Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Cob-76-2022.pdf
PDF · 110.78 KB
Case nature
Area
Subarea
8Cob/76/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Pow-en a.s. so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, IČO: 43 860 125, právne zastúpeného: L/R/P advokáti, s.r.o. so sídlom Slávičie údolie 6, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 735 354, proti žalovanému: EXIMO, s.r.o. so sídlom SNP 365/76-21, 018 51 Nová Dubnica, IČO: 36 326 208, v spore o zaplatenie 780,12 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 25. februára 2022, č. k. 36Cb/92/2020-105, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 780,12 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 151,02 Eur od 17.01.2017 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, výrokom II. v časti o zaplatenie 8 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 629,10 Eur od 17.01.2017 do zaplatenia žalobu zamietol a výrokom III. žalobcovi proti žalovanému priznal náhradu 100 % trov konania.
1.2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa v žalobe proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 780,12 Eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 17.01.2017 do zaplatenia, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur a náhrady trov konania. Žalobca ako dodávateľ uzatvoril so žalovaným ako odberateľom Zmluvu o dodávke elektriny, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb č. XXXXXXXXX. Strany sporu uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o dodávke elektriny, ktorým sa predĺžila doba, na ktorú sa uzatvára zmluva, a to do 31.12.2018. Žalobca dodávku elektriny a distribučné služby, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, žalovanému riadne dodával, a to až do ukončenia zmluvného vzťahu. Žalovaný požiadal listom zo dňa 25.07.2018 o ukončenie Zmluvy o dodávke elektriny ku dňu 01.08.2017. Žalobca vystavil žalovanému dňa 04.01.2017 fa č. XXXXXXXXXX vystavenú na sumu 780,12 Eur s dátumom splatnosti dňa 16.01.2017. Žalovaný žalobcovi uvedenú faktúru neuhradil.
1.3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Namietal, že žalovaná faktúra mu nebola doručená. Taktiež poukazoval na to, že nedoplatok v tejto faktúre sa nenachádza na žiadnom vyúčtovaní za dodanú elektrickú energiu. Všetky doručené faktúry boli uhradené.
1.4. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia § 269 ods. 2 Obch. zák., § 369 ods. 1, 2 Obch. zák., § 369c ods. 1 Obch. zák., § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., § 456 Obč. zák., § 458 ods. 2 Obč. zák., § 489 Obč. zák., § 151 ods. 1, 2 CSP a z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.
1.5. Medzi stranami nebolo sporné, že uzatvorili Zmluvu o dodávke elektriny, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb, ktorú súd prvej inštancie na základe jej obsahu posúdil ako nepomenovanú zmluvu, uzatvorenú v zmysle § 269 ods. 2 Obch. zák. Taktiež medzi stranami nebolo sporné, že žalobca podľa uvedenej zmluvy poskytol žalovanému zmluvne dohodnuté plnenie, ktorého cenu vyfakturoval aj vyúčtovacími faktúrami č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.08.2017 v sume 116,06 Eur s DPH a č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.01.2018 v sume 69,04 Eur s DPH, teda spolu v sume 185,10 Eur. Žalovaný rozsah, ani celkovú cenu zmluvného plnenia vyfakturovanú uvedenými vyúčtovacími faktúrami nerozporoval. V spore nebola tvrdená, ani preukázaná žiadna reklamácia zo strany žalovaného voči poskytnutému zmluvnému plneniu, jeho fakturovanej celkovej cene, a ani voči označeným vyúčtovacím faktúram.
1.6. Medzi stranami nebola sporná zmluvná povinnosť žalovaného uhrádzať žalobcovi preddavky (zálohové platby) na cenu za predmetné, zmluvne dohodnuté plnenie. Žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.01.2017, splatnou 16.01.2017, v súlade s pôvodným rozhodnutím ÚRSO č. 0017/2017/E zo dňa 25.11.2016 zálohovú platbu v sume 780,12 Eur, ku ktorej následne, na základe rozhodnutia ÚRSO č. 0164/2017/E zo dňa 25.01.2017, vystavil dobropis (faktúru) č. XXXXXXXXXX na sumu 629,10 Eur, pričom túto sumu vyplatil žalobcovi na účet. Žalovaný zálohu vo zvyšnej sume 151,02 Eur (780,12 Eur - 629,10 Eur), napriek splatnosti faktúry č. XXXXXXXXXX dňa 16.01.2017, neuhradil, bol teda s jej zaplatením v omeškaní (od 17.01.2017 - deň nasledujúci po splatnosti označenej faktúry). Žalobca účtovne zúčtoval neuhradený preddavok v sume 151,02 Eur, vyfakturovaný zálohovou faktúrou č. XXXXXXXXXX, na cenu poskytnutého zmluvne dohodnutého plnenia (vrátane poplatkov za upomienky), vyfakturovanú vo vyúčtovacích faktúrach č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie rozhodol tak ako je uvedené vo výroku rozhodnutia a žalovaného zaviazal na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobcovi.
1.7. V zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák. zaviazal prvoinštančný súd žalovaného okrem istiny aj na zaplatenie 8 % ročných úrokov z omeškania s vydaním bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný oprávnene vyfakturovaný preddavok v sume 151,02 Eur žalobcovi neuhradil a hoci bežným matematickým prepočtom (odpočítaním uhradených zálohových platieb od celkovej ceny poskytnutého zmluvného plnenia (sumáru za príslušné odberné miesto) mohol zistiť, že žalobcovi neuhradil riadne celú časť vyfakturovanej ceny, a teda že mu preplatok nemohol vzniknúť, aj napriek tomu si doteraz ponechal žalobcom vyplatené preplatky.
1.8. V dôsledku omeškania so zaplatením ceny poskytnutého zmluvného plnenia zaviazal prvoinštančný súd žalovaného, podľa § 369c ods. 1 Obch. zák., i na zaplatenie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur.
1.9. V časti o zaplatenie 8 % ročných úrokov z omeškania zo sumy 629,10 Eur (bezdôvodné obohatenie) od 17.01.2017 do zaplatenia prvoinštančný súd, v zmysle § 458 ods. 2 Obč. zák., žalobu zamietol, nakoľko v spore nebolo preukázané, že by žalovaný pri získaní tejto sumy nekonal dobromyseľne. Pritom prihliadol na nezrozumiteľnosť postupu žalobcu pri vyúčtovaní a vracaní „preplatkov“ a v dôsledku toho aj nezrozumiteľnosť vyúčtovacích faktúr č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX. Žalobca vracal žalobcovi dobropisovanú sumu 629,10 Eur, hoci ju žalovaný doteraz reálne neuhradil; vo vyúčtovacích faktúrach odpočítaval zálohy, ktoré i keď boli fakturované, žalovaným reálne uhradené neboli; a tiež vo vyúčtovacích faktúrach vyčíslil preplatky, ktoré reálne žalovanému tiež nevznikli, keďže riadne neuhradil niektoré zálohové platby. Bolo právom žalobcu zvoliť
takýto účtovný postup (systém), avšak keďže žalovanému boli príslušnými vyúčtovacími faktúrami vyfakturované preplatky, ktoré mu boli i reálne vyplatené (vrátené), za situácie, že mu bola bez jeho žiadosti reálne vyplatená aj dobropisovaná suma, nemožno potom ustáliť, že k vzniku bezdôvodného obohatenia v sume 629,10 Eur došlo len v dôsledku konania žalovaného, ale je potrebné vziať na zreteľ aj žalobcom zvolený fakturačný systém. Súd prvej inštancie podotkol, že spôsob fakturácie vyúčtovacími faktúrami a odpočítania fakturovaných (vrátane uhradených) zálohových platieb a dobropisovanej sumy bola i v súdnom konaní preukázaná až výpoveďou svedka G.. U. U. na pojednávaní dňa 28.01.2022, ktorý podrobne vysvetlil obsah predmetných účtovných dokladov a spôsob vyčíslenia súm v nich fakturovaných.
1.10. Skutkové tvrdenie žalovaného o tom, že mu faktúra č. XXXXXXXXXX nebola doručená, prvoinštančný súd posúdil ako nedôvodné. Z printscreenu z elektronického systému žalobcu bolo zrejmé prijatie tejto elektronickej, zálohovej faktúry žalovaným na elektronickej (emailovej) adrese a@b.c <mailto:a@b.c>, ktorá bola ako údaj o kontaktnej osobe (konateľa žalovaného) uvedená i v záhlaví Dodatku č. 1 k Zmluve o dodávke elektriny, vrátane prevzatia zodpovednosti za odchýlku so zabezpečením distribúcie elektriny a súvisiacich sieťových služieb, a to pri označení zmluvnej strany - odberateľa (žalovaného). Žalobca tak relevantne využil na komunikáciu, vrátane riadneho doručenia predmetných faktúr, elektronickú adresu odberateľa. Vzhľadom k tomu mal prvoinštančný súd preukázané doručenie faktúry č. XXXXXXXXXX žalovanému elektronicky. Knihu došlých faktúr za obdobie 01.01.2017 - 30.09.2020, vyhotovenú a v spore predloženú žalovaným, nepovažoval za dôkaz postačujúci na preukázanie tvrdenia žalovaného o nedoručení mu faktúry č. XXXXXXXXXX, nakoľko o tom, ktoré účtovné doklady zaúčtuje do svojho účtovníctva, rozhoduje žalovaný, bez účasti žalobcu. Súd prvej inštancie tiež pritom prihliadol aj na to, že i ostatné predložené zálohové a vyúčtovacie faktúry boli žalovanému doručené elektronicky, pričom ich doručenie žalovaný v spore nenamietal.
1.11. Súd prvej inštancie uzavrel, že podľa § 489 Obč. zák., podmienkou vzniku žalovaných záväzkov na zaplatenie ceny za poskytnuté zmluvné plnenie a vydanie bezdôvodného obohatenia nie je doručenie inventarizácie pohľadávok po príslušnom vyúčtovacom období.
1.12. Žalobca mal vo veci pomerne nepatrný neúspech (len v časti uplatnených úrokov z omeškania), preto mu súd prvej inštancie, v zmysle § 255 ods. 2 CSP, priznal proti žalovanému náhradu 100 % trov konania.
2.1. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a to proti jeho výrokom I. a III. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil podľa § 356 písm. f /, h/ CSP.
2.2. Dôvodil, že všetky záväzky voči žalobcovi mal splnené a namietal opakovanú viacnásobnú fakturáciu, keď fakturácia žalobcu ako taká podľa neho odporuje platným právnym predpisom a je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Táto je neprehľadná a uvádza koncových zákazníkov do omylu. Uviedol, že zo strany žalobcu bol informovaný o nedoplatku neskoro, až dňa 04.02.2021, poukazujúc na § 29 ods. 1 a 2 z.č. 432/2002 Z.z..
2.3. Trval na tom, že faktúra ani výzvy na úhradu mu neboli doručené, pričom o doručení žalobca nepredložil žiadny dôkaz. Zároveň namietal chybnú fakturáciu žalobcu počas pandémie, kedy bola spotreba elektrickej energie znížená a boli mu žalobcom vystavené dobropisy na sumu 105,54 Eur, ktorá suma nebola na účet žalovaného dodnes pripísaná, čo žalobca na pojednávaní aj potvrdil. 3.1. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaného navrhol odvolaciemu súdu rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
3.2. Odvolanie žalovaného považoval za neopodstatnené. Žalovaný v odvolacom konaní uvádzal tie isté skutočnosti ako pred súdom prvej inštancie, s ktorými dôvodmi sa prvoinštančný súd vysporiadal v napadnutom rozsudku. Uviedol, že žalovaný v odvolaní uvádzal aj skutočnosti, ktoré nenamietal v konaní pred prvoinštančným súdom, pričom žalobcovi nie je zrejmé ako uvedené skutočnosti spochybňujú nárok žalobcu, nakoľko žalovaný žiadnym spôsobom nespochybňoval ani cenu, ani množstvo dodanej
elektrickej energie, resp. cenu za distribučné služby. Vysvetlil, že v danom prípade ide o kvartálnu preddavkovú faktúru odberných miest s ročným odpočtovým cyklom, pre ktoré sú vystavované daňové doklady a následná vyúčtovacia faktúra je dokladom o úprave základu dane a vysvetlil mechanizmus fakturácie.
3.3. Žalobca odmietol, že by mal voči žalovanému z titulu žalobcom vystavených dobropisov vzájomnú pohľadávku vo výške 348,50 Eur, táto pohľadávka predstavuje maximálne sumu 189,41 Eur, pričom poukázal na to, že tieto opravené množstvá spotreby elektrickej energie sa týkali obdobia rokov 2018, 2019 a 2020, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Poukázal na to, že zo strany žalovaného nebol vykonaný žiaden jednostranný zápočet a žalovaný si v konaní neuplatnil ani kompenzačnú námietku.
4. Ďalšie písomné podania vo veci podané neboli.
5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
6. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalovaného nariaďovať pojednávanie, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani to nevyžadoval dôležitý záujem.
7. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
8. Odvolací súd preskúmajúc obsah odvolania žalovaného uzavrel, že odvolanie nebolo podané voči výroku II., ktorým bola žaloba v časti úrokov zamietnutá. V tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť uplynutím lehoty na odvolanie a z uvedeného dôvodu nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
9.1. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne, v súlade so zásadami v § 191 CSP, zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie odôvodnil riadne a v súlade s požiadavkami § 220 ods. 2 CSP.
9.2. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
9.3. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
10. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
11. Odvolací súd skúmal splnenie procesných podmienok a postup súdu prvej inštancie
v tom smere, či jeho postupom nebolo znemožnené strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a či prípadná existencia nesprávneho procesného postupu ako nedostatku súdu prvej inštancie nemohla byť napravená v konaní pred odvolacím súdom. Vada konania vymedzená v § 389 ods. 1 písm. b) CSP je vo svojej podstate porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj články 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP.
12.1. Za podstatné odvolacie tvrdenia žalovaného považoval odvolací súd jeho argumentáciu, že predmetná faktúra a výzvy na úhradu mu neboli doručené, o doplatku bol informovaný neskoro a namietal, že jeho doplatok, ktorý mu žalobca dlhuje nebol dodnes pripísaný na jeho účet. Uvedené odvolacie dôvody nepovažoval odvolací súd za dôvodné.
12.2. Čo sa týka žalovaným namietaného nedoručenia faktúry číslo XXXXXXXXXX, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k zhodnému záveru so súdom prvej inštancie uvedenému v bode 17. napadnutého rozsudku. Žalobca v spore preukázal, že na odoslanie faktúry využil zmluvne dohodnutý spôsob elektronickej komunikácie a faktúru žalovanému odoslal týmto spôsobom. Naviac z ostatných predložených faktúr za nasledujúce obdobie, ktorých doručenie žalovaný nerozporoval, jednoznačne vyplýva, že žalobca voči žalovanému viedol nedoplatok z tejto faktúry v žalovanej výške. Žalovaný preto nemohol tvrdiť, že o tomto nedoplatku nevedel. Je nutné prisvedčiť žalovanému v jeho argumentácii, že účtovanie žalobcu bolo neprehľadné, avšak je pravdou, že z predložených faktúr za neskoršie obdobie jednoznačne vyplýva neuhradená pohľadávka žalovaného voči žalobcovi vo výške 780,12 Eur. Tieto faktúry žalovaný v spore nenamietal a nenamietal ani ich doručenie. Je preto možno uzavrieť, že si mal byť vedomý svojho dlhu voči žalobcovi. Odvolací súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že podmienkou vzniku žalovaných záväzkov na zaplatenie ceny za poskytnuté plnenie a vydanie bezdôvodného obohatenia nie je doručenie inventarizácie pohľadávok po príslušnom účtovnom období.
12.3. Z obsahu spisu ďalej nevyplýva, že by žalovaný voči žalobcovi či už pred začatím konania alebo v priebehu konania vzniesol voči nároku žalobcu námietku započítania či kompenzačnú námietku, alebo vykonal jednostranný zápočet. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie nemohol vykonať vzájomný zápočet týchto pohľadávok bez návrhu a nemohol tak urobiť ani z úradnej povinnosti. Odvolací súd na námietku žalovaného o tom, že mu žalobca dlží 105,54 Eur a v tejto časti mal žalobca vziať žalobu späť, nemohol prihliadať z rovnakých dôvodov. Takto formulované vyjadrenie zo strany žalovaného nemožno považovať za kompenzačnú námietku a ani za novotu v odvolacom konaní, pretože nespĺňa podmienky ustanovenia § 366 CSP. Z rovnakého dôvodu odvolací súd nemohol prihliadať ani na ďalšie odvolacie námietky uvedené v odvolaní, ktoré žalovaný uviedol prvý krát až v odvolacom konaní.
12.4. Odvolací súd konštatuje, že prvoinštančný súd dostatočným spôsobom odôvodnil priznanie nároku žalobcovi a zhoduje sa aj s jeho právnou kvalifikáciou titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Žalovaný naviac žiadnym iným spôsobom nevysvetlil prijatie sumy 629,10 Eur od žalobcu na účet žalovaného. Z výpisu účtu žalobcu zo dňa 07.02.2017 vyplýva, že žalobca na účet žalovaného v tento deň uvedenú sumu poukázal s tým, že ako variabilný symbol uviedol VS XXXXXXXXXX. Uvedený variabilný symbol sa zhoduje s číslom dobropisu vystaveného žalobcom žalovanému pod číslom XXXXXXXXXX k faktúre číslo XXXXXXXXXX, vystavenej dňa 04.01.2017 na sumu 780,12 Eur. Práve z dôvodu tejto faktúry, vystavenej na základe vtedy platného rozhodnutia ÚRSO, ktoré bolo neskôr zrušené, si žalobca uplatňuje v konaní svoj nárok. Zvyšok vyfakturovanej sumy z tejto faktúry vo výške 151,12 Eur žalobca započítal na plnenie poskytnuté žalovanému tak, ako uvádza prvoinštančný súd v bodoch 12. až 16. napadnutého rozsudku. Ani v tejto časti žalovaný relevantným spôsobom nevysvetlil iný dôvod, prečo mu zo žalobcom poskytnutého plnenia, ktoré žalovaný nerozporoval bola odpočítaná suma 151,12 Eur.
13. Žalovaný v podanom odvolaní nespochybňoval rozsudok súdu prvej inštancie v časti priznaného úroku z omeškania, sumy 40 Eur ako paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ani vo výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd sa preto viazaný dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP týmito nárokmi nezaoberal.
14. Z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 8. októbra 2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Jasne a zrozumiteľne odôvodnil konečný záver a vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé, akými úvahami sa riadil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám riadneho odôvodnenia rozsudku podľa § 220 ods. 2 až 4 CSP. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (napr.: rozsudok ESĽP vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19.04.1994, č. 16034/90, bod 61). I Ústavný súd SR v tomto smere konštatoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. (rozhodnutie sp.zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003). V rozhodnutí sp. zn. IV. ÚS 358/09 zo dňa 15.10.2009 Ústavný súd SR uviedol, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (nález sp.zn. II. ÚS 410/06 zo dňa 02.08.2007).
16. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu. Odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, na jeho úvahy vo vzťahu ku všetkým odvolacím námietkam a na ich právne posúdenie. Žalovaný v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti.
17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vo výroku vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.
18. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %, pretože bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).