Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/115/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v sporovej veci navrhovateľky: A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX, E. XX, proti protistrane: A. F. D., nar. XX.X.XXXX, E. XX, zastúpenej advokátkou: JUDr. Barbora Petrovič, Trnava, Hlavná 44, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie protistrany proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. -26 z 2.6.2022, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči protistrane v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvoinštančný súd čiastočne vyhovel návrhu navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia keď vo výroku rozhodol nasledovne: Súd ukladá žalovanej povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v okrese Trnava, obci E., k.ú. E. a to: Pozemok CKN parc.č. 104/1- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486m2, Pozemok CKN parc.č. 104/2- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1 55m2, Pozemok CKN parc.č. 108/1- záhrada o výmere 361 m2, Stavba- rodinný dom s.č. XX, postavený na CKN parc.č. 104/2 a to všetko zapísané na OÚ Trnava, katastrálny odbor na LV XXX (výrok I.); vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta (výrok II.); súd poučuje žalovanú, že môže podať proti žalobkyni žalobu vo veci samej, a to o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.); žalobkyni nárok na náhradu trov nepriznáva (výrok IV.).

Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh a obsahu spisu. Konštatoval, že z neodkladného opatrenia Okresného súdu Trnava sp.zn. vyplýva, že v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov bola neodkladným opatrením bývalému manželovi žalobkyne uložená povinnosť dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Trnava, v obci E., so súpisným č. XX, postaveného na pozemku parcely registra „C“ s parcelným č. 104/2, ako aj na prislúchajúci pozemok parcely registra „C“ s parcelným č. 104/1 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486m2, s parcelným č. 104/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155m2, s parcelným č. 108/1 - záhrada o výmere 361 m2, zapísanými na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E., a to do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. , vo zvyšku bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý.

Z čestného vyhlásenia p. D. C., zo dňa 18.04.2022, vyplýva, že menovaný bol dňa 02.04.2022 svedkom fyzického útoku na žalobkyňu žalovanou dome v E. G. XX.

Zo správy z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice v Trnave zo dňa 02.04.2022 zistil, že podľa vyjadrenia žalobkyne (subj.) mala byť napadnutá známou osobou, bola udretá a kopnutá do hrudníka, škrabance na krku vpredu, polícii bude hlásiť. Obj. na krku ventrálne exkoriácia, exkoriácie na prednej obl. hrudníka, kontrola o 3-5 dní na chirurg. ambulancii v poliklinike. Diagnózy pomliaždenie hrudníka, brušnej steny, iné a bližšie neurčené povrchové poranenia hrdla: odrenina. Z potvrdenia o PN vyplýva práceneschopnosť od 04.04.2022 do 15.04.2022 s diagnózou zmliaždenie hrudníka.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie E. vyplýva, že žalobkyňa a H. D. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tam evidovaných nehnuteľnosti. Z nájomnej zmluvy zo dňa 30.08.2020 vyplýva, že žalovaná je nájomcom bytu v I. do 31.08.2022. Z výpisu z registra obyvateľov vyplýva, že žalovaná má bydlisko na adrese B. J. XX/XX, E.. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni vyplýva, že žalovaná ukončila vysokoškolské vzdelanie.

Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe aplikácie ustanovení , ods. 1, , , , , , , , , , , a ods. 1 a (ďalej aj len ).

Prvoinštančný súd podľa obsahu predmetného návrhu usúdil, že sa jedná o nárok podľa . Úvaha súdu pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia vo vecnej rovine pozostáva z nasledovných komponentov, od splnenia ktorých závisí rozhodnutie o návrhu: osvedčenie existencie práva navrhovateľa, bezprostredne hroziaca a objektívne vnímateľná ujma na subjektívnom práve navrhovateľa a proporcionalita zásahu (obmedzenia) do práv účastníka, ktorému má byť uložená povinnosť, vo vzťahu k možnej ujme navrhovateľa.

Súd prvej inštancie sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a má za to, že návrh je dôvodný a že sú splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobkyňa je bezpodielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti o veľkosti podielu 1/1. Súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu a je názoru, že žalobkyňa je oprávnená brániť sa proti výskytu neoprávnených osôb v jej dome. Možno predpokladať, že žalovaná svoje „právo bývania“ odvodzuje od bezpodielového spoluvlastníctva H. D., no súd jej prítomnosť v rodinnom dome vyhodnotil ako neoprávnenú. Žalovaná nemá žiadne vlastnícky podiel na nehnuteľnosti, v ktorej má iba trvalý pobyt. Súd má osvedčené diagnózy žalobkyne pomliaždenie hrudníka, brušnej steny, iné a bližšie neurčené povrchové poranenia hrdla: odrenina, práceneschopnosť žalobkyne od 04.04.2022 do 15.04.2022 s diagnózou zmliaždenie hrudníka, ktoré v spojení s čestným vyhlásením p. D. C., zo dňa 18.04.2022 osvedčujú, že pôvodcom fyzického útoku na žalobkyňu je práve žalovaná, na základe čoho má súd osvedčené ohrozenie integrity žalobkyne.

Ak súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj vo vzťahu k osobám s vlastníckymi vzťahmi, argumentom a maiori ad minus možno dospieť k záveru, že aj vo vzťahu k osobám, ktoré odvodzujú svoje prípadné právo od vlastníka a sami žiadnymi právami k nehnuteľnosti nedisponujú, pretože pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadná existencia takého práva má význam len z hľadiska posudzovania prípadnej neproporocionality nariadenia neodkladného opatrenia, ktorá však podľa názoru súdu zásadne nemôže byť daná pri osvedčení podozrenia zo zásahu do integrity žalobcu.

Vychádzajúc z , podľa ktorého „fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy“, ako aj , v zmysle ktorého vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuj, má súd za to, že žalobkyňa má právo na ochranu svojej osoby, a to ako aj života, tak aj fyzického a psychického zdravia,

taktiež súkromia, a v prípade, ak považuje vzhľadom na existujúce (osvedčené) skutočnosti prítomnosť žalovanej v obydlí za zásah do vlastnej integrity, ktorý ju môže ohroziť a neželá si ho v obave o svoje zdravie, je uvedené dostačujúce na to, aby súd nariadil zákaz vstupu do rodinného domu žalobkyne.

Súd prvej inštancie prihliadol aj na prípadný zásah do práv žalovanej (proporcionalita nariadeného neodkladného opatrenia), ktorý nezistil, keď nemá osvedčenú existenciu vyživovacej povinnosti žalobkyne voči žalovanej, a preto nebol dôvod ani na obmedzenie trvania neodkladného opatrenia na určený čas, keď neodkladné opatrenie možno na návrh zrušiť v prípade zániku dôvodov jeho nariadenia.

Aplikácia neodkladného opatrenia v danom prípade je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do osobnej integrity a pri jeho aplikácii sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s osobou ohrozujúcou jej integritu, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred zásahmi do integrity a osobnosti človeka, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania.

Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že skutočnosti uvádzané v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobkyňa označila súdu dôkazy o správaní žalovanej a o tom, že duševná a telesná integrita žalobkyne môže byť ohrozená konaním žalovanej, čím je jej nárok osvedčený.

Vzhľadom na to, že súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, keď má za to, že existuje predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov, návrh na uloženie povinnosti podať žalobu zamietol (výrok II.), zároveň poučil v zmysle a žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej o náhradu škody, resp. ujmy, ktorá by jej prípadne výkonom neodkladného opatrenia vznikla (výrok III.).

O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol s použitím a tak, že súd úspešnej žalobkyni vo výroku IV. náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal, keďže žalobkyni v konaní žiadne preukázateľné trovy konania nevznikli a tieto ani nežiadala. Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ).

Proti tomuto uzneseniu výslovne voči vyhovujúcemu výroku I. podala prostredníctvom svojej advokátky odvolanie protistrana, ktorým navrhla, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom rozsahu ako vecne nesprávne podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a protistrane prizná nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľke v rozsahu 100%.

Odvolateľka s rozhodnutím súdu ani s návrhom navrhovateľky nesúhlasí, tvrdenia navrhovateľky označuje za nepravdivé, účelové, nedávajúce reálny obraz o incidente. Popis priebehu bitky medzi stranami aj to, čo bitke malo predchádzať nezodpovedá skutočnému priebehu. Protistrana popiera, že by po navrhovateľke revala a najmä, že by sa ako prvá rozkričala, že by ju začala biť, že by mala amok, že by ju kopala. Navrhovateľka síce predložila čestné prehlásenie svojho snúbenca D. C., avšak popis incidentu navrhovateľkou a jej snúbenca sa odlišujú, keďže navrhovateľka uvádza, že jej snúbenec mal pribehnúť do izby, keď ju žalovaná bila a vtedy sa mal útok údajne znásobiť. Snúbenec však uvádzal ako protistrana mala vyskočiť z postele a útočiť na navrhovateľku, t.j. popisoval dej, ktorého svedkom podľa navrhovateľky byť nemal. Jedna strana teda neuvádza pravdu, preto sú tvrdenia navrhovateľky aj v kontexte vyhlásenia jej snúbenca nedôveryhodné. Svedkom incidentu bol aj syn navrhovateľky – brat protistrany K. D., ktorý spísal čestné prehlásenie, ktoré priložila k odvolaniu. Menovaný v ňom uvádza,

že konflikt nebol taký násilný, ako uvádza navrhovateľka, navrhovateľka mu ešte pred incidentom začala nadávať a protistrana si ho potom pred navrhovateľkou zastávala, strany sa začali hádať, protistrana si sadla na posteľ a navrhovateľka sa nad ňu nakláňala a kričala, keď sa protistrana postavila, odtlačila navrhovateľku, čím jej mohla spôsobiť fľak na hrudi, na čo navrhovateľka sotila protistranu na posteľ a začala ju biť, protistrana sa bránila, pričom v sebaobrane navrhovateľku poškriabala, natrhla jej tričko, kričali po sebe, mlátili sa, žiadne facky nepadli, celé to trvalo pár sekúnd. Menovaný sa navrhovateľky bojí, keď príde do domu, uteká k babke, psychicky ho navrhovateľka deptá, šikanuje, vyhráža sa, nadáva, nevie si predstaviť bývať s ňou. Má za to, že navrhovateľka nevyzerala tak, ako to popisuje, počas práceneschopnosti sa snažila zrušiť trvalý pobyt. Odvolateľka zhrnula, že situácia sa teda očividne nestala tak ako to teatrálne popisuje navrhovateľka v snahe dramatizovať okolnosti.

Predložila tiež čestné prehlásenie otca H. D., ktorý potvrdil, že navrhovateľka bila protistranu a vyháňala ju z domu a do situácie a vzťahov sa miešal jej snúbenec. Proti neodkladnému opatreniu proti H. D. sa tento odvolal a doposiaľ nie je právoplatne rozhodnuté. Ako dôkaz k tejto časti odvolania pripojila čestné prehlásenie H. D..

Odvolateľka trvá na tom, že sa bránila útoku navrhovateľky, ktorá preukázateľne kričala najskôr po synovi, ktorý sa jej bál a neskôr útočila na protistranu. Odvolateľka bola na mieste sankcionovaná pokutou za priestupok vo výške 30 Eur, keďže navrhovateľka dramatizovala celú situáciu aj pred príslušníkmi PZ. Odvolateľka žila do nariadenia neodkladného opatrenia v predmetnej nehnuteľnosti od svojich 12 rokov, t.j. 16 rokov, je to jej domov, je slobodnou matkou maloletej dcéry I., nar. XX.X.XXXX, ktorú vychováva sama, otec nie je uvedený v rodnom liste. Maloleté dieťa zostalo fakticky bez strechy nad hlavou, protistrana a maloletá majú odvodený pobyt, právo bývania v nehnuteľnosti od otca H. D.. Navrhovateľka pritom zamlčala, že protistrana sa stará o svoju maloletú dcéru, ako dôkaz pripojila rodný list maloletej.

Odvolateľka uviedla, že naopak navrhovateľka už viac ako 5 rokov nežije v týchto nehnuteľnostiach, otáznym je preto ako môže mať porušené právo v rámci nehnuteľnosti, v ktorej sama nebýva, či je daný dôvod ochrany žalobkyne alebo je skôr možné chrániť záujem protistrany a maloletej I., ktoré trvale dlhodobo v nehnuteľnosti bývali. Prvoinštančný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, že protistrana v nehnuteľnosti v čase incidentu nebývala.

Odvolateľka zdôraznila, že k potýčke medzi stranami došlo dňa 2.4.2022, žalobkyňa podala návrh po 2 mesiacoch 1.6.2022, čo nesvedčí v prospech potreby neodkladného – okamžitého zásahu súdov, ktorý by nezniesol odklad. Medzitým situácia neeskalovala, nezhoršovala sa, vzťahy sa nezhoršovali, neprišlo k žiadnej vyhrotenej situácii medzi stranami. Odvolateľka nesúhlasí s úvahami súdu o proporcionalite, pretože súd zjavne poskytol ochranu navrhovateľke bez osvedčenia naliehavosti. Navrhovateľka neosvedčila, že by bolo dôvodné zasiahnuť do práv protistrany, keď poukázala na ojedinelý incident, ktorý navyše nepopísala pravdivo, preto nemala a nemá právny nárok na to, aby jej súd poskytol ochranu pred protistranou. Súd poskytuje ochranu práv navrhovateľa prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah výroku rozhodnutia neporušuje žiadne zaručené právo alebo slobodu povinného z neodkladného opatrenia. Je preto potrebné skúmať, či nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie, ktorý bol taký, že incident medzi stranami vyvolala a sýtila navrhovateľka, protistrana sa len bránila, neskôr sa neudiali žiadne konflikty a podanie návrhu znieslo odklad dva mesiace. V predmetnej veci súd neprihliadol na princípy, že pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia, objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), či navrhovaným neodkladným opatrením pokiaľ má mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), či sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Navrhovateľka

súčasne neosvedčila žiaden konkrétny hmotnoprávny nárok, ktorému sa malo poskytnúť procesné zabezpečenie formou navrhovaného neodkladného opatrenia. Odvolateľka má za to, že návrh nebol dôvodný, navrhovateľka neosvedčila potrebu naliehavosti ani hmotnoprávne svoj nárok nepodložila, sledovala vlastné záujmy. Súd teda vec nesprávne právne posúdil a súčasne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a teda sú dané odvolacie dôvody podľa a .

K odvolaniu protistrana pripojila čestné prehlásenie K. D. (syna navrhovateľky a brata protistrany) zo dňa 10.6.2022, v ktorom okrem iného uviedol, že konflikt nebol taký násilný ako matka prehlasuje. Matka odišla z domu rok pred rozvodom a odvtedy s nimi nebýva, býva v dome so sestrou a jej maloletou dcérou. Dňa 2.4.2022 prišla do domu matka so snúbencom maľovať spálňu, matka mu začala nadávať, vyhadzovať z domu a zastávala si snúbenca. Zvukové záznamy poslal sestre a prosil ju, aby prišla, lebo už nezniesol ako mu matka nadáva. Mama so sestrou sa potom začali hádať, sestra sa brata zastávala. Sestra si sadla na posteľ a matka mala nervy a kričala, nakláňala sa na sestru, sestra sa postavila odtlačila matku a preto mala matka červený fľak na hrudi. Ako sestra mamu odtlačila, tak mama chytila ešte väčšie nervy a sotila sestru na posteľ a začala ju rukami biť, sestra sa bránila. Sestra v sebaobrane nechtiac poškriabala matku na krk a natrhla jej tričko. Kričali po sebe a rukami sa mlátili. Potom sa setre podarilo dostať z postele a on držal sestru od matky preč. Dobehol aj matkin snúbenec a ten držal matku. Potom ešte po sebe kričali, matka sa začala na chodbe fotiť, aká je dobitá. Žiadne facky ani nič podobné sa nestalo, matka opisuje situáciu prehnane, celé to trvalo len pár sekúnd, nechápe z čoho bola PN. Sestra nebola taká agresívna ako matka opisuje, len sa bránila. Sestra dostala od policajtov pokutu 30 Eur a dohovor, odišli a matka tiež. On sa tiež matky bojí, vždy keď matka príde, uteká k babke, matka ho psychicky deptá, nadáva a vyháňa z domu, správa sa ako psychicky chorý človek, klame a vymýšľa si.

K odvolaniu je pripojené tiež rukou písané čestné prehlásenie H. D. (ex manžela navrhovateľky a otca protistrany) zo dňa 10.6.2022, v ktorom uviedol, že dňa 2.4.2022 ho telefonicky kontaktovala dcéra, volal na políciu z dôvodu, že sa o ňu bál, dcéra plakala do telefónu, že sa pobila s mamou, ktorá ju udierala a vyháňala z domu. Snúbenec matky ju tiež slovne napádal a urážal. Keď prišiel k domu, bola tam už policajná hliadka, pýtal sa policajta či prišli na jeho zavolanie a policajt mu povedal, že sa ho to netýka a viac sa s ním nebavil.

Po uplynutí odvolacej lehoty predložila protistrana prostredníctvom svojej advokátky do spisu návrh na zrušenie neodkladného opatrenia podľa , a , eventuálne doplnenie odvolania. Poukázala na to, že Krajský súd v Trnave dňa 30.6.2022 pod č. k. rozhodol o odvolaní jej otca proti neodkladnému opatreniu nariadenému Okresným súdom Trnava pod sp. zn. , ktorým mu bolo uložené dočasne nevstupovať do predmetných nehnuteľností a zmenil napadnuté uznesenie tak, že návrh navrhovateľky zamietol. Ako dôkaz pripojila toto uznesenie krajského súdu. Odhliadnuc od toho v zmysle pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho nie je možné prihliadať na zmenu skutočností ktoré nastali po tomto dátume ani nie je možné. Takisto poukázala na to, že Okresný úrad Trnava, Odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 23.6.2022 č. OU-TT-OVVS2-2022/011210/012 konanie proti otcovi ako obvinenému z priestupku zastavil, lebo spáchanie skutku nebolo preukázané. Predmetné rozhodnutie Okresného úradu Trnava pripojila k podaniu ako dôkaz.

Protistrana pokračovala, že keďže súd odvodzoval jej bývanie v predmetných nehnuteľnostiach od BSM jej otca, ktorý mal v tom čase zakázaný vstup do nehnuteľnosti, ktorý zákaz bol neskôr zrušený, ani nebolo dôvodu prečo by nemohla odvodzovať svoje právo bývania od spoluvlastníctva svojho otca, ktorý navyše dokonca už aktuálne tieto nehnuteľnosti môže zákonne užívať. K tomu ako dôkaz predložila čestné prehlásenie otca H. D. o priebehu užívania nehnuteľnosti dňa 1.8.2022. Zdôraznila, že ona nehnuteľnosť nerušene užívala 16 rokov a ostatných 5 rokov so svojou maloletou dcérou I., ktorá žije aktuálne aj s ňou provizórne u starých rodičov protistrany a každodenne sa pýta domov.

Protistrana odkázala na právny názor odvolacieho súdu v bode 35 odôvodnenia predmetného uznesenia, z ktorého zdôraznila, že potreba dočasnej úpravy pomerov nebola preukázaná, keďže

žalobkyňa už viac rokov v rodinnom dome nebýva, čo popiera nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, tak ako to má namysli v kontexte zvolenej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením. Z časového aspektu nevyplýva skutočný právny záujem žalobkyne na zabezpečení dosiahnutia účelu súdneho konania. Za dôležité považovala protistrana uviesť, že od udalosti dňa 2.4.2022 navrhovateľka do nehnuteľnosti už nevstúpila a túto neužíva. Podľa nej preto nariadené neodkladné opatrenie nemalo žiaden efekt pre navrhovateľku, neprinieslo zmenu v jej postavení, nevyužila ani priestor jej garantovaný neodkladným opatrením, keďže práva podľa neodkladného opatrenia vôbec nerealizovala. Na druhej strane neodkladné opatrenie markantne zasiahlo do sféry protistrany a jej maloletej dcéry. V ostatnom poukázala na odôvodnenie odvolania a jeho prílohy. V závere žiadala, aby prvoinštančný súd autoremedúrou s poukazom na odvolaniu žalovanej v celom rozsahu vyhovel. Vo výroku I. je tiež dôvodné podľa uznesenie zrušiť.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu protistrany navrhla, aby bolo odvolanie odmietnuté z dôvodu, že neobsahuje náležitosti podľa a v prípade, že by k odmietnutiu nedošlo, alternatívne navrhla, aby odvolací súd zamietol odvolanie ako účelové a nedôvodné a potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v celom rozsahu.

Podľa navrhovateľky z odvolania nie je možné zistiť, čo odvolateľka namieta, na základe akého odvolacieho dôvodu a v čom vidí pochybenie súdu, odvolanie je nepreskúmateľné a je dôvodné jeho odmietnutie. Nie je pravdou, že by navrhovateľka začala bitku, ona bola doriadená čo aj policajti videli a sami vyhodnotili ako priestupok. Všetko čo v návrhu uviedla je pravda. Odvolateľka chytila amok a pustila sa do nej presne tak ako to opísala. Hlavným problémom je to, že si dovolila podať žalobu na vyporiadanie BSM po rozvode, odvtedy bývalý manžel doslova poštval proti nej celú rodinu, jej vlastné deti nevynímajúc. Toto vedie k tomu, že útočí na ňu nielen bývalý manžel, ale pustila sa do nej aj dcéra. Nie je pravdou, že by sa dcéra iba bránila, to by vyzerala inak ona a nie navrhovateľka. Bola dobitá a odvolateľka dostala pokutu. Jej zranenia nenasvedčujú tomu, že by sa odvolateľka iba bránila. Navrhovateľka okrem psychickej traumy musela spať v polosede, nakoľko sa jej ťažko dýchalo a mala bolesti. Doložila lekárske správy. Odvolateľka nemala jedinú modrinu, jeden škrabanec po facke či bitke.

Pokiaľ ide o čestné prehlásenie K. D., ktorý je závislý od otca, nie je dôveryhodný svedok. Syn má potvrdenú diagnózu hraničné pásmo mentálnej retardácie, preto nebol schopný sám napísať čestné prehlásenie tak ako ho predložil, nakoľko nedisponuje takou slovnou zásobou a použité slová nemá vo svojom slovníku. Je presvedčená, že čestné prehlásenie písala odvolateľka, pričom syn je ľahko manipulovateľný a podpíše hocičo, aj keď obsahu nerozumie. Rozhovor navrhovateľky so synom bol prekrútený, v čestných prehláseniach a v celom odvolaní je klamstvo. Syn sa navrhovateľky nebojí, nemá na to dôvod. Odvolateľka zneužíva svojho brata aj maloletú dcéru. Nie je pravdou, že by ju syn upozorňoval na cigaretový smrad v dome, jej snúbenec fajčil na terase, v dome nadymené nebolo, nemalo čo ohroziť zdravie syna. Odvolateľka neustále hľadá dôvody a nezmyselné argumenty, aby na navrhovateľku útočila a napáda ju, keď je v dome. V čestnom vyhlásení syna sú nezrovnalosti, pokiaľ tvrdí, že držal sestru od matky, tak nie je jasné, koho vlastne on bránil a taktiež tvrdí, že snúbenec navrhovateľku držal, čo nie je pravda, pretože snúbenec držal odvolateľku. Syn sa navrhovateľky nebojí, nemá dôvod, keď príde do domu ju pozdraví, neuteká z domu, ale sedí vo svojej izbe a pozerá do mobilu, babke sa ide iba tak najesť, nikdy mu nenadávala ani ho nevyháňala z domu. Syn je dospelý muž, ktorý má prácu a tak aj svoj príjem.

Čestné prehlásenie exmanžela je vymyslené, nebol na mieste udalosti, policajnú hliadku volala ona, iná hliadka na mieste nebola ani neprišla.

Pokiaľ sa zdá odvolateľke čestné prehlásenie p. C. nedôveryhodné, ničím ho nevyvrátila. Jej snúbenec je nezaujatý, nemá záujem na dome ani na tom, aby tam býval, nikdy nebola svedkom, aby po odvolateľke kričal, to odvolateľka po ňom zvyšuje hlas a uráža ho.

Neobstojí tvrdenie, že navrhovateľka 5 rokov neužíva nehnuteľnosti, pokúsila sa viackrát po tom, čo jej bývalý manžel cez právneho zástupcu odkázal, že mu nebude vadiť, ak nehnuteľnosti bude užívať, dohodnúť sa s ním, skončilo to tak, že ju bývalý manžel napadol, vytrhol dvere z izby, behal po dome, vyhadzoval jej veci zo skríň, skončila zbitá na pohotovosti. Argument, že neužíva nehnuteľnosti je absolútne irelevantný v tom kontexte, že je vlastníkom nehnuteľností a má najsilnejšie subjektívne právo k nehnuteľnostiam, ktoré nie je viazané na užívanie. Ona mala záujem nehnuteľnosti užívať, išla sa viackrát nasťahovať a bola napadnutá odvolateľkou tak slovne, ako aj fyzicky. Súd sa teda správne vysporiadal so všetkými navrhovateľkinmi argumentmi a správne posúdil vec, keď vydal neodkladné opatrenie.

Maloletá I. má matku, ktorá je povinná sa o ňu starať, čo nedokáže, lebo jej nevie zabezpečiť bývanie. Odvolateľka maloletú používa ako štít. Nie navrhovateľka, ale odvolateľka ako matka je povinná zabezpečiť starostlivosť o dieťa a nemôže to robiť na úkor navrhovateľky. Odvolateľka má pritom prácu a príjem. Považovala za vhodné, aby sa na starostlivosť o mal. I. pozrel UPSVaR.

Navrhovateľka pokračovala, že nikde nie je uvedené, dokedy je potrebné podať neodkladné opatrenie. Je pravdou, že napadnutá bola v apríli 2022 a návrh podala 1.6.2022, hoci už mala pripravený krátko po napadnutí, ale odvolateľka je jej dcéra, dlho váhala, čo má urobiť, nebolo to pre ňu jednoduché.

Navrhovateľka má za to, že nariadením neodkladného opatrenia by sa dali pomery do určitej stability a upravili by sa pomery účastníkov až do rozhodnutia vo veci samej. Ona sa nedokáže dostať do nehnuteľnosti, aj keď je vlastník, lebo odvolateľka, ktorá nemá k nehnuteľnosti žiadny vzťah, si uzurpuje právo o nehnuteľnosti rozhodovať spolu so svojím otcom. Základné práva navrhovateľky sú dlhodobo ohrozované a porušované. Popiera, že by išlo o ojedinelý incident, tieto útoky trvajú už odkedy podala návrh na vyporiadanie BSM, odvtedy čelí slovným útokom, je napádaná bývalým manželom slovne, pustil sa do nej aj fyzicky, napadol ju a teraz ju bije aj dcéra. Pochybuje, že takéto jednanie je možné nazvať ojedinelým. Neustále po nej kričí a to aj pred svedkami, že ona tam chce bývať sama, že nechce, aby tam bývala navrhovateľka a ona nebude bývať niekde inde ako chudera a ona si bude bývať v rodinnom dome. Odvolateľka sa správa ako keby jej dom patril celý a navrhovateľka si musí od nej pýtať povolenie doň vstúpiť, nie ešte tam bývať. Tak je už roky odkázaná na život v podnájme. Po rokoch chcela konečne začať žiť, tak sa rozhodla nasťahovať späť do domu a keď odvolateľka videla, že to myslí s nasťahovaním vážne, tak na ňu v zúrivosti zaútočila.

Navrhovateľka pokračovala, že odvolateľka dlhodobo zasahuje napriek nariadenému neodkladnému opatreniu do jej ústavných práv nakladať s vlastným majetkom, má dôkazy, video ako sa nemohla dostať do domu dňa 9.6.2022 už po nariadení neodkladného opatrenia, keď z vnútornej strany dverí boli kľúče a hoci klopala a neskôr búchala a bolo zrejmé, že odvolateľka je v dome, do domu sa nedostala. Odvolateľka spolu s ex manželom aj napriek rozhodnutiu súdu konajú tak, že nemôže v dome bývať. Po dome sa nemôže slobodne pohybovať, neustále ju kontrolujú, jej osobné veci sú v skrini sprehádzané, v jej skrini sú uložené veci odvolateľky, dokonca jej nejaké veci zmizli, nemá súkromie, nakoľko vymontovali zámky na dverách.

Podľa navrhovateľky odvolanie je formálne, nemá predpísané náležitosti podľa , je nepreskúmateľné, nedá sa o ňom rozhodnúť, lebo sa nedá zistiť, čo napáda ani to, čo súdu prvej inštancie vytýka. Odvolanie neobsahuje ani len základné náležitosti potrebné k tomu, aby sa súd mohol odvolaním zaoberať.

K podaniu navrhovateľka pripojila dva CD nosiče s označením, že obsahujú videozáznam zo dňa 9.6.2022.

Ďalšie podania strany do spisu nedoručili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( – ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom – stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie v napadnutej časti vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), a dospel k záveru, že odvolaniu protistrany nemožno priznať úspech keďže rozhodnutie v napadnutej časti je vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania uplatnenými protistranou bolo posúdiť, či boli naplnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia a či boli naplnené odvolacie dôvody v zmysle a , teda či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci v kontexte podaného odvolania. Je potrebné dodať, že hoci odvolateľka výslovne napadla výlučne výrok I., ktorým bolo návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovené a nenapadla výrok III., ktorým súd poučil žalovanú o možnosti podať žalobu vo veci samej a IV. o náhrade trov konania, jedná sa o závislé výroky, ktoré nadväzujú na predchádzajúci výrok I., ktorým bolo nariadené predmetné neodkladné opatrenie, v dôsledku čoho s poukazom na ust. odvolací súd nie je v tomto smere rozsahom odvolania viazaný a odvolaciemu prieskumu tak podliehali výroky I., III. a IV. preskúmavaného uznesenia. Výrok II., ktorým bol vo zvyšku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý, nebol napadnutý odvolaním, nadobudol tak právoplatnosť a nespadal pod odvolací prieskum.

Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Pre rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bolo totožný s výrokom vo veci samej.

Podľa Čl. 16 ods. 2 nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa Čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

V zmysle a pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie (ods. 1). Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (ods. 3).

Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.

Takéto neodkladné opatrenie je účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia a patrí medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí domáceho násilia. Právo nebyť vystavený násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z , ale aj z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka, ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu.

V súvislosti s domácim násilím je preto mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete. Z uvedeného dôvodu boli aj sformulované neodkladné opatrenie v zmysle , , , ktorých účelom je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je náležite zistený.

Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia preto postačuje, ak je osvedčené dôvodné podozrenie z násilia alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia a možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené.

Násilie možno vo všeobecnosti definovať ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škodu, maldevelopment a podobne. Násilie znamená najčastejšie označenie jednorazového fyzického aktu, resp. postupu, pri ktorom človek spôsobuje ujmu druhému človeku. Iná charakteristika násilia hovorí o akýchkoľvek atakoch, vrátane zanedbávania, ktoré ovplyvňujú život, fyzickú a psychickú integritu alebo slobodu jednotlivca, alebo poškodzujú rozvoj jeho osobnosti. Neodmysliteľnou kategóriou násilia je bolesť a hrozba bolesti. Násilie, ktoré spôsobuje bolesť, je zdrojom bezmocnosti obete a súčasne prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou. Násilie sprevádzané spôsobovaním bolesti je prejavom prežívania moci páchateľa násilia nad svojou obeťou, ktorá je v týchto prípadoch bezmocná. Táto bezmocnosť býva častým cieľom páchateľa, ktorému tento fakt prináša istú formu uspokojenia – ide o podrobenie obete (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a má za následok telesnú, ako aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím je aj nezabránenie násiliu (uznesenie NS SR sp. zn. zo dňa 15.10.2012).

Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo - motivačného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Chránenej osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

Vo veciach domáceho násilia vrátane možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity pritom možno spravidla vychádzať iba z tvrdení navrhovateľky, záznamov polície, podaní vysvetlení k priestupku, lekárskych či iných odborných vyjadrení. Stanovisko protistrany je v zásade protichodné a dochádza tak k potrebe rozhodnutia v zložitej situácii tvrdenia proti tvrdeniu.

Z obsahu spisu v prejednávanej veci je zrejmé, že navrhovateľka odvodzuje svoju požiadavku na neodkladnú úpravu z tvrdenej existencie nebezpečenstva bezprostredne jej hroziacej ujmy spočívajúcej v dopúšťaní sa násilného konania protistrany voči nej.

Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych a teoretických východísk dôkazné bremeno preukázať, resp. osvedčiť, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky pre nariadenie navrhnutého neodkladného opatrenia zaťažovalo samotnú navrhovateľku. Jej povinnosťou bolo aspoň osvedčiť (nie nepochybne preukázať) dôvodné podozrenie z násilia protistrany proti nej, ako aj hodnoverne osvedčiť, že osobná jej integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Odvolací súd s poukazom na vyššie popísané dospel k záveru, že navrhovateľka toto svoje dôkazné bremeno uniesla.

V konaní bolo nesporné, že dňa 2.4.2022 v rodinnom dome na adrese E. XX, ktorý je aktuálne v nevysporiadanom BSM navrhovateľky a jej exmanžela, došlo k verbálnemu aj brachiálnemu konfliktu medzi navrhovateľkou (matkou) a protistranou (jej dcérou), sporným bolo kto konflikt začal a kto koho fyzicky napadol a kto sa iba bránil, keď výpovede strán boli v tomto smere protichodné. Z fotografií hornej časti tela navrhovateľky je zrejmé, že má povrchovú ranu na dolnej časti krku, výrazné začervenanie pokožky hornej časti hrudníka a natrhnuté tričko. S týmito fotografiami korešponduje lekársky nález z Fakultnej nemocnici Trnava zo dňa 2.4.2022, podľa ktorého vyšetrovaná navrhovateľka uviedla, že bola v uvedený deň napadnutá známou osobou udretá, kopnutá do hrudníka, brucha, škrabance na krku vpredu, pričom boli konštatované diagnózy: pomliaždenie hrudníka, pomliaždenie brušnej steny, iné a bližšie neurčené povrchové poranenia hrdla: odrenina, v dôsledku zmliaždenia hrudníka bola

uznaná za práceneschopnú od 4.4.2022 do 15.4.2022. S uvedenými objektívnymi nálezmi korešponduje nielen popis udalosti navrhovateľkou v podanom návrhu ale i čestné prehlásenie D. C. (snúbenca navrhovateľky) ktorý bol priamo prítomný pri časti incidentu ktorý okrem iného uviedol, že protistrana vyskočila z postele, dala navrhovateľke silnú facku, začala ju udierať do tváre, krku a hrudníka, kopala ju nohami do oblasti hrude a brucha. O tom, že agresorom pri danom incidente bola protistrana svedčí i to, že privolaná hliadka OO PZ po oboznámení sa so situáciou uložila poriadkovú pokutu 30 Eur a dohovor protistrane. Protistrana pritom ani netvrdila (ani nepreukázala), že by ona bola pri danom incidente utrpela akékoľvek zranenia. Pokiaľ syn navrhovateľky a brat protistrany K. D. vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 10.6.2022 pripojenom protistranou k odvolaniu bagatelizuje intenzitu konfliktu a tvrdí, že matka začala biť sestru a sestra sa iba bránila, vôbec tomu nezodpovedajú objektívne nálezy a na druhej strane absencia akéhokoľvek poškodenia tela či oblečenia protistrany. Navrhovateľka napokon spochybnila autenticitu čestného prehlásenia syna s tým, že má diagnózu hraničné pásmo mentálnej retardácie a preto by nebol schopný sám napísať uvedené čestné prehlásenie v danej podobe. Pokiaľ ide o čestné vyhlásenie H. D. (ex manžela navrhovateľky a otca protistrany zo dňa 10.6.2022 príložného protistranou k podanému odvolaniu), je pre danú vec bez výpovednej hodnoty keďže nebol prítomný v dome v čase incidentu a pre rozhodnutie v danej veci bolo irelevantným kto privolal policajnú hliadku.

Na základe uvedeného odvolací súd mal za to, že navrhovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno keď pre potreby neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčila, že dňa 2.4.2022 v predmetnom rodinnom dome sa protistrana dopustila voči nej nezanedbateľného nenávisťou sýteného fyzického násilia spojeného so slovnými útokmi. S poukazom na hypotézu citovaného paragrafu 325 ods. 2 písm. f) možno teda uzavrieť, že bolo osvedčené, že protistrana svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky.

Pri rozhodovaní bolo tiež potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že navrhovateľka bola a stále je bezpodielovou spoluvlastníčkou predmetného rodinného domu a priľahlých nehnuteľností spolu so svojim ex manželom v podiele 1/1. Protistrana je bez akéhokoľvek vlastníckeho či nájomného vzťahu k dotknutým nehnuteľnostiam. Nie je pritom rozhodujúce, že protistrana odvodzuje svoje právo predmetné nehnuteľnosti užívať od svojho otca s tým, že neodkladné opatrenie ktorým mu bolo uložené nevstupovať do danej nehnuteľnosti bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zmenené tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, keďže zákaz vstupu do domu alebo bytu v zmysle aplikovaného môže byť uložený komukoľvek, teda i samotnému vlastníkovi nehnuteľnosti za podmienky, že došlo k naplneniu hypotézy citovaného ustanovenia tým, že táto osoba je dôvodne podozrivá z násilia voči osobe ktorá býva v danej nehnuteľnosti. Odhliadnuc od toho v zmysle pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho prihliadať na zmenu skutočností ktoré nastali po tomto dátume ani nie je možné a o návrhu protistrany na zrušenie neodkladného opatrenia musí rozhodnúť prvoinštančný súd. Navrhovateľka pritom podľa osvedčeného nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou inej nehnuteľnosti určenej na bývanie. Uloženiu zákazu vstupu do predmetných nehnuteľností protistrane, ktorá podľa osvedčeného svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, pritom nebráni ani to, že protistrana je slobodnou matkou maloletej päťročnej dcéry s ktorou dovtedy v predmetnej nehnuteľnosti bývala. Ako sama protistrana uviedla, iné bývanie už majú zabezpečené, pričom nie je možné pripustiť návrat protistrany s maloletou do predmetného rodinného domu za situácie, že vážne ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, ako bolo osvedčené.

Pokiaľ odvolateľka argumentuje tým, že nie je daná naliehavosť prípadu a potreba okamžitého zásahu súdu neodkladným opatrením keďže navrhovateľka podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po dvoch mesiacoch od predmetného incidentu, navrhovateľka tento časový posun vierohodne a pre odvolací súd prijateľne vysvetlila tým, že protistrana je jej dcéra a preto váhala a nebolo pre ňu jednoduché ísť podať návrh na neodkladné opatrenie voči dcére. Navrhovateľka pritom jednoznačne objektívne preukázala snahu časť predmetného rodinného domu užívať už tým, že spolu so svojim snúbencom si začali pripravovať jednu z izieb na užívanie, keď ju vymaľovali.

Pokiaľ odvolateľka argumentuje tým, že navrhovateľka už viac ako päť rokov v daných nehnuteľnostiach nežije je potrebné zdôrazniť, že napriek tomu navrhovateľka objektívne preukázala snahu predmetnú nehnuteľnosť užívať, avšak pre opakujúce sa konflikty v danom dome s exmanželom a protistranou sa jej zámer nezrealizoval. Navrhovateľka reálne prejavila svoju vôľu predmetné nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve osobne užívať, čomu podľa osvedčeného tomu bránia zlé vzťahy nielen s protistranou (dcérou) ale i exmanželom. V dôsledku toho je treba mať za to, že predmetný dom treba považovať za miesto kde na základe potrebného extenzívneho výkladu cit. navrhovateľka býva, resp. sa zdržiava a poskytnúť jej náležitú ochranu.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, v spojení s odôvodnením preskúmavaného rozhodnutia prvoinštančného súdu, s poukazom na obsah spisu, odvolací súd uzatvára, že boli splnené všetky zákonné podmienky nariadenia predmetného neodkladného opatrenia. Bola osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami (navrhovateľka, ktorá chce užívať dané nehnuteľnosti na bývanie, je matkou odporkyne, ktorá užíva nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve navrhovateľky), navrhovateľkou tvrdené a osvedčené skutočnosti o ohrozovaní telesnej a duševnej integrity navrhovateľky osvedčeným konaním protistrany odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), uložením požadovaného obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu ktorej sa navrhovateľka domáha (princíp efektívnosti), právne účinky nariadeného neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu vzhľadom na vyššie uvedené neprimeraným spôsobom ani nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a sledovaný účel nemožno dosiahnuť v danom prípade zabezpečovacím opatrením ( ). Vzhľadom na splnenie podmienok pre nariadenie predmetného neodkladného opatrenia bolo dôvodným, aby bolo súdom prvej inštancie návrhu v zmysle výroku I. preskúmavaného uznesenia vyhovené.

Ďalšie argumenty predostreté v odvolacom konaní odvolací súd už považoval pre rozhodnutie vo veci za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku I., ako i v závislých odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutých a vecne správnych výrokoch III. o poučení žalobkyne o možnosti podať žalobu a IV. o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím ustanovenia potvrdil.

V zmysle ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

V zmysle súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

V zmysle o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

V odvolacom konaní bola úspešná navrhovateľka a preto podľa citovaných ustanovení jej vzniklo právo na náhradu trov konania vo voči neúspešnej protistrane. Odvolací súd preto navrhovateľke, v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, priznal náhradu trov odvolacieho konania voči protistrane v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).