Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/213/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Darina Kriváňová a členovia senátu JUDr. Branislav Král a JUDr. Michaela Krajčová, v spore žalobcu: Kooperativa poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený advokátom JUDr. Felixom Neupauerom, Advokátska kancelária Felix Neupauer & Partners, Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, proti žalovanému: V. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, A. pri N. nad N., o zaplatenie 97,76 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. -24 zo dňa 15.02.2019, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. -24 zo dňa 15.02.2019 p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom č. k. -24 zo dňa 15.02.2019 zaviazal žalovaného do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8,15 Eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 8,15 Eur od 05.08.2015 do zaplatenia. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia 97,76 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.02.2015 do zaplatenia. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.02.2015 uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Strany si touto poistnou zmluvou dohodli spôsob platenia poistného polročne, avšak žalovaný túto zmluvne dohodnutú povinnosť porušil. Poistenie za poistné obdobie sa stalo splatným dňa 04.02.2015. Na základe , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zo zodpovednosti zaniká okamihom, keď nastala skutočnosť uvedená v ods. 1 ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zanikne tiež nezaplatením poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote. Na základe uvedeného v spojení s zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má poisťovateľ nárok na poistné do 10.03.2015 vo výške 97,76 Eur. Žalovaný sa počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti poistného t. j. dňa 05.02.2015 dostal do omeškania s platením poistného.

3. Platobným rozkazom č. k. -7 zo dňa 28.12.2017, súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu 97,76

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 05.02.2015 do zaplatenia, nahradiť trovy konania 16,50 Eur za súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 50,88 Eur k rukám JUDr. Felixa Neupauera alebo podať v uvedenej lehote odpor. Pretože vydaný platobný rozkaz č. k. -7 zo dňa 28.12.2017 sa žalovanému do vlastných rúk doručiť nepodarilo, súd prvej inštancie ho v zmysle , uznesením č. k. -150 zo dňa 18.09.2018, zrušil.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca dňa 04.02.2015 uzavrel so žalovaným písomnú poistnú zmluvu - Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX. Predmetom poistnej zmluvy bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. P. H., rok výroby XXXX, modrej farby, VIN:J so začiatkom poistenia 04.02.2015, s ročným poistným 97,75 Eur, splatným polročne, s lehotným poistným 48,88 Eur poštovým peňažným poukazom. Doba platnosti poistenia zodpovednosti bola od 04.02.2015 do 04.02.2016. Poistným obdobím bol technický (poistný) rok. Prvá platba poistného, lehotné poistenie vo výške 48,88 Eur za obdobie od 04.02.2015 do 04.08.2015 bolo uhradené poštovým peňažným poukazom. Zo zániku poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienky zo dňa 19.11.2015 súd prvej inštancie zistil, že žalobca žalovanému oznámil zánik poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. P. H. EVČ: N VIN: J v súlade s z dôvodu nezaplatenia poistného dňom 04.09.2015 a vyzval ho na úhradu dlžného poistného vo výške 97,76 EUR do 03.02.2016 v zmysle

5. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa , , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania, poistnou zmluvou zo dňa 04.02.2015 mal za preukázané, že strany dňa 04.02.2015 uzavreli poistnú zmluvu - Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, s predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. P. H., rok výroby XXXX, modrej farby, VIN:J so začiatkom poistenia 04.02.2015, s ročným poistným 97,75 Eur, splatným polročne, s lehotným poistným 48,88 Eur, s dobou platnosti poistenia zodpovednosti od 04.02.2015 do 04.02.2016 s tým, že prvá platba poistného, lehotné poistenie vo výške 48,88 Eur za obdobie od 04.02.2015 do 04.08.2015 bolo uhradené poštovým peňažným poukazom. Zánikom poistenia pre nezaplatenie poistného a upomienky zo dňa 19.11.2015 mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca dňa 19.11.2015 žalovanému oznámil zánik poistenia z poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX dňa 04.09.2015 z dôvodu nezaplatenia poistného alebo jeho časti v zákonnej jednomesačnej lehote v súlade s a vyzval ho na zaplatenie dlžného poistného vo výške 97,76 Eur. Keďže v danom prípade poistná zmluva - Povinné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, podľa oznámenia žalobcu zo dňa 19.11.2015, zanikla dňa 04.09.2015, vznikol žalobcovi v zmysle , platného v rozhodnom čase, nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo, t. j. ku dňu 04.09.2015 a nie do 03.02.2016 ako žiadal žalobca v oznámení o zániku poistenia ani nie do 10.03.2015, ako uviedol v žalobe. Pomerná časť poistného od 04.08.2015 ku dňu 04.09.2015 predstavuje 8,15 Eur, na úhradu ktorej súd žalovaného zaviazal, a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný sa s plnením dlžného poistného dostal do omeškania, preto ho súd prvej inštancie v zmysle , zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania. Výšku úroku z omeškania súd prvej inštancie určil v zmysle nariadenia vlády č. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 5,05 % ročne. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi úrok z omeškania od 05.08.2015, čo je deň nasledujúci po splatnosti dlžného lehotného poistenia uvedeného v poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa podľa pomeru úspech vo veci a úspešnému žalovanému, ktorého absolútny úspech v konaní predstavuje 83,34 % (úspech žalobcu je 8,33 %, úspech žalovaného je 91,67 %), náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

8. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý poukázal na odvolacie dôvody podľa , , , a a navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V prvom rade žalobca upriamuje pozornosť na to, že súd už vo veci raz rozhodol platobným rozkazom, ktorým vyhovel žalobcom uplatnenému nároku v plnom rozsahu, čím súd musel mať za to, že skutkový a právny základ uplatňovaného nároku je preukázaný. Pritom jediným dôvodom, pre ktorý bol platobný rozkaz zrušený, bola skutočnosť, že žalovanému nebolo možné ho doručiť. Žalovaný totiž nijakým spôsobom nespochybnil tvrdenia žalobcu, a to ani podaním odporu, ani vyjadrením sa k žalobe. Z vyššie uvedených dôvodov považuje žalobca za nepochopiteľné, že za okolností, keď už súd raz vo veci rozhodol na základe skutočností tvrdených žalobcom, o ktorých nemal pochybnosti, a tieto skutočnosti následne neboli nijakým spôsobom zo strany žalovaného spochybnené, sa bez akejkoľvek zmeny v dôkaznej situácii pri vydaní rozsudku absolútne odchýlil od svojho pôvodného právneho názoru tým, že žalobu z veľkej časti zamietol. K samotným dôvodom zamietnutia žaloby žalobca uvádza, že žalobca spolu so žalobou predložil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 04.02.2015 a oznámenie o zániku poistnej zmluvy. Z poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca a žalovaný si dojednali začiatok poistenia na deň 04.02.2015 s ročným poistným 97,75 Eur / platené polročne/. Žalovaný teda mal uhrádzať poistné v polročných splátkach po 48,88 Eur. Žalovaný neuhradil prvé poistné, t. j. ani jednu splátku. K zániku poistenia došlo dňa 04.09.2015, t. j. 1 mesiac po splatnosti druhej (poslednej) polročnej splátky. Avšak nakoľko v danom poistnom období došlo ku škodovej udalosti, žalobca má nárok na poistné až do 03.02.2016, v súlade s ustanovením § 11 ods. 12 zákona o PZP. Ďalej v tejto súvislosti žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovanému bola doručená žaloba spolu s prílohami, avšak žalovaný sa k žalobe nijakým spôsobom nevyjadril, preto nespochybnil žiadne tvrdenia žalobcu uvedené v žalobe. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaný nijakým spôsobnom nespochybnil tvrdenia žalobcu o existencii nároku žalobcu, o dátume zániku poistenia ani o výške nedoplatku na poistnom, všetky tieto tvrdenia mal súd považovať za nesporné. Zároveň žalobca dopĺňa, že za situácie, keď už vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorým bolo žalobe vyhovené v plnom rozsahu a zároveň zo strany žalovaného neboli nijakým spôsobom spochybnené tvrdenia žalobcu podaním odporu či vyjadrenia k žalobe, žalobca nemohol nijakým spôsobom dôvodne predpokladať potrebu ďalšieho dokazovania skutočností uvádzaných v podanej žalobe. Z tohto dôvodu má za to, že súd svojím postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, keď jeho žalobu za daných okolností z väčšej časti zamietol a zo žalovanej sumy 97,76 Eur s príslušným úrokom z omeškania priznal len sumu 8,15 Eur s príslušným úrokom z omeškania.

9. Odvolanie žalobcu bolo doručené žalovanému zákonným spôsobom, tento sa k nemu nevyjadril.

10. Odvolací súd preskúmal vec, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania , , vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; ods. l ) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 18.10.2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu, ich právni zástupcovia, upovedomené zákonným spôsobom (, , , ). Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení a zo skutočností, ktoré vyšli najavo najneskôr do konca lehoty na podanie odvolania. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie, dôvodnosť odvolania, boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré nepochybne existovali v čase vyhlásenia rozsudku, v čase podania odvolania.

11. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil ( ods. l, ods. 2 ). Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne, právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania.

12. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posudzovaní predmetného nároku žalobcu na zaplatenie dlžného poistného dospel k správnemu záveru, že pokiaľ žalobca svoj nárok na poistné za celé poistné obdobie odôvodňoval ustanovením účinného v čase uzatvorenia predmetnej poistnej zmluvy, ktoré predpokladá vznik škodovej udalosti v rozhodnom poistnom období, v konaní žiadnu škodovú udalosť v rozhodnom poistnom období nepreukázal. V žalobe okrem citovania predmetného ustanovenia vôbec netvrdil, že k nejakej škodovej udalosti v rozhodnom poistnom období došlo a ohľadom tejto škodovej udalosti neuviedol ani žiadne okolnosti, z ktorých by táto skutočnosť vyplynula. Tieto nie je

možné vyvodiť ani z listu žalobcu z 19.11.2015 (č. l. 4), ktorým žalovanému oznámil zánik poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vyzval ho na úhradu dlžného poistného 97,76 Eura, nakoľko v tomto liste odkázal len na ustanovenie , avšak bez akejkoľvek špecifikácie škodovej udalosti, ktorú toto ustanovenie predpokladá. Napriek tomu, že žalobca nepreukázal svoj nárok na poistné za celé poistné obdobie v zmysle ustanovenia účinného v čase uzatvorenia poistnej zmluvy, súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že mu v zmysle ustanovenia uvedeného zákona patrí nárok na pomernú časť poistného. Nakoľko žalovaný nezaplatil ani prvú splátku poistného, poistenie zodpovednosti žalovaného podľa ustanovenia zaniklo uplynutím jedného mesiaca od tohto dňa, t. j. 04.09.2015. Pretože žalobca nepreukázal, že v poistnej zmluve bola dohodnutá dlhšia lehota pre zánik poistenia zodpovednosti, má podľa ustanovenia nárok na pomernú časť poistného do dňa zániku poistenia, pričom takéto poistné v danom prípade je 8,15 Eur. Keďže sa žalovaný odo dňa nasledujúceho po zániku poistnej zmluvy, dostal s plnením peňažného dlhu do omeškania, vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania 5,05 % ročne. Súd prvej inštancie tak postupoval správne, keď nárok žalobcu na poistné 8,15 Eur s príslušenstvom uznal a vo zvyšnej časti uplatnenej istiny 97,76 Eur s príslušenstvom žalobu ako nedôvodnú zamietol.

13. Taktiež námietka žalobcu, že keď už súd prvej inštancie v predmetnom prípade raz rozhodol platobným rozkazom, tak považoval za nepochybné tvrdenia žalobcu, nie je dôvodná. Súd prvej inštancie nie je žiadnym spôsobom viazaný zistenými skutočnosťami, ktoré viedli k vydaniu platobného rozkazu. Vzhľadom na charakter predmetného sporu, ak sa žalovanému nepodarilo platobný rozkaz doručiť, súd je povinný tento zrušiť a v konaní pokračovať, kde za účelom spravodlivého rozhodnutia náležite preskúma a vyhodnotí všetky predložené relevantné dôkazy strán sporu, a samozrejme môže dospieť aj k inému právnemu záveru, ako tomu vyjadrenému v zrušenom platobnom rozkaze.

14. Odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane sporu realizáciu jej práv dosiahne určitú intenzitu. Konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v nevykonaní navrhovaných dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, alebo v nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení ( ). K tomu odvolací súd uvádza, že obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( ) je umožniť každému bez akejkoľvek diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav, a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (, ); porovnaj aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. .

15. Odvolací dôvod podľa dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. Podľa odvolacieho súdu, ani k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu v danom prípade nedošlo.

16. Ďalej odvolací súd k žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

17. V prípade odvolacieho dôvodu podľa ide o stav, keď je možné doteraz zistený skutkový stav (skutkový základ neprávoplatného rozhodnutia) aktivitou strany sporu viac priblížiť „pravde“, čím sa rozhodnutie vo veci samej môže vo väčšej miere priblížiť ideálu spravodlivého rozhodnutia. Prípustnosť tohto odvolacieho dôvodu je potrebné vnímať v spojitosti s ust. , z ktorého vyplýva, že novoty môže odvolateľ použiť v tomto prípade len vtedy, ak ich v konaní pred súdom prvej inštancie nemohol použiť bez vlastnej viny. V prejednávanom prípade podľa názoru odvolacieho súdu neexistujú žiadne prípustné prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré by mohli byť uplatnené v prejednávanom súdnom konaní.

18. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci ( ), tento odvolací dôvod je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis a tiež vtedy, keď síce aplikuje správny právny predpis, avšak tento nesprávne interpretuje. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený, pretože v posudzovanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, pričom právne závery súdu prvej inštancie sú aj v zhode s judikatúrou najvyšších súdnych autorít, rozhodol vo veci vecne správne.

19. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. , a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ktoré v zmysle ust. poukazuje. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

20. Pretože odvolací súd nezistil žiadne pochybenie, rozsudok súdu prvej inštancie ako správny potvrdil. Nakoľko ani v odvolaní žalobca neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený súdom prvej inštancie, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné a preto rozsudok ako vecne správny podľa potvrdil a podľa sa stotožnil so skutkovým a právnym záverom súdu prvej inštancie.

21. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, , , ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým

odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

22. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia , v spojení s , . Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, a preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenie .

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). (1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). (1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).