Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-1S/103/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Číslo: 100830106/2018

2

1

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členov senátu Mgr. Simony Kočišovej, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Barbory Vrbovej, v právnej veci žalobcu: MSA s.r.o., Rastislavova 3, Slovenský Grob, IČO: 36 215 481, zastúpený: JUDr. Peter Majerník, advokát, AK Werferova 1, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100645331/2019 zo dňa 15.03.2019, takto

rozhodol:

Číslo: 100830106/2018

2

1

I. Súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 100645331/2019 zo dňa 15.03.2019 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Číslo: 100830106/2018

2

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava (ďalej aj len ,,správca dane“ alebo ,,prvostupňový orgán“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia jún 2016 - december 2016, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 101371421/2018/9104408/UhlJ zo dňa 17.07.2018. Na základe výsledkov uvedenej daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. /Úhlj z 26.11.2018 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ,,daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 50 084,- eur. Žalobcovi nepriznal nárok na odpočítane dane z faktúry č. DF 20160110 z 30.11.2016 vystavenej spoločnosťou L&K - média s.r.o., Boženy Nemcovej 8, Bratislava, IČO: 46 815 38, ktorej predmetom bolo poskytnutie služby - reklamné spoty. Uvedené odôvodnil tým, že nebolo preukázané reálne uskutočnenie fakturovaných zdaniteľných obchodov tak, ako je uvedené na faktúrach, a teda splnenie jednej zo základných podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane z prijatého zdaniteľného obchodu, ktorou je vznik daňovej povinnosti u dodávateľa uvedeného na faktúre v zmysle o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj len ,,zákon o DPH“). Uviedol, že k dodaniu služby od L&K - média s.r.o. reálne nedošlo, dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť podľa zákona o DPH a odberateľovi nevzniklo právo na odpočítanie dane podľa zákona o DPH. Jednalo sa o fakturáciu fiktívnej hodnoty služby, o formálny a nereálny obchod s reklamnými službami, pri ktorom nevznikla žiadna pridaná hodnota, pričom popri existujúcom zdaniteľnom obchode bol vytvorený neexistujúci (fakturačný) reťazec, s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Správca dane v nadväznosti na vyššie uvedené spochybnil poskytnutie služieb (odvysielanie reklamných spotov v jednotlivých rádiách - Rádio Šport, Rádio Sity, Rádio YES) zo strany dodávateľa L&K - média s.r.o. pre žalobcu a poukázal na tieto obchodné reťazce:

Rádio Šport s.r.o. › ŠPORT PRODUCTION s. r. o. (do 15.02.2017 ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o.) › YOPI Agency s.r.o. › V.O.I.C.E. s.r.o. › Bolteklin s.r.o. › A.P. TRADE s. r. o. (19.04.2017 dobrovoľný výmaz z OR SR) › J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. (15.03.2017 dobrovoľný výmaz z OR SR) › L&K - média s.r.o. › žalobca › jednotliví odberatelia žalobcu

AR Production, s. r. o. (reklamná agentúra Rádia Sity) › OPI Agency s.r.o. › V.O.I.C.E. s.r.o. › Bolteklin s.r.o. › A.P. TRADE s. r. o. (19.04.2017 dobrovoľný výmaz z OR SR) › J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. (15.03.2017 dobrovoľný výmaz z OR SR) › L&K - media s.r.o. › žalobca › jednotliví odberatelia žalobcu

BP Media, s.r.o. (reklamná agentúra Rádia YES) › WP Production a.s. › YOPI Agency s.r.o. › V.O.I.C.E. s.r.o. › Bolteklin s.r.o. › A.P. TRADE s. r. o. (19.04.2017 dobrovoľný výmaz z OR SR) › J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. (15.03.2017 dobrovoľný výmaz z OR SR) › L&K - media s.r.o. › žalobca › jednotliví odberatelia žalobcu.

2. Žalovaný rozhodnutím č. 100645331/2019 z 15.03.2019 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný, pridŕžajúc sa záverov a zistení správcu dane poukázal na to, že správca dane spochybnil dodanie služieb - odvysielanie reklamných spotov v jednotlivých rádiách Rádio Šport, Rádio Sity, Rádio YES zo strany L&K - média s.r.o. v prospech žalobcu. Zo zistení v rámci daňovej kontroly vyplynulo, že žalobca je súčasťou umelo a účelovo vytvoreného reťazca spoločností, ktoré fakturačne nakupovali a predávali reklamné služby bez pridania akejkoľvek hodnoty s neúmerne niekoľkonásobným navýšením ceny.

4. Jednotlivé daňové subjekty zapojené reťazci obchodných spoločností, ktoré si vzájomne fakturovali rozporné zdaniteľné obchody, sú vzájomne prepojené cez osobu A. B., v ktorých je, resp. bol menovaný konateľom, pričom išlo o spoločnosti YOPI Agency s.r.o. a J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. (do júla 2015). Od júla 2015 bol v tejto spoločnosti konateľom pán C. D. a spoločnosť sídlila na adrese E. XX, F., kde mala prenajatú kanceláriu od pána B.. Spoločnosť L&K - média s.r.o. do marca 2017 sídlila na adrese G. XX, XXX XX H., kde mala prenajaté kancelárske priestory od spoločnosti YOPI Agency s.r.o., na základe uzatvorenej zmluvy o poskytovaní administratívnych služieb zo dňa 15.01.2016. Ďalej správca dane zistil, že kontrolovaný daňový subjekt dlhodobo spolupracuje so spoločnosťou YOPI Agency s.r.o.

5. Konateľ subdodávateľa A.P. TRADE s. r. o. odmietol vypovedať a tým neumožnil preveriť reálnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov u tejto spoločnosti, pričom spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra z dôvodu zlúčenia so spoločnosťou MÄSO KOŠICE s.r.o., ktorá bola následne zlúčená do spoločnosti Atlantis Slovakia s.r.o., ktorá sa následne zlúčila so spoločnosťou Hedge Fund s. r. o.

6. Spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. bola zlúčená do spoločnosti Atlantis Slovakia s.r.o. Miestnym zisťovaním správca dane zistil, že spoločnosť Hedge Fund s. r. o. sa na adrese sídla Karpatské námestie 10A, 831 06 Bratislava nenachádza, konateľom je občan Rumunska. Spoločnosť Hedge Fund s. r. o. je právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia 92 spoločností. Z uvedených dôvodov nebolo možné v procese dokazovania získať doklady od spoločností A.P. TRADE s. r. o. a J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. Vyjadrenia konateľa spoločnosti J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o. boli len všeobecného charakteru bez akýchkoľvek dôkazov.

7. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že „odvysielanie reklamných spotov potvrdil a preukázal konateľ Rádio Šport s.r.o. a ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o., ktoré prevádzkujú Rádio ŠPORT a Rádio SPORT STREAM, konateľka spoločnosti BP Media, s.r.o., ktorá prevádzkuje Rádio YES a konateľka spoločnosti AR Production, s.r.o., ktorá prevádzkuje Rádio SiTy“, pretože uvedené tvrdenie je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, ktorý nepreukazuje skutočnosť, že dodávateľská spoločnosť L&K - media s.r.o. reálne dodala deklarované zdaniteľné obchody vo forme reklamných spotov žalobcovi. K tomu uviedol, že z vykonaného šetrenia (uskutočneného v uvedených rádiách) vyplynulo, že Rádio Šport s.r.o; predáva celý svoj reklamný priestor dcérskej spoločnosti ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o., Skladná 38, Košice (dnes ŠPORT PRODUCTION s.r.o.) a ŠPORT PRODUCTION s.r.o. tento mediálny priestor rovnakou kúpnou zmluvou predáva spoločnosti YOPI Agency s.r.o., ďalej zo šetrení vyplynulo, že Rádio SiTy v predmetnej reklame zastupovala reklamná agentúra - spoločnosť AR Production, s. r. o. a konateľka spoločnosti AR Production, s. r. o. sa vyjadrila, že obchod prebieha vo forme mesačných objednávok, ktoré sú realizované písomne, mailom alebo telefonicky z dôvodu, že sa jedna o mnohoročnú až rutinnú spoluprácu a väčšina klientov WP Production sú tzv. roční klienti

- to znamená, že ich reklamná kampaň beží po celý rok a na mesačnej báze sa iba dokomunikuje prípadná zmena v počte reklamných spotov alebo úprava reklamného spotu. Konateľka AR Production, s. r. o. ďalej uviedla, že jednotlivé spoty si objednala spoločnosť YOPI Agency s.r.o. prostredníctvom e-mailových objednávok alebo telefonicky a potvrdila, že AR Production, s.r.o. odvysielané spoty nevyrábala. Zároveň sa vyjadrila, že spoluprácu s YOPI Agency s.r.o. sprostredkovala reklamná agentúra Greenfrog s.r.o., pričom s nikým z YOPI Agency s.r.o. sa nestretla a všetka komunikácia prebiehala prostredníctvom e-mailov alebo telefonicky. Ohľadom Rádia YES zo zistení vyplynulo, že vlastníkom licencie na vysielanie v Rádiu YES je spoločnosť BP Medisa, s.r.o., ktorej konateľka uviedla, že reklamné spoty boli dodané klientom, faktúry boli vystavené spoločnosti WP Production a.s., na základe zmluvy o reklamnej a propagačnej kampani, ktorá sa uzatvára na ročnej báze.

8. Žalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že „daňový subjekt, ale aj jednotlivé rádiá predložili mediálne plány za obdobie celého roka 2016 a týmto dôkazom bolo jednoznačne preukázané, aké služby, v ktorom rádiu a v akom čase boli spoločnosťou L&K - média s.r.o. dodané“, pretože zástupcovia Rádia Šport s.r.o., Rádia SiTy a Rádia YES sa k spolupráci spoločností L&K - média s.r.o. a žalobcu jednoznačne vyjadrili, že uvedené daňové subjekty im nie sú známe, nespolupracovali s nimi, ich konateľov, resp. zástupcov nepoznajú, a preto aj tvrdenie žalobcu, že „preukázal materiálny základ nároku na odpočet DPH a že nielen daňovým subjektom a spoločnosťou L&K - média s.r.o., ako

priamym dodávateľom daňového subjektu, ale aj jednotlivými rádiami bolo jednoznačne deklarované a aj preukázané dodanie uvedených služieb, teda odvysielanie reklamných spotov“, je podľa žalovaného neopodstatnené.

9. Žalovaný konštatoval, že žalobca nepostupoval podľa základnej zásady správy daní uvedenej v § 3 ods. 8 daňového poriadku, podľa ktorej právom a povinnosťou daňových subjektov a iných osôb podľa § 4 ods. 2 písm. d) pri správe daní je úzko spolupracovať so správcom dane, čo však v danom prípade nie je možné potvrdiť, pretože správca dane v rámci výkonu predmetnej daňovej kontroly vykonal spolu 6 výsluchov svedkov a je zrejmé, že o konaní, ktoré súviselo preverovaním deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci obchodných spoločnosti bol daňový subjekt upovedomený. K tomu žalovaný poukázal na jednotlivé upovedomenia spolu s dátumami ich prevzatia.

10. Podľa žalovaného správca dane rozsiahlo zadokumentoval všetky zistené skutočnosti súvisiace s deklarovanými zdaniteľnými obchodmi a je zrejmé, že dôkazy predložené daňovým subjektom (mediálne plány, ako aj zvukový záznam jednotlivých spotov) považoval len za podporné dôkazy v tom smere, že predmetné reklamné spoty boli vyrobené a boli odvysielané, ale tieto dôkazy nepreukázali, že deklarované zdaniteľné obchody boli dodané práve spoločnosťou L&K - média s.r.o.

11. Žalovaný uviedol, že správca dane bol oprávnený poukázať na umelé vytváranie cien deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci obchodných spoločností z dôvodu, že cena reklamných práv na vysielanie v rádiách na 1 mesiac a to konkrétne december 2016 je realizovaná ich skutočným vlastníkom, t. j. spoločnosťami, ktoré reálne vlastnia vysielaciu licenciu v hodnote 4 500,00 eur + 20% DPH; 1 000,00 eur + 20% DPH a 392,00 eur + 20% DPH. Vzhľadom na uvedené konštatoval, že daňové subjekty zúčastnené na reťazovom obchode umelo zvyšovali cenu svojich dodaní bez toho, aby zvýšili hodnotu ponúkaných služieb a získali tak neoprávnený majetkový prospech, bez reálneho ekonomického základu. Pre lepšiu ilustráciu správca dane zdokumentoval odôvodnení napadnutého rozhodnutia postupné umelé navyšovanie ceny v reťazovej fakturácie zúčastnených obchodných spoločností, z ktorého vyplýva, že spoločnosť AR Production, s. r. o. odvysielala jeden reklamný spot za 4,00 eur bez DPH, spoločnosť J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING, AND SERVICE s.r.o za jeden reklamný spot odvysielaný v Rádiu SiTy v mesiaci december 2016 fakturovala spoločnosti L&K - média s.r.o. 114,29 eur bez DPH a spoločnosť L&K - média s.r.o. za jeden reklamný spot odvysielaný v Rádiu SiTy v mesiaci december 2016 fakturovala daňovému subjektu MS A s.r.o. 190,00 EUR bez DPH a žalobca ich následne fakturoval svojim odberateľom za 200,00 eur bez DPH/jeden spot.

12. Žalovaný ďalej poukázal na zistenia správcu dane, podľa ktorých zapojením jednotlivých článkov do predmetných reťazcov došlo k umelému navýšeniu ceny bez pridania akejkoľvek hodnoty až na sumu 1 282 272,- eur, z toho DPH vo výške 213 712,- eur, ktoré L&K - média s.r.o. fakturovala v jednotlivých zdaňovacích obdobiach jún 2016 - december 2016 žalobcovi. K tomu ďalej poukázal na to, že správca dane zistil, že ďalšou skutočnosťou potvrdzujúcou fakt, že ide o umelo vytvorený reťazec, bez ekonomického opodstatnenia je skutočnosť, že konatelia spoločností v čase dodania predmetných služieb nevedeli preukázať, či spoločnosť, pre ktorú chceli sprostredkovane zabezpečiť poskytnutie reklamných služieb, má oprávnenie na odvysielanie reklamných spotov. Skutočnosť, že tieto simulované obchodné prípady predaja reklamných majetkových práv medzi preverovanými vzájomne prepojenými spoločnosťami prostredníctvom A. B. a spoločnosti YOPI Agency s.r.o. nemali reálne ekonomické opodstatnenie potvrdzuje aj to, že všetky spoločnosti vystavili faktúry za predaj reklamných služieb s dňom dodania 31.12.2016, a teda nie je zrejmé, ktorá z týchto spoločností bola dňa 31.12.2016 (t. j. v deň dodania reklamných služieb) skutočným vlastníkom práv na predaj reklamného priestoru.

13. Žalovaný sa stotožnil so záverom správcu dane, že zo všetkých vyššie uvedených skutočností je zrejmá len snaha o umelé navýšenie základu dane a DPH a získanie tejto neoprávnenej daňovej výhody, či už pre zúčastnené subjekty, alebo pre konečného príjemcu predmetných služieb. V danom prípade išlo o vytvorenie vykonštruovaného obchodného reťazca vopred určených obchodných spoločností, pričom v rámci týchto obchodných vzťahov dochádzalo k ekonomicky neopodstatnenému obehu služieb reklamného charakteru a platieb za tieto služby, pomocou ktorých optimalizujúce subjekty skracovali svoju vlastnú daňovú povinnosť, prípadne na základe takýchto zdaniteľných obchodov neoprávnene žiadali vrátenie nadmerného odpočtu DPH.

14. Žalovaný konštatoval, že pre posúdenie veci je podstatné, aby bolo preukázané, že reálne došlo k uskutočneniu zdaniteľného plnenia osobou, ktorá toto zdaniteľné plnenie účtovala a kumulatívnemu naplneniu základných podmienok pre uplatnenie odpočítania DPH v súlade so zákonom o DPH. V danom prípade žalobca vierohodnými, správcom dane overiteľnými dôkazmi nepreukázal, že mu boli deklarované služby dodané tak, ako sú uvedené na dokladoch - faktúrach, ktoré predložil ku daňovej kontrole a tým v daných obchodných transakciách nebolo preukázané, že pri týchto službách vznikla dodávateľovi daňová povinnosť a daňovému subjektu právo na odpočítanie dane. Splnenie formálnej stránky, a to predloženie faktúry, je síce jednou z podmienok pre uplatnenie odpočítania dane, tieto doklady však musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré preukazuje daňový subjekt. Uvedené žalobca podľa žalovaného nenaplnil. K tomu žalovaný ďalej konštatoval, že v prvom rade musí prísť k dodaniu služby a z toho titulu ku vzniku daňovej povinnosti. Ak si daňový subjekt uplatní nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený tak, ako ho deklaroval v daňovom priznaní alebo na predloženom doklade, a to aj osobou uvedenou na tomto doklade. Existencia faktúr a skutočnosť, že doklady vyhotovil dodávateľ, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, nie sú dostatočným dôkazom na preukázanie, že sa uskutočnilo dodanie služby. Daňový subjekt je povinný preukázať a správca dane je oprávnený preveriť, kým a ako sa zdaniteľný obchod uskutočnil.

15. Podľa žalovaného žalobcom deklarované plnenia i napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v právnych predpisoch, viedli len k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným ustanoveniami právnych predpisov. K tomu poukázal na § 49 až § 51 zákona o DPH, v zmysle ktorých je odpočítanie dane viazané na kumulatívne splnenie všetkých stanovených podmienok, pričom už nesplnenie jednej z nich vylučuje priznanie nároku a dôkazné bremeno v tejto súvislosti znáša platiteľ, ktorý musí preukázať, že pri plnení vznikla daňová povinnosť, nielen po formálnej stránke (vystavenými dokladmi), ale aj obsahovej stránke.

16. Žalovaný poukázal na argumentáciu žalobcu, ktorý odkázal na rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (FulcrumElectronic), C-484/03 (BondHouse), kde Súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet dane nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platiteľ nevie alebo nemôže vedieť a že každá transakcia musí byť posudzovaná sama o sebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo nasledujúcimi udalosťami. Podľa žalovaného v danom prípade nie je možné aplikovať túto judikatúru, keďže v prípade žalobcu bola spochybnená reálna existencia deklarovaných zdaniteľných obchodov, ktoré mali byť predmetom obchodovania deklarovaných dodávateľov spoločností. Obchody, o ktorých svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihujú reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania. V takom prípade by sa dalo hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými vyššie uvádzanými zúčastnenými článkami obchodného reťazca.

II.

Žaloba

17. Žalobca zastúpený advokátom podal včas voči napadnutému rozhodnutiu v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správnu žalobu, ktorú odôvodňoval tým, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [ ], rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov [ ], zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [ ], skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu [ ] a tým, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej [ ]. Navrhol, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil správcovi dane na nové konanie a priznal mu nárok na plnú náhradu trov konania.

18. Žalobca s poukazom na § 3 ods. 3 Daňového poriadku namietal voči vyhodnoteniu dôkazov zo strany správcu dane, kedy správca dane počas vyrubovacieho konania opakovane neprihliadol na návrhy či argumenty daňového subjektu, ktoré mali rozhodujúci vplyv na výsledok daňového konania. Žalovaný podľa žalobcu neprihliadol na viacero procesných pochybení pri vykonaní dokazovania, na

ktoré poukazoval v odvolaní. Žalobca namietal, že skutočnosť, že vzťah medzi spoločnosťou YOPI Agency s.r.o. a žalobcom považuje správca dane za rozhodujúci vyplynul až zo zápisnice o ústnom pojednávaní z 20.11.2018. K tomu uviedol, že správca dane sa však na tento vzťah, resp. na dôvody, pre ktoré YOPI Agency s.r.o. nepredávala reklamné spoty žalobcovi priamo, svedka B. pri výsluchu vôbec nepýtal a žalobcov návrh na opätovný výsluch tohto svedka správca dane zamietol. Správcovi dane nebolo zrejmé, prečo žalobca neobjednával dodanie služieb priamo od spoločnosti YOPI Agency s.r.o., s ktorou niekoľko rokov obchoduje a následne dospel k záveru o umelom vytvorení obchodného reťazca, v rámci ktorého boli jednotlivé spoločnosti od V.O.I.C.E s.r.o. až po L&K media s.r.o. vložené do reťazca bez ekonomického opodstatnenia, a teda práve bolo potrebné objasniť práve skutočnosť, prečo žalobca nenakupoval reklamné služby priamo od YOPI Agency s.r.o. Bez prešetrenia tejto skutočnosti však správca dane prijal vlastné závery na úrovni hypotézy, bez opory vo vykonanom dokazovaní, na úrovni hypotézy.

19. Žalobca poukázal na to, že konatelia spoločností, prevádzkujúcich rádia, potvrdili odvysielanie reklamných spotov, a to presne v takom rozsahu a obsahu, v akom ich žalobca objednal od spoločnosti L&K media s.r.o., z čoho vyplýva, že odvysielanie reklamných spotov bolo potvrdené a preukázané a teda nebolo spochybnené dodanie služby. Žalobca k tomu uviedol, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že totožnú službu si objednal iný daňový subjekt, ktorý by zároveň nebol vo vzťahu k žalobcovi v pozícii subdodávateľa. Namietal, že žalovaný sa obmedzil iba na uvedenie toho, že Rádio Šport s.r.o. predáva svoj reklamný priestor dcérskej spoločnosti ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o., ktorá tento mediálny priestor predáva spoločnosti YOPI Agency s.r.o. Žalovaný taktiež popisoval spôsob obchodovania s reklamným priestorom v Rádio SiTy a Rádio YES, pričom reklamný priestor v Rádio SiTy bol predaný spoločnosti YOPI Agency s.r.o. a reklamný priestor v Rádio YES bol predaný spoločnosti WP Production s.r.o. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však ďalej vyplýva, že či už spoločnosť YOPI Agency s.r.o. (reklamný priestor v Rádio Šport a Rádio SiTy), alebo spoločnosť WP Production s.r.o. (reklamný priestor v Rádio YES), boli subdodávateľmi spoločnosti L&K media s.r.o. a teda aj žalobcu. Žalobca namietal, že daňové orgány si vo svojich rozhodnutiach odporujú, keď spochybňujú dodanie reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou L&K media s.r.o., avšak ďalej popisujú reťazec spoločností, podieľajúcich sa na dodaní objednaných reklamných služieb, kde celkom jednoznačne potvrdzujú, že reklamné služby boli žalobcovi dodané práve spoločnosťou L&K media s.r.o., ktorej tieto služby dodala v subdodávke iná spoločnosť. Podrobne popisujú aj cenotvorbu, pričom uvádzajú, že cena totožnej služby, bola postupne značne navýšená. Poukázal na to, že žalovaný tvrdil, že reklamné služby boli žalobcovi dodané spoločnosťou L&K media s.r.o., pričom ich hodnota bola bez ekonomického opodstatnenia značne navýšená existenciou viacerých subdodávateľov dodávajúcich danú službu bez pridania akejkoľvek hodnoty, následne však tvrdil, že služba nebola žalobcovi dodaná spoločnosťou L&K media s.r.o.

20. Žalobca poukázal na to, že správcovi dane predložil nielen mediálne plány za obdobie roka 2016, ale predložil aj zvukové záznamy jednotlivých spotov, pričom každý spot bol označený samostatným názvom. Každý mediálny plán obsahoval číslo objednávky, názov kampane, termín nasadenia spotu, a to označením dňa, hodiny a číselné označenie reklamného bloku, v ktorom bol nasadený. Pre identifikáciu reklamného spotu mediálny plán obsahoval označenie reklamného spotu, ktoré sa zhoduje s označeniami zvukových nahrávok predložených daňovým subjektom. Odvysielanie reklamných spotov potvrdil a preukázal konateľ Rádio Šport s.r.o. a ČH HORNETS PRODUCTION s.r.o., ktoré prevádzkujú Rádio ŠPORT a Rádio SPORT STREAM, konateľka spoločnosti BP Media, s.r.o., ktorá prevádzkuje Rádio YES a konateľka spoločnosti AR Production, s.r.o., ktorá prevádzkuje Rádio SiTy. Podľa žalobcu tak preukázal existenciu reklamného spotu a jeho odvysielanie v konkrétnom termíne a konkrétnom médiu, teda služby, ktoré si objednal od spoločnosti L&K - media s.r.o., a ktoré mu boli dodané a vyúčtované. Poukázal na to, že mediálny plán je vytvorený softwarom a po odvysielaní reklamného spotu nie je možné údaje o odvysielaní spotu zaznamenané softwarom meniť ani upravovať, čo potvrdili aj konatelia spoločností prevádzkujúcich jednotlivé médiá.

21. Namietal, že žalovaný tieto dôkazy (mediálne plány, zvukové záznamy jednotlivých spotov) považoval len za podporné, a to v tom smere, že tieto reklamné spoty boli vyrobené a odvysielané, čo však nepreukazuje, že deklarované zdaniteľné obchody boli dodané práve spoločnosťou L&K - media s.r.o. Daňové orgány však podľa žalobcu poukazovaním na reťazec obchodných spoločností, podieľajúcich sa na dodaní reklamných služieb sami potvrdzujú, že objednané reklamné služby boli žalobcovi dodané práve spoločnosťou L&K - media s.r.o. K tomu ďalej poukázal na to, že konateľka

spoločnosti L&K - media s.r.o. potvrdila realizáciu zdaniteľných obchodov so žalobcom, pričom sama osobne jednala s pánom I. J.. Namietal, že žalovaný vyhodnotil argumentáciu žalobcu vo vzťahu k predloženiu mediálnych plánov za obdobie celého roka 2016 za irelevantnú, pričom rovnako ako irelevantnú posúdil aj argumentáciu žalobcu vo vzťahu k nepredloženiu žiadnych vlastných zistení zo stranu správcu dane, ktoré by jasne preukazovali pochybnosti o tvrdeniach žalobcu.

22. Žalobca uviedol, že v preverovanom daňovom období nemal možnosť dozvedieť sa o existencii iných spoločností, ktoré by boli schopné dodať mu reklamné služby v rovnakom rozsahu ako spoločnosť L&K - media s.r.o. za nižšiu cenu. Poukázal na to, že výsluchy konateľov jednotlivých spoločností, ktoré dodávali reklamné služby v rámci reťazca dodávateľov, boli realizované v období jún - december 2017, teda rok po dodaní reklamných služieb spoločnosťou L&K - media s.r.o. a teda bez ohľadu na to, či sa žalobca týchto výsluchov zúčastnil, až po začatí daňovej kontroly, teda až po dodaní služieb sa žalobca objektívne dozvedel, že reklamné služby spoločnosť L&K - media s.r.o. nenakupovala priamo od rádií, ale že sa na ich dodaní podieľali ďalší subdodávatelia.

23. Žalobca namietal, že daňové orgány spochybňovali opodstatnenosť dohodnutej kúpnej ceny, pričom jednotlivé spoločnosti, predovšetkým však žalobca, stanovili výšku kúpnej ceny v súlade so základnou definíciou podnikania, teda v záujme dosiahnutia zisku. Cenotvorba je výlučne vecou konkrétneho podnikateľa a odzrkadľuje sa v jeho konkurencieschopnosti na trhu. Žalobca sa nestotožňuje so záverom žalovaného, ktorý uviedol, že správca dane bol oprávnený poukázať na umelé vytváranie cien deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci obchodných spoločností a pre lepšiu ilustráciu správca dane zdokumentoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia postupné umelé navyšovanie ceny v reťazovej fakturácii zúčastnených obchodných spoločností, avšak uvedené cituje z rozhodnutia správcu dane č. /UhlJ zo dňa 26.11.2018, str. 60 a 61, ktorým bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume ktorým bol daňovému subjektu vyrubený rozdiel dane v sume 50 540,00 € na DPH za zdaňovacie obdobie december 2016, a nie z rozhodnutia napadnutého odvolaním.

24. Žalobca namietal záver daňových orgánov ohľadom toho, že išlo o fiktívne dodanie služieb, pretože podľa žalobcu daňové orgány dodanie reklamných služieb nedokázali relevantným spôsobom spochybniť, tieto skutočne dodané boli, čo bolo preukázané výpoveďami viacerých svedkov ako aj predloženými dôkazmi, a to potvrdeniami o umiestnení reklamy, písomným vyhotovením spotov, mediaplánmi a mediálnymi kampaňami a ďalšími dôkazmi. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním daňových orgánov o tom, že bol umelo účelovo vytvorený obchodný prípad, bez ekonomického opodstatnenia. K tomu uviedol, že zakúpil reklamné služby od L&K - media s.r.o., s ktorou spolupracoval od začiatku roka 2016, teda mal vedomosť o schopnosti tejto spoločnosti dodať reklamné služby, dodanie reklamných služieb v požadovanej kvalite mal preukázané z minulých obchodných prípadov a v rámci požadovanej ceny za dodanie reklamných služieb mal vedomosť, že reklamné služby dokáže ďalej poskytnúť konečným odberateľom a užívateľom týchto služieb pri dosiahnutí zisku. Žalobca ďalej namietal, že daňové orgány neodôvodnili, akú daňovú výhodu mal žalobca získať nákupom reklamných služieb, resp. ktorá spoločnosť mala získať daňovú výhodu a akým spôsobom.

25. Žalobca ďalej namietal, že požiadavka správcu dane, aby mal žalobca znalosť o pomeroch a činnosti ďalších dodávateľov tovarov a služieb, s ktorými nie je v žiadnom obchodnoprávnom vzťahu, a ktorých navyše ani nepozná, prekračuje nielen možnosti žalobcu, ale je v rozpore s oprávnenými požiadavkami správcu dane, v rozpore s požiadavkami, ktoré je možné na žalobcu v zmysle názoru Súdneho dvora EÚ klásť. V tejto súvislosti žalobca ďalej namietal, že daňové orgány nielen že nepreukázali, že by mal žalobca vedomosť o podvodnom konaní svojho dodávateľa a jeho dodávateľov, ale ani len netvrdia, že by v rámci „reťaze spoločností“ malo k podvodnému konaniu dochádzať. Dodávateľom daňového subjektu bola výlučne spoločnosť L&K - media s.r.o., ktorá dodanie služieb nie len tvrdila, ale aj preukázala dôkazmi, žalobca nemal vedomosť o akomsi reťazci ani o počte firiem, ktoré do neho boli zapojené. Nemal vedomosť, že reklamné spoty spoločnosť L&K - media s.r.o. nenakupuje priamo v jednotlivých rádiách, teda že nie sú zabezpečené jeho priamym dodávateľom. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o cene za jednotlivé reklamné spoty, ktorú účtuje spoločnosť YOPI Agency s.r.o. a V.O.I.C.E s.r.o. svojmu odberateľovi a až do výkonu daňovej kontroly nemal ani vedomosť o existencii ďalších spoločností, ktoré ním objednaný reklamný priestor zabezpečovali. Žalobca nemal žiadnu vedomosť o navýšení ceny poskytovaných služieb v rámci akéhosi reťazca spoločností, bola mu známa iba tá cena, ktorá mu bola prezentovaná jeho dodávateľom, pričom z prípadného navyšovania ceny medzi jednotlivými obchodnými spoločnosťami nemal žiadny osoh, keďže sám dosiahol z obchodných prípadov

iba štandardný zisk, kedy jeho obchodná marža bola iba cca 5%. Žalobca v rámci daňovej kontroly preukázal dodanie služieb, pochybnosti daňových orgánov vyplývajú výlučne z predaja reklamných služieb medzi viacerými spoločnosťami, čo však podľa žalobcu bez ďalšieho nie je dôvodom pre nepriznanie nároku na odpočítanie DPH. Žalobca uviedol, že si svoju dôkaznú povinnosť splnil.

26. Žalobca súčasne namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť rozhodnutí daňových orgánov. Záverom žalobca zdôraznil, že správcovi dane poskytol doklady preukazujúce rozsah a obsah služieb poskytnutých jednotlivými dodávateľmi, teda hmotne zachytený výsledok ich činnosti. Napriek uvedenému správca dane spochybňuje dodanie služieb iba na tom základe, že dodanie služieb sa malo realizovať subdodávateľsky, nie priamo jednotlivými médiami.

III.

Vyjadrenie žalovaného

27. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Pridržal sa svojich záverov uvedených v napadnutom rozhodnutí ako aj záverov správcu dane v prvostupňovom rozhodnutí. Podľa žalovaného z administratívneho spisu správcu dane jasne vyplýva, že správca dane rozsiahlym dokazovaním zistil, že v danom prípade sa jednalo o dodanie zdaniteľných obchodov v rámci reťazového obchodu, pri ktorom išlo o predaj tej istej služby (nákup a predaj odvysielanie reklamných spotov) medzi viacerými obchodnými spoločnosťami, ktoré vytvorili fakturačné reťazce za účelom neoprávnených daňových výhod optimalizácie dane z pridanej hodnoty v neprospech štátneho rozpočtu. Z dôvodu pochybností fakturovaného zdaniteľného obchodu sa správca dane nemohol uspokojiť len preverením prvého dodávateľa a odberateľa žalobcu, pretože na posúdenie skutkového stavu v danej veci bolo žiaduce (pri fakturovaných reklamných spotoch), aby postupne preveroval reťazec obchodných spoločností, ktoré si medzi sebou fakturovali deklarované služby za účelom zneprehľadnenia toku predmetných služieb a najmä výberu daní. Podľa žalovaného postupom správcu dane bolo preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predloženej faktúry v rámci daňovej kontroly od dodávateľskej spoločnosti L&K –media s.r.o., pretože dodávateľovi žalobcu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a tak si žalobca nemohol uplatniť právo na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 a § 49 ods. 2 zákona o DPH. Podľa žalovaného žalobca počas výkonu daňovej kontroly a ani v rámci vyrubovacieho konania, ani v rámci podanej žaloby nepredložil žiadne dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia, čo znamená, že neuniesol dôkazné bremeno, keď sa mu právne relevantným spôsobom nepodarilo preukázať reálne prijatie zdaniteľných obchodov od deklarovaných dodávateľských spoločností.

IV.

Replika žalobcu

28. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, pričom zotrval na svojom žalobnom návrhu, resp. žalobných námietkach a opätovne poukázal na to, že z dokazovania vykonaného správcom dane nemožno vyvodiť záver, že by žalobca neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukazovaním dodania deklarovaných plnení, pokiaľ sa toto týka okolností majúcich svoj pôvod na strane dodávateľskej spoločnosti, pričom žalobca disponoval existenciou materiálneho plnenia, čo nebolo spochybnené. Poukázal na to, že je na správcovi dane, aby zisťoval, či sa dodávatelia žalobcu dopustili podvodného konania, alebo nie. Skutočnosť, či žalobca ako daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení, ktoré je spojené s daňovým únikom alebo prípadne vedel alebo mohol vedieť, že ide o podvodné konanie, je dôkazným bremenom správu dane.

V.

Konanie na správnom súde

29. Podľa a o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ,,“), začal s účinnosťou od 1. júna 2023 vykonávať svoju činnosť Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel od 1. júna 2023 výkon súdnictva v správnej agende z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 (ďalej aj „správny súd“) bola vec v zmysle o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 1S správneho súdu. Pred Správnym súdom v Bratislave je prejednávaná vec vedená pod sp. zn. .

VI.

Pojednávanie

30. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa , v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „SSP“) rozhodol na pojednávaní dňa 25.06.2024 rozsudkom. Žalovaný sa ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní podaním zo dňa 25.06.2024 s tým, že súhlasí s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Žalobca ani jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, pričom predvolanie bolo právnemu zástupcovi žalobcu riadne doručené a desaťdňová lehota na prípravu pojednávania bola zachovaná ( ). Vzhľadom k tomu, že pri vyhlásení rozsudku boli v pojednávacej miestnosti prítomní len členovia senátu a zapisovateľka, rozsudok bol vyvesený vo forme skráteného písomného vyhotovenia bez ďalšieho odôvodnenia na úradnej tabuli Správneho súdu v Bratislave ( ).

VII.

Relevantná právna úprava

31. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

32. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

33. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

VIII.

Právne posúdenie

34. Správny súd úvodom konštatuje, že žalovaný ako aj správca dane založili svoje rozhodnutia na tom, že žalobca ako daňový subjekt nepreukázal splnenie hmotnoprávnej podmienky pre vznik nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, pretože k dodaniu služby od L&K - média s.r.o. reálne nedošlo, deklarovanému dodávateľovi na faktúre nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH a v tejto súvislosti uviedol, že sa jednalo o fakturáciu fiktívnej hodnoty služby, o formálny a nereálny obchod s reklamnými službami, pri ktorom nevznikla žiadna pridaná hodnota, pričom popri existujúcom zdaniteľnom obchode bol vytvorený neexistujúci (fakturačný) reťazec, s cieľom získať neoprávnenú daňovú výhodu. Uvedené podporil poukazom na obchodný reťazec a zistenia týkajúce sa subdodávateľských článkov reťazca a s tým spojenú otázku cenotvorby.

35. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR (ďalej aj len ,,kasačný súd“) vo veci sp.zn. z 30.11.2023, týkajúci sa totožných účastníkov konania a v zásade totožného predmetu konania (nepriznanie odpočtu dane), pričom žalobné námietky pred správnym súdom boli v týchto veciach vo svojej podstate taktiež takmer totožné. Vzhľadom na

skutočnosť, že ide o skutkovo a právne takmer totožné veci (rozdiel spočíva len v odlišnom zdaňovacom období), nemal správny súd dôvod (napr. pre prípadnú odlišnosť prejednávanej veci) odchýliť sa od tam uvedených záverov a z týchto pri posúdení predmetnej veci vychádzal.

36. Správny súd konštatuje, že aj s ohľadom na podstatu žalobnej argumentácie bolo kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci, či v prípade deklarovaného plnenia, v súvislosti s ktorým si žalobca uplatňoval odpočet dane, išlo o reálne uskutočnený obchod.

37. Daňové orgány konštatovali záver o tom, že deklarované plnenie malo umelý charakter a teda neprináleží z neho odpočet DPH. Tieto závery daňových orgánov sú v rozpore s ich zisteniami v napadnutom rozhodnutí, kedy žalovaný poukazuje na to, že správca dane bol oprávnený poukázať na umelé vytváranie cien deklarovaných zdaniteľných obchodov v reťazci obchodných spoločností. Podľa správcu dane bolo zrejmé, že daňové subjekty na znázornenom reťazovom obchode umelo zvyšovali cenu svojich dodaní, bez toho aby zvýšili hodnotu ponúkaných služieb a získali tak neoprávnený majetkový prospech, bez reálneho ekonomického základu. Podľa správcu dane zapojením jednotlivých článkov do predmetných reťazcov došlo k umelému navýšeniu ceny bez pridania akejkoľvek hodnoty až na sumu 1 282 272,- €, z toho DPH vo výške 213 712,- €, ktoré spoločnosť L&K - media s.r.o. fakturovala v zdaňovacích jún 2016 - december 2016 daňovému subjektu - žalobcovi na základe sporných faktúr, medzi ktorými je aj faktúra č. 20160110 za zdaňovacie obdobie november 2016. Daňové orgány na podklade svojich zistení jednak konštatovali záver ohľadom nesplnenia hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane a súčasne poukazom na cenotvorbu a reťazec naznačili, že predmetné obchodné transakcie indikujú zneužitie práva. Daňové orgány taktiež poukázali na zistenia ohľadom nemožnosti preukázania dodaní v rámci obchodného reťazca, pričom tieto sa týkali primárne subdodávateľských článkov reťazca.

38. Podstatnou žalobnou argumentáciou žalobcu sú tie žalobné body, v ktorých namieta, že preukázal reálnu existenciu materiálneho plnenia v tom zmysle, že deklarované plnenie bolo skutočne dodané a, že správca dane spochybňuje dodanie služieb iba na tom základe, že dodanie služieb sa malo realizovať subdodávateľsky, nie priamo jednotlivými médiami. K uvedenému poukázal na to, že konatelia jednotlivých rádií potvrdili odvysielanie predmetných reklamných spotov a k uvedenému doložil aj dôkazy (mediálne plány a zvukové záznamy). Poukázal aj na to, že konateľka jeho priameho dodávateľa L&K - media s.r.o. p. F. potvrdila spoluprácu so žalobcom a dodanie deklarovaného plnenia žalobcovi (t.j. zabezpečenie odvysielania reklamných spotov). Z administratívneho spisu ako aj prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že L&K - media s.r.o. zabezpečovala deklarované plnenie subdodávateľsky, prostredníctvom J&A ENGINEERING, CONSULTING, TRADING AND SERVICE s.r.o., kedy jednala priamo s jej konateľom. Tento konateľ - p. D. potvrdil spoluprácu s L&K - media s.r.o., kedy komunikoval priamo s konateľkou p. F., pričom všetky faktúry boli uhradené v plnej výške bezhotovostne cez banku, žiadna faktúra nebola uhradená v hotovosti. P.Valenčák uviedol, že deklarované plnenie taktiež zabezpečoval subdodávateľsky prostredníctvom A.P. TRADE s.r.o.

39. Úvodom možno aspoň v stručnosti poukázať na základné teoretické východiská vo vzťahu k splneniu hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane, resp. vo vzťahu k otázke zneužitia práva.

40. Nárok na odpočítanie dane vzniká za predpokladu splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane upravených v čl. 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: i) poskytovateľom plnenia je iná zdaniteľná osoba (t.j. status osoby dodávateľa), ii) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia), a iii) prijaté plnenie je príjemcom použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pri materiálnej existencii plnenia ide o najpodstatnejšiu hmotnoprávnu podmienku – preukázanie reálneho dodania tovaru alebo služby, pričom vo vzťahu k jej preukázaniu dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá si odpočítanie dane uplatňuje. Splnenie dôkazného bremena nespočíva iba v jeho formálnej deklarácii predložením dokladov s predpísaným obsahom, ale doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a musia byť ako právna skutočnosť aj preukázané. K dôkaznému bremenu správny súd v podrobnostiach ďalej poukazuje na ustálenú judikatúru kasačného ako aj Ústavného súdu SR (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 03.02. 2016, sp. zn. z 27.09. 2018, sp. zn. z 30.04. 2019, sp. zn. z 21.04.2020, sp. zn. z

11.06.2019, sp. zn. z 03.09.2019; rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. z 14.11.2018, sp. zn. z 16.12.2009 a sp. zn. z 15.11.2017).

41. Zásada zákazu zneužitia práva, ktorá sa uplatňuje v oblasti DPH, vedie k zákazu vyslovene umelých konštrukcií zbavených hospodárskej reality a vytvorených iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu (napr. rozsudky Súdneho dvora vo veciach Halifax a i., C-255/02, Ampliscientifica a Amplifin, C-162/07, Newey, C-653/11). Pokiaľ ide o definíciu zneužitia práva, uvedené možno definovať ako situáciu, kedy subjekt vykoná svoje subjektívne právo k neodôvodnenej ujme niekoho iného alebo spoločnosti, pričom takéto správanie, ktorým sa dosahuje výsledku nedovoleného, je len zdanlivo dovolené. Podstatou zneužitia práva je to, že dochádza k deklarovaniu skutočných a ničím nezastieraných právnych vzťahov. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora EÚ vo veci Emsland-Stärke, C-110/99 zistenie zneužitia vyžaduje, v prvom rade, kombináciu objektívnych okolnosti´ za ktorých, napriek formálnemu splneniu podmienok stanovených pravidlami Spoločenstva nebol dosiahnutý´ účel týchto pravidiel. V druhom rade toto zistenie vyžaduje subjektívny prvok pozostávajúci z úmyslu dosiahnuť výhodu z pravidiel Spoločenstva umelým vytvorením podmienok potrebných na jej dosiahnutie. V zmysle rozsudku vo veci Halifax a i., C-255/02 je šiestu smernicu potrebné vykladať v tom zmysle, že bráni právu platiteľa dane na odpočet DPH zaplatenej na vstupe, keď plnenia predstavujúce základ tohto práva predstavujú zneužitie. Preukázanie zneužitia na jednej strane vyžaduje, aby predmetné plnenia napriek formálnemu dodržaniu podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach šiestej smernice a vo vnútroštátnej právnej úprave preberajúcej túto smernicu viedli k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami. Na druhej strane musí z celku objektívnych prvkov takisto vyplývať, že hlavný cieľ predmetných plnení je získať daňovú výhodu. Keď bola zistená existencia zneužitia, príslušné plnenia musia byť znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce zneužitie. V prípade zneužitia práva tak ide o umelú konštrukciu zbavenú hospodárskej reality, vytvorenú iba s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu, kedy napriek formálnemu dodržaniu podmienok došlo k získaniu daňovej výhody, ktorej poskytnutie je v rozpore s cieľom sledovaným právnou normou, pričom dôsledkom zneužitia práva je preusporiadanie transakcie s vynechaním umelých (zneužívajúcich) prvkov a nie automaticky úplná strata práva na odpočítanie dane. V súvislosti s otázkou dôkazného bremena je potrebné dať do pozornosti skutočnosť, že zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, v prípade preukazovania zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak, než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20; Crewprint Kft, C-611/19).

42. Správny súd aj s poukazom na závery prijaté v rozsudku kasačného súdu sp.zn. , dáva do pozornosti skutočnosť, že je nevyhnutné odlišovať umelé navyšovanie ceny prijatého zdaniteľného plnenia od neexistencie zdaniteľného plnenia. Zdaniteľné plnenie a cena zdaniteľného plnenia sú dve odlišné právne kategórie, z ktorých existencia zdaniteľného plnenia má objektívny charakter, jeho cena sa však spravidla určuje dohodou strán o cene plnenia. Zmluvné strany ako účastníci daňovej transakcie môžu slobodne určovať výšku ceny zdaniteľného plnenia na základe konsenzu zmluvných strán. Predmetné okolnosti nevykazujú prvky umelej daňovej transakcie časti zdaniteľného plnenia a túto skutočnosť ani správca dane v zásade netvrdil, pretože ako problematickú zistil „umelú“ cenotvorbu a až od tej odvodil umelý charakter transakcie. Správny súd v nadväznosti na uvedené konštatuje, že záver daňových orgánov je tak v tomto ohľade predčasný, pretože z doposiaľ vykonaného dokazovania správcu dane spoľahlivo nevyplynula neexistencia reálneho plnenia daňových transakcií, keďže tie podľa zistenia správcu dane mali byť umelo navyšované, a teda museli existovať, resp. byť uskutočnené. Uvedené v zásade korešponduje aj žalobnej námietke žalobcu, ktorý uviedol, že daňové orgány na jednej strane spochybňujú dodanie reklamných služieb žalobcovi spoločnosťou L&K media s.r.o., avšak ďalej popisujú reťazec spoločností, podieľajúcich sa na dodaní objednaných reklamných služieb a na strane druhej podrobne popisujú aj cenotvorbu, pričom uvádzajú, že cena totožnej služby bola postupne značne navýšená. Aj v tomto smere sa preto javí uvedená žalobná námietka žalobcu ako opodstatnená.

43. Správny súd v nadväznosti na námietku žalobcu, že správca dane spochybnil dodanie služieb poukazom na nezrovnalosti ohľadom dodania služieb subdodávateľsky uvádza, že len na podklade spochybnenia okolností týkajúcich sa subdodávateľských článkov reťazca nemožno automaticky bez ďalšieho zamietnuť nárok na odpočet DPH, a preto aj túto žalobnú námietku vyhodnotil ako dôvodnú. Takéto zamietnutie by prichádzalo do úvahy za predpokladu, že je právne dostatočným spôsobom

preukázané, že sa zdaniteľná osoba aktívne podieľala na daňovom podvode alebo vedela, alebo mala vedieť, že sú uvedené transakcie súčasťou daňového podvodu, ktorého sa dopustila osoba, ktorá vyhotovila faktúru alebo akýkoľvek iný subjekt vystupujúci na predchádzajúcom stupni uvedeného dodávateľského reťazca. V prejednávanej veci však z administratívneho konania vrátane priebehu dokazovania zavŕšeného rozhodnutiami daňových orgánov nevyplynulo, že by sa v tomto konaní vôbec vyskytla otázka daňového podvodu.

44. Pokiaľ správca dane odôvodňoval svoj záver ohľadom nepriznania odpočtu dane tým, že naznačil, že vo veci mohlo ísť o zneužitie práva, správny súd poukazuje na to, že zneužitie práva nebolo predmetom skúmania, pretože zneužitie práva predpokladá materiálnu existenciu zdaniteľných plnení, ktorými dochádza k obchádzaniu účelu daňových predpisov. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí takú situáciu iba naznačuje, s tým, že na druhej strane však konštatuje, že nebola preukázaná materiálna existencia zdaniteľného plnenia. Podľa správneho súdu je v danom prípade nevyhnutné odlíšiť zneužitie práva od prípadného nepreukázania podmienky materiálnej existencie zdaniteľného plnenia. V tomto smere však v rozhodnutiach daňových orgánov absentuje komplexné posúdenie, či vôbec a akým spôsobom došlo k zneužitiu práva. Z vyššie uvedených všeobecných teoretických východísk je zrejmé, že správca dane nemôže kumulovať tieto dve kategórie na účely zamietnutia uplatneného nároku na odpočet DPH, pretože okrem toho, že pre naplnenie definičných znakov jednotlivých kategórií sú vyžadované odlišné podmienky, taktiež zaťaženie dôkazným bremenom je pri každej z týchto kategórií odlišné. V tejto súvislosti tak možno vo výsledku považovať za dôvodnú aj námietku žalobcu, že pokiaľ by išlo o zneužitie práva a s tým spojené vytvorenie umelej obchodnej konštrukcie, tak daňové orgány dostatočne neodôvodnili, akú daňovú výhodu mal žalobca získať nákupom reklamných služieb, resp. ktorá spoločnosť mala získať daňovú výhodu a akým spôsobom.

45. Pokiaľ argumentácia daňových orgánov smerovala k cene zdaniteľného plnenia, tak správny súd, vychádzajúc zo záverov kasačného súdu uvedených v rozsudku sp. zn. , uvádza, že cena zdaniteľného plnenia v obchodnoprávnych vzťahoch, ktoré sú zdaniteľnými transakciami, sa určuje dohodou zmluvných strán na princípe zmluvnej voľnosti a trhových princípov. Daňové právo neurčuje výšku ceny zdaniteľného plnenia stanovením obvyklej ceny, prípadne všeobecnej hodnoty veci. Je určované na princípoch ekonomického dôvodu, kedy daňová transakcia a určenie ceny zdaniteľného plnenia musia zodpovedať ekonomickej realite. Pokiaľ takáto ekonomická realita absentuje a strany umelým spôsobom určujú cenu, ktorá nezodpovedá ekonomickej realite, môže ísť o rozpor so zásadou skutočného obsahu skutočnosti rozhodujúcej pre vyrubenie dane podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku. Dôkazné bremeno na tieto skutočnosti však zaťažuje správcu dane, nie daňový subjekt.

46. Správny súd sa, prihliadnuc vyššie uvedené a na obsah administratívneho spisu, stotožňuje s námietkou žalobcu, že reklamné spoty boli vyrobené a odvysielané, z čoho vyplýva, že materiálne plnenie ako také bolo uskutočnené. Naopak, správny súd sa nestotožňuje so záverom daňových orgánov, že predložené dôkazy nepreukázali, že deklarované zdaniteľné obchody boli dodané práve spoločnosťou L&K- media s.r.o., pretože takýto záver sa javí ako neodôvodnený, keďže z obsahu rozhodnutí daňových orgánov nie je zrejmá konkrétna pochybnosť, na základe ktorej je záver nedodania služby deklarovaným dodávateľom založený.

47. K namietanému nevypočutiu svedka B. správny súd uvádza, že žalobca sa počas administratívneho konania mal možnosť zúčastniť dvoch výsluchov tohto svedka a klásť mu otázky, avšak toto svoje právo nevyužil. Uvedené však nemožno považovať za porušenie § 3 ods.8 daňového poriadku, ako uviedli daňové orgány, pretože v prípade zúčastnenia sa na výsluchu svedka ide o právo daňového subjektu zúčastniť sa na výsluchu svedka, a nie o jeho povinnosť.

48. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného opätovne prejednať vec žalobcu a poskytnúť relevantné odpovede na všetky jeho podstatné námietky. Správny súd dáva do pozornosti, že pri vyhodnotení obchodných prípadov (prijatých zdaniteľných plnení) žalobcu pre účely posúdenia jeho nároku na odpočet DPH alebo oslobodenia od dane je potrebné rozlišovať medzi (i) nepreukázaním hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH alebo oslobodenia od dane, (ii) spáchaním daňového podvodu, (iii) účasťou na daňovom podvode alebo (iv) zneužitím práva.

49. Zatiaľ čo v prípade nepreukázania hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH alebo oslobodenia od dane dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v prípade zvyšných okolností zaťažuje správcu dane.

Súčasne tiež platí, že k zneužitiu práva môže dôjsť len v prípade, ak sú formálne splnené hmotnoprávne podmienky pre uplatnenie daňového oprávnenia – nároku na odpočet dane. Závery, v zmysle ktorých by v danej veci došlo aj k nepreukázaniu hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH a aj k zneužitiu práva, sú preto vnútorne rozporné a nemožno ich takto kumulovane akceptovať ako dôvod pre nepriznanie odpočtu dane.

50. O trovách konania rozhodol správny súd podľa v spojení s tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich úplnú náhradu.

51. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Číslo: 100830106/2018

2

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť do 30 dní od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.