Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_22Cb-112-2019.pdf
PDF · 139.43 KB
Case nature
Area
Subarea
22Cb/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Štefanom Tomašovským v právnej veci žalobcu: NOVO HOLDING, s.r.o., so sídlom Jarková 28, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 509 680, právne zastúpený: AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, proti žalovanému: G., právne zastúpený: ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA VAĽO & PARTNERS s.r.o., so sídlom Konštantínova 3, 080 01 Prešov, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 15.000,00 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 15.000,00 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15.000,00 € od 01.01.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovanému zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 19.11.2019 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 15.000,00 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzatvorili pre rok 2015 Rámcovú zmluvu o dielo zo dňa 05.01.2015, na základe ktorej sa žalovaný zaväzoval pre žalobcu realizovať stavebné práce v rozsahu uvedenom v živnostenskom liste. Žalobca prostredníctvom platenej reklamy zverejnenej na medzinárodných webových portáloch získal zákazníka
- holandskú skupinu Hajé Holding B.V., do ktorej patria aj spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. a Hajé Restaurant de Aalschover (ďalej len „spoločnosť Hajé“). Pre spoločnosť Hajé následne vykonával stavebné práce podľa objednávok spoločnosti Hajé na rôznych nehnuteľnostiach v jej vlastníctve. Na základe zmluvy o dielo vykonával v Holandsku v roku 2015 žalovaný pre žalobcu ako subdodávateľ stavebné práce na zákazkách žalobcu pre spoločnosť Hajé. Dňa 19.11.2019 sa uskutočnila schôdzka medzi holandským zástupcom žalobcu Alexandrom Dingeldeinom a zástupcom spoločnosti Hajé Etienom de Jagerom, na ktorej Etien de Jager oznámil zástupcovi žalobcu, že žalovaný ho oslovil s ponukou, že spolu s Pavlom Karaffom budú v prípade potreby vykonávať stavebné práce na ich nehnuteľnostiach za rovnakých podmienok, ako vykonáva žalobca s tým, že rozdiel bude iba v cene, ktorá bude nižšia. Napriek nesúhlasu žalobcu, žalovaný od konca novembra 2015 vykonával sám ako živnostník resp. prostredníctvom svojej holandskej spoločnosti, ktorej je jediným spoločníkom a spoločne s Pavlom Karaffom pre spoločnosti Hajé práce na jednotlivých zákazkách priamo, teda nie už ako subdodávateľ pre žalobcu resp. pre spoločnosti, ktoré boli tiež subdodávateľom pre žalobcu na zákazkách vykonávaných pre spoločnosti Hajé. Pavol Karaffa mal rovnako ako žalovaný uzatvorenú so žalobcom Rámcovú zmluvu o dielo pre rok 2015. Na Okresnom súde Prešov je pod sp.zn. 21Cb/9/2018 vo veci žalobcu a Pavla Karaffu vedené konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15.000,00
€ s prísl.. Na pojednávaní konanom 12.11.2019 Pavol Karaffa uviedol, že v Holandsku v mesiaci november a december 2019 vykonával práce ako subdodávateľ pre holandskú spoločnosť, ktorej jediným spoločníkom je Stanislav Mišenko. Podľa čl. V ods. 2 písm. c/ Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním prác na základe tejto zmluvy pre vlastný prospech a obohatenie. Podľa čl. V ods. 2 písm. d/ Zmluvy o dielo sa žalovaný zaviazal nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizuje práce na základ tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu žalobcu. Podľa č. V ods. 4 Zmluvy o dielo, v prípade že žalovaný poruší niektorý zo svojich záväzkov uvedených v ods.2 tohto článku, uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 15 000 €. Podľa čl. III ods. 1 Zmluvy dielo, zmluva sa uzatvára na dobu s účinnosťou do 31.12.2015. Podľa čl. III ods. 2 písm. a/ Zmluvy o dielo, zmluva zanikne uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá. Podľa čl. III ods. 3, ak zmluvný vzťah zanikne, zmluvné strany sú povinné vzájomne sa vysporiadať podľa stavu ku dňu zániku zmluvy. Žalovaný vykonával práce ako subdodávateľ pre žalovaného a pre jeho subdodávateľov na zákazkách pre spoločnosti Hajé najneskôr od roku 2010. Žalovaný získal všetky informácie o zákazkách na nehnuteľnostiach patriacich spoločnosti Hajé počas trvania jeho zmluvného vzťahu so žalovaným. V prípade, že by nebol v zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe zmluvy o dielo, nedisponoval by informáciami, ktoré následne zneužil a ktoré mu umožnili získať ako živnostníkovi resp. ako jedinému spoločníkovi holandskej spoločnosti Stano Renovation od spoločnosti Hajé zákazky, ktoré by inak nezískal. Konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zásadou poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. Tieto informácie tak zneužil vo svoj prospech a obohatenie. Takýmto konaním porušil svoje povinnosti, ktoré mu vyplývali z čl. V ods. 2 písm. c/ Zmluvy o dielo. Zároveň porušil svoje povinnosti podľa čl. V ods. 2 písm. d/ Zmluvy o dielo. Vzhľadom na porušenie povinností žalovaného podľa čl. V ods. 2 písm. c/ a d/ zmluvy o dielo, vznikla žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15.000,00 €. S poukazom na čl. III ods. 1 , ods. 2 písm. a/ a ods. 3 zmluvy o dielo, si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania od 01.01.2016 vo výške 8,05 % ročne zo sumy 15.000,00 €. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje podľa § 369 ods. 1,2 Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 a 3 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z..
2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s podanou žalobou, nakoľko má za to, že nárok žalobcu je v celom rozsahu vykonštruovaný a nezakladá sa na objektívnych skutočnostiach. Je pravdou, že žalovaný ako živnostník v minulosti pracoval ako subdodávateľ pre žalobcu, avšak tvrdí, že nemá žiadnu vedomosť o tom, aby podpísal so žalobcom zmluvu o dielo, tak ako to uvádza žalobca vo svojej žalobe. Zo žaloby taktiež nie je zrejmé, kedy konkrétne a akým spôsobom mal žalovaný porušiť podmienky zmluvy o dielo, z ktorej si žalobca odvádza svoj nárok. Toto žiadnym spôsobom nevyplýva ani z tvrdenia žalobcu o tom, že p. Pavol Karaffa uviedol, že v mesiaci november a december 2019 vykonal práce pre žalovaného, keďže podľa skutočností uvedených v žalobe, žalovaný mal podľa žalobcu porušiť ustanovenia zmluvy o dielo v mesiaci november 2015, o čom však žalovaný nemá žiadnu vedomosť. Žalovaný tvrdí, že nemohol porušiť žiadne ustanovenia zmluvy o dielo, nakoľko so žalobcom v danom období žiadnu zmluvu uzatvorenú nemal. Žalovaný žiada predložiť originál tejto zmluvy, aby žalovaný mohol verifikovať či podpis na nej je alebo nie je jeho. Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania, pretože žalobca nekonkretizoval, kedy v novembri 2015 žalovaný mal svoju povinnosť porušiť, keď žaloba bola podaná na súde dňa 19.11.2019. Žalovaný má za to, že neurčitý termín koniec novembra 2015 uviedol žalobca práve preto, aby sťažil súdu preskúmanie vznesenej námietky premlčania zo strany žalovaného podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď povinnosť bola porušená. Žalovaný ďalej namietal aj neprimeranosť konkurenčnej doložky, pretože konkurenčná doložka neurčovala územný rozsah a mala by obsahovať benefit pre porušovateľa. Žalovaný má za to, že ak by boli splnené všetky podmienky benefitu, plnenie z konkurenčnej doložky, jednostranne zaväzujúce jeho osobu, bez akéhokoľvek benefitu, toto obmedzenie čo len trošku vyrovnávajúce a v drakonickej výške 15.000,00 €, je v rozpore s poctivým obchodným stykom ako také nemôže požívať právnu ochranu.
3. Žalobca na tvrdenia žalovaného reagoval podaním zo dňa 20.07.2020, v ktorom konštatoval, že Rámcovú zmluvu o dielo v rovnakom znení uzatváral žalovaný so žalobcom každoročne od roku 2006, kedy začal pre žalobcu vykonávať dielo ako subdodávateľ na zákazkách žalobcu až do roku 2015, kedy prestal žalovaný dodávať žalobcovi stavebné práce. Rovnakú zmluvu podpisoval každý živnostník, ktorý je dodávateľom žalobcu na začiatku resp. na konci každého kalendárneho roka na stretnutí, ktoré žalobca každoročne organizuje a na ktorom sa zúčastňujú všetci dodávatelia žalobcu (živnostníci). Uzatvoriť Rámcovú zmluvu o dielo je potrebné nielen z dôvodu, aby boli jasné vzťahy medzi objednávateľom a dodávateľom ale tiež z dôvodu, že takúto zmluvu musí každá samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá chce vykonávať prácu v krajinách Európskej únie predložiť Sociálnej poisťovni za účelom vystavenia formulára A1. Formulár A1 je doklad, ktorým sa živnostník vykonávajúci práce v krajinách Európskej únie preukazuje orgánom štátu, v ktorom práce vykonáva a slúži ako doklad o tom, že daná osoba je sociálne a zdravotne poistená na Slovensku. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že tieto skutočnosti si musí žalovaný pamätať a tvrdenia o tom, že uplynula doba 5 rokov sú iba snahou spochybniť nárok žalobcu. Vzhľadom k tomu, že podpis na zmluve nie je žiadny komplikovaný podpis a samozrejme je ľahké spochybňovať jeho autenticitu. Žalobca predložil faktúry vystavené žalovaným v roku 2014 a 2015, na ktorých je rovnaký podpis žalovaného ako na zmluve a zároveň poukázal na to, že aj paličkové písmo, ktorým bola hlavička zmluvy vypísaná žalovaným je totožné ako paličkové písmo na faktúrach, ktoré žalovaný zaslal žalobcovi. Faktúry zároveň dokazujú skutočnosť, že žalovaný práce pre žalobcu ako dodávateľ v Holandsku v roku 2014 a 2015 vykonával. Zároveň žalobca poukázal na to, že žalovaný ani v jednom zo svojich vyjadrení vôbec nespochybňuje skutočnosť, že vykonával ako dodávateľ práce pre žalobcu u zákazníka žalobcu spoločnosť Hajé Holding BV v Holandsku. Zároveň nespochybnil skutočnosť, že od novembra 2015 začal vykonávať ako dodávateľ práce priamo pre spoločnosť Hajé Holding BV v Holandsku. Toto je zrejmé aj z tvrdenia žalovaného o tom, že vznáša námietku premlčania voči nároku žalobcu. Ak žiadny nárok neexistuje, nie je námietka premlčania namieste. K samotnej námietke premlčania žalobca uviedol, že z emailovej komunikácie zo dňa 04.12.2015 so spoločnosťou Hajé je zrejmé, že ku začiatku porušovania povinností žalovaného z Rámcovej zmluvy o dielo, z titulu ktorej si žalobca uplatňuje nárok uplatnený žalobou došlo v 48 týždni roku 2015, ktorý začal 23.11.2015. Premlčacia lehota uplynula preto najskôr 23.11.2019, žaloba bola podaná 19.11.2019. Vo vzťahu ku tvrdenej drakonickej výške zmluvnej pokuty vo výške 15 000 € žalobca uviedol, že zmluvnú pokutu vzhľadom na význam zabezpečovanej povinnosti nie je možné považovať za „drakonickú“ ani v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný „ukradol“ žalobcovi zákazníka, pre ktorého žalobca ako dodávateľ vykonával stavebné práce najmenej od roku 2006. Od roku 2015 do dnešného dňa žalovaný pokračuje v prácach pre odberateľa spoločnosť Hajé Holding BV v Holandsku. Spoločnosť Hajé Holding BV, ktorá je vlastníkom viacerých hotelov, ako odberateľa získal žalobca svojou vlastnou činnosťou, a to prostredníctvom platenej internetovej inzercie a vykonával pre tohto odberateľa stavebné práce od roku 2006. Žalobca sa všetky informácie o tom, že existuje odberateľ Hajé, aké práce ako odberateľ požaduje, kde sa tieto práce majú vykonávať, aký je rozsah týchto prác, aká cena je týchto prác získal iba z dôvodu, že bol dodávateľom žalobcu. Ak žalovaný spochybňuje rozsah informácií, ktoré mal zneužiť pre svoj vlastný prospech a obohatenie v rozpore s čl. V ods. 2 písm. c/ Rámcovej zmluvy o dielo, potom rozsah týchto informácií sa dá laicky popísať takto: Žalobca ponúkol žalovanému ako živnostníkovi možnosť zárobkovej činnosti v Holandsku. Žalovaný nastúpil do auta žalobcu, vystúpil z auta, keď mu žalovaný oznámil, že sú na mieste, v Holandsku, kde žalobca pre žalovaného zabezpečil ubytovanie Hajé Holding BV, oboznámil ho s tým, aké práce sa majú vykonávať, kde konkrétne sa majú práce vykonávať a za akú cenu sú tieto práce vykonávané. Žalobca zoznámil žalovaného s majiteľmi spoločnosti Hajé Holding BV a poskytol mu všetko potrebné zázemie k tomu, aby tieto práce mohol vykonávať, vrátane informácií o tom, kto mu poskytne stavebný materiál, ako sa tento zabezpečí, kto ho uhradí, kto zabezpečí jeho dovoz a podobne. Možno skonštatovať, že žalobca naučil žalovaného ako a hlavne kde je možné zarobiť peniaze v Holandsku a žalovaný po tom, čo získal všetky tieto informácie jednoducho dlhodobú zákazku a zákazníka žalobcovi „ukradol“. Ak by žalovaný nevykonával 8 rokov stavebné práce ako dodávateľ pre žalobcu a počas tejto spolupráce by žalobca žalovanému neposkytol všetky informácie o svojom odberateľovi spoločnosti Hajé Holding BV resp., ak by tieto informácie nezískal pri svojej činnosti ako dodávateľ pre žalobcu, žalovaný by nevedel, že takáto spoločnosť existuje, že je možné pre túto spoločnosť vykonávať stavebné práce, kde je potrebné tieto práce vykonávať, aký je rozsah týchto prác, aká je cena prác a že ide, vzhľadom na činnosť spoločnosti Hajé Holding BV, o dlhodobú, niekoľkoročnú spoluprácu. Stavebné práce vykonáva žalovaný pre spoločnosť Hajé Holding BV od roku 2015 do dnešného dňa. Vzhľadom k tomu, že žalovaný spochybňuje nárok žalobcu, žalobca navrhol, aby žalovaný ako dôkaz predložil všetky faktúry, ktoré ako živnostník vystavil v roku 2015, aby bolo zrejmé, pre koho vykonával žalovaný práce v roku 2015 a na akom mieste. Žalovaný totiž nemal počas vykonávania samostatnej zárobkovej činnosti žiadnu iný príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti ako príjem, ktorý mu zabezpečil žalobca resp. subdodávatelia žalobcu prostredníctvom zákaziek pre spoločnosť Hajé Holding BV. Pokiaľ žalovaný spochybňuje jednoznačnosť čl. V ods. 2 písm. d/ Rámcovej zmluvy, je nutné skonštatovať, že tento článok je jednoznačný, zrozumiteľný a nepripúšťa žiadny iný výklad ako ten, že ak žalovaný uzatvorí zmluvu o dielo ako dodávateľ so svojim odberateľom a subdodávateľom žalobcu je žalovaný, potom nemôže žalovaný obchádzať žalobcu a vykonávať práce priamo pre odberateľa žalovaného. V prípade subdodávky totiž nevykonáva žalovaný práce pre odberateľa žalobcu ale pre žalobcu.
4. Podľa žalovaného čo sa týka samotnej konkurenčnej doložky, jej podmienkou je zachovanie podstatných náležitostí takej klauzuly, ako sú definované v § 672 Obchodného zákonníka, pričom vymedzenie územného rozsahu platnosti klauzuly je jednou z podstatných náležitostí. V tomto smere poukázal na rozhodnutie NS ČR 32Cbo/4591/2009, resp. NS ČR 32Obo/659/2005 alebo na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline 13Cob/274/2015. V predmetnej zmluve o dielo takéto niečo absentuje, to znamená, že nie je tam vymedzenie konkrétneho územného rozsahu. Nevymedzenie zákazu na určité územie je neprimeraným zásahom do práv a slobodného podnikania žalovaného, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov zmluvy a táto konkurenčná doložka sa svojím obsahom prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ak konkurenčná doložka nebola dohodnutá platne, nemôže žalobca úspešne uplatňovať zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty je vedľajším akcesorickým záväzkom, ktorého existencia je podmienená existenciou hlavného záväzku. Z príloh, ktoré žalobca predložil súdu vyplýva, že žalovaný pre spoločnosť Hajé pracoval už 10.11.2015. Preto aj v tomto prípade je námietka premlčania v celom rozsahu odôvodnená, pretože žaloba bola podaná až po uplynutí štvorročnej lehoty, to znamená 19.11.2019. Žalovaný neporušil žiadnu svoju povinnosť, keďže zmluvu neuzavrel.
5. Súd sa oboznámil s listinami a vyjadreniami predloženými žalobcom ako aj žalovaným a za účelom prejednania veci nariadil vo veci pojednávanie. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom sporových strán a ich zástupcov, výsluchom svedkov, ako aj oboznámením žaloby, Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 05.01.2015, emailovou komunikáciou zo dňa 22.11.2015, jednotlivými faktúrami za stavebné práce, čestnými vyhláseniami, ako aj ostatného spisového materiálu, pričom zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Medzi sporovými stranami bola dňa 05.01.2015 uzavretá Rámcová zmluva o dielo podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej len ako „Zmluva o dielo“), predmetom ktorej bol záväzok žalovaného realizovať pre žalobcu stavebné práce v rozsahu uvedenom v živnostenskom liste. Žalovaný takúto zmluvu uzatváral so žalobcom každoročne, a to od roku 2006.
7. Podľa článku II Zmluvy o dielo: Miesto výkonu stavebných prác: krajiny Európskej únie.
8. Podľa článku V ods. 2 písm. c) Zmluvy o dielo: Dodávateľ sa zaväzuje nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním prác na základe tejto zmluvy pre vlastný prospech a obohatenie.
9. Podľa článku V ods. 2 písm. d) Zmluvy o dielo: Dodávateľ sa zaväzuje nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bezvedomia a písomného súhlasu žalobcu
10. Podľa článku V ods. 3 Zmluvy o dielo: Záväzky vyplývajúce z ods. 2 tohto článku sa dodávateľ zaväzuje dodržiavať počas trvania tejto zmluvy a v období 2 rokov po zániku tejto zmluvy.
11. Podľa článku V ods. 4 Zmluvy o dielo: V prípade, že dodávateľ poruší niektorý zo svojich záväzkov uvedených v ods. 2 tohto článku, uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 15.000,00 €. Tým nie je dotknuté oprávnenie objednávateľa ukončiť zmluvný vzťah podľa čl. V bod 2 písm. d) tejto zmluvy a uplatňovať si plnú náhradu škody, ktorá mu neoprávneným konaním dodávateľa vznikla.
12. Podľa článku č. III ods. 1 Zmluvy o dielo: Táto rámcová zmluva sa uzatvára na dobu s účinnosťou od 05.01.2015 do 31.12.2015.
13. Podľa čl. III ods. 2 písm. a) Zmluvy o dielo, zmluva zanikne uplynutím doby, na ktorú bola uzavretá.
14. Podľa čl. III ods. 3 Zmluvy o dielo, ak zmluvný vzťah zanikne, zmluvné strany sú povinné vzájomne sa vysporiadať podľa stavu ku dňu zániku zmluvy.
15. Zmluvu o dielo s rovnakým textom uzatvárali jednotliví živnostníci so žalobcom každý rok, vždy na začiatku.
16. Žalobca prostredníctvom platenej reklamy zverejnenej na medzinárodných webových portáloch získal zákazníka - holandskú skupinu Hajé Holding B.V., do ktorej patria aj spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. a Hajé Restaurant de Aalschover (ďalej len „spoločnosť Hajé“). Pre spoločnosť Hajé
následne vykonával stavebné práce podľa objednávok spoločnosti Hajé na rôznych nehnuteľnostiach v jej vlastníctve.
17. Žalovaný bezprostredne po ukončení spolupráce so žalobcom v priebehu mesiaca november 2015 nadviazal spoluprácu s dlhoročným zmluvným partnerom žalobcu, a to spoločnosťou Hajé, v dôsledku čoho si žalobca v súlade so zmluvou o dielo uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 15.000,00 €.
18. Na pojednávaní dňa 02.12.2020 bol vypočutý žalovaný, ktorý uviedol, že predmetná zmluva nebola z jeho strany vôbec podpísaná, lebo v roku 2015 už plánoval, že sa chce osamostatniť, chce pracovať sám, tak zmluvu v roku 2015 nepodpísal. Koncom roka 2015 bol doma u p. T., s ktorým sa dohodol, že odchádza od neho. V októbri alebo v novembri odišiel do Holandska na Hajé, ktorý sa dozvedel o tom, že odišiel od pána T. a požiadal ho o stretnutie. S p. J. sa stretol začiatkom novembra 2015. On mu vtedy navrhol, že má pre neho zákazku, či môže tú zákazku zobrať. Hovoril mu, že robil dlhé roky pre PJ. a nechcel by mať problémy s tou firmou, aby to nejako neskomplikovali. On ho uistil v tom čase, že pre pána Novotného má veľmi veľa roboty, že ponúkne prácu aj jemu. Tak sa s ním dohodol, že áno, že pokiaľ ponúkne prácu aj pánovi T., tak tú zákazku, ktorú má pre neho, že ju zoberie. Týždeň na to, po tomto stretnutí, začal pracovať na tejto zákazke v Holandsku v meste Delft. V tom čase v novembri 2015 mu J.r povedal, že áno, že ponúkol prácu aj C.. Potom, po týždni, alebo po dvoch, keď sa pán Novotný dozvedel, že pracuje pre Hajé Holding, tak sa rozpútalo peklo a napísal mu sms-ky, prečo je tam.
19. Na pojednávaní dňa 10.05.2021 bol vypočutý p. C., konateľ žalobcu, ktorý uviedol, že v Holandsku vykonávali pre hotelový reťazec maliarske, natieračské práce, rekonštrukcie kúpeľní. Pracovala tam partia 3-4 ľudí, niekedy 2, niekedy 7, 8 ľudí. Záležalo od sezóny. Pán Mišenko bol jedným z nich. Ku konfliktu prišlo v roku 2015, keď ho navštívil v dome, kde mu oznámil, že už pre neho pracovať nechce. Hneď mu aj oznámil, že bude pokračovať v spolupráci na zákazke v Hajé, na čo ho upozornil, že s tým konaním nesúhlasí, a tak by robiť nemal. Ak chce ísť niekde, tak kľudne, ale tú zákazku, celý ten reťazec tých kontaktov a ľudí nech neberie. Napriek tomu sa tak nestalo. Posledné 4 alebo 5 rokov žalovaný určite pracoval na tejto zákazke, ktorú mu, podľa jeho tvrdenia, prevzal. Taktiež kontaktoval aj niekoľko ďalších ľudí, ktorí odišli s ním a pracujú naďalej s ním. Ešte v 47. týždni 2015 bolo zo strany spoločnosti Hajé uhradené za ich prácu a 48. tam nastal problém s úhradami a problém s celkovou zákazkou zo strany Hajé restaurant. Neskôr bolo oznámené, že už si našli inú firmu, ktorá bude pre nich tieto práce vykonávať a konkrétne povedali, že to bude pán Mišenko a pán Karaffa, ktorí tam aj išli ďalej pracovať.
20. Z výsluchu svedka, Z., obchodného manažéra spoločnosti NOVO HOLDING, na pojednávaní dňa 16.06.2022 vyplynulo, že pán G. bol jedným zo subdodávateľov alebo subzhotoviteľov, ktorý pracoval pre NOVO HOLDING. Všetci subdodávatelia NOVO HOLDING museli mať kontrakt, zmluvu. Pán Mišenko pracoval pre NOVO HOLDING ako subdodávateľ 9 rokov a jedného dňa už nie. Svedok zasielal faktúry každý týždeň a po jeho poslednej faktúre z decembra 2015, mal telefonát od Hajé ml., ako je možné, že dostáva faktúru od pána Mišenka a dostáva zároveň faktúru od NOVO HOLDING, a to za rovnakú prácu. Faktúra bola za posledný týždeň v novembri, asi 48. týždeň 2015.
21. Na pojednávaní dňa 28.09.2022, na dotaz súdu, žalobca uviedol, že každý rok sa uzatvárali rámcové zmluvy o dielo, ktoré mali rovnaké znenie. Každý jeden živnostník počas rokov od kedy mali zmluvy so spoločnosťou NOVO HOLDING, s.r.o. podpisovali stále rovnaké zmluvy o dielo a žiadne ustanovenia týkajúce sa tejto konkurenčnej doložky sa nikdy nemenia. Konkurenčnú doložku obsahovala aj zmluva z roku 2014. Žalovaný taktiež potvrdil, že každý rok boli rovnaké zmluvy o dielo, čo žalovaný vypovedal na pojednávaní, preto vedel, že nakoľko v roku 2015 chcel odísť, čiže v roku 2015 už zmluvu o dielo nepodpísal.
22. Zistený skutkový stav posúdil súd podľa nasledovných zákonných ustanovení:
23. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „Obchodný zákonník“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
24. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
25. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, § 273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods. 4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458, 459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, § 655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, § 711, 720, 725, 729, 743 a 771c..
26. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. 27. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
28. Podľa § 393 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
29. Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
30. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
31. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
32. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
33. Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.
34. Podľa § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.
35. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „Civilný sporový poriadok“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
36. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
37. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný pracoval pre žalobcu ako jeho subdodávateľ od roku 2006, a to na základe každoročne podpisovaných zmlúv o dielo s rovnakým obsahom, pričom žalovaný v roku 2015 ukončil spoluprácu so žalobcom a následne pracoval priamo pre zmluvného partnera žalobcu, spoločnosť Hajé. Sporné medzi stranami je skutočnosť, či bola podpísaná medzi sporovými stranami zmluva o dielo aj na rok 2015, platnosť a primeranosť konkurenčnej doložky v zmluve o dielo a zo strany žalovaného bola vznesená námietka premlčania.
38. Súd sa najprv zaoberal existenciou samotnej Zmluvy o dielo. Žalobca predložil kópiu Zmluvy o dielo zo dňa 05.01.2015, ktorá bola podpísaná žalobcom aj žalovaným. Žalovaný najprv tvrdil, že žiadnu zmluvu o dielo na rok 2015 nepodpisoval a následne, po predložení kópie tejto Zmluvy o dielo, už tvrdil, že si na jej podpísanie nepamätá a žiadal predložiť originál tejto zmluvy na verifikáciu podpisu.
39. Pre spôsobilosť listiny byť dôkazným prostriedkom nie je rozhodujúce, či ide o originál listiny, alebo o odpis či fotokópiu. Aj fotokópia listiny je spôsobilá byť vykonaná ako dôkaz zákonom predpokladaným spôsobom (uznesenie NS SR sp.zn. 3Obo/61/2009 zo dňa 25.11.2010), súd preto považoval návrh žalovaného na predloženie originálu tejto Zmluvy o dielo, aj vzhľadom na zmenu jeho argumentácie (nepodpísal a následne si už iba nepamätal jej podpísanie), za bezpredmetný.
40. Posúdenie existencie zmluvy o dielo ako takej, medzi sporovými stranami, je nevyhnutné za účelom posúdenia existencie konkurenčnej doložky, jej platnosti a viazanosti strán touto doložkou. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v predmetnom prípade tu bola uzavretá Zmluva o dielo dňa 05.01.2015 avšak zároveň uvádza, že nie je absolútne nevyhnutná existencia práve Zmluvy o dielo zo dňa 05.01.2015, nakoľko obe sporové strany zhodne vyhlásili, že každý rok sa uzatvárali rámcové zmluvy o dielo, ktoré mali rovnaké znenie a žiadne ustanovenia týkajúce sa tejto konkurenčnej doložky sa nikdy nemenili. Konkurenčnú doložku tak obsahovala aj zmluva z roku 2014. Zo znenia konkurenčnej doložky ako takej vyplýva (článok V ods. 3 Zmluvy o dielo), že záväzky vyplývajúce z ods. 2 tohto článku sa dodávateľ zaväzuje dodržiavať počas trvania tejto zmluvy a v období 2 rokov po zániku tejto zmluvy. Z uvedeného vyplýva že zmluva podpísaná na rok 2014 upravovala konkurenčnú doložku obmedzujúcu žalovaného na nasledujúce 2 roky, tj. rok 2015 a 2016, nie len na obdobie platnosti danej zmluvy, a teda obmedzovala žalovaného aj na obdobie, ktoré je predmetom tohto sporu.
41. Žalovaný opakovane navrhoval, aby súd vykonal dokazovanie vyžiadaním si správy zo Sociálnej poisťovne - ústredie, či žalovaný v roku 2015 podal žiadosť o vystavenie prenosného dokumentu A1, z dôvodu vyslania SZČO na územie iného členského štátu, a to na preukázanie, že bola uzavretá zmluva aj na rok 2015, keďže bez zmluvy by nemohla byť podaná žiadosť. Súd uvedený návrh na dokazovanie zamietol, a to z dôvodu, že tento dôkaz vzhľadom na vyššie uvedené, nepovažoval za potrebný, nakoľko skutočnosti relevantné pre toto konanie, plynúce z navrhovaného dôkazu, bolo možné zistiť aj inak.
42. Súd sa ďalej zaoberal konkurenčnou doložkou ako takou. Obchodný zákonník upravuje inštitút konkurenčnej doložky iba v rámci zákonných ustanovení o zmluve o obchodnom zastúpení, a to v § 672a, pričom dané ustanovenie je ustanovením kogentným podľa § 263 Obchodného zákonníka. Posudzovanie tzv. konkurenčných doložiek podľa kritérií v § 672a je možné aj u iných zmluvných typov (NS SR sp.zn. 4Obdo/17/2016 zo dňa 30.09.2016, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 12.11.2020 sp.zn. III. ÚS 101/2020).
43. Obchodný zákonník nevylučuje, aby konkurenčná doložka nemohla byť súčasťou iného typu zmluvy, dôležité je, aby spĺňala podmienky stanovené v § 672a Obchodného zákonníka. Na to, aby sa stala platnou, nemôže byť neobmedzená, resp. vymedzená tak široko, že to bude presahovať jej účel. Platne uzavretá konkurenčná doložka nesmie toho, kto sa zaväzuje zdržať konkurenčnej činnosti, neprimerane obmedzovať v práve na zárobkovú činnosť a musí byť dostatočne určitá. Zo súčasnej judikatúry, ako aj z ustanovenia § 672aObchodného zákonníka vyplýva, že konkurenčná doložka musí mať určenú dobu zákazu konkurencie(t.j. musí byť časovo obmedzená obdobím najviac dvoch rokov po skončení zmluvy), stanovenie územia a činnosti, na ktoré sa zákaz vzťahuje, čiže musí byť vymedzená určitým územím alebo určitým okruhom zákazníkov na tomto území a musí sa viazať na činnosť, ktorú povinný z konkurenčnej doložky nesmie vykonávať. Obmedzenie musí mať zreteľne stanovené hranice. Musí byť dojednaná tak, aby bola spravodlivo primeraná a vzájomne vyvážená pre obidve zmluvné strany a v súlade s čl. 26 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, teda na jednej strane nesmie brániť v slobodnom
podnikaní a na druhej strane musí chrániť právo podnikateľa na nerušené podnikanie (rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo/407/2005, sp.zn. 32Odo 659/2005 a sp. zn. 32Cdo/ 4591/2009).
44. Podľa článku V ods. 2 písm. d) Zmluvy o dielo: Dodávateľ sa zaväzuje nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bezvedomia a písomného súhlasu žalobcu.
45. Podľa článku V ods. 3 Zmluvy o dielo: Záväzky vyplývajúce z ods. 2 tohto článku sa dodávateľ zaväzuje dodržiavať počas trvania tejto zmluvy a v období 2 rokov po zániku tejto zmluvy.
46. Podľa článku II Zmluvy o dielo: Miesto výkonu stavebných prác: krajiny Európskej únie.
47. Z jednotlivých ustanovení Zmluvy o dielo vyplýva určitý okruh subjektov na určitom území. Znenie konkurenčnej doložky bolo platne dojednané, zo znenia doložky implicitne vyplýva, že sa má vzťahovať na územie EÚ, na aké subjekty, tj. vo vzťahu k osobám, u ktorých žalovaný realizoval práce na základe zmlúv o dielo uzatvorených so žalobcom, a to aj v kontexte toho, čo sa má ňou chrániť, t.j. podnikanie v oblasti stavebníctva. Územie celej EÚ nezakladá samo o sebe neprimeranosť konkurenčnej doložky. Konkurenčná doložka nebola výsledkom príkazu žalobcu, ale došlo k jej dohodnutiu a uzavretiu medzi dvoma podnikateľskými subjektmi, na ktoré sa vzťahuje princíp zmluvnej voľnosti. Ako konkurenčné prostredie stanovila výlučne subjekty v EÚ, u ktorých žalovaný realizoval práce na základe zmlúv o dielo uzatvorených so žalobcom, a vôbec neobmedzila pôsobenie žalovaného v oblasti stavebníctva voči iným subjektom, ako voči tým, pre ktoré pracoval keď bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom.
48. Táto konkurenčná doložka je presne vyšpecifikovaná, nie je možný žiadny iný výklad. Je jasná, zrozumiteľná a určitá a nespôsobuje ani zásah do práva na podnikanie, pretože rozsah akým je konkurenčná doložka zakotvená, nie je širší ako je potrebná ochrana práv žalovaného.
49. Na základe uvedeného preto súd nepovažoval za potrebné obmedziť vyššie uvedenú konkurenčnú doložku alebo vyhlásiť ju za neplatnú, nakoľko žalovaný ňou nebol obmedzený viac ako vyžadovala miera ochrany záujmov žalobcu. Žalobca je podnikateľ a svoju činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Je všeobecne známa skutočnosť, že v odvetví stavebníctva je vysoká miera fluktuácie zamestnancov, resp. podnikateľov, preto žalobca do zmlúv o dielo zakomponoval konkurenčnú doložku. Bez aktivity žalobcu by žalovaný nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť pre obchodnú spoločnosť Hajé, konkurenčná doložka ho neobmedzovala vo vzťahu k všetkým subjektom podnikajúcim v oblasti stavebných činností ani k všetkým odberateľom žalobcu, ale iba vo vzťahu k osobám, u ktorých žalovaný realizoval práce na základe zmluvy o dielo uzatvorenej so žalobcom a zároveň v krajinách EÚ. Žalovaný napriek tomu (aj berúc do úvahy nespočetné množstvo subjektov podnikajúcich v oblasti stavebníctva), bez písomného súhlasu žalobcu nadviazal spoluprácu práve s obchodnou spoločnosťou Hajé, teda žalovaný v rozpore so zmluvou vykonával činnosť, ktorá má súťažnú povahu voči podnikaniu žalobcu.
50. Konkurenčná doložka musí byť dojednaná aj v súlade so zásadami poctivého obchodného styku. Zásada poctivého obchodného styku znamená, že konanie podnikateľa musí rešpektovať všeobecne dané morálne pravidlá. Povinnosť konať v súlade s princípmi poctivého obchodného styku platí pre podnikateľa všeobecne, nielen v styku s podnikateľmi. Konanie, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, neplatné nie je, zo zákona je však vylúčená jeho právna ochrana v súdnom konaní. Ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka má chrániť subjekty záväzkových vzťahov pred konaním, ktorým ten, kto vykonáva svoje právo, nesleduje hospodársky cieľ, ale iba poškodzovanie druhej strany, poprípade ak sa snaží dosiahnuť hospodársky cieľ nepoctivými prostriedkami. Primeranosť uzavretej konkurenčnej doložky v spojení s konkrétnymi skutkovými okolnosťami a v spojení s obsahom samotného záväzku odôvodňuje záver súdu, že dojednaná konkurenčná doložka bola aj v súlade so zásadami poctivého obchodného styku.
51. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ľahkovážny prístup žalovaného, ktorý nemal problém vyhlásiť, že v „podstate pracoval na čierno“ a považoval to za bežné. Z uvedeného zároveň vyplýva, že žalovaný nielenže nerešpektuje zákony, ale nie je spôsobilý rešpektovať ustanovenia zmluvy o dielo a vzájomné dohody. Žalovaný tvrdil žalobcovi, že sa chce osamostatniť, avšak jeho osamostatnenie spočívalo v tom, že napriek nespočetnému počtu subjektov, u ktorých mohol pracovať, a to nie len v Holandsku, žalovaný pracoval v tej istej spoločnosti a dokonca na tej istej zákazke, ako keď pracoval u žalobcu. Práve takéto konanie považuje súd za konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.
52. K námietke premlčania súd uvádza, že žalobca uviedol, že ku začiatku porušovania konkurenčnej doložky došlo najskôr od 23.11.2015 (začiatok 48. týždňa, tj. od 23.11.2015 - 29.11.2015), keď žalovaný začal pracovať pre holandskú spoločnosť Hajé priamo, čiže štvorročná premlčacia doba uplynula najskôr dňa 23.11.2019, pričom žaloba bola podaná dňa 19.11.2019. Uvedené vyplynulo z predloženej emailovej komunikácie zo dňa 04.12.2015 medzi konateľom žalobcu a J. za spoločnosť Hajé (čl. 35, druhá strana), ako aj z výpovede konateľa žalobcu, ktorý uviedol, že „ešte v 47. týždni 2015 bolo zo strany spoločnosti uhradené za ich prácu a 48. tam nastal problém s úhradami a problém s celkovou zákazkou zo strany Hajé restaurant.“ Uvedené potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Z., ktorý uviedol, že po jeho poslednej faktúre z decembra 2015, mal telefonát od Hajé ml., ako je možné, že dostáva faktúru od pána Mišenka a dostáva zároveň faktúru od NOVO HOLDING, a to za rovnakú prácu. Faktúra bola za posledný týždeň v novembri, asi 48. týždeň 2015.“ Žalovaný napokon sám uviedol, že od mesiaca november 2015 vykonával aj stavebné práce pre spoločnosť Hajé, bližší dátum však nešpecifikoval a zároveň nepredložil dôkazy, ktorým by rozporoval tvrdenia žalobcu, že žalovaný pracoval pre spoločnosť Hajé od 48. týždňa v roku 2015. Na základe uvedeného mal súd dostatočne preukázané, že žalovaný začal pracovať pre spoločnosť Hajé od 48. týždňa, a teda žaloba bola podaná včas, pričom zároveň došlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, aby preukázal opak. V prípade, že strana zaťažená dôkazným bremenom prednesie aspoň „oporné body“ skutkového stavu a zvýši tak pravdepodobnosť svojich skutkových tvrdení, nastupuje „vysvetľovacia povinnosť“ protistrany. Nesplnenie tejto povinnosti bude mať za následok hodnotenie dôkazu v neprospech strany, ktorá vysvetľovaciu povinnosť nesplnila. Pokiaľ sa žalovaný chce v konaní úspešne brániť, musí poprieť skutkové tvrdenia a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Žalovaný však neuviedol skutočnosti ani nepredložil dôkazy, ktorým by účinne poprel tvrdenia žalobcu.
53. V článku V ods. 4 Zmluvy o dielo, bola dohodnutá zmluvná pokuta, a to v prípade, že žalovaný poruší niektorý zo svojich záväzkov uvedených v ods. 2 tohto článku, a to vo výške 15.000,00 €. Súd dospel k záveru, že zmluvná pokuta žiadaná žalobcom je primerane vysoká, a to vzhľadom na mesačnú odmenu žalovaného od žalobcu v priemere 1.500,00 € (viď predložené FA) ako aj obrat žalobcu, ktorý dosiahol od spoločnosti Hajé, keď s ňou spolupracoval, vo výške cca 100.000,00 € či následná spolupráca žalovaného so spoločnosťou Hajé v niekoľkých nasledujúcich rokoch. Uplatnenú výšku súd považoval za primeranú, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo k viacerým porušeniam zmluvy, a to jednak podľa článku V ods. 2 písm. d) Zmluvy o diel, kde sa žalovaný zaviazal nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bezvedomia a písomného súhlasu žalobcu ako aj podľa článku V ods. 2 písm. c) Zmluvy o dielo, kde sa žalovaný zaviazal nezneužívať informácie nadobudnuté v súvislosti s vykonávaním prác na základe tejto zmluvy pre vlastný prospech a obohatenie (žalovaný získal informácie a kontakt na spoločnosť Hajé od žalovaného). Súd tak považoval zmluvnú pokutu za primeranú a zdôrazňuje, že zmluvná pokuta plní zabezpečovaciu, preventívnu aj sankčnú funkciu a postup žalovaného bol spôsobilý ohroziť výkon podnikateľskej činnosti žalobcu.
54. Na základe vyššie uvedeného súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
55. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, súd ho zaviazal, v súlade s ustanovením § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, s poukazom na čl. III ods. 1, ods. 2 písm. a) a ods. 3 Zmluvy o dielo, aj na zaplatenie príslušného zákonného úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne z dlžnej sumy 15.000,00 € od 01.01.2016 až do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
56. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
57. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
58. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. O nároku na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku rozhodol súd tak, že tento v rozsahu 100 % priznal žalobcovi, keďže mal vo veci plný úspech s tým, že o výške trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Prešov. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP).
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods.1 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP).
Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. (§ 371 a § 372 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.