Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5C/7/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: Mesto Vranov nad Topľou, so sídlom Dr. C. Daxnera 87/1, 093 16 Vranov nad Topľou, IČO: 00 332 933, zastúpený JUDr. Ing. Michalom Plentom, advokátom so sídlom Sídlisko Okulka 19/42, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 37 943 324, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D. E. F., o vypratanie bytu a zaplatenie 908,96 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Konanie zastavuje v časti sumy 178,- eur, zároveň v časti úroku z omeškania zo sumy 178,- eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania zo sumy 730,96 eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do 20.6.2022.

Žalovaná je povinná vypratať a odovzdať žalobcovi byt č. XXX, vchod X, na X. poschodí v stavbe s.č. XXXX/XX E. G. C. D. D. E. F., stavba zapísaná na LV č. XXXX, k.ú. D. E. F., a to 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 730,96 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 730,96 eur od 21.6.2022 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanej rozhodnutia, ktorým by súd žalovanej uložil povinnosť do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vypratať pre žalobcu byt číslo XXX, vchod X, na druhom poschodí v stavbe súpisné číslo XXXX/XX E. G. C. D. D. E. F., stavba zapísaná na LV č. XXXX pre katastrálne územie: D. E. F. a zaplatiť k rukám žalobcu sumu 908,96 eur vrátene úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 908,96 eur od 1.3.2022 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom vyššie uvedeného bytu. Medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 30.6.2020 uzatvorená Nájomná zmluva na prenájom: číslo bytu: XXX, vchod X, poschodie: X, ktorý pozostáva z týchto miestností o ploche 26,19 m2. Zmluva bola uzatvorená na dobu od 1.7.2020 do 31.12.2020. Mesačná úhrada za užívanie bytu bola dohodnutá vo výške 100,- eur (z toho nájomné v sume 26,56 eur). Po uplynutí dohodnutej doby nájmu žalovaná dobrovoľne nevypratala predmetný byt a naďalej ho užívala. Na platbách žalobca eviduje nedoplatok žalovanej v sume 908,96 eur. Uvedenú

sumu považuje žalobca za primeranú a zodpovedajúcu cene obvyklej v danom mieste a čase. Žalobca si uplatňuje obvyklú odplatu za užívanie bytu a obvyklú odplatu za služby, ktoré boli dodané pre žalovanú a ňou spotrebované. Žalobca dňa 10.11.2021 vyzval žalovanú na vypratanie bytu a na zaplatenie nedoplatku. Výzva bola prevzatá a vlastnoručne podpísaná dňa 18.11.2021. Súčasne bola vyzvaná na úhradu nedoplatku v lehote 10 dní od prevzatia výzvy. Vzhľadom nato, že dlžník neuhradil svoj záväzok riadne a včas, dostal sa so splnením peňažného záväzku do omeškania a je povinný platiť žalobcovi zákonný úrok z omeškania. Úrok z omeškania si žalobca uplatňuje od 1.3.2022, kedy boli splatné všetky dlžné sumy. Žalovaná neoprávnene zasahuje do výkonu vlastníckeho práva žalobcu, nakoľko užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. Žalobca sa domáha proti žalovanej práva na ochranu svojho vlastníckeho práva podľa ustanovenia .

Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Výpisom z LV č. XXXX, k.ú. D. E. F., nájomnou zmluvou z 8.7.2020, opisom karty týkajúcej sa žalovanej z 3.3.2022, Výzvou na vypratanie bytu z 10.11.2021 s kópiou doručenky, vyjadrením žalobcu zo dňa 12.10.2022 s prílohami, a to opisom platieb z 12.10.2022, vyúčtovaním nákladov za služby spojených s bývaním za rozúčtovacie obdobie od 1.1. do 31.12.2021, opisom karty vyhotoveným 12.10.2022, oznámením zo dňa 17.8.2022 predloženým krátkou cestou na pojednávaní právnym zástupcom žalobcu, prednesom právneho zástupcu žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z nájomnej zmluvy zo dňa 8.7.2020 vyplýva, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a vlastníkom bytu a žalovanou ako nájomcom bola uzavretá nájomná zmluva na prenájom bytu č. XXX, vchod X, na X. poschodí v stavbe s.č. XXXX/XX E. C. G. D. D. E. F.. Táto nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú a to na dobu od 1.7.2020 do 31.12.2020. Z čl. IV. zmluvy vyplýva, že nájomca je uzrozumený s tým, že užívanie bytu po uplynutí dohodnutej doby nájmu bez písomnej nájomnej zmluvy je užívaním bytu bez právneho dôvodu a zakladá nárok prenajímateľa požadovať od nájomcu vypratanie bytu, resp. za podmienok dohodnutých v tejto zmluve právo prenajímateľa byt vypratať na náklady nájomcu, ako aj právo prenajímateľa požadovať od nájomcu finančnú náhradu za bezdôvodné obohatenie získané nájomcom na úkor prenajímateľa užívaním bytu bez nájomnej zmluvy.

Podľa na LV č. XXXX k.ú. D. E. F. vlastníkom stavby súpisné číslo XXXX postavenej na pozemku parc. č. XXX/X je žalobca v podiele 1/1.

Z výzvy adresovanej žalovanej na vypratanie bytu zo dňa 10.11.2021 je zrejmé, že žalobca žalovanú upozornil, že nájomná zmluva, na základe ktorej užívala byt č.XXX v dome súpisné číslo XXXX E. G. C. D. D. E. F. bola uzatvorená na dobu určitú a dohodnutý čas trvania nájmu predmetného bytu už uplynul. Žiadal bez zbytočného odkladu byt vypratať v lehote do 30.11.2021. Na uvedenom byte eviduje nedoplatok k 31.10.2021 vo výške 668,96 eur, ktorý žiadal vyrovnať v lehote 10 dní. Žalovaná prevzala výzvu dňa 18.11.2021.

Z opisu karty U1286002208003 súd zistil, že žalovaná dlhovala žalobcovi za rok 2021 na nájomnom a platbách za služby spojené s užívaním bytu sumu 808,96 eur a za rok 2022 sumu 100 eur z dôvodu užívania bytu bez právneho titulu. Spolu predstavoval dlh žalovanej sumu 908,96 eur.

Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese uviedol, že žiada, aby súd zaviazal žalovanú na vypratanie predmetného bytu v zmysle výroku, ktorý je uvedený v žalobe a súčasne mesto žiada, ako žalobca, aby bola žalovaná strana zaviazaná aj na náhradu istiny a úroku z omeškania a trov konania. Istina pozostáva z dlhu na obvyklom výške za nájomné a obvyklej výške za služby, ktoré, nakoľko žalovaná strana tento byt v predmetnom čase užívala. Po podaní žaloby došlo zo strany žalovanej strany k čiastočnému, k čiastočnej úhrade dlhu s tým, že celkovo žalobca zaevidoval úhrady vo výške 178,- eur, o túto sumu

ponižuje istinu a čiastočne berie žalobu v tejto časti späť. Rovnako upravujeme aj upresňujeme aj úrok z omeškania, takže podľa výroku II. žiada, aby žalovaná zaplatila k rukám žalobcu sumu 730,96 eur, vrátane úroku z omeškania 5% ročne zo sumy 730,96 eur od 21.6.2022 do zaplatenia. Na zvyšných výrokoch I. a III. trvá naďalej. Za posledné dva kalendárne roky žalovaná strana je v omeškaní za 14 mesačných platieb, ide o dlhodobé neplnenie si povinností, súvisiacich s užívaním bytu.

Žalobca súdu pred pojednávaním krátkou cestou doručil aj čiastočné späťvzatie z 12.10.2022 ohľadne sumy 178,- eur a úroku z omeškania zo sumy 178 eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania zo sumy 730,96 eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do 20.6.2022.

Vyššie uvedené tvrdenie o úhrade žalovanej sumy 178,- eur jednotlivými platbami od 18.3.2022 do 20.6.2022 je zrejmé z predloženého opisu platieb k číslu bytu XXX, číslo pasportu U1286002208 – C na adrese C. XXXX.

Z opisu karty U1286002208003 k 12.10.2022 súd zistil, že spolu predstavoval dlh žalovanej sumu 1168,72 eur.

Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním súd zistil že celkový nedoplatok žalovanej k 30.4.2022 bol v sume 814,80 eur.

Z Oznámenia žalobcu zo dňa 17.8.2022 vyplýva, že tento eviduje 83 žiadostí o pridelenie bytu pre kalendárny rok 2019, 78 žiadostí pre kalendárny rok 2020, 67 žiadostí pre kalendárny rok 2021 a 38 žiadostí ku 31.7.2022, pričom na jednu žiadosť pripadajú v priemere 4 osoby, ktoré budú užívať byt.

Podľa (ďalej len „“) vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníctva a práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zdržuje.

Podľa nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

V zmysle nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

Z vyplýva, že ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež uplynutím tohto času. Ustanovenie neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa ust. prvej vety pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá nájomca právo na bytovú náhradu.

Podľa ustanovenia kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Ako vyplýva z dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

V zmysle ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto vykonávacím predpisom je , ktorý vo svojom stanovuje, že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ( ďalej len ,,CSP“) ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa alebo pojednávanie. ( ).

Nakoľko na pojednávaní dňa 13.10.2022 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 178,- eur a úroku z omeškania zo sumy 178,- eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do zaplatenia ako aj v časti úroku z omeškania zo sumy 730,96 eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do 20.6.2022, z dôvodu úhrady uvedenej sumy žalovanou po podaní žaloby, a to pred prvým pojednávaním, súd v tejto časti konanie zastavil.

Podľa ustanovenia skutočnosti všeobecne známe alebo známe súdu z jeho činnosti, ako aj právne predpisy zverejnené alebo oznámené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky a právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a právne záväzné akty Európskej únie, ktoré boli zverejnené v Úradnom vestníku Európskych spoločenstiev a v Úradnom vestníku Európskej únie, sa nedokazujú.

Podľa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

V zmysle ust. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Žalovaná, ktorej bola žaloba riadne doručená, bola vyzvaná na vyjadrenie sa k žalobe, žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprela, preto skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná uzavrela so žalobcom nájomnú zmluvu, z ktorej si povinnosť platenia nájomného a úhrad spojených s užívaním bytu neplnila riadne a včas, ako aj o tom, že žalovaná po skončení doby nájmu aj naďalej predmetný byt užívala, čím vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a nárok na vypratanie a odovzdanie bytu, súd v súlade s považoval za nesporné.

V konaní bolo preukázané, že žalovanej skončil nájom predmetného bytu uplynutím doby nájmu, nakoľko nájom bol medzi stranami sporu dohodnutý len na dobu určitú, a to od 1.7.2020 do 31.12.2020. Uplynutím dňa 31.12.2020 došlo k zániku nájmu predmetného bytu.

Iná nájomná zmluva medzi nimi uzavretá nebola, čo vyplynulo z vyjadrení žalobcu ako aj z predložených písomných dôkazov, a teda je nepochybné, že žalovaná užívala predmetný byt číslo XXX, vchod X, na X. poschodí v stavbe s.č. XXXX/XX E. G. C. D. D. E. F., bez právneho dôvodu.

Na základe vyššie uvedeného preto súd žalobe v časti o vypratanie nehnuteľnosti vyhovel s tým, že žalovanej uložil povinnosť vypratať predmetný byt v primeranej lehote, požadovanej žalobcom, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení nemá žalovaná nárok na žiadnu bytovú náhradu, nakoľko nájom bol dohodnutý na dobu určitú. Uplynutím dňa 31.12.2020 došlo k zániku nájmu predmetného bytu, čo vyplýva priamo zo zákona, súd tak nemá žiadnu možnosť tento nájomný vzťah medzi stranami sporu predĺžiť či inak obnoviť.

Žalovaná sa v zmluve zo dňa 8.7.2020 zaviazala platiť žalobcovi nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu vo výške spolu 100,- eur za mesiac, a to v zmysle článku III. zmluvy. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporné.

Zároveň súd mal za preukázané, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa skončil uplynutím dohodnutej doby nájmu dňa 31.12.2020, avšak žalovaná užívala predmetný byt bez právneho dôvodu naďalej.

Žalobca si žalobou uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie bytu za obdobie mesiacov február, apríl, jún, júl, august, september, október, november a december 2021 v sume 808,96 eur a február 2022 v sume 100,- eur.

Užívanie cudzej veci bez zmluvy o nájme, prípadne bez iného právneho titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec predstavuje typický príklad plnenia bez právneho dôvodu. V tomto prípade vzniká majetkový prospech tomu, kto realizuje užívateľské oprávnenie bez toho, že by sa jeho majetkový stav zmenšil o prostriedky vynaložené v súvislosti s právnym vzťahom, ktorý zakladá užívateľské právo k veci.

Osoba, ktorá spotrebováva plnenie v podobe výkonu práva nájmu, je povinná vrátiť bezdôvodné obohatenie v peňažnej forme. Majetkovým vyjadrením tohto prospechu je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie v obdobnej veci, spravidla formou nájmu, ktorý by nájomca bol za bežných okolností povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy a dôvodne sa táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného.

Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca preukázal ako výšku nájomného a služieb poskytovaných s užívaním bytu, ktoré boli žalovaní na základe platnej nájomnej zmluvy povinní platiť, a túto súd považuje za obvyklú za užívanie predmetného bytu bez platnej nájomnej zmluvy.

Podľa vyúčtovania mala teda žalovaná do februára 2022 uhradiť žalobcovi z dôvodu užívania predmetu nájmu bez právneho dôvodu sumu 908,96 eur (808,96 za rok 2021, 100 eur za rok 2022 = 908,96 eur).

Žalovaná nakoniec po podaní žaloby k uvedenému obdobiu uhradila ešte 178,- eur, preto ostal predmetom konania iba nárok na zaplatenie sumy 730,96,- eur na úroky z omeškania zo sumy bezdôvodného obohatenia 730,96 eur od 21.6.2022 do zaplatenia.

Všeobecnou požiadavkou toho, aby bolo možné písomnosť považovať za doručenú je, aby adresát mal objektívnu možnosť sa s touto oboznámiť. Pokiaľ je obsahom zásielky právny úkon, potom sa zásielka považuje za doručenú najmä jej prevzatím, ale aj vtedy, ak jej adresát bude mať objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom prejavu vôle v ňom vyjadrenej, t.j. akonáhle sa dostane prejav vôle do sféry jeho dispozície (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2011, sp. zn. ).

Slovné spojenie „dostane do sféry jeho dispozície“ nemožno vykladať v zmysle procesných predpisov. Je ním treba rozumieť konkrétnu možnosť neprítomnej osoby oboznámiť sa s jej adresovaným právnym úkonom. Právna teória a súdna prax za takú možnosť považuje nielen samotné prevzatie písomného hmotnoprávneho úkonu adresátom, ale aj tie prípady, keď doručením listu alebo telegramu obsahujúceho prejav vôle do bytu adresáta či do jeho poštovej schránky, príp. i vhodením oznámenia o uložení takej zásielky do poštovej schránky adresát úkonu nadobudol objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Pritom nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom právneho úkonu. Stačí, ak mal objektívne príležitosť tak urobiť.

Jednostranný písomný prejav vôle je účinný voči adresátovi v okamihu, resp. dňom ocitnutia sa v jeho dispozičnej sfére a možnosťou adresáta oboznámiť sa s jeho obsahom (napr. vložením do poštovej schránky v mieste bydliska adresáta, ak sa tam zdržiava). Nie je prípadne rozhodné, že sa adresát nedozvedel v tento deň o obsahu právneho úkonu (Uz NS ČR z 26. 4. 2007, sp. zn. ).

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dostala do omeškania najneskôr po uplynutí lehoty, ktorú jej poskytol žalobca vo výzve z 10.11.2021, teda do 10 dní od prevzatia výzvy. Výzva sa do dispozičnej sféry žalovanej dostala dňa 18.11.2021 (podľa predloženej doručenky k prevzatiu výzvy došlo 18.11.2021). Podľa pôvodnej nájomnej zmluvy bolo potrebné nájomné uhrádzať vždy do 5. dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Z uvedeného je zrejmé, že dňa 21.6.2022, od ktorého žalobca žiada najskôr priznať úrok z omeškania, už bola žalovaná v omeškaní so sumou bezdôvodného obohatenia aj za obdobie februára 2021 až februára 2022. Žalovaná ani vznik omeškania s dlžnou sumou nijako nerozporovala, nespochybňovala ani svoju vedomosť o dlhu a ani doručovanie listín do svojej dispozičnej sféry. Súd preto zaviazal žalovanú na zaplatenie úroku z omeškania v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami v spojení s nariadením vlády, a to zo sumy 730,96 eur od 21.6.2022 do zaplatenia.

Podľa zistenia súdu výška úroku z omeškania ku dňu 21.6.2022 bola 5,00 % ročne ( 5,0 % + 0,00 % - úroková sadzba ECB k uvedenému dňu). Žalobcovi teda vznikol nárok na úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy s poukazom na ust. , ods. 2 a Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.

Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

V zmysle a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Ako vyplýva z ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa a , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Ustanovenie je z obsahového hľadiska v podstate zhodné so skorším , ktorý stratil účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných súdov, ktorá sa týka . II. Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne. (nález Ústavného súdu SR z 20. marca 2018, sp. zn. )

Žalobca požadoval istinu 908,96 eur spolu s ďalším nevyčísleným príslušenstvom a tiež sa domáhal aj vypratania bytu. Žalobca uvedenú sumu ako aj vypratanie bytu dôvodne uplatňoval, nakoľko v časti o zaplatenie istiny 178,- eur zavinila zastavenie konania žalovaná, a to úhradou dlžnej sumy po podaní žaloby. Žalobcov úspech tak predstavoval 100%, žalobcovi vznikol nárok plnú náhradu trov konania.

Žalobca žiadal aj úroky z omeškania zo sumy 178,- eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do zaplatenia ako aj zo sumy 730,96 eur vo výške 5% ročne od 1.3.2022 do 20.6.2022, ako príslušenstvo pohľadávky bez toho, aby ich špecifikoval v kapitalizovanej forme, teda vo forme, ktorá by predstavovala v istom slova zmysle uplatňovanú istinu. Za týchto okolností by nebolo dôvodné, aby súd tieto úroky kapitalizoval, takýmto spôsobom z nich vlastne vytváral istinu a bral ju do úvahy aj ako základ pre posúdenie miery úspechu a neúspechu sporových strán v tomto konaní. Nie je dôvod započítavať nepriznané a nevyčíslené príslušenstvo pohľadávky viažuce sa na úspešne priznanú istinu žalobcovi ako neúspech v otázke náhrady trov konania. V súvislosti s vyššie uvedeným názorom súd poukazuje na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v Prešove, napríklad na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo dňa 26. 02. 2019, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. zo 4.4.2019. V súvislosti s vyššie uvedeným spôsobom určenia úspechu strán sporu, súd poukazuje na názor vyjadrený v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. zo dňa 31. 10. 2017, ktoré rozhodnutie zohľadňuje uznesenie NS SR sp.zn.6Obo/243/2007 z 27.11.2008.

V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené žalobcovi patrí nárok na priznanie náhrady trov konania proti žalovanej v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.