Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_22Cb-92-2017.pdf
PDF · 131.83 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/92/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: M.B.P. Prešov , s.r.o., so sídlom Jarková 27/3085, 080 01 Prešov, IČO: 31 723 004, právne zastúpený: Advokátska kancelária Jakubčová a partneri, s.r.o., so sídlom Rajská 7687/7, 811 08 Bratislava, IČO: 50 046 594 proti žalovanému: SPRAVBYTKOMFORT, a.s. Prešov, so sídlom Volgogradská 88, 080 01 Prešov, IČO: 31 718 523, právne zastúpený: PETRÁN A PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 854 581, o zaplatenie 6.751,49 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.751,49 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 6.751,49 € od 24.02.2017 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 11.05.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6.751,49 € s príslušenstvom titulom náhrady škody, ako aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že žalovaný ako bývalý správca bytového domu na ulici Zápotockého č 9, 10, 11, 12 a 13 v Prešove na schôdzi uskutočnenej dňa 25.04.2012 oboznámil vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s potrebou realizácie produktu HRV - hydraulické vyregulovanie sústavy ústredného kúrenia bytového domu, na čo vlastníci bytov a nebytových priestorov odsúhlasili túto realizáciu tak, že produkt HRV uhradia vo forme mesačných splátok vo výške 2,78 € na jedno VT, a to po dobu 48 mesiacov. Žalovaný po odsúhlasení produktu HRV zo strany vlastníkov zabezpečil v rámci správy bytového domu službu a tovary v rámci HRV, a to na základe zmluvy o dielo č. 06/04/2013 zo dňa 09.05.2013, ktorú uzatvoril ako objednávateľ so zhotoviteľom: Milan Suchan - Sumit Slovakia, IČO: 41 951 671. Predmetom uvedenej Zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa uskutočniť pre žalovaného ako objednávateľa vypracovanie projektovej dokumentácie na hydraulické vyregulovanie (HRV) sústavy ústredného kúrenia (ÚK) v bytovom dome a na základe uvedenej projektovej dokumentácie realizovať dodávky a montáže regulačných prvkov pre spoločné ležaté a stúpačkové rozvody ÚK, termostatických ventilov s termostatickou hlavicou na každé vykurovacie teleso v byte bytového domu a prednastavenie regulačných ventilov, podľa rozsahu HRV sústavy ÚK. Žalovaný v zmysle tejto zmluvy uhradil cenu za dielo vo výške 13.131,07 €, ktorá mala predstavovať cenu jedného VT vo výške 88,12 s DPH vynásobenú počtom bytov v bytovom dome, tj. 149. Dňa 18.06.2016 informoval žalovaný, ako správca vlastníkov bytov, o celkovej výške ceny realizácie produktu HRV, a to vo výške 19.882,56 €, ktorú vlastníci uhradili formou splátok. Z toho vyplýva, že
žalovaný uhradil zhotoviteľovi cenu za dielo vo výške 13.131,07 € a vlastníci bytov uhradili žalovanému sumu 19.882,56 €. Rozdiel v týchto sumách, tzn. 6.751,49 € podľa žalobcu predstavuje škodu vlastníkov bytov. Žalobca tvrdí, že suma 6.751,49 € nemôže žalovanému náležať ako odmena za služby ktoré vlastníkom bytov poskytol, nakoľko tieto služby spadajú do výkonu správy žalovaného ako správcu, a žalovaný bol za tieto odmeňovaný v zmysle zmluvy o výkone správy č. 2011/320 zo dňa 13.06.2011. Žalovaný preto podľa žalobcu nemal zákonný nárok na poskytnutie odmeny za služby, ktoré je v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov povinný poskytovať ako správca bytového domu. K porušeniu povinnosti zo strany žalovaného ako správcu bytov žalobca uviedol, že žalovaný v rozpore so zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sledoval výlučne svoje záujmy a nie záujmy vlastníkov bytov, pričom je zrejmé, že nedbal na ochranu práv vlastníkov. Porušenie povinnosti žalovaného bolo v danom prípade konštatované právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.10.2016 v konaní vedenom pod sp. zn. 3S/43/2015, ktorým krajský súd zamietol žalobu žalovaného na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie zo dňa 07.07.2017. Žalovaný konal v rozpore s ustanovením § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa. Žalovaný preto podľa žalobcu porušil právnu povinnosť, čím vznikla vlastníkom bytov a nebytových priestorov škoda vo výške 6.751,49 €, pričom medzi konaním a následkom je daná príčinná súvislosť. Žalobca poukázal na to, že škoda bola spôsobená úmyselne, a preto premlčacia lehota je v danom prípade 10 rokov odo dňa kedy došlo k škodovej udalosti.
2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 30.10.2017, v ktorom uviedol, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Poukázal pritom na zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v zmysle ktorého správca koná v mene vlastníkov a na ich účet, nie teda vo svojom mene ako to vyplýva z podanej žaloby. Ďalej uviedol, že in eventum vznáša námietku premlčania, pretože vlastníci bytov museli o prípadnej škode vedieť už pred 11.05.2015 (žaloba bola podaná 11.05.2017). O cene za realizáciu HRV v sume 19.882,56 € vedeli vlastníci bytov už dňa 25.04.2012, pričom cena bola uhradená dňa 26.06.2014. Za najpodstatnejšiu skutočnosť v tejto súvislosti žalovaný označil to, že konanie pred Slovenskou obchodnou inšpekciou, začaté na podnet vlastníkov bytov, začalo dňa 09.03.2015, a to na základe kontrol vykonaných v dňoch 27.8.2014 a 4.11.2014. Žalovaný poukázal na ust. § 106 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri práve na náhradu škody je stanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Žalovaný poukázal na to, že ak dôjde k uplynutiu jednej z týchto lehôt, právo sa premlčí bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Ak teda už uplynula subjektívna dvojročná doba, na ďalšie plynutie objektívnej doby sa už neprihliada. Podľa žalovaného objektívna premlčacia doba uplynula už dňa 25.04.2015, keďže k odsúhlaseniu realizácie HRV za dohodnutú cenu 19.882,56 € došlo dňa 25.04.2012. Ďalej žalovaný uviedol, že je podnikateľom v oblasti bytového, objektového manažmentu a zároveň v oblasti energetického manažmentu. V rámci realizácie HRV vystupoval ako správca len v rozsahu obstarania HRV, t.j. zvolal schôdzu vlastníkov, na ktorej navrhol uskutočnenie HRV a obstaral službu HRV prostredníctvom vlastnej zložky, ktorá vykonáva energetický manažment. Vystupoval teda v postavení dodávateľa, pričom HRV zabezpečil subdodávkou vo svojom mene na vlastný účet. Suma 6.751,49 € preto nie je navýšením ceny diela, ale odplatou za činnosti energetického manažmentu (energetické poradenstvo, zabezpečenie dodávateľa, dohadovanie najvýhodnejších podmienok, vypracovanie a podpísanie Zmluvy o dielo, zmapovanie skutočného stavu sústavy ÚK, ...). Žalovaný tak na základe zmluvy o výkone správy vystupoval ako správca len v časti obstarávania energetickej služby, nie však v časti poskytnutia energetickej služby (činnosti energetického manažmentu). Žalobca nepreukázal zákonné predpoklady pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu.
3. Súd prvotne rozhodol vo veci rozsudkom sp.zn.22Cb/92/2017-70 zo dňa 15.07.2020, ktorým žalobu zamietol. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd Prešov, ako odvolací súd, uznesením sp.zn. 5Cob/2/2020-295 zo dňa 15.07.2021 rozhodol tak, že zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení uviedol, že súd prvej inštancie správne posúdil aktívnu vecnú legitimáciu ako aj skutočnosť, že pokiaľ správca vykonáva činnosti v zmysle § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, za ktorých výkon mu prináleží odplata v zmysle zmluvy o výkone správy, nemôže o tých istých činnostiach tvrdiť, že ich vykonal aj ako správca aj ako podnikateľ a žiadať za uvedené činnosti odplatu dvakrát. Podľa právneho názoru odvolacieho súdu, ktorým je prvostupňový súd viazaný, v ďalšom konaní je povinnosťou súdu prvej inštancie zaoberať sa skutočnosťou, že v danom prípade sa jedná o bezdôvodné obohatenie a zároveň na uvedený prípad je potrebné existenciu bezdôvodného obohatenia posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, avšak samotné premlčanie a plynutie premlčacej
lehoty je súd prvej inštancie povinný posudzovať v zmysle Obchodného zákonníka. V rámci vykonaného dokazovania zároveň súd prvej inštancie presne, jasne a zrozumiteľne uvedie začiatok a koniec plynutia premlčacej lehoty v zmysle Obchodného zákonníka, s tým, že riadne odôvodni skutočnosť, kedy sa nositelia hmotnoprávneho nároku dozvedeli o bezdôvodnom obohatení a o tom, kto sa na ich úkor obohatil.
4. V ďalšom konaní sa súd oboznámil s listinami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a za účelom prejednania veci súd nariadil vo veci pojednávania. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a svedkov, oboznámením žaloby, zápisníc zo schôdze vlastníkov bytov a NP bytového domu Zápotockého 9-13, zmluvou o dielo zo dňa 09.05.2013 a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 5. Žalovaný ako správca bytového domu na schôdzi uskutočnenej dňa 25.04.2012 oboznámil vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu s potrebou realizácie produktu HRV. Vlastníci bytov v bytovom dome odsúhlasili nadpolovičnou väčšinou uskutočnenie tohto projektu, pričom zároveň odsúhlasili aj jeho financovanie formou splátok, a to tak, že projekt mal realizovať žalovaný z vlastných zdrojov a vlastníci mali za tento platiť v splátkach po 2,78 €/mesačne na jedno VT po dobu 48 mesiacov a realizáciou diela do 4/2013. Celkový počet VT v bytovom dome, resp. celková cena diela pre predmetný bytový dom, ako ani výber dodávateľa neboli v zápisnici obsiahnuté, resp. neboli predmetom prejednania a hlasovania. Žalovaný ako správca v súlade s výsledkom tejto schôdze obstaral realizáciu HRV v bytovom dome, pričom celková vyfakturovaná cena realizácie HRV predstavovala 19.882,56 € (149 VT v cene 2,78 € mesačne po dobu 48 mesiacov, tj. 149 x 2,78 € x 48). Uvedenú sumu vlastníci bytov žalovanému uhradili v splátkach, a to dňa 01.09.2013 v sume 1.656,88 €, v prvej polovici roka 2014 v sume 2.485,32 € a dňa 26.06.2014 vo výške 15.740,36 €.
6. Žalovaný realizáciu HRV zabezpečil prostredníctvom dodávateľa Milan Suchan - SUMIT SLOVAKIA, IČO: 41 951 671, ktorý žalovanému vyfakturoval za dodané dielo sumu 13.131,07 €, tj. 88,12 € s DPH za jedno VT, spolu 149 VT (149 x 88,12 €). Zmluva o dielo bola uzatvorená dňa 09.05.2013. Podľa článku V. zmluvy o dielo, žalovaný ako objednávateľ mal spolupôsobiť na diele, a to vytvorením vhodných podmienok na zhotovení diela, tj. zabezpečiť sprístupnenie bytov a spoločných priestorov a pod.
7. Žalovanému bola v správnom konaní udelená sankcia, a to za porušenie § 4 ods. 1 písm. h) zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri kontrolách zo dňa 27.08.2014 s 04.11.2014 bolo zistené, že ako správca bytového domu v súvislosti s obstarávaním produktu HRV sústavy ÚK, za ktorý vlastníci bytov a nebytových priestorov uhradili žalovanému sumu vo výške 19.882,56 €, nepostupoval v zmysle § 8b ods. 2 písm. b) a 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, keď nedbal na ochranu práv vlastníkov predmetného bytového domu a uprednostnil svoje záujmy pred záujmami vlastníkov a nedojednal pri obstarávaní služieb a tovarov v rámci produktu HRV čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali objednať v prospech vlastníkov, čím neposkytoval službu v súlade so zákonnými podmienkami v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových prostriedkov. Závery správneho orgánu (Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie) boli potvrdené aj rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3S/43/2015 zo dňa 21.10.2016, ktorým bola zamietnutá žaloba žalovaného o preskúmanie rozhodnutia č. SK/0397/99/2015 zo dňa 07.07.2015, pričom súd svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že žalovaný v hrubom rozpore so zákonom č. 182/1993Z.z. vo svojom mene, na svoj účet, ale hlavne v svoj prospech obstarával pri výkone správy bytového domu na Zápotockého ul. 9-13 v Prešove produkt HRV a závažnosť takéhoto konania spočíva v tom, že ako správca na úkor spotrebiteľov (vlastníkov bytov) uprednostnil svoje podnikateľské záujmy pred záujmami vlastníkov bytov.
8. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledovných zákonných ustanovení:
9. Podľa § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
10. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
11. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
13. Podľa § 387 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.
14. Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.
15. Podľa § 392 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť, začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.
16. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
17. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov“) /účinný od 01.07.2007 do 31.10.2018/, správa domu je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca alebo spoločenstvo zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a) prevádzku, údržbu, opravy a udržiavanie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, priľahlého pozemku a príslušenstva, b) služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru, c) vedenie účtu domu v banke, d) vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných nedoplatkov, e) iné činnosti, ktoré bezprostredne súvisia s užívaním domu ako celku jednotlivými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.
18. Podľa § 8b ods. 1 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /účinný od 01.07.2007 do 31.12.2015/, správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
19. Podľa § 8b ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /účinný od 01.07.2007 do 30.09.2014/, pri správe domu je správca povinný a) hospodáriť s majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s odbornou starostlivosťou v súlade s podmienkami zmluvy o výkone správy, b) dbať na ochranu práv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a uprednostňovať ich záujmy pred vlastnými, c) zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pri vymáhaní škody, ktorá im vznikla činnosťou tretích osôb alebo činnosťou vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome, d) vykonávať práva k majetku vlastníkov len v záujme vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, e) sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky, f) umožniť vlastníkovi bytu alebo nebytového priestoru v dome na požiadanie nahliadnuť do dokladov týkajúcich sa správy domu alebo čerpania fondu prevádzky, údržby a opráv,
g) zvolať schôdzu vlastníkov podľa potreby, najmenej raz za rok, alebo keď o to požiada najmenej štvrtina vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, h) vypracúvať ročný plán opráv, ktorý zohľadní najmä opotrebenie materiálu a stav spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a navrhnúť výšku tvorby fondu prevádzky údržby a opráv domu na kalendárny rok, i) podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, j) podať návrh na exekučné konanie, k) zabezpečovať všetky ďalšie činnosti potrebné na riadny výkon správy domu v súlade so zmluvou o výkone správy a s týmto zákonom.
20. Podľa § 8b ods. 2 písm. l) zákona č o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /účinný od 01.10.2014 do 30.10.2018/, pri správe domu je správca povinný priebežne zverejňovať na mieste v dome obvyklom v spoločných častiach domu alebo na webovom sídle správcu, ak ho má zriadené, postup pri obstarávaní tovarov a služieb, v rámci zabezpečovania prevádzky, údržby, opravy, rekonštrukcie a modernizácie a pri všetkých iných činnostiach spojených so správou domu, vrátane jednotlivých cenových ponúk.
21. Podľa § 8b ods. 3 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /účinný od 01.07.2004 do 30.10.2018/, pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
22. Podľa § 8b ods. 4 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov /účinný od 01.07.2004 do 30.10.2018/, správca zodpovedá za záväzky vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome vzniknuté pri výkone správy až do výšky splatených úhrad za plnenia alebo do výšky zostatku fondu prevádzky, údržby a opráv v príslušnom dome. Zodpovednosť za úhradu záväzkov voči dodávateľom služieb a tovaru, ktoré obstaráva správca v rámci zmluvy o výkone správy, nesie vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, iba ak nie sú kryté úhradami za plnenia alebo úhradami preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv správcovi.
23. Podľa § 9 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinný od 01.11.2018, spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
24. Podľa § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „Civilný sporový poriadok“, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
25. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca uhradil žalovanému spolu sumu vo výške 19.882,56 €, a to za realizáciu produktu HRV. Medzi stranami je sporné, či žalovaný porušením povinnosti správcu bytového domu spôsobil vlastníkom bytov škodu. Žalovaný v konaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a rovnako vzniesol námietku premlčania žalovaného nároku.
26. Vzhľadom na obranu žalovaného sa súd v prvom rade zaoberal námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, a to z dôvodu, že v čase podania žaloby (dňa 11.05.2017) nemal správca aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby vo vlastnom mene, ale len v mene všetkých vlastníkov bytov a nebytových prostriedkov v dome. Správca má v konaniach vystupovať v mene a na účet všetkých vlastníkov ako ich zástupca.
27. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
- žalobcovi ním uplatňované právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29. júna 2010).
28. Z ustanovenia § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Zb. zákon o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, účinného v čase podania žaloby, jednoznačne vyplýva, že správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. S účinnosťou od 01.07.2007 zákonodarca vložil do ust. § 8b zákona č. 182/1993 Z. z. výslovné oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom, i keď samotnú správu domu vykonáva v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov. To znamená, že v konaní pred súdom správca koná samostatne za vlastníkov bytov (teda nie v ich mene). Správca je tak okrem iného aktívne vecne legitimovaným subjektom v sporoch (obdobne aj I. ÚS 428/2019 či nález Ústavného súdu SR z 20. februára 2020, sp. zn. II. ÚS 302/2019-44).
29. Následne aj novelou zákona č. 182/1993 Z. z., zákonom č. 283/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (účinná od 1. novembra 2018), boli do zákona vložené nové ustanovenia § 9 ods. 7 a 8, v zmysle ktorých správca (aj spoločenstvo vlastníkov bytov a nebytových priestorov) naďalej pri správe domu koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Vzhľadom na problémy aplikačnej praxe pri zastupovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde zákonodarca jednoznačne zákonne ustanovil konanie správcu (aj spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri súdnych sporoch, a to tak, že správca zastupuje a koná vo vlastnom mene na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci.
30. Z uvedeného vyplýva, že správca je aktívne alebo pasívne vecne legitimovaný zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde vo vlastnom mene, no na ich účet. Správca preto bude sám účastníkom (stranou) konania a je aktívne vecne legitimovaný v tomto spore. S uvedeným názorom sa stotožnil aj odvolací súd.
31. Súd považoval ďalej za nevyhnutné zaoberať skutočnosťou, či žalovaný realizoval projekt HRV v postavení správcu, alebo v postavení podnikateľa podnikajúceho v oblasti energetického manažmentu.
32. Pokiaľ správca vykonáva činnosti v zmysle ust. § 6 ods. 2 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, za ktorých výkon mu prináleží odplata v zmysle zmluvy o výkone správy, nemôže o tých istých činnostiach tvrdiť že ich vykonal aj ako správca aj ako podnikateľ a žiadať za uvedené činnosti odplatu dvakrát. Ak je povinnosťou správcu obstarať služby alebo tovar v rámci výkonu správy, tak aj odplata za obstaranie týchto služieb a tovaru správcovi patrí v rámci výkonu správy. Správca nemôže tú istú vykonanú činnosť subsumovať aj pod výkon správy, ktorý je odplatný, a aj pod akúsi zmluvu o obstaraní veci z ktorej následne znovu uplatní odplatu za to isté plnenie.
33. Právna úprava zákona č. 182/1993 Z.z. zohľadňuje osobitosti právneho vzťahu medzi správcom bytov a nebytových priestorov a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov ako spotrebiteľov, založeného zmluvou o výkone správy. Správca preto nie je oprávnený podľa svojej vlastnej ľubovôle rozhodovať o tom, či obstarávanie tovarov alebo služieb bude zabezpečovať pre vlastníkov bytov v rámci výkonu správy, alebo ako podnikateľský subjekt vo svojom mene, aj keď je aj podnikateľom v oblasti energetických služieb. Okrem toho tak ako to správne uvádza žalobca, v zápisnici z domovej schôdze zo dňa 25.04.2012 chýba akákoľvek informácia o celkovej cene diela, chýba údaj o dodávateľovi diela a rozhodnutie vlastníkov o jeho výbere, chýba v nej údaj, že dodávateľom diela bude žalovaný ako podnikateľský subjekt v oblasti energetických služieb, mimo výkonu správy. Medzi vlastníkmi bytov a žalovaným ako subjektom podnikajúcim v oblasti energetického manažmentu nebola uzatvorená žiadna zmluva o obstaraní alebo vykonaní tejto služby. Naopak zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov konanej dňa 25.04.2012 jasne vyplýva, že žalovaný na nej vystupoval v pozícii správcu.
34. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný výmenu HRV realizoval ako správca bytového domu a nie ako podnikateľský v oblasti energetických služieb. Tento záver je podporený aj rozhodnutím Krajského súdu v Prešove č.k. 3S/43/2015-57 zo dňa 21.10.2016, ktoré je súčasťou súdneho spisu, ako je aj v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu v predmetnej veci.
35. Žalovaný si v konaní uplatnil sumu 6.751,49 €, a to z titulu náhrady škody. Na základe zisteného skutkového stavu, súd nárok žalobcu právne kvalifikoval ako bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451
zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka, ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.
36. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalovaným ako podnikateľom v oblasti energetických služieb a vlastníkmi bytov neexistovala zmluva o obstaraní veci, ktorá by odôvodňovala vyplatenie sumy 6.751,49 €, ako rozdielu medzi sumou zaplatenou vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a sumou vyúčtovanou na základe zmluvy o dielo č. 06/04/2013 zo dňa 09.05.2013, kde žalovaný vystupoval ako objednávateľ. Uvedená suma rovnako nie je platbou za výkon správy v zmysle zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a v zmysle zmluvy o výkone správy č. 2011/320 zo dňa 13.06.2011.
37. Aj odvolací súd už v predmetnej veci uviedol, že vzhľadom na opísaný skutkový stav ako aj dôkaznú situáciu jednoznačne tento nárok žalobcu je potrebné zaradiť pod právny inštitút bezdôvodného obohatenia.
38. Medzi vlastníkmi bytov v bytovom dome a žalovaným k uzatvoreniu zmluvy o obstaraní veci nedošlo, preto zo strany vlastníkov bytov v bytovom dome išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napríklad dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a podobne. Ide o prípady, pri ktorých právny dôvod k okamihu plnenia vôbec neexistoval. Plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytla nejaká vec (peniaze), postúpila pohľadávka, zriadilo právo, vykonala nejaká práca atď. bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). Za bezdôvodné obohatenie z dôvodu plnenia bez právneho dôvodu treba považovať i plnenie z neuzavretej zmluvy. O plnenie bez právneho dôvodu ide totiž vtedy, ak právny dôvod od počiatku neexistoval.
39. V ďalšom sa súd zaoberal námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný. Podľa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu na uvedený prípad je potrebné existenciu bezdôvodného obohatenia posúdiť podľa Občianskeho zákonníka, avšak samotné premlčanie a plynutie premlčacej lehoty je súd povinný posudzovať v zmysle Obchodného zákonníka.
40. Bezdôvodné obohatenie a premlčanie sú samostatné právne inštitúty. Bezdôvodné obohatenie je upravené iba v Občianskom zákonníku, a teda na bezdôvodné obohatenie v obchodnoprávnych vzťahoch bude v súlade s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovaný Občiansky zákonník. Pokiaľ ale ide o premlčanie, otázku premlčania upravuje tak Občiansky zákonník, ako aj v Obchodný zákonník. Obchodný zákonník pritom neupravuje len niektoré ustanovenia o premlčaní, ale v § 387 a nasl. má komplexnú úpravu premlčania, čo znamená, že premlčanie všetkých obchodnoprávnych vzťahov sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka. Preto pri posudzovaní bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch sa ustanovenia Občianskeho zákonníka použijú len vo vzťahu k inštitútu samotného bezdôvodného obohatenia, ale otázka premlčania sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. Nič na tomto závere nemení ani skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá ustanovenia o premlčaní vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu získanému bez právneho dôvodu. Obchodný zákonník otázku premlčania upravuje komplexne a nie je potrebné, aby osobitne pri každom jednotlivom právnom vzťahu alebo druhu práva upravoval či už začiatok plynutia premlčacej doby alebo dĺžku jej trvania. Obchodný zákonníka v ustanovení § 391 a § 397 upravuje všeobecne začiatok a trvanie premlčacej doby, preto ak pri riešení otázky premlčania neupravuje iný moment plynutia premlčania, použijú sa tieto všeobecné ustanovenia. Vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Obchodným zákonníkom ako vzťah medzi lex generalis a lex specialis totiž nie je možné vykladať tak, že za „otázku“, ktorú nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka treba považovať skutočnosť, že Obchodný zákonník pri určitom konkrétnom práve neustanovuje začiatok a trvanie premlčacej doby. Za „otázku“, ktorú nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, by bolo možné považovať len situáciu, keby Obchodný zákonník neupravoval inštitút premlčania vôbec alebo by upravoval len niektoré ustanovenia o premlčaní.
41. Premlčanie bezdôvodného obohatenia v obchodnoprávnych vzťahoch bolo v minulosti predmetom polemiky, v súčasnosti je však už stabilná judikatúra tak súdov Slovenskej republiky, ako aj súdov Českej republiky, že v obchodných záväzkových vzťahoch je vylúčené použitie ustanovení Občianskeho
zákonníka o premlčaní a že v prípade vzťahu z bezdôvodného obohatenia vzniknutého prijatím plnenia bez právneho dôvodu, ktorý je obchodným záväzkovým vzťahom, je premlčacia doba štvorročná (napr. Najvyšší súd ČR, sp. zn. 32Cdo 3800/2007; Najvyšší súd SR sp. zn. 1Obdo V 5/2008; Ústavný súd SR sp. zn. IV. ÚS 214/04).
42. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky. Pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia Obchodný zákonník síce výslovne začiatok premlčacej doby neupravuje, čo vlastne znamená len to, že tieto nároky treba posudzovať podľa komplexnej úpravy všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní (§ 391 a § 397).
43. Obchodný zákonník však nepozná osobitný beh subjektívnej a objektívnej premlčacej doby. Výnimku v tomto smere tvorí ust. § 398 a § 399 Obchodného zákonníka upravujúce premlčanie práva na náhradu škody, ako aj práva na náhradu škody na dopravovaných veciach a ust. § 408 ods. 1 Obchodného zákonníka.
44. Pre začiatok plynutia 4-ročnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodný okamih, kedy bezdôvodné obohatenie skutočne (fakticky) vzniklo. Bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu vzniká už samotným prijatím plnenia. Vtedy tiež začne plynúť premlčacia doba, tj. odo dňa nasledujúceho po vzniku bezdôvodného obohatenia, tj. odo dňa, keď mohlo právo byť uplatnené na súde. V predmetnom prípade došlo v časti žalovanej sumy k plneniu bez právneho dôvodu dňa 26.06.2014 (uvedené žiadna zo sporových strán nerozporovala, preto súd toto tvrdenie považoval za preukázané), pričom nasledujúci deň, tj. dňa 27.06.2014 začala plynúť 4-ročná premlčacia doba a skončila dňa 27.06.2018. Žaloba bola doručená na súd dňa 11.05.2017, t.j. v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej doby.
45. Žaloba by bola podaná v lehote, aj keby súd považoval prvú prijatú platbu, resp. splátku od vlastníkov bytov žalovanému dňa 01.09.2013, kedy by premlčacia doba uplynula dňa 02.09.2017, t.j. žaloba by bola podaná v rámci plynutia 4-ročnej premlčacej doby. Súd však považoval za plnenie bez právneho dôvodu až časť zo sumy 15.740,36 € zo dňa 26.06.2014 ako časť poslednej splátky žalovanému zo sumy 19.882,56 €, kedy suma vo výške 8.988,87 € predstavovala oprávnenú platbu, ktorá patrila žalovanému ako posledná splátka, resp. doplatok za realizáciu projekt HRV a suma 6.751,49 € už predstavovala v zmysle vyššie uvedeného plnenie bez právneho dôvodu.
46. Na záver považuje súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6Cdo 145/2011).
47. S ohľadom na vyššie uvedené preto súd žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade sumy 6.751,49 € s príslušenstvom.
48. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
49. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania splnením peňažného dlhu bola vo výške 0%.
52. Nakoľko sa žalovaný nezaplatením žalovanej sumy žalobcovi dostal do omeškania, priznal súd žalobcovi aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6.751,49 € od 24.02.2015 do zaplatenia (nemožno priznať viac, než žalobca žiadal). Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až od márneho uplynutia 7-dňovej lehoty uvedenej vo výzve zo dňa 09.02.2017, doručenej žalovanému dňa 16.02.2017.
53. Podľa § 255 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
54. Podľa § 256 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
55. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
56. Podľa § 396 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
57. Súd priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, nakoľko tento bol v celom rozsahu vo veci úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP). Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP). Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.