Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21Cb-9-2018.pdf
PDF · 137.34 KB
Case nature
Area
Subarea
21Cb/9/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: NOVO HOLDING, s.r.o., so sídlom Jarková 28, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 36 509 680, zastúpeného advokátskou kanceláriou AK PITOŇÁKOVÁ, s.r.o., so sídlom Slovenská 5/B, 080 01 Prešov, IČO: 53 584 139, proti žalovanému: Pavol Karaffa, miesto podnikania Červená Voda 79, 083 01 Červená Voda, IČO: 41 516 451, zastúpenému: JUDr. Lenkou Polák Csikyovou, advokátkou, Hlavná 137, 080 01 Prešov, IČO: 42 384 061, o zaplatenie sumy 15.000 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca žalobou zo dňa 18.12.2017, doručenou tunajšiemu súdu elektronicky dňa 18.12.2017, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.000 eur a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 15.000 eur od 1.4.2016 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tak, že medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom bola dňa 5.1.2015 uzavretá Rámcová zmluva o dielo (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu realizovať stavebné práce, za podmienok špecifikovaných v zmluve o dielo. Zmluvný vzťah medzi stranami bol dlhodobý, pričom obdobná Rámcová zmluva o dielo bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom uzatvorená aj dňa 3.1.2014, v trvaní do 31.12.2014 , na obdobie roku 2014. Miestom výkonu stavebných prác podľa čl. II zmluvy o dielo mali byť krajiny Európskej únie, pričom stavebné, najmä maliarske práce, v roku 2015 boli realizované v Holandsku, prevažne v meste Lelystad, pre koncového zákazníka, najmä pre spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aascholver B.V., patriace do skupiny Hajé Holding B.V.. Do novembra 2015 vykonával žalovaný pre žalobcu stavebné-maliarske práce v subdodávkach, pričom od novembra 2015, po predchádzajúcej dohode medzi žalovaným a zástupcami spoločností Hajé Holding B.V. alebo Hajé Reestaurant de Aascholver B.V., patriacich do skupiny Hajé Holding B.V., avšak bez vedomia a písomného súhlasu žalobcu, začal žalovaný vykonávať stavebné- maliarske práce priamo pre tieto spoločnosti. V zmysle článku V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo sa žalovaný ako dodávateľ žalobcovi ako objednávateľovi zaviazal: „ nevykonávať práce pre tieto osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa“. Zároveň, podľa článku V. ods. 4 zmluvy o dielo „ V prípade, že dodávateľ poruší niektorý zo svojich
záväzkov uvedených v ods. 2 tohto článku, uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške = 15.000,- Eur.“ Konaním žalovaného od novembra 2015, kedy v priamom vzťahu pre niektorú zo spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aascholver B.V., patriacich do skupiny Hajé Holding B.V.. začal vykonávať stavebné-maliarske práce, a teda samostatne a priamo, vo svojom mene, začal vykonávať práce u osôb, u ktorých predtým realizoval práce na základe zmluvy o dielo pre žalobcu, a to bez jeho vedomia a písomného súhlasu, došlo zo strany žalovaného k porušeniu vyššie citovaného záväzku obsiahnutého v čl. V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo, majúceho za účel chrániť predovšetkým obchodné záujmy žalobcu (konkurenčná doložka upravujúca zákaz konkurencie). Skutočnosť, že žalobca bol v priamom obchodnom vzťahu so spoločnosťami Hajé Restaurant De Lepelaar B. V. alebo Hajé Restaurant de Aalscholver B.V., patriacimi do skupiny Hajé Holding B.V. potvrdzujú aj faktúry vystavené žalobcom v období 2015 týmto spoločnostiam. Týmito faktúrami boli vyúčtované aj práce žalovaného realizované v subdodávkach pre žalobcu. Uvedené preukazuje žalobca aj faktúrami, ktoré vystavil žalovaný žalobcovi v roku 2015, čo potvrdzuje, že žalovaný skutočne vykonával stavebné - maliarske práce pre žalobcu, za čo mu žalobca na základe takto vystavených faktúr za tieto práce platil, a to až do novembra 2015. Hoci žalovaný zmluvný vzťah so žalobcom na základe zmluvy o dielo nerešpektoval, k riadnemu ukončeniu zmluvy o dielo nedošlo. Žalobca porušenie povinnosti žalovaným v zmysle bodu 5 a nasl. tejto žaloby preukazuje predovšetkým svedectvami svedkov, ktorí potvrdia, že zo strany žalovaného Pavla Karaffu došlo k takému konaniu, ktoré napĺňa všetky znaky konania predstavujúceho porušenie zákazu konkurencie, podľa tzv. konkurenčnej doložky, v zmysle čl. V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo. Teda, že zo strany žalovaného Pavla Karaffu došlo k porušeniu zmluvy o dielo a obídeniu zmluvného vzťahu žalobcu a žalovaného, priamym napojením sa na hlavného objednávateľa stavebných prác v Holandsku. Skutočnosť, že zo strany žalovaného Pavla Karaffu došlo k porušeniu konkurenčnej doložky a porušeniu zákazu konkurencie, potvrdzuje aj mailová komunikácia medzi Ing. Petrom Novotným, konateľom a hlavným manažérom žalobcu a zástupcami spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aalscholver B.V., patriacich do skupiny Hajé Holding B.V., vrátane pána Etienne de Jagera. Nakoľko žalovaný porušil povinnosť pod čl. V. ods. 2 písm. d) zmluvy o dielo, žalobcovi podľa článku V. ods. 4 zmluvy o dielo vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty, a to listom zo dňa 21.3.2016, doručeného žalovanému dňa 24.3.2016, v lehote 7 dní odo dňa doručenia, avšak bezúspešne. Pohľadávka žalobcu z titulu zmluvnej pokuty tak ku dňu tohto podania predstavuje sumu vo výške 15.000 eur s príslušenstvom .
3. Okresný súd Prešov vydal dňa 7.2.2018 platobný rozkaz, č. k. 21Cb/9/2018-52, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 15.000 eur s príslušenstvom v prospech žalobcu.
4. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 20.3.2018, č. k. 21Cb/9/2018-61 zrušil platobný rozkaz Okresného súdu Prešov zo dňa 7.2.2018, č. k. 21Cb/9/2018-52, a to podľa ust. § 267 ods. 3 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), keďže žalovaný podal včas odpor s vecným odôvodnením. V odpore zo dňa 26.2.2018 voči vydanému platobnému rozkazu právna zástupkyňa žalovaného, okrem iného uviedla, že žalovaný popiera uplatnený nárok žalobcu v celom rozsahu, a to čo do jeho dôvodu a výšky. Žalovaný navrhuje žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Z predloženej žaloby zo dňa 14.12.2017, ako aj z predložených listinných dôkazov nevyplýva dôvodnosť uplatneného nároku. Je pravdou, že žalovaný v zmluve označený ako dodávateľ bol v záväzkovom vzťahu so žalobcom (v zmluve označený ako odberateľ) na základe predloženej Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 3.1.2014 a následne na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Na ich základe, ako aj na základe konkrétnych objednávok, žalovaný skutočne vykonával práce pre žalobcu. Preukazujú to aj žalobcom predložené faktúry v období do mája 2015, ktoré ako dodávateľ vystavil žalovaný. Túto skutočnosť žalovaný nerozporuje a považuje ju za nespornú. Vzájomná spolupráca trvala do októbra 2015, ktorá však skončila z dôvodu porušovania platobnej disciplíny na strane žalobcu. Žalovaný popiera, aby následne od novembra 2015 bol v akomkoľvek záväzkovom vzťahu so spoločnosťou Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aalscholver B.V., patriacich do skupiny Hajé Holding B.V., ako to tvrdí žalobca, tzn. žalovaný popiera, aby v rozhodnom čase vykonával stavebné práce - maliarske práce priamo pre tieto spoločnosti. Dôvodnosť uplatneného nároku však nevyplýva ani z jedného z predložených listinných dôkazov. Z listín predložených v cudzom jazyku zo strany žalobcu (bez úradného prekladu) v žalobe označené ako dôkaz č. 3 vyplýva len, že v období od januára 2015 do októbra 2015 vyúčtoval žalobca určité sumy odberateľovi (zákazníkovi) Hajé Restaurant de Lepelaar B.V., Hajé Restaurant de Aalschofver B.V. a Hajé Holding B.V. Rovnako predložené listinné dôkazy, a to faktúry,
ktoré vystavil žalovaný ako dodávateľ žalobcovi ako odberateľovi preukazujú len skutočnosť, že žalovaný vyúčtoval odmenu za práce vykonané pre žalobcu. Rovnako samotné Rámcové zmluvy o dielo, uzavreté medzi žalobcom a žalovaným dňa 3.1.2014 a 5.1.2015, preukazujú len existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Právna zástupkyňa žalovaného ďalej podotkla, že žiadna e-mailová komunikácia s úradným prekladom, označená v žalobe, doručená nebola. Zo žiadnych žalobcom predložených listinných dôkazov tak ani okrajovo nevyplýva, aby žalovaný od novembra 2015 vykonával akékoľvek práce priamo pre spoločnosť Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aalscholver B.V., patriacich do skupiny Hajé Holding B.V. a tým porušil konkurenčnú doložku - povinnosť podľa čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 , čo malo podľa tvrdenia žalobcu založiť jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15.000 eur uplatnený v tomto konaní. Žalovaný považuje „konkurenčnú doložku“, a to zmluvné ustanovenie čl. V ods. 1 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 za absolútne neplatné pre absenciu obligatórnych zákonných náležitostí § 672a ods. 1 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom a účinnom znení Ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka je ustanovením, ktoré predstavuje zákonnú úpravu „konkurenčnej doložky“ pri zmluvnom type - zmluve o obchodnom zastúpení. V zmysle konštantnej judikatúry „je možné“ konkurenčnú doložku dohodnúť aj pri inom zmluvnom type ako zmluva o obchodnom zastúpení. Podmienkou je však zachovanie podstatných náležitostí takej klauzuly ako sú definované v ust § 672a Obchodného zákonníka, pričom vymedzenie územného rozsahu platnosti klauzuly je jednou z podstatných náležitostí.“ „Hmotnoprávny inštitút konkurenčnej doložky je možné uplatniť aj pri inom zmluvnom type ako je zmluva o obchodnom zastúpení. Ak zo strany účastníkov zmluvných vzťahov dôjde k uplatneniu inštitútu konkurenčnej doložky v inom zmluvnom type, v tomto prípade zmluve o dielo, tak kritéria tohto inštitútu vyjadrené pri zmluvnom type o obchodnom zastúpení podľa §672a ods. 1, ods. 2 Obchodného zákonníka je potrebné aplikovať aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type. Nevymedzenie zákazu konkurencie na určité územie je neprimeraným zásahom do práva slobodného podnikania žalovaného, čo je v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov zmluvy a taká konkurenčná doložka sa svojím obsahom prieči dobrým mravom a je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Zo znenia ustanovenia čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 je zrejmé, že v ňom absolútne absentuje teritoriálne vymedzenie, na ktoré sa má konkurenčná doložka vzťahovať. Takto formulovanú konkurenčnú doložku je nutné považovať pre absenciu zákonných náležitostí ust. § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka za absolútne neplatné zmluvné dojednanie. Okrem uvedeného žalovaný považuje za nedostatočne určitú formuláciu predmetnej konkurenčnej doložky v časti: „Dodávateľ sa zaväzuje nevykonávať práce....“ Z predmetnej formulácie tak nie je určito vymedzené, na aké konkrétne práce sa má konkurenčná doložka vzťahovať. Už samotné ustanovenie čl. I bod 1 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 nie je formulované určito, keďže rozsah prác je vymedzený len príkladmo a končí sa slovom atď. Z uvedených zmluvných dojednaní tak nie je možné určiť, na aké konkrétne práce sa má konkurenčná doložka vzťahovať. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak bezpredmetné, či zo strany žalovaného došlo, resp. nedošlo k porušeniu povinnosti podľa ustanovenia čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, pretože z prípadného porušenia neplatne dohodnutej povinnosti nie je možné vyvodzovať žiadne nároky, a teda ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.
5. Právny zástupca žalobcu vo svojom vyjadrení, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené elektronicky dňa 25.4.2018, okrem iného uviedol, že žalobca sa nestotožnuje s právnym názorom žalovaného vo vzťahu k absolútnej neplatnosti dojednanej úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovanými ako podnikateľskými subjektami v Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 5.1.2015, týkajúcej sa povinnosti žalovaného zdržať sa vykonávať práce pre tie osoby, u ktorých žalovaný realizoval práce na základe zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Napriek žalobcovmu označeniu celej predmetnej úpravy v žalobe ako tzv. konkurenčnej doložky, nie je podľa názoru žalobcu na danú vec správne aplikovať §672a Obchodného zákonníka, a to aj z dôvodu popretia princípu zmluvnej slobody medzi žalobcom a žalovaným ako zmluvnými stranami Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Hoci tzv. konkurenčná doložka nie je upravená v rámci ustanovení Obchodného zákonníka k zmluve o dielo (§ 536 a násl. Obchodného zákonníka) , neznamená to, že v rámci princípu voľnosti zmluvných strán nemohli byť medzi zmluvnými stranami dojednané povinnosti, za porušenie ktorých nastupuje sankcia v podobe zmluvnej pokuty ako zabezpečovacieho prostriedku. Podľa názoru žalobcu sa žalovaným označené rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, ako aj rozsudku Krajského súdu v Žiline, týkali zmluvy o obchodnom zastúpení ako zmluvného typu podľa § 652 Obchodného zákonníka a násl., resp. mandátnej zmluvy ako komisionárskej zmluvy, na ktorú sa v zmysle § 590 Obchodného zákonníka primerane použijú ustanovenia upravujúce zmluvu o obchodnom zastúpení, pričom tieto z povahy veci majú odlišný
charakter na rozdiel od zmluvy o dielo. Predmetné súdne rozhodnutia tiež vychádzajú zo skutkovo odlišného stavu, preto ich nie je možné v danej veci aplikovať. Žalobca má za to, že predovšetkým zo žalovaným označeného rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 17.2.2016, sp. zn. 1Cob/274/2015 nie je tiež zrejmá a riadne odôvodnená analógia §672a Obchodného zákonníka (analógia iuris), predovšetkým pre zmluvu o dielo, najmä pokiaľ ide o žalovaným namietané absencie obligatórnych náležitostí. Podľa názoru žalobcu nie je namieste na nárok uplatňovaný žalobcom v tomto konaní pozerať výlučne cez inštitút tzv. konkurenčnej doložky v zmysle § 672a Obchodného zákonníka, keďže charakter povinnosti podľa čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 predurčuje ochranu záujmov žalobcu ako podnikateľa a objednávateľa, ktorá má aktuálny dosah, t. j. vzťahuje sa predovšetkým na vzťahy žalobcu a žalovaného existujúce v čase trvania zmluvy o dielo, teda aj na vzťahy žalobcu podnikajúceho v stavebníctve pre holandských obchodných partnerov - vyplýva to tiež zo samotnej formulácie žalovaným porušenej zmluvnej povinnosti „nevykonávať práce pre tie isté osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy ....“ Na rozdiel od konkurenčnej doložky upravenej v § 672a Obchodného zákonníka, má povinnosť podľa čl. V ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.205 odlišný význam a dosah, keďže má primárne chrániť aktuálne vzťahy žalobcu ako podnikateľa v stavebníctve, najmä z dôvodu, že dodávateľ stavebných prác v čase trvania zmluvy o dielo (v tomto prípade žalovaný) získava v dôsledku vzťahu s objednávateľom (žalobca NOVO HOLDING, s.r.o.) kompletné informácie týkajúce sa konkrétnych holandských partnerov, pre ktorých v danom čase vykonáva práce. Takéto informácie je tak schopný zneužiť, čo sa aj v danom prípade zo strany žalovaného udialo. Nebolo žiadnym účelom zo strany žalobcu zasahovať do práva na podnikanie žalovaného, ani ho neprimerane obmedzovať vo vzťahu k voľnej obchodnej súťaži na trhu služieb. Žalobca má za to, že medzi žalobcom a žalovaným boli stavebné práce, ako aj miesto ich výkonu na rok 2015 riadne dohodnuté. Požiadavka, že povinnosť zdržať sa vykonávania prác žalovaným mala byť aj teritoriálne (územne) vymedzená tak nie je vôbec namieste, nielen pre vyššie uvedené, ale ani preto, že záväzok týkajúci sa výkonu diela (čiastkových diel), najmä miesto výkonu prác (Holandsko) boli medzi žalobcom a žalovaným riadne a určito dohodnuté. Žalovaný mal vedomosť, kde mal vykonávať práce pre žalobcu, preto požiadavka na konkrétne teritoriálne vymedzenie povinnosti zdržať sa vykonávania prác žalovaným pre osoby, u ktorých vykonával práce na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, by bola prílišne formalistická, navyše nemajúca oporu v platnej právnej úprave. Ostatne tomu svedčí aj predchádzajúci zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, na základe Rámcovej zmluvy o dielo za rok 2014. Už v roku 2014 boli zo strany žalovaného pre žalobcu vykonávané stavebné práce - maliarske práce v Holandsku. Skutočnosti, že medzi žalobcom a žalovaným boli práce a ich miesto riadne dohodnuté, svedčia aj faktúry vystavované žalovaným žalobcovi za rok 2015 (výslovne žalovaným uvedené, že sa jednalo o maliarske práce v Holandsku, podobne však bez bližšej špecifikácie). Popieranie určitosti záväzku dojednaného medzi žalobcom a žalovaným v roku 2015 Rámcovou zmluvou o dielo z 5.1.2015 by znamenalo aj popretie oprávnenosti fakturácie takýchto prác zo strany žalovaného do októbra 2015 a samozrejme za obdobie predtým.
6. Právna zástupkyňa žalovaného vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 29.6.2018, okrem iného uviedla, že ak žalobca popiera, že medzi stranami sporu došlo k ukončeniu vzájomnej spolupráce, tak na tomto mieste žalovaný poukazuje, okrem iného aj na čl. III ods. 1, ods.2 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015. Ak záväzkový vzťah medzi stranami sporu nezanikol ani jedným zo spôsobov uvedených v čl. III ods. 2 písm. b) -d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, potom záväzkový vzťah zanikol najneskôr uplynutím dohodnutej doby, a to dňa 31.12.2015, v súlade s čl. III ods. 1, ods. 2 písm. a) predmetnej zmluvy. Žalovaný zotrváva na svojom tvrdení, že pre žalobcu už následne od novembra 2015 nevykonával práce z dôvodu na strane žalobcu. Z predložených faktúr žalobcom je zrejmé, že tie boli vystavené žalovaným len do novembra 2015. Logicky je potom možné usúdiť, že od tohto obdobia už žalovaný pre žalobcu práce nevykonával, keďže už odmenu za práce nevyfakturoval. Rovnako žalovaný zotrváva na svojom vyjadrení, že nikdy nebol v zmluvnom vzťahu zo žiadnou z holandských spoločností, u ktorých predtým vykonával práce pre žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že tomu tak bolo, doposiaľ žalobca nepreukázal žiadnym relevantným spôsobom. Žalovaný však považuje za neúčelné preukazovať všetky žalobcom uvádzané skutočnosti, týkajúce sa okolností porušenia konkurenčnej doložky, keďže túto považuje žalovaný za neplatnú. Obrana žalobcu spočívajúca v tom, že kogentné ust. § 672a Obchodného zákonníka, týkajúce sa obligatórnych náležitostí konkurenčnej doložky, nie je možné aplikovať na záväzkový vzťah zo zmluvy o dielo, nemôže pred súdom obstáť. Tento svoj právny názor žalobca žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil. Práve rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/274/2015 zo dňa 17.2.2016, na ktorý žalovaný vo svojom odpore poukázal, sa týka obdobnej situácie, keďže v tejto veci „žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, na základe ktorej sa
žalovaný ako zhotoviteľ zaviazal vykonať pre žalobcu dielo na stavbe obchodného partnera žalobcu, ktorým je nemecká obchodná spoločnosť.“ Preto bolo na mieste pri posudzovaní otázky platnosti konkurenčnej doložky v predmetnej právnej veci poukázať práve na rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 13Cob/274/2015 zo dňa 17.2.2016. Pre posilnenie svojej argumentácie žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu Žilina, sp. zn. 13Cob/196/2015 zo dňa 18.11.2015, z ktorého expressis verbis vyplýva:... „ak je pri inom zmluvnom type dohodnutý hmotno-právny inštitút konkurenčnej doložky, ktorá je výslovne upravená v zmluve o obchodnom zastúpení podľa § 672a ods. 1, ods. 2 ObZ, tak kritéria tohto inštitútu sú použiteľné aj v prípade jeho dojednania pri inom zmluvnom type ako to bolo v predmetnej veci pri zmluve o dielo. „Keďže konkurenčná doložka zasahuje do základných slobôd, predovšetkým práva na slobodné podnikanie, je nevyhnutné ju regulovať, a to dostatočným obmedzením (zúžením) geografickým a obmedzením vecným a časovým. Podstatné náležitosti konkurenčnej doložky podľa ust. § 672a Obchodného zákonníka bolo potrebné aplikovať aj pre dojednanie konkurenčnej doložky pri iných zmluvných typoch než pri zmluve o obchodnom zastúpení, pretože nebol dôvod, aby pri iných zmluvných typoch bol zákaz konkurencie vymedzený prísnejšie a rozsiahlejšie či neobmedzene v porovnaní s úpravou v § 672a Obchodného zákonníka (rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 18.11.2015, sp. zn. 13cob/196/2015). Vychádzajúc z vyššie uvedeného je jednoznačný záver, že aj pri zmluve o dielo sa vyžaduje splnenie obligatórnych náležitostí stanovených ust. § 672a Obchodného zákonníka. Argumentácia žalobcu obsiahnutá vo vyjadrení zo dňa 27.3.2018 je preto neopodstatnená. Je nevyhnutné sa zaoberať otázkou teritoriálneho vymedzenia konkurenčnej doložky ako zákonnej podmienky jej platnosti. Žalovaný trvá na tom, že z textu čl. V ods. 2 písm. d) spornej Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, v ktorom je obsiahnutá konkurenčná doložka, a to : „ dodávateľ sa zaväzuje nevykonávať práce pre tie osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa“ ani okrajovo nevyplýva teritoriálne vymedzenie tohto záväzku, a teda táto obligatórna náležitosť v takto vymedzenej konkurenčnej doložke absentuje. Záväzok „nevykonávať práce pre osoby, u ktorých vykonával dodávateľ práce na základe tejto zmluvy“ nevymedzuje, že tento záväzok sa má vzťahovať na to isté územie, kde boli tieto žalovaným práce doposiaľ vykonávané, resp. na iné určité územie. V Rámcovej zmluve o dielo zo dňa 5.1.2015 bolo v čl. II zmluvy síce dohodnuté, „miesto výkonu prác: krajiny Európskej únie“. Zo znenia konkurenčnej doložky však nemožno vôbec usúdiť, či táto má byť teritoriálne vymedzená v tomto rozsahu alebo inom, keďže znenie konkurenčnej doložky neobsahuje ani odkaz na tento článok zmluvy. Ak by sa mala konkurenčná doložka vzťahovať na všetky krajiny EÚ, predstavovalo by ale takéto dojednanie neprimeraný zásah do práv žalovaného ako podnikateľa. Ak žalobca vo svojom vyjadrení tvrdí, že miesto výkonu prác bolo medzi stranami sporu riadne a určito vymedzené, a to Holandsko, tak žalovaný podotýka, že takéto územné vymedzenie konkurenčnej doložky nevyplýva zo žiadnej z predložených listín. To, že žalovaný mal podľa vyjadrenia žalobcu vedomosť, kde má práce vykonávať, neznamená, že konkurenčná doložka spĺňa zákonné náležitosti. Ustanovenie § 672a Obchodného zákonníka stanovuje pre dojednanie o konkurenčnej doložke obligatórne písomnú formu, a preto akákoľvek vedomosť, či ústne dojednanie sú na tomto mieste irelevantné. Otázku platnosti, resp. neplatnosti konkurenčnej doložky je potrebné posudzovať samostatne ako samostatný hmotno-právny inštitút a nie v kontexte v celej zmluvy, prípadne v kontexte predošlých zmluvných vzťahov medzi sporovými stranami ako to nesprávne uvádza vo svojom vyjadrení žalobca. S prihliadnutím na všetky okolnosti je nutné dospieť k záveru, že sporná konkurenčná doložka nemá všetky zákonom predpísané obligatórne náležitosti. Nevymedzenie zákazu konkurencie na určité územie v konkurenčnej doložke sa prieči dobrým mravom a je preto podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná (rozhodnutie NS ČR č. 32Odo/659/2005). S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti nemohol žalobcovi vzniknúť nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorej zaplatenia sa v tomto konaní domáha, keďže táto by bola viazaná na porušenie záväzku žalovaným z neplatného právneho úkonu /neplatnú konkurenčnú doložku. Zmluvnú pokutu možno dohodnúť pre prípad porušenia akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Záväzok z dohody o zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, a preto jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Ak ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky akcesorického záväzku, ktorý mal zabezpečiť plnenie zmluvnej povinnosti (R44/1999). Uplatňovaný nárok žalobcu je preto nutné považovať za nedôvodný.
7. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 súd pripustil zmenu žaloby, spočívajúcu v doplnení rozhodujúcich skutočností tvrdených v pôvodnej žalobe, a to v tom smere, že žalobca odôvodňuje dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty aj článkom V bod 2 písm. c) predmetnej Rámcovej zmluvy o dielo, uzavretej medzi sporovými stranami dňa 5.1.2015.
8. Na pojednávaní konanom dňa 12.11.2019 právna zástupkyňa žalovaného po pripustení zmeny žaloby uviedla, že má za to, že tento nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za porušenie článku V ods. 2 písm. c) zmluvy, teda konkrétne tohto ustanovenia zmluvy, je premlčaný, keďže bol uplatnený po uplynutí premlčacej doby s poukazom na to, že tak ako to bolo odôvodnené zo strany žalobcu, k zneužitiu informácií v obchodnom styku medzi sporovými stranami malo dôjsť na prelome mesiacov október, november 2015 a k uplatneniu tohto nároku došlo v súvislosti s návrhom na rozšírenie žaloby a pripustením zmeny žaloby, na základe návrhu žalobcu, na dnešnom pojednávaní, teda dňa 12.11.2019, čo je po uplynutí 4-ročnej premlčacej doby.
9. Na pojednávaní konanom dňa 16.9.2021 svedok Stanislav Miženko v rámci svojej svedeckej výpovede, okrem iného uviedol, že čo sa týka zmluvného vzťahu s firmou Hajé, tak tam vznikol právny vzťah na základe zmluvy uzatvorenej medzi firmou Hajé Restaurant a jeho novou firmou. Pán Karaffa nebol v priamom zmluvnom vzťahu v novembri 2015 s firmou Hajé Restaurant, ale bol v zmluvnom vzťahu s jeho spoločnosťou Stanorenovation s.r.o., ktorá mala zase zmluvný vzťah s firmou Hajé Restaurant. Pre firmu Hajé on a pán Karaffa začali pracovať asi 4.11.2015. Čiže už ako Stanorenovation s.r.o. a pán Karaffa spolu s firmou Stanorenovation s.r.o. v zmluvnom vzťahu. Pán Karaffa mu faktúrami účtoval odplaty za vykonané práce pre firmu Stanorenovation s.r.o., ktoré v konečnom dôsledku boli pre firmu Hajé Restaurant.
10. V priebehu dokazovania súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu Ing. Petra Novotného, výsluchom žalovaného Pavla Karaffu, výsluchom svedkov AU., ako aj oboznámením listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Výpisu z Obchodného registra ohľadne žalobcu, Výpisu zo Živnostenského registra ohľadne žalovaného, Zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, Zmluvy o dielo zo dňa 3.1.2014, Faktúr spoločnosti NOVO HOLDING, s.r.o. za rok 2015, faktúr žalovaného vystavených žalobcovi, e-mailovej komunikácie s úradným prekladom, platobného rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 27.3.2018, vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 29.6.2018, Potvrdenia o podaní žiadosti o vystavenie formulára A1 zo dňa 9.1.2015, všetkých faktúr vystavených žalovaným za kalendárny rok 2015, Rozsudku Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 4Cb/29/2016 zo dňa 30.5.2016, vyjadrenia právnej zástupkyne žalovaného zo dňa 5.10.2021, ako aj ďalšieho spisového materiálu a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
11. Medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom bola dňa 5.1.2015 uzavretá Rámcová zmluva o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal pre žalobcu realizovať stavebné práce, za podmienok špecifikovaných v predmetnej zmluve. Zmluvný vzťah medzi stranami bol dlhodobý, pričom obdobná Rámcová zmluva o dielo bola medzi žalobcom ako objednávateľom a žalovaným ako dodávateľom uzatvorená aj dňa 3.1.2014, v trvaní do 31.12.2014 , na obdobie roku 2014. Miestom výkonu stavebných prác podľa čl. II Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 boli krajiny Európskej únie, pričom stavebné, najmä maliarske práce, boli v roku 2015 realizované v Holandsku, prevažne v meste Lelystad, pre koncového zákazníka, najmä pre spoločnosti Hajé Restaurant de Lepelaar B.V. alebo Hajé Restaurant de Aascholver B.V., patriace do skupiny Hajé Holding B.V.. Tak sa to realizovalo do novembra 2015. Od novembra 2015, po predchádzajúcej dohode medzi žalovaným a Stanislavom Miženkom, však žalovaný ako subdodávateľ, prostredníctvom spoločnosti p. Miženku - Stanorenovation s.r.o., začal vykonávať stavebné-maliarske práce pre spoločností Hajé Holding B.V. a Hajé Reestaurant de Aascholver B.V., patriace do skupiny Hajé Holding B.V. To sa udialo bez vedomia a písomného súhlasu žalobcu, a napriek tomu, že sa žalovaný žalobcovi v článku V. ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 zaviazal: „ nevykonávať práce pre tieto osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa“. Záväzky vyplývajúce z ods. 2 Čl. V Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 sa dodávateľ - žalovaný zaviazal dodržiavať počas trvania zmluvy a v období 2 rokov po zániku predmetnej zmluvy. Sporové strany sa v článku V. ods. 4 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 dohodli, že: „ V prípade, že dodávateľ poruší niektorý zo svojich záväzkov uvedených v ods. 2 tohto článku, uhradí objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške = 15.000,- Eur.“ Konaním žalovaného od novembra 2015, kedy v subdodávateľskom vzťahu so spoločnosťou Stanorenovation s.r.o. začal vykonávať stavebné-maliarske práce pre spoločnosti patriace do skupiny Hajé Holding B.V., teda začal v konečnom dôsledku vykonávať práce u osôb, u ktorých predtým realizoval práce, na základe Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 pre žalobcu, a to bez jeho vedomia a písomného súhlasu, došlo zo strany žalovaného k porušeniu vyššie citovaného záväzku obsiahnutého v čl. V. ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo, majúceho za účel chrániť predovšetkým obchodné záujmy žalobcu. Nakoľko žalovaný porušil povinnosť pod čl. V. ods. 2 písm.
d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, žalobcovi podľa článku V. ods. 4 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 vznikol voči žalovanému nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty, a to listom zo dňa 21.3.2016, doručeným žalovanému dňa 24.3.2016, v lehote 7 dní odo dňa doručenia, avšak bezúspešne. Žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur doposiaľ neuhradil.
12. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
13. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
14. Podľa § 545 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak z dojednania o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné, je dlžník zaviazaný plniť povinnosť, ktorej splnenie bolo zabezpečené zmluvnou pokutou, aj po jej zaplatení.
15. Podľa § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.
16. Podľa § 545 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak z dohody nevyplýva niečo iné, nie je dlžník povinný zmluvnú pokutu zaplatiť, ak porušenie povinnosti nezavinil.
17. Podľa § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.
18. Podľa § 301 Obchodného zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, a to až do výšky škody, ktorá vznikla do doby súdneho rozhodnutia porušením zmluvnej povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta. Na náhradu škody, ktorá vznikla neskôr, je poškodený oprávnený do výšky zmluvnej pokuty podľa § 373 a nasl.
19. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
20. Podľa § 365 ods. 2 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia dokladu alebo do 30 dní odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom, podľa toho, ktorý z týchto dní nastal neskôr, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti. Ak je deň doručenia dokladu neistý, dlžník je v omeškaní uplynutím 30. dňa odo dňa poskytnutia plnenia veriteľom. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
21. Podľa § 365 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník, ktorého záväzok spočíva v peňažnom plnení, je v omeškaní, ak nesplní riadne a najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia prehliadky plnenia veriteľa, ak zo zmluvy nevyplýva iná lehota splatnosti a ak sa po plnení veriteľa má uskutočniť jeho prehliadka na účel zistenia, či veriteľ plnil riadne. Dlžník je v omeškaní, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
22. Podľa § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka, dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
23. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
24. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
25. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého kalendárneho polroka omeškania.
26. Podľa § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov, takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
27. Podľa § 672a ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmluve možno písomne dohodnúť, že obchodný zástupca nesmie najdlhšie dva roky po skončení zmluvy na určenom území alebo voči určenému okruhu zákazníkov na tomto území vykonávať na vlastný alebo cudzí účet činnosť, ktorá bola predmetom obchodného zastúpenia, alebo inú činnosť, ktorá by mala súťažnú povahu voči podnikaniu zastúpeného.
28. Podľa § 672a ods. 2 Obchodného zákonníka, v prípade pochybností môže súd konkurenčnú doložku, ktorá by obmedzovala obchodného zástupcu viac, ako vyžaduje potrebná miera ochrany zastúpeného, obmedziť alebo vyhlásiť za neplatnú.
29. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalovaný porušil svoju zmluvnú povinnosť podľa čl. V. ods. 2 písm. d) Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 a žalobcovi tak podľa článku V. ods. 4 Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015 vznikol nárok na zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu zmluvnej pokuty, a to listom zo dňa 21.3.2016, doručeným žalovanému dňa 24.3.2016, v lehote 7 dní odo dňa doručenia, avšak bezúspešne. Žalovaný žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 15.000 eur doposiaľ neuhradil. Žalovaný takto žalobcovi doposiaľ dlhuje sumu 15.000 eur titulom zmluvnej pokuty. Súd preto oprávnenej žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 15.000 eur vyhovel a zaviazal žalovaného na jej zaplatenie v prospech žalobcu.
31. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojho peňažného záväzku, zaviazal ho súd v súlade s ust. § 369 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, aj na zaplatenie príslušného zákonného 8 % ročného úroku z omeškania z dlžnej sumy 15.000 eur odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto pohľadávky žalobcu, t. j. od 1.4.2016, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia zo strany žalovaného, t. j. do zaplatenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
32. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania, z priloženej e-mailovej komunikácie je zrejmé, že žalovaný prostredníctvom spoločnosti p. Miženku - Stanorenovation s.r.o. začal vykonávať práce pre spoločnosť Hajé Holding, teda nie prostredníctvom subdodávok cez žalobcu, v 47.týždni roku 2015 tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi pán Miženko. Je teda zrejmé, že nárok nie je premlčaný, pretože k porušeniu povinností, ktoré vyplývali z Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015, došlo v 47.týždni roku 2015 a žalobca podal žalobu na súd18.12.2017, teda pred uplynutím 4-ročnej premlčacej doby.
33. Súd má za to, že pre naplnenie skutkovej podstaty pre vznik nároku na zmluvnú pokutu za porušenie povinnosti nevykonávať práce pre tie isté osoby, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu objednávateľa v zmysle ust. čl. V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy,
je rozhodujúci faktický výkon prác pre tie subjekty, ktoré sú alebo boli obchodnými partnermi žalobcu, bez ohľadu na to, či sa tento faktický výkon prác realizuje na základe priameho zmluvného vzťahu, alebo v subdodávke cez iný právny subjekt (v tomto prípade cez spoločnosť Stanorenovation s.r.o.). Uvedené ustanovenie totiž neuvádza „nevykonávať práce pre tie subjekty v priamom obchodo-právnom vzťahu, ....“, ale kladie dôraz len na „nevykonávanie práce pre tie subjekty, ....“, teda jednoznačne kladie dôraz na faktické vykonávanie prác, bez ohľadu na to či ide o priamy právny vzťah alebo nepriamy právny vzťah - vzťah subdodávateľský. Iný výklad predmetného ustanovenia by bol obchádzaním jeho zamýšľaného účelu.
34. Zmluvne dojednania o zmluvnej pokute sú dostatočne určitými a aj platnými dojednaniami. Systematickým a aj logickým výkladom predmetnej zmluvy možno dôjsť k záveru, že hlavným účelom dojednania zmluvnej pokuty za porušenie ust. Čl. V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy je ochrana obchodných záujmov žalobcu. V danom konkrétnom prípade snaha zabrániť žalovanému, aby prebral žalobcovi jeho zákazníkov, čo je legitímny, oprávnený nárok, ktorý nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa názoru súdu pri dojednaní zmluvnej pokuty, ktorá má aj znaky konkurenčnej doložky, nechýba ani vymedzenie územného rozsahu platnosti klauzuly, keďže ten je nepochybne daný krajinami Európskej únie (čl. II. Rámcovej zmluvy o dielo zo dňa 5.1.2015). Slovné spojenie „nevykonávať práce“ uvedené v čl. V. bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy nemožno v žiadnom prípade považovať za neurčité slovné spojenie, keďže z kontextu zmluvy nepochybne vyplýva, že tu ide o nevykonávanie tých istých prác, ktoré mal zazmluvnené žalovaný so žalobcom (a ktoré žalovaný pre žalobcu aj fakticky vykonával) pre subjekty z krajín Európskej únie, ktoré boli zmluvnými partnermi žalobcu a vystupovali na strane objednávateľa. Žalobca dojednaním zmluvnej pokuty pre porušenie povinnosti nevykonávať práce pre tie isté subjekty, u ktorých realizuje práce na základe tejto zmluvy bez vedomia a písomného súhlasu (čl. V bod 2. písm. d) predmetnej zmluvy) zásadným spôsobom žalovaného neobmedzil pri jeho podnikaní. Ako už bolo vyššie uvedené, toto dojednania nemožno považovať za dojednanie v rozpore s dobrými mravmi. V rozpore s dobrými mravmi naopak bolo konanie žalovaného, ktorý napriek tomu, že v Európskej únii žijú stovky miliónov ľudí a pôsobia v nej stovky miliónov právnických subjektov, ktorým mohol poskytnúť svoje služby, bez ukončenia zmluvného vzťahu so žalobcom začal fakticky vykonávať práce pre zmluvných odberateľov žalobcu a prevzal teda jeho zákazníkov.
35. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
37. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
38. O náhrade trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalobcu vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak, že priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť ich náhradu žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.