Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: X.. K. Š., R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX N. K. Č..XXX, proti žalovanému: ALEX s.r.o. Prešov, IČO: 317 249 90, so sídlom Tomášikova 58, 080 01 Prešov, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Malacky sp.zn. -167 zo dňa 11.11.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Odvolací súd žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej znenie je uvedené priamo vo výroku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Žalobou doručenou Okresnému súdu Malacky dňa 07.03.2020 sa žalobca domáha nahradenia prejavu vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej znenie je uvedené v petite žaloby vo výroku I.. Predmetom kúpy mali byť pozemky v katastrálnom území N. K., resp. príslušné spoluvlastnícke podiely žalobcu na nich (ďalej len „Nehnuteľnosti“) špecifikované v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v odseku 1. pod písm. a) až s), na tom skutkovom základe, že žalobca nadobudol podiely na predmetných Nehnuteľnostiach dedením pod sp.zn. XD/X/XXXX, A. XX/ XXXX-A. právoplatné dňa 27.04.2010 v spojení s opravným osvedčením pod sp.zn. XD/X/XXXX, A. XX/ XXXX-A. právoplatné dňa 11.09.2010. Žalovaný nadobudol podiely na predmetných Nehnuteľnostiach na základe kúpnych zmlúv zo dňa 27.03.2017, 05.05.2017 a 16.05.2019. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 0,60 Eur za m2 ornej pôdy i trvalých trávnatých porastov. Pôvodní podieloví spoluvlastníci previedli svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného bez toho, aby tieto najprv písomne ponúkli na predaj ostatným spoluvlastníkom. Vzhľadom na uvedené žalobca žiada, aby mu boli predmetné podiely žalovaného na Nehnuteľnostiach ponúknuté za rovnakých podmienok, za akých ich žalovaný nadobudol. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe potvrdil, že uzatvoril kúpne zmluvy, ktorými nadobudol spoluvlastnícke podiely na Nehnuteľnostiach, že vklady vlastníckeho práva boli povolené v rozmedzí od 27.03.2017 do 20.04.2018, a že nevykonal ponukové konanie vo veci predkupného práva a nemá vedomosť o tom, že by také konanie vykonal jeho právny predchodca. Žalovaný v duplike namietal, že aj napriek zmene petitu, by takéto vyporiadanie porušovalo ust. , ktoré zakazuje drobenie poľnohospodárskych pozemkov. Podľa žalovaného sa jeho podiely týmto spôsobom drobia a nie je účelné, aby žalobca svoj podiel zväčšoval napr. o 1,78 m2, o 2,90 m2 či o 7,73 m2, čím sú dané dôvody v zmysle o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, na zamietnutie žaloby.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , , a vecne tým, že po vykonanom dokazovaní s prihliadnutím na doručené a prednesené vyjadrenia strán sporu uzavrel, že žalobca a žalovaný sú ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku podielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľností. Žalobca bol v čase nadobudnutia spoluvlastníckych podielov žalovaným, podielovým spoluvlastníkom všetkých takto nadobudnutých Nehnuteľností. Medzi stranami nebolo sporné, že pri uzavretí vyššie uvedených kúpnych zmlúv žalovaným bolo porušené predkupné právo žalobcu ako podielového spoluvlastníka. Vzhľadom na nespornosť týchto skutkových tvrdení strán sporu, súd prvej inštancie nevykonal výsluch navrhovaného svedka F. A., nakoľko súdu napriek výzve, nebolo oznámené, k čomu inému ako k okolnostiam porušenia predkupného práva mal byť navrhovaný svedok vypočutý. 5. Súd prvej inštancie v odseku 28. napadnutého rozhodnutia uviedol právnu teóriu ust. v spojení s k otázke predkupného práva podielových spoluvlastníkov a v odseku 29. uzavrel nespornosť otázky porušenia predkupného práva žalobcu pri prevode spoluvlastníckych podielov na Nehnuteľnostiach na žalovaného s tým, že k porušeniu predkupného práva žalobcu došlo, a že žalobcovi vzniklo právo okrem dovolania sa relatívnej neplatnosti uzavretých zmlúv (čo žalobca neurobil a zmluvy sa preto považujú naďalej za platné) domáhať sa, aby mu žalovaný ponúkol protiprávne nadobudnuté podiely na predaj, za rovnakých podmienok, za akých ich nadobudol. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalovaný v konaní nijakým spôsobom nesporoval obsah žalobcom predloženého návrhu kúpnej zmluvy, vrátane dohody o kúpnej cene, a preto sa súd otázkou vhodnosti návrhu kúpnej zmluvy a návrhu zmluvnej ceny, nezaoberal. 6. V odseku 31. napadnutého rozhodnutia, súd prvej inštancie sa zaoberal námietkou žalovaného, že navrhovaným prevodom dôjde k porušeniu ustanovení zakazujúcich drobenie poľnohospodárskych pozemkov. V tejto súvislosti súd prvej inštancie citoval ust. , že podmienky uvedené v a 23 neplatia, ak sa podiel na pozemku spoluvlastníka zvyšuje iným podielom alebo časťou podielu na tom istom pozemku a vlastníctvo prevádzaného podielu alebo podielu, ktorý bol predmetom prechodu vlastníckeho práva zanikne, čo je presne prípad návrhu kúpnej zmluvy, ktorý je predmetom tohto konania, a tak námietku vyhodnotil ako nedôvodnú. 7. Súd prvej inštancie sa zaoberal i otázkou, ako na rozhodnutie vplýva zistená skutočnosť, že na všetkých spoluvlastníckych podieloch na Nehnuteľnostiach žalovaného viazne záložné právo v prospech subjektu OCL Oceanie Investments Ltd titulom záložnej zmluvy pod C.-XXXX/XXXX právoplatnej dňa 03.11.2021. Súd prvej inštancie uvedenú otázku vyhodnotil tak, že existencia záložného práva je pre tento spor irelevantná a zriadenie záložného práva k Nehnuteľnostiam (ak by aj bolo vykonané platne) nie je prekážkou pre prevod vlastníckeho práva k Nehnuteľnostiam na žalobcu v zmysle žaloby. Otázkou platnosti či neplatnosti takejto zmluvy by sa súd mohol zaoberať len na návrh žalobcu (resp. na základe jeho samostatnej žaloby), ktorý však žalobu nepodal. 8. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa v spojení s (ďalej len „“) tak, že v konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu súd voči žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. 9. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil ustanovením a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil. 10. Žalovaný namietal, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch svedka F. A. na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím skutkový stav veci zistil neúplne. Navrhovaný svedok mal vypovedať k skutočnostiam, že žalobca mal sám záujem odkúpiť spoluvlastnícke podiely od ostatných podielových spoluvlastníkov, ponúkal im kúpnu cenu 0,20 Eur /m2, pričom za túto cenu ostatní spoluvlastníci nemali záujem svoje spoluvlastnícke podiely predať, a predali ich žalovanému, ktorý im ponúkol trojnásobok kúpnej ceny. Že spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov sú na predaj, mal žalobca vedomosť, pretože on sám sa snažil o ich kúpu. O predaji spoluvlastníckych podielov žalobca vedel takmer tri roky (vklady vlastníckeho práva boli povolené v rozmedzí od 27.03.2017 do 20.04.2018), no žalobu podal tesne pred uplynutím premlčacej doby dňa 07.03.2020. V tomto období ceny pozemkov značne vzrástli, a tak konanie žalobcu považuje žalovaný za účelové. 11. Žalovaný tiež poukázal na nerovnaký prístup žalobcu, keď s porušením predkupného práva nemal žiadny problém zo strany spoločnosti AGROPARTNER spol. s.r.o., Plavecké Podhradie 258, ktorá rovnako ako žalovaný, kúpila spoluvlastnícky podiel na pozemkoch evidovaných na LV č. XXXX kat. úz. N. K.J., ktorých podielovým spoluvlastníkom je žalobca. Uvedenú spoločnosť žalobca za porušenie predkupného práva nežaluje. 12. V závere žalovaný uviedol, že podľa jemu dostupných informácií, podieloví spoluvlastníci, ktorí svoje spoluvlastnícke podiely predali žalovanému, nesúhlasia s tým, aby ich podiely nadobudol žalobca. 13. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou stranou sporu, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov žalovaným, ktorými je viazaný (, ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario v spojení s ), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ) dospel k záveru, že odvolaniu nemožno priznať úspech, a že rozsudok súdu prvej inštancie možno potvrdiť ( ). 15. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje jeho správnosť ( ). Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle . Dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie návrhu vyhovel riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa vysporiadal i s podstatnými tvrdeniami žalovaného vznesenými v konaní (, ), odvolací súd využíva možnosť ust. v odôvodnení sa obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaného v odvolaní. S poukazom na uvedené, sa odvolací súd zaoberal len tými odvolacími námietkami a argumentmi, ktoré boli pre rozhodnutie o odvolaní relevantné (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.11.2009). 16. Základom uplatneného nároku, tak ako správne uviedol súd prvej inštancie, je zodpovedanie otázky, či došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu pri prevode spoluvlastníckych podielov na Nehnuteľnostiach na žalovaného, a či žalobcovi vniklo právo na ponuku žalovaného na predaj protiprávne nadobudnutých podielov za rovnakých podmienok za akých ich nadobudol žalovaný. 17. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na esenciálny skutkový dôvod, pre ktorý došlo k porušeniu predkupného práva žalobcu ako podielového spoluvlastníka Nehnuteľností. Aj keď každý spoluvlastník môže so svojím spoluvlastníckym podielom nakladať podobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je však obmedzená zákonom zakotveným predkupným právom ( ). Z uvedeného vyplýva, že ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na cudziu osobu alebo na jedného zo spoluvlastníkov, musí ho najskôr ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom (nielen niektorému z nich). Výnimka je len pre prípad, keď spoluvlastník prevádza svoj podiel blízkej osobe ( a ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú na výkone predkupného práva (napr. aj tak, že spoluvlastnícky podiel odkúpi len jeden z nich), sú oprávnení vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Preto, ak niektorý zo spoluvlastníkov prevádza svoj spoluvlastnícky podiel na inú než blízku osobu, ostatní spoluvlastníci majú naň predkupné právo (uvedené sa však nevzťahuje na prechod spoluvlastníckeho podielu napr. dedením, splynutím, zlúčením a pod.). Tento spoluvlastník je povinný ponúknuť svoj podiel na kúpu ostatným spoluvlastníkom ako oprávneným osobám, pričom ponuka v prípade nehnuteľností musí byť písomná ( in fine) a mal by oprávnenej osobe navrhnúť uzavretie zmluvy (, ) za určitých podmienok, s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a času, do ktorej má byť návrh prijatý (). Prijatím návrhu oprávnený prejaví svoju vôľu zmluvu uzavrieť, čo sa musí týkať aj kúpnej ceny spoluvlastníckeho podielu. Ak oprávnenej osobe podmienky ponuky nevyhovujú (ak ich neprijme), jej predkupné právo zanikne ( ). Pritom nie je rozhodujúce, či sa tak stalo preto lebo nemôže, alebo, že nechce. Predkupné právo sa realizuje len raz, a to v prekluzívnych lehotách (lehota osem dní pri hnuteľných veciach a lehota dva mesiace pri nehnuteľných veciach, ak si účastníci nedohodli inú lehotu). Treba tiež uviesť, že predkupné právo má majetkovú povahu, takže sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe ( a ), ktorá začne plynúť odo dňa, keď oprávnený mohol svoje predkupné právo vykonať po prvý raz. Z právnej teórie je tiež potrebné uviesť, že oprávnený spoluvlastník z predkupného práva má pri porušení povinnosti zo strany spoluvlastníka na výber možnosť a) domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníctva na tretiu osobu ( ); b) domáhať sa voči nadobúdateľovi (tretej osobe), aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od spoluvlastníka, resp. domáhať sa na súde vydania rozhodnutia o nahradenie prejavu vôle nadobúdateľa; c) ponechať si predkupné právo, ktoré začne pôsobiť až voči nadobúdateľovi podielu ( in fine). Zákon tak ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí, pričom jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú a oprávnený sa nemôže zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov.

(porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 22.09.2010, alebo sp.zn. zo dňa 27.04.2023) 18. S poukazom na zhodné skutkové tvrdenia sporových strán k otázke uzavretia kúpnych zmlúv žalovaným a k otázke predkupného práva, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že na strane žalobcu ide o práva vyplývajúce z nedodržania podielového spoluvlastníctva vyplývajúce z , resp. , pričom právna teória i súdna prax sú jednotné v tom, že hoci ust. sa týka nárokov vyplývajúcich z porušenia zmluvného predkupného práva, je treba analogicky podľa ustanovenia toto použiť aj na prípady porušenia zákonného predkupného práva podielového spoluvlastníka podľa . 19. Námietku žalovaného uvedenú v odseku 8. tohto rozhodnutia, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhovaný žalovaným a to výsluch svedka F. A. na zistenie rozhodujúcich skutočností, čím súd nezistil skutkový stav veci úplne, vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. K dokazovaniu ako takému odvolací súd uvádza, že dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorého si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, v sebe obsahuje aj právomoc súdu posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (). Súd nie je v civilnom sporovom konaní viazaný návrhmi procesných strán (ani slabšej procesnej strany) na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky nimi navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (pozri R 125/1999). Rovnako nesprávne vyhodnotenie dôkazov, i keby k nemu došlo, čo ale nie je tento prípad, nemožno považovať za vadu zmätočnosti. Odvolací súd tiež poukazuje na právo na spravodlivý proces, ktoré je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné, alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Dokazovať sa musia len relevantné skutočnosti. Na tomto mieste odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že sám žalovaný vo vyjadrení k žalobe, podaním zo dňa 28.09.2020 uviedol, že nevykonal ponukové konanie vo veci predkupného práva a nebolo preukázané, že takéto konanie by vykonal právny predchodca žalovaného. Na pojednávaní dňa 15.07.2021 právna zástupkyňa žalovaného navrhla súdu výsluch svedka F.Š. A., ktorý zastupuje žalovaného v týchto pozemkových veciach s tým, že jeho účasť zabezpečí žalovaný sám. Pojednávanie určené na deň 27.06.2022 bolo odročené z dôvodu neprítomnosti zástupcu žalovaného pre jeho nepriaznivý zdravotný stav ako aj nepriaznivý zdravotný stav navrhovaného svedka na termín 10.11.2022. Na nariadené pojednávanie dňa 10.11.2022 sa nedostavil navrhovaný svedok, ktorého neúčasť ospravedlnila právna zástupkyňa žalovaného pre zdravotnú indispozíciu a žiadala pojednávanie odročiť za účelom výsluchu navrhovaného svedka. Súd prvej inštancie priamo na pojednávaní návrh žalovaného na výsluch svedka F. A. zamietol, keďže právna zástupkyňa žalovaného nevedela uviesť, aké skutkové tvrdenia má navrhovaný svedok preukázať. Odôvodnenie zamietnutia tohto procesného úkonu, súd prvej inštancie v odseku 27. napadnutého rozhodnutia, plnohodnotne v logických súvislostiach odôvodnil. Na podporu takéhoto procesného postupu, a to s poukazom na vyššie uvedenú právnu teóriu, odvolací súd len dopĺňa, že strany sporu zhodne tvrdili, že ponuka na kúpu/predaj (výkon predkupného práva) nebola právnymi predchodcami žalovaného dodržaná, pričom v danej veci ide o zákonné predkupné právo, ktoré má definované podmienky takejto ponuky a to, že ponuka musí mať písomnú formu s uvedením ceny spoluvlastníckeho podielu a uvedením času, do ktorého má byť návrh prijatý. Tieto zákonom stanovené podmienky neboli v konaní ani len spomenuté a je nepochybné, že navrhovaný svedok nemohol tieto zákonné podmienky výkonu predkupného práva preukázať a ani osvedčiť, keďže sám žalovaný tvrdil, že ponukové konanie vo veci predkupného práva jeho právny predchodca nevykonal. S poukazom na zákonné predkupné právo v danej veci, ako aj výkon predkupného práva stanovený zákonom, námietku žalovaného, že žalobca mal sám záujem odkúpiť spoluvlastnícke podiely od ostatných podielových spoluvlastníkov, že žalobca vedel o tom, že spoluvlastnícke podiely ostatných spoluvlastníkov sú na predaj, vyhodnotil odvolací súd ako irelevantnú. Skutkové tvrdenia uvedené v námietke žalovaného nemôžu mať žiadny vplyv na právne posúdenie veci, keďže zákon priamo definuje podmienky a postup výkonu predkupného práva, ktoré ako uviedli zhodne sporové strany, tieto dodržané neboli. Rovnako bez právnej relevancie je aj námietka žalovaného týkajúca sa jeho nepodloženého

tvrdenia o tom, že podieloví spoluvlastníci, ktorí predali svoje podiely žalovanému, nesúhlasia s tým, aby ich podiely nadobudol žalobca. 20. Aj podľa názoru odvolacieho súdu, žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi sporných Nehnuteľností, porušením jeho predkupného práva ( ), vzniklo podľa v spojení s ustanovením právo, aby mu žalovaný ako nadobúdateľ Nehnuteľností, ponúkol tieto na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich nadobudol. Keďže žalovaný nesplnil tomuto právu žalobcu korešpondujúcu povinnosť, súd prvej inštancie v súlade so zákonom, žalobe vyhovel. 21. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (stranami sporu). Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). 22. Krajský súd uzatvára, že na základe vyššie uvedeného, obsah odvolania žalovaného nebol spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. ako vecne a právne správne potvrdil. 23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) vyplývajúcu z ust. . V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, ktorý by mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho konania. Avšak z obsahu spisu odvolací súd nezistil, že by žalobcovi v odvolacom konaní nejaké konkrétne trovy vznikli (žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril), preto odvolací súd žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( ) Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( ) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). ( ) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( ) Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( ) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. ( ) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( ) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. ( ) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. ( ) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. ( ) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. ( ) Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. ( ) Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ) V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. ( )