Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

59Ek/1725/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného I.. I. G., T.. XX.XX.XXXX, H. O. Ľ. C. XXXX/XX, XXX XX U., právne zastúpený JUDr. Milošom Chrenkom, advokátom so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, proti povinnému Z.. G.. V. S., T.. XX.XX.XXXX, H. O. Ľ. C. XXXX/XX, XXX XX U., o vymoženie nepeňažného nároku, vedenom súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Kapronczaiom, Exekútorský úrad Galanta so sídlom Švermova 273, 924 01 Galanta pod sp. zn. 323EX 401/2022, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručenom súdu dňa 01.06.2022 domáhal od povinného vymoženia nepeňažného nároku - odobratia veci, osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, evidenčné číslo U. XXX K., VIN: P., farba modrá metalíza na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -72 zo dňa 10.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. -92 zo dňa 28.02.2022. Okresný súd Banská Bystrica dňa 16.06.2022 vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod sp. zn. , ktorým poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci hore uvedených účastníkov.

2. Okresnému súdu Banská Bystrica bolo dňa 22.07.2022 doručené podanie povinného označené ako „Žiadosť“, ktoré exekučný súd podľa obsahu vyhodnotil ako návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. S poukazom na uvedené ustanovenie exekučný súd dňa 03.08.2022 postúpil podanie povinného súdnemu exekútorovi na ďalší postup v konaní. Dňa 09.08.2022 súdny exekútor predložil súdu podanie povinného označené ako „Vyjadrenie ku exekucii 323EX 401/22 - 6,11“, ktoré bolo doručené exekútorskému úradu dňa 22.07.2022. Súdny exekútor zároveň súdu predložil aj vyjadrenie oprávneného k predmetnému podaniu povinného. Exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že obe podania povinného sú obsahovo takmer totožné a povinný v nich ako dôvod zastavenia exekúcie uvádza nasledovné. Odvolací rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. -92, IČS 2118203618 je z dôvodu porušenia zákona Krajským súdom v Trnave právoplatne neplatný a nemôže nadobudnúť právoplatnú účinnosť, ani vykonateľnosť. Preto ani nariadenie súdu č. 6122344657 zo dňa 16.06.2022 nemôže nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. V opačnom prípade musí byť jasné, že by tým došlo k spáchaniu niekoľkých trestných činov. Povinný ďalej uviedol, že okresným súdom bol jednoznačne porušený zákon v paragrafoch , , a . Na vysvetlenie povinný uviedol, že rozsudok mu nebol doručený na adresu jeho trvalého pobytu, ktorá je súdu známa od roku 2018, bez doručenky, nie do vlastných rúk, ale navrhovateľke (pozn. súdu oprávnenému v tomto konaní) vložením do poštovej schránky. To znamená, že rozsudok nebol doručený a teda nie je ani právoplatný a vykonateľný. Nakoľko sa medzi jeho odvolaním a druhostupňovým rozsudkom vyskytli nové fakty potvrdzujúce argumenty uvedené v odvolaní, jednoznačne potvrdzujúce jeho argumenty uvedené v odvolaní, zároveň povinný oznamuje, že príslušnému súdu - Okresnému súdu Trnava bola doručená a podaná žiadosť o nové konanie vo veci . Povinný teda žiada o

bezodkladné zrušenie a vykonanie poverenia na exekúciu č. 6122344657 zo dňa 16.06.2022 a zároveň žiada o okamžité zrušenie blokácie bankového účtu, vrátenie nezákonne zadržaných finančných prostriedkov a o navrátenie finančných rozdielov nezákonne strhnutých, keďže od 01.07.2021 platí Nariadenie vlády SR , takže mu bolo nezákonne strhávané o 23,56 eur viac.

3. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že podanie povinného je v celom rozsahu zmätočné, neurčité a neobsahujúce relevantné skutočnosti, pričom z daného podania nie je vôbec zrejmé, čoho sa povinný na základe jeho argumentov vlastne domáha. Povinný argumentuje, že rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 28.02.2022 je „právoplatne neplatný a nemôže nadobudnúť právoplatnú účinnosť, ani vykonateľnosť“, a teda napriek zjavnej neznalosti vyššie uvedených právnych termínov sa povinný pravdepodobne snaží poukázať na skutočnosť, že mu údajne nebol doručený rozsudok Krajského súdu v Trnave a teda tento nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť. Oprávnený k tomuto uviedol, že skutočnosť, že predmetný rozsudok je právoplatný a vykonateľný však dokazuje doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, ktorú priložil spolu s návrhom na vykonanie exekúcie dňa 01.06.2022. Predpokladom právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je jeho doručenie. Okrem samotnej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti fakt, že rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 28.02.2022 bol riadne doručený, jednoznačne vyplýva aj z potvrdenia Slovenskej pošty, ktoré k vyjadreniu k návrhu povinného zároveň prikladá. Z daného potvrdenia je zrejmé, že zásielka č. SK036846662SK (číslo zásielky, pod ktorým bol rozsudok odosielaný súdom) bola povinnému doručená do vlastných rúk na doručenku dňa 25.04.2022. Tvrdenie povinného, že mu daný rozsudok nebol doručený je teda nepravdivé. Oprávnený ďalej uviedol, že absolútne popiera skutočnosť, že predmetný rozsudok prevzal, keď bol údajne vhodený do jeho poštovej schránky. Oprávnený žiadne zásielky povinného nepreberal, ani sa žiadne zásielky povinného v jeho poštovej schránke nenachádzali. Je navyše všeobecne známe, že zásielky, ktoré sa doručujú do vlastných rúk nemôžu byť doručené vhodením do poštovej schránky, ale musia byť prevzaté osobne ich adresátom, pričom sa na prevzatie vyžaduje aj podpis daného adresáta. O to viac platí uvedené v prípade, keď ide o zásielku zo súdu, pri ktorých je doručovanie obzvlášť dôležité, nakoľko sa s ich doručením spájajú právne dôsledky. Preto i toto tvrdenie povinného , že oprávnený prevzal jeho zásielku, sa nezakladá na pravde. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žiadny z argumentov, ktoré uvádza povinný vo svojom podaní nie je spôsobilý spochybniť súdom vydaný exekučný titul, t.j. vykonateľné súdne rozhodnutie a teda ani prebiehajúce exekučné konanie začaté na jeho základe. Pokiaľ sa povinný nazdáva, že exekučný titul nie je exekučným titulom súladným so zákonom, má možnosť to riešiť formou opravných prostriedkov na príslušnom civilnom súde, avšak nie v tomto prebiehajúcom exekučnom konaní. Vzhľadom na uvedené má oprávnený za to, že vyjadrenie povinného zo dňa 20.07.2022 je v celom rozsahu nedôvodné a neobsahujúce argumenty spôsobilé ovplyvniť zákonne vedenú exekúciu voči povinnému, a preto navrhuje, aby súdny exekútor pokračoval v začatej exekúcii v zmysle jeho návrhu zo dňa 01.06.2022.

4. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (), sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

5. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

6. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

7. Podľa § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

8. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

9. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína na návrh.

10. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.

11. Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

12. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku potvrdením o vykonateľnosti opatrí exekučný titul podľa § 45 ods. 1 súd, ktorý vo veci rozhodoval ako súd prvého stupňa.

13. Podľa Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

14. Podľa (ďalej len „“) doručený rozsudok, ktorý nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.

15. Podľa ak proti rozsudku nemožno podať odvolanie, je právoplatné doručením.

16. Podľa vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.

17. Podľa ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

18. Podľa proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.

19. Podľa ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

20. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

21. Podľa do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou

22. Podľa do vlastných rúk sa doručujú písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a písomnosti, pri ktorých to nariadi súd.

23. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne a formálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.

24. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.

25. Súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 30.03.2016, podľa ktorého: „Iba na podklade vykonateľného exekučného titulu je možné viesť exekúciu. Pod vykonateľnosťou sa rozumejú účinky rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne. Pri vykonateľnosti sa rozlišuje vykonateľnosť formálna ako aj materiálna. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa posudzuje podľa právneho predpisu, podľa ktorého bol tento titul vydaný resp. spísaný. Formálna vykonateľnosť exekučného titulu sa preukazuje doložkou vykonateľnosti. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu predstavuje vlastnú realizovateľnosť výkonu exekučného titulu v konaní o jeho nútený výkon. V praxi sa môže stať, že rozhodnutie je formálne vykonateľné, avšak rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom, ak vzhľadom na jeho obsah exekučný súd skonštatuje, že tento titul reálne nemožno v exekučnom konaní vykonať. Materiálna vykonateľnosť exekučného titulu je zároveň podmienená aj charakterom a kvalitou jeho výroku. Kvalitou výroku sa rozumie presné a jasné identifikovanie práva, povinnosti alebo majetku tak, aby bolo možné jednoznačne konštatovať, čo je predmetom exekúcie a kedy je právo oprávneného uspokojené.“

26. proti prebiehajúcej exekúcii umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorým povinný vyvoláva spor medzi oprávneným a povinným o vyriešenie otázky dôvodnosti a prípustnosti prebiehajúcej exekúcie a ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré zákon ustanovuje taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti.

27. Povinný navrhuje exekúciu zastaviť z dôvodu, že rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. -92 zo dňa 28.02.2022 mu nebol doručený na adresu jeho trvalého pobytu, bez doručenky, nie do vlastných rúk, ale oprávnenému vložením do poštovej schránky a teda bol jednoznačne porušený zákon . Exekučný súd k uvedenému v prvom rade uvádza, že bol účinný do 30.06.2016, kedy bol zrušený , čo znamená, že súd konajúci v základnom konaní a teda Okresný súd Trnava, ale aj Krajský súd v Trnave v súvislosti s doručovaním rozsudkov postupovali v zmysle ust. a nasl. .

28. Exekučné konanie sa v prejednávanej veci začalo doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdu dňa 01.06.2022 na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. -72 zo dňa 10.12.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.

-92 zo dňa 28.02.2022. Exekúcia sa v zmysle ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku začala doručením poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi dňa 16.06.2022. Exekučný súd v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a za účelom posúdenia jeho dôvodnosti požiadal o súčinnosť Okresný súd Trnava a vyžiadal si spis vedený pod sp. zn. . Z obsahu pripojeného spisu súd zistil, že na rozsudku nachádzajúceho sa na č.l. 72 (exekučný titul predložený v exekučnom konaní) bola dňa 27.04.2022 vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, podľa ktorej predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.04.2022 a vykonateľnosť dňa 29.04.2022. Súd ďalej zistil, že povinný proti predmetnému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom (č.l. 92) tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, a uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 25.04.2022. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta jeho nedoručenie na adresu trvalého pobytu, že mu nebol doručovaný do vlastných rúk a bez doručenky, exekučný súd má za to, že uvedené tvrdenia povinného nie sú pravdivé, nakoľko z doručenky nachádzajúcej sa v spise vyplýva, že rozhodnutie bolo žalovanému (povinnému v tomto konaní) doručované do vlastných rúk ako úradná zásielka (úradný list) a táto mu bola listinne doručená dňa 25.04.2022. Exekučný súd v tejto súvislosti pre doplnenie uvádza, že doručovanie v zmysle platnej právnej úpravy a zároveň účinnej v čase doručovania vyššie uvedeného rozhodnutia súdu povinnému je založené na procesnej zodpovednosti účastníkov konania. Rozsudok ako písomnosť doručovaná do vlastných rúk sa doručuje prostredníctvom doručenky, ktorá je verejnou listinou a ktorá potvrdzuje pravdivosť toho, čo je na nej uvedené, pokiaľ nie je preukázaný opak (platí prezumpcia správnosti údajov na nej uvedených). Inak povedané, uplatňuje sa teda vyvrátiteľná domnienka pravdivosti údajov, ktoré sú jej obsahom. Exekučný súd zdôrazňuje predovšetkým tú skutočnosť, že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva tak postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na skutočnosť, že z doručenky mal súd preukázané, že rozsudok Krajského súdu v Trnave bol povinnému riadne doručený a keďže povinný hodnoverným spôsobom nepreukázal opak, exekučný súd musí konštatovať, že povinný v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol, keďže na podporu svojich tvrdení v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení o nedoručení predmetného rozhodnutia. Na základe uvedeného preto možno uzavrieť, že v prejednávanej veci rozhodnutie súdu predložené oprávneným ako exekučný titul, v čase začatia exekučného konania nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a teda bolo spôsobilým exekučným titulom.

29. Pokiaľ povinný v návrhu na zastavenie exekúcie poukazuje na skutočnosť, že medzi jeho odvolaním a druhostupňovým rozsudkom sa vyskytli nové fakty na podklade ktorých bola doručená a podaná žiadosť na Okresný súd v Trnave o nové konanie vo veci , exekučný súd uvedené tvrdenie povinného považuje rovnako za nepreukázané, nakoľko o tejto skutočnosti povinný súdu nepredložil relevantný dôkaz a zároveň sa v spise vedenom Okresným súdom Trnava pod sp. zn. takéto podanie povinného nenachádza. Súd však pre úplnosť uvádza, že s podaním žaloby na obnovu konania v zmysle ust. a nasl. nie je spojený suspenzívny účinok čo znamená, že jeho podanie nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia. Je však potrebné uviesť, že súd konajúci o predmetnej žalobe môže na návrh odložiť vykonateľnosť rozhodnutia, ktorým bola uložená povinnosť plniť, príp. ak ide o rozhodnutie, ktorým povinnosť plniť uložená nebola, môže rozhodnúť o odložení jeho právoplatnosti. Rozhodnutie o odložení právoplatnosti či vykonateľnosti je teda na zvážení súdu konajúceho o žalobe na obnovu konania, pričom tak môže urobiť vždy len na návrh a ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Exekučný súd preto nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. Inak povedané, exekučný súd nie je oprávnený

skúmať jeho vecnú správnosť a takéto rozhodnutie nie je možné v rámci exekučného konania meniť a ani ho zrušiť. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR ). Napriek tomu, že účastník základného konania v ktorom bol vydaný exekučný titul podá proti tomuto rozhodnutiu na príslušnom súde žalobu na obnovu konania, napadnuté rozhodnutie zostáva naďalej právoplatné a vykonateľné. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že bol podaný návrh na odloženie vykonateľnosti, keďže samotné podanie návrhu je bez právneho významu vo vzťahu k vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia, a to až do času, kým konajúci súd o tomto návrhu nerozhodne. Z uvedeného vyplýva, že ak by povinný aj podal žalobu na obnovu konania, exekučný súd by v tomto štádiu konania nemohol rozhodnúť o zastavení exekúcie, keďže samotné podanie žaloby nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia, ktoré je v posudzovanej veci exekučným titulom.

30. Exekučný súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného, po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. s poukazom na vyššie uvedené a na procesný stav v čase rozhodovania súdu o návrhu na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že návrh povinného je potrebné v celom rozsahu zamietnuť. Exekučný súd zdôrazňujúc účel exekučného konania, v ktorom sa má primárne vymôcť judikovaný nárok oprávneného priznaný exekučným titulom, je totiž toho názoru, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a stalo sa tak spôsobilým rozhodnutím pre začatie exekučného konania. Keďže k dobrovoľnému splneniu povinnosti povinným nedošlo, oprávnený nemal inú možnosť, ako sa domôcť uspokojenia nároku priznaného exekučným titulom, než podať návrh na vykonanie exekúcie. Súd na tomto mieste len pre doplnenie poukazuje na to, že civilné konanie sa delí na základné (vyhľadávacie), v ktorom sa poskytuje procesná ochrana ohrozenému alebo porušenému subjektívnemu právu alebo právom chránenému záujmu, a na vykonávacie (exekučné), v ktorom dochádza k uskutočneniu núteného výkonu subjektívneho práva z vykonateľného rozhodnutia, ak nebolo povinnou stranou splnené dobrovoľne. Oprávnený sa v základnom konaní zákonom predpísaným spôsobom prostredníctvom vindikačnej žaloby úspešne domohol svojho vlastníckeho práva a keďže rozhodnutie vydané v tomto konaní nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, nemožno prijať iný právny záver než ten, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný dôvodne.

31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o iných skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, že návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.