Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_28Co-9-2023.pdf
PDF · 109.76 KB
Case nature
Subarea
28Co/9/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudcov: JUDr. Erika Tischlerová a JUDr. Peter Duman, v právnej veci žalobkyne: A. B. C. D., nar. XX.X.XXXX, adresa B. E. XX/XX, F., proti žalovanej: A. G. D., nar. XX.X.XXXX, adresa B. E. XX/XX, F., zastúpenej splnomocnencom: AK Petrovič s. r. o., so sídlom Kollárova 566/32, Trnava, IČO: 54 980 682, o návrhu žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 39C/6/2023-28 zo dňa 3.3.2023, t a k t o
rozhodol:
I. Odvolací súd odvolanie žalovanej o d m i e t a .
II. Žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 2.6.2022, č. k. 39C/29/2022-26 zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. f), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, § 333, § 334, § 336 ods. 1, § 337 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalovaná sa domáhala zrušenia neodkladného opatrenia vydaného Okresným súdom Trnava uznesením č. k. 39C/29/2022-26 zo dňa 2.6.2022, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nevstupovať do nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Trnava, obci F., k. ú. F. a to: pozemok CKN parc. č. 104/1- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 486 m2, pozemok CKN parc. č. 104/2- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 155 m2, pozemok CKN parc. č. 108/1- záhrada o výmere 361 m2, stavba-rodinný dom s. č. XX, postavený na CKN parc. č. 104/2 a to všetko zapísané na OÚ Trnava, katastrálny odbor na LV XXX. Dôvodila, že skutkové okolnosti prípadu sa od vydania neodkladného opatrenia zmenili. Súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia odvodzoval „právo bývania“ žalovanej od bezpodielového spoluvlastníka H. D. (bývalého manžela žalobkyne a otca žalovanej), ktorý mal v čase nariadenia neodkladného opatrenia zakázané vstupovať do predmetných nehnuteľností. Otec žalovanej však podal odvolanie, na základe ktorého Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 10Co/69/2022-223 zo dňa 30.6.2022 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Tým odpadol dôvod, na základe ktorého súd uložil žalovanej povinnosť nevstupovať do nehnuteľností, keďže súd odvodzoval jej „právo bývania“ od bezpodielového spoluvlastníctva jej otca. Žalovaná predložila čestné vyhlásenie svojho otca o priebehu užívania nehnuteľností žalovanou a jej dcérou s jeho súhlasom ako spoluvlastníka zo dňa 1.8.2022, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa nehnuteľnosti neužíva (nebýva v nich) už viac ako 5 rokov. Žalobkyňa od udalosti dňa 2.4.2022 do nehnuteľnosti nevstúpila, pričom túto užíva iba bývalý manžel žalobkyne a brat žalovanej. Žalovaná mala za to, že nariadené neodkladné opatrenie nemá žiadny efekt pre žalobkyňu, neprinieslo zmenu v jej postavení, nevyužila ani priestor jej garantovaný neodkladným opatrením, práva, ktoré malo neodkladné opatrenie žalovanej chrániť, vôbec nerealizovala. Neodkladné opatrenie však markantne zasiahlo do sféry žalovanej a jej maloletej dcéry. Žalobkyňa k tomuto návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia uviedla, že žalovaná nerešpektuje neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 2.6.2022, č. k. 39C/29/2022-26, v nehnuteľnostiach sa pravidelne zdržiava a vzhľadom k správaniu žalovanej má žalobkyňa obavu o svoje zdravie a život, preto nehnuteľnosti neužíva. Po poslednom amoku žalovanej skončila žalobkyňa dobitá s modrinami ako práceneschopná a v dôsledku tejto nepríjemnej skúsenosti nadobudla presvedčenie, že žalovaná je schopná jej ublížiť v intenzite a miere, ktorá by mohla byť pre ňu fatálna. Z tohto dôvodu býva žalobkyňa v podnájme, pričom už trikrát sa sťahovala z podnájmu do podnájmu z dôvodu vysokého nájomného, zatiaľ čo žalovaná býva v jej dome. V situácii, keď bola žalobkyňa práceneschopná a päť mesiacov bez príjmu, sa opakovane snažila nasťahovať do svojho domu, avšak vždy jej v tom bolo žalovanou bránené verbálnym ako aj fyzickým útokom. Žalobkyňa uviedla, že má záujem užívať nehnuteľnosti, avšak kvôli prítomnosti žalovanej a jej otca nemôže do nehnuteľnosti vstúpiť. Žalobkyňa preto navrhovala, aby súd návrh žalovanej na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal z listín - čestné vyhlásenie p. D. C. zo dňa 18.4.2022, správy z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice I. J. zo dňa 2.4.2022, výpisu z listu vlastníctva č. XXX a lustrácie v Sociálnej poisťovni.
4. Súd prvej inštancie uzavrel, že návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia nie je možné vyhovieť. Poukázal na to, že súd svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia nepostavil na argumente, že žalovaná odvodzuje svoje právo bývania od bezpodielového spoluvlastníka H. D., ale na odôvodnenej potrebe ochrany života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne. Okresný súd Trnava vo svojom uznesení zo dňa 2. júna 2022, č. k. 39C/29/2022-26, ktorým nariadil predmetné neodkladné opatrenie v bode 16. vyslovene uviedol, že „Ak súd môže nariadiť neodkladné opatrenie aj vo vzťahu k osobám s vlastníckymi vzťahmi, argumentom a maiori ad minus možno dospieť k záveru, že aj vo vzťahu k osobám, ktoré odvodzujú svoje prípadné právo od vlastníka a sami žiadnymi právami k nehnuteľnosti nedisponujú, pretože pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadná existencia takého práva má význam len z hľadiska posudzovania prípadnej neproporcionality nariadenia neodkladného opatrenia, ktorá však podľa názoru súdu zásadne nemôže byť daná pri osvedčení podozrenia zo zásahu do integrity žalobcov.“ Vzhľadom k preukázanému fyzickému útoku žalovanej voči žalobkyni považoval súd za nevyhnutné poskytnúť právnu ochranu žalobkyni voči žalovanej, ktorá svojím konaním ohrozuje život, zdravie a znižuje ľudskú dôstojnosť žalobkyne. Súd uviedol, že aplikácia neodkladného opatrenia v danom prípade je veľmi aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky zásahov do osobnej integrity a pri jeho aplikácii sa ohrozenej osobe poskytuje rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s osobou ohrozujúcou jej integritu, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred zásahmi do integrity a osobnosti človeka, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. Preto skutočnosti, ktoré uviedla žalobkyňa vo svojom vyjadrení k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia sú skutočnosťami osvedčujúcimi potrebu úpravy pomerov strán sporu neodkladným opatrením a hodnoverne osvedčujú dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobkyňa označila súdu dôkazy o agresívnom správaní sa žalovanej a o tom, že duševná a telesná integrita žalobkyne môže byť konaním žalovanej ohrozená, čím je nárok žalobkyne osvedčený. Súd prvej inštancie tiež odkázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/115/2022
- 92 zo dňa 19.10.2022 v ktorom odvolací súd konštatoval, že navrhovateľka uniesla svoje dôkazné bremeno keď pre potreby neodkladného opatrenia dostatočným spôsobom osvedčila, že dňa 2.4.2022 v predmetnom rodinnom dome sa protistrana dopustila voči nej nezanedbateľného nenávisťou sýteného fyzického násilia spojeného so slovnými útokmi. S poukazom na hypotézu citovaného paragrafu 325 ods. 2 písm. f) CSP možno teda uzavrieť, že bolo osvedčené, že protistrana svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky. (...) Nie je pritom rozhodujúce, že protistrana odvodzuje svoje právo predmetné nehnuteľnosti užívať od svojho otca s tým, že neodkladné opatrenie ktorým mu bolo uložené nevstupovať do danej nehnuteľnosti bolo rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zmenené tak, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý, keďže zákaz vstupu do domu alebo bytu v zmysle aplikovaného § 325 ods. 2 písm. f) CSP môže byť uložený komukoľvek, teda i samotnému vlastníkovi nehnuteľnosti za podmienky, že došlo k naplneniu hypotézy citovaného ustanovenia tým, že táto osoba je dôvodne podozrivá z násilia voči osobe ktorá býva v danej nehnuteľnosti. Odhliadnuc od toho v zmysle § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho prihliadať na zmenu skutočností ktoré nastali po tomto dátume ani nie je možné a o návrhu protistrany na zrušenie neodkladného opatrenia musí rozhodnúť prvoinštančný súd. Navrhovateľka pritom podľa osvedčeného nie je vlastníčkou ani spoluvlastníčkou inej nehnuteľnosti určenej na bývanie. Uloženiu zákazu vstupu do predmetných nehnuteľností protistrane, ktorá podľa osvedčeného svojim konaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, pritom nebráni ani to, že protistrana je slobodnou matkou maloletej päťročnej dcéry s ktorou dovtedy v predmetnej nehnuteľnosti bývala. Ako sama protistrana uviedla, iné bývanie už majú zabezpečené, pričom nie je možné pripustiť návrat protistrany s maloletou do predmetného rodinného domu za situácie, že vážne ohrozuje telesnú a duševnú integritu navrhovateľky, ako bolo osvedčené. (...) navrhovateľka objektívne preukázala snahu predmetnú nehnuteľnosť užívať, avšak pre opakujúce sa konflikty v danom dome s exmanželom a protistranou sa jej zámer nezrealizoval. Navrhovateľka reálne prejavila svoju vôľu predmetné nehnuteľnosti v jej spoluvlastníctve osobne užívať, čomu podľa osvedčeného bránia zlé vzťahy nielen s protistranou (dcérou) ale i exmanželom. V dôsledku toho je treba mať za to, že predmetný dom treba považovať za miesto kde na základe potrebného extenzívneho výkladu cit. § 325 ods. 2 písm. f/ CSP navrhovateľka býva, resp. sa zdržiava a poskytnúť jej náležitú ochranu.
5. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP, avšak nakoľko žalobkyni preukázateľne žiadne trovy v konaní nevznikli, súd jej z dôvodu hospodárnosti konania nárok na náhradu trov konania nepriznal.
6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala žalovaná v celom jeho rozsahu odvolanie dôvodiac, že sa domáhala zrušenia neodkladného opatrenia (nariadeného uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 2.6.2022 č. k. 39C/29/2022), ktorým jej súd nariadil povinnosť nevstupovať do nehnuteľností, ktoré sú v bezpodielovom vlastníctve (doposiaľ nevyporiadanom) jej rozvedených rodičov. Súd zamietnutie návrhu odôvodnil tým, že svoje rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia postavil na argumente odôvodnenej potreby ochrany života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti žalobkyne a nie na odôvodnení práva žalovanej užívať nehnuteľnosti odvodeného od jej otca ako spoluvlastníka. So závermi súdu prvej inštancie žalovaná nesúhlasila. Uviedla, že súd nekonkretizoval, z akých dôkazov a tvrdení žalobkyne by mala byť daná tvrdená pretrvávajúca obava možného ohrozenia žalobkyne, čo je vážny nedostatok rozhodnutia, spôsobujúci jeho nepreskúmateľnosť. Súd nevymenoval žiadne dôkazy, z ktorých by mala vyplývať potreba ponechania nariadeného neodkladného opatrenia v platnosti, naopak konštatoval, že sa oboznámil (bod 5 a nasl. odôvodnenia napadnutého uznesenia) s čestným vyhlásením D. C. zo dňa 18. 4. 2022, so správou z urgentného príjmu Fakultnej nemocnice I. J. zo dňa 2. 4. 2022, s výpisom z listu vlastníctva č. XXX, lustráciou v Sociálnej poisťovni; ktoré nie sú aktuálne, sú spred jedného roka a nereflektujú na okolnosti, ktoré nastali a pretrvávajú po nariadení neodkladného opatrenia. Súd sa pritom neoboznámil s dôkazmi predloženými žalovanou, a to čestnými vyhláseniami jej brata (K. D.), otca (H. D.), uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.6.2022 č.k. 10Co/69/2022, rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 23.6.2022 č. OU-TT-OVVS2-2022/011210-012, z ktorého vyplýva, že nebolo preukázané otcovi žalovanej spáchanie skutku, z ktorého ho obvinila žalobkyňa. Žalobkyňa vo vyjadrení k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia uviedla, že sa v predmetných nehnuteľnostiach pravidelne zdržiava a vzhľadom k správaniu žalovanej má obavu o svoje zdravie a život, preto nehnuteľnosti neužíva. Žalobkyňa však nijak nepreukázala tieto svoje tvrdenia, naopak jej tvrdenie je v rozpore s vyhlásením otca žalovanej, ktorý popiera, že žalobkyňa nehnuteľnosti obývala, naopak potvrdil, že žalobkyňa nehnuteľnosti neobýva už 5 rokov. Žalobkyňa si vo svojom vyjadrení protirečí, pretože uviedla, že sa v nehnuteľnostiach pravidelne zdržiava a neskôr v texte uviedla, že býva v podnájme, pričom už trikrát sa sťahovala z podnájmu do podnájmu z dôvodu vysokého nájomného, zatiaľ čo žalovaná býva v jej dome a má jej brániť v tom, aby sa nasťahovala do svojho domu. Uvedené nedáva logiku pre vnútorný rozpor v tvrdeniach žalobkyne a jednak sa jedná o absurdné tvrdenia žalobkyne, pretože ak by bolo uvedené pravdou, nie je možné si ani predstaviť, že by žalobkyňa neprivolala k ňou tvrdenému konaniu žalovanej hliadku PZ, alebo to inak nepreukázala. Žalovaná opakovane uviedla, že nehnuteľnosti, do ktorých má zakázaný vstup, od nariadeného neodkladného opatrenia neužíva, pretože nemá najmenší záujem obchádzať súdne rozhodnutie, resp. sa dostať do konfliktu so zákonom. Bolo by tiež nelogické, že ak by žalovaná bývala v predmetných nehnuteľnostiach, aký osoh by pre ňu malo podanie návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. Navyše tvrdenia žalobkyne nie sú ničím podložené a sú vyvrátené dôkazmi predloženými žalovanou. Žalobkyňa nielen, že nebýva v predmetných nehnuteľnostiach, ale ani sa bývania v nich nedomáha. Disponuje kľúčom, môže a mohla pokojne nehnuteľnosti užívať, o čo však nejaví záujem. Žalobkyňa nemôže byť nijak žalovanou ohrozená, pretože jednak medzi ňou a žalovanou neprišlo k žiadnemu stretu od 4/2022 a jednak z dôvodu, že by v nehnuteľnosti neprišli do kontaktu, nakoľko v tejto býva otec žalovanej a žalobkyňa sa možno (aj preto) nesnaží nehnuteľnosti užívať. Žalovanej nie je zrejmý kontext odkazu súdu na uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/115/2022 - 92 zo dňa 19.10.2022 pretože pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, v dôsledku čoho prihliadať na zmenu skutočností ktoré nastali po tomto dátume ani nie je možné a o návrhu protistrany na zrušenie neodkladného opatrenia musí rozhodnúť prvoinštančný súd. Súd bol povinný skúmať, či prišlo k zmene skutočností, ktoré nastali po nariadení neodkladného opatrenia a nie vychádzať z dôkazov, ktoré žalobkyňa priložila k svojmu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré sú navyše vyvrátené dôkazmi predloženými žalovanou a ktoré vyvracajú spolu s tvrdeniami žalovanej vlastné tvrdenia žalobkyne, ktoré žiadnym dôkazom nepodložila. Žalobkyňa ani doposiaľ svoje právo spoluvlastníka nevyužíva, v rodinnom dome súp. č. XX nebýva a ani od nariadenia neodkladného opatrenia (hoci ani len jeden deň nebývala), žalovaná preto nemôže ohroziť jej telesnú a ani duševnú integritu. Nariadené neodkladné opatrenie teda nechráni žalobkyňu, nemá pre ňu žiaden efekt a ani opodstatnenie, naopak výrazne obmedzuje žalovanú a jej maloletú dcéru J.. Aktuálne nie je dodržaný princíp proporcionality, a práva žalovanej vrátane dispozičného práva otca žalovanej ako spoluvlastníka, ktorý chce svojej dcére (žalovanej) a jej dcére umožniť obývať predmetnú nehnuteľnosť, sú výrazne obmedzené. Neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, ani že v dôsledku neodkladného opatrenia vznikne neprimeraná ujma strane, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana. Návrh žalobkyne nebol dôvodný od počiatku, avšak aktuálne s odstupom času od incidentu (jeden rok), bez produkcie žiadneho iného (novšieho alebo nového dôkazu o tvrdenom agresívnom správaní sa žalovanej, čím by mala byť ohrozená jej duševná a telesná integrita), už v žiadnom prípade nie je možné konštatovať potrebu naliehavosti zásahu súdu neodkladnou úpravou pomerov strán. Žalovaná namietala tiež absenciu riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil všetky relevantné skutočnosti a dôkazy podstatné pre rozhodnutie, čím prišlo k znemožneniu žalovanej uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd vec nesprávne právne posúdil a súčasne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalovaná preto navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 2.6.2022 č. k. 39C/29/2022 zruší a žalovanej prizná nárok na náhradu trov konania.
7. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej písomne nevyjadrila.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávneným subjektom - stranou v ktorej neprospech bolo uznesenie vydané (§ 359 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), prioritne skúmal, či proti odvolaním napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie je odvolanie prípustné a dospel k záveru, že odvolanie proti uzneseniu č. k. 39C/6/2023-28 zo dňa 3.3.2023 je potrebné odmietnuť, nakoľko bolo podané proti uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa.
9. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
10. Podľa nadväzujúceho § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
11. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
12. Odvolací súd môže rozhodnúť o odvolaní tak, že ho odmietne, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, rozhodnutie zmení alebo zruší. Bez toho, aby odvolací súd skúmal obsah napadnutého rozhodnutia, odvolací súd odvolanie v zmysle § 386 odmietne, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, d) nemá náležitosti podľa § 363 Civilného sporového poriadku, ak pre vady odvolania, nie je možné v odvolacom konaní pokračovať. Ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému prípustné nie je, odvolací súd takéto odvolanie odmietne. Podľa Civilného sporového poriadku je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ak to zákon pripúšťa. Zákon pripúšťa odvolanie proti uzneseniam, ktoré sú taxatívne vymenované v citovanom ustanovení § 357 CSP. Proti iným rozhodnutiam odvolanie nie je prípustné. Neprípustnosť odvolania teda znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu prvej inštancie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých je prípustné podať odvolanie proti uzneseniu treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom.
13. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že odvolateľka odvolaním napadla uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bol jej návrh na zrušenie neodkladného opatrenia zamietnutý. Takéto uznesenie nie je v zákonných ustanoveniach cit. § 357 CSP uvedené, z čoho vyplýva, že proti nemu nie je odvolanie objektívne prípustné. V zmysle ustanovenia § 357 písm. e) CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu o zrušení neodkladného alebo zabezpečovacieho opatrenia, teda proti uzneseniu vyhovujúcemu návrhu na zrušenie, čo nie je prejednávaný prípad, keďže odvolaním bolo napadnuté uznesenie o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.
14. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 5Obdo/37/2021 zo dňa 28. júla 2022, uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2023 pod č. 6/2023 uviedol, že: „Podľa ustanovenia § 357 písm. e) CSP je odvolanie prípustné len proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým súd zrušil neodkladné opatrenie alebo zabezpečovacie opatrenie podľa ustanovenia § 334 a § 335 ods. 1 CSP, t. j. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie návrh na zrušenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia zamietne.“ V odôvodnení tohto uznesenia najvyšší súd uviedol, že z ustanovenia § 357 CSP vyplýva, že zákonodarca zvolil niekoľko spôsobov vymedzenia prípustnosti odvolania, pričom precízne formuluje, či ide o uznesenie, vo vzťahu ku ktorému ide o akékoľvek procesné riešenie, alebo o uznesenie výlučne zamietajúce. Ak uvádza uznesenie o zrušení neodkladného opatrenia, a nie uznesenie o návrhu (tak ako to zodpovedá písmenu d/), potom je dôvodné dovodiť, že zámerom bolo umožniť odvolací prieskum len vtedy, ak nastane v trvaní neodkladného opatrenia zmena, t. j. nie vtedy, keď jeho dôvody stále trvajú, pričom postačuje, že sa s návrhom vysporiada (vzhľadom na osobitosť tohto inštitútu a jeho rýchlosť) len súd prvej inštancie.
15. Žiada sa dodať, že súd prvej inštancie nesprávne v danom uznesení poučil strany o možnosti podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Nesprávne poučenie strán o prípustnosti odvolania proti napadnutému uzneseniu zo strany súdu ale nezakladá procesnú legitimáciu na uplatnenie tohto opravného prostriedku, keďže jeho prípustnosť je ex lege vylúčená. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 362 ods. 3 poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie (opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním napadnutého rozhodnutia.
16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a tiež vyššie citované zákonné ustanovenia, odvolanie povinnej z neodkladného opatrenia smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, nevyhnutným tak bolo, aby odvolací súd odvolanie žalovanej s použitím ustanovenia § 386 písm. c) CSP, odmietol. Odvolací súd sa potom ďalej už nezaoberal odvolacími námietkami žalovanej, pretože vzhľadom na vyššie uvedené sú irelevantné.
17. V odvolacom konaní žalovaná podaním neprípustného odvolania zavinila výsledok odvolacieho konania spočívajúci v odmietnutí podaného odvolania, čo je výsledok obdobný zastaveniu konania. Žalobkyni tak vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 256 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 CSP), o ktorom v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, keďže týmto rozhodnutím sa predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bola žalobkyňa v odvolacom konaní pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.
19. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris).
20. Odvolací súd preto s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalobkyne rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.
21. Danou problematikou sa zaoberalo aj občianskoprávne kolégium NS SR pričom v uznesení č. 15 z 9.10.2018 prijalo právnu vetu podľa ktorej, ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.
22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol o náhrade trov odvolacieho konania tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania nepriznal.
23. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).