Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/38/2024

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci navrhovateľky: P. Š., K.. XX.XX.XXXX, O. T. XX, XXX XX O., proti žalovaným: 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpený advokátskou kanceláriou AK JUDr. Marek Hic, s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava 10625/23B, 036 01 Martin, IČO: 36 865 036, 2. DUPOS dražobná, spol. s r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, zastúpený advokátskou kanceláriou advoconsulting s. r. o., so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. -17 zo dňa 07.12.2023, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd žalovaným 1. a 2. priznáva voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Mestský súd Bratislava IV uznesením sp. zn. -17 zo dňa 07.12.2023, zamietol návrh navrhovateľky o nariadenie neodkladného opatrenia (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok II.).

2. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 05.12.2023 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovaným, a to uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného 1. formou dobrovoľnej dražby, ako aj zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou, predaja, nájmu, zriadenia záložného práva, darovania a predaja podľa Exekučného poriadku, priameho predaja, ako aj zriadenia vecného bremena podľa (ďalej len „“) k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky, zapísaných na LV č. XXXX, vedený Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec Bratislava - Y., katastrálne územie Y., k bytu č. X, II. posch., T. XX, súpisné č. XXXX, ďalej špecifikovaných v odseku 1. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

3. Uvedený návrh odôvodnila navrhovateľka tým, že jej dňa 07.12.2023 hrozí dražba a v prípade úspešnej dražby jej hrozí strata vlastníckych práv k bytu, ako aj strata osobných vecí a majetku v byte, resp. v prípade, že sa dražba neuskutoční dňa 07.12.2023, hrozí, že dražobník presunie dražbu na iný termín a bude pokračovať v dražobnom procese. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že žalovaný 1. začal s výkonom záložného práva, pričom výkon dobrovoľnej dražby stanovila dražobná spoločnosť - žalovaný 2. na deň 07.12.2023, o čom bolo

navrhovateľke doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe doporučeným listom dňa 27.11.2023. Vzhľadom na množstvo nezákonností v celom postupe žalovaných, navrhovateľka vyzvala žalovaných, aby upustili od dražby. Do dňa podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovaní na výzvu nereagovali. Navrhovateľka v návrhu na základe podkladov a dôkazov má za to, že celý postup žalovaných, ako aj proces výkonu záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe je nezákonný. Navrhovateľka uviedla, že žalovaný 1. jej nedoručil riadne zosplatnenie pohľadávky s vyčíslením vyšpecifikovaným na jednotlivé položky - teda vyšpecifikovaním istiny, úrokov; splátkové kalendáre a dodatky s novými zmluvnými podmienkami; vyšpecifikovaním nových úrokov po korona odklade; vyčíslenie istiny a úrokov po zaradení do dlhodobého špeciálneho individuálneho adresného programu „SLSP - SOCIÁLNA BANKA“, počas ktorého mala mať navrhovateľka odklad splátok; nové splátkové kalendáre; oznámenie, či bola ukončená fixácia, ku ktorému dátumu a vyčíslenie nových úrokov po ukončení fixácie; vyčíslenie sankčných úrokov; vyčíslenie pokút, atď.. V zosplatnení sa uvádza len jedna suma, o ktorej nie je zrejmé, akými výpočtami k nej žalovaný 1. dospel. Žalovaní odmietajú poskytnúť navrhovateľke vyčíslenie jej pohľadávky. Navrhovateľka ďalej poukázala na o dobrovoľných dražbách a o doplnení o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a uviedla, že z viny žalovaného 2. sa neuskutočnila ani jedna obhliadka nehnuteľnosti, čo je v rozpore so . Oznámenie o dražbe, v ktorom stanovil žalovaný 2. prvý termín obhliadky na 21.11.2023, bolo navrhovateľke doručené dňa 27.11.2023, teda z dôvodov na strane žalovaného 2. (nedoručil oznámenie o dražbe v dostatočnom časovom predstihu) sa obhliadka neuskutočnila. Druhá obhliadka dňa 01.12.2023 sa neuskutočnila preto, že sa dražobník, ani žiadna ním poverená osoba nedostavila. V celom postupe žalovaných je podľa navrhovateľky ešte ďalšie množstvo nezákonností. S ohľadom na to, že dňa 07.12.2023, resp. následne, hrozí dražba (navrhovateľka má sťažený prístup k spravodlivosti, lebo by sa musela súdnou cestou domáhať neplatnosti dražby, hrozia možné nezákonné kroky vydražiteľa po dražbe, ako nezákonné vypratanie, čoho sa bežne vydražitelia dopúšťajú a pod.) o ktorej je navrhovateľka presvedčená, že je nezákonná, žiada o vydanie neodkladného opatrenia, ktorým sa žalovaným zabráni pokračovať v nezákonnom dražobnom procese a nakladať s nehnuteľnosťou. K návrhu nedoložila navrhovateľka žiadne listinné prílohy.

4. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením , , , , , , , (ďalej len „“) v spojení s , , , , , , a vecne tým, že navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nedoložila žiadne listiny preukazujúce tvrdené skutočnosti, preto súd mohol vychádzať len zo skutkových tvrdení obsiahnutých v návrhu a z verejne dostupných zdrojov a registrov. Súd prvej inštancie z verejne dostupného Portálu elektronických služieb katastra nehnuteľností overil vlastnícke právo navrhovateľky k nehnuteľnostiam špecifikovaných v petite návrhu, zapísaných na LV č. XXXX pre katastrálne územie Y., kde v poznámkach sú zapísané dve oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložnými veriteľmi, pričom jedným z nich je aj výkon záložného práva žalovaným 1. formou dobrovoľnej dražby; a z verejne prístupného Notárskeho centrálneho registra dražieb súd overil tvrdenie navrhovateľky, že nehnuteľnosti na LV č. XXXX vo vlastníctve navrhovateľky budú predmetom dražby konanej dňa 07.12.2023 o 12:00 hod.. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe bolo zapísané v registri dňa XX.XX.XXXX notárom JUDr. Petrom Opatovským, so sídlom M. Schneidera Trnavského 402/6, Trnava, pričom ide o prvú dražbu predmetnej nehnuteľnosti vykonávanú dražobníkom - žalovaným 2. na návrh žalovaného 1.. Ďalšie skutkové tvrdenia navrhovateľky, súd prvej inštancie nevedel verifikovať ako uviedol v odseku 25. svojho rozhodnutia a zároveň, s dôrazom na nepodložené tvrdenia navrhovateľky vo vzťahu k dobrovoľným dražbám vyslovil právny názor, že dobrovoľné dražby sú upravené osobitným predpisom, t.j. , pričom navrhovateľka nenamietala nesúlad postupu žalovaných s konkrétnymi ustanoveniami zákona, s výnimkou odkazu na a neuskutočnenia obhliadok nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na , ktoré predpokladá zákonný postup, akým sa navrhovateľka môže domáhať ochrany svojich práv, ak má za to, že došlo k porušeniam konkrétnych ustanovení , ktoré upravujú proces dobrovoľných dražieb. Súdna kontrola je až následná, v konaní vo veci samej. Z nedostatočne osvedčených skutkových tvrdení navrhovateľky a bez vyjadrenia žalovaných, v rámci zrýchleného súdneho konania o neodkladnom opatrení súd nemôže prejudiciálne dospieť k záveru o neplatnosti dražby z dôvodu nezákonného postupu a procesných pochybení, nakoľko by tým nahradil konanie vo veci samej v čase, kedy k uskutočneniu samotnej dražby ani nedošlo.

5. K ostatným tvrdeniam navrhovateľky uvedených v odseku 26. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka k nim nedoložila žiadne relevantné podklady, keď nepredložila oznámenie žalovaného 1. o zosplatnení pohľadávky, nepreukázala, že žiadala žalovaných o vyčíslenie pohľadávky a nákladov dražby v dôsledku čoho súd prvej inštancie nemal preukázaný základ právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a žalovaným 1. a tým ani ďalšie skutočnosti s tým súvisiace. Existenciu záväzkovo-právneho vzťahu medzi navrhovateľkou a žalovaným 1. mohol súd prvej inštancie len vyvodiť z existencie záložného práva žalovaného 1. k nehnuteľnostiam navrhovateľky zapísaného na LV č. XXXX, avšak bez preukázania/osvedčenia na základe akých podkladov záložné právo žalovaného 1. vzniklo, akú pohľadávku žalovaného 1. zabezpečovalo. Navrhovateľka nepreukázala/neosvedčila žiadne svoje tvrdenie týkajúce sa zosplatnenia pohľadávky, z ktorých by súd prvej inštancie mal osvedčenú pravdepodobnosť nároku, ktorému má byť neodkladným opatrením poskytnutá ochrana. Navrhovateľka neuviedla žiadne konkrétne tvrdenia, nepredložila a ani neodkázala na dôkazy, ktoré by mohli pohľadávku žalovaného 1., či samotný výkon záložného práva relevantne spochybniť.

6. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v odseku 27. aj princípom proporcionality, v odseku 28. odôvodnil nedostatočné osvedčenie potreby neodkladnej úpravy pomerov strán vo vzťahu k tvrdeniu navrhovateľky, že jej hrozí strata vlastníckeho práva k bytu, ako aj strata osobných vecí a majetku v byte. V odseku 29. súd prvej inštancie vyslovil a odôvodnil názor, a to s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka oznámenie o dobrovoľnej dražbe prevzala dňa 27.11.2023 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva musela prevziať minimálne 30 dní pred predajom na dražbe (, ), keď návrh na nariadenie neodkladného opatrenia osobne podala na súd až dňa 05.12.2023 o 14:26 hod., že takýto postup navrhovateľky s nedostatočným odôvodnením návrhu sa javí ako účelové konanie, v snahe zmariť dražbu, hoci sa žiadnymi inými prostriedkami právnej ochrany doteraz nebránila voči samotnej pohľadávke žalovaného 1. ani voči výkonu záložného práva.

7. V závere svojho rozhodnutia, v odseku 32. súd prvej inštancie konštatoval, že navrhovateľka neosvedčila zákonné podmienky dôvodnosti a opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a naďalej má možnosť ochrany jej práv a právom chránených záujmov v zmysle , keďže žaloba o neplatnosť dražby je prostriedkom súdnej kontroly realizovanej dobrovoľnej dražby a v tejto súvislosti odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 26.06.2020, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 26.12.2010.

8. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov nepriznal, keďže návrh zamietol a žalovaným v konaní žiadne trovy nevznikli.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie navrhovateľka, ktorá sa so závermi súdu prvej inštancie nestotožnila, rozhodnutie napadla z dôvodov uvedených v a navrhla, aby Mestský súd Bratislava IV zrušil svoje uznesenie sp.zn. -17 zo dňa 07.12.2023, aby poskytol navrhovateľke lehotu na opravu a doplnenie podania a vo veci konal a nariadil neodkladné opatrenie; alternatívne navrhla, aby odvolací súd zrušil uznesenie Mestského súdu Bratislava IV sp.zn. -17 zo dňa 07.12.2023 a vrátil vec späť prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

10. V úvode svojho odvolania navrhovateľka požiadala, aby odvolací súd k nej ako spotrebiteľovi pristupoval miernejšie; tiež požiadala o zhovievavosť a pochodenie ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nebol naformulovaný a podaný tak, ako to má byť, keďže nemá právnické vzdelanie a vedomosti.

11. Navrhovateľka má za to, že ak návrh bol neúplný mal súd vyzvať na jeho doplnenie a opravu. Súd prvej inštancie určite nemal návrh zamietnuť, ale ak by boli zákonné dôvody, pre ktoré nebolo podanie podaním vo veci samej, mal súd prvej inštancie podanie odmietnuť. Navrhovateľka o.i. tiež konštatovala, že návrh bol doručený súdu ešte pred dražbou, ktorá bola oznámená dňa 07.12.2023.

12. Navrhovateľka uviedla, že sa opakovane obracala na žalovaných a poukazovala na pochybenia, yyzývala ich, aby prestali konať nezákonne, aby upustili od dražby. Navrhovateľka nemôže za to, že Slovenská sporiteľňa, a.s., postupovala a postupuje nezákonne, neseriózne, neľudsky a v rozpore s dobrými mravmi a preto žiada odvolací súd aby navrhovateľku za to netrestal. Rovnako nemôže

navrhovateľka za to, že spoločnosť DUPOS dražobná, spol. s r.o. postupuje nezákonne, v rozpore so .

13. Navrhovateľka v odsekoch 13. až 15. podaného odvolania uviedla dôvody, pre ktoré podľa jej názoru, je oznámenie o mimoriadnej splatnosti neplatné.

14. Navrhovateľka namieta tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že sa nejedná o nehnuteľnosť, ktorá by bola obydlím a bydliskom navrhovateľky. K uvedenému uviedla, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom podania, bola a je obydlím navrhovateľky. Súd prvej inštancie si nevyžiadal výpis z registra obyvateľov. Adresu, ktorú navrhovateľka uviedla, je adresou pre doručovanie písomností, pretože túto má v občianskom preukaze. Bydliskom a obydlím navrhovateľky je dlhodobo byt č. X na adrese T. XX, XXX XX O.. Uvedenú adresu má navrhovateľka vedenú aj v Slovenskej sporiteľni, a.s. ako korešpondenčnú adresu. Keďže navrhovateľka stratila občiansky preukaz, vybavila si nový ešte pred dražbou. V registri obyvateľov bola adresa navrhovateľky vedená v Mestskej časti Bratislava Ružinov a bolo jej odporúčané vybaviť si zároveň aj zmenu trvalého pobytu, takže v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol pobyt navrhovateľky na adrese T. XX, XXX XX O..

15. Navrhovateľka namieta tvrdenie súdu prvej inštancie vo veci osvedčenia potreby neodkladnej úpravy pomerov strán tým, že ak súd nariadi neodkladné opatrenie, protistrane žiadna ujma nevznikne. Pokiaľ však súd neodkladné opatrenie nenariadi, navrhovateľke hrozí v prípade konania dražby, ktorá bude úspešná, vznik veľkej ujmy. Navrhovateľka príde o vlastnícke právo, o nehnuteľnosť, o bydlisko, o obydlie; a taktiež môže prísť aj o osobné veci a majetok v byte, pričom domáhať sa následne náhrady škody je takmer nezmyselné, keďže je potrebné uhradiť nielen vysoký súdny poplatok, ale aj dokazovanie rozkradnutých vecí a ich vyčíslenie je takmer nemožné.

16. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že po dražbe možno dražbu napadnúť žalobou pre neplatnosť dražby, navrhovateľka uviedla, že takýto postup ohrozuje nielen navrhovateľku ako vlastníka nehnuteľnosti, ale bol by aj ohrozením vydražiteľa. Je potrebné predchádzať zbytočným sporom a v tomto prípade sa vydaním neodkladného opatrenia predíde súdnemu sporu o neplatnosť dražby. Osvedčením naliehavej potreby je už samotný fakt, že Slovenská sporiteľňa, a.s., nezákonne oznámila začatie výkonu záložného práva. Profitoval by z toho žalovaný 1., ktorý by dostal uhradené finančné prostriedky napriek tomu, že by na ne nemusel mať právo; a taktiež žalovaný 2., ktorý by získal svoju odmenu a náklady dražby, ktoré dokonca umelo navyšuje.

17. V závere navrhovateľka konštatovala, že jej práva sú v tomto prípade oveľa viac zasiahnuté a zásah do jej práv je oveľa závažnejší, než by vydaním neodkladného opatrenia bolo zasiahnuté do práv žalovaných a jeho nevydaním môže byť nezvratným neprimeraným spôsobom zasiahnuté do práv navrhovateľky.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), viazaný rozsahom ( ) a odvolacími dôvodmi odvolania ( ), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.

19. Po doručení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovaným 1. a 2. odvolacím súdom, podľa veta druhá , sa k odvolaniu vyjadrili žalovaní 1. a 2. s návrhom, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

20. Žalovaný 1. zdôraznil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vydané v súlade s princípom právnej istoty, keďže je v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR. V podanom odvolaní absentujú právne relevantné dôvody, keďže sú v ňom uvedené tvrdenia, ktoré sa konania, resp. napadnutého rozhodnutia vôbec netýkajú, ide o tvrdenia nesprávne či neúplné (bez toho aby boli zohľadnené všetky ďalšie skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci). Obsah opravného prostriedku indikuje záver, že navrhovateľka sa reálne pokúša šikanóznym spôsobom zneužiť oprávnenia vyplývajúce z ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky (predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ a to spôsobom, popierajúcim ich účel a zmysel, s úmyslom vyhnúť sa plneniu svojich právnych povinností a žalovaného tak majetkovo poškodiť a to

bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Ide o ani nie veľmi zastieraný pokus zbaviť sa bez akéhokoľvek dôvodu povinnosti zabezpečujúcej záväzok presahujúci 100.000,- EUR. Takéto podanie je zjavným zneužitím práva, a tak by mal byť aj zo strany súdu posúdený.

21. Žalovaný 1. osobitne upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že ide o návrh, ktorý má charakter "trvalého" neodkladného opatrenia, keďže petit návrhu neobsahuje limit a ani typ rozhodnutia vo veci samej. Takáto požiadavka „zakázať navždy“, vo veci konania výkonu zákonného oprávnenia záložného veriteľa (, veta prvá, ) vyplývajúceho z ius cogens, je ničím neodôvodnenou ľubovôľou, ktorá je v priamom rozpore s ustanoveniami právneho poriadku a má tak podobu právneho nonsensu. Na podporu svojho názoru žalovaný 1. citoval z rozhodnutia NS SR sp.zn. zo dňa 29.01.2019 „... Vzhľadom na uvedené dovolací súd uzatvára, že právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého v prejednávanom spore bolo možné žalovanej 1/ ako záložnému veriteľovi uložiť rozsudkom časovo neobmedzenú povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, ktorého predmetom sú dotknuté nehnuteľnosti, predajom vo verejnej dražbe, priamym predajom alebo odkúpením do svojho výhradného vlastníctva, nemožno považovať za správny. Dovolaním napadnuté rozhodnutie teda spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ) tak, ako to opodstatnene namieta dovolateľka. ...“ Obdobný názor vyjadril dovolací súd i v rozhodnutiach sp.zn. zo dňa 25.04.2019 a sp.zn. zo dňa 26.08.2019.

22. Žalovaný 1. sa v ďalších častiach vyjadrenia venuje právnej teórii, v časti VI. právnej otázke spotrebiteľa s dôrazom na neudržateľnosť názoru navrhovateľky v tom, že postavenie spotrebiteľa by jej malo automaticky garantovať sporový úspech a odmieta zodpovednosť za splnenie aj najzákladnejších procesných povinností, o.i. tvrdenie a preukázanie všetkých právom vyžadovaných skutočností; v časti VII. vyjadrenia sa žalovaný 1. venuje otázke úveru; v časti VIII. záložnému právu, v časti IX. osvedčeniu navrhovateľkou tvrdených skutočností ako aj nebezpečenstvu hroziacej ujmy. V časti X. žalovaný 1. rozobral právnu teóriu k otázke nedotknuteľnosti obydlia v kontexte SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V ďalšom žalovaný 1. zdôraznil, že dobrovoľná dražba nie je podmienená exekučným titulom (závery plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR, PL. ) a stotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie v tom, že za situácie, ak všetky kroky smerujúce k dražbe trvajú mesiace, možno podanie takéhoto návrhu (a to neúplného) dva dni pred dražbou, považovať za zneužitie práva, pričom v prípade okolností odôvodňujúcich návrh, nejde o okolnosti náhle, nepredvídané, neočakávané, čo je zjavným zneužitím práva ( ). Vecne zdôraznil, že v odvolaní navrhovateľka opätovne uvádza nešpecifikované a nepreukázané názory o údajných protiprávnostiach banky a dražobníka, pričom uvádza množstvo ďalších novôt v odvolacom konaní, čo je procesne neprípustné. Žalovaný 1. k veci uviedol, že tvrdenie navrhovateľky, že zosplatnenie úveru nebolo individuálne dohodnuté, mohla osvedčiť úverovou zmluvou, čo však neurobila. V tejto súvislosti žalovaný 1. uviedol, že dojednanie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je štandardnou súčasťou akýchkoľvek bankových zmlúv v prípade bánk pôsobiacich na trhu v Slovenskej republike. A v konečnom dôsledku, úverová zmluva bola dohodnutá individuálne, dlžník žiadne protinávrhy nevzniesol, ale predovšetkým to, či zosplatnenie bolo alebo nebolo individuálne dohodnuté, nemá absolútne žiaden vplyv na existenciu takéhoto oprávnenia a na možnosť takéto oprávnenie vykonať. Tvrdenie navrhovateľky, že pohľadávka po vyhlásení mimoriadnej splatnosti nebola rozčlenená na ňou požadované časti, nemá žiaden vplyv na rozsah záväzku, ani na možnosť výkonu záložného práva. Rovnako nedôvodná (a nepreukázaná) a procesne nerelevantná je aj námietka k údajnému obydliu, kedy nielenže ide o skutočnosti nové a tak v odvolacom konaní neprípustné, ale ide o skutočnosti, ktoré sú vo vzájomnom rozpore s tým, čo je uvedené v samotnom návrhu, kedy je ako bydlisko navrhovateľky uvedená adresa Q. XX, O.. Žalovaný 1. opätovne zdôraznil, že medzi výkonom záložného práva a (ne)možnosťou výkon vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon záložného práva nie je závislý na tom, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne relevantnou skutočnosťou je, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas. Možnosť vykonať záložné právo sa viaže na existenciu zabezpečenej splatnej a nesplatenej pohľadávky v minimálnej výške ( , , ).

23. Žalovaný 2. sa k odvolaniu vyjadril s dôrazom na ustanovenie , a s tým, keďže žalobkyňa nekonkretizovala v jej podaní skutočnosti alebo tvrdenia, ktoré by bolo možné subsumovať pod niektorý z odvolacích dôvodov v zmysle , neuviedla žiadny odvolací dôvod, ktorý by bol riadne vymedzený konkrétnymi okolnosťami, žalovaný 2. má za to, že takéto

podanie nespĺňa zákonné náležitosti odvolania a odvolanie žalobkyne má byť v súlade s ust. odvolacím súdom odmietnuté.

24. V ďalšom žalovaný 2. poukázal na ustanovenie , a s podporou uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. v zmysle ktorého „... V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. ...“. V zmysle uvedeného žalovaný 2. má zato, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, keďže obsahuje len všeobecné a nesubstancované tvrdenia, ktorými sa snaží navodiť dojem porušenia jej práv žalovanými. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa žiadne zo svojich tvrdení nepreukázala, keď v celom návrhu neuviedla ani jeden dôkazný prostriedok, považuje žalovaný 2. predmetný návrh žalobkyne za zhluk nepreukázaných a nekonkrétnych tvrdení a plne sa stotožňuje s právnym posúdením súdom prvej inštancie v odsekoch 22. až 32. napadnutého uznesenia.

25. Žalovaný 2. poukázal na tvrdenie žalobkyne v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia a to, že postup žalovaných 1. a 2. je nezákonný a že v celom ich postupe je množstvo nezákonností, avšak žalobkyňa neuviedla, aké konkrétne nezákonnosti má na mysli. Žalovaný 2. má zato, že žalobkyňa si nesplnila procesnú povinnosť tvrdenia, ani povinnosť dôkaznú, keď svoje tvrdenia neuviedla v takej kvalite a rozsahu, aby z nich bolo možné identifikovať nárok, ktorého ochrany sa domáha a ktorému je nevyhnutné poskytnúť časovo neobmedzenú ochranu v podobe nariadenia požadovaného neodkladného opatrenia. Vo vzťahu k časovo neobmedzeného neodkladného opatrenia žalovaný 2. upriamil pozornosť na to, že je dražobníkom, ktorý organizuje dražbu na základe poverenia záložného veriteľa, ako navrhovateľa dražby. K danej nehnuteľnosti môže eventuálne uskutočňovať výkon záložného práva aj iný veriteľ (napr. po postúpení pohľadávky). V prípade nelimitovaného neodkladného opatrenia, by však iný záložný veriteľ nemohol poveriť výkonom záložného veriteľa žalovaného 2., čím by došlo k porušeniu jeho práv, nakoľko by bol predmetným neodkladným opatrením obmedzený v jeho podnikateľskej činnosti. A tak i z uvedeného dôvodu je navrhované neodkladné opatrenie neprimeraným zásahom do práv žalovaného 2. a to za stavu, kedy žalobkyňa svoj návrh náležite neodôvodnila a neosvedčila. Preto ak v návrhu absentuje opísanie skutočností, ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu (žalobkyňa neuviedla žiadne substancované tvrdenia, neoznačila žiadne dôkazy, a teda neuniesla bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazné a neosvedčila tak potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu), ktoré malo podľa jej požiadavky trvať bez časového obmedzenia, je potom nevyhnutné konštatovať, tak ako uviedol súd prvej inštancie, že návrh žalobkyne je nedôvodný.

26. Žalovaný 2. poukázal na doplňujúce skutočnosti uvedené žalobkyňou v podanom odvolaní, ktoré neboli uvedené v samotnom návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov je teda prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok, pričom žalovaný 2. je presvedčený, že novoty uvedené žalobkyňou v odvolaní nie sú v tomto konaní z procesného hľadiska prípustné, nakoľko nie sú naplnené podmienky ustanovené v . A zároveň ani novoty uvedené žalobkyňou v odvolaní neodôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu.

27. V ďalšom žalovaný 2. uviedol, že nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobkyňou a žalovaným 1., ktoré zakladajú nároky žalovaného 1. uspokojované výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa koná na návrh žalovaného 1.. Na základe uvedeného má žalovaný 2. zato, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto spore a preto v prípade nariadenia neodkladného opatrenia voči nemu by takéto rozhodnutie bolo vecne nesprávne a nezákonné. Rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva k uvedeným nehnuteľnostiam ako predmetu dražby (v znení a rozsahu uvedenom žalovanou v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), by voči žalovanému 2. ako dražobníkovi, ktorý je viazaný zákonnými oprávneniami navrhovateľa dražby, bolo vecne nesprávne. V tejto súvislosti žalovaný 2. citoval zákonné ustanovenia: Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa , dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené. Z citovaných ustanovení vyplýva, že zákonným predpokladom pre povinnosť dražobníka upustiť od dražby je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré dražobníkovi preukazuje, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Takže aj v prípade nariadenia neodkladného opatrenia voči žalovanému 1., by existoval zákonný dôvod, na základe ktorého by bol žalovaný 2. ako dražobník, po preukázaní existencie takéhoto vykonateľného rozhodnutia, povinný bez ďalšieho upustiť zo zákona od plánovanej dobrovoľnej dražby. Vzhľadom na zákonnú úpravu upravujúcu priebeh dobrovoľnej dražby a povinnosti dražobníka, ktorá sa musí v súlade s týmto predpisom dodržiavať pod hrozbou neplatnosti dobrovoľnej dražby, je žalovaný 2. presvedčený, že nie je nevyhnutné ukladať dražobníkovi povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením, keďže za splnenia uvedených podmienok mu takúto povinnosť ukladá priamo zákon.

28. V závere svojho vyjadrenia žalovaný 2. poukázal na konanie vedené na Mestskom súde Bratislava IV v skutkovo a právne obdobnej veci, v ktorom žalobkyňou bola A. Š., K.. XX.XX.XXXX, I. O. V. X, XXX XX O. a žalovanými boli 1. Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a 2. DUPOS dražobná, spol. s r. o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, vo veci návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom odvolanie proti zamietnutiu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je obsahovo (i formálne) totožné s podaniami žalobkyne v tomto konaní. O odvolaní proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. -11 zo dňa 29.12.2023 rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. -113 zo dňa 26.03.2024 tak, že uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil.

29. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

30. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

31. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

32. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

33. Podľa vety prvej , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

34. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

35. Inštitút neodkladného opatrenia má výnimočný charakter a pri jeho rozhodovaní prevláda požiadavka rýchlosti nad formálnym postupom pri dokazovaní a zisťovaní skutkových okolností potrebných pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, preto súd rozhoduje spravidla len na základe listín predložených stranou sporu o vydanie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vychádza z názoru, že zmyslom nariadenia neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov strán sporu (nie s konečnou platnosťou), pričom musí byť poskytnutá ochrana tomu, kto o nariadenie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje. Vyžaduje sa, aby navrhovateľ osvedčil súdu základné skutočnosti, teda nárok a aby osvedčil aj pravdepodobnosť možného ohrozenia výkonu rozhodnutia. Súd tieto okolnosti v rámci konania o nariadení neodkladného opatrenia je povinný zvážiť, pričom však pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení nie je povinný vykonávať dokazovanie ani výsluchom účastníkov. Musí vychádzať zo skutočností, preukázaných alebo osvedčených stranou sporu. Opísaním rozhodujúcich skutočností musí navrhovateľ neodkladného opatrenia osvedčiť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje dôvodnosť a neodkladnosť návrhu, a vecnou argumentáciou presvedčiť súd o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia účelu ochrany, ktorý je pre inštitút neodkladného opatrenia principiálny. Miera osvedčenia potreby ochrany sa riadi naliehavosťou jej riešenia čo najrýchlejšie a najefektívnejšie vykonať okamžitý zásah súdu pre riešenie danej situácie. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

36. Navrhovateľka v predmetnej veci požaduje ochranu svojich vlastníckych práv k nehnuteľnostiam špecifikovaných v odseku 2. tohto uznesenia, ktoré v zmysle obsahu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia ako aj v zmysle výpisu LV č.XXXX kat. úz. Y., nie sú jej obydlím, a ktoré boli založené titulom záložného práva v prospech záložného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s.. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaným 1. formou dobrovoľnej dražby je pod V.-XXX/XXXX a Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby č. P.-V. P. XX/XXX, ktorej dražobníkom je žalovaný 2. je pod V.-XXXX/XX. Existenciu potreby dočasne upraviť pomery strán konania navrhovateľka odôvodnila nezákonným postupom celého konania žalovaných 1., 2. od nezákonného zosplatnenia pohľadávky žalovaným 1., oznámením o začatí výkonu záložného práva až po oznámenie žalovaného 2. o konaní dobrovoľnej dražby s tým, že predmetom dobrovoľnej dražby sú nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Navrhovateľka žiadnu listinu preukazujúcu jej tvrdenia v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia nepredložila a ani svoje tvrdenia neosvedčila odkazom na relevantnú listinu.

37. Odvolací súd po preskúmaní návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka žiadne listinné dôkazy k návrhu nepripojila a ani na žiadne listiny nepoukázala/neodkázala, stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že navrhovateľka neosvedčila právny vzťah so žalovanými 1. a 2., a tým ani potrebu navrhovanej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolacia argumentácia navrhovateľky nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého uznesenia. Odvolací súd sa (v súlade s ust. ) v zásade stotožňuje s nosnými dôvodmi preskúmavaného rozhodnutia, ktoré je dostatočne jasné, logicky zrozumiteľné a presvedčivé, čím spĺňa zákonné kritériá odôvodnenia uvedené v . S poukazom na konštantnú judikatúru Ústavného súdu SR, ako aj Najvyššieho súdu SR odvolací súd uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. S poukazom na uvedené ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2009, sp. zn. , sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi navrhovateľky, ktoré boli pre rozhodnutie odvolacieho súdu relevantné.

38. Odvolací súd len dodáva, že navrhovateľka ako sama tvrdí, má byť dotknutá dobrovoľnou dražbou nehnuteľností, ktorých je výlučnou vlastníčkou, avšak v predmetnom návrhu žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala a ani len neosvedčila, že žalovaný 1. pravdepodobne nie je oprávnený na výkon záložného práva, t.zn., že sa navrhovateľka v inom súdnom konaní čo do merita veci (ku ktorému sa navrhovateľka cíti v postavení spotrebiteľa, v ktorom poukazuje na nezákonné zosplatnenie pohľadávky) domáha svojich práv vyplývajúcich z právneho vzťahu so žalovaným 1. (poznámka súdu: ktorý vôbec neosvedčila; a ktorý vykonáva výkon záložného práva, ako záložný veriteľ). Právnu otázku čo do merita veci nemôže súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia riešiť ako otázku predbežnú. Takisto navrhovateľka žiadnym relevantným spôsobom neosvedčila svoje tvrdenie o tom, že v konaní o dobrovoľnej dražbe bolo žalovaným 2. pravdepodobne porušené ust. , keďže nebola vykonaná ani jedna obhliadka. I v tejto súvislosti odvolací súd musí konštatovať, že ide o právnu otázku v

merite veci, ktorú nie je možné riešiť v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako otázku predbežnú. Na tomto mieste odvolací súd poznamenáva, že v konaní o merite veci môže navrhovateľka žiadať zdržanie sa výkonu záložného práva, t.j. môže sa totožným petitom dožadovať ochrany svojich práv tak v časti konania o neodkladnom opatrení, ako aj v merite veci (napr. právne závery Ústavného súdu SR pod sp. zn. V.. Ú. XX/XXXX a rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci S.Š. proti Smart Capital, ktoré pojednávajú o primeranosti výkonu dražby v súvislosti s nárokmi zo spotrebiteľských zmlúv). K predpokladu osvedčenia nároku o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. „... Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery. K tomu však pristupuje podmienka osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má v konkrétnom prípade poskytnúť ochrana. ...“ „... Osvedčenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana neodkladným opatrením, neznamená len osvedčenie niečoho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná a predbežná ochrana. Osamotený odkaz na riešenie tejto otázky v konaní vo veci samej bez akejkoľvek ďalšej argumentácie nie je naplnením zákonom predpokladaného osvedčenia práva, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Obrazne povedané, potom by bolo možné poskytnúť ochranu akémukoľvek zmluvnému dojednaniu, a to aj takému, ktoré zjavne nespôsobuje právne následky spočívajúce v danosti uplatneného nároku. Osvedčiť právo v rovine nároku na odôvodnenie neodkladného opatrenia neznamená len to, že niečo sa javí ako preukázané

- niečo sa pravdepodobne stalo (procesné skutkové posúdenie), ale aj to, že to, čo sa asi stalo, vyvoláva právne následky v podobe pravdepodobnosti uplatneného nároku (predbežné, či neodkladné hmotnoprávne posúdenie). ...“ Obdobne aj právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený vo veci pod sp. zn. , v zmysle ktorého „... z dočasného charakteru predbežného opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. ...“.

39. K požiadavke navrhovateľky uvedenej v odseku 10. tohto rozhodnutia, aby odvolací súd k nej ako spotrebiteľovi pristupoval miernejšie, odvolací súd uvádza, že ustanovenie definuje spotrebiteľský spor ako spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, pričom výkon práva o nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúci v uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného 1. formou dobrovoľnej dražby, tak ako je uvedené v odseku 2. tohto rozhodnutia, nepožíva ochranu slabšej strany (nemá charakter spotrebiteľského sporu, v ktorých je súd povinný aplikovať odlišné procesné postupy od všeobecného sporového konania).

40. Námietku navrhovateľky uvedenú v odseku 11. tohto rozhodnutia, že ak návrh bol neúplný mal súd vyzvať na jeho doplnenie a opravu; že ak by boli zákonné dôvody, pre ktoré nebolo podanie podaním vo veci samej, mal súd prvej inštancie podanie odmietnuť, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Ustanovenie upravuje osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, čo je dané osobitým charakterom tohto procesného inštitútu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uvedú všeobecné náležitosti žaloby podľa a ďalej návrh musí obsahovať:

- opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,

- opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,

- musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva, pojem "osvedčenie dôvodnosti" tak indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom. Súd odmietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Práve osobitný charakter tohto procesného inštitútu vylučuje aplikáciu ustanovení o odstraňovaní vád podania ( ). Nakoľko z obsahu návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s petitom návrhu, bolo súdu prvej inštancie zrejmé aké sú skutkové okolnosti a právne

dôvody, ktoré viedli navrhovateľku pre návrh o nariadenie neodkladného opatrenia, nemal zákonný dôvod podanie odmietnuť.

41. Námietku navrhovateľky k vyhodnoteniu súdom prvej inštancie, že nejde ani o nehnuteľnosť, ktorá by bola obydlím a bydliskom navrhovateľky, uvedenú v odseku 14. tohto rozhodnutia, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Z návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že navrhovateľka svoju osobu riadne označila v súlade s v spojení s i s označením svojho trvalého pobytu Q. XX, XXX XX O., pričom sa vôbec nezmienila o skutočnosti, že by išlo o adresu len pre doručovanie; a v návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý sa týka nehnuteľnosti bytu č. X na T.K. XX, XXX XX O., sa navrhovateľka vôbec nezmienila o skutočnosti, že by išlo o jej obydlie ktoré nepretržite trvalo užíva, ale len uviedla, že ide o nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Tvrdenie navrhovateľky v podanom odvolaní, že adresu Q. XX, XXX XX O. uviedla v návrhu ako adresu pre doručovanie písomností, pričom bydliskom a obydlím je dlhodobo byt č. X na adrese T. XX, XXX XX O., vyhodnotil odvolací súd ako účelové (súvisiace s aktuálnym konaním vo veci výkonu záložného práva žalovaným 1.), nemajúce oporu v evidencii Registra obyvateľov, z ktorého vyplýva, že navrhovateľka v čase od 31.10.2022 do 06.12.2023 mala trvalý pobyt na inej adrese O.-Y. (v registri bez uvedenia adresy) a od 06.12.2023 má hlásený trvalý pobyt na adrese T. XX, O.-Y..

42. K vyjadreniu žalovaného 2. v rámci ktorého namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, uvedené v odseku 27. tohto rozhodnutia, odvolací súd na uvedenú námietku neprihliadal, a to s poukazom formuláciu a obsah petitu neodkladného opatrenia, ktorý zasahuje aj do výkonu práv a povinností žalovaného 2. ako dražobníka. Hoci ustanovenie , priamo ukladá dražobníkovi povinnosť upustiť od dražby, za zákonom špecifikovaných dôvodov, odvolací súd nevzhliadol žiadne zákonné ustanovenie, ktoré by kategoricky vylučovalo účastníctvo žalovaného 2. v tomto konaní.

43. Po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností danej veci, dospel odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka neosvedčila zákonné predpoklady pre nariadenie požadovaného neodkladného opatrenia v zmysle a nasledujúce , a keďže nezistil zákonné podmienky na zmenu napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ani na jeho zrušenie, napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa potvrdil.

44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a (per analogiam) a plne procesne úspešným žalovaným 1. a 2. priznal voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

45. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. ( )

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( )

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( )

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( )

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( )

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( )

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( )