Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/38/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov JUDr. Ľuboslavy Vankovej a Mgr. Jozefa Mačeja v právnej veci žalobkyne: Mgr. V. B., nar. X. Q. XXXX, trvale pobytom Ľ. W. XXXX/XX, C., zastúpenej advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanému: akad. soch. J. F., nar. XX. Q. XXXX, trvale pobytom Ľ. W. XXXX/XX, C., o vydanie veci, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 10. decembra 2020 č.k. -72 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo, EČ: TT 850GG, VIN: WF0GXXGBBG7U21844, farba modrá metalíza, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením , , z.č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), z.č. (ďalej len „“), z.č. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase prihlásenia vozidla (ďalej len „“), článkom 20 z.č. . Vecne dôvodil, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, EČ: TT 850GG, čo jednoznačne vyplýva z predloženého osvedčenia o evidencii č. Pc 433560. Nepovažoval za relevantnú argumentáciu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalobkyňa vozidlo nechcela, že je len papierovou vlastníčkou. Za nepreukázané považoval i vyjadrenie žalovaného, že v skutočnosti zakúpil vozidlo on a to zo svojich finančných prostriedkov s tým, že účelovo bolo vozidlo napísané na žalobkyňu z dôvodu jeho nedoriešenej exekúcie. Tvrdenia žalovaného vyhodnotil súd ako účelové a nerozhodné pre predmetný spor, keď z predloženia osvedčenia o evidencii vozidla č. PC43560 nemal súd prvej inštancie pochybnosti, že vlastníčkou vozidla je žalobkyňa, ktorá pri evidovaní vozidla bola povinná pred orgánom policajného zboru hodnoverne preukázať spôsob nadobudnutia vlastníctva vozidla. Nesporné bolo, že vozidlo užíva žalovaný, pričom na užívanie mal od žalobkyne súhlas, avšak po ukončení vzťahu žalobkyňa s ďalším užívaním nesúhlasila a listom zo 6. februára 2018 žalovaného vyzvala na vydanie vozidla. Žalovaný doposiaľ žalobkyni vozidlo nevydal, stále ním disponuje a má ho zabezpečené proti krádeži. Ďalšia obrana žalovaného, že vydanie podmieňuje vyplatením čiastky preukazuje, že vozidlo nie je ochotný žalobkyni dobrovoľne vydať. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný zadržiava vozidlo žalobkyne a užíva ho bez právneho dôvodu, pričom svoje nároky voči žalobkyni si môže uplatniť v samostatnom konaní. Nakoľko žalobkyňa v konaní preukázala svoje vlastnícke právo k predmetnému vozidlu nachádzajúceho sa u žalovaného,

ktorý ho zadržiava u seba neoprávnene, súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobkyni motorové vozidlo. Keďže žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, súd prvej inštancie jej podľa a a priznal plnú náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Dôvodil, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko sa nejedná o zadržiavanie veci, ale o snahu neoprávneného obohatenia sa zo strany žalobkyne. Ďalej dôvodil, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočnenie procesných práv, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Dodal, že nie je pravdou ako sa uvádza v zápise z pojednávania, že netrval na výpovedi žalobkyne, keď táto možnosť nebola ani spomenutá, i keď vo vyjadrení k žalobe o to žiadal. Taktiež za nepravdivé považoval i odôvodnenie, že finančná náhrada bola bližšie nešpecifikovaná, keďže bola doložená čestným prehlásením majiteľa autoservisu a medzičasom zvýšená o ďalšie náklady STK, EK, výmena náplní, nové pneumatiky, čo ho vedie k domnienke, že si súd ním priložené doklady a písomnú komunikáciu ani nenaštudoval. Pre ďalšie konanie žiadal o pridelenie obhajcu ex offo. Navrhol zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu neoprávnenej žaloby, ako aj nesprávneho právneho posúdenia v plnom rozsahu.

3. K odvolaniu žalovaného sa žalobkyňa nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že odvolacie námietky vznesené žalovaným nie sú dôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a je dôvodného ho potvrdiť ( a ).

5. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo vydanie osobného motorového vozidla zn. Ford Mondeo, evidenčné číslo TT 850 GG žalovaným žalobkyni.

6. Predmetom odvolacieho prieskumu v zmysle všeobecných odvolacích námietok žalovaného je zistiť, či súd prvej inštancie vykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, či vec právne správne posúdil, keď podľa odvolateľa sa nejedná o zadržiavanie veci, ale o snahu žalobkyne o neoprávnené obohatenie, či súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav ohľadne žalovaným požadovanej finančnej náhrady. Odvolacia námietka o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nebola bližšie konkretizovaná.

7. Podľa a , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam (o práve žalobkyne ako vlastníčky na vydanie motorového vozidla špecifikovaného v žalobe voči žalovanému, ktorý neuniesol dôkazné bremeno preukázania svojho skutkového tvrdenia) a vec správne právne posúdil. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Nakoľko tu však bol i nesúhlas žalovaného s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami ), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:

9. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej odvolací súd dodáva, že skutkový stav zistený súdom prvej inštancie uvedený v bode 1. tohto rozhodnutia bol odvolateľom spochybnený len všeobecným poukazom na nevykonanie výsluchu žalobkyne a nevykonaním bližšie nekonkretizovaných navrhnutých dôkazov.

10. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore, a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať.

11. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania v sporovom konaní je popri ustanovení aj a nasl. v spojení s a nasl. .

12. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

13. Podľa a skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (2).

14. Uvedené ustanovenia stanovujú dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha tú sporovú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a sporovou stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom sa teda rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní budú preukázané jej tvrdenia. Dôsledkom jeho neunesenia je procesný neúspech sporovej strany.

15. Zákon stranám ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak v spore o vydanie veci má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci, ktorá je predmetom vydania (rei vindicatio) a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje, bremeno tvrdenia, že sa vec nachádza u žalovaného a že žalovaný vec zadržiava u seba neoprávnene. Tieto skutočnosti žalobkyňa preukázala, uniesla ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bránil proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musel tvrdiť titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti strán. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa vozidlo nechcela, že je len papierovou vlastníčkou, že v skutočnosti zakúpil vozidlo on a to zo svojich finančných prostriedkov s tým, že účelovo bolo vozidlo napísané na žalobkyňu z dôvodu jeho nedoriešenej exekúcie. Žalovaný nikdy nepoprel, že vozidlo je v jeho držbe, že vozidlo užíva, popieral len vlastnícke právo žalobkyne, dôvodiac, že motorové vozidlo zakúpil on, zo svojich finančných prostriedkov, tvrdiac najskôr, že finančné prostriedky získal z predaja domu a neskôr, že mu ich poskytla matka. Na preukázanie svojich tvrdení predložil čestné prehlásenie matky. Žiadne iné dôkazy žalovaný nenavrhol vykonať, pričom na pojednávaní dňa 10. decembra 2020 bol riadne poučený v zmysle , že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

môže uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolacia námietka žalovaného o nevykonaní navrhnutých dôkazov je preto nedôvodná.

16. Odvolací súd k všeobecnej námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam uvádza:

17. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

18. V zmysle súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

19. Hodnotenie dôkazov v zmysle je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

20. V zmysle cit. ust. súd vo veci rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu veci. Predmetom zisťovania v civilnom procese nie je celá objektívna realita, ktorá bola a je prítomná v čase od vzniku právneho vzťahu o ochranu ktorého v konaní ide do času rozhodovania súdu prvej inštancie, teda skutočný stav veci. V civilnom sporovom konaní sa uplatňuje princíp tzv. formálnej pravdy. V sporovom konaní súd nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len z komponentov, ktoré do konania dodali sporové strany. Úlohou súdu teda nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia a snažiť sa o poznanie objektívnej, či materiálnej pravdy, ale zistiť skutkový stav v miere primeranej procesnej aktivite sporových strán. Bez tejto aktivity strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje - uzavrie proces vytvárania skutkového základu pre meritórne rozhodnutie a vec rozhodne. Neúspešnej strane sa tak môže skutkový stav javiť ako zistený nedostatočne, avšak jeho zisťovanie bolo v súlade s koncepciou sporového konania ukončené ako dôsledok nedostatočnej procesnej aktivity tejto strany sporu. Súd teda rozhoduje na základe takého rozsahu skutkového stavu, aký je v konaní zistený v čase, keď dochádza k rozhodovaniu. Z pohľadu úspechu v spore tak ide o to, ktoré z objektívne relevantných skutočností svedčiacich v prospech strany sa tejto strane do vyhlásenia rozsudku podarilo súdu preukázať do skončenia dokazovania pred súdom prvej inštancie. S poukazom na uvedené v danom prípade je preto rozhodujúce ako správne uzavrel i súd prvej inštancie, že žalobkyňa v predmetnom konaní uniesla svoje dôkazné bremeno na preukázanie svojho základného tvrdenia, že je vlastníčkou motorového vozidla a že žalovaný ho zadržiava bez právneho titulu.

21. Odvolací súd nepovažoval za dôvodnú ani odvolaciu námietku žalovaného len všeobecne nejasne poukazujúcu na ním požadovanú finančnú náhradu. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný v priebehu prvoinštančného konania uplatnil voči žalobkyni svoje právo kvalifikovanou vzájomnou žalobou.

22. K žiadosti žalovaného v odvolaní o ustanovenie obhajcu ex offo odvolací súd uvádza, že žalovaný bol v poučení doručenom mu spolu s uznesením zo 6. júna 2018 č.k. -14 riadne v zmysle poučený o práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.

23. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov dospel k záveru, že pokiaľ súd prvej inštancie žalobe žalobkyni vo veci samej vyhovel (poskytol právnu ochranu právu vlastníka veci predmet svojho vlastníctva držať - ius possidendi), rozhodol tak vecne správne a preto odvolací súd jeho rozhodnutie vrátane správneho rozhodnutia o trovách konania podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

24. V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

25. V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

26. V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. V tomto odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa a preto jej podľa citovaných ustanovení vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešnému žalovanému. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).