v ustanovení § 53 ods.4 písm. r/ považuje aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ nemal možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, nakoľko túto možnosť skôr využil dodávateľ. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula alebo dodávateľ svojím konaním podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ účinného od 1.1.2008 len demonštratívne menuje niektoré neprijateľné podmienky, a teda charakter neprijateľnej podmienky môžu
mať aj iné podmienky spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Občiansky zákonník s takýmito neprijateľnými podmienkami spôsobujúcimi značnú nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa spája v §53 ods. 5 sankciu neplatnosti.
18.Podľa § 28 ods.6 z. č. 335/2014 Z. z. stály rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.
19.1.Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že rozhodca v rozhodcovskom rozsudku síce preskúmal zmluvu o úvere a v nej dohodnuté podmienky. Vykonaným prieskumom dospel k záveru, že úverová zmluva je v súlade so zákonom. 19.2.Odvolací súd sa ale nestotožňuje s bodom 22. rozhodnutia, lebo úroky z omeškania spolu so zmluvnou pokutou prevyšujú trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády, preto možno konštatovať, že konaní nebol správne zistený skutkový stav tým, že stály rozhodcovský súd nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy [§ 45 písm. g)] a rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 45 písm. g)]. Uvedené zistenia sú samostatným dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku.
20.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23.Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu bola priznaná plná náhrada odvolacích trov, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie.
24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa §357 písm. a) až n) CSP. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní s popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa §420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa §421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.