Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/33/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a členov senátu JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Sabľovej, v spore žalobcu: Administrace insolvencí CITY TOWER, v. o. s., IČ: 294 14 873, sídlo: Praha 4 - Nusle, Hvězdova 1716/2b, 140 00 Praha, Česká republika, správca úpadcu Vrchovina - zemědelská obchodní, a. s., IČO: 286 08 119, sídlo: Mečova 358/8, Brno - město, 602 00 Brno, Česká republika, zastúpený: LAWS, s. r. o., so sídlom kancelárie Špitálska 10, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 729 078, proti žalovanej: JUDr. Ivana Gaľová, so sídlom kancelárie Jarková 14, 080 01 Prešov, správkyňa konkurznej podstaty úpadcu: RECYCENTRUM, a. s. v konkurze, so sídlom Študentská 4154/50, 069 01 Snina, IČO: 36 767 182, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -107 z 21. septembra 2023, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. -107 z 21. septembra 2023.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Určuje, že pohľadávka žalobcu, uplatnená prihláškou zo dňa 23.11.2021 do konkurzu úpadcu RECYCENTRUM, a. s. v konkurze, IČO: 36 767 182, sídlo: Študentská 4154/50, 069 01 Snina, zápis: Obchodný register Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka 10565/P, zapísaná do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 74, v celkovej sume prihlásenej pohľadávky 758.371,74 €, pozostávajúcej z istiny vo výške 587.000 € a úroku z omeškania vo výške 171.371,74 € je zistená do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia. II. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou dňa 21.02.2022 sa žalobca ako veriteľ domáhal určenia popretej pohľadávky, ktorú si ako veriteľ riadne a včas prihlásil prihláškou do konkurzného konania úpadcu. Uviedol, že Oznámením v Obchodnom vestníku č. 227/2021, deň vydania 26.11.2021, správca oznámil doručenie prihlášky pohľadávky žalobcu do konkurzu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty, a to dňa 23.11.2021 („prihláška pohľadávky“) a jej zápis do zoznamu pohľadávok pod poradovým číslom 74 v celkovej sume prihlásenej pohľadávky 775.611,95 €, istina: 587.000 €, úroky z omeškania: 188.611,95 € („pohľadávka“).

3. Správca prípisom zo dňa 23.12.2021, doručeným dňa 08.01.2022 právnemu zástupcovi veriteľa (žalobcu), oznámil, že pohľadávku pod poradovým číslom pohľadávky v zozname pohľadávok č. 74

popiera čo do právneho dôvodu, poradia, výšky (v celej uplatnenej výške) a vymáhateľnosti („popretá pohľadávka“). Popretie pohľadávky správca odôvodnil nasledovne: „Z prihlášky a jej príloh vyplýva, že veriteľ si uplatnil pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o úvere, ktorá nebola pripojená k prihláške, pričom na výzvu správcu veriteľ prostredníctvom právneho zástupcu oznámil správcovi, že veriteľ nedisponuje písomnou zmluvou o úvere. Z pripojených listín zároveň vyplýva, že pohľadávka veriteľa má vyplývať z účtovníctva úpadcu. K vyššie uvedenému ako správca uvádzam, že v rámci preskúmavania pohľadávok, ktoré boli prihlásené do konkurzu, nemôžem výlučne vychádzať zo zápisov uvedených v účtovníctve úpadcu, a to najmä za tých okolností, keď aj samotný veriteľ sporuje existenciu tejto pohľadávky - viď pripojená listina k prihláške pohľadávky označená ako „Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.09.2019 vedenom na Okresnom súde Košice I. sp. zn. “, na ktorej na str. 5 je zachytené nasledovné: „Právna zást. žalovaného prednáša súdu, že na č. l. 31 v spise sa nachádza e-mail žalovaného adresovaný reštrukturalizačnému správcovi, pričom poukazuje na obsah tohto e-mailu a uvádza, že veriteľ 1. novembra informoval správcu, že nemá informáciu o pohľadávke, a teda jeho prihláška zo dňa 14.11., ktorá bola správcovi doručená 14.11.2016, bola urobená len proforma a veriteľ nevedel uviesť právny dôvod prihlášky.“ Zároveň uvádzam, že na moju výzvu právny zástupca veriteľa mi predložil detailnejší výpis z účtu za účelom verifikácie účtu, z ktorého mala byť odoslaná platba na účet úpadcu, avšak po obdŕžaní tohto výpisu je potrebné konštatovať, že najdôležitejšie údaje, t. j. údaje o vlastníkovi účtu boli poskytnuté správcovi tak, že tieto údaje boli anonymizované žltou farbou. K samotnej zmluve o úvere uvádzam, že pre posúdenie vymáhateľnosti pohľadávky veriteľa, ktorú si prihlásil do konkurzu, je dôležitá vedomosť o splatnosti pohľadávky, ktorú k dnešnému dňu správca nemá preukázanú. Z uvedeného dôvodu považujem za potrebné namietať možné premlčanie pohľadávky a z tohto dôvodu namietam aj vymáhateľnosť pohľadávky. K vyššie uvedenému zároveň uvádzam, že veriteľ je zapísaný ako právnická osoba v obchodnom registri v Českej republike, pričom z verejne dostupného výpisu je zrejmé, že veriteľ nedisponuje oprávnením aj v oblasti poskytovania úverov, a preto je minimálne spochybnené to, prečo si veriteľ uplatňuje právny dôvod taký, na ktorý nedisponoval v danom čase ani platným oprávnením. Zároveň na záver uvádzam, že z dôvodu, že nemám k dispozícii zmluvu o úvere, nie je možné sa vyjadriť k jej obsahu. Nie je možné vylúčiť, či takáto zmluva (ak bola uzatvorená) neobsahovala napr. rozväzovacie podmienky alebo skutočnosti, pre ktoré napr. úpadca nebol povinný zaplatiť pohľadávku, ktorú si veriteľ prihlásil v tomto konkurznom konaní.“

4. Žalovanou urobené popretie prihlásenej pohľadávky žalobca v celom jeho rozsahu rozporoval. Vo vzťahu k absencii písomnej zmluvy o úvere uviedol, že argumenty správcu sú hypotetické. Informáciu o tom, že by zmluva o úvere mala existovať v písomnej forme insolvenčný správca veriteľa po prevzatí agendy od veriteľa nemal nijako preukázanú. Tak isto existenciu písomnej zmluvy o úvere medzi veriteľom a úpadcom, ktorá by bola súčasťou dokumentácie úpadcu, správca tak isto nijako nepreukázal. Z uvedeného dôvodu tak správcom poukazovanie na teoreticky možnú existenciu potencionálnych rozväzovacích podmienok či na existenciu iných prípadných skutočností v možnom písomnom znení zmluvy o úvere, ktorej písomným vyhotovením však žiadna zo strán nedisponuje, je bezpredmetné a nemôže byť dôvodom na popretie pohľadávky veriteľa (žalobcu). Z uvedeného dôvodu je nevyhnutné vychádzať zo skutočnosti, že zmluva o úvere nebola uzavretá písomne. Zákon to v tomto prípade ani nijako nevylučuje na rozdiel od spotrebiteľskej zmluvy o úvere. Zmluva o úvere podľa ustanovenia a nasl. nie je zmluvným typom, ktorý by obligatórne vyžadoval pre jej platnosť písomnú formu.

5. K nemožnosti výlučne vychádzať zo zápisov uvedených v účtovníctve úpadcu žalobca poukázal na to, že ako právny dôvod vzniku pohľadávky v prihláške pohľadávky uviedol, že pohľadávka vznikla titulom obchodno-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere medzi dlžníkom (úpadcom) a veriteľom (žalobcom), pričom nevychádzal výlučne iba zo zápisov uvedených v účtovníctve úpadcu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v čase prihlásenia pohľadávky nedisponoval informáciou o existencii zmluvy o úvere v písomnej forme, tak podporne uviedol aj ďalšie doplňujúce informácie, o ktorých existencii sa dozvedel postupne, a to počas súdneho sporu prebiehajúceho v rámci reštrukturalizačného konania úpadcu v dôsledku podanej žaloby veriteľa o popretie pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní podľa ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „“) vedenom na Okresnom súde Košice I. sp. zn. . Doplňujúce informácie uvedené v prihláške pohľadávky zo strany žalobcu iba potvrdzovali údaje, ktoré už boli evidované v účtovníctve úpadcu v minulosti. Dokumenty, ktoré doplňujú a potvrdzujú informácie popri zápisoch uvedených v účtovníctve úpadcu a ktoré boli súčasťou príloh prihlášky pohľadávky teda sú:

- Reštrukturalizačný posudok č. 2/2016 (časť), ktorým sa zisťovali predpoklady na reštrukturalizáciu dlžníka, vypracovaný správcom Slovenskou správcovskou a reštrukturalizačnou, k. s., IČO: 44 088 833 so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý v časti „Pohľadávky z úverov a pôžičiek“ uvádza, že v zmysle účtovnej evidencie dlžníka, dlžník k 30.06.2016 eviduje záväzky z úverových vzťahov aj k veriteľovi (žalobcovi) vo výške istiny 587.000 € a sumy 58.700 € z titulu zmluvy o úvere;

- Zoznam záväzkov dlžníka podpísaný vtedajším konateľom dlžníka dňa 19.08.2016, ako príloha k návrhu na povolenie reštrukturalizácie dlžníka. V Zozname záväzkov dlžníka sa eviduje pohľadávka dlžníka voči veriteľovi (žalobcovi) vo výške istiny 587.000 € a sumy 58.700 € z titulu zmluvy o úvere;

- Zápisnica o pojednávaní zo dňa 20.09.2019 vedenom na Okresnom súde Košice I. sp. zn. vo veci žalobcu - Veriteľa proti žalovanému - Dlžníkovi o určenie popretej pohľadávky, v ktorej JUDr. Jaroslav Ďuračinský ako reštrukturalizačný správca Dlžníka vo svojej svedeckej výpovedi na strane 4 zápisnice potvrdil, že pohľadávka Veriteľa vo výške 587.000 € bola účtovaná dlžníkom na účte ostatné krátkodobé finančné výpomoci, kde sa účtovali pôžičky a úvery poskytnuté tretími osobami dlžníkovi (úpadcovi).

6. Žalobca bol toho názoru, že z uvedeného nepochybne vyplýva, že medzi dlžníkom a veriteľom existoval obchodno-právny vzťah, na základe ktorého vznikol právny titul prihlásenej pohľadávky. A ako vyplýva z vyššie uvedeného, prihlásená pohľadávka bola ako na strane dlžníka, tak aj na strane veriteľa riadne vedená v účtovníctve, a to titulom zmluvy o úvere. A popri tom všetkom sa prihlásená pohľadávka neopiera výlučne iba o zápisy uvedené v účtovníctve úpadcu, ale na nich iba podporne poukazuje. A to najmä cez dôkazy predložené pri prihláške pohľadávky a tiež v tomto podaní, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. a ktoré bolo v dôsledku vyhlásenia konkurzu Okresným súdom Prešov sp. zn. prerušené v zmysle .

7. Vo vzťahu k sporovaniu existencie pohľadávky samotným veriteľom žalobca uviedol, že poukázanie na e-mail žalovaného adresovaný reštrukturalizačnému správcovi o tom, že nemá informáciu o pohľadávke, a teda jeho prihláška zo dňa 14.11., ktorá bola správcovi doručená 14.11.2016, bola urobená len proforma a veriteľ nevedel uviesť právny dôvod prihlášky, však nemá význam v čase aktuálnej prihlášky pohľadávky veriteľa do konkurzu úpadcu vedeným Okresným súdom Prešov sp. zn.: , pretože obsah predmetného e-mailu sa mohol vzťahovať a mohol byť významný iba na okolnosti v čase podania prihlášky pohľadávky do reštrukturalizačného konania úpadcu v roku 2016 („reštrukturalizačné konanie“). Obsah predmetného e-mailu insolvenčného správcu veriteľa, na ktorý správca poukazuje a ktorý vychádzal z dôkaznej situácie známej ešte v čase podania prihlášky pohľadávky veriteľa do reštrukturalizačného konania v roku 2016, už nemá žiadny význam na súčasnú prihlášku pohľadávky veriteľa v konkurznom konaní. Pôvodná východzia dôkazná situácia v roku 2016 sa následkom súdneho konania na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. v čase zmenila a tam zadovážené dôkazy výrazne zmenili aj dôkaznú situáciu insolvenčného správcu veriteľa, ktorá je aktuálne v prospech preukaznosti o právnom dôvode vzniku prihlásenej pohľadávky do konkurzu. Skutočnosti známe a zdokladované insolvenčným správcom veriteľa v čase podanej prihlášky pohľadávky veriteľa do reštrukturalizačného konania úpadcu po prevzatí agendy od veriteľa (po tom čo veriteľ vstúpil do konkurzu) boli v roku 2016 diametrálne odlišné od skutočností známych a zdokladovaných insolvenčným správcom veriteľa pri súčasnej prihláške pohľadávky veriteľa do konkurzného konania úpadcu v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov sp. zn. v roku 2021. Tieto nové skutočnosti a dokumenty k pohľadávke postupne vyvstali zo súdneho konania vedeného pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , a to v dôsledku podanej žaloby veriteľa podľa ustanovenia na určenie pohľadávky popretej reštrukturalizačným správcom v reštrukturalizačnom konaní. Dokumenty sú súčasťou spisu vedeného Okresným súdom Košice I pod sp. zn. , boli súčasťou príloh prihlášky pohľadávky do konkurzu a sú tiež prílohami tejto žaloby. Mal za to, že existencia popretej pohľadávky a právny dôvod jej vzniku je riadne preukázaný. Údajné sporovanie pohľadávky e-mailom z 01.11.2016, ktorý predchádzal podanej prihláške v reštrukturalizačnom konaní zo dňa 14.11.2016, nemôže byť pri aktuálnej prihláške pohľadávky akokoľvek relevantne brané do úvahy v tomto úplne odlišnom a samostatnom konkurznom konaní.

8. K anonymizácii detailnejšieho výpisu z účtu veriteľa žalobca uviedol, že zo strany právneho zástupcu veriteľa nešlo o žiadny úmysel anonymizovať identifikáciu platby, číslo účtu, či identifikáciu majiteľa účtu, ale išlo o ústretový krok voči správcovi a vyznačenie žltou farbou bolo použité, tak ako v iných

prílohách prihlášky, jedine za účelom zvýraznenia a sprehľadnenia textu pri jeho čítaní, keďže samotný výpis má 95 strán zhustených do 46 dvojstrán, obsahujúcich transakčné položky na účte veriteľa od dátumu 04.11.2011 do dátumu 18.05.2015. Nerozumel preto tejto výhrade správcu, pretože napriek tomu, že bol žltou farbou zvýraznený text v detailnejšom výpise z účtu na stránke č. 1, kde sú uvedené identifikačné údaje k číslu účtu a k majiteľovi účtu a na stránke č. 73, kde je uvedená transakčná položka na účte k vykonanej platbe vzťahujúcej sa k prihlásenej pohľadávke, tak všetky tieto zvýraznenia sú v celom rozsahu čitateľné, a to ako v elektronickej verzii, tak aj vo vytlačenej verzii. Z uvedeného výpisu na stránke č. 73 vyplýva, že z bankového účtu veriteľa č. XXXXXXXXXXXXX sa dňa 04.03.2013 uskutočnil bezhotovostný bankový prevod istiny vo výške 587.000 € (15.362.121,56 CZK pri vtedajšom kurze 26,170565) na bankový účet úpadcu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý v tom čase vystupoval pod obchodným menom J a M consulting, s. r. o.. Ako dôkaz pripojil predmetný detailný výpis z účtu veriteľa vedený v B. C. č. XXXXXXXXXXXXX, ktorý bol prílohou prihlášky pohľadávky, avšak bez akýchkoľvek farebných zvýraznení.

9. K nepreukázanej splatnosti pohľadávky a z toho dôvodu uplatnenej námietky premlčania pohľadávky a vymáhateľnosti pohľadávky žalobca uviedol, že konkretizácia lehoty na vrátanie poskytnutého úveru, ako predpoklad jeho splatnosti, netvorí podstatnú časť zmluvy o úvere v zmysle ustanovenia . Prípadná absencia dohody o splatnosti poskytnutého úveru je však zákonom riešená podporným pravidlom o splatnosti podľa ustanovenia . Preto podanie žaloby na Okresnom súde Košice I o určenie popretej pohľadávky veriteľa uplatnenej prihláškou zo dňa 14.11.2016 do reštrukturalizácie dlžníka (vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. ) sa považuje podľa ustálenej súdnej praxe za písomnú výzvu na plnenie. Uvedené vyplýva z ustanovenia , podľa ktorého je hmotnoprávny úkon strany voči súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom, teda aj voči dlžníkovi, od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedel. Žalobca - veriteľ podal žalobu o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii proti dlžníkovi dňa 13.01.2017, ktorá mu bola súdom následne doručená. Presný dátum doručenia predmetnej žaloby o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii zo strany súdu dlžníkovi je možné zistiť až zadovážením spisovej dokumentácie Okresného súdu Košice I pod sp. zn.: . Následne uplynutím jedného mesiaca odo dňa doručenia predmetnej žaloby dlžníkovi bola podmienka stanovená v ustanovení splnená a dlžník sa uplynutím tejto lehoty dostal do omeškania v zmysle ustanovenia a nasl. . Treba pripustiť, že podmienka nebola splnená v čase podania žaloby, ako bolo uvedené v prihláške pohľadávky napadnutej správcom, ale až následne v konaní , a to jeden mesiac po jej doručení zo strany Okresného súdu Košice I. Bez ohľadu na vyššie uvedené, je splatnosť pohľadávky jednoznačne a určite preukázaná v zmysle ustanovenia . Ustanovenie upravuje splatnosť záväzkov úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu ako účinok vyhlásenia konkurzu. Teda ďalšia skutočnosť, ktorá nastala v priebehu konkurzného konania a nahradzuje písomnú výzvu na plnenie, je vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu, kedy sa podľa ustanovenia prípadné nesplatné pohľadávky a záväzky úpadcu, ktoré vznikli pred vyhlásením konkurzu a ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu, sa od vyhlásenia konkurzu až do zrušenia konkurzu považujú za splatné. Z uvedeného vyplýva, že pre úspešné uplatnenie pohľadávky hoc ešte nesplatnej, je rozhodný bez akýchkoľvek pochybností moment vzniku danej pohľadávky, pričom pri pohľadávke z úveru je týmto momentom moment poskytnutia samotného úveru. V tomto prípade to bolo dňa 04.03.2013 keď sa z bankového účtu veriteľa uskutočnil bezhotovostný bankový prevod istiny vo výške 587.000 € (15.362.121,56 CZK pri vtedajšom kurze 26,170565) na bankový účet úpadcu. Rozhodujúce teda v tejto veci je to, či a v akom rozsahu vznikol žalobcovi vymáhateľný nárok vyplývajúci z úverovej zmluvy. Žalobca bol toho názoru, že je nositeľom hmotného práva, t. j. má voči dlžníkovi pohľadávku, ktorú si prihláškou platne prihlásil do konkurzu, keďže jeho pohľadávka vznikla poskytnutím finančných prostriedkov dlžníkovi na základe úverovej zmluvy. Rozhodujúcim okamihom ohľadom splatnosti pohľadávky, ktorá nastala v zmysle ustanovenia v spojení s , je okamih kedy Okresný súd Košice I následne doručil žalobu dlžníkovi do jeho dispozičnej sféry. Iná skutočnosť, resp. skoršie nadobudnutie splatnosti pohľadávky zo strany žalobcu nie je známe a ani zo strany správcu nebolo nijako preukázané. Najneskôr však splatnosť prihlásenej pohľadávky bezpochyby nastala vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. Z vyššie uvedených dôvodov je podľa názoru žalobcu aj námietka premlčania zo strany správcu týmto pádom vyvrátená a právne neopodstatnená.

10. K námietke chýbajúceho oprávnenia veriteľa v oblasti poskytovania úverov žalobca uviedol, že chýbajúce oprávnenie veriteľa v oblasti poskytovania úverov nie je relevantným dôvodom, ktorý by

mohol mať akýkoľvek právny vplyv a byť spochybňujúcim faktorom vo väzbe na právny dôvod vzniku prihlásenej pohľadávky. Chýbajúce oprávnenie veriteľa v oblasti poskytovania úverov automaticky nespôsobuje zánik oprávnenia veriteľa prihlásiť si pohľadávku v konkurznom konaní. A zároveň ani nijako neoslabuje jeho právo vymáhať si nárok z pohľadávky voči úpadcovi vzniknutej z poskytnutého úveru. Poskytnutie úveru veriteľom napriek chýbajúcemu oprávneniu zákon nesankcionuje neskoršou nevymáhateľnosťou takejto pohľadávky. Uvedená výhrada zo strany správcu by mohla mať právne opodstatnenie iba v tom prípade, ak by v rámci prihlášky bola okrem istiny prihlasovaná aj suma pozostávajúca z odplaty za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie dlžníkovi (úpadcovi) peňažné prostriedky (úver), čo však nebolo. Pretože ustanovenie určuje, že platne možno dohodnúť odplatu za uzavretie úverovej zmluvy len vtedy, ak veriteľ poskytuje úver ako predmet svojho podnikania. Ide o jediné kogentné ustanovenie v úprave pri zmluve o úvere. Vzhľadom na uvedené, iba v takomto prípade by chýbajúce oprávnenie veriteľa v oblasti poskytovania úverov mohlo byť zo strany správcu dôvodom na popretie tej časti prihlásenej pohľadávky veriteľa, v ktorej by bola žiadaná odplata, čo nie je tento prípad.

11. Žalovaná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu so žalobou nesúhlasila a navrhla ju zamietnuť z dôvodov uvedených v popretí pohľadávky, pričom vo vzťahu k nepreukázanej splatnosti pohľadávky uviedla, že s ohľadom na zvolenú argumentáciu žalobcu je dôležité poukázať na to, že žalobca nepreukázal, že by takáto dohoda o splatnosti poskytnutého úveru uzavretá nebola. To, že túto skutočnosť žalobca nevie preukázať, ešte samo o sebe neznamená, že takáto dohoda neexistuje (aj keď len v ústnej forme), čo vylučuje celú argumentáciu žalobcu v tejto časti žaloby. Vo väzbe na skutočnosti tvrdené v žalobe poukázala na to, že je povinnosťou žalobcu uviesť priamo v žalobe všetky rozhodujúce skutočnosti, pričom tejto povinnosti sa žalobca nemôže zbaviť tak, že iba všeobecne odkáže na prílohy pripojené k žalobe. Z uvedeného dôvodu je v tejto časti vyjadrenie žalobcu nepreskúmateľné, a preto sa nie je možné relevantne vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré údajne vyvracajú tvrdenia správcu uvedené v popretí. Vo väzbe na absenciu oprávnenia v oblasti poskytovania úverov zdôraznila, že ak daný veriteľ nemal oprávnenie na poskytnutie úveru, s vysokou pravdepodobnosťou ani k poskytnutiu úveru nemohlo dôjsť, eventuálne mohlo dôjsť napr. k pôžičke finančných prostriedkov, čo však veriteľ ako právny dôvod neuviedol. Vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že popretie bolo dôvodné. Súčasne ospravedlnila svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní konanom dňa 21.09.2023 o 13:00 hod. a súhlasila, aby súd vec prejednal a rozhodol bez jej prítomnosti.

12. Uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. zo dňa 12.01.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok spoločnosti RECYCENTRUM, a. s. v konkurze, IČO: 36 767 182, sídlo: Študenská 4154/50, 069 01 Snina a za správkyňu konkurznej podstaty úpadcu bola ustanovená JUDr. Ivana Gaľová, správca, so sídlom kancelárie Jarková 14, 080 01 Prešov, zapísaná v zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR pod č. 1957. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 10/2021 dňa 18.01.2021 a konkurz sa považuje za vyhlásený od 19.01.2021.

13. Žalobca si do konkurzu úpadcu RECYCENTRUM, a. s. v konkurze prihláškou nezabezpečených pohľadávok zo dňa 23.11.2021 prihlásil pohľadávku vedenú pod poradovým číslom 74 v celkovej sume prihlásenej pohľadávky 775.611,95 €, pozostávajúcej z istiny vo výške 587.000 € a úroku z omeškania vo výške 188.611,95 €, ktorá bola správcom popretá z dôvodov uvedených v bode 3 odôvodnenia. napadnutého rozhodnutia.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. súd prvej inštancie zistil, že žaloba vo veci samej bola doručená spoločnosti RECYCENTRUM, a. s. v konkurze, v tom čase ešte v reštrukturalizácii, dňa 26.05.2017. V tej súvislosti žalobca upravil petit žaloby z hľadiska kapitalizovaných úrokov z omeškania uvedených v prihláške pohľadávky a v podanej žalobe tak, že upravil kapitalizovanú výšku uplatnených úrokov z omeškania počítaných odo dňa nasledujúcom po doručení žaloby žalovanému (27.05.2017) do vyhlásenia konkurzu v kapitalizovanej výške 171.371,84 € a v tejto časti navrhol pripustiť zmenu žaloby. Uznesením zo dňa 21.09.2023 súd navrhovanú zmenu žaloby v znení návrhu žalobcu pripustil.

15. Súd prvej inštancie s poukazom na zákonné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii - , , , , , , a , , čl. 55 ods. 1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 a ustanovenia

– čl. 8 základných princípov, , , a , , , , vyhodnotil zistený skutkový stav a právne uzavrel, že podaná žaloba je dôvodná.

16. Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa 21.01.2022, v súlade s ustanovením a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky a poradia popretej prihlásenej predmetnej pohľadávky, pričom na preukázanie jej dôvodnosti súdu predložil a označil listinné dôkazy. Žalobcom prihlásená pohľadávka bola žalovanou správkyňou popretá z dôvodov: a) absencie písomnej zmluvy o úvere, z čoho sa odvodzuje teoreticky možná existencia hypotetických rozväzovacích podmienok alebo iných skutočnosti, b) nemožnosti výlučne vychádzať zo zápisov uvedených v účtovníctve úpadcu, c) sporovania existencie pohľadávky samotným veriteľom, d) anonymizácie detailnejšieho výpisu z účtu veriteľa, e) nepreukázanej splatnosti pohľadávky a z toho dôvodu uplatnenej námietky premlčania pohľadávky a vymáhateľnosti pohľadávky, f) chýbajúceho oprávnenia veriteľa v oblasti poskytovania úverov, k čomu žalobca uviedol vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ktoré protistrana nepoprela.

17. V bode 37. odôvodnenia súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS/409/2013-49 zo dňa 11.09.2014, z ktorého vyplýva, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom inicidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z toho dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť, alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných, dôvodov, než je uvedenom v popieracom prejave. Uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok sa právo správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje za následne v spornom rozsahu za zistenú.

18. Z obsahu spisu mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca si prihláškou nezabezpečenej pohľadávky prihlásil do konkurzu po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty pohľadávku vo výške 775.611,95 €, z čoho istina predstavuje sumu 587.000 € a úroky z omeškania sumu 188.611,95 €. Je nesporné, že pohľadávka žalobcu vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, a teda v čase vyhlásenia konkurzu už existovala, bola prihlásená ako riadna pohľadávka v súlade s ustanovením a nasl. , ako aj Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/848, pričom prihláška žalobcu obsahuje všetky zákonné náležitosti, žalobca ako zahraničný veriteľ v nej zároveň uviedol aj obchodnoprávny charakter pohľadávky. Dôvodnosť prihláseného nároku žalobca podrobne odôvodnil v texte žaloby, ako aj v ďalších svojich prednesoch, čo osvedčil označenými listinnými dôkazmi, na čo súd prvej inštancie odkazoval, čo žalovaná okrem svojho tvrdenia relevantným spôsobom nespochybnila ani nevyvrátila. Samotné skutkové tvrdenia a prejavený nesúhlas však bez ďalšieho na relevantnosť

popretia skutkových tvrdení žalobcu nestačia, pričom iné dôkazy na preukázanie dôvodnosti svojej obrany žalovaná ani neoznačila, a teda neuniesla dôkazné bremeno svojej obrany. V občianskom súdnom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť vyplývajúcu im z ustanovení , t. j. nielen povinnosť tvrdenia, ale i preukázania nimi tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného bremena. Pri skúmaní opodstatnenosti nároku vyplývajúceho z podanej žaloby súd vychádza zo skutkového stavu zisteného z vykonaného dokazovania, vyplývajúceho najmä z obsahu spisu, ako aj z prednesov sporových strán, ktoré majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu, za použitia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany. Z ustanovenia vyplýva, že stranu sporu zaťažuje procesné bremeno popretia skutkových tvrdení protistrany. Za podmienok uvedených v musí popierajúca strana uviesť vlastné tvrdenia. Na kvalitu popretia skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení. Aj popretie skutkových tvrdení musí byť hodnotené z hľadiska ich určitosti; skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Strana je teda povinná splniť bremeno tvrdenia, teda tvrdiť potrebné rozhodné skutočnosti; potrebnosť je určovaná hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán. Každá zo strán je pritom povinná tvrdiť (a v prípade sporu dokázať) existenciu znakov skutkovej podstaty (hypotézy) tej právnej normy, ktorej právny následok (hypotéza) je v jej prospech. Každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia. Existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje). Preukazovanie takejto skutočnosti je spravidla objektívne nemožné. V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. Žalovaná teda dôkazne bremeno svojich dôkazmi nepreukázaných skutkových tvrdení neuniesla. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca pri prihlasovaní pohľadávok jednoznačne a dostatočne preukázal právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a poradie prihlásenej pohľadávky a túto osvedčil všetkými relevantnými listinnými dôkazmi, preukazujúcimi tvrdené skutočnosti, v dôsledku čoho v zmysle vykonaného dokazovania dôvody popretia uvedené žalovanou neobstoja.

19. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 100 %.

20. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Odvolacie dôvody opierala o ustanovenie , a . Žiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové prejednanie a rozhodnutie.

21. Nesúhlasila s odôvodnením napadnutého rozsudku uvedeným v bode 1, kde je uvedené, že žalobca ako veriteľ si riadne a včas prihlásil pohľadávku do konkurzu úpadcu, keďže popretá pohľadávka žalobcu nebola uplatnená včas a bola prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehoty.

22. Poukazovala na dôvody, z ktorých poprela uplatnenú pohľadávku žalobcu. Dôvody, ktoré uviedla v popretí pohľadávky, sa týkali predovšetkým nepredloženia zmluvy o úvere a preukázania splatnosti pohľadávky. Po preštudovaní súdneho rozhodnutia zo dňa 21.09.2023 nie je zrejmé akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou správcu, keďže v odôvodnení v rámci merita veci uviedol len to, že žalobca pri prihlasovaní pohľadávok jednoznačne a dostatočne preukázal právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku a poradie prihlásenej pohľadávky a túto osvedčil relevantnými listinným dôkazmi. Argumentácia súdu prvej inštancie je v zásade sústredená do dvoch bodov (bodu 43. a 44. odôvodnenia), avšak tieto body podľa jej názoru nespĺňajú kritéria kladené na kvalitu súdneho rozhodnutia v zmysle pravidiel uvedených v .

23. Pokiaľ ide o zmluvu o úvere, v popretí uviedla, že mohlo ísť aj o pôžičku čo potvrdzuje aj samotné tvrdenie žalobcu, ktorý sám poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 20.09.2019 OS KE I sp. zn. , v ktorej je zaznamenané tvrdenie p. D. E., ktorý uviedol, že pohľadávka veriteľa (teda žalobcu) bola účtovaná dlžníkom na účte ostatné krátkodobé finančné výpomoci, kde sa účtovali pôžičky a úvery poskytnuté tretími osobami dlžníkovi (úpadcovi). Toto tvrdenie p. D. E. podľa jej názoru potvrdzuje dôvody popretia, pretože nie je zrejmé, či právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu je zmluva o úvere alebo zmluva o pôžičke. Ďalej žalovaná v podanom odvolaní uviedla, že nemenej podstatnou skutočnosťou je aj to, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle je samotné dohodnutie úrokov. Bez dojednania úrokov

nemožno v prejednávanom prípade posudzovať právny vzťah medzi žalobcom a úpadcom ako vzťah úverový. Zdôraznila, že ani samotný žalobca si neprihlásil dlžné úroky. Rovnako namietala nepreukázanie splatnosti pohľadávky a v nadväznosti na to popretie vymáhateľnosti pohľadávky. Nie je zrejmé a ani žalobca neuviedol z akého dôvodu sa v zásade majú využiť podporné ustanovenia zákona na určenie splatnosti pohľadávky v prípade ak splatnosť pohľadávky nie je vopred medzi zmluvnými stranami stanovená. Zdôraznila, že nezaplatená istina predstavuje sumu 587.000,- € a preto je málo pravdepodobné, že by si v tomto prípade zmluvné strany nedohodli aj splatnosť pohľadávky. Mala za to, že rozhodujúce skutočnosti účinne poprela v súlade s a bolo vecou žalobcu aby preukázal, že v danom prípade nebola určená splatnosť pohľadávky medzi zmluvnými stranami a že nešlo o pôžičku, ale o úver (napr. výsluchom štatutára žalobcu).

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, keďže súd prvej inštancie rozhodol v súlade s riadne vykonaným dokazovaním, dostatočne jasne, presne a rozsiahlo odôvodnil svoje rozhodnutie. Poukazoval na svoje tvrdenia uvedené vo veci a na týchto zotrval.

25. Ohľadne zmluvy o úvere a jej splatnosti uviedol, že žalovaná rovnako ako v odvolaní tak aj v priebehu konania na súde prvej inštancie a v popieracom prejave opätovne uvádza hypotetické tvrdenia, ktoré nepreukazuje žiadnym dôkazom. Žalovaná nijako nepreukázala a ani nepodložila dôkazmi svoje tvrdenie o tom, že by mohla existovať dohoda o splatnosti hoc aj len v ústnej forme. Zotrval na svojich argumentoch uvádzaných k písomnej forme zmluvy o úvere, ktoré uvádzal v priebehu prvoinštančného konania. K námietke žalovanej ohľadne toho, že žalobca nepreukázal, že by dohoda o splatnosti poskytnutého úveru uzavretá nebola uviedol, že nie je možné, aby žalobca dokazoval niečo čo neexistuje. Dodal, že splatnosť pohľadávky nastala v zmysle v spojení s okamihom, kedy Okresný súd Košice I žalobu o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii proti dlžníkovi doručil dlžníkovi do dispozičnej sféry. Uplynutím lehoty jedného mesiaca odo dňa doručenia predmetnej žaloby dlžníkovi bola splnená podmienka v zmysle a dlžník sa uplynutím tejto lehoty dostal do omeškania v zmysle a nasl. . Zdôraznil, že presný dátum doručenia predmetnej žaloby bol preukázaný z pripojeného súdneho spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. , z ktorého vyplýva, že žaloba bola žalovanému doručená dňa 26.05.2017.

26. Pokiaľ žalovaná v odvolaní uvádza, že nie je zrejmé, akým spôsobom sa súd prvej inštancie vysporiadal s argumentáciou správcu, žalobca uviedol, že vzhľadom na laxnosť, strohosť a stručnosť podaní žalovanej táto nedala súdu veľmi priestor na rozsiahlejšiu argumentáciu, keďže aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 13.08.2022 sa obmedzila v celom rozsahu odkázaním na svoje popretie pohľadávky. Žalovaná sa tým sama obmedzila v rozsahu procesnej obrany. Nedostatok a laxnosť prístupu k procesným právam a právom procesnej obrany zo strany žalovanej nemôže byť žalobcovi na ťarchu a nemožno to klásť súdu za vinu. Podľa jeho názoru sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal tak s argumentáciou žalobcu ako aj žalovanej. V prípade ak by súdy mali rozhodovať len na podklade hypotetických téz bez dôkazov, napriek tomu, že druhý účastník konania predloží dôkazy, zásadným spôsobom by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

27. Žalobca ďalej uviedol, že pokiaľ žalovaná pozitívne tvrdí, že určitá skutočnosť môže existovať, resp. je hypoteticky možná (písomná zmluva o úvere, dohoda o splatnosti, prípadne iná skutočnosť), je tak zaťažená povinnosťou uniesť také dôkazné bremeno. V tom prípade je povinnosťou žalovanej v tomto konaní a pri dodržaní zásady koncentrácie konania túto tvrdenú pozitívnu skutočnosť aj dôkazmi preukázať.

28. Ohľadne dlžných úrokov uviedol, že pokiaľ žalovaná v odvolaní tieto uvádza, tak niečo ako dlžné úroky neexistujú, tak žalobca si tieto úroky prihlásiť ani nemohol.

29. Ak žalovaná v odvolaní uvádza, že je vecou žalobcu, aby preukázal, že v danom prípade nebola určená splatnosť pohľadávky a že nešlo o pôžičku, ale o úver (napr. výsluchom štatutára žalobcu) mal žalobca za to, že od nikoho (ani žalobcu) nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. V prípade, ak žalovaná tvrdí opak, že niečo existovalo, či existuje, dôkazné bremeno sa presúva na žalovanú, aby preukázala, či relevantne poprela tvrdenie žalobcu. Ak žalovaná mala záujem vypočuť štatutára žalobcu mala navrhnúť vykonať takýto dôkaz v čase, keď mala na navrhovanie dôkazov priestor.

30. Žalovaná v replike svojho odvolania zo dňa 06.02.2024 a žalobca v duplike vyjadrenia zo dňa 12.04.2024 zotrvali na svojich predchádzajúcich tvrdeniach vo veci.

31. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

32. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

33. Žalovaná odvolacie dôvody opierala o ustanovenie , a .

34. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

36. Odvolací dôvod podľa (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

37. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol ním aj vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné uviesť nižšie uvedené dôvody:

38. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalovanej považuje za potrebné poukázať na nižšie uvedenú právnu úpravu.

39. Podľa Čl. 8 strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

40. Podľa Čl. 10 strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Súd môže určiť záväzné procesné lehoty na niektoré procesné úkony.

41. Podľa prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

42. Podľa strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

43. Podľa strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

44. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 9. júna 2020). Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

45. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. v tejto súvislosti uviedol, že „okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremena tvrdenia v tom, že so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkov konania v závislosti od aktuálneho stavu (priebehu) konania a od toho, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.“

46. Právna úprava v ustanovení zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania ( ).

47. Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany ( ), alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany ( ). Ak súd považuje skutkové tvrdenia strany podľa za nesporné, nevykonáva o nich dokazovanie.

48. Námietka žalovanej, že žalobca si pohľadávku neuplatnil riadne a včas ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 1. odôvodnenia napadnutého rozsudku je na mieste, ale táto skutočnosť nič nemení na tom, že žalobca si pohľadávku prihlásil, aj keď po zákonnej prihlasovacej lehote. Na inom mieste odôvodnenia však súd prvej inštancie správne uviedol, že pohľadávka žalobcu bola prihlásená po uplynutí základnej prihlasovacej lehote (bod 41. napadnutého rozsudku). Odvolací súd poznamenáva, že v zmysle ustanovenia však v danom prípade žalobcovi nepatria iba hlasovacie práva. Táto skutočnosť však nemá vplyv na posúdenie popretej pohľadávky ako takej.

49. Pokiaľ sa týka písomnej formy zmluvy o úvere, ktorú namietala žalovaná v popretí pohľadávky k tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že v zmysle príslušných ustanovení upravujúcich zmluvu o úvere ( a nasl.), z týchto nevyplýva, že pre platné uzavretie zmluvy o úvere sa vyžaduje písomná forma. To znamená, že zmluva o úvere môže byť uzavretá aj ústne ako aj konkludentne. Žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia ohľadne písomnej formy popretej pohľadávky. Preto táto námietka žalovanej neobstojí.

50. K samotnému právnemu titulu uplatnenému žalobcom a existencii popretej pohľadávky, že išlo o zmluvu o úvere a nie žalovanou tvrdenú zmluvu o pôžičke žalobca poukazoval na Reštrukturalizačný posudok č. 2/2016, časť (č. l. 29-33 spisu) vypracovaný správcom Slovenskou správcovskou a reštrukturalizačnou, k. s., ktorý v časti „Pohľadávky z úverov a pôžičiek“ uvádza, že dlžník eviduje záväzky z úverových vzťahov aj k veriteľovi (žalobcovi) a to ku dňu: 30.06.2016 a vo výške istiny 587.000,- € a sumy 58.700,- € a to z titulu: zmluva o úvere.

51. Žalobca na preukázanie právneho titulu uplatnenej pohľadávky predložil Zoznam záväzkov RECYCENTRUM, s.r.o. podpísaný /vtedajším/ konateľom dlžníka D. F. C. dňa 19.08.2016 (č. l. 32-33 spisu), z ktorého vyplýva, že úpadca ako dlžník evidoval pohľadávku voči veriteľovi, t.j. žalobcovi a to vo výške: istiny 587.000,- € a sumy 58.700,- € a to z titulu: zmluva o úvere.

52. Existenciu popretej pohľadávky žalobca preukazoval aj výpisom z bankového účtu veriteľa (žalobcu) vedený v B. C. č. XXXXXXXXXXXXX obsahujúci transakčné položky od dátumu 04.11.2011 do dátumu 18.05.2015 (č. l. 38-61 spisu), z ktorého na strane č. 73 výpisu (č. l. 56 spisu) vyplýva, že dňa 04.03.2013 sa uskutočnil bezhotovostný bankový prevod istiny vo výške 15.362.121,56 CZK (pri vtedajšom kurze 26,170565) na bankový účet úpadcu č. A. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý v tom čase mal obchodné meno J a M consulting, s. r. o.

53. Odvolací súd k otázke splatnosti popretej pohľadávky poukazuje na bod 9. odôvodnenia. Žalobca si popretú pohľadávku uplatnil žalobou aj v rámci reštrukturalizačného konania úpadcu, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. . Odvolací súd poukazuje na obsah pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. , z ktorého vyplýva, že žaloba vo veci samej bola doručená spoločnosti RECYCENTRUM, a. s. v konkurze, v tom čase ešte v reštrukturalizácii, dňa 26.05.2017 (č. l. 54 pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. ). S prihliadnutím na túto skutočnosť žalobca upravil petit žaloby z hľadiska kapitalizovaných úrokov z omeškania uvedených v prihláške pohľadávky a v podanej žalobe tak, že upravil kapitalizovanú výšku uplatnených úrokov z omeškania počítaných odo dňa nasledujúcom po doručení žaloby dlžníkovi (27.05.2017) do vyhlásenia konkurzu v kapitalizovanej výške 171.371,84 € a v tejto časti navrhol pripustiť zmenu žaloby a súd uznesením zo dňa 21.09.2023 túto zmenu pripustil. Bez ohľadu na to odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ nie je preukázaná skoršia splatnosť tak pohľadávka voči úpadcovi sa stáva splatnou dňom vyhlásenia konkurzu v zmysle ustanovenia .

54. Keďže však žalovaná nepreukázala inú lehotu splatnosti popretej pohľadávky neuniesla bremeno tvrdenia. K námietke premlčania vznesenej žalovanou v rámci prvoinštančného konania odvolací súd len dopĺňa, že žalovaná vznesenú námietku premlčania ani nijako bližšie nešpecifikovala, t.j. najmä začiatok plynutia premlčania uplatneného nároku a z neho odvodzujúcu lehotu, dokedy si mal žalobca popretú pohľadávku uplatniť na súde.

55. K otázke splatnosti popretej pohľadávky odvolací súd ešte uvádza, že žalovaná k nepreukázaniu splatnosti pohľadávky na argumentáciu žalobcu takisto uviedla, že žalobca nepreukázal, že by takáto dohoda o splatnosti poskytnutého úveru nebola uzavretá, čo vylučuje jeho celú argumentáciu. V odvolaní doplnila, že je málo pravdepodobné, že by si v tomto prípade zmluvné strany nedohodli aj splatnosť pohľadávky a bolo vecou žalobcu, aby preukázal, že v danom prípade nebola určená splatnosť pohľadávky medzi zmluvnými stranami.

56. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že za takejto situácie by sa žalobca ocitol v pozícii, kedy by mal vyvracať negatívnu skutočnosť, čo v podmienkach civilného sporového konania nie je dostatočne možné. Nemožno teda spravodlivo od žalobcu žiadať, aby preukázal negatívnu skutočnosť spočívajúcu v neurčení splatnosti pohľadávky. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. februára 2010, sp. zn. v zmysle ktorého „bremeno

tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze.“

57. Z konštrukcie je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave.

58. Žalovaná v podanom odvolaní takisto uviedla skutočnosť, že podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere v zmysle je samotné dohodnutie úrokov, pričom bez dojednania úrokov nemožno posudzovať právny vzťah medzi žalobcom a úpadcom ako vzťah úverový. Dodala, že žalobca si neprihlásil dlžné úroky. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako novotu v odvolacom konaní.

59. Odvolací súd v tejto súvislosti bližšie poznamenáva, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom sporovom konaní vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie sú obmedzené, pretože základom pre neskôr - v odvolacom konaní vznesené námietky - sa nemôžu stať prostriedky procesnej obrany a procesného útoku ( ), ktoré neboli uplatnené v konaní na súde prvej inštancie, a s ktorými sa z tohto dôvodu súd prvej inštancie nemal dôvod zaoberať, či venovať im v napadnutom rozhodnutí akúkoľvek pozornosť. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov je prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené tým, že odvolateľ prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené na súde prvej inštancie, nemohol uplatniť na súde prvej inštancie bez svojej viny. Ak tento predpoklad úspešne nesplní, na novoty odvolací súd nemôže prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí opomenutie jej neskoršieho uvedenia a zavinenie z nedbanlivosti.

60. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle v odvolacom konaní môže strana sporu uvádzať nové skutočnosti a navrhovať nové dôkazy iba vtedy, ak ich bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/), pričom túto námietku (bod 58. odôvodnenia) mohla žalovaná podľa názoru odvolacieho súdu jednak uviesť, či už v konaní pred súdom prvej inštancie ako aj v popieracom prejave, čo však neurobila. Preto odvolací súd na tieto nové skutočnosti produkované žalovanou až v podanom odvolaní neprihliadal. To, že ich žalovaná opomenula uviesť nemôže byť na ťarchu druhému účastníkovi konania, nakoľko by došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní.

61. Odvolací súd je toho názoru, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie znova a opakovane poukazovať na dôvody popretia a čo k nim uviedol žalobca a zaoberať sa nimi jednotlivo, keďže z konania vyplynulo, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia o ňou tvrdených skutočnostiach namietaných aj v odvolaní – nepredloženia písomnej formy zmluvy o úvere a preukázania splatnosti popretej pohľadávky. Keďže súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaná neuniesla bremeno tvrdenia a nepreukázala ňou namietané skutočnosti, čím neuniesla dôkazné bremeno a preto súd prvej inštancie správne v bodoch 42 až 45 dané aj odôvodnil.

62. Pokiaľ žalovaná namietala porušenie práva na spravodlivý proces a poukazovala na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery odvolaním napadnutého rozhodnutia sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Napadnuté rozhodnutie pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

63. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane závislého výroku o náhrade trov konania podľa ako vecne správny.

64. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

65. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).