Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_38C-32-2018.pdf
PDF · 92.81 KB
Case nature
Area
Subarea
38C/32/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v právnej veci sporu žalobkyne: V.. V. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. W.N.B. XXXX/XX, C., zastúpená: JUDr. Miloš Chrenko, advokát, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: P.. B.. J. F., N.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ľ.. W.N.B. XXXX/XX, C., toho času Ľ.. W. XXXX/XX, C., o vydanie veci, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo zn. H. V., evidenčné číslo C., VIN: G., farba V. V., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 23.04.2018 domáhala od žalovaného vydania osobného motorového vozidla zn. H. V., evidenčné číslo C., VIN: G., farba V. V. (ďalej aj ako „vozidlo“). V žalobe uviedla, že je výlučnou vlastníčkou uvedeného vozidla, ktoré nadobudla kúpnou zmluvou v dobe, keď so žalovaným žili ako partneri a vtedy mu umožnila vozidlo aj užívať. V decembri 2016 ich vzťah skončil a žalovaný sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Vozidlo si vzal so sebou a od uvedenej doby ho užíva. Žalobkyňa mala záujem vysporiadať majetkové vzťahy so žalovaným. Nakoľko žalovaný mal záujem vozidlo ďalej užívať, bola ochotná mu ho i predať. Žalobca ale nemal záujem zaplatiť jej všeobecnú hodnotu vozidla, vzala svoj súhlas s užívaním vozidla späť a listom zo dňa 06.02.2018 vyzvala žalovaného na vydanie vozidla v lehote do 16.02.2018. Ako dôkazy žalobkyňa predložila osvedčenie o evidencii vozidla, email zástupkyne žalovaného, návrh kúpnej zmluvy, výzvu na vydanie vozidla, email žalovaného.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe doručenom dňa 25.06.2018 uviedol, že predmetné vozidlo bolo zakúpené z jeho finančných prostriedkov získaných z predaja rodinného domu v B. vo februári 2016 cez prostredníka. Vyplatené bolo v hotovosti. Vozidlo bolo účelovo prihlásené na žalobkyňu, keďže žalovaný v tom čase riešil jednu exekúciu voči jeho osobe. Po ukončení ich vzťahu žalobkyňa viacnásobne deklarovala nezáujem o predmetné vozidlo. O vozidlo prejavila záujem až 29.01.2018, keď odmietol zaplatiť povinné zmluvné poistenie z dôvodu jeho snahy o urýchlenie prevodu vozidla na jeho osobu. Uviedol, že vydaniu vozidla sa nebráni, ich požaduje vyplatenie jeho investícii do vozidla. Žalobkyňa disponuje potrebnými dokladmi k vozidlu, kľúčmi a miesto parkovania vozidla je jej známe, môže si ho kedykoľvek prevziať. Žalobkyňa nemá žiadne poznatky o kúpe vozidla, o jeho opravách alebo údržbe. Žalovaný k vyjadreniu priložil list žalobkyni zo dňa 09.02.2018, sms komunikáciu medzi žalovaným a žalobkyňou, notársku zápisnicu zo dňa 25.06.2018.
3. Žalobkyňa v replike doručenej dňa 16.07.2018 uviedla, že žalovaný priznáva užívanie jej vozidla pre jeho potrebu ako aj pre potrebu jeho matky. Tiež priznal, že jej vozidlo odmieta vydať, a to podmieňovaním vydania vozidla vyplatením neurčených a bližšie nešpecifikovaných investícii do vozidla. Žalovaný nijako nepreukázal tvrdenia, že by vozidlo bolo zakúpené ním a z jeho finančných prostriedkov. V prípade ak žalovaný tvrdí, že peňažné prostriedky na kúpnu cenu vozidla žalobkyni poskytol on, je jeho právom uplatňovať si svoje nároky na vrátenie poskytnutých peňazí (nech už boli poskytnuté z akéhokoľvek titulu). Pravdivosť tvrdení žalovaného o údajnom poskytnutí finančných prostriedkov nie je ale predmetom tohto konania a svoje nároky si môže žalobca uplatniť samostatnou žalobou. Žalobkyňa zotrvala na argumentácii, že pravdivosť či nepravdivosť tvrdení žalovaného o tom, že vozidlo bolo zakúpené z jeho peňažných prostriedkov nemá na výsledok tohto sporu a dôvodnosť nároku žalobkyne žiaden vplyv. Podľa tvrdenia žalobkyne je nepochybné, že vozidlo ako kupujúca kúpila a je jej výlučným vlastníctvom. Dôvodne sa preto domáha ochrany svojho vlastníckeho práva a vydania jej veci od žalovaného, ktorý vec v jej vlastníctve užíva a odmieta jej ju dobrovoľne vydať.
4. Žalovaný v duplike doručenej súdu dňa 16.08.2018 uviedol, že vozidlo využíva najmä pre potreby ich spoločnej maloletej dcéry na žalobkynin písomný príkaz, že vozidlo nechce a má si ho vziať. Vozidlo žalobkyni nikdy neodmietol vydať, ani jej nijako nebránil v užívaní vozidla. Keďže žalobkyňa disponuje kľúčmi a dokladmi, mohla si kedykoľvek vozidlo prevziať. Stačilo, aby mu to oznámila a vozidlo by jej sprevádzkoval, nakoľko je zabezpečené proti krádeži. Poukázal na to, že s predloženej komunikácie medzi ním a žalobkyňou vyplýva, že o vozidlo nemala záujem, že si ho má ponechať, resp. že ho na neho prepíše. V konaní preukáže, že vozidlo zakúpil on z jeho finančných prostriedkov a žalobkyňa bola ako vlastníčka uvedená čisto účelovo, dokonca netuší ani koľko vozidlo stálo, aké opravy na ňom boli vykonané. Žalobkyňa je teda iba papierovou vlastníčkou vozidla a z jej strany sa preto jedná o bezdôvodné obohatenie.
5. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom po prednesoch strán sporu vykonal dokazovanie listinami obsiahnutými v spise a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
6. Žalobkyňa zotrvala na svojich doposiaľ prezentovaných skutkových tvrdeniach. Vlastníčkou vozidla, ktorého vydanie je predmetom konania, je žalobkyňa. Toto vozidlo užíva žalovaný a odmieta ho vydať žalobkyni. Žalovaný na užívanie vozidla nemá žiaden právny titul, nemá súhlas žalobkyne s užívaním vozidla. Žalovaný podmieňuje vydanie vozidla platobnými povinnosťami. Podľa žalobkyne, argumentácia žalovaného, že údajne zaplatil časť kúpnej ceny, je irelevantná, nakoľko žalobkyňa je vlastníčkou vozidla a preto sa domáha jeho vydania od žalovaného. Tvrdenia žalovaného, že na kúpu vozidla prispel sú irelevantné a okrem toho ich žalobkyňa aj popiera.
7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že žalobkyňa o vozidlo nemala záujem, čo preukázal priloženými sms správami. Žalobkyňa má všetky doklady a kľúče od auta, kedykoľvek sa mu môže ozvať a vozidlo si zobrať. Žalobkyňa má ďalšie auto, preto mu nie je zrejmé, prečo toto auto žiada vydať. Vozidlo jej vydá v prípade, že mu žalobkyňa preplatí investície do auta. Tvrdil, že má nárok na užívanie vozidla, nakoľko jeho kúpu financoval. Žaloba je podľa jeho názoru, len žalobkynin pokus o obohatenie.
8. Z osvedčenia o evidencii vozidla W. XXXXXX vydaného dňa 04.03.2016 vyplýva, že ako vlastník a oprávnený držiteľ osobného motorového vozidla zn. H. V., evidenčné číslo C., M.: G., farba V. V. je žalobkyňa. Žalobkyňa listom zo dňa 06.02.2018 vyzvala žalovaného na vydanie predmetného motorového vozidla v lehote do 16.02.2018. Obsahom notárskej zápisnice N.XXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX D.o dňa 25.06.2018 je čestné vyhlásenie p. F.T. F., N.. XX.XX.XXXX (matky žalovaného), že okrem iného kúpa motorového vozidla zn. H. V. bola hradená z peňažných prostriedkov, ktoré patria jej synovi, a ktoré sa nachádzali na účte č. B. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedenom v W. A., P..B.. na jej meno, pričom jej syn má k predmetnému účtu dispozičné oprávnenie.
9. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
10. Podľa § 123 OZ, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
11. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
12. Podľa § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13. Podľa § 115 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase prihlásenia vozidla (ďalej len „ZoCP“), vlastník vozidla v iných prípadoch ako podľa odseku 1 alebo 2 je povinný hodnovernými dokladmi preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla a plnenie s tým súvisiacich povinností. Na základe týchto dokladov orgán Policajného zboru zapíše vlastníka vozidla do osvedčenia o evidencii časť II.
14. Súd poukazuje na čl. 20 Ústavy SR, podľa ktorého má každý právo vlastniť majetok. Toto právo rovnako ako ostatné požíva ochranu. Vlastnícke právo, ako je vyjadrené v § 123 OZ, umožňuje vlastníkovi veci nakladať s ňou podľa vlastného uváženia, najmä ju držať, užívať, brať z nej plody a scudziť ju. Vlastník veci sa môže ochrany svojho vlastníckeho práva domáhať ochrany proti tomu, kto mu do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, môže sa domáhať vydania od osoby, ktorá ju neoprávnene zadržuje tzv. žalobou o vydanie veci („rei vindicatio“). Aby sa vlastník úspešne domohol ochrany poskytovanej vindikačnou žalobou musí v konaní preukázať svoje vlastnícke právo k predmetu sporu, k veci ktorá je predmetom vydania (aktívnu legitimáciu), ďalej musí preukázať, že vec sa nachádza u tretej osoby, resp. užíva ju tretia osoba (pasívna legitimácia) a že táto osoba zadržiava vec u seba (užíva ju) neoprávnene.
15. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. H. V., evidenčné číslo C., M.: G., čo jednoznačne vyplýva z predloženého Osvedčenia o evidencii - časť J. Č.. W. XXXXXX. Obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdeniach, že žalobkyňa vozidlo nechcela, že je len papierovou vlastníčkou, ale v skutočnosti ho zakúpil žalovaný, nepovažoval súd za relevantnú pre toto konanie. Žalovaný poukazoval na to, že vozidlo bolo zakúpené z jeho finančných prostriedkov, pričom argumentoval účelovým napísaním vozidla na žalobkyňu z dôvodu jeho nedoriešenej exekúcie. Tiež tvrdil, že financie mal z predaja rodinného domu v B., neskôr na základe čestného vyhlásenia, že mu ich poskytla jeho matka. Tieto tvrdenia súd vyhodnotil ako účelové a nerozhodné pre predmetný spor, navyše aj si vzájomne odporujúce. Práve pri hnuteľných veciach je obťažnejšie preukazovanie vlastníctva k veci (na rozdiel od vecí nehnuteľných), vlastnícke právo k hnuteľným veciam preto musí vlastník preukazovať napríklad na základe niektorého z titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva. Na preukázanie môže slúžiť napríklad zmluva, rozhodnutie súdu alebo iného orgánu prípadne príslušný výpis z evidencie, ak sa vlastnícke právo k hnuteľnej veci v takejto evidencii registruje (napr. osobné motorové vozidlo). Súd vzhľadom na žalobkyňou predložené Osvedčenie o evidencii vozidla č. W. XXXXXX nemal pochybnosti, že vlastníčkou vozidla je žalobkyňa, nakoľko vychádzajúc aj z ust. § 115 ods. 3 ZoCP, žalobkyňa pri evidovaní vozidla bola povinná pred orgánom Policajného zboru hodnoverne preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. V konaní bolo tiež preukázané, že vozidlo užíva žalovaný, čo opakovane sám potvrdil, keď uvádzal, že ho v minulosti využíval pre potreby svojej matky, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a pre potreby spoločnej dcéry sporových strán. V minulosti mal žalovaný na užívanie vozidla súhlas od žalobkyne, avšak po ukončení vzťahu, žalobkyňa s ďalším užívaním vozidla žalovaným nesúhlasila a listom zo dňa 06.02.2018 žalovaného vyzvala na vydanie vozidla. V konaní bolo preukázané, že žalovaný doposiaľ vozidlo žalobkyni nevydal a stále s ním disponuje. Síce opakovane tvrdil, že vozidlo nezadržiava a žalobkyňa si ho môže kedykoľvek vziať, keďže má od neho kľúče a všetky potrebné doklady, ale následne uviedol, že vozidlo zabezpečil proti krádeži. Vydanie vozidla žalobkyni neskôr podmieňoval vyplatením čiastky, ktorú bližšie nešpecifikoval. Z uvedenej obrany žalovaného, že vozidlo nezadržiava a žalobkyňa si ho môže prevziať, ale má mu vyplatiť nešpecifikovanú čiastku preukazuje, že vozidlo nie je ochotný jej dobrovoľne vydať. Z uvedeného možno potom jednoznačne dospieť k záveru, že žalovaný zadržiava vozidlo žalobkyne a užíva ho bez právneho dôvodu. Súd dodáva, že v prípade, ak žalovaný aj nejaké finančne prostriedky do vozidla investoval, nárok na ich vyplatenie (ak vznikol) si môže uplatniť v samostatnom konaní, samostatnou žalobou, kde bude vykonané náležité dokazovanie.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd konštatuje, že zo strany žalobkyne ide len o výkon práva, keď sa zákonom predpísaným spôsobom (vindikačnou žalobou) domáha ochrany svojho vlastníckeho práva. Žalovaný ju obmedzuje vo výkone jej vlastníckeho práva a bráni jej užívať, resp. nakladať s jej vecou, ňou zvoleným spôsobom.
17. Ďalšími argumentami žalovaného sa súd už nezaoberal, nakoľko neboli pre rozhodnutie vo veci podstatné. Vlastníctvo veci, vydanie ktorej je predmetom sporu, mal súd za preukázané predloženými listinami, a preto už nebolo účelné a hospodárne vykonávať ďalšie dôkazy, ako napr. výpisom z účtu žalobkyne alebo výsluchom žalobkyne, príp. výsluchom žalovaným bližšie nešpecifikovaných svedkov. Navyše sám žalovaný neskôr od výsluchu žalobkyne upustil a na jej výsluchu ďalej netrval.
18. Nakoľko žalobkyňa v konaní preukázala svoje vlastnícke právo k predmetnému vozidlu nachádzajúcemu sa u žalovaného, ktorý ho zadržiava u seba neoprávnene, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo zn. H. V., evidenčné číslo C., M.: G., farba V. V..
19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
20. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď priznal plne úspešnej žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V konaní pritom nebol stranami tvrdený a súd sám nezistil dôvod na postup podľa § 257 CSP. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V období od 19.01.2021 do 28.02.2021 lehoty na podanie odvolania neplynú (§ 9 ods. 1 v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z.z.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).