Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/51/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Simonou Krčmárikovou v spore žalobcu: KOSMO spol. s r.o., so sídlom Bratislava - Ružinov, Galvaniho 14, IČO: 35 901 659, zastúpený: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., so sídlom Bratislava - Nové Mesto, Legionárska 1/C, IČO: 36 720 500, v mene ktorej koná advokátka a konateľka JUDr. Magdaléna Kollárová, proti žalovanému: ANASTAV, s.r.o., so sídlom Nitra, Coboriho 2, IČO: 36 754 471, zastúpený JUDr. Štefanom Mesárošom, advokátom, so sídlom Nitra, Štefánikova 84, IČO: 42 044 634, o zaplatenie 4 130,38 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4 130,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške:

- 9 % ročne zo sumy 2 768,34 eura od 05. 10. 2020 do 27. 10. 2021;

- 9 % ročne zo sumy 2 200 eur od 28. 10. 2021 do 21. 03. 2022;

- 9 % ročne zo sumy 1 800 eur od 22. 03. 2022 do zaplatenia;

- 9 % ročne zo sumy 1 330,38 eura od 10. 11. 2020 do zaplatenia;

- 9 % ročne zo sumy 1 591,12 eura od 13. 11. 2020 do 16. 09. 2021;

- 9 % ročne zo sumy 1 000 eur od 17. 09. 2021 do zaplatenia; a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa Návrhom na vydanie platobného rozkazu (žaloba) doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu, dňa 13. 04. 2022, domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu dlžnú istinu vo výške 4 130,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 9 % ročne zo sumy 2 768,34 eura 2 768,34 eura od 05. 10. 2020 do 27. 10. 2021; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 200 eur od 28. 10. 2021 do 21. 03. 2022; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 800 eur od 22. 03. 2022 do zaplatenia; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 330,38 eura od 10. 11. 2020 do zaplatenia; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 591,12 eura od 13. 11. 2020 do 16. 09. 2021; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 000 eur od 17. 09. 2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a súčasne požadoval priznanie náhrady trov konania v celom rozsahu.

2. Návrh odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným uzavreli ústnu zmluvu, predmetom ktorej bola montáž, demontáž a prenájom lešenia. Žalobca za poskytnuté služby vystavil žalovanému faktúry, ktoré eviduje ako neuhradené, a to faktúru č. 3732020 splatnú najneskôr do 04. 10. 2020 s aktuálne dlžnou sumou vo výške 1 800 eur (z faktúry bolo dňa 21. 03. 2022 uhradených 400 eur po zaslaní výzvy na zaplatenie),

preto vo výzve na zaplatenie je uvedená suma 2 200 eur); faktúru č. 4222020 splatnú najneskôr do 09. 11. 2020 s aktuálne dlžnou sumou vo výške 1 330,38 eura a faktúru č. 4312020 splatnú najneskôr do 12. 11. 2020 s aktuálne dlžnou sumou vo výške 1 000 eur. Pôvodná výška faktúry č. 3732020 a faktúry č. 4312020 bola vyššia, avšak tieto boli čiastočne uhradené.

3. Vzhľadom k tomu, že žalovaný je v omeškaní s úhradou uvedených faktúr, uplatnil si žalobca aj nárok na úhradu úrokov z omeškania v zmysle a v spojení s nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , je dlžník povinný platiť úroky z omeškania z dlžnej sumy, a to vo výške 9 % ročne od 05. 10. 2020 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 3732020), úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 10. 11. 2020 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 4222020) a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. 11. 2020 (deň nasledujúci po splatnosti faktúry č. 4312020) až do zaplatenia.

4. Záverom uviedol, že celková dlžná istina po zohľadnení čiastočných úhrad je aktuálne vo výške 4 130,38 eura. Keďže nedošlo k celkovej úhrade faktúr v lehote ich splatnosti ani neskôr, žalobca vyzval žalovaného na úhradu splatného záväzku, avšak napriek tomu k úhrade dlžnej sumy do podania žaloby nedošlo. Po zaslaní výzvy na zaplatenie žalovaný dňa 21. 03. 2022 zaplatil 400 eur na účet žalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhol vydať platobný rozkaz, resp. žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

5. K žalobe ako dôkaz priložil ePotvrdenku o doručovaní výzvy žalovanému; faktúru č. 3732020 splatnú 04. 10. 2020; faktúru č. 4222020 splatnú 09. 11. 2020; faktúru č. 4312020 splatnú 12. 11. 2020, Výzvu na zaplatenie z 17. 03. 2022; likvidáciu faktúr žalovaného k 16. 03. 2022 a doklad o úhrade sumy 400 eur z 21. 03. 2022.

6. Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu, vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. z 19. apríla 2022, ktorým žalovanému uložil povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu vo výške 4 130,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške vo výške 9 % ročne zo sumy 2 768,34 eura 2 768,34 eura od 05. 10. 2020 do 27. 10. 2021; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 200 eur od 28. 10. 2021 do 21. 03. 2022; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 800 eur od 22. 03. 2022 do zaplatenia; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 330,38 eura od 10. 11. 2020 do zaplatenia; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 591,12 eura od 13. 11. 2020 do 16. 09. 2021; úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 000 eur od 17. 09. 2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, alebo aby v tej istej lehote podal odpor proti platobného rozkazu na súde, ktorý platobný rozkaz vydal. Ďalším výrokom uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 733,06 eura žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu ustanoveného v konaní. Platobný rozkaz bol doručený žalobcovi 27. 04. 2022 a žalovanému 05. 05. 2022.

7. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu v zákonnej lehote odpor, uvádzajúc, že nároky na zaplatenie faktúr, ktoré si žalobca uplatňuje v predmetnom konaní žalobou sa týkajú objektu Obecného úradu Horná Potôň a kostola v Nitrianskych Hrnčiarovciach. Poukázal na to, že žalobca k žalobe nepriložil žiadnu objednávku a ani zmluvu, na základe ktorej by mu vznikol nárok na úhradu ním uplatneného nároku. Zároveň uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému služby spočívajúce v prenájme lešenia. Spornou však zostáva cena za prenájom, ktorú si žalobca uplatňuje, keďže dohoda medzi žalovaným a zástupcom žalobcu bola taká, že si uvedené nároky vo vzťahu k žalovanému nebude uplatňovať, resp. že žalovanému poskytne zľavu v cene zodpovedajúcej uplatňovanému nároku. Z uvedených dôvodov navrhol platobný rozkaz zrušiť a vo veci nariadiť pojednávanie.

8. Okresný súd nariadil pojednávanie na 14. 10. 2022, na ktoré sa dostavili právny zástupca žalobcu a právny zástupca žalovaného, nedostavili sa žalobca a žalovaný, preto súd pojednával s poukazom na v ich neprítomnosti.

9. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to ePotvrdenka z 18. 03. 2022 výzva adresovaná žalovanému; faktúra č. 3732020 z 04. 09. 2020 vystavená na sumu 2 768,34 eura; faktúra č. 4222020 z 09. 10. 2020 vystavená na sumu 1 330,38 eura; faktúra č. 4312020 z 12. 10. 2020 vystavená na sumu 1 591,12 eura; výzva žalobcu adresovaná žalovanému - Výzva na zaplatenie z 17. 03. 2022;

likvidácia vydaných faktúr z 16. 03. 2022 a detail platby z bankového účtu žalobcu o úhrade sumy 400 eur žalovaným.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že plne zotrváva na podanej žalobe a ďalších vyjadreniach. Zároveň uviedol, že si v konaní žalobca uplatňuje peňažný nárok, ktorý vznikol z nezaplatených faktúr, celkom po čiastočných úhradách vo výške 4 130,38 eura s príslušenstvom. Poukazujeme na to, že faktúry boli čiastočne uhrádzané žalovaným tak, ako je uvedené v našom návrhu na upomínacie konanie, a tak si ich aj uplatňujeme vo výške ako sú v rozhodnutí o vydaní platobného rozkazu sp. zn. Okresného súd Banská Bystrica vydaným dňa 19. 04. 2022. Poukazujeme okrem čiastočných úhrad aj na predložené dôkazy, a to e-mailovú komunikáciu z ktorej jednoznačne vyplýva vôľa žalovaného prenajať si lešenie a za toto lešenie zaplatiť nájomné. V zmysle ďalšej komunikácie s právnym zástupcom žalovaného vyplýva, že nárok považuje za nesporný a chcú ho uhradiť. To sa odvolávam na komunikáciu e-mailom, ktorá bola predložená na dnešnom pojednávaní. Žiadam, aby súd rozhodol v zmysle nami predložených vyjadrení a dôkazov a uplatňujeme si trovy konania vo výške 100 %.

Ďalej uviedol, že nárok žalobcu na uhradenie dlžných súm vznikol na základe faktúr splatných v roku 2020 a 2021, keďže dlžné sumy mu neboli včas uhradené, treba počítať s tým, že sa dostal do rizika druhotnej platobnej neschopnosti, keďže musel ďalej platiť zákonom stanovené dane, poplatky, odvody za zamestnancov, náklady za svoju podnikateľskú činnosť, teda nerozumieme na čo sa odvoláva právny zástupca žalovaného, keď trvá na dobrej vôli dohodnúť sa formou zmieru e-mailom zaslaným jeden deň pred konaním tohto pojednávania. Podotýkam, že od odoslania predžalobnej výzvy právneho zástupcu žalobcu dňa 18. 03. 2022 žalovaný nekontaktoval ani žalobcu ani jeho právneho zástupcu za účelom uzavretia dohody. Uzavretie dohody nemožno vylúčiť, avšak nevylučuje to uzavretie tohto sporu formou rozhodnutia na dnešnom pojednávaní s poukazom na hospodárnosť konania. Ďalej uvádzam, že žalovaný si musel byť vedomý uplatnenia trov právneho zastúpenia pretože na ne bol upozornený už v predžalobnej výzve a nie je oprávnením právneho zástupcu žalovaného rozhodovať o tom, kto ušetrí aké trovy konania, keďže nevie aká je dohoda o právnom zastupovaní medzi žalobcom a jeho právnym zástupcom.

11. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že dňa 12. 10. 2022 som s klientom vykonal poradu v tejto veci, na základe ktorej som bol splnomocnený k tomu, aby som oslovil právneho zástupcu žalobcu s návrhom na uzatvorenie veci formou schválenia súdneho zmieru, pričom hneď na druhý deň, a to 13. 10. 2022 o 08.23 hod. odoslal e-mail s návrhom na jeho uzatvorenie s tým, že z hľadiska hospodárnosti konania, ak by to bolo stranou žalujúcou akceptované, súhlasili by sme s tým, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez našej prítomnosti. Zároveň sme mali za to, že týmto spôsobom by strana žalujúca ušetrila na súdnom poplatku, ktorý uhradila, keďže k schváleniu zmieru by došlo pred otvorením veci. Vzhľadom na dnešné vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu predpokladám, že o uzatvorení takéhoto zmieru žalujúca strana záujem nemá a keďže nárok žalujúcej strany sme v rámci navrhnutého zmieru akceptovali, súhlasíme s tým, aby súd vo veci meritórne rozhodol. Rozhodnutie o trovách konania ponechávam na úvahu súdu, poukazujem na , a to najmä z dôvodu postoja žalovaného k meritu veci.

12. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový a právny stav.

13. Žalobca so žalovaným uzavreli medzi sebou ústnu zmluvu, predmetom ktorej bola montáž, demontáž a prenájom lešenia. Žalobca poskytol žalovanému služby v zmysle uzavretej zmluvy a za tieto služby mu vystavil faktúry, a to faktúru č. faktúru č. 3732020 splatnú najneskôr do 04. 10. 2020 na sumu 2 768,34 eura, z ktorej žalovaný časť uhradil a aktuálne zostala neuhradená suma 1 800 eur; faktúru č. 4222020 splatnú najneskôr do 09. 11. 2020 na sumu 1 330,38 eura a faktúru č. 4312020 splatnú najneskôr do 12. 11. 2020 na sumu 1 591,12 eura, z ktorej žalovaný časť uhradil a aktuálne zostala neuhradená suma 1 000 eur. Žalobca písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou z 17. 03. 2022, po doručení ktorej žalovaný uhradil časť faktúry č. 3732020, a to vo výške 400 eur dňa 21. 03. 2022 na účet žalobcu.

14. Z faktúry č. 3732020 z 04. 09. 2020 vyplýva, že žalobca ako dodávateľ vystavil predmetnú faktúru žalovanému ako objednávateľovi za poskytnuté služby spočívajúce v montáži - demontáži lešenia v mesiaci 8/2020 na objekte OÚ Horná Potôň a nájom lešenia na tomto objete v celkovej výške 2 768,34

eura. Faktúra bola splatná najneskôr do 04. 10. 2020. Faktúra bola čiastočne žalovaným uhradená, pričom dlžná suma zostala vo výške 1 800 eur. Časť fakturovanej sumy vo výške 400 eur uhradil žalovaný na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy 21. 03. 2022.

15. Z faktúry č. 4222020 z 09. 10. 2020 vyplýva, že žalobca ako dodávateľ vystavil predmetnú faktúru žalovanému ako objednávateľovi za poskytnuté služby spočívajúce v montáži - demontáži lešenia v mesiaci 9/2020 na objekte OÚ Horná Potôň a nájom lešenia na tomto objete v celkovej výške 1 330,38 eura. Faktúra bola splatná najneskôr do 09. 11. 2020. Predmetná faktúra nebola uhradená ani čiastočne.

16. Z faktúry č. 4312020 z 12. 10. 2020 vyplýva, že žalobca ako dodávateľ vystavil predmetnú faktúru žalovanému ako objednávateľovi za poskytnuté služby spočívajúce v montáži - demontáži lešenia v mesiaci 9/2020 na objekte Kostol v Nitrianskych Hrnčiarovciach a nájom lešenia na tomto objete v celkovej výške 1 591,12 eura. Faktúra bola splatná najneskôr do 12. 11. 2020. Predmetná faktúra bola žalovaným čiastočne uhradená, pričom neuhradená časť faktúry predstavuje sumu vo výške 1 000 eur.

17. Z výzvy na zaplatenie faktúr z 17. 03. 2022 vyplýva, že žalobca vyzýval žalovaného, aby mu uhradil dlžnú sumu celkovo výške 5 624,99 eura, ktorá pozostáva z neuhradených faktúr, resp. ich neuhradenej časti a nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky a úrokov z omeškania k 28. 03. 2022.

18. Z detailu platby z účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu 400 eur dňa 21. 03. 2022.

19. Z likvidácie faktúr vyplýva prehľad faktúr vystavených žalobcom žalovanému a ich úhrad, resp. neuhradených častí faktúr.

20. Podľa (ďalej len „“ alebo len „OBZ“), táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

21. Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

22. Súd vychádzajúc z citovaného ustanovenia postupoval pri posudzovaní podanej žaloby v zmysle ustanovení , pretože má za preukázané, že žalobca, ako aj žalovaný, vstupovali do zmluvného vzťahu ako podnikateľské subjekty, ktoré konali v rámci predmetu svojej podnikateľskej, resp. inej obchodnej činnosti, a to pokiaľ ide o žalobcu, ako aj žalovaného, obaja konali ako spoločnosti s ručením obmedzeným. Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že ide nepochybne o obchodnoprávny vzťah strán sporu a je potrebné postupovať v zmysle príslušných ustanovení , subsidiárne aplikujúc ustanovenia .

23. Pokiaľ ide o právne posúdenie, predmetná zmluva sa javila ako nepomenovaná zmluva, ktorá by mohla byť definovaná ako dodanie služby, avšak súd dospel k záveru, že ide o zmluvu zmiešanú, a to konkrétne zmluvu o dielo v časti montáže a demontáže lešenia a nájomnú zmluvu v časti dojednaného prenájmu montovaného lešenia.

24. Podľa , ak sú uzavreté viaceré zmluvy pri tom istom rokovaní alebo zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne.

25. Podľa , ak však z povahy alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú na sebe vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

26. Podľa , ustanovenie odseku 2 sa použije obdobne ak z povahy alebo účelu zmlúv vyplýva, že iba jedna alebo viaceré tieto zmluvy závisia od jednej alebo viacerých iných zmlúv.

27. V obchodnom práve a s ním súvisiacim právnym predpisom nie je právna úprava zmiešaných zmlúv špeciálne ustanovená. Za zmiešané zmluvy v rámci sú posudzované viaceré zmluvy uzavreté v tom istom rokovaní alebo zahrnuté do tej istej listiny, kde každá takáto zmluva je posudzovaná samostatne. Ak z tohto druhu zmlúv vyplýva skutočnosť, že sú na seba previazané (závislé), platnosť ktorejkoľvek z nich je podmienkou platnosti ostatných zmlúv. Taktiež aj zánik jednej z nich, iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie, spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.

28. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že ide o kombináciu zmluvy o dielo a nájomnej zmluvy, pričom pri zmluve o dielo bude súd vychádzať z osobitnej úpravy obsiahnutej v a pri nájomnej zmluve z ustanovení , keďže neupravuje osobitne nájomnú zmluvu.

29. Podľa , nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

30. Podľa , prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

31. Podľa , nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

32. Podľa , zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

33. Podľa , dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

34. Podľa vety prvej , objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve.

35. Podľa , objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela.

36. Z vykonaného dokazovania vyplýva (a medzi stranami to navyše ani nebolo sporné), že by medzi zmluvnými stranami, teda stranami sporu vznikol záväzkový vzťah, predmetom ktorého bola zo strany žalobcu povinnosť zabezpečiť montáž a demontáž lešenia u žalovaného a zároveň prenechať lešenie na užívanie do nájmu žalovaného. Rovnako tak nebolo sporné, že by si žalobca svoje povinnosti zo zmluvy nesplnil, keď žalovaný v odpore uviedol, že nespochybňuje tú skutočnosť, že žalobca poskytol žalovanému služby spočívajúce v prenájme lešenia. Za sporné nepovažoval súd ani vystavenie faktúry č. 3732020 splatnú najneskôr do 04. 10. 2020 na sumu 2 768,34 eura; faktúru č. 4222020 splatnú najneskôr do 09. 11. 2020 na sumu 1 330,38 eura a faktúru č. 4312020 splatnú najneskôr do 12. 11. 2020 na sumu 1 591,12 eura. Za nesporné má súd aj to, že žalovaný čiastočne jednotlivé faktúry uhrádzal, dôsledkom čoho je, že žalobca si úhradu predmetných faktúr uplatňuje len v časti, v ktorej zostali neuhradené.

37. Ako sporná otázka však v konaní vyvstala otázka odplaty za služby poskytnuté žalobcom žalovanému, keď žalovaný v odpore tvrdil, že odplata za prenájom, ktorú si žalobca uplatňuje, keďže dohoda medzi žalovaným a zástupcom žalobcu bola taká, že si uvedené nároky vo vzťahu k žalovanému nebude uplatňovať, resp. že žalovanému poskytne zľavu v cene zodpovedajúcej uplatňovanému nároku.

38. Vzhľadom k uvedenému má súd za to, že predmetom vykonaného dokazovania mali byť dôkazy na odstránenie rozporu medzi stranami v otázke, ktorá je sporná, teda na preukázanie dojednania ohľadom odplaty za nájom a dielo žalobcu realizované v prospech žalovaného. V tomto smere však súd uvádza,

že žalovaný poprel dohodu medzi ním a žalobcom ohľadom odplaty, a teda v tomto smere bolo dôkazné bremeno prenesené zo žalobcu na žalovaného, keďže dôkazné bremeno zaťažuje vždy tú stranu sporu, ktorá zo svojich tvrdení pre seba vyvodzuje priaznivé dôsledky. Na preukázanie svojich tvrdení, ale žalovaný nielenže nepredložil, ale ani neoznačil žiadne dôkazy.

39. Podľa (ďalej len „“), prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

40. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

41. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

42. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

43. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú procesné úkony strán sporu, ktoré podliehajú koncentrácii konania. Koncentrácia konania vyžaduje, aby strana sporu vykonala špecifikované procesné úkony v určitej fáze konania. Omeškané procesné úkony sú (alebo môžu byť) neúčinné, pretože na neúčinný procesný úkon súd neprihliadne. Uvedené súvisí s diskrečnou právomocou súdu (podľa okolností konkrétneho prípadu) neprihliadnuť na procesné úkony strán sporu, ktoré neboli uplatnené včas (sudcovská koncentrácia konania). Rovnako tak súvisia so zásadou koncentrácie konania, ktorá sa podstatne rozšírila, čo znamená, že sa zvyšujú nároky na procesnú zodpovednosť strán sporu za vedenie sporu (procesná diligencia). Strany sporu sú preto nútené konať starostlivo a predkladať tvrdenia a dôkazné návrhy včas; inak hrozí, že ich procesné úkony budú v zmysle ustanovení o koncentrácii konania neúčinné. Prostriedky procesného útoku, prostriedky procesnej obrany a koncentrácia konania sú právnym inštitútom sporového konania. Realizuje sa nimi prejednacia zásada, na ktorej je sporové konanie postavené. Skutkové zistenia súdu sú (v zásade) limitované tým, čo strany tvrdia (formálna pravda) a súd (až na výnimky) nie je oprávnený vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli. Súd (až na výnimky) vychádza zo zhodných tvrdení strán a dokazovanie o nich nevykonáva. Úspech v spore závisí od správnej a včasnej procesnej aktivity strany sporu.

44. V súvislosti uvedeným súvisí , ktorý v nadväznosti na zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia. Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosti „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu a prejaví sa v meritórnom rozhodnutí veci.

45. V sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu. Sporové konanie sa riadi zásadou formálnej pravdy. Rozsudok v sporovom konaní (v zásade) zodpovedá tomu, čo strany sporu zhodne tvrdili (§ 186 ods. 2) a (v zásade) nezohľadňuje to, čo žiadna zo strán sporu netvrdila. Súd však môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2), výnimočne môže vykonať dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2 a 3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2). Tento materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť.

46. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti.

47. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Bremeno tvrdenia je v korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany. To, že chápe bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z , ktoré zakotvuje procesné následky (sankciu) za jej nesplnenie. Na popretie skutkových tvrdení sa kladú určité kvalitatívne nároky. Za podmienok uvedených v musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Pre kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení (). Rovnako ako skutkové tvrdenia, aj popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

48. Ak strana sporu predloží iné skutkové tvrdenie o predmetných skutkových okolnostiach ako protistrana, je toto iné skutkové tvrdenie vždy považované za sporné skutkové tvrdenie. Nie je potrebné, aby ho protistrana ďalej popierala, alebo, aby sa k nemu formálne vyjadrovala. Znamená to, že žalobca nemusí popierať tie skutkového tvrdenia žalovaného, ktorými žalovaný už poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Bez predloženia iného skutkového tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach je popretie účinné iba vtedy, ak strana iné skutočnosti nevie uviesť preto, že ich nepozná. Má sa však za to, že každý pozná predmet svojho konania (to, čo urobil) a predmet svojho vnímania (to, čo videl alebo počul). Strana má preto povinnosť predložiť iné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ak sú tieto predmetom jej vlastného konania alebo vnímania; inak je popretie skutkového tvrdenia protistrany neúčinné.

49. V nadväznosti na povinnosť strán sporu tvrdiť v konaní nadväzuje dôkazná povinnosť, v tomto smere súd uvádza, že Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov však ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 9. júna 2020).

50. Súd dáva do pozornosti aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. z 28. februára 2002 (Soudní rozhledy č. 1/2008, str. 11), podľa ktorého „I. Důkazním břemenem se rozumí procesní odpovědnost účastníka řízení za to, že za řízení nebyla prokázána jeho tvrzení a že z tohoto důvodu muselo být rozhodnuto o věci samé v jeho neprospěch. Smyslem důkazního břemene je umožnit soudu rozhodnout o věci samé i v takových případech, kdy určitá skutečnost, významná podle hmotného práva pro rozhodnutí o věci, pro nečinnost účastníka (v důsledku nesplnění povinnosti uložené účastníku ustanovením § 120 odst. 1 větou první O. s. ř.) nebo vůbec (objektivně vzato) nemohla být prokázána. II. Závěr o tom, že účastník neunesl důkazní břemeno, lze učinit jen tehdy, jestliže zhodnocení důkazů, které byly za řízení provedeny (§ 120 odst. 3 věty druhá O. s. ř.), neumožňuje soudu přijmout závěr ani o pravdivosti tvrzení účastníka a ani o tom, že by bylo nepravdivé.

51. Podľa , strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

52. Podľa na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.

53. Podľa , ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

54. Podľa prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

55. Je potrebné mať na zreteli, že navrhovanie dôkazov stranami sporu je časovo ohraničené sudcovskou koncentráciou konania a zákonnou koncentráciou konania. Tieto predstavujú vyjadrenie základného princípu civilného sporu uvedeného v (zásady arbitrárneho poriadku), podľa ktorého súd určuje priebeh a tempo konania s prihliadnutím na hospodárnosť konania tak, aby bol naplnený účel zákona.

56. Sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesnej obrany a útoku (medzi ktoré sa radia aj návrhy na vykonanie dôkazov v zmysle ) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, keby konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky, ktoré neboli uplatnené včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov. Podmienkou je, aby súd v rozhodnutí v merite veci náležite odôvodnil neprihliadnutie na včas neuplatnené prostriedky.

57. Zákonná koncentrácia konania predstavuje objektívnu časovú hranicu na uplatňovanie prostriedkov procesnej obrany a prostriedkov procesného útoku. Touto hranicou je moment vyhlásenia uznesenia, ktorým súd skončí dokazovanie.

58. Pokiaľ ide o súdom uplatnenú sudcovskú koncentráciu konania vo vzťahu k žalobcom predloženému vyjadreniu k odporu žalovaného a listinných dôkazov k nemu priložených, na ktoré v zmysle neprihliadol, uvádza, že žalobca mal možnosť sa k odporu žalovaného vyjadriť v lehote do 15 dní od doručenia odporu žalovaného Okresným súdom Banská Bystrica, pracovisko upomínacieho súdu. V tejto lehote žalobca doručil súdnu len návrh na pokračovanie v konaní na súde príslušnom podľa a zároveň požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie o jeden mesiac z dôvodu prebiehajúceho dovolenkového obdobia. Súd uvedenú lehotu žalobcovi predĺžil a žalobca tak mal možnosť sa k odporu žalovaného vyjadriť v predĺženej lehote, ktorá márne uplynula 26. 08. 2022. Vzhľadom k tomu, že vyjadrenie žalobcu nebolo doručené, súd dňa 12. 09. 2022 vytýčil termín pojednávania na 14. 10. 2022. Žalobca svoje vyjadrenie súdu doručil až 29. 09. 2022, teda len 15 dní pred nariadeným termínom pojednávania, pričom súd je toho názoru, že v uvedenom čase nebolo možné doručiť žalovanému vyjadrenie žalobcu aj so zachovaním rovnakej 15 dňovej lehoty na vyjadrenie sa k nemu a následne doručovanie vyjadrenia žalovaného na vedomie žalobcovi, a to najmä s ohľadom na nariadený termín pojednávania, preto toto vyjadrenie žalovanému nedoručoval a má za to, že je daný zákonný dôvod na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania, najmä ak v ňom žalobca navrhoval vykonanie dôkazov, ktoré ani nemohli byť vykonané na nariadenom pojednávaní (výsluch žalobcu a výsluch svedka), čo by vyžadovalo odročenie pojednávania, čo však súd považoval za nehospodárne, preto na uvedené podanie žalobcu a dôkazy k nemu pripojené a v ňom navrhnuté neprihliadal, a teda ich ani nevykonal. Odôvodnenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní, že so žalobcom je sťažená komunikácia, pretože sa nachádza často v zahraničí, čo bolo aj dôvodom žiadosti o predĺženie lehoty na vyjadrenie k odporu žalovanému, čo nemožno žalobcovi v konaní pričítať na ťarchu, súd uvádza, že takéto tvrdenie nebolo v priebehu konania zo strany zástupcu uvádzané a nebolo ani dôvodom žiadosti o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia, keď poukazoval len na dovolenkové obdobie. V tomto smere súd uvádza, že žalobca je rovnako tak ako žalovaný povinný byť v konaní aktívny, navyše si za týmto účelom zvolil aj právneho zástupcu a v prípade, ak si svoje povinnosti vo vzťahu k súdu neplní riadne a včas, potom musí znášať aj následky svojej pasivity, ako je tomu v predmetnej veci, keď súd neprihliadol na vyjadrenie žalobcu, pretože toto nebolo doručené včas, a to ani v predĺženej lehote, v dôsledku čoho ani nevykonal predložené a navrhnuté dôkazy v uvedenom podaní.

59. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že skutočnosti, ktoré identifikoval za nesporné, neboli a ani nemali byť predmetom dokazovania, pokiaľ však ide o skutočnosti, ktoré boli stranami sporné, teda odmena dohodnutá za montáž, demontáž a prenájom lešenia, na preukázanie inej dohody, ako tvrdil žalobca, ktorá bola prezentovaná vo vyúčtovaní formou vystavených faktúr, neboli označené ani navrhnuté žiadne dôkazy, preto súd žiadne dôkazy v tomto smere nevykonal.

60. Žalovaný síce poprel tvrdenie žalobcu ohľadom dohody o cene, resp. odplate, avšak súd vyhodnotil toto jeho popretie ako neúčinné, keď okrem toho, že tvrdenie žalobcu poprel, na preukázanie svojho tvrdenia už neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy. Z uvedeného možno mať za to, že nešlo o kvalifikované popretie spornej skutočnosti tak, ako to vyplýva z vyššie citovanej doktríny. Vychádzajúc z vyššie uvedeného popretím tvrdenia žalobcu žalovaným prišlo k preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, keďže tento zo svojho tvrdenia pre seba vyvodzuje priaznivejšie následky spočívajúce v tom, že by mal byť zbavený povinnosti zaplatiť žalobcom uplatnené faktúry, prípadne by táto jeho povinnosť mala byť oproti žalovanej sume znížená. Žalovaný však podľa súdu vo vzťahu k danému, z hľadiska procesnej obrany žalovaného, rozhodujúcemu tvrdeniu o existencii inej dohody o odplate nenavrhol a ani neoznačil žiadne dôkazy (keďže žiadne iné skutočnosti neboli sporné), navyše žalovaný uznal nárok žalobcu - teda jeho základ tým, že uviedol, že sa so žalobcom na vykonaní predmetu diela (montáž a demontáž lešenia) a prenechania lešenia do užívania vo forme nájmu dohodol, dôkazné bremeno neuniesol.

61. Navyše súd vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného o existencii inej ako žalobcom tvrdenej dohody o odmene poukazuje aj na to, že žalovaný vo vyjadrení len všeobecne uvádzal, že žalovanú odplatu žalobca nepreukázal, keď nepredložil žiadnu zmluvu ani objednávku, z ktorej by ním žalovaná odplata vyplývala. Ďalej tvrdil, že žalobca uviedol, že si nároky voči žalovanému nebude uplatňovať, resp. že žalovanému poskytne zľavu. Takéto tvrdenia považuje súd za nedostatočné substancované tvrdenie, ktoré je porušením procesnej povinnosti substancovane tvrdiť, normatívne upravenej v , keďže je všeobecné a nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu si žalobca nároky uplatňovať nemal, resp. o akú zľavu a v akej výške by malo ísť, pričom toto tvrdenie na jednu stranu absolútne vylučuje nárok žalobcu na zaplatenie, pričom zohľadnenie zľavy by jeho nárok z hľadiska výšky len korigovalo. Nie je teda zrejmé, či žalovaný tvrdil, žaloba žalobu je nedôvodná v celom rozsahu, resp. je nedôvodná len čiastočne. Súd má za to, že iba na základe riadne substancovaného skutkového tvrdenia, v zmysle jeho úplnosti, určitosti a presnosti, môže totiž súd v konaní preskúmať a posúdiť, či tvrdené subjektívne právo (v prípade pravdivosti daného skutkového tvrdenia) skutočne vzniklo a trvá. Všeobecné, vágne a paušálne tvrdenia neumožňujú ich vecné preskúmanie a nie sú spôsobilým predmetom dokazovania.

62. V rozpore s uvedenými tvrdeniami o existencii inej dohody o odplate medzi žalobcom a žalovaným sa javí aj postup žalovaného, ktorý sa podľa zhodných tvrdení právnych zástupcov strán na pojednávaní pokúsil deň pred pojednávaním o uzavretie sporu zmierom, pričom obsahom súdneho zmieru malo byť uhradenie celej žalovanej istiny v splátkach bez príslušenstva a trov konania, ktoré zahŕňajú aj trovy právneho zastúpenia. Žalobca návrh súdneho zmieru odmietol. Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaný si bol vedomý svojej zodpovednosti za neuhradené faktúry žalobcu, čomu nasvedčuje aj postupné uhrádzanie žalovaných faktúr, a to aj napriek tomu, že nárok žalobcu z hľadiska jeho výšky popieral.

63. Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného, v tomto smere súd poukazuje na to, že obrana žalovaného sa javí ako klamlivá a poukazuje na závery teórie civilného procesu a doktríny k , s ktorými sa stotožňuje a podľa ktorých veta za stredníkom v s. 1 je jedným z prejavov tzv. materiálneho vedenia sporu v sociálnej koncepcii civilného procesu, ktoré sa prejavuje v tom, že súd môže podľa neho vyhodnotiť celkové vyznenie procesnej obrany alebo procesného útoku sporovej strany ako klamlivé (perfídne) s následkom straty sporu; inak povedané, sankciou za „procesné klamstvo“ môže byť v koncepte voľného hodnotenia dôkazov a materiálneho vedenia sporu aj prehra v spore (Komentár k , ).

64. Keďže s poukazom na vyššie uvedené má súd za preukázaný nárok žalobcu, a to titulom uzavretia ústnej zmiešanej zmluvy (zmluva o dielo a nájomná zmluva), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu spočívajúci v montáži a demontáži lešenia a poskytnutia lešenia do nájmu žalovanému a zároveň záväzok žalovaného za uvedené žalobcovi zaplatiť dojednanú odplatu, resp. nájomné, pričom obrana žalovaného bola v konaní posúdená v dôsledku nesplnenia si riadne povinnosti tvrdenia a najmä z dôvodu neunesenia dôkazného bremena vo vzťahu k preukázaniu inej dohody o odplate a nájme medzi žalobcom a žalovaným za neúčinnú, dospel súd k záveru o dôvodnosti žaloby žalobcu. V konaní nebolo sporné, že v časti, ktorej zaplatenia sa žalobca žalobou domáhal, žalovaný vystavené faktúry neuhradil, čo primälo súd vyhovieť žalobe žalobcu v celom rozsahu.

65. Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

66. Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

67. Podľa , ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

68. Podľa nariadenia vlády SR č. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

69. Sadzba hlavné refinančné operácie (obchody) sa považuje za základnú úrokovú sadzbu ECB podľa Zákona o zavedení meny euro v Slovenskej republike ( a ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR).

70. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej faktúry, teda od prvého dňa omeškania s úhradou tej ktorej faktúry, resp. odo dňa nasledujúceho po vykonaní čiastočnej úhrady faktúry žalovaným. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na v spojení s nariadenia vlády SR č. má žalobca aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola vždy k prvému dňu omeškania 0 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 9 %. Súd priznal okrem dlžnej istiny vo výške 4 130,38 eura titulom neuhradených faktúr aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy zo sumy 2 768,34 eura od 05. 10. 2020 do 27. 10. 2021; úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 200 eur od 28. 10. 2021 do 21. 03. 2022; úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 800 eur od 22. 03. 2022 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 330,38 eura od 10. 11. 2020 do zaplatenia; úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 591,12 eura od 13. 11. 2020 do 16. 09. 2021 úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 000 eur od 17. 09. 2021 do zaplatenia.

71. Podľa Nariadenia vlády SR č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

72. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v konaní úspešný, súd mu priznal aj paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.

73. Lehotu na splnenie povinnosti súd určil v zmysle , teda do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže nevzhliadol žiadne dôvody, pre ktoré by mal určiť dlhšiu lehotu na plnenie.

74. Keďže súd rozhodol o merite veci je povinný v zmysle rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania, pričom bolo potrebné sa vysporiadať aj s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, na ktoré žalovaný poukazoval, pričom spočívať majú v postoji žalobcu v konaní, ktoré odmietol návrh žalovaného na zmierlivé skončenie veci formou schváleného súdneho zmieru.

75. Podľa , trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

76. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

78. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

79. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

80. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa a 4 je aj to, že strana sporu, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má, zásadne, právo na to, aby sa jej nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Ak sa chce súd odchýliť od tohto pravidla, musí vychádzať zo zákona a túto odchýlku aj náležite odôvodniť, inak porušuje základné právo na súdnu ochranu dotknutej strany.

81. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom (vrátane pred exekučným súdom) je poskytnúť úspešnej strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s konaním musel alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom. Výnimky z tohto pravidla musí ustanoviť zákon ( a ). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať len za splnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne, napríklad takou výnimkou je nepriznanie náhrady trov konania podľa .

82. Ustanovenie vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Strana sporu, ktorá v spore uspela, má nárok na náhradu trov tohto konania. Súd v takomto prípade uplatní zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu). Táto zásada sa však vzťahuje iba na sporové konanie. Nárok na náhradu trov konania má len strana sporu voči inej strane konania. Nedá sa však vylúčiť takýto nárok aj voči intervenientovi (predtým vedľajšiemu účastníkovi) alebo inému subjektu sporového konania. Nároky na náhradu trov konania možno priznať alebo povinnosť na ich náhradu možno uložiť procesnému nástupcovi pôvodnej strany aj za časť konania, ktorá predchádzala tejto zmene subjektov.

83. Predpokladmi, za splnenia ktorých vznikne nárok na náhradu trov konania, sú: a) plný úspech vo veci, ktorý sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozsudku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej; b) účelnosť trov potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelnosť trov stotožňujeme s nevyhnutnosťou alebo s právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s uplatňovaním ústavne zaručeného práva na právnu pomoc ( ). Nevyhnutné sú tie trovy, ktoré sa musia vynaložiť na procesné úkony nariadené súdom, potrebné na zaujatie procesného stanoviska k žalobe, k meritórnemu vyjadreniu strany sporu, k vykonanému dôkazu, na použitie opravných prostriedkov, na zaplatenie súdnych poplatkov, na hotové výdavky a napokon aj trovy právneho zástupcu (advokáta); c) čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci samej; d) neúspech v pomerne nepatrnej časti veci zakladá nárok na celú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva.

84. Základným meradlom pre nárok na náhradu trov je teda miera procesného úspechu vo veci. Podľa toho sa najprv určuje pomer úspechu či neúspechu vo veci, a až keď došlo k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa skutočne vynaložené náklady, a to u tej strany, ktorej úspech bol vyšší a má teda nárok na ich náhradu.

85. Okresný súd však v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania poukazuje na , ktoré predstavuje výnimku zo zásady úspechu v konaní pri rozhodovaní o trovách konania, ktorá je charakteristická pre sporové konanie.

86. Účelom ustanovenia je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

87. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa a nasl. , súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len výnimočne, a preto sa musí vykladať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa sa nesmie javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane niektorej strany sporu. Dôvody hodné osobitného zreteľa, sa skúmajú vždy u strany konania povinnej plne alebo čiastočne nahradiť trovy konania. Tieto dôvody, inak pomerne jasne vymedzené stabilizovanou judikatúrou, spôsobujú čiastočný alebo úplný zánik práva na náhradu trov konania u čiastočne alebo úplne úspešnej strany sporu.

88. V prvom rade pri uplatnení aplikácie je treba prihliadnuť najmä na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý jej patril. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácie. Do úvahy treba brať tiež také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť i na postoj strán sporu v konaní.

89. Ďalšou zo skupín prípadov, v ktorých aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane alebo o nepriznaní čiastočnom, a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (citované z uznesenia Ústavného súdu SR z 8. decembra 2011, sp. zn. -14, a prispôsobené novej právnej úprave). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.

90. Judikatúra taktiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2010, sp. zn. .

91. Ustanovenie je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok i zo zásady zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Zákon preto stanovuje všeobecné podmienky, za ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k zmierneniu dôsledkov právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Toto zákonné ustanovenie vždy dopadá na tú stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Predpokladom jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak úspešnej strane sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

92. Vyhodnotiac všetky súdu dostupné skutočnosti týkajúce sa predmetného konania, vychádzajúc aj z vyššie citovanej doktríny a ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít, dospel k záveru, že v danej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa tak, ako ich má na zreteli . Žalovaný existenciu uvedených skutočností tvrdí s poukazom na to, že mal záujem skončiť spor zmierom bez toho, aby súd žalobu meritórne preskúmaval, teda schválením súdneho zmieru ešte pred otvorením pojednávania, čím by sa nenavyšovali trovy konania ani trovy právneho zastúpenia, pričom žalobca

návrh súdneho zmieru, ktorý bol žalovaným odoslaný emailom žalobcovi dňa 13. 10. 2022, teda jeden deň pred pojednávaním, odmietol uzavrieť. Tieto skutočnosti spočívajúce v postoji žalobcu však podľa súdu nemožno považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali nepriznanie nároku na náhradu trov konania procesne úspešnej strane (v danej veci žalobca). V tomto smere je podľa súdu potrebné prihliadnuť aj na postoj žalovaného, ktorý podľa tvrdení žalobcu od roku 2020, od kedy sa dostal do omeškania s faktúrami vystavenými v mesiaci september a október so žalobcom nijako nekomunikoval, nekontaktoval ho a nereagoval ani na výzvu žalobcu na úhradu dlhu. Rovnako tak ani počas konania žalovaný osobne a ani cestou splnomocneného právneho zástupcu žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, nekontaktoval s možnosťou uzavrieť spor zmierom, prípadne uzavretím dohody o urovnaní a v neposlednom rade sa nepokúsil s právnym zástupcom žalobcu komunikovať ani pred pojednávaním. Skutočnosť, že žalovaný sa rozhodol jeden deň pred pojednávaním zmeniť svoj postoj v konaní, kedy emailom zaslal návrh súdneho zmieru právnemu zástupcovi žalobcu nemožno podľa súdu považovať za neprimeraný postoj v konaní žalobcu, ktorý by bolo možné sankcionovať tým, že mu súd neprizná nárok na náhradu trov konania, keď sám žalovaný od vystavenia faktúr až do dňa predchádzajúceho vytýčenému pojednávaniu zastával pasívny postoj a so žalobcom nekomunikoval. Taktiež skutočnosť, že žalobca nesúhlasil so zmierom navrhnutým žalovaným nemožno považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle , navyše keď ním nemal byť uspokojený celý nárok žalobcu tak, ako ho žiadal, pričom nikoho nemožno nútiť do uzavretia takejto dohody a ani ho za to nijakou formou sankcionovať. Súd zároveň poznamenáva, že je ustanovením, ktoré má zmierňovať tvrdosť zákona v situáciách, kedy by sa rozhodnutie o trovách konania javilo ako neprimerane prísne zohľadniac pritom okolnosti na strane samotnej strany sporu alebo okolností konkrétneho konania. V danej veci však súd žiadne takéto okolnosti nevzhliadol.

93. Vzhľadom k uvedenému súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom v spojení s nezistiac existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči procesne neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

94. S poukazom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako uviedol vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Nitra ( ).

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. ( a ) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.