Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13CoP-143-2023.pdf
PDF · 144.17 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/143/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Janky Benkovičovej a JUDr. Táne Šefčíkovej v právnej veci navrhovateľky, manželky: A. B. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/X, E., zastúpená JUDr. Evou Kubaskou, advokátkou, so sídlom Vajnorská 1347/137, Bratislava, proti manželovi: F. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XXXX/X, E., zastúpený Advokátska kancelária Zuzana Papšíková, s.r.o., so sídlom Jégeho 8, Bratislava, v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: H. D. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, na čas po rozvode, za účasti medzičasom už plnoletého syna: I. C. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX/X, E., o určenie výživného, o odvolaní manžela a otca oboch detí proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. B1-3P/7/2022 - 481 z 27. marca 2023, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca ku medzičasom už plnoletému I. C. B. a k maloletému H. D. B. a v závislom výroku IV. z r u š u j e a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom súd manželstvo účastníkov A. B. B., C. D., narodenej XX.XX.XXXX a F. B., narodeného XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 06.08.2005 v Bratislave, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Bratislava – Staré mesto, vo zväzku 61, ročník 2005, na str. 41, pod por. č. 452 rozviedol (výrok I.), upravil pomery manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode tak, že maloleté deti I. C. B., nar. XX.XX.XXXX a H. D. B. nar. XX.XX.XXXX zveril do osobnej starostlivosti matky, určil, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú obaja rodičia, otcovi maloletých detí uložil povinnosť platiť výživné na maloletého I. C. B. vo výške 450 eur mesačne a na maloletého H. D. B. výživné vo výške 400 eur mesačne, a to vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky počnúc rozvodom manželstva, rozhodol, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje (výrok II.) a vo zvyšku návrh manželky zamietol (výrok III.).
1.1 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa návrhom v znení jeho neskorších zmien domáhala rozvodu manželstva s manželom a úpravy pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, a to tak, že maloleté deti navrhla zveriť do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať maloletých a spravovať ich majetok budú obaja rodičia. Otcovi maloletých detí žiadala uložiť povinnosť platiť výživné na maloletého I. v sume 530 eur mesačne a maloletého H. v sume 500 eur mesačne. Styk otca s maloletými deťmi nežiadala upraviť. Návrh v časti úpravy práv a povinností rodičov k maloletým odôvodnila tým, že v roku 2014 manželia ukončili spolužitie, manželka sa odsťahovala. O maloleté deti sa manželia po rozchode starali na základe dohody, fakticky v režime striedavej osobnej starostlivosti. V januári 2022 došlo na žiadosť maloletých detí k zmene vo výkone faktickej starostlivosti rodičov. Od toho času sa maloleté deti nachádzajú výlučne v osobnej starostlivosti
matky. Na výživu detí manžel neprispieva. Manžel s rozvodom manželstva súhlasil. Na čas po rozvode manželstva navrhol maloleté deti zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov dôvodiac, že naposledy videl maloleté deti dňa 19.01.2022. V tom čase mala navrhovateľka podať na manžela trestné oznámenie pre podozrenie z týrania maloletých detí, ktoré sa však nepreukázalo. Namietal výšku nákladov na maloletých vyčíslených matkou, a to čo do výšky nákladov na stravu, školské výlety, klavír, zubára a očného lekára, náklady na telefón a napokon aj na oblečenie. Zdôrazňoval tiež, že množstvo nákladov uhrádzal sám (plávanie, rugby, jazda na koni, výlety, uniformy do školy, poplatky u lekárov, náklady na zdravotné pomôcky). Výdavky maloletých považoval otec za odôvodnené v sume 500 eur mesačne bez nákladov na bývanie na I. a 460 eur mesačne bez nákladov na bývanie na H.. Výživné nepovažoval za dôvodné počas striedavej osobnej starostlivosti určovať. Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol na čas po rozvode zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, styk otca s maloletými deťmi neupraviť a rozhodnutie o výživnom ponechal na úvahu súdu.
1.2 Z vykonaného dokazovania v súvislosti s jeho rozhodnutím o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva mal za preukázané, že obe deti pochádzajú z manželstva účastníkov. Matka si po odlúčení manželov v roku 2014 zabezpečila samostatné bývanie a na základe dohody s manželom si starostlivosť o maloleté deti rovnocenne rozdelili. Striedanie prebiehalo spočiatku v krátkych intervaloch. Deti boli v oddelených výchovných prostrediach rodičov spokojné, až kým sa správanie otca, vyvolávajúce problémy v manželstve, nezačalo objavovať aj vo vzťahu k maloletým deťom. Tie postupom času ako rástli, referovali matke, že otec sa k nim chová tvrdo, hrubo, dokonca ich udrel. Neskôr bola matka zo strany školy informovaná, že maloletý I. nevhodné správanie otca voči nemu oznámil školskému psychológovi. Matka otca kontaktovala a požiadala ho o zmenu výchovného prístupu k deťom a upustenie od fyzického násilia. V novembri 2021 I. k otcovi odmietol ísť. V novembri 2021 boli rodičia predvolaní do školy kvôli I. správaniu v škole. Mal sa dopustiť kyberšikany voči spolužiakovi. Rodičia boli zo strany školy upozornení na neakceptovateľnosť takéhoto správania a možnosť vylúčenia zo školy v prípade, že sa maloletý dopustí obdobného konania aj v budúcnosti. Maloleté deti boli u otca naposledy počas víkendu od 15.01.2022 do 17.01.2022.
1.2.1 Matka maloletých detí býva s maloletými deťmi vo vlastnom trojizbovom byte na A. J. K. E.. Kúpu bytu financovala z hypotekárneho úveru. Mesačná splátka hypotéky predstavuje sumu 944,65 eur. Náklady spojené s bývaním vyčíslila v sume 327,64 eur mesačne. Je zamestnaná v Súkromnej spojenej škole E. L. M. K. E. ako učiteľka, kde dosahuje priemerný mesačný netto príjem vo výške 3 350 eur. Inú vyživovaciu povinnosť ako k obidvom maloletým deťom nemá. Ďalší majetok väčšej hodnoty zistený nebol.
1.2.2 Otec maloletých detí býva vo vlastnom dvojizbovom byte na G. J. K. E.. S bývaním má spojené výdavky vo výške 240 eur mesačne. Ďalšie životné náklady vyčíslil otec v sume okolo 330 eur mesačne (strava, oblečenie, bežné potreby a zdravotné poistenie). Vlastní tiež motorové vozidlo značky BMV, rok výroby 2011. Iný majetok väčšej hodnoty zistený nebol. Otec ďalšie vyživovacie povinnosti nemá. Čo sa zárobkových pomerov, ako aj možností a schopností otca týka, z jeho vyjadrení pred súdom vyplynulo, že dlhodobo pôsobil v gastro sektore, zaoberal sa prevažne predajom vína a službami s tým spojenými. Od 16.10.1997 do 09.06.2022 bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Tvrdil, že už niekoľko rokov nemá takmer žiaden príjem a žije z úspor. Konkrétnu výšku úspor v konaní nepreukázal. Uviedol len, že k januáru 2023 mal úspory vo výške 10 000 eur. Z listinných dôkazov, predložených na výzvu súdu, bolo zistené, že otec bol naposledy zamestnaný v obchodnej spoločnosti A. C., a to od 22.11.2019 do 03.08.2020. Pracovný pomer ukončil dohodou, nie výpoveďou zo strany zamestnávateľa, napr. z organizačných dôvodov alebo pre nadbytočnosť, preto v konaní nebolo preukázané tvrdenie otca, že pracovný pomer bol ukončený pre pandémiu COVID 19. Z výpisov z bankového účtu otca za obdobie od 01.01.2021 do 12.12.2022 (č.l. 317 až 367) boli súdom zistené kreditné operácie na účte otca, v rámci ktorých viaceré fyzické osoby zaslali na účet otca v roku 2021 sumu spolu vo výške približne 20 500 eur a v roku 2022 sumu cca 14 000 eur. Z debetných operácii na účte otca je zrejmé, že v roku 2021 zaplatil spoločnostiam obchodujúcim s vínom sumu okolo 5 450 eur a v roku 2022 zaplatil za nákup vína približne 1 860 eur. Z rozdielu v prijatých a odoslaných platbách je zrejmé, že tento predstavuje príjem otca za rok 2021 cca 15 000 eur a za rok 2022 príjem približne 12 000 eur, v priemere za dané obdobie sa jedná o čistý príjem v hodnote viac ako 1 000 eur mesačne. Otec v konaní tvrdil, že išlo priateľské služby jeho známym. Z faktúr predložených otcom v konaní však záver, že nešlo o podnikateľskú činnosť, nevyplýva. Otec, ako bolo už uvedené, bol až do 09.06.2022 totiž živnostníkom.
1.2.3 Maloleté deti pochádzajúce z manželstva, v čase rozhodovania takmer 17 ročný I. a 13,5 ročný H. boli od roku 2014 do 17.01.2022 vo faktickej striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. Od 17.01.2022 sa nachádzajú výlučne v osobnej starostlivosti matky. Stretávanie s otcom odmietajú. Obe maloleté deti navštevujú súkromnú školu E. L. M. K. E.. I. na úrovni strednej školy, H. na úrovni druhého stupňa základnej školy. Za štúdium na škole školné, vzhľadom na zamestnanecký pomer matky ku škole, neplatia. Tento benefit nezahŕňa mimoškolské aktivity organizované školou ako výlety, exkurzie, lyžiarske výcviky, prípadne záujmové krúžky organizované školou. Výdavky na maloleté deti vyčíslila matka vo výške 976 eur mesačne na maloletého I. a vo výške 890 eur mesačne na maloletého H.. Okrem bežných výdavkov na stravu a bývanie v sume 300 eur mesačne na I. a v sume 250 eur na H. a v sume 109 eur mesačne na každé z maloletých detí (č.l. 302), za poplatky spojené s bývaním, mal súd na základe listinných dôkazov predložených matkou za preukázané výdavky na cestovné (električenka) v sume 15 eur mesačne na jedno dieťa, výdavky za záujmovú činnosť maloletých, a to: fitness tréningy (10+1) I. v sume 300 eur (úhrada zo dňa 29.11.2022), klavír I. v sume 163,90 eur za 1 „term“ (potvrdenia o úhrade na č. l. 276-277 a 283-301), výdavok na psychologické poradenstvo vo výške 50 eur mesačne na každé z maloletých detí (potvrdenie o platbe zo dňa 17.02.2023).
1.2.4 Matka tiež listinami preukazujúcimi úhradu preukázala aj vznik odôvodnených mimoriadnych výdavkov maloletých detí za pobyt v tábore vo výške 336,7 eur na jedno maloleté dieťa za obdobie letných prázdnin roku 2022, na nákup bicykla vrátane výstroje v sume 453 eur (nákup zo dňa 16.09.2022) pre H., ktorý navštevuje cyklistický krúžok organizovaný školou (matka predložila potvrdenie učiteľa o prijatí H. do cyklistického krúžku), tiež výdavok na poplatok za účasť H. na basketbalovom turnaji vo výške 150 eur a poplatok za aplikáciu „Duolingo“ 65,63 dolárov.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok jedného z manželov na zrušenie manželstva rozvodom a úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva podľa § 22, § 23 ods. 1, § 24, § 25 ods. 2, § 62, § 63 ods. 2 a ods. 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1 a článku 5 ZR (zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“) a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na rozvod ich manželstva je plne dôvodný, a preto je potrebné mu vyhovieť a zároveň je dôvodné upraviť práva a povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode ich manželstva, spôsobom uvedeným vo výroku II. rozsudku s tým, že nárok maloletého I. na výživné v rozsahu presahujúcom sumu 450 eur mesačne a nárok maloletého H. na výživné v rozsahu presahujúcom sumu 400 eur mesačne je nedôvodný, a preto je potrebné takýto návrh navrhovateľky a matky maloletých detí zamietnuť.
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho rozhodnutia o určení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletým uviedol, že vykonané dokazovanie zamerané na zistenie zárobkových a majetkových pomerov povinného rodiča spoľahlivo preukázalo, že otec má schopnosti a možnosti dosahovať príjem zodpovedajúci schopnosti platiť na maloleté deti výživné zodpovedajúce ich veku, doterajšej životnej úrovni a odôvodneným potrebám. Otec dlhodobo pôsobil v gastro sektore, zaoberal sa prevažne predajom vína a službami s tým spojenými. Od 16.10.1997 do 09.06.2022 bol držiteľom živnostenského oprávnenia. Tvrdil, že niekoľko rokov už nemá takmer žiaden príjem a žije z úspor. Konkrétnu výšku úspor v konaní nepreukázal. Uviedol len, že k januáru 2023 mal úspory vo výške 10 000 eur. Súdom bolo zistené, že naposledy bol otec zamestnaný v obchodnej spoločnosti A. C., a to od 22.11.2019 do 03.08.2020. Pracovný pomer ukončil dohodou, nie výpoveďou zo strany zamestnávateľa, napr. z organizačných dôvodov alebo pre nadbytočnosť. Tvrdenie, že pracovný pomer bol ukončený pre pandémiu COVID 19 otec nepreukázal, preto ukončenie pracovného pomeru súd posúdil podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine (odsek 31). Súd existenciu ani dopad pandémie na gastro sektor vo všeobecnosti nespochybňuje a z verejne dostupných zdrojov je tento aspekt súdu známy. To však neznamená, že je spravodlivé a rozumné aplikovať ho paušálne bez osvedčenia v konkrétnom prípade.
1.5 Rovnako skutočnosti zistené z výpisov z bankového účtu otca za obdobie od 01.01.2021 do 12.12.2022 (č.l. 317 až 367, odsek 12) nasvedčujú tomu, že otec de facto a do 09.06.2022 aj de iure (platnosť živnostenského oprávnenia) vykonával podnikateľskú činnosť spočívajúcu v predaji vína, z čoho mu plynul, ako bolo konštatované v záveroch vykonaného dokazovania, príjem viac ako 1 000 eur mesačne. S ohľadom na takto zistené skutočnosti, odôvodnené mesačné náklady na maloleté deti, ustálené súdom v odseku 13 ako zodpovedajúce veku a zohľadňujúce odôvodnené potreby maloletého I. a maloletého H., súd určil podľa ustanovení § 62, § 75 ods. 1 a § 76 ods. 1 ZR výživné otca na čas po rozvode na maloletých vo výške 450 eur mesačne na maloletého I. a 400 eur mesačne na maloletého H., ktoré uložil otcovi platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc rozvodom manželstva.
Zohľadnil pritom nielen aktuálne zárobkové pomery otca, ale najmä jeho možnosti a schopnosti, ktorými disponuje a aktuálne ich nevyužíva, teda prihliadol na potencionalitu príjmu otca. Na zreteľ vzal aj skutočnosť v zmysle § 62 ods. 4 ZR, t.j. mieru osobnej starostlivosti o maloleté deti, ktorú starostlivosť zabezpečuje výlučne matka. Vzhľadom na prerušenie kontaktu detí s otcom trvajúce od dňa 17.01.2022 je potrebné spomenúť, že otcovi nevznikajú v súvislosti s maloletými deťmi a starostlivosťou o nich žiadne ďalšie náklady.
1.6 Navrhovateľka navrhla určiť výživné na maloleté deti na čas po rozvode vo výške 530 eur mesačne na maloletého I. a 500 eur mesačne na maloletého H.. Vzhľadom na to, že súd návrhu manželky, navrhovateľky v časti o určenie výživného vyhovel len čiastočne, vo zvyšku návrh zamietol ako nedôvodný, odvolávajúc sa na všetky v odôvodnení už uvedené skutkové a právne závery.
1.7 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len poukazom na § 52 CMP.
2. Rozsudok vo výroku II. v časti rozhodnutia o výživnom napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletých detí s návrhom na jeho zmenu, uložením povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletého I. sumou 300 eur mesačne a na výživu maloletého H. sumou 300 eur mesačne, viniac súd prvej inštancie, že tento pre riadne neodôvodnenie svojho rozhodnutia znemožnil otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec aj nesprávne právne posúdil [§ 360 ods. 1 písm. b), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP].
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedol, že rozsudok je nezrozumiteľný najmä v bode 15., kde súd uvádza aké výdavky matka maloletých detí v konaní uvádzala a preukazovala, avšak niektoré sumy sú uvádzané ako náklady na dlhšie obdobie, niektoré na 3 mesiace, pričom sa platia len počas školského roka, čo ani z výpočtu nákladov v odôvodnení nie je zrejmé, a preto z rozsudku nie je možné vôbec zistiť, aké náklady na mesiac pre toho ktorého maloletého súd považuje za oprávnené, že z rozhodnutia nie je zrejmé, prečo sa výška výživného zo strany otca na jednotlivé deti líši len o 50 eur/mesiac, keď rozdiel v odôvodnených nákladoch detí je možné ustáliť vo výške viac ako 300 eur/mesiac (matka u maloletého I. uvádzala náklady vo výške 859 eur/mesiac a u maloletého H. vo výške 522 eur/mesiac) a že z rozsudku nie je vôbec zrejmé, ako sa súd vysporiadal s námietkami otca ohľadom výšky niektorých nákladov vyčíslených matkou na maloleté deti.
2.2 Obdobne z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s dodacími listami predloženými otcom, ktorými tento preukazoval nákup vína, keď z dodacích listov je zrejmé, že za víno platil nielen bezhotovostne, ale aj v hotovosti, pričom tieto jeho hotovostné platby súd pri výpočte jeho príjmu z predaja vína vôbec nezohľadnil a neuviedol ani dôvody takéhoto svojho postupu, že nepreskúmateľný je aj záver súdu prvej inštancie uvedený v bode 35. rozsudku, že otec má schopnosti a možnosti bez ďalšieho prispievať na úhradu oprávnených potrieb maloletých detí v rozsahu určenom súdom, keďže z rozsudku nie je možné dospieť k záveru z akých súm – príjmov otca, prípadne aj predpokladaných zárobkových možností na strane otca súd vychádzal, keď jedinú sumu, ktorú súd uvádza ako príjem otca, je suma 1 000 eur/mesiac z predaja vína (ktorú sumu otec spochybňuje), a to aj za situácie, keď otec predložil súdu zoznam inzerátov a aktuálnych pracovných pozícií v oblasti gastra, z ktorého je zrejmé, že ak by aj súd prihliadol na možnosť otca zamestnať sa, hrubá mzda na pozícii, na ktorej by otec mohol eventuálne pôsobiť, je maximálne 1 100 eur netto za mesiac.
2.3 Zároveň z rozsudku nie je možné zistiť, akým pomerom by mala na odôvodnené potreby detí prispievať matka.
3. Matka a kolízny opatrovník maloletých odvolací návrh nepodali a k odvolaniu otca sa nevyjadrili.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP] po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal v odvolaním napadnutom rozsahu napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce, tu však bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné a rozsudok je potrebné v odvolaním napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie [§ 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP].
5. Predmetom konania je návrh navrhovateľky – matky detí na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k deťom na čas po rozvode manželstva. Súd prvej inštancie manželstvo účastníkov konania rozviedol (výrok I.) a na čas po rozvode manželstva upravil práva a povinnosti ku vtedy maloletým deťom, a to tak, že obe deti zveril do osobnej starostlivosti matky, určil, že maloleté deti budú zastupovať a spravovať ich majetok obaja rodičia, že otec bude povinný platiť na výživu maloletého I. výživné vo výške 450 eur mesačne a na maloletého H. výživné vo výške 400 eur mesačne, že styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje (výrok II.) napokon návrh manželky vo zvyšku zamietol (III.). Vzhľadom na odvolanie otca maloletých predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým uložil otcovi maloletých detí povinnosť platiť na maloleté deti výživné a ktorým rozhodol o trovách konania (výrok závislý). Nakoľko ostatné výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie zostali odvolaním nenapadnuté, tieto neboli ani predmetom preskúmania odvolacím súdom.
5.1 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) a písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom [písm. b)] a keď súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhnuté dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom [písm. c)].
6. Otec odvolaciu argumentáciu založil predovšetkým na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti o určení výživného nepreskúmateľné, nakoľko z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé, prečo súd určil výživné na maloleté deti práve v rozsahu uvedenom v rozsudku, nakoľko odôvodnené potreby maloletých detí neboli v priebehu konania účastníkmi konania nielenže ani riadne vyčíslené, ale ani ich výška nebola súdom ustálená, že z rozhodnutia nie je zrejmé, ako súd dospel k záveru, že otec má schopnosti a možnosti bez ďalšieho prispievať na úhradu oprávnených potrieb maloletých v rozsahu, ako to súd určil, že z rozhodnutia ďalej nie je zrejmé z akých príjmov/potenciálnych príjmov otca súd pri svojom rozhodovaní vychádzal, prečo nezohľadnil všetky náklady otca na nákup vína, a napokon ako vyhodnotil schopnosti a možnosti matky prispievať na výživu spoločných detí. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj postupu súdu, ktorý rozhodnutiu predchádzal, dospel k záveru, že odvolacie námietky otca o nesprávnom procesnom postupe znemožňujúcou otcovi, aby uskutočňoval jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces (pre riadne neodôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku v časti určenia rozsahu vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom), ale aj námietky o nesprávnom právnom posúdení veci (a to či už z dôvodu, že súd vo svojej podstate nevykonal pre rozhodnutie vo veci potrebné dokazovanie a o nároku na výživné rozhodol len na základe skutkových tvrdení prednesených účastníkmi konania, ale aj z dôvodu, že na vec sa vzťahujúce právne predpisy interpretoval nesprávne) za plne dôvodné.
7. Pokiaľ ide o námietku o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
7.1 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
7.2 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7.3 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
7.4 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
7.5 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
7.6 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
7.7 Podľa § 35 CMP súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
7.8 Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
7.9 Podľa § 24 ods. 1 ZR v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
7.10 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, nakoľko dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Výšku životnej úrovne rodiča môže preukazovať výška mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov (účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné látky do auta, poistky, sporenia a podobne). Určujúcou môže byť tiež výška prevzatého hypotekárneho úveru, nakoľko nie je pravdepodobné, že peňažný ústav poskytne vyšší hypotekárny úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ho v určenej výške. Výpovednú hodnotu má aj skutočnosť, na akom motorovom vozidle rodič jazdí, aké sú mesačné náklady na toto vozidlo, kde býva, aké má koníčky, či sú finančne náročné alebo nie a podobne. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové (prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.
7.11 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 730/2014 v zmysle, ktorého „... položky, ktoré sa pravidelne mesačne opakujú (strava, mobilný telefón), ale aj tie, ktoré sa opakujú prevažnú väčšinu mesiacov v roku (družina, školné, stravné, poplatky za záujmovú činnosť a podobne), je nutné uviesť v konkrétnej výške aktuálne za mesiac, nepravidelné platby (kúpa športových potrieb, zdravotníckych pomôcok, škola v prírode, letné tábory) sa na jednotlivé mesiace rozpočítajú tak, že celková úhrada každého náklad sa vydelí dvanástimi mesiacmi, a k pravidelným mesačným nákladom sa pripočíta iba suma zodpovedajúca výške mesačného príspevku, pričom spoločné náklady rodiny na zabezpečenie bývania alebo napríklad telekomunikačného pripojenia sa do nákladov dieťaťa započítajú iba vo výške zodpovedajúcej na jedného člena rodiny. Pokiaľ sa vyčísľujú súčasne náklady na viac detí tých istých rodičov, potom je potrebné trvať na striktnom oddelení nákladov každého dieťaťa osobitne tak, aby bolo v budúcnosti možné zmeniť len časť rozhodnutia týkajúcu sa jedného dieťaťa ( ak by to bolo potrebné)“. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že len základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, je potrebné zohľadniť tiež náklady na voľnočasové aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarske kurzy a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách vyššej životnej úrovne rodičov. Práve pri posudzovaní otázky, čo súd zahrnie do oprávnených nákladov na dieťa, sa najviac prejaví porovnanie životnej úrovne rodičov a dieťaťa.
7.12 Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. Preto aj v prípade, ak sa preukáže, že možnosti rodičov ako povinných sú približne rovnaké a sú primerané potrebám dieťaťa, musí súd zaviazať toho z nich, ktorý sa o dieťa osobne nestará, na plnenie v miere vyššej, než zodpovedá 1/2 preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa. Po porovnaní všetkých kritérií oboch rodičov súd rozdelí náklady na dieťa medzi rodičov tak, že jednému z nich (ktorému nebude dieťa zverené do osobnej starostlivosti) určí výživné. V tejto súvislosti ďalej odvolací súd zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Nie je preto prípustná taká disproporcionalita, keď rodič s nadštandardnými nákladmi na svoj život bude povinný hradiť dieťaťu len výživné v takej výške, aby boli zabezpečené jeho základné bežné výdavky. V takom prípade by išlo o zjavný nepomer v miere životnej úrovne rodiča a dieťaťa, ktorý je v rozpore s ustanovením § 62 ods. 2 ZR, ale aj v rozpore s ustanovením článku 27 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý garantuje právo každého dieťaťa na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný, mravný a sociálny rozvoj, pričom základnú zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok, nevyhnutných pre vývoj dieťaťa, nesú v rámci svojich schopností a finančných možností rodičia, respektíve iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú. Nemožno tiež opomenúť aktuálne poberanú výšku rodinných prídavkov na dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a rodičom uplatňovaný daňový bonus na dieťa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Predmetné sumy je potrebné vyčísliť.
7.13 Z obsahu spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že súd vo veci v zmysle vyššie uvedených zásad dôsledne nepostupoval a riadne nezisťoval osobné a majetkové pomery otca detí, jeho možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť voči jeho deťom, ako ani odôvodnené potreby
detí. Z rozhodnutia súdu nie je možné sa nič dozvedieť o tom, aké sú odôvodnené potreby toho ktorého výživou oprávneného dieťaťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, školské a mimoškolské aktivity, a to či už kultúrne, športové alebo iné voľnočasové aktivity a pod.
7.14 Tak ako to namietal aj otec detí, z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je vôbec zrejmé, ako súd ustálil mesačné výdavky potrebné na krytie odôvodnených potrieb, a to či už v čase rozhodovania súdu ešte maloletého I. alebo aj maloletého H.. Súd poukazuje na ods. 13. svojho rozsudku, kde by mali byť ustálené potreby detí avšak z odôvodnenia rozsudku, a to ods. 13. je zrejmé, že v tomto odseku sa zaoberá len osobnými a majetkovými pomermi matky detí. Pokiaľ ide o potreby detí, v ods. 15. rozsudku na jednej strane konštatuje ako vyčíslila výdavky na jednotlivé deti matka (navodzujúc záver, že toto vyčíslenie hodnotí ako správne), avšak na druhej strane bez ďalšieho uvádza, že mal za preukázané výdavky na maloletého I. vo výške 300 eur za stravu, 109 eur za bývanie, 15 eur za električenku a 50 eur za psychologické poradenstvo – teda výdavky celkom vo výške 474 eur mesačne a na maloletého H. výdavky vo výške 250 eur za stravu, 109 eur za bývanie, 15 eur za električenku a 50 eur za psychologické poradenstvo – teda výdavky celkom vo výške 424 eur mesačne, nehovoriac o tom, že pokiaľ aj matka vyčíslila odôvodnené potreby maloletého I. vo výške 976 eur, ako súčet výdavkov na stravu 300 eur, školské pomôcky 20 eur, školské výlety 50 eur, obuv a oblečenie 150 eur, na drogériu 20 eur, na lieky a výživové doplnky 15 eur, na električenku 15 eur, na klavír 45 eur, na návštevu kultúrnych zariadení a nákup kníh 30 eur, na vreckové 80 eur, na strihanie 20 eur, na zubára 10 eur, na kredit na telefón 12 eur, na osobného trénera 100 eur, na jazdecký tábor 40 eur a na bývanie 109 eur, tak súčet takto vyčíslených výdavkov predstavuje sumu 1.016 eur a nie sumu 976 eur. Obdobne, pokiaľ matka vyčíslila odôvodnené výdavky na maloletého H. vo výške 890 eur mesačne ako súčet výdavkov na stravu 250 eur, na školské pomôcky 20 eur, na školskú uniformu 17 eur, na školské výlety 50 eur, na obuv a oblečenie 80 eur, na drogériu 20 eur, na lieky a výživové doplnky 15 eur, na električenku 15 eur, na klavír 45 eur, na návštevu kultúrnych zariadení a nákup kníh 14 eur, na vreckové 80 eur, na strihanie 20 eur, na zubára 10 eur, na telefón + kredit na telefón 21 eur, na jazdecký tábor 40 eur, na bicyklovanie 38 eur – nákup bicykla v hodnote 453 eur : 12 = 38 eur a na bývanie 109 eur, tak súčet takto vyčíslených výdavkov predstavuje sumu 844 eur a nie sumu 890 eur. Pokiaľ teda súd prvej inštancie jednoznačne nestanovil konkrétnu výšku odôvodnených priemerných mesačných nákladov na každé z detí, nemohol ani pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov.
7.15 Obdobne z rozhodnutia súdu nie je vôbec zrejmé, ako a v akej výške súd prvej inštancie ustálil potenciálny príjem otca, z ktorého potom pri určení rozsahu jeho vyživovacej povinnosti ku každému z detí vychádzal. V ods. 14. rozsudku súd síce konštatuje, že príjem otca z predaja vína dosiahol v roku 2021 sumu 15 000 eur a v roku 2022 sumu 12 000 eur, a teda jeho čistý príjem predstavuje sumu viac ako tisíc eur mesačne, avšak na druhej strane bez ďalšieho otcovi určil výživné vo výške 450 eur mesačne na maloletého I. a vo výške 400 eur mesačne na maloletého H. – teda výživné vo výške 85 % zo sumy 1 000 eur z jeho takto určeného príjmu s tým, že opätovne bez ďalšieho konštatuje, že takto určené výživné je v súlade s (poznámka odvolacieho súdu – bližšie neurčenými) možnosťami otca, ktorými disponuje a aktuálne ich nevyužíva, a tak takéto výživné zohľadňuje (poznámka odvolacieho súdu – opätovne bližšie nešpecifikovanú) potencionalitu jeho príjmu. Súd prvej inštancie v ods. 14. rozsudku síce naznačil, že otec maloletých detí naposledy pracoval v obchodnej spoločnosti A. C., kde pracovný pomer ukončil dohodou, avšak takéto správanie sa otca žiadnym spôsobom nevyhodnotil vo vzťahu ku jeho schopnostiam dosahovať priemerný mesačný netto zárobok minimálne vo výške, v ktorej tento dosahoval u tejto spoločnosti (poznámka odvolacieho súdu – ktoré skutkové okolnosti ohľadom jeho netto príjmu dosahovaného u tohto zamestnávateľa, teda skutkové okolnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci, ani len z úradnej povinnosti nezisťoval) napriek tomu, že údajne vec právne posúdil aj podľa § 75 ods. 1 ZR. Z rozhodnutia nie je zrejmé, ako potom súd posúdil vec podľa § 75 ods. 1 ZR, teda ako vyhodnotil konanie otca majúce za následok stratu jeho príjmu zo zamestnania.
7.16 Obdobne, ako to namietal aj otec maloletých, z rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s námietkami otca o tom, že v súvislosti s predajom vína mal aj údajné hotovostné výdavky na jeho nákup, prípadne s jeho námietkami o jeho možnostiach dosahovať príjem zo závislej činnosti maximálne v rozsahu 1 100 eur netto mesačne, a to vzhľadom na aktuálne ponuky práce pravdepodobne zodpovedajúce jeho vzdelaniu alebo doterajšej praxi.
8. S ostatnými námietkami otca sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
9. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd považoval napadnutý rozsudok za predčasný, keď súd prvej inštancie síce aplikoval správnu normu, nesprávne ju ale interpretoval a vyvodil z nej nesprávne právne závery, v dôsledku čoho nevykonal dostatočné dokazovanie potrebné na zistenie pre vec rozhodujúcich skutkových okolností. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
10. Na základe uvedeného, súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným vyššie (§ 391 ods. 2 CSP), po vrátení veci, sústredí dokazovanie na zisťovanie skutočností majúcich podstatný význam pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca detí od právoplatnosti rozsudku vo výroku o rozvode manželstva (t. j. od 18.09.2022) do vyhlásenia nového rozsudku (pri zisťovaní priemerného príjmu sa spravidla vychádza z príjmov počas predchádzajúcich 12 mesiacov pred určením vyživovacej povinnosti), najmä:
- zistí odôvodnené potreby maloletých detí v posudzovanom období (bývanie za 1 os., stravovanie, hygiena, zdravotná starostlivosť, školské výdavky, cestovné, oblečenie/obuv, mimoškolské aktivity a pod.), pritom vyhodnotí odôvodnenosť jednotlivých potrieb s ohľadom na prípadné námietky otca;
- zistí skutočný príjem rodičov a ich výdavky v posudzovanom období (t. j. od 18.09.2023 do vyhlásenia rozsudku, v členení brutto, netto, príplatky a zrážky, daňový bonus);
- zistí príjem otca u posledného zamestnávateľa, s ktorým otec ukončil pracovný pomer dohodou;
- vo vzťahu k podnikateľskej činnosti otca zistí príjmy a výdavky z podnikania, resp. aj z peňažného denníka s ohľadom na spôsob vedenia účtovníctva;
- pokiaľ zistený príjem nebude zodpovedať schopnostiam a možnostiam povinného – otca, a to najmä vzhľadom na jeho vek, dosiahnuté vzdelanie a pracovné skúsenosti, uplatní princíp potenciality podľa § 75 ods. 1 ZR;
- zistí majetkové pomery rodičov, výnosy z tohto majetku a pokiaľ tento majetok rodič nevyužíva, zohľadní potenciálny príjem napríklad z prenájmu takéhoto majetku (po zohľadnení výdavkov na prevádzku majetku a dane);
- zistí životnú úroveň matky a otca, jeho vzdelanie a pracovné zručnosti, za účelom možnosti posúdenia jeho možného pracovného zaradenia a z toho plynúcej zárobkovej schopnosti, výdavky rodičov vynakladané na uspokojovanie ich osobných potrieb, a to či už bežných (náklady na bývanie, dochádzku do práce a pod.) alebo zvýšených vzhľadom na ich zdravotný stav a pod.,
- určí mieru, ktorou sa na stanovených/súdom ustálených odôvodnených mesačných nákladoch detí bude podieľať každý z rodičov, pričom pri rozhodovaní o výživnom prihliadne aj na to, ktorý z rodičov a v akom rozsahu sa o deti osobne stará, a teda v akom rozsahu svojou osobnou starostlivosťou kompenzuje svoj finančný podiel na výživnom voči tomu ktorému dieťaťu a zohľadní, že časť výdavkov detí je hradená prídavkami na dieťa;
- ak vznikne zročné výživné, zohľadní plnenia otca podľa rozsudku a nad rámec súdom určenej vyživovacej povinnosti od 18.09.2023 do vyhlásenia rozsudku, a to v súlade s odporúčaniami v Metodike „Rodičovské kompetencie – Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR). Po doplnení dokazovania potom súd prvej inštancie vo veci opätovne rozhodne, a to aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 396 CSP), nové rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP tak, aby právne závery, ku ktorým dospeje, mali oporu vo vykonanom dokazovaní a aby úvahy súdu k týmto záverom vedúce, boli logické, presvedčivé a zrozumiteľné.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).