Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/157/2022

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Oľgy Mičietovej v spore žalobcu UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Česká republika, Praha 4 - Michle, Želetavská 1525/1, IČO: 649 48 242, zast. ALTER IURIS, s.r.o., so sídlom Bratislava, Tolstého 9, IČO: 36 708 771, proti žalovanému 1/ X. W., nar. X.X.XXXX, bytom R. Y. J., P. XXX/X a žalovanej X/ B. W., nar. X.XX.XXXX, bytom R. Y. J., P. XXX/ X, obaja prechodne bytom Nemecko, Karlsruhe, Rhode-Island-Allee 84, zastúpených JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou, so sídlom Košice, Floriánska 16, o zaplatenie 28.983,82 € s prísl., o odvolaní žalovaných proti rozsudku -338 z 28.4.2022 Okresného súdu Košice-okolie

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania.

P r i z n á v a žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) rozsudkom (v poradí druhým) konanie v časti o zaplatenie sumy 6,87€ zastavil, vo zvyšku žalobu zamietol a posledným výrokom rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 65,66 % proti žalovaným 1/ a 2/ s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu 28.983,82 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 23.706,87 € od 28.11.2015 do zaplatenia, s úrokom vo výške 7 % ročne zo sumy 23.706,87 € od 28.11.2015 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania na tom skutkovom základe, že dňa 5.8.2013 so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom uzavrel Zmluvu o úvere č. EZY-CRL-00104909-2013-KOSI-SU v znení Dodatku č. 1 zo dňa 10.10.2013, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovaným vo výške 29.200 € za podmienok a spôsobom uvedeným v Zmluve a Obchodných podmienkach na poskytovanie úverov fyzickým osobám - nepodnikateľom. Žalovaní sa zaviazali poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky, úroky z omeškania pokiaľ na ne vznikne nárok, poplatky a splniť súvisiace záväzky podľa zmluvy. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaní porušili svoje povinnosti vyplývajúce z podmienok dohodnutých v zmluve (nezaplatenie anuitnej splátky) aj napriek písomnej výzve zo dňa 20.2.2014 adresovanej každému zo žalovaných osobitne, preto pristúpil dňa 22.4.2014 k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

3. Vo veci súd prvýkrát rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu tak, že zastavil konanie v časti nad 5.283,82 € s prísl. z dôvodu späťvzatia žaloby po čiastočnom plnení žalobcov a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Po odvolaní sa žalobcu odvolací súd odmietol odvolanie proti výroku o čiastočnom zastavení konaní, zrušil rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po ďalšom čiastočnom späťvzatí súd konanie v časti 6,87 € zastavil.

4. Vykonaným dokazovaním súd ustálil, že sporové strany uzatvorili dňa 5.8.2013 spotrebiteľskú, typovú, formulárovú Zmluvu o úvere vo výške 29.200 €, ktorá suma pozostávala z jednorazového poplatku za zaradenie do poistenia schopnosti splácať úver vo výške 4.200 € a z úveru vo výške 25.000 €. Žalovaní sa dlh zaviazali splatiť v 84 mesačných splátkach po 444,84 €. Celkové náklady spotrebiteľa boli 8.166,56 €, RPMN (X) 12,98 %, priemerná RPMN 13,79 %, fixná ročná úroková sadzba 7 %, prvá splátka splatná dňa 17.11.2013, ďalšie splátky splatné vždy 17. dňa v mesiaci a termín konečnej splatnosti bol 17.7.2020. V čl. II bod 23 zmluvy si strany dohodli poistenie schopnosti splácať úver. Žalovaní si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnili, preto žalobca vyhlásil dňa 22.4.2014 úver za predčasne splatný. Z výpisov z účtu žalovaných súd zistil, že uhradili celkom 30.676,48 €, pričom im bolo poskytnutých 29.200 € tak, že z tejto sumy bola 4.200 € poistné a suma 25.000 € úver, ktorý im bol riadne vyplatený. Upomienkou č. 2 - výzvou na úhradu záväzku z 20.2.2014 žalobca upozornil žalovaných v zmysle ust. § 53 ods. 9 Obč. zák., že ku dňu výzvy sú v omeškaní so splácaním splátky úveru a dlžná čiastka činí sumu 27.611,72 €, celková omeškaná čiastka predstavuje sumu 830,09 €, z toho splátka istiny 558,90 €, úrokov 269,53 € a úrokov z omeškania vo výške 1,66 €. Súčasne ich upozornil, že ak nedôjde k úhrade splátky a táto bude v omeškaní viac ako 3 mesiace, môže banka zosplatniť celý dlh. V oznámení o predčasnej splatnosti úveru a výzve na úhradu dlžnej sumy z 22.4.2014 žalobca žalovaným oznámil, že dlh sa stal splatným v celom rozsahu naraz ku dňu 22.4.2014. Vychádzajúc zo štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v roku 2013 v auguste, priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých nad 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 11,53 % p. a., preto úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade 7% bol v súlade so zákonom ( Obč. zák.) ako aj s dobrými mravmi. Súd konštatoval, že úver bol predčasne zosplatnený v súlade s v spojení s , keď žalovaní boli predtým ako došlo k predčasnému zosplatneniu úveru upozornený výzvou, napriek tomu dlžnú čiastku neuhradili, preto žalobca úver predčasne zosplatnil. Poistenie bolo podľa súdu podmienkou poskytnutia úveru, keďže medzi predpokladmi pre výpočet RPMN bol aj (okrem iných) poplatok za zaradenie do poistenia (ak je dohodnuté). Toto sprostredkovateľské poistenie ponúkal priamo veriteľ bez možnosti dlžníka zvoliť si napr. inú poisťovňu ako tú, s ktorou mal veriteľ dohodu. Žalobca nepreukázal, že žalovaní mohli aj poistenie neuzavrieť, resp. že by mali na výber. Z uvedeného súd vyvodil, že poistenie nebolo dobrovoľné a nebolo ani uzavreté platne ( ), keďže bolo jednostranné len v prospech žalobcu, keďže žalovaní nemohli po dobu poistenia toto poistenie zrušiť a tiež, že banka bola jedinou a výlučnou oprávnenou osobou na prijatie poistného plnenia od poistiteľa z poistenia dojednaného podľa súboru poistenia a oprávnená na prijatie akéhokoľvek iného plnenia od poistiteľa, ku ktorému by došlo v dôsledku zániku poistenia; o takto prijaté plnenia bola banka oprávnená znížiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi. Z celkových nákladov úveru súd ďalej zistil, že aj keď žalobca v zmluve uviedol, že poistné je predpokladom na výpočet RPMN, žalobca poistné do výpočtu RPMN nezarátal. Výška úveru bola 25.000 € a nie 29.200 €, pričom suma 4.200 € bol dodatočný náklad splatný v deň podpisu zmluvy za dojednané poistné. Žalobca však túto sumu do celkových nákladov nezarátal. V zmluve sú celkové náklady uvedené 8.166,56 €, pričom poistné do nich zarátané nie je, pretože ak by bolo, celkové náklady by boli vo výške 12.366,56 €. Žalobca pri výpočte RPMN vychádzal z nesprávnych predpokladov, keďže nezarátal do výpočtu RPMN dodatočný náklad splatný v deň podpisu zmluvy - jednorazové poistné. Súd odkázal v tejto súvislosti na interaktívnu kalkulačku na výpočet RPMN na stránke FINinfo, kde pri zadaných údajoch úveru a dodatočného nákladu za poistné je RPMN vo výške 19,75 % ako aj na informačný systém súdu - Register, v časti výpočtov - výpočet RPMN, kde po zadaní výšky úveru 25.000 €, počtu splátok 84, dátumu pôžičky 05.08.2013, periodicite splácania mesačne, dátume prvej splátky dňa 17.11.2013, dňa splátky 17. v mesiaci, dodatočné náklady dátum 5.8.2013, suma 4.200 €, je celková suma k zaplateniu 41.566,56 € a RPMN 18,83 %. Naproti tomu bola v zmluve uvedená RPMN 12,98 % a po vyrátaní počtu splátok 84 a výške splátky 444,84 € suma 37.366,56 €. Súd preto uzavrel, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, preto je daný úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. Keďže žalobca poskytol žalovaným úver 25.000 €, ktorý aj vyčerpali, a títo naň zaplatili 30.676,48 €, po určení bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru je žaloba nedôvodná a súd ju vo zvyšku zamietol.

5. Na vec súd aplikoval ust. , , , , , , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „“), - 4, , , (ďalej len

„OZ“) a o trovách celého konania, vrátane predchádzajúceho odvolacieho konania, súd rozhodol podľa a . Konštatoval, že žalobca síce nebol v konaní úspešný, avšak žalovaní zavinili čiastočné zastavenie konania spolu v sume 24.006,87 €, keďže túto sumu uhradili žalobcovi po podaní žaloby, preto toto zavinenie sa zarátava do úspechu žalobcu, a teda úspech žalobcu je v rozsahu 65,66 % (rozdiel úspešnosti 82,83 % a neúspešnosti 17,17 % žalobcu), preto má žalobca nárok na náhradu trov celého konania proti žalovaným 1/ a 2/ rade vo výške 65,66 %. Súd nevidel priestor pre aplikáciu ust. .

6. Rozsudok len vo výroku o trovách konania napadli včas podaným odvolaním žalovaní z odvolacích dôvodov podľa , a , t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhli, aby odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, že žiadnej zo strán neprizná nárok na náhradu trov konania. Vyslovili presvedčenie, že v tomto konkrétnom prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle , na základe ktorých nie je možné priznať žalobcovi nárok proti nim v rozsahu, ako určil súd prvej inštancie. Žalobca mal možnosť predísť zosplatneniu úveru, lebo mohol vyhovieť žiadosti žalovaných o odklad splátok po dobu 6 mesiacov zo dňa 12.12.2013, ktorá žiadosť bola súdu preukázaná. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidia žalovaní aj v tom, že žalobca sa sám pričinil o vznik súdneho konania. Nárok na náhradu trov konania žalobcovi v súdom priznanej výške sa žalovaným javí akoby určitá sankcia za splatenie dlhu počas konania. Oni nikdy nepopierali existenciu úveru a svoju povinnosť zaplatiť dlh. Majú za to, že priznaný nárok na náhradu trov žalobcovi v tomto prípade neplní svoju motivačnú ani výchovnú funkciu. Rozsudok sa javí v napadnutom výroku ako neprimerane tvrdý voči nim a vyvoláva u nich pocit nespravodlivosti, lebo žalobca si musel vedieť o možnosti vzniku tejto situácie, lebo ho vopred požiadali o odklad splátok, s čím nesúhlasil, a teda pričinil sa o vznik súdneho konania ako aj o vznik svojich nákladov.

7. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa s ním nestotožňuje a považuje ho za nedôvodné. Mal za to, že v prejednávanej veci neexistujú na strane žalovaných dôvody hodné osobitného zreteľa aby súd aplikoval ust. . Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Poprel argumentáciu žalovaných o tom, že práve on sa pričinil o vznik súdneho konania, keď napriek tomu, že vedel o platovej neschopnosti žalovaných, pristúpil k predčasnému zosplatneniu úveru. Práve žalovaní zapríčinili iniciovanie súdneho konania tým, že si neplnili záväzky v zmysle zmluvy riadne včas a to ani po dodatočnej výzve zo strany žalobcu. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2017 a poukázal na to, že aplikácia nemá odstraňovať majetkové rozdiely medzi stranami sporu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je neprimerane tvrdé, lebo súd priznal žalovaným čiastočnú úspešnosť v spore v rozsahu 17,17 %. Práve žalovaní zapríčinili následné zastavenie konania tým, že až po podaní žaloby postupne uhrádzali žalobcovi jeho peňažnú pohľadávku. Žalovaní argumentujú žiadosťou o odklad splátok z 12.12.2013 - k predčasnému zosplatneniu úveru došlo cca 4 mesiace po žiadosti žalovaných ku dňu 22.4.2014. Žalobca inicioval súdne konanie podaním žaloby dňa 25.5.2016. Žalovaní začali pravidelne splácať svoj záväzok po 300 € mesačne od 5.1.2015. Pokiaľ by aj žalobca povolil odklad splátok, žalovaní by tak či tak po uplynutí 6 mesačnej lehoty svoj záväzok neplnili.

8. Žalovaní reagovali podaním, v ktorom zotrvali na argumentoch uvedených v odvolaní.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) prejednal odvolanie žalovaných v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , , z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodu a stotožniac sa s napadnutým rozsudkom vo výroku o trovách konania a s jeho odôvodnením dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

10. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, pri akých výrokoch rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať ( ).

11. Odvolaním nebol napadnutý rozsudok vo výroku o zastavení konania a zamietnutí žaloby vo zvyšku, preto rozsudok v tejto (odvolaním nenapadnutej) časti sa stal právoplatným a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný.

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku vo výroku o náhrade trov konania z hľadísk žalovanými uplatnenými odvolacími dôvodmi sa stotožňuje so správnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie i právnym posúdením veci (rozhodnutia o náhrade trov).

13. Ustanovenia až upravujú predpoklady, za splnenia ktorých majú strany sporu (alebo tretie osoby) právo na náhradu trov konania, ktoré vynaložili. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane konania, ktorej to priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

14. Podľa ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane ( ).

15. Rozhodovanie o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo sporových strán zavinila jeho zastavenie. Zavinenie na zastavení konania podľa sa posudzuje výlučne len z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku konania, a nie podľa hmotného práva, lebo potom by išlo o posúdenie dôvodnosti žaloby vo veci samej (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo 14.10.2008). Otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu je teda nevyhnutné posudzovať z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, t.j. či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené (ako v tomto prípade čiastočnými späťvzatiami žaloby žalobcom), pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania, je žalovaný považovaný najmä vtedy, keď svoj dlh splní po začatí sporu a vyvolá tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Preto ak žalobca vzal späť žalobu v časti tak, ako v prejednávanej veci, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania v späťvzatej časti, a v takom prípade je povinný nahradiť jeho trovy. Ak však druhá strana svojím zavinením spôsobila zastavenie konania, je povinná nahradiť protistrane trovy konania.

16. V prejednávanej veci súd prvej inštancie mal za to, že žalovaní zavinili čiastočné zastavenie konania, keďže žalobca pristúpil k späťvzatiu žaloby v časti preto, lebo žalovaní po podaní žaloby na súd pristúpili k čiastočnej úhrade dlhu. V tejto časti došlo k splneniu cieľa, ktorý žalobca podanou žalobou sledoval. Nastala teda situácia predpokladaná ust. § 256, podľa ktorej žalovaní čiastočným plnením po podaní žaloby zavinili zastavenie konania v uvedenej časti. V prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá ako nedôvodná, v tejto časti žalobca bol neúspešný, čo sa prejavilo na jeho pomernom úspechu na trovách konania, kedy žalobcovi súd v zmysle nepriznal 100 % trov konania ale trovy len v tom rozsahu v akom bol úspešný, teda vo výške 65,66 %. V podrobnostiach odvolací súd odkazuje na bod 47. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Podľa výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Súčasná právna úprava teda umožňuje úspešnej strane v spore nepriznať náhradu trov konania iba z dôvodov uvedených v ust. . Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, aby tieto nahradila protistrane. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (pozri napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR sp. zn. , či ), podľa ktorej nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR, , či ), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, ). Použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 31.7.2017).

19. Účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia, ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania. vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočne okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Ustanovenie , ktorej aplikácie sa žalovaní domáhajú, predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok ( ) aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Zmyslom predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup podľa neho, nemôže žiadnej zo strán (ani úspešnej, ani neúspešnej) priznať náhradu trov konania.

21. Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou odvolateľov, že výnimočnosť ich prípadu možno vzhliadnuť v tom, že žalobca mohol predísť zosplatneniu úveru, ak by bol vyhovel žiadosti žalovaných o odklad splátok o 6 mesiacov. Žalobcovi ako veriteľovi zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť vyhovieť žiadosti dlžníka o odklad splátok. Ani samotní žalovaní, ktorí o odklad splátok požiadali 12.12.2013, po uplynutí nimi žiadaných 6 mesiacov, nezačali ihneď splácať svoj dlh, urobili tak až v januári 2015, teda aj keby im veriteľ vyhovel, nedodržali lehotu, o ktorú sami žiadali. Odvolací súd nevidí „v okolnostiach prejednávanej veci výnimočnosť“ tak, ako ju popísali žalovaní a má za to, že ničím neboli z ich strany preukázané také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznať žalobcovi pomernú náhradu trov konania, resp. také dôvody, že ich nepriznanie žalobcovi, ktorý podal dôvodnú žalobu (v časti, v ktorej došlo k plneniu zo strany žalovaných po podaní žaloby) by bolo spravodlivé.

22. Preskúmavaný rozsudok je vo svojom napadnutom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd potvrdil podľa , .

23. Žalovaní ako odvolatelia nemali úspech v odvolacom konaní, žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania odvolacieho konania v plnom rozsahu podľa , , , .

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).