Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

53C/81/2023

Potvrdené rozhodnutím 8Co/18/2024
„Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Holickej a členov senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci žalobkyne: W. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. X, V., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, 2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, Trnava, IČO: 36 233 935, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobkyne proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 29.12.2023 č. k. 53C/81/2023-11, takto rozhodol: Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . Žalovaným 1/ a 2/ n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania."

Uznesenie

Mestský súd Bratislava IV v právnej veci žalobkyne: W. Š., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. P. X, XXX XX V., proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, Tomášikova 48, 832 37 Bratislava a 2/ DUPOS dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935, Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. II. Súd nepriznáva žalovaným 1/ a 2/ voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Podaním doručeným súdu dňa 05.12.2023 sa žalobkyňa domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd v súlade s uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva v prospech žalovaného 1/, formou dobrovoľnej dražby, ako aj uložiť im povinnosť nenakladať s nehnuteľnosťou, zdržať sa predaja, nájmu, zriadenia záložného práva, darovania, predaja podľa Exekučného poriadku, priameho predaja, ako aj zriadenia vecného bremena podľa , a to k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne bližšie špecifikovaným v podanom návrhu neodkladného opatrenia. 2. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaný 1/ začal s výkonom záložného práva, ktorého predmetom je byt v jej výlučnom vlastníctve, bližšie špecifikovaný v petite návrhu, pričom výkon dobrovoľnej dražby stanovil žalovaný 2/ na 07.12.2023, o čom prevzala oznámenie dňa 27.11.2023. Domnievala sa, že celý postup žalovaných aj v súvislosti s výkonom záložného práva predajom na dobrovoľnej dražbe je nezákonný, preto sa na nich obrátila s požiadavkou, aby upustili od dražby, no do dnešného dňa nemá od nich žiadnu spätnú väzbu. Namietala skutočnosť ohľadne riadneho doručenia zosplatnenia pohľadávky a s ňou súvisiacou bližšou špecifikáciou (v podobe istiny, zmluvný, sankčných či úrokov z omeškania, splátkových kalendárov, pokút, atď.) zo strany žalovaného 1/, nakoľko v zosplatnení je uvedená len jedna suma, o ktorej nie je zrejmé, akými výpočtami k nej žalovaný 1/ dospel. Tvrdila, že obaja žalovaní jej odmietajú poskytnúť vyčíslenie jej pohľadávky a náklady na dražbu, pričom ju odkazujú jeden na druhého. Vyslovila názoru, že z viny žalovaného 2/ sa neuskutočnila ani jedna obhliadka, čo považuje v rozpore s o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov. Uviedla, že oznámenie o dražbe, v ktorom stanovil dražobník (žalovaný 2/) 1. termín obhliadky na 21.11.2023, jej bolo doručené dňa 27.11.2023, teda po termíne obhliadky a druhá obhliadka dňa 01.12.2023 sa neuskutočnila z dôvodu, že sa dražobník ani žiadna ním poverená osoba nedostavila. Mala za to, že v celom postupe žalovaných je ešte ďalšie množstvo nezákonností. Vzhľadom na skutočnosť, že dňa 07.12.2023, resp. následne, hrozí dražba, o ktorej je presvedčená, že je nezákonná, žiada súd, aby vydal neodkladné opatrenie v znení požadovanom v petite návrhu. 3. K návrhu žalobkyňa nepripojila žiaden listinný dôkaz preukazujúci pravdivosť jej tvrdení. 4. Podľa , pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa , na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd. 6. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 7. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 8. Podľa , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 9. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa , uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha. 10. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 11. Podľa , ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký

návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. 12. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 13. Podľa , prvá veta, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 14. Podľa , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 15. Po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, dospel súd k záveru, že tento je nedôvodný. 16. V súlade s môže súd nariadiť neodkladné opatrenie iba v prípade, ak sú splnené základné podmienky podľa . Tieto základné podmienky sú alternatívne formulované ako potreba bezodkladne upraviť pomery alebo obava, že exekúcia bude ohrozená (kumulácia nie je vylúčená). Tomu zodpovedajú aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ (žalobca) je predovšetkým povinný opísať v návrhu rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Splnenie tejto obsahovej náležitosti predstavuje základnú argumentačnú líniu navrhovateľa (žalobcu), ktorý sa nariadenia neodkladného opatrenia domáha. Relevantné skutkové tvrdenia je navrhovateľ (žalobca) povinný osvedčiť. 17. v výslovne neukladá navrhovateľovi (žalobcovi) povinnosť označiť dôkazy vo vzťahu k vlastným skutkovým tvrdeniam. Táto povinnosť však vyplýva z aplikácie a v rámci všeobecných náležitostí návrhu. K návrhu musia byť navyše pripojené listiny, na ktoré sa navrhovateľ (žalobca) odvoláva. Listinné dôkazné prostriedky majú pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia osobitný význam, keďže súd nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a rozhoduje spravidla bez pojednávania a bez výsluchu strán ( ). Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania. To znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. 18. exaktne vymedzuje obsahové náležitosti podania, a to jednak všeobecne v a jednak osobitne pre jednotlivé druhy podaní; v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v a 132 . Ak vykazuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vady, môže to mať v konečnom dôsledku za následok jeho odmietnutie bez toho, aby sa súd návrhom ďalej zaoberal. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je osobitne významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Pokračovaniu v konaní bránia také vady návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, v dôsledku ktorých je návrh neprejednateľný. V takom prípade súd návrh odmietne. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa v nadväznosti na a 127 (napr. absencia podpisu, označenia osoby,

proti ktorej má neodkladné opatrenie smerovať, vymedzenia, čoho sa navrhovateľ konkrétne domáha a pod.). Súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak napríklad v návrhu absentuje akýkoľvek údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha, nemôže súd o takomto návrhu vecne rozhodnúť a jeho odmietnutie je opodstatnené. Naopak, opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle . Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. 19. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla úprava právnych pomerov strán sporu. Základnou podmienkou nariadenia neodkladného opatrenia je, že navrhovateľ (žalobca) preukáže, že ohrozenie jeho záujmov je naliehavé a existuje odôvodnená potreba, aby súd neodkladným opatrením pomery strán upravil. Nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe neodkladnej úpravy pomerov. Súd preto pri posudzovaní splnenia podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia skúma len existenciu najzákladnejších skutočností, ktoré vytvárajú predpoklad pre poskytnutie ochrany nároku uplatňovaného v súdnom konaní. 20. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. 21. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné 22. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže

dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. 23. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu. 24. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia konštatuje, že žalobkyňa nepreukázala samotnú opodstatnenosť nariadenia neodkladného opatrenia, teda nepreukázala ( neosvedčila v potrebnej miere) také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu bezodkladného upravenia pomerov medzi stranami sporu. 25. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že žalobkyňa sa domáha jeho nariadenia najmä ako uvádza z dôvodu nezákonného postupu oboch žalovaných. 26. Pri nariadení neodkladného opatrenia je nevyhnuté osvedčiť základné skutočnosti odôvodňujúce jeho nariadenie a to osvedčenie nároku v miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj naliehavosť potreby úpravy pomerov strán sporu alebo osvedčiť obavu z ohrozenia prípadnej budúcej exekúcie. Súd má za to, že žalobkyňa vo vzťahu k žalovaným neosvedčila skutočnosti potrebné na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu uvádza určité skutočnosti, a to tvrdenia ohľadne postupu zosplatnenia pohľadávky a doručenia zosplatnenia pohľadávky zo strany žalovaného

v 1.rade, ktoré považuje za nezákonné z dôvodu absencie jej podrobnej špecifikácie, neexistencie podmienok na zosplatnenie, tak je nevyhnutné súčasne uvedené skutočnosti aspoň v minimálnej miere potrebnej na nariadenie neodkladného opatrenia aj preukázať t.j. aspoň osvedčiť existenciu základného hmotnoprávneho vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Obdobne to platí aj v prípade ďalších tvrdení uvádzaných žalobkyňou v návrhu (ako napr. odmietnutie vyčíslenia pohľadávky a nákladov na dražbu žalovanými, doručenie oznámenie o výkone dobrovoľnej dražby stanovený na deň 07.12.2023, neskoré doručenie oznámenia o 1. termíne obhliadky predmetu dražby žalobkyni a pod.). Nakoľko žalobkyňa k podanému návrhu nepredložila žiaden listinný dôkaz, súd tak nemal z čoho vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pričom súd nemal povinnosť vyzývať žalobkyňu na doloženie napr. listín preukazujúcich žalobkyňou tvrdené skutočnosti. Súd uvádza, že v konaní o neodkladnom opatrení súd nemá vyšetrovaciu, či dohľadávaciu povinnosť pri získavaní podkladov k rozhodnutiu o návrhu na neodkladné opatrenia, ale vychádza len zo skutočností a listín

predložených žalobkyňou. Súd lustráciou prostredníctvom verejne dostupného registra - katasterportal k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX zistil, že žalovaný 1/, ako záložný veriteľ, začal s výkonom záložného práva k nehnuteľnosti, ktorá je vo výlučnom vlastníctve žalobkyne formou predaja tejto nehnuteľnosti na dobrovoľnej dražbe, podľa Oznámenia zo dňa 17.4.2023, P.-XXX/XX. Z uvedeného je ale zrejmé len to, že prebieha výkon záložného práva, pričom nie je uvedené, kto tento výkon ako dražobník realizuje, teda či ním je osoba žalovaného 2/. 27. Žalobkyňa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedla, že v postupe žalovaných 1/ a 2/ je množstvo ďalších nezákonností, pričom bližšie nerozvádza, v čom konkrétne vidí túto nezákonnosť. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany sporu. Jeho úlohou je iba posúdiť podanie podľa jeho obsahu ( ). 28. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že neboli splnené základné zákonné predpoklady na nariadenie žalobkyňou požadovaného neodkladného opatrenia a to osvedčenie dôvodnosti a trvanie nároku, rovnako absentovalo akékoľvek označenia dôkazov a pripojenie listín, ktorými sa preukazuje dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a potreba neodkladnej úpravy. Preto súd návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. 29. Podľa a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 30. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 31. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na . Žalobkyňa bola v konaní neúspešná a preto by úspešný žalovaní mali proti nej nárok na náhradu trov konania. S poukazom na skutočnosť, že žalovaným žiadne trovy nevznikli a na zásadu racionality, súd žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.