Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24Csp-28-2022.pdf
PDF · 146.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24Csp/28/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci žalobcu L. V.Ö., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Z. XX, XXX XX E. Z., občan SR, zastúpeného zástupcom JUDr. Marcel Ružarovský, advokát so sídlom A. Žarnova 11C, 917 02 Trnava, IČO: 53 711 343, proti žalovanému 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpeného zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu o výške náhrady trov konania.
III. Súd z r u š u j e Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 19Csp/11/2022-36 zo dňa 22.02.2022, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 26.04.2022 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená dňa 28.10.2016 medzi žalobcom a žalovaným, ktorou je zabezpečená pohľadávka žalovaného vyplývajúca zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere „lepšiasplátka“ č.1674200931 zo dňa 28.10.2016, je neplatná. Žalobca podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.10.2016 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšiasplátka“, na základe ktorej mu bol poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.000 EUR, ktorý bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú strany sporu uzavreli dňa 28.10.2016, t.j. v rovnaký deň ako uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca ďalej uviedol, že sa z dôvodu finančných ťažkostí dostal do omeškania so splácaním splátok úveru, v dôsledku čoho žalovaný listom zo dňa 9.11.2018 požiadal zamestnávateľa žalobcu spoločnosť Slovalco, a.s. o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu listom z januára 2022 žalobcovi potvrdil, že zrážky boli stále vykonávané vo výške 387,04 EUR mesačne, pričom za mesiac november 2018 bola zrážka vo výške 774,08 EUR a za mesiac december 2021 bola zrážka vo výške 193,52 EUR. Nakoľko sa žalobca domnieval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, domáhal sa vydania neodkladného opatrenia, čomu súd vyhovel a vydal uznesenie, na základe ktorého je podaná táto žaloba. Žalobca ďalej uviedol, že v jeden deň podpisoval množstvo dokumentov a namietal, že nemal reálnu možnosť porozumieť všetkému čo podpísal. Žalobca mal za to, že je logické, že spotrebiteľ, ktorý potrebuje finančné prostriedky v určitom obnose (ktorý sám nemá), navyše bez právneho vzdelania, nebude s bankou vyjednávať o obsahu zmluvy a „doťahovať sa“ o jednotlivých ustanoveniach, lebo jeho možnosť dosiahnuť zmenu zmluvy je len teoretická, pričom v prípade nepristúpenia na podmienky banky sa s ním zmluva o úvere
jednoducho neuzatvorí. Poukázal na to, že pri uzatváraní zmluvy o úvere mu bolo naznačené, že v prípade pristúpenia na dohodu o zrážkach zo mzdy sa zvyšuje možnosť poskytnutia úveru. Istým spôsobom bol teda nútený do uzatvorenia tejto dohody, pričom bol „postrašený“, že bez jej uzatvorenia je poskytnutie úveru rizikové. Žalobca uviedol, že by predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy neuzatvoril, ak by nemusel a nebol by nepriamo do nej nútený, čo podľa neho môže mať vplyv na platnosť dohody z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca namietal, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola síce uzatvorená vo forme osobitnej listiny, avšak sa jednalo o formulárovú, vopred pripravenú listinu, ktorej obsah nemohol ovplyvniť a nemal možnosť dohodu o zrážkach zo mzdy odmietnuť, preto ju s poukazom na § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa považuje za neplatnú. Prípustnosť žaloby žalobca odôvodňoval s poukazom na § 137 písm. d) CSP v spojení s § 3 ods. 5 a § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, eventuálne poukazom na § 137 písm. c) CSP, keď existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odôvodňoval tým, že určením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy sa konečným spôsobom vyrieši otázka, či žalovaný má právo siahať na mzdu žalobcu alebo nie.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe poprel skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že nemal možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, žalobou uplatnené nároky žalobcu označil za nedôvodné a podanú žalobu za procesne neprípustnú. Žalovaný uviedol, že žalobcovi ako dlžníkovi a E. V. ako spoludlžníčke na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere „lepšiasplátka“ zo dňa 28.10.2016 poskytol refinančný úver vo výške 25.000 EUR. Na zabezpečenie pohľadávky uzavrel so žalobcom dohodu o zrážkach zo mzdy, a to vo forme osobitnej listiny, s poučením o dôsledkoch jej uzavretia, pričom uzavretie dohody nebolo podmienkou poskytnutia úveru (čl. 3.3 a 3.4 dohody o zrážkach zo mzdy v spojení s čl. 6.3 zmluvy o úvere). Ďalej žalovaný uviedol, že žalobca bol poučený o možnosti (nie povinnosti) uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Na základe tejto dohody mal žalovaný právo na výplatu zrážok zo mzdy. Žalovaný uviedol, že žalobca po uhradení mesačnej splátky zo dňa 15.01.2018 prestal úver riadne splácať, čím sa dostal do omeškania. Keďže dlhodobým nesplácaním úveru podstatne porušil zmluvu o úvere, žalovaný postupoval podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka a zamestnávateľovi žalobcu dňa 09.11.2018 predložil dohodu o zrážkach zo mzdy až o takmer 11 mesiacov neskôr. S poukazom na predložený aktuálny stav úveru zo dňa 28.03.2022 uviedol, že zrážka vo výške 774,04 EUR bola realizovaná dňa 12.12.2018, avšak v danom prípade sa zrejme jednalo o súhrnnú zrážku za 2 mesiace, a to november a december 2018. Žalovaný poprel tvrdenia, že by inkasoval na účet žalobcu zrážku zo mzdy vo výške 887,63 EUR za mesiac október 2021 alebo 1.503,05 EUR za mesiac november 2021, ako je to uvedené vo vydanom neodkladnom opatrení. Ďalej poukázal na to, že žalobca nesplatil ani len istinu poskytnutého úveru a namiesto zodpovedného prístupu k plneniu svojho dlhu sa rozhodol zneužiť prospotrebiteľskú legislatívu a špekulatívne napadnúť platnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Až do iniciovania súdneho konania všetko nasvedčovalo tomu, že žalobca úverovú dokumentáciu nerozporuje. Nevyužil právo odstúpiť od zmluvy o úvere do 14 dní od jej uzavretia, ani nepodal proti postupu žalovaného reklamáciu alebo sťažnosť v súlade s čl. 4 písm. A) formulára. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť aj z procesných dôvodov, keď podanú žalobu označil za žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP, avšak poukázal na to, že možnosť určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Zároveň namietal, že ustanovenia § 137 písm. c) CSP a § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa na daný prípad aplikovať nemožno, nakoľko je zrejmé, že sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP. Poukázal pritom na to, že prípustnosť určovacej žaloby v časti neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nemožno extenzívne odvodzovať od všeobecnej prípustnosti určenia neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 Občianskeho zákonníka. Ako ďalší dôvod neprípustnosti podanej žaloby označil to, že rozsudok určujúci neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy nie je subjektívne záväzný medzi žalovaným a platiteľom mzdy, ktorý nie je stranou sporu. Samotným určením neplatnosti dohody nezaniká právo veriteľa na tieto zrážky, a ak by zamestnávateľ začal vo výkone zrážok, právoplatný určovací rozsudok nie je exekučným titulom, keďže nikoho nezaväzuje k povinnosti (neukladá veriteľovi povinnosť vrátiť inkasované zrážky alebo povinnosť zamestnávateľa zdržať sa výkonu zrážok), nepriznáva právo a ani nepostihuje majetok. Žalovaný poukázal na viaceré rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými bola takto formulovaná žaloba vyhodnotená ako procesne neprípustná. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto je neplatná. Poukázal na to, že legislatíva umožňuje dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečiť aj spotrebiteľský záväzok. Na záver žalovaný uviedol, že správanie žalobcu vykazuje znaky šikanózneho výkonu práva, preto žiadal aplikovať základný princíp podľa článku 5 CSP a posúdiť konanie žalobcu aj z pohľadu dobrých mravov v
spojení so zásadami neminen laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda (zmluvy sa musia dodržiavať), ktoré platia aj pre spotrebiteľov.
3. Žalobca v žalobnej replike argumentáciu žalovaného o procesnej neprípustnosti podanej žaloby označil za mylnú a nesprávnu. Poukázal na to, že podľa neho sa jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, pričom osobitným predpisom je ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. Okolnosti odôvodňujúce existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v podanej žalobe uviedol len pre prípad, že by súd žalobu posúdil podľa § 137 písm. c) CSP. Ďalej uviedol, že nikdy netvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľná podmienka, ani žalobu neodvodzoval od ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka, ani sa nedomáhal určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok, preto mu nie je zrejmé, prečo sa žalovaný k týmto skutočnostiam vyjadruje, keď nevyplývajú zo žaloby. Žalobca zotrval na svojej argumentácii o prípustnosti žaloby podľa § 137 písm. d) CSP v spojení s § 3 ods. 5 a § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. Poukázal na to, že ak veriteľ poruší povinnosti podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z., je potrebné považovať zabezpečenie jeho nárokov formou dohody o zrážkach zo mzdy za neprípustné a je naplnený predpoklad vyjadrený v § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý spotrebiteľovi umožňuje domáhať sa ochrany žalobou o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nepovažuje za vadu, ak ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. pojednáva o všeobecnej možnosti spotrebiteľa domáhať sa ochrany proti porušeniu práv alebo povinností. Uvedeným spôsobom zákonodarca rozhodol zrejme preto, že na spotrebiteľskom trhu existuje množstvo typov zmlúv, pričom ich konkrétne uvádzanie by bolo neefektívne, pretože takýchto zmlúv je veľa, navyše môžu existovať aj inominátne zmluvy, s ktorými by dané ustanovenie nemuselo počítať. Žalobca poukázal na to, že zamietnutie žaloby z procesných dôvodov by navodilo absurdnú situáciu, keď sa ako spotrebiteľ mohol domáhať nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré súd nariadil, a ktorým ho vyzval na podanie žaloby, ktorú podal v zmysle nariadeného neodkladného opatrenia a súd by žalobu následne zamietol pre procesnú neprípustnosť. Spotrebiteľ by sa teda nemohol domôcť ochrany proti zrážkam zo mzdy, ktoré sú vykonávané na základe dohody vypracovanej v rozpore zo zákonom, a hoci by súd neodkladným opatrením dočasne zakázal zrážky, po následnom zamietnutí žaloby pre procesnú neprípustnosť a zrušení neodkladného opatrenia, by sa v zrážkach pokračovalo, a to napriek tomu, že dohoda o zrážkach by bola v rozpore so zákonom č.250/2007 Z. z. Takýto postup by bol podľa žalobcu paradoxný, pretože súd pod hrozbou zrušenia neodkladného opatrenia vyzve spotrebiteľa na podanie žaloby a následne ju ten istý súd zamietne ako procesne neprípustnú. Pri výklade a interpretácii právnych predpisov preto nemožno opomínať ich účel a zmysel, nakoľko prílišný formalizmus, vedie k zjavnej nespravodlivosti. Žalobca preto zotrval na tvrdení, že pri správnom výklade ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý sleduje účel a význam tohto ustanovenia, musí súd dospieť k záveru o procesnej prípustnosti podanej žaloby. Žalobca poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý procesnú prípustnosť žaloby o určenie neprijateľnosti podmienok odvodil od ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., ktoré tiež výslovne nehovorí o tom, že spotrebiteľ sa môže na súde domáhať určenia neprijateľnosti podmienok, ale len vo všeobecnosti upravuje ochranu spotrebiteľa pred týmito podmienkami. Povaha ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. je pritom vo svojej podstate totožná s povahou ustanovenia § 3 ods. 3, preto žalobca nevidí dôvod, prečo by sa malo pristupovať rozdielne k ochrane vyplývajúcej z tohto ustanovenia. Námietku žalovaného o neprípustnosti žaloby z dôvodu, že rozsudok by nebol subjektívne záväzný pre platiteľa mzdy, označil žalobca za irelevantnú, nakoľko platiteľ mzdy nie je ani účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, preto nevidí dôvod, prečo by sa mal rozsudok vzťahovať aj neho. Žalobca v závere tvrdenia žalovaného o šikanóznom výkone práva označil za nezmyselné, nedôvodné a iracionálne, pretože žiaden právny predpis nepodmieňuje aktivitu spotrebiteľa vo vzťahu k ochrane svojich práv tým, že veriteľ začne prvý vymáhať svoje nároky. Postup spotrebiteľa, ktorým sa domáha ochrany svojich práv neodporuje, a ani nemôže odporovať dobrým mravom, spravodlivosti ani iným princípom. Podanie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a následne aj žaloby nemôže byť považované za šikanózny výkon práva, pretože ide o postup právnymi predpismi predvídaný. Žalobca poukázal aj na to, že žalovaný sa proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie ani neodvolal, čo vníma tak, že žalovaný si je dobre vedomý nedostatkov ním vyhotovenej dohody o zrážkach zo mzdy.
4. Žalovaný v duplike zotrval na svojej argumentácii o procesnej neprípustnosti podanej žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, keďže určenie právnej skutočnosti (neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Žalovaný vo vyjadrení spochybnil relevantnosť argumentácie žalobcu a poukázal na to, že žalobcom uvádzané rozhodnutia nie sú v danej veci aplikovateľné, nakoľko sa týkali skutkovo a právne odlišných prípadov. K uzavretej dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že
táto bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, pričom žalobca bol poučený o možnosti uzavrieť dohodu už vo formulári pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere. Zo zmluvy o úvere nevyplýva povinnosť uzavrieť dohodu o zrážkach, pričom poukázal na článok 4.6 uzavretej zmluvy. Ďalej uviedol, že žalobca dohodu podpísal dobrovoľne, pričom nejde o obsahovo rozsiahly dokument, ktorý by bol pre priemerného spotrebiteľa náročný na prečítanie a pochopenie. Vzhľadom na uvedené považoval uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy za platný právny úkon, ktorý zodpovedá kogentnému ustanoveniu § 5a písm. a) zákona č.250/2007 Z. z. Prostredníctvom dohodnutých zrážok zo mzdy si iba zabezpečil návratnosť splatnej pohľadávky v rovnakej výške, ako boli pôvodne dohodnuté mesačné splátky úveru, a to plne v súlade s § 551 Občianskeho zákonníka. Žalobca sa v dôsledku zrážok zo mzdy nedostával do horšieho postavenia, než aké by mal pri riadnom splácaní úveru. Žalovaný poukázal na to, že prijatím zákona č. 438/2015, s účinnosťou od 23.12.2015, bol § 9 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch doplnený o nový odsek 13, ktorým bolo výslovne pripustené zabezpečenie spotrebiteľského úveru dohodou o zrážkach zo mzdy. Najvyššia prípustná výška zrážok vyplýva z platnej právnej úpravy, čo v konečnom dôsledku zaručuje ochranu dlžníka. Žalovaný zotrval na tvrdení, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá v súlade s právnou úpravou a poukázal na publikované nálezy Ústavného súdu SR (sp. zn. I. ÚS 640/2014 zo dňa 1.4.2015 - preferencia výkladu platnosti právneho úkonu a sp. zn. PL.ÚS 11/2016-60 zo dňa 7.2.2018 - koncept ochrany spotrebiteľa). K nariadenému neodkladnému opatreniu žalovaný uviedol, že to, že sa rozhodol nevyužiť opravný prostriedok a odvolanie proti nemu nepodal, neprezumuje dôvodnosť uplatneného nároku. V závere poukázal na odvolacie rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne, č.k. 19CoCsp/66/2021-54 zo dňa 11.1.2022, ktorým bol návrh na vydanie neodkladného opatrenia v obdobnej veci zamietnutý a závery vyslovené v uznesení Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 176/2020 zo dňa 28.4.2020. Vzhľadom na uvedené žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
5. Na prejednanie žaloby súd nariadil pojednávanie na deň 7.10.2022, na ktorom podanú žalobu prejednal za prítomnosti žalobcu a právnych zástupcov strán sporu.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby, vyjadreniami strán, predloženými listinnými dôkazmi, obsahom pripojeného súdneho spisu sp. zn. 19Csp/11/2022 a v súlade s § 151 ods. 1 CSP rozhodol na základe nesporných skutkových tvrdení a listinných dôkazov založených v súdnom spise. Súd zistil tento skutkový a právny stav.
7. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že dňa 28.10.2016 uzavrel žalobca spolu s E. V. v právnom postavení dlžníkov so žalovaným, ktorý v tom čase podnikal pod obchodným menom Poštová banka, a.s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšiasplátka“ č.1674200931, na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý refinančný spotrebiteľský úver vo výške 25.000 EUR. Úver bol poskytnutý pri fixnej úrokovej sadzbe 7,90 % p. a., RPMN 8,20 %; priemerná RPMN bola 10,10 % p.a., odplata za poskytnutie úveru bola 7,90 % p.a., najvyššia prípustná hodnota odplaty bola 20,20 % p.a. Dlžníci sa zaviazali splatiť úver 96 mesačnými splátkami, pričom výška mesačnej anuitnej splátky bola 351,21 EUR (výška poslednej splátky bola 350,42 EUR). Termín splatnosti splátok bol k 15. dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom termín splatnosti prvej splátky bol 15.11.2016 a termín konečnej splatnosti bol 15.10.2024. Termíny platnosti a rozpis splátok bol uvedený v bode 2.4 uzavretej zmluvy. Celková čiastka, ktorú mali dlžníci zaplatiť bola 33.715,37 EUR (95x351,21+350,42). Podľa bodu 6.3 uzavretej zmluvy, právne vzťahy neupravené v zmluve sa riadia obchodnými podmienkami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Podľa bodu 4.6 zmluvy, v prípade riadneho nesplácania úveru je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.
8. Z predloženej Dohody o zrážkach zo mzdy súd zistil, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.10.2016 aj dohodu o zrážkach zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobca ako dlžník súhlasil s tým, aby sa uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy o úvere č. 1674200931 zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok vo výške 351,21 EUR. Podľa bodu 3.3 žalobca vyhlásil, že si znenie dohody riadne prečítal, jej obsahu porozumel, uzavretá dohoda vyjadruje jeho slobodnú a vážnu vôľu, nebola uzavretá ani v tiesni, ani za nápadne nevýhodných podmienok, pričom podľa bodu 3.4 vyhlásil, že porozumel všetkým dôsledkom vyplývajúcim z jej uzatvorenia, na znak čoho ju vlastnoručne podpísal.
9. Zo zoznamu prevzatých dokumentov na č.l. 37 spisu súd zistil, že žalobca osobne dňa 27.10.2016 prevzal od žalovaného žiadosť o úver a zoznam dokumentov k úveru.
10. Z formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere „lepšiasplátka“ na č.l. 39 spisu súd zistil, že žalovaný dňa 27.10.2016 poskytol žalobcovi pred uzavretím zmluvy o úvere informácie týkajúce sa poskytovaného spotrebiteľského úveru.
11. Súd z listinného dôkazu „Aktuálny stav úveru ku dňu 28.03.2022“ na č.l. 17 spisu zistil, že sa jedná o výpis k úverovej zmluve č.1674200931. Z predloženého výpisu súd zistil, že čerpanie úverových prostriedkov bolo realizované dňa 28.10.2016 v celkovej výške 25.000 EUR. Z výpisu súd ďalej zistil, že na úver k 28.03.2022 bola splatená celkovo suma 20.131,36 EUR.
12. Z predloženej žiadosti o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 09.11.2018 súd zistil, že žalovaný požiadal spoločnosť Slovalco, a.s., Žiar nad Hronom, aby na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy začala vykonávať žalobcovi zrážky zo mzdy na uspokojenie pohľadávky zo zmluvy o úvere č.1674200931, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 25.000 EUR.
13. Z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 19Csp/11/2022 súd zistil, že na základe návrhu žalobcu súd uznesením zo dňa 22.02.2022 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.10.2016 a uložil žalobcovi podať proti žalovanému žalobu vo veci neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Uznesenie, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2022.
14. Z výpovede žalobcu na pojednávaní súd zistil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy mu bola predložená zo strany pracovníčky banky, ktorá mu na jeho otázku odpovedala, že ak by ju nepodpísal, tak by úver nemusel prejsť. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, či požiadal o bližšie vysvetlenie účinkov dohody o zrážkach zo mzdy, žalobca odpovedal kladne, s tým, že ak sa nebude úver splácať, tak oslovia zamestnávateľa. Na ďalšiu otázku právneho zástupcu žalovaného, či sa napriek uvedenej skutočnosti rozhodol dobrovoľne podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy žalobca uviedol, že išlo o to, že potreboval hotovosť, a preto to podpísal. Z výpovede žalobcu súd zároveň zistil, že si žalobca bol vedomý skutočnosti, že v prípade riadneho splácania úveru by k zrážkam zo mzdy nedošlo.
15. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
16. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným založený uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere je vzťahom spotrebiteľským, v ktorom žalobca vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ. Hoci uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere je vo svojej podstate zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „ObchZ“) a predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObchZ, je zrejmé, že predmetná zmluva o úvere je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalobcu je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Nakoľko na zabezpečenie tohto spotrebiteľského vzťahu bola uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy, súd má za to, že aj právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľským vzťahom, preto je ho potrebné posúdiť aj podľa ustanovení zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) o spotrebiteľských zmluvách a zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy o úvere. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, a to bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah. Súd po preskúmaní obsahu a predmetu uzavretej zmluvy o úvere a postavenia jej účastníkov dospel k záveru, že právny vzťah založený predmetnou zmluvou je potrebné považovať za spotrebiteľský, rovnako ako právny vzťah založený uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú strany uzavreli na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľský charakter vzniknutých záväzkových právnych vzťahov, založených uzavretou zmluvou o spotrebiteľskom úvere a uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy, nebol medzi stranami sporný.
17. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:
Podľa § 497 ObchZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa druhej vety § 9 ods. 13 zákona č.129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, získanie spotrebiteľského úveru nemožno podmieniť uzavretím vzájomnej závislej zmluvy, s výnimkou poistnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečení záväzku spotrebiteľa ručením, zrážkami zo mzdy a z iných príjmov alebo záložným právom dojednaných za podmienok ustanovených zákonom, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia; ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu o zákaze alebo neprijateľnosti zabezpečenia záväzku spotrebiteľa týmto nie sú dotknuté.
Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
Podľa prvej vety § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva.
Podľa §5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
18. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu procesnej neprípustnosti, keď vo svojej argumentácii poukázal aj na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov v obdobnej veci. Žalovaný správne poukázal na charakter podanej žaloby, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, vzhľadom na čo sa v prejednávanej veci aj podľa názoru súdu jedná o žalobu podľa § 137 písm. d) CSP, ktorou sa žalobca domáha určenia právnej skutočnosti - neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný vo svojej obrane namietal, že určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Vo svojej argumentácii vychádzal z reštriktívneho výkladu prvej vety § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, z čoho
vyvodil, že aplikácia tohto ustanovenia, a to ani v spojení s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, nie je v prejednávanej veci prípustná. S týmto názorom žalovaného sa súd nestotožňuje. Takýto reštriktívny výklad by totiž viedol v prejednávanej veci k prílišnému formalizmu a odmietnutiu žaloby čisto z procesných dôvodov, a to napriek vydanému právoplatnému neodkladnému opatreniu, ktorým súd žalobcovi uložil povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Ako správne poukázal žalobca, takýto formalistický prístup by viedol k absurdnému záveru, keď súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalobcovi podanie žaloby a následne by súd žalobu podanú na základe neodkladného opatrenia odmietol ako procesne neprípustnú. Takýmto postupom súdu by zároveň došlo aj k vade konania spočívajúcej v odmietnutí spravodlivosti (denegatio iustitiae). Ak totiž ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. pojednáva o všeobecnej možnosti spotrebiteľa domáhať sa ochrany proti porušeniu práv alebo povinností, potom aj porušenie § 5a zákona č.250/2007 Z. z. umožňuje podanie žaloby v zmysle § 137 písm. d) CSP. Existuje totiž množstvo typov spotrebiteľských zmlúv, vrátane inominátnych kontraktov, ktoré nie je možné enumeratívne vymedziť, a preto ani nie je možné pri každej z nich výslovne v jednotlivých zákonných ustanoveniach uviesť možnosť napadnutia ich neplatnosti z dôvodu rozporu so spotrebiteľským právom. Práve s prihliadnutím na uvedené a zachovanie princípu ochrany slabšej strany, ktorý sa uplatňuje v spotrebiteľskom práve, možno výkladom dospieť k záveru o prípustnosti podanej žaloby. Hoci aj súd, vzhľadom na rôznorodosť prostriedkov ochrany, za vhodnejší a účinnejší prostriedok ochrany považuje žalobu o určenie podľa § 137 písm. c) CSP, ktorou by sa žalobca domáhal určenia toho, či žalovaný má alebo nemá právo vykonávať zrážky zo mzdy, príp. domáhať sa určenia povinnosti zdržať sa zrážok zo mzdy zo spornej dohody o zrážkach zo mzdy, súd sa pri výklade prvej vety ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, po zohľadnení ich účelu a významu priklonil k výkladu, na základe ktorého dospel k záveru, že podaná žaloba žalobcu je procesne prípustná. Súd dodáva, že formuláciu žalobného petitu nie je súd povinný prevziať do svojho výroku, keď je z obsahu podanej žaloby nesporne zrejmé, čo sa ňou sleduje. Preto pokiaľ by súd podanú žalobu s prihliadnutím na jej obsah posudzoval ako žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, posúdil by ju ako procesne prípustnú, keď existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení vyplýva jednak z vydaného neodkladného opatrenia, ako aj zo skutočnosti, že veriteľ predložil spornú dohodu zamestnávateľovi a začal na jej základe uplatňovať zrážky zo mzdy. Súd preto dospel k záveru, že podaná žaloba je procesne prípustná, a či už podľa § 137 písm. d/ s poukazom na § 3 ods. 5 v spojení s § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, alebo podľa § 137 písm. c/, keďže z obsahu podanej žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje, pričom naliehavý právny záujem na určení, že žalovanému nesvedčí právo vyplývajúce z uzavretej dohody, resp. nie je ho oprávnený vykonávať je daný skutočnosťou, že predmetnú dohodu žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobcu a ten na jej základe až do nariadenia neodkladného opatrenia zrážky vykonával. Rozhodnutie o žalobe preto môže založiť pevný základ medzi stranami sporu ohľadne vykonávania zrážok zo mzdy na základe predmetnej dohody. Za nedôvodnú a bez právneho významu súd považuje aj námietku žalovaného o neprípustnosti žaloby z dôvodu, že rozsudok by nebol subjektívne záväzný pre platiteľa mzdy. Keďže platiteľ mzdy nie je účastníkom dohody o zrážkach zo mzdy, nemôže byť ani vecne legitimovanou stranou sporu o neplatnosť uzavretej dohody.
19. Po vyriešení otázky procesnej prípustnosti podanej žaloby sa súd zaoberal dôvodnosťou samotnej žaloby, pričom uplatnený nárok na určenie neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže sa jedná o dohodu, ktorá zabezpečovala pohľadávku zo spotrebiteľského právneho vzťahu.
20. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
21. Podľa § 215 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
22. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
23. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 28.10.2016 uzavrel žalobca ako spotrebiteľ spolu s E. V. v právnom postavení dlžníkov so žalovaným, ktorý v tom čase podnikal pod obchodným menom Poštová banka, a. s., zmluvu o spotrebiteľskom úvere „lepšiasplátka“ č.1674200931, na základe ktorej
bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 25.000 EUR. Nesporné bolo aj skutkové tvrdenie o tom, že poskytnutý úver bol zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy, ktorú strany sporu uzavreli v rovnaký deň, t.j. 28.10.2016. Sporné nebolo ani to, že žalobca ako dlžník, resp. aj spoludlžníčka porušili svoj záväzok splácať poskytnutý spotrebiteľský úver v dohodnutých termínoch splatnosti a so splácaním úveru sa dostali do omeškania, v dôsledku čoho žalovaný listom zo dňa 09.11.2018 požiadal zamestnávateľa žalobcu spoločnosť Slovalco, a. s. o vykonávanie zrážok zo mzdy na základe predloženej dohody o zrážkach zo mzdy. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že zamestnávateľ žalobcu, počnúc mesiacom november 2018 začal vykonávať zo mzdy žalobcu zrážky na základe uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Nesporné bolo aj to, že na základe návrhu žalobcu nariadil tunajší súd dňa 22.02.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 19Csp/11/2022 neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému uložil povinnosť zdržať sa výkonu práva vyplývajúceho z dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 28.10.2016 a uložil žalobcovi podať proti žalovanému žalobu vo veci neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Všetky vyššie uvedené nesporné skutočnosti mal súd preukázané predloženými listinnými dôkazmi a listinami založenými v pripojenom súdnom spise sp. zn. 19Csp/11/2022.
24. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzavreli strany sporu dňa 28.10.2016, a ktorou bola zabezpečená pohľadávka žalovaného zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorého bol žalobcovi poskytnutý refinančný spotrebiteľský úver vo výške 25.000 EUR. Žalobca podanú žalobu odôvodňoval tvrdením, že uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy nemal možnosť odmietnuť, vzhľadom na čo je uzavretá dohoda neplatná z dôvodu jej rozporu s § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Keďže žalovaný toto skutkové tvrdenie žalobcu poprel, zostala táto skutočnosť medzi stranami sporná.
25. Podľa § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy, bolo možné pohľadávku zo spotrebiteľskej zmluvy zabezpečiť aj dohodou o zrážkach zo mzdy, ak je to primerané vzhľadom na spotrebiteľský úver a okolnosti jeho poskytnutia. Podmienky pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej spotrebiteľský úver stanovuje okrem všeobecného ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý pre platnosť dohody vyžaduje písomnú formu, aj § 5a ods. 1 v písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, v zmysle ktorého sa pre platnosť dohody o zrážkach zo mzdy vyžaduje, aby bola dohoda uzatvorená vo forme osobitnej listiny, pričom spotrebiteľ musí byť poučený o dôsledkoch uzatvorenia takejto dohody a musí mať možnosť uzavretie takejto dohody odmietnuť. Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia je zrejmé, že právna úprava platná v čase uzavretia spornej dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy formou dohody o zrážkach zo mzdy priamo umožňovala.
26. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal možnosť uzavretie dohody odmietnuť (hoci by sa tým vystavil riziku, že mu úver nebude poskytnutý), čo súd vyvodil jednak z predložených listinných dôkazov, a to z obsahu uzavretej úverovej zmluvy a obsahu uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, z ktorých mal preukázané, že podmienkou poskytnutia úveru nebolo jeho zabezpečenie dohodou o zrážkach zo mzdy. Samotná obava žalobcu z toho, že mu úver nebude poskytnutý, pokiaľ by dohodu o zrážkach zo mzdy neuzavrel, neplatnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy nezakladá. Možnosť odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy mal súd preukázanú aj z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní, z ktorej vyplynulo, že uvedenú dohodu neodmietol, ale ju podpísal z obavy, že mu v prípade neuzavretia dohody o zrážkach zo mzdy úver nebude poskytnutý. Obava žalobcu, že odmietnutie dohody bude mať za následok neposkytnutie úveru, neplatnosť dohody v zmysle žalobcom namietaného ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a) zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa nezakladá. Tvrdenie žalobcu o nemožnosti odmietnuť podpísanie dohody o zrážkach zo mzdy, resp. jeho tvrdenie o neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach pre rozpor s § 5a ods. 1 zákona č.250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa z dôvodu, že nemal možnosť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy odmietnuť, vykonaným dokazovaním preukázané nebolo. Podmienky poskytnutia úveru, resp. zvýšenie rizika neposkytnutia úveru v dôsledku neposkytnutia primeraného zabezpečenia návratnosti úveru je potrebné dôsledne odlišovať od (ne)možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Tu súd poukazuje aj na žalovaným uvedené závery pléna Ústavného súdu SR zo dňa 7.2.2018, sp. zn. PL.ÚS 11/2016-60, publikovaného v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR pod č. 1/2018, podľa ktorých „aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek inštitúty s tým,
že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu.“ Zároveň aj s prihliadnutím na výšku poskytovaného úveru (25.000 EUR) nemožno podľa názoru súdu uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy, podľa ktorej si veriteľ zabezpečil zrážky zo mzdy vo výške dohodnutých úverových splátok (351,21 EUR), hodnotiť ako neprimerané zabezpečenie. Nemožno predsa od žalovaného veriteľa s prihliadnutím na výšku poskytnutého úveru racionálne očakávať, že úver vo výške desiatok tisíc eur poskytne spotrebiteľovi ako úplne nezabezpečený. Žalobca všetky listiny súvisiace s poskytnutím úveru podpísal dobrovoľne potom, čo bol s podmienkami úveru vopred riadne oboznámený, následne po dobrovoľnom podpísaní listín, prijal od veriteľa finančné prostriedky za dohodnutých podmienok, pričom veriteľovi nevrátil ani len poskytnutú istinu. Zabezpečenie poskytnutého úveru uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy preto súd s prihliadnutím na dané okolnosti vyhodnotil ako primerané a prípustné, pričom z vykonaného dokazovania zároveň nebol preukázaný ani žiaden iný dôvod neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy. Uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy je určitá a zrozumiteľná, obsahuje všetky zákonné náležitosti, pričom sa nejedná o obsahovo rozsiahly dokument, ktorý by bol pre priemerného spotrebiteľa náročný na prečítanie a pochopenie. Zabezpečenie poskytnutého spotrebiteľského úveru uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy súd považuje za primerané, resp. s prihliadnutím na okolnosti prípadu (najmä výšku úveru a dohodnutú výšku splátok), toto zabezpečenie úveru v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako neprijateľnú, resp. neplatnú podmienku úveru. Ani prípadné vyjadrenie veriteľa, ktorým by žalobcovi naznačil, že v prípade pristúpenia na dohodu o zrážkach zo mzdy sa zvyšuje možnosť poskytnutia úveru, vážnosť jeho úkonu, ktorým sa následne rozhodol pristúpiť na dohodnuté podmienky, platnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy nijako nespochybňuje. Bez právneho významu je aj tvrdenie žalobcu, že ako spotrebiteľ, ktorý potrebuje finančné prostriedky v určitom obnose, ktorý sám nemá, nebude vyjednávať o obsahu zmluvy, pričom v prípade nepristúpenia na podmienky sa s ním zmluva jednoducho neuzatvorí. Po posúdení obsahu uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy dospel súd k záveru, že táto spĺňa všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na uvedené, súd preto podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.
27. Ako nedôvodné súd posúdil aj tvrdenie žalobcu, ktorým poukázal na to, že žalovaný sa proti uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie neodvolal, čo žalobca vnímal tak, že žalovaný si je dobre vedomý nedostatkov ním vyhotovenej dohody o zrážkach zo mzdy. Vydané neodkladné opatrenie totiž rozhodnutie vo veci samej neprejudikuje. Skutočnosť, že sa žalovaný voči vydanému uzneseniu, ktorým súd nariadil neodkladné opatrenie neodvolal, bola pre rozhodnutie vo veci samej bez právneho významu.
28. Hoci predmetom konania nebolo posúdenie, či uzavretá dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú podmienku spotrebiteľského úveru, súd uvádza, že ochrana spotrebiteľa nemôže byť bezbrehá a veriteľ má právo požadovať primerané zabezpečenie úveru, pričom v prípade úveru vo výške 25 000 EUR, jeho zabezpečenie uzavretou dohodou o zrážkach zo mzdy bolo po splnení zákonných podmienok prípustné. Podmienky poskytnutia úveru je pritom potrebné dôsledne odlišovať od zákonnej podmienky existencie možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečujúcej poskytnutý spotrebiteľský úver.
29. Pre úplnosť súd dodáva, že z dôvodu subsidiarity dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečovala pohľadávku žalovaného veriteľa zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, súd podrobil prieskumu aj uzavretú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a to bez ohľadu na to, že žalobca uvedenú skutočnosť nenamietal, pričom dospel k záveru, že uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere bola uzavretá platne a spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z. z.
30. Keďže z pripojeného súdneho spisu sp. zn. 19Csp/11/2022 súd zistil, že uznesenie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.03.2022, pričom žaloba vo veci samej napadla na súde až dňa 26.04.2022, z čoho súd zistil, že žalobca nepodal žalobu v stanovenej lehote, súd preto nariadené neodkladné opatrenie s poukazom na § 336 ods. 3 CSP zrušil. K uvedenému súd dodáva, že keďže žalobe vo veci samej nevyhovel a podanú žalobu o určenie neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy zamietol, v prípade, že by žaloba bola podaná včas, súd by nariadené neodkladné opatrenie zrušil s poukazom na § 336 ods. 4 v spojení s § 335 ods. 1 CSP.
31. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
32. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže súd žalobu zamietol, v konaní bol úspešný v celom rozsahu žalovaný, súd mu preto priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súd z dôvodu vykonateľnosti rozhodnutia o trovách konania formuloval výrok v súlade s rozhodovacou praxou (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/222/2016 zo dňa 23.03.2017, sp.zn. 6Cdo/57/2017 zo dňa 30.05.2017, sp.zn. 6Cdo/196/2016 zo dňa 22.06.2017 a sp.zn. 7Cdo/123/2016 zo dňa 04.04.2017) do povinnosti ich náhrady.
35. Súd nevyhovel návrhu žalobcu na nepriznanie nároku na náhradu trov konania z dôvodu osobitného zreteľa spočívajúceho podľa tvrdenia žalobcu v tom, že pri podaní žaloby postupoval v zmysle vydaného neodkladného opatrenia zo dňa 22.02.2022. Súd má za to, že dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému nie sú dané, nakoľko žalobca inicioval vydanie neodkladného opatrenia ešte pred začatím konania vo veci samej, vzhľadom na čo súd pri uložení povinnosti podať žalobu postupoval v zmysle § 336 ods. 1 CSP. Podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia teda žalobca vyvolal aj toto konanie, preto skutočnosť, že k podaniu žaloby pristúpil na základe vydaného neodkladného opatrenia, nie je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).
Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP). Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov).