Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_46C-24-2024.pdf
PDF · 173.27 KB
Case nature
Area
Subarea
46C/24/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., IČO: 50 387 189, so sídlom Priemyselná 10, 038 52 Sučany, právne zastúpený: JUDr. Tomáš Zboja, advokát s.r.o., so sídlom Kuzmányho 4, Martin, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., IČO: 31 383 408, so sídlom Digital Park I, Eionsteinova 21, 851 01 Bratislava, právne zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 344,88 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 344,88 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 344,88 Eur od 2.6.2023 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresného súdu Banská Bystrica dňa 6.2.2024 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 20.3.2024 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 344,88 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 344,88 Eur od 2.6.2023 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.
2. Žalobca žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného pod č. 2360996 došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230278, priloženú v prílohe, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného. Oznámením o poistnom plnení, priloženom v prílohe, žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému, oznámenie prikladáme v prílohe. Žalobca opiera nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7 a § 15 ods. 1 zákona o PZP a v zmysle § 442 ods. 1 OZ.
3. Po vydaní platobného rozkazu v rámci upomínacieho konania (sp.zn. 16Up/298/2024 zo dňa 20.2.2024, žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu (č.l. 31). V podanom odpore žalovaný uviedol, že žalobca si uplatnil voči žalovanému nárok na refundáciu nájomného za prenájom náhradného vozidla zn. Hyundai i30CW, EČV: A. v trvaní od 27.4.2023 do 11.5.2023 vo výške 749,88 EUR (nájomné vo výške 49,99 EUR / deň x 15 dní). Žalovaný listom zo dňa 17.5.2023 priznal poškodenému náhradu účelne vynaložených výdavkov vo výške 405,- EUR (45,- EUR / deň x 9 dní). Zvyšnú časť uplatneného nároku vo výške 344,88 EUR žalovaný v celom rozsahu odmieta, a to z nasledujúcich dôvodov: Prvým je výška dennej sadzby nájomného, pretože má za to, že poškodený nemá nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených výdavkov za prenájom náhradného motorového vozidla, ktoré mu vznikli v súvislosti s poistnou udalosťou, ale iba tých, ktoré sú odôvodnené a účelné. Výška skutočnej škody je teda limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla. Pri ustálení účelnosti nákladov na požičanie náhradného vozidla je potrebné vychádzať z primeranosti ceny za nájom náhradného vozidla (s prihliadnutím na kategóriu vozidla). Žalovaný preto postupoval správne, keď žalobcovi poskytol poistné plnenie pri stanovení dennej sadzby nájomného vo výške 45,- EUR s DPH, a to na základe náhodne vybraných cenníkov autopožičovní v danej lokalite a v rozhodnom čase. Žalovaným určená priemerná sadzba denného nájomného bola stanovená s prihliadnutím na denné sadzby nájomného za požičanie vozidla rovnakej resp. podobnej kategórie (pri zohľadnení oprávnenej dĺžky nájmu v trvaní 9 dní): úpriemer: 45,- EUR s DPH. Žalobcom uplatnená cena denného nájmu náhradného vozidla (49,99 EUR) prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom vozidla rovnakej kategórie. Takúto cenu nájmu nemožno považovať za účelnú a nevyhnutnú. Druhým dôvodom je podľa názoru žalovaného dĺžka oprávnenej doby nájmu a sadzba za vykonané práce. Oprava poškodeného vozidla spočívala iba v jednoduchých opravárenských prácach, lakovaní a objednaní a dodaní náhradného dielu. Celkový čas opravárenských prác predstavoval podľa faktúry č. 2325351553 vystavenej servisom Galimex, s.r.o. iba 8,6 normohodín (10 ČJ = 1 hod), čo za žiadnych okolností nepredstavuje dôvod na opravu vozidla v trvaní 15 dní. Žalovaný akceptoval 9 dní oprávneného nájmu, pričom zohľadnil práce na poškodenom vozidle, ktoré trvali 8,6 normohodín, čo predstavuje 1,08 pracovných dní (8,6 normohodín / 8 hodinový pracovný deň). Napriek tomu, že práce na vozidle mohli byť s prehľadom a objektívne vykonané v rozsahu 2 dní, žalovaný akceptoval opravu vozidla v trvaní 9 dní (zohľadnil aj objednanie a dodanie náhradného dielu a zotrvanie vozidla v servise počas víkendu 29. a 30.4.2023). Vzhľadom na uvedené žalovaný priznal žalobcovi náhradu za primeranú dobu prenájmu náhradného vozidla v trvaní 9 dní. Žalobcovi tak patrí nárok na náhradu za prenájom náhradného vozidla vo výške 405,- EUR (nájomné vo výške 45,- EUR s DPH / deň x 9 dní), ktorý bol žalobcovi riadne vyplatený. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody za prenájom náhradného motorového vozidla e-mailovou správou zo dňa 11.5.2023. Žalovaný listom zo dňa 17.5.2023 splnil podmienku, ktorá v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania. Keďže žalovaný oznamovaciu povinnosť splnil v normatívnej lehote, nie je podľa § 11 ods. 8 ZoPZP povinný žalobcovi uhradiť úroky z omeškania. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobcovi vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle § 11 ods. 7 ZoPZP. Práve z tohto dôvodu, ak nedošlo medzi poistiteľom a poisteným k dohode o rozsahu plnenia, ako aj vtedy, keď je sporné, či došlo k poistnej udalosti alebo nie a vec je predmetom súdneho konania, vyšetrenie treba považovať za skončené dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím súdu.“. V nadväznosti na uvedené skutočnosti sa žalovaný domáha (ak žalobca podá návrh na pokračovanie v konaní), aby Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec súdu príslušnému na jej prejednanie podľa CSP. Žalovaný sa zároveň domáha, aby príslušný súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
4. Následne doručil vyjadrenie k odporu žalobca (č.l. 53), v ktorom navrhol pokračovanie na miestne príslušnom súde a k odporu konštatoval, že tento považuje za neopodstatnený. Zdôraznil, že prenájom náhradného vozidla je súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia
je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Náhrada škody má názoru plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla, a to po dobu opravy poškodeného vozidla. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodávame, že dňa 22.03.2023 v čase 11:50 došlo na ul. Jána Kalinčiaka – Areál SPSŠ v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Yeti, ev. č. B., spôsobenej poškodenej C. D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla BMW3, eč v. B., poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb – cesta do práce a z práce, rodinné nákupy v rámci okresu Žilina, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla HUYNDAI i30 CW, ev. č. A. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 264/214 zo dňa 27.04.2023. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 230278 zo dňa 11.05.2023, s dátumom splatnosti 25.05.2023 na sumu 749,88 €. Žalovaný dňa 17.05.2023 pristúpil k čiastočnej úhrade vzniknutej škody v sume 405,00 €, ktorú poukázal priamo na účet žalobcu. Poškodený ešte predtým uzatvoril so žalobcom dňa 11.05.2023 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 22.03.2023 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla, a to vo výške 344,88 €. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Poškodený má nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla až do doby, než bude môcť používať svoje vlastné vozidlo, t. j. do reparácie škody. Zo zásad pre reparáciu škôd vyplýva, že pokiaľ je to možné, je potrebné protiprávny stav, ktorý v dôsledku škody vznikol, odstraňovať tak, aby poškodený pociťoval následky škôd čo najmenej. Dokiaľ nie je škodlivý následok reparovaný navrátením do pôvodného stavu, protiprávny stav trvá a všetky náklady, ktoré je v súvislosti s trvajúcim protiprávnym stavom nutné vynaložiť, je možné považovať za vynaložené účelne a v priamej súvislosti so vzniknutou škodou. Dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ, tj., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia byť splnené súčasne, čo považujeme za preukázané. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považujeme za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jej vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného nemohol poškodený používať svoje motorové vozidlo a musel si zapožičať náhradné vozidlo po dobu jeho opravy, čo považujeme za preukázané v rámci dôkaznej povinnosti žalobcu. Náhradu nákladov vynaložených poškodeným účastníkom dopravnej nehody na
náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu a vyvolanú poistnou udalosťou – dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bol poškodený, právny predchodca žalobcu. V prejedávanej veci je potrebné vychádzať z celkovej dĺžky opravy, ako bola preukázaná predloženými listinami. Počas opravy poškodeného vozidla bol poškodený nútený si riešiť túto situáciu zabezpečením si náhradného vozidla, ktoré náklady s tým vzniknuté v tomto konaní žalobca riadne preukázal a máme za to, že tým uniesol dôkazné bremeno žalovaného nároku. Žalobca preto preukázal ujmu, ktorá spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za požičanie motorového vodila za obdobie po poistnej udalosti, k zapožičaniu ktorého bol poškodený nútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú sám nespôsobil, ale do ktorej sa vinou klienta žalovaného dostal, v dôsledku čoho vznikla poškodenej škoda. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Ako sme už uviedli, keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). Pokiaľ ide o dĺžku prenájmu náhradného vozidla priznanú žalovaným, došlo k neoprávnenému kráteniu poistného plnenia, nakoľko práve v dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo prevzaté autoservisom za účelom opravy, až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného vozidla poškodenému, pretože až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného spôsobené dopravnou nehodou. V súvislosti s otázkou, či bol samotný prenájom náhradného vozidla nutný, je potrebné uviesť, že poškodený prišiel o možnosť využívať svoje vlastné motorové vozidlo nie vlastným zavinením, ale zavinením klienta žalovaného. Náhradné motorové vozidlo využíval poškodený na ten istý účel, ako svoje vlastné poškodené vozidlo. Nie je preto možné spravodlivo požadovať, aby pre protiprávne konanie inej osoby bol obmedzený v užívaní svojho vlastníctva a aby upustil od svojho zaužívaného spôsobu fungovania. Žalovaný v odpore uvádza, že priznal náhradu nájomného len za 9 dní trvania nájmu, pričom poistné plnenie bolo znížené o nepriemernú dĺžku nájmu v rozsahu 6 dní. Žalovaný určil dĺžku prenájmu podľa neho v primeranej dobe s ohľadom na čas opravy poškodeného vozidla zohľadňujúci technologické postupy udávané výrobcom. Uvedené je možné považovať len za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal – žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Naproti tomu žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil faktúru servisu a zákazkový list servisu, z ktorých vyplýva, že oprava bola vykonávaná od 27.04.2023 až do 11.05.2023. Z predloženej zmluvy o nájme vyplýva, že poškodený mal zapožičané náhradné vozidlo len v čase, kedy nedisponoval svojim poškodeným vozidlom, ktoré sa nachádzalo v oprave. Vozidlo bolo do servisu za účelom opravy prevzaté dňa 27.04.2023 – v štvrtok, z opravy bolo vydané opravené vozidlo dňa 11.05.2023– v štvrtok. V tejto súvislosti poukazujeme aj na skutočnosť, že servis má cez víkend zatvorené, teda počas víkendov je možné len veľmi ťažko vykonávať opravy vozidla. Na obdobie, kedy sa vozidlo nachádzalo v servise (v čase od prevzatia vozidla) do ukončenia nájmu za náhradné vozidlo, pripadli 2 víkendy (celkovo 4 dni kedy servis reálne nemohol na vozidle vykonávať opravy). Servis vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom čase zohľadňujúc technologické postupy. Nesúhlasíme s tvrdením žalovaného, že oprava vozidla bola zbytočne zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádza v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla (žalovaný si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp. neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností, nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru, by sme dospeli do štádia, kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov... Tvrdenia žalovaného o neprimeranosti dĺžky opravy tak nič nemenia na faktickom obmedzení poškodeného, ktoré poškodený nedokázal ovplyvniť. V neposlednom rade je dôležité dať do pozornosti, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najrýchlejšiu opravovňu, resp. robil preukázateľne výber medzi servismi a požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Ďalej žalovaný svoj odpor odôvodňuje tým, že žalobcom uplatnenú dennú sadzbu vo výške 49,99 € bez DPH považuje vzhľadom na priemerné sadzby auto požičovní za neprimeranú a neúčelne vynaloženú, pričom uvádza, že cena uplatnená žalobcom prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom vozidla rovnakej kategórie. Opodstatnenosť a účelnosť dennej sadzby vyplýva z cenníka žalobcu, pričom v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017 vyjadril Krajský súd v Žiline
názor, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu, resp. robil preukázateľne VÝBER medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú tak, aby čo možno v najväčšej miere vyhovel poisťovni škodcu. Jednalo by sa o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Krátenie sadzby denného nájomného zo strany žalovaného považoval žalobca za nedôvodné. Žalobca poskytuje služby náhradného vozidla v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v danom mieste a čase sú jeho sadzby akceptované tak poisťovňami ako aj všeobecnými súdmi. Žalovaný si v danom prípade dennú sadzbu upravil na 45,- € s DPH/deň. Ak teda žalovaný namieta výšku a dôvodnosť žalobcom uplatnenej sadzby, je na ňom, aby poskytol súdu hodnoverné dôkazy, ktorými by podložil tieto svoje závery. To sa však v danom prípade nestalo, keďže žalovaný nepreukázal, že by fakturovaná sadzba za deň nájmu vo výške 49,99 € s DPH bola v danom mieste a čase neprimerane vysoká. Žalovaný v čase šetrenia poistnej udalosti nevykonal relevantný prieskum trhu na základe ktorého by mohol tvrdiť, že sadzba účtovaná žalobcom je značne nadhodnotená. Za takýto prieskum trhu nemožno považovať žalovaným „ad hoc“ účelovo predložené neúplné internetové cenníky, z ktorých nevyplýva presná suma, ktorú by poškodený prenajímateľovi nakoniec zaplatil. Žalovaný k týmto ani len nepredložil všeobecné obchodné podmienky, a teda na cenníkoch uvádzaná suma zaiste nie je konečná. . V prejednávanom prípade sa žalovaný sám rozhodol považovať ním uvedenú cenu za obvyklú, keď len účelovo vybral najlacnejšie a najmä neúplné internetové ponuky. Žalovaný za účelom preukázania neprimeranosti dennej sadzby nájmu súdu predložil iba neúplné cenníky internetových autopožičovní, ktoré nemožno považovať za hodnoverný dôkaz. Okrem iného, žalovaný nepreukázal DOSTUPNOSŤ ponúkaných vozidiel v danom mieste a čase, prípadne podmienky prenájmu. Aj podľa Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/40/2021 žalovaným predložené najlacnejšie internetové cenníky nemožno považovať za objektívny a úplný prieskum trhu, keďže predmetné cenníky neodzrkadľujú skutočné náklady, ktoré poškodený musí v takomto prípade vynaložiť. Namietame ich pravdivosť a to najmä pokiaľ ide o SKUTOČNÉ NÁKLADY, ktoré poškodený musí v takomto prípade vynaložiť. V prvom rade je teda potrebné skúmať a namietať samotnú dostupnosť vozidla, t.j. či konkrétna autopožičovňa mala predmetné vozidlo v danom čase a najmä v danom mieste k dispozícii, či vozidlo obdobné poškodenému vozidlu aktuálne neprenajímala a či by poškodenému napokon nedoúčtovala ďalšie náklady spojené s pristavením vozidla v mieste, kde je to potrebné. V prípade väčšiny internetových ponúk a aj predložených ponúk je potrebné, aby poškodený zložil vopred depozit. V našom prípade nie. Vo väčšine prípadov je poškodený povinný zaplatiť nájomné vopred.. Ďalšie podmienky, ktoré sú pri internetových autopožičovniach brané do úvahy pri stanovení ceny, je vek vodiča, dĺžka vodičského oprávnenia, prípadne ďalšie skutočnosti. Za rovnakých zmluvných podmienok by potom cena nájmu bola v konečnom dôsledku oveľa vyššia ako tá, ktorá je požadovaná v prejednávanej veci. Pri stanovení sadzby denného nájomného je tak potrebné zaoberať sa rôznymi faktormi, ktoré majú vplyv na konečnú cenu, ako aj na to v akom rozsahu je potom poškodený v dôsledku dopravnej nehody, nie z jeho viny, obmedzený. Navyše nepovažujeme za správne, aby si poisťovňa vinníka pri niektorých prípadoch sama stanovila obvyklú cenu v danom mieste a čase. Nepovažujeme to za správne a ani za zákonné. V tomto prípade sa žalovaný rozhodol považovať ním vypočítanú sadzbu za cenu obvyklú, s čím nesúhlasíme a namietame to. Žalovaný predložil na podporu svojich tvrdení cenník spoločnosti Delta rental car, z ktorého vyplýva, že poškodený by bol povinný vopred zaplatiť zálohu vo výške 400,- €, rovnako tak je potrebné vopred platiť zálohu vo výške 170,- € aj v MKcar, u žalobcu nie je potrebné aby poškodený hradil vopred zálohu. Účelnosť nákladov na nájom náhradného vozidla, okrem samotného faktu, že poškodený nemohol používať vlastné vozidlo, poškodené pri poistnej udalosti, bola preukázaná vyhlásením poškodeného ako nájomcu v zmluve o nájme. V neposlednom rade uviedol, že doba nájmu rozhodne nebola ponechaná na ľubovôli poškodeného či servisu, nakoľko na jednej strane servis potrebuje zrealizovať a ukončiť opravu čo najskôr tak, aby mu boli zaplatené náklady na opravu, na druhej strane aj sám poškodený má záujem na tom, aby mal svoje vozidlo čo najskôr k dispozícii. Neexistuje žiaden dôvod na to, aby poškodené vozidlo nezmyselne stálo v servise za účelom predlžovania nájmu tak, ako sa to snaží vykresliť žalovaný. Žalovaný tento svoj nelogický, ba až absurdný predpoklad nijako nepreukázal. K namietaným úrokom z omeškania zo strany žalovaného žalobca poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov vyššieho stupňa. V závere požiadal o pokračovanie v konaní na príslušnom súde, ktorým je Okresný súd Žilina.
5. Dňa 22.4.2024 doručil vyjadrenie k veci žalovaný (č.l. 74), v ktorom zotrval na nedôvodnosti žaloby. Poškodený nemá z poistenia zodpovednosti nárok na náhradu akýchkoľvek vynaložených nákladov, ktoré vznikli v dôsledku poistnej udalosti. Pri nároku na náhradu za prenájom motorového vozidla je totiž nevyhnutné skúmať ich nutnosť a účelnosť. Výška skutočnej škody, ktorá spočíva vo vynaložení
nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla, je preto limitovaná nutnosťou a účelnosťou vynaložených nákladov za požičané motorové vozidlo. Poukázal na rozhodnutia NS ČR ako aj NS SR. Prezentované závery sú logickým premietnutím zákonného ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poisťovateľ je povinný titulom nájmu náhradného vozidla uhradiť z povinného zmluvného poistenia iba škodu, ktorej zodpovedá nájomné vynaložené účelne a v primeranej dĺžke trvania nájmu. Ak poškodený zaviní, že sa výška tejto škody zvýši, zodpovednosť za takéto zvýšenie nesie sám. Ak si tak poškodený neúčelne prenajme náhradné vozidlo alebo vlastným zavinením zvolí prenájom náhradného motorového vozidla, ktorého cena je neprimeraná (predražená) oproti prenájmu totožných motorových vozidiel v iných autopožičovniach, nepatrí mu nárok na náhradu takejto škody. Ak by sme akceptovali názor žalobcu, že žalovaný je povinný nahradiť poškodenému akékoľvek výdavky vzniknuté v súvislosti s poistnou udalosťou, tak by sme aprobovali záver, podľa ktorého by dochádzalo k zneužívaniu škodovej udalosti na „bezplatný prenájom“ iného vozidla. Takýmto konaním by sa iba „umelo“ navyšovali náklady za prenájom náhradného motorového vozidla, a teda výšky škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorú má žalovaný (ako poisťovateľ) uhradiť, čo je neakceptovateľné. O to viac, že poškodený využíva de facto bezplatný nájom náhradného vozidla a v jeho majetkovej sfére tak nedochádza k žiadnej škode (o tom svedčí samotný právny vzťah medzi ním a žalobcom). Navyše, je povinnosťou poškodeného preukázať, že si náhradné vozidlo požičal účelne. Musí preukázať prečo a z akého dôvodu bol nútený prenajať si náhradné vozidlo. Žalovaný v tejto súvislosti l poukázal na objektívne skutočnosti, ktoré vedú k záveru o tom, že náklady za nájom náhradného vozidla nemožno v prejednávanej veci považovať za účelné. Pri účelnosti nákladov je totiž potrebné vychádzať z časového a z cenového hľadiska. Časové hľadisko zohľadňuje celkovú dobu trvania nájmu. Cenové hľadisko zohľadňuje primeranosť jednotkovej ceny za prenájom vozidla. Účelnosť nákladov sa striktne kvalifikuje v každom individuálnom prípade. Žalobcom uplatnená cena náhradného vozidla prevyšuje priemerné ceny iných požičovní za nájom identickej značky a modelu vozidla, aké bolo pri poistnej udalosti poškodené. Cenníky predložené žalovaným sú hodnoverné, voľne dostupné a preukazujú pravdivosť jeho likvidačného stanoviska. Škoda spočívajúca v nepriznanom rozdiele medzi fakturovanou sadzbou a primeranou sadzbou bola preto odôvodnene vyhodnotená ako nemajúca príčinnú súvislosť s poistnou udalosťou. V tejto súvislosti žalobca síce spochybňuje cenníky predložené žalovaným, avšak sám nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých by vyplývalo, že ním fakturovanú dennú sadzbu nájomného možno považovať za primeranú. V časti oprávnenej dĺžky nájmu náhradného vozidla žalovaný opätovne poukazuje na to, že fakturovaná doba poskytnutia náhradného vozidla je časovo neprimeraná a namieta neúčelnosť nájmu nad rozsah 9 dní. V zmysle rozhodovacej praxe súdov poškodený síce nie je povinný robiť výber najlacnejšieho servisu, resp. servisu poskytujúceho opravu najrýchlejšie, avšak postup servisu nemôže byť s prihliadnutím na charakter opravy neobvyklý. V tomto prípade je dĺžka trvania opravy poškodeného vozidla zjavne neobvyklá, obzvlášť s prihliadnutím na charakter opravárenských prác, spočívajúcich iba v jednoduchých opravárenských prácach, lakovaní, objednaní a dodaní náhradného dielu. Opravárenské práce na poškodenom vozidle trvali iba 8,6 normohodín, čo predstavuje 1,08 pracovných dní. Napriek tomu žalovaný akceptoval opravu vozidla v trvaní 9 dní. Zohľadnil pritom aj časové hľadisko objednania a dodania náhradného dielu a zotrvania vozidla v servise počas víkendu. Vzhľadom na uvedené je priznaná doba nájmu v trvaní 9 dní primeraná. Na preukázanie primeranej dĺžky zotrvania vozidla v autoservise, so zohľadnením technologického postupu pri jeho oprave, žalovaný v zmysle § 206 CSP navrhuje vyžiadanie odborného vyjadrenia od odborne spôsobilej osoby.
6. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 22.5.2024 (č.l. 81) a tvrdil, že dobu opravy vozidla a čas jeho odovzdania poškodený nemal možnosť ovplyvniť, preto ani k tejto dobe zodpovedajúca doba prenájmu náhradného motorového vozidla nebola situáciou, že by tu nebola daná nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov v súvislosti so zabezpečením zaužívaného sociálneho komfortu poškodeného. Zdôraznil, že poškodený si náhradné vozidlo požičal iba na obdobie, kedy sa jeho poškodené vozidlo nachádzalo v servise, pričom dĺžku opravy vozidla a jeho odovzdanie ovplyvniť nemohol. Ako to vyplýva z predložených dôkazov, škoda sa stala dňa 28.03.2022, dňa 11.04.2022 bolo vozidlo prijaté do servisu za účelom opravy a dňa 29.04.2022 bolo poškodenému zo servisu vydané jeho opravené motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval len po dobu, kedy poškodený preukázateľne nedisponoval svojim poškodeným vozidlom, nakoľko toto sa nachádzalo v servise za účelom opravy v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 28.03.2022. Zo zmluvy o nájme nepochybne vyplýva, že vozidlo bolo poškodeným využívané na dochádzanie do práce a na súkromné účely v rámci
mesta Žilina, rovnako tak z nej vyplýva, že poškodený nevlastnil iné motorové vozidlo a ani nemal možnosť využívať iné motorové vozidlo. Nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za dobu opravy poškodeného vozidla vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo v oprave. Máme za to, že žalobca teda preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou si poškodený zapožičal náhradné motorové vozidlo a teda aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidla za obdobie, kedy sa vozidlo poškodeného nachádzalo v oprave. Uplatnený nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na náhradu škody v zmysle ust. § 420 OZ, tj., okrem vzniku škody a protiprávneho úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou. Zákonom stanovené predpoklady zodpovednosti za škodu: a/ porušenie právnej povinnosti – existencia protiprávneho úkonu, b/ vznik škody ako majetkovej ujmy; c/ existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d/ zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil), tieto musia byť splnené súčasne, čo považujeme za preukázané. Žalovaný vo vyjadrení ďalej uvádza, že poškodený je povinný preukázať prečo a z akého dôvodu bol nútený prenajať si náhradné vozidlo. Zo zmluvy o nájme nepochybne vyplýva, že poškodený potreboval náhradné motorové vozidlo na cestu do a z práce a na vykonávanie nákupov, pričom poškodený nevlastnil iné motorové vozidlo a ani nemal možnosť využívať iné motorové vozidlo. Avšak najpodstatnejším dôvodom, pre ktorý bol poškodený nútený prenajať si náhradné vozidlo je to, že v dôsledku škodovej udalosti, ktorú zavinil klient žalovaného prišiel o možnosť využívať svoje motorové vozidlo počas obdobia, kedy sa jeho vozidlo nachádzalo v servise za účelom opravy. Argumentáciu žalovaného vo vzťahu k dĺžke opravy poškodeného motorového vozidla považujeme za irelevantnú, lebo práve do stavu, do ktorého sa poškodený dostal a ktorý zavinil klient žalovaného, nemožno nepriaznivosť tohto stavu pripisovať na ťarchu poškodeného práve neprimeraným zaťažovaním v tom, aby hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou opravy. Takýmto prístupom by bol poškodený neprimerane a aj nedôvodne zaťažovaný, keďže už stav poškodenia jej vozidla dopravnou nehodou je záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Tvrdenia ohľadom „neprimeranosti“ dĺžky opravy je nutné považovať len za ničím nepodložené tvrdenie žalovaného, ktoré nijakým spôsobom nepreukázal – žalovaný nepreukázal, že dĺžka opravy bola neprimeraná. Naproti tomu žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, keď súdu predložil dôkazy, z ktorých vyplýva, že oprava bola vykonávaná od 27.04.2023 až do 11.05.2023, kedy bolo odovzdané poškodenému jeho opravené motorové vozidlo. V tejto súvislosti poukazujeme aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10Co/93/2019 zo dňa 30.10.2019, podľa ktorého NEMOŽNO časové trvanie vykonania jednotlivých čiastkových opravných prác na poškodenom vozidle stotožniť s nutnosťou ponechania poškodeného motorového vozidla za účelom jeho komplexnej opravy v servise. Servis vykonával opravu vozidla podľa technologických postupov, pričom opravu vozidla sa snažil vykonať v čo najkratšom čase zohľadňujúc technologické postupy. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že oprava vozidla bola zbytočne zdĺhavá. A rovnako tak nie je možné prijať záver žalovaného, že pokiaľ sa vozidlo nachádza v servise dlhšie, ako je podľa žalovaného primeraná doba opravy vozidla (žalovaný si totiž sám určuje aká doba opravy je primeraná a aká neprimeraná bez toho, aby primeranosť, resp. neprimeranosť akokoľvek preukázal) z dôvodu existencie objektívnych skutočností, nie je možné za túto „dlhšiu dobu“ priznať poškodenému, resp. žalobcovi poistné plnenie. Prijatím takéhoto záveru, by sme dospeli do štádia, kedy by poisťovne krátili takmer každé poistné plnenie, nakoľko je len veľmi nepravdepodobné, že pri vykonávaní opravných prác sa v autoservisoch nevyskytnú také objektívne skutočnosti, ktoré by opravu predĺžili, ako napríklad čakanie na náhradné diely, víkendy, sviatky, pracovná vyťaženosť servisov.... K prenájmu motorového vozidla bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Zároveň nie je možné spravodlivo požadovať, aby si poškodený v takejto situácii robil prieskum trhu o najnižšom nájomnom za poskytnutie náhradného motorového vozidla. Poistnou udalosťou bol poškodenému vnútený určitý skutkový a právny stav, ktorý ak musel riešiť zapožičaním si náhradného motorového vozidla, tak náklady nájomného z takéhoto stavu vzniknuté sú nákladmi, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi v rámci vzniku poistnej udalosti zaplatiť. Keďže poškodený z objektívnych príčin nemohol v rozhodnom období svoje vozidlo po dobu opravy užívať, po celý tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné. Internetové cenníky, ktoré do konania predložil žalovaný, a na ktoré sa odvoláva nemožno považovať za rozhodné. Z cenníku spoločnosti Delta rental car, vyplýva, že poškodený by bol povinný vopred zaplatiť zálohu vo výške 400,- €, rovnako tak je potrebné vopred platiť zálohu vo výške 170,- € aj v MKcar, u žalobcu nie je potrebné aby poškodený hradil vopred zálohu. Máme za to, že v budúcnosti predložené odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok určite nebude zohľadňovať individuálne skutkové okolnosti danej
veci napr. pracovnú vyťaženosť konkrétneho autoservisu v rozhodnom období, dostupnosť pracovných nástrojov potrebných na opravu vozidla a ďalšie skutočnosti majúce vplyv na trvanie opravy v autoservise (obdobne rozsudok Krajského súdu v Trenčíne 27Co/81/2021). Oprava každého jednotlivého vozidla v servise sa rieši individuálne a je ovplyvnená viacerými faktormi, uvádzanými vyššie, ktoré odborné vyjadrenie alebo znalecký posudok, ktoré žalovaný predloží nebude zohľadňovať. Uplatnené náklady za prenájom náhradného vozidla zodpovedajú obmedzeniu poškodeného, a tieto boli účelné a nutné, tj. vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody (dopravnou nehodou). Ak by sme prijali argumentáciu žalovaného, potom by muselo byť krátené každé poistné plnenie v súvislosti so zapožičaním náhradného vozidla, nakoľko nie je možné v žiadnom servise zabezpečiť opravu vozidiel bez čakania na uvoľnenie servisného miesta po predchádzajúcej oprave a prípravy servisného miesta na ďalší servisný zásah ďalšieho vozidla. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti máme za to, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žiadame súd, aby rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 344,88 € s prísl. ako aj náhradu trov konania v rozsahu 100%.
7. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 26.6.2024, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu, iba za účasti ich právnych zástupcov. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na doterajších vyjadreniach a žiadal, aby súd žalobe vyhovel. Právna zástupkyňa žalovaného rovnako zotrvala na písomnej argumentácii a trvala na vypracovaní odborného vyjadrenia za účelom posúdenia dĺžky doby nájmu. Tento návrh na vykonanie dokazovania súd zamietol z dôvodu jeho neúčelnosti a nehospodárnosti. Súd má za to, že dĺžka doby opravy poškodeného vozidla je subjektívnou skutočnosťou a vplýva na ňu viacero faktorov, a to dostupnosť náhradných dielov, časová vyťaženosť zamestnancov autoservisu a (nielen) náročnosť realizovanej opravy. Ani prípadným odborným vyjadrením nemožno podľa názoru súdu dospieť k všeobecnému konštatovaniu o dĺžke doby nájmu práve s ohľadom na premenné, ktoré na ňu vplývajú. Súd následne upustil od oboznamovania s listinnými dôkazmi v súlade s § 204 CSP a vec posúdil bol nižšie citovaných zákonných ustanovení:
8. Podľa článku 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
9. Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“): 1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
10. Podľa § 525 ods. 1 a 2 OZ: 1) Postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. 2) Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
11. Podľa § 526 ods. 1 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
12. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.
13. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla: (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
14. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlo: Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
15. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončenie prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatné rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota.
16. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka/.
17. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
18. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“) uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
19. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákon č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
20. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
21. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporné a preukázané, že dňa 22.3.2023 došlo v Žiline ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Škoda Yeti ev. č. B. XXX C. spôsobenej poškodenej C. D.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla BMW 3 ev.č. B. XXXXX, poisteného v poisťovni žalovaného. Uvedené vyplýva zo správy o nehode (č.l. 7). V dôsledku uvedeného bola poškodená, C. D., nútená užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb – na súkromné účely, a to zapožičaním si náhradného motorového vozidla Hyundai i30, prenajatého u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 264/214 zo dňa 27.4.2023. Z faktúry vystavanej autoservisom (GALIMEX, č.l. 9) vyplýva, že servis prevzal poškodeného vozidlo 27.4.2023 a odovzdal dňa 11.5.2023. Zo zmluvy o prenájme vozidla č. 264/241 zo dňa 27.4.2023 (č.l. 9 rub) mal súd za preukázané, že poškodená si prenajala vozidlo značky Hyundai i30 u žalobcu, kde bola dohodnutá denná sadzba nájmu 50,- Eur. Z faktúry č. 351553 zo dňa 11.5.2023 vyplýva, že poškodená si nechala opraviť vozidlo v servise Galimex, s.r.o., kde jej bola vystavená dňa 11.5.2023 faktúra vo výške 911,60 Eur. Z faktúry žalobcu č. 230278 zo dňa 11.5.2023 (č.l. 10 rub) vyplýva, že poškodenej bolo vyúčtované nájomné za prenájom náhradného vozidla vo výške 749,88 Eur pozostávajúci z 15 dní nájmu, t.j. od 27.4.2023 do 11.5.2023 pri sadzbe denného nájomného v sume 41,86 Eur bez DPH. Uvedené skutočnosti mal súd za preukázané a nesporné.
22. Poškodená následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.5.2023 (č.l. 13) postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 11.5.2023 (č.l. 13) nepochybne vyplýva predmet - pohľadávka vo výške 749,88 Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 749,88 Eur, ktorá zodpovedá faktúre č. 230278. V bode č. 5. zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. Súd v tomto bode konštatuje, že postúpená môže byť iba existujúca pohľadávka, aj premlčaná, a tiež budúca pohľadávka, pokiaľ je určitá, identifikovateľná. „Podmienkou platnosti zmluvy je, aby išlo o existujúcu, určitú a identifikovanú pohľadávku“ (citované z Uznesenia ÚS SR sp.zn. II ÚS 165/2017 ). Na základe uvedeného súd konštatuje, že postúpenie pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným bolo platné a vyplýva z neho aktívna legitimácia žalobcu v spore. Poškodená listom zo dňa 11.5.2023 (č.l. 12 rub) oznámila žalovanému, že pohľadávku v sume 749,88 Eur postúpila na žalobcu, čo vyplýva z podacieho lístka na č.l. 14-15.
23. Pasívna legitimácia žalovaného je daná a nesporne vyplýva zo skutočnosti, že poškodený bol v rozhodnom čase poistený u žalovaného, čo v priebehu sporu samotný žalovaný nenamietal, a tak to súd považuje za nesporné. Okrem toho súd poznamenáva, že žalovanému bolo preukázateľné oznámené postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu, nakoľko žalovaný plnil sumu 405,- Eur priamo žalobcovi, čo vyplýva z oznámenia o poistnom plnení (č.l. 16).
24. Po konštatovaní, že aktívna legitimácia žalobcu je daná, sa súd zaoberal samotným žalobným nárokom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že na základe vyššie uvedenej škodovej udalosti (medzi stranami bola nesporná), si poškodený prenajal u žalobcu náhradné vozidlo. Na tento účel so žalobcom uzavrel Zmluvu o prenájme náhradného vozidla, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 27.4.2023 do 11.5.2023. Predmetom prenájmu bolo motorové vozidlo značky Hyundai i30 za nájomné v sume 50,- Eur za deň vrátane DPH. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 17.5.2023 vyplýva, že žalovaný z uplatnenej sumy 749,88 Eur ako dôvodnú uznal (a uhradil) žalobcovi sumu 405,- Eur (č.l. 13-14). V odôvodnení uviedol, že krátil výšku denného nájomného zo sumy 50,- Eur s DPH na 45,- Eur s DPH a dĺžku doby nájmu z 15 dní na 9 dní. Krátenie denného nájomného odôvodnil prieskumom trhu a dobu nájmu odôvodnil účelnosťou vo vzťahu k rozsahu vykonanej opravy. Medzi stranami bola sporná výška nájomného ako aj dĺžka doby nájmu, ktorá trvala 15 dní. Žalovaný v prvom rade namietal, že nešlo o účelnú a primeranú dobu nájmu a poukázal na to, že z faktúry vystavenej autoservisom vyplýva, že vozidlo bolo reálne opravované v trvaní 8,6 normohodín, čo reálne predstavuje necelé dva pracovné dni. Ako dôvodnú však vyhodnotil dobu nájmu 9 dní, pričom zohľadnil aj potrebu zabezpečenia náhradných dielov, dobu opravy a nemožnosť vykonať opravy cez víkendy. K prvému kráteniu poistného plnenia spočívajúcemu v dĺžke doby nájmu súd konštatuje, že samotný žalovaný iba na základe vlastných úvah krátil dĺžku doby nájmu, pričom je nesporné, že poškodený nemal reálny vplyv na dĺžku doby nájmu. Je tiež potrebné zohľadniť, že v priebehu doby opravy boli dva víkendy a dva štátne sviatky, t.j. reálne bolo vozidlo poškodenej v autoservise s potrebou opravy a výmeny poškodených dielov v trvaní 9 dní. Podľa názoru súdu nemožno od poškodeného požadovať, aby sám z vlastných prostriedkov hradil náklady nájmu náhradného vozidla. Rovnako nemožno na jeho ťarchu krátiť nájomné za dobu nájmu náhradného vozidla v súvislosti s dĺžkou opravy jeho vlastného vozidla, ktoré bolo poškodeného konaním poistenca žalovaného. Poškodený nemal žiadnu možnosť ovplyvniť dobu opravy vozidla, keď je zrejmé, že po škodovej udalosti dňa 22.3.2023 odovzdal svoje poškodené vozidlo autoservisu dňa 27.4.2023 a zároveň v deň ukončenia opravy a predloženia faktúry, t.j. dňa 11.5.2023, si svoje vozidlo prevzal a náhradné vozidlo odovzdal žalobcovi ako prenajímateľovi. V konaní poškodeného nemožno vzhliadnuť žiadne protiprávne konanie či konanie v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko náhradné vozidlo začal používať až po odovzdaní vlastného vozidla autoservisu, i keď vozidlo bolo poškodené už 22.3.2023. Svojvoľné krátenie dĺžky doby nájmu žalovaným nemá oporu v zistenom stave ani jeho odôvodnení žalovaným. Naopak, žalovaným krátenú dobu nájmu súd považuje za nedôvodnú a nepreukázanú, nakoľko v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Pokiaľ totiž žalovaný tvrdil, že dĺžka doby nájmu je neprimerane dlhá a odvodil ju od údajov výrobcu, nenavrhol a ani nepredložil súdu taký dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie preukazoval. Vo vzťahu k návrhu žalovaného na vypracovanie odborného vyjadrenia súd poukazuje na to, že tento návrh z dôvodov uvedených v odseku 7 odôvodnenia zamietol ako nedôvodný a nehospodárny. Odborné vyjadrenie vo všeobecnosti môže konštatovať potrebnú dobu opravy, no nezohľadňuje individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd má za to, že žalovaný, ktorého v tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno, toto v konaní neuniesol vo vzťahu k nim svojvoľne krátenej dĺžke doby nájmu. Dokazovanie (návrhy naň) nemali smerovať k určeniu
(všeobecne) primeranej dĺžky zotrvania vozidla v autoservise ako to požadoval žalovaný (č.l. 76), ale mal preukázať, že dĺžka opravy poškodeného vozidla v autoservise bola neprimeraná (napr. dopytom na autoservis k dôvodnosti dĺžky doby nájmu v tomto konkrétnom prípade a pod.). Naopak, žalobca preukázal súdu objektívne skutočnosti – trvanie nájomného vzťahu k náhradnému vozidlu, ktoré bolo reálne kratšie ako samotná doba opravy poškodeného vozidla.
26. Okrem toho žalovaný krátil poistné plnenie titulom uplatnených nárokov za nájomné náhradného vozidla aj vo vzťahu k výške denného nájomného. V zmysle zmluvy bolo dohodnuté denné nájomné 50,- Eur vrátane DPH, čo predstavuje za 15 dní nájmu sumu 750,- Eur. Podľa faktúry žalobcu zo dňa 11.5.2023 si žalobca ako prenajímateľ vyúčtoval za 15 dní doby nájmu nájomné vo výške 749,88 Eur, pričom rozdiel spočíval vo výpočte DPH (denné nájomné bez DPH vo výške 41,86 x 15 dní x 20 % DPH). Žalovaný uhradil žalobcovi iba 405,- Eur, pričom vychádzal z vlastného výpočtu, v ktorom za primerané denné nájomné považoval sumu 45,- Eur s DPH čo vynásobil počtom dní nájmu (9), ktoré vyhodnotil ako účelné. Krátenie denného nájomného odôvodnil tým, že vychádzal z porovnania cenníkov konkurenčných prenajímateľov v obdobnej lokalite. Z priloženého cenníka spoločnosti DELTA vyplýva, že je výška denného nájomného pri 8-14 dní vo výške 46,- Eur vrátane DPH a je potrebné uhradiť zálohu 400,- Eur. Z cenníka spoločnosti MKcar vyplýva, že za vozidlo Hyundai i30 je denné nájomné vo výške 37,- Eur za 8-11 dní nájmu. Ceny uvedených vybraných spoločnosti spriemeroval a dospel k výške denného nájomného v sume 45,- Eur. Súd konštatuje, že uvedený postup žalovaného nie je dôvodný. Nie je predsa povinnosťou poškodeného, aby v čase, keď sám ostal bez vlastného vozidla (bez vlastnej viny, konaním inej osoby) prácne vyhľadával ponuky rôznych spoločnosti, ktoré by mu zapožičali vozidlo po dobu opravy jeho poškodeného vozidla. Zároveň v prípade uvedených cien, na ktoré žalovaný poukazuje, sú ceny denného nájomného odvodené od viacerých premenných (trvania doby nájmu, uhradenia zálohy, a pod.). Súd má za to, že práve poškodený je tým subjektom, ktorý bol poškodený na svojich právach a nemá žiadnu zákonnú či morálnu povinnosť hľadať pre poisťovňu najvhodnejšiu alternatívu pre zapožičanie náhradného vozidla. Aj túto námietku žalovaného súd preto považuje za nedôvodnú.
27. Žalovaný opakovane tvrdil, že jeho povinnosťou je uhradiť iba nutné a účelne vynaložené prostriedky v súvislosti so vzniknutou škodou. „Skutočnou škodu podľa ustálenej súdnej praxe je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer, resp. individuálne výpočty poisťovne o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybratom okruhu požičovní prostredníctvom internetu,...“ (rozsudok OS BA I zo dňa 06.06.2017, č.k. 27Cb/39/2012, rozs. KS v BA zo dňa 05.05.2015, sp.zn. 2Cob/134/2014,...) Je nepochybné, že poškodený mal prenajaté náhradné vozidlo z dôvodu poškodenia jeho vozidla, v dôsledku čoho je jeho nárok voči žalovanému opodstatnený, čo medzi stranami nebolo sporné a namietané. Je však nutné súhlasiť so žalovaným, že musí ísť o náklady vynaložené nutne a účelne. Súd má za to, že nepochybne ide o náklady vynaložené nutne, keďže poškodený si prenajal vozidlo v dôsledku poškodenia jeho vlastného vozidla a tieto náklady spojené s prenájmom sú kryté povinne zmluvným poistením žalovaného. K dôvodnosti a účelnosti samotného prenájmu náhradného vozidla súd konštatuje, že poškodený je ten, ktorý bol následkom škodovej udalosti, ktorú sám nespôsobil, ukrátený na svojom majetku a musel znášať jeho následky spojené so zabezpečovaním náhradného vozidla, obstaraním jeho opravy a prevzatia.
28. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že bolo zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia. Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného. Škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu, prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda v majetkovej sfére poškodeného ako
právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla nereparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.
29. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená. (R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...). K tomuto súd poznamenáva s odkazom na aktuálnu rozhodovaciu prax a judikatúru, že súd prax sa zaoberala aj účelnosťou doby nájmu náhradné vozidla, keď v náleze ÚS SR sp. zn. III. ÚS 602/2022 konštatuje: „Krajský súd v odôvodnení namietaného rozsudku určil moment zániku účelnosti nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla poškodeným v závislosti od toho, či ide o škodu čiastočnú alebo totálnu. V prípade čiastočnej škody krajský súd dospel k záveru, že účelnosť nákladov spojených s užívaním náhradného vozidla zaniká momentom, keď došlo k ukončeniu opravy havarovaného vozidla, de facto vtedy, keď sa opravené vozidlo dostane do dispozičnej sféry poškodeného na ďalšie používanie. V tejto časti sa ústavný súd s názorom krajského súdu stotožňuje“. Obsahom tohto rozhodnutia je posudzovanie totálnej škody na vozidle poškodeného, no v širšom kontexte v ňom Ústavný súd výslovne uvádza, že aj doba od momentu oznámenia poisťovne o ukončení likvidácie škodovej udalosti [a o výške poistného plnenia podľa § 11 ods. 6 písm. a) zákona o PZP, resp. poukázania finančných prostriedkov] je relevantnou na účely vyhodnotenia účelnosti doby nájmu. S akcentom na prejednávanú vec potom súd konštatuje, že celková doba nájmu náhradného vozidla počas opravy poškodeného vozidla je relevantná až do času jeho odovzdania poškodenému, v danom prípade sa faktúra za opravu vystavila dňa 11.5.2023 a v ten istý deň poškodená náhradné vozidlo vrátila.
30. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 405,- Eur je potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 344,88 Eur uplatnená dôvodne (celková uplatnená suma za dobu nájmu 749,88 Eur - priznaná suma 405,- Eur = žalovaná istina 344,88 Eur), a toto právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.
31. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie poistného plnenia, t.j. od 2.6.2023 do zaplatenia. Žalobca nárok na úrok z omeškania uplatnil v zmysle § 11 ods. 8 zákona o PZP. Súd má za to, že žalovaný uhradil časť poistného plnenia dňa 17.5.2023 a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 1.6.2023. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je tak žalovaný podľa názoru žalobcu v omeškaní od nasledujúceho dňa. Výška úroku z omeškania 9,25 % ročne je súdu známa z jeho činnosti, a tak súd žalovaného zaviazal okrem zaplatenia istiny 344,88 Eur aj na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne z tejto sumy od 2.6.2023 do zaplatenia. Vo vzťahu k nároku na zákonný úrok z omeškania sa súd stotožňuje s právnym názorom žalobcu, ktorý poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax a zjednotenie právneho názoru Ústavným súdom SR v rozhodnutí II ÚS 214/2020 a II. ÚS 215/2020, uznesení NS SR zo dňa 23.02.2022 sp.zn. 3Obdo/27/2021 a iné.
32. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, a tak žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.