Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 171 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (182)a1d/365696.48a7d7.pdf
PDF · 184.6 KB
No categories available
3Cdo/122/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu
JUDr. Daniely Sučanskej a členov senátu JUDr. Emila Franciscyho a JUDr. Eleny
Siebenstichovej, v právnej veci ţalobcov 1/ Ing. JUDr. V. K., CSc., bývajúceho v B.,
2/ JUDr. J. K., Csc., bývajúcej v B., 3/ Ing. V. K., bývajúceho v B., 4/ Ing. B. K., bývajúcej
v B., 5/ Ing. J. K., bývajúceho v B., 6/ Ing. M. K., bývajúcej v B., všetkých zastúpených K.,
s.r.o. so sídlom v B., IČO: X., proti ţalovaným 1/ Z. H., bývajúcej vo Z., 2/ PhDr. G. B.,
bývajúcemu v C., oboch zastúpených JUDr. D. Š., advokátkou so sídlom v B., o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a iné, vedenej na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn.
1 C 284/2007, na dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 19. novembra 2008 sp. zn. 15 Co 223/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky
1. z a m i e t a dovolanie v časti, ktorá smeruje proti výrokom rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 19. novembra 2008 sp. zn. 15 Co 223/2008 vo veci samej,
2. o d m i e t a dovolanie vo zvyšnej časti.
Ţalobcovia 1/ aţ 6/ sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne ţalovaným 1/ a 2/
v lehote 3 dní trovy dovolacieho konania 99,48 € do rúk JUDr. D. Š., advokátky so sídlom
v B. (pracovisko B.).
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Veľký Krtíš rozsudkom z 31. júla 2008 č. k. 1 C 284/2007-234 určil, ţe
1/ je neplatná kúpna zmluva uzavretá 4. septembra 2006 medzi ţalovanou 1/ ako
predávajúcou a ţalovaným 2/ ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený Správou katastra vo
Veľkom Krtíši pod sp. zn. V. v časti o prevode spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam
zapísaným v katastrálnom území Š. na listoch vlastníctva č. X., X., X., X. a X., ktoré sú
vo výroku presne špecifikované, 2/ je neplatný právny úkon ţalovaného 2/ zo 17. decembra
2007, ktorým odstúpil od kúpnej zmluvy uzavretej 4. septembra 2006, 3/ vo zvyšku ţalobu
zamietol. Ţiadnemu z účastníkom nepriznal právo náhradu trov konania. Rozhodnutie
odôvodnil tým, ţe ţalovaná 1/ ako predávajúca a ţalovaný 2/ ako kupujúci uzavreli
4. septembra 2006 predmetnú kúpnu zmluvu, avšak pri jej uzatváraní porušili zákonné
predkupné právo v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, ktoré ţalobcom 1/ aţ 6/ prislúcha
ako podielovým spoluvlastníkom vo výroku rozsudku presne uvedených nehnuteľností.
Ţalobcovia 1/ aţ 6/ ako oprávnení z porušenia predkupného práva sa dovolali relatívnej
neplatnosti časti predmetnej kúpnej zmluvy týkajúcej sa prevodu spoluvlastníckych podielov
ţalovanej 1/ na ţalovaného 2/, keď bola ţaloba, ktorá je predmetom tohto konania, doručená
ţalovaným (čo nastalo 5. decembra 2007), od ktorého okamihu sa kúpna zmluva stala od
počiatku neplatnou. Z dôvodu, ţe kúpna zmluva je neplatná od počiatku, povaţoval následný
právny úkon ţalovaného 2/ zo 17. decembra 2007, ktorým odstúpil od kúpnej zmluvy, za
neplatný, pričom poukázal aj na to, ţe neboli splnené ani hmotnoprávne podmienky na strane
ţalovaného 2/ pre platné odstúpenie od zmluvy tak, ako sú uvedené v § 49 Občianskeho
zákonníka. Pokiaľ sa ţalobcovia domáhali, aby súd nahradil vyhlásenie vôle ţalovanej 1/
uzavrieť s nimi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov za
rovnakých podmienok, ako boli uvedené v kúpnej zmluve zo 4. septembra 2006, ktorú
uzavrela so ţalovaným 2/, povaţoval v tejto časti ţalobu za nedôvodnú, nakoľko realizácia
predkupného práva voči pôvodnému spoluvlastníkovi ţalovanej 1/ nie je moţná, nakoľko by
došlo k porušeniu jej ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky).
Ţalovaná 1/ sa opätovne stala spoluvlastníčkou sporných spoluvlastníckych podielov
a predkupné právo ţalobcov zostalo zachované. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil
Na základe odvolania ţalobcov 1/ aţ 6/ a ţalovaných 1/ a 2/ Krajský súd v Banskej
Bystrici rozsudkom z 19. novembra 2008 sp. zn. 15 Co 223/2008 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zmenil vo výroku, ktorým určil, ţe je neplatná časť kúpnej zmluvy uzavretej
medzi ţalovanými 1/ a 2/ dňa 4. septembra 2006, ktorej vklad bolo povolený Správou katastra
vo Veľkom Krtíši pod sp. zn. V. a vo výroku, ktorým určil, ţe je neplatné odstúpenie
ţalovaného 2/ zo 17. decembra 2007 od kúpnej zmluvy uzavretej so ţalovanou 1/ dňa
4. septembra 2006, tak, ţe ţalobu v týchto častiach zamietol. Výrok napadnutého rozsudku
súdu prvého stupňa v časti, ktorým vo zvyšku ţalobu zamietol, potvrdil. Ţalobcov 1/ aţ 6/
zaviazal zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania
v sume 34 072,40 Sk. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe ţalobcovia
nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy ani na určení
neplatnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. Vychádzal zo
skutočnosti, ţe došlo k obnoveniu právneho stavu pred porušením predkupného práva
ţalobcov kúpnou zmluvou uzavretou medzi ţalovanými 1/ a 2/ dňa 4. septembra 2006
a ţalovaná 1/ je v príslušnom katastri nehnuteľností v súčasnosti zapísaná ako spoluvlastníčka
podielov sporných nehnuteľností. V čase rozhodovania súdov (§ 154 ods. l O.s.p.) je právny
stav taký, aký by nastal, ak by ţalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy v časti, v ktorej sa
ţalobcovia dovolali relatívnej neplatnosti, bolo vyhovené. Podľa názoru odvolacieho súdu nie
je rozhodujúce, či tento právny stav by nastal v dôsledku rozhodnutia súdu o neplatnosti
kúpnej zmluvy alebo v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy. Poukázal na § 34 ods. 2
zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého právo
k nehnuteľnosti podľa § 1 ods. l, ktoré vzniklo rozhodnutím súdu o neplatnosti právneho
úkonu, sa do katastra nezapíše, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou
zmenou. Preto bol toho názoru, ţe v súčasnosti nie je ţiaden dôvod na to, aby titul
nadobudnutia spoluvlastníctva ţalovanou 1/ v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy
zaznamenaný v katastri nehnuteľností bol nahradený iným titulom – rozsudkom o určení
neplatnosti kúpnej zmluvy, čím by sa na právnom postavení ţalobcov nič nezmenilo. Preto
z dôvodu, ţe ţalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti kúpnej
zmluvy zo 4. septembra 2006 a ani na určení neplatnosti odstúpenia ţalovaného 2 od kúpnej
zmluvy zo 17. decembra 2007 v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. (aj s prihliadnutím na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 50/2000 a sp. zn. 3 Cdo 112/2004),
rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcej časti zmenil a ţalobu zamietol. Pokiaľ ide
o ţalobu v časti, ktorou sa ţalobcovia domáhajú nahradenia prejavu vôle ţalovanej 1/
uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu o prevode spoluvlastníckych podielov sporných nehnuteľností
za podmienok uvedených v kúpnej zmluve, ktorú zavrela so ţalovaným 2/ dňa 4. septembra
2006, v tejto časti povaţoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny. Odvolací súd sa
stotoţnil s názorom prvostupňového súdu, ţe ţalovanej 1/, ktorá síce porušila ponukovú
povinnosť v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka, avšak protiprávny stav bol napravený,
nemoţno takúto povinnosť - predať svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach -
uloţiť, lebo takáto povinnosť ţalovanej 1/ nevyplýva zo ţiadneho právneho predpisu, ani zo
zmluvy ani z porušenia práva. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil § 224 ods. 1, 2 O.s.p.
a § 142 ods. l O.s.p. Zároveň vyhovel návrhu ţalobcov a samostatným výrokom vyslovil, ţe
proti rozsudku (jeho potvrdzujúcemu výroku) je prípustné dovolanie (§ 238 ods. 3 O.s.p.).
Z odôvodnenia jeho rozhodnutia vyplýva, ţe za otázku právne zásadného významu povaţoval
otázku „Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené
uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne
dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, môţe svoje predkupné právo
realizovať tak, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle predávajúceho (toho, kto predkupné
právo porušil), ţe ako predávajúci predáva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi
(podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené), a to za rovnakých
podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti
sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo
porušené“.
Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podali ţalobcovia 1/ aţ 6/ dovolanie
s odôvodnením, ţe ich opravný prostriedok je prípustný podľa § 238 ods. 1, 3 O.s.p.
a opodstatnený z dovolacích dôvodov podľa § 241 ods. 2 písm. a/ aţ c/ O.s.p. Pokiaľ ide
o odvolacím súdom pripustenú dovolaciu otázku uviedli, ţe v tejto časti je rozhodnutie
odvolacieho súdu nepreskúmateľné, keďţe odvolací súd neuviedol svoj právny názor na jej
riešenie, čím jeho rozhodnutie nie je v súlade so zásadou preskúmateľnosti, presvedčivosti
a zrozumiteľnosti a je tak postihnuté inou vadou konania, ktorá má za následok nesprávnosť
rozhodnutia v tejto časti. Ţalobcovia namietali, ţe napadnuté rozhodnutie spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, nakoľko odvolací súd nesprávne posúdil otázku
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy, keď uviedol, ţe vyhovením ţalobe v týchto častiach by sa
obnovilo vlastnícke právo ţalovanej 1/ a takýto stav pritom uţ existuje. Podľa nich je právny
záujem na poţadovaných určeniach daný, pretoţe ide o jediný spôsob (právnu cestu) ako
dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva. Ďalej uviedli, ţe sa účinne dovolali relatívnej
neplatnosti kúpnej zmluvy, čím sa kúpna zmluva zrušila od počiatku. Akékoľvek právne
úkony ţalovaných, ktoré nastali po okamihu účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti
kúpnej zmluvy, povaţovali za právne irelevantné. Preto odstúpenie ţalovaného 2/ od kúpnej
zmluvy zo 17. decembra 2007 nemôţe poţívať právnu ochranu a tento úkon je neplatný. Boli
toho názoru, ţe skutočný právny stav má logicky aj právne prednosť pred stavom
deklarovaným v katastri nehnuteľností, a preto riešenie otázky (ne)platnosti odstúpenia od
kúpnej zmluvy s poukazom na stav v katastri nehnuteľností a § 154 O.s.p. tak, ako to urobil
odvolací súd, nie je správne. Mali za to, ţe po účinnom dovolaní sa neplatnosti kúpnej zmluvy
nie je môţné ich predkupné právo realizovať inak, neţ domáhaním sa nahradenia prejavu vôle
ţalovanej 1/, ktorá porušila povinnosť vyplývajúcu pre ňu z § 140 Občianskeho zákonníka
(§ 161 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 80 písm. b/ O.s.p.) uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu za
rovnakých podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej
neplatnosti sa ako podieloví spoluvlastníci, ktorých predkupné právo bolo porušené, dovolali.
Podľa ich názoru z § 140 Občianskeho zákonníka vyplýva prevádzajúcemu spoluvlastníkovi
(spoluvlastníkovi, ktorý prejaví vôľu previesť svoj spoluvlastnícky podiel) povinnosť
ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel na kúpu spoluvlastníkom, ako i povinnosť previesť svoj
spoluvlastnícky podiel spoluvlastníkovi, ktorý prejaví vôľu spoluvlastnícky podiel
prevádzajúceho spoluvlastníka nadobudnúť. Dodali, ţe právu, ktoré je v § 140 Občianskeho
zákonníka formulované tak, ţe „ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci
predkupné právo“, zodpovedá na strane prevádzajúceho povinnosť previesť na spoluvlastníka
spoluvlastnícky podiel, a ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle
prevádzajúceho spoluvlastníka rozhodnutím súdu. Ţalobcovia uviedli výhrady aj proti
správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu o náhrade trov konania. Zo všetkých uvedených
dôvodov ţiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.
Ţalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení k dovolaniu uviedli, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu je
vecne správne.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení,
ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241
ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, v prípade ktorého prípustnosť dovolania vyplýva z§ 238
ods. 1, 3 O.s.p., preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia dovolacieho pojednávania
(§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť dovolacieho súdu (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.)
skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní
postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd
otázkou, či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti
účastníka byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad
nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh,
prípad odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným
sudcom či súdom nesprávne obsadeným). Procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p.,
napriek tomu, ţe bola v dovolaní namietaná existencia vady podľa písm. f/ tohto ustanovenia,
avšak bez bliţšej konkretizácie, v čom má táto vada spočívať, v dovolacom konaní nevyšli
najavo.
1. Pokiaľ ide o výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok
prvostupňového súdu a zamietnutá ţaloba o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a neplatnosti
odstúpenie od kúpnej zmluvy, dovolací súd v zmysle § 242 ods. 1 O.s.p. skúmal aj, či
v konaní o týchto ţalobcami uplatnených nárokoch nedošlo k tzv. inej procesnej vade konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie veci; ţalobcovia v dovolaní existenciu procesnej
vady konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. namietali a jej existenciu nezistil ani
dovolací súd.
Ţalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom v otázke
naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení neplatnosti
odstúpenia od kúpnej zmluvy (§ 80 písm. c/ O.s.p.), keď trvali na tom, ţe naliehavý právny
záujem na poţadovanom určení preukázali tým, ţe len určením neplatnosti týchto právnych
úkonov môţu dosiahnuť realizáciu ich predkupného práva, aby im ţalovaná 1/ predala
spoluvlastnícke podiely nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej so
ţalovaným 2/ dňa 4. septembra 2006, a to za rovnakých podmienok v tejto zmluve
uvedených.
Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, ţe ţalobcovia nemôţu mať
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy a určení neplatnosti odstúpenia
od kúpnej zmluvy, nakoľko v čase rozhodovania súdov došlo k obnoveniu právneho stavu
pred porušením predkupného práva ţalobcov kúpnou zmluvou uzavretou medzi ţalovanými
1/ a 2/ dňa 4. septembra 2006 a ţalovaná 1/ je v príslušnom katastri nehnuteľností
v súčasnosti zapísaná ako spoluvlastníčka podielov sporných nehnuteľností, keď s poukazom
na § 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov
nepovaţoval za rozhodujúce, či tento právny stav nastal v dôsledku rozhodnutia súdu
o neplatnosti kúpnej zmluvy alebo v dôsledku odstúpenia od kúpnej zmluvy.
V zmysle § 80 O.s.p. návrhom na začatie konania (ţalobou) moţno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä a/ o osobnom stave (o rozvode, o neplatnosti manţelstva, o určení, či tu
manţelstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o osvojení, o spôsobilosti na právne úkony,
o vyhlásení za mŕtveho), b/ o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu
alebo z porušenia práva, c/ o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na
tom naliehavý právny záujem.
Určovacia ţaloba (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jej
účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam ţalobcu skôr, neţ dôjde k porušeniu právneho
vzťahu alebo práva [určovacia ţaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde uţ
právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste ţaloba o splnenie povinnosti (§ 80
písm. b/ O.s.p.)]. V prípade moţnosti ţalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vţdy
povaţovať za neprípustnú určovaciu ţalobu, ktorá neslúţi potrebám praktického ţivota,
spornosť nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Uvedená zásada,
ţe ţalobca sa nemôţe ţalobou úspešne domáhať určenia právneho vzťahu alebo práva tam,
kde sa môţe domáhať splnenia povinnosti podľa § 80 písm. b/ O.s.p., však neplatí vtedy, ak
ţalobca (napriek moţnosti domáhať sa priamo splnenia povinnosti) preukáţe, ţe má
naliehavý právny záujem na určení určitého práva alebo právneho vzťahu; v takomto prípade
treba jeho určovaciu ţalobu povaţovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je
podmienkou prípustnosti takejto ţaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, ţe ţalobca
v danom právnom vzťahu môţe navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti
a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či
tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom
sporu a predíde sa ţalobe na plnenie). Nejde tu o samotnú určovaciu ţalobu, ale o to, čoho
(akého určenia) sa ţalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny
záujem sa teda viaţe na konkrétny určovací petit (to, čoho sa ţalobca v konaní domáha)
a súvisí s vyriešením otázky, či sa ţalobou s daným určovacím petitom môţe dosiahnuť
odstránenie spornosti ţalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu
o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu ţalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná
určovacia ţaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť
neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné
konanie. Naliehavý právny záujem ţalobcu na poţadovanom určení treba skúmať
predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním ţaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. Ak ţalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním
poţadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie ţaloby. Pokiaľ teda
súd dospeje k záveru, ţe tá-ktorá určovacia ţaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého
právneho záujmu na poţadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom
ochrany práva, zamietne ţalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Za určovaciu ţalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. povaţuje súdna prax aj (ţalobcami
v prejednávanej veci podanú) ţalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Aj naliehavý
právny záujem ţalobcov na určení neplatnosti právneho úkonu bolo potrebné skúmať so
zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým ale so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním určovacej ţaloby a konečný zmysel ţalobcami navrhovaného rozhodnutia.
V danej veci otázka osvedčenia naliehavého právneho záujmu ţalobcov úzko súvisí
s problematikou predkupného práva, lebo ţalobcovia 1/ aţ 6/ v súvislosti s preukazovaním
naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení argumentovali tým, ţe ich cieľom nie
je navrátenie do predošlého stavu, ale dosiahnutie realizácie ich predkupného práva tým, ţe
súd rozsudkom nahradí prejav vôle ţalovanej 1/ ako predávajúcej predať nehnuteľnosti
ţalobcom ako kupujúcim (ktorých predkupné právo bolo kúpnou zmluvou zavretou medzi
ţalovanými 1/ a 2/ dňa 4. septembra 2006 porušené) za rovnakých podmienok, za akých sa
uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou zo 4. septembra 2006, ktorej čiastočnej
relatívnej neplatnosti sa ako podieloví spoluvlastníci dovolali.
Spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 Občianskeho
zákonníka), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný
z predkupného práva, na výber, či: a/ sa bude ţalobou domáhať vyslovenia relatívnej
neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a Občianskeho
zákonníka); jeho ţaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy
o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí
sú pasívne legitimovaní, b/ sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako
singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu
nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých
ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie,
má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde ţalobou voči nadobúdateľovi, aby bol
nahradený prejav vôle nadobúdateľa; ţalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto
prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa (§ 161 ods. 3 O.s.p.), c/ sa uspokojí s tým,
ţe mu zostáva predkupné právo, avšak uţ voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených
ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré
z týchto riešení zvolí.
V prejednávanej veci nebolo z hľadiska skutkového sporné, ţe pri uzatváraní kúpnej
zmluvy medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/ došlo k porušeniu predkupného práva ţalobcov
v zmysle § 140 Občianskeho zákonníka. Ţalobcovia z moţností, ktoré má v takom prípade
spoluvlastník, predkupné právo ktorého bolo porušené, nezvolili ţalobu domáhať sa ţalobou
voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa, aby im nadobudnuté
spoluvlastnícke podiely ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od
pôvodného podielového spoluvlastníka (viď vyššie b/), a neuspokojili sa s tým, ţe im zostalo
zachované predkupné právo voči ţalovanému 2/ (viď vyššie c/).
Z obsahu spisu vyplýva, ţe pokiaľ uţ bolo predkupné právo ţalobcov porušené,
zodpovedá ich zámeru právny stav, v rámci ktorého sa ţalobou domáhajú vyslovenia
čiastočnej relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielov zo spoluvlastníka na tretiu osobu
(§ 40a Občianskeho zákonníka). Na uplatnenie tohto práva, ktoré ţalobcovia zvolili,
nadobúdateľ (ţalovaný 2/) reagoval (po doručení ţaloby) odstúpením od kúpnej zmluvy
zo 4. septembra 2006. Ţalobcovia zastávajú názor, ţe aj tento právny úkon je neplatný.
Naliehavý právny záujem na poţadovanom určení musí existovať v čase rozhodovania
súdu (§ 154 ods. 1 O.s.p.). V čase rozhodovania súdu prvého stupňa ako i odvolacieho súdu
bola ţalovaná 1/ vedená v katastri nehnuteľností na listoch vlastníctva č. X., X., X., X. a X.
ako spoluvlastníčka nehnuteľností, spoluvlastnícke podiely ku ktorým previedla kúpnou
zmluvou zo 4. septembra 2006 na ţalovaného 2/. K obnoveniu právneho stavu pred
porušením predkupného práva ţalobcov uvedenou kúpnou zmluvou došlo na základe
odstúpenia ţalovaného 2/ od tejto zmluvy zo 17. decembra 2007. Odstúpením od zmluvy
o prevode vlastníctva k nehnuteľností totiţ zaniká právny titul, na základe ktorého účastník
kúpnej zmluvy nadobudol vlastnícke právo a obnovuje sa pôvodný stav; ţalovaná 1/ je teda
naďalej (ani nikdy neprestala byť) spoluvlastníčkou spoluvlastníckych podielov nehnuteľností
prevádzaných kúpnou zmluvou zo 4. septembra 2006. Za daného stavu dovolací súd povaţuje
za správny právny záver odvolacieho súdu, ţe ţalobcovia nemôţu mať v tomto konkrétnom
prípade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi
ţalovanými 1/ a 2/ dňa 4. septembra 2006 ako i určení neplatnosti odstúpenia ţalovaného 2/
od tejto kúpnej zmluvy zo 17. decembra 2007. Daná určovacia ţaloba nie je prípustným
prostriedkom ochrany ich vlastníckeho práva, keďţe podľa ich vyjadrení v priebehu konania
ako i v dovolaní, nie je ich cieľom (nesledujú) navrátenie do predošlého stavu, t.j. aby
ţalovaná 1/, ktorá porušila ich predkupné právo, bola naďalej spoluvlastníčkou nehnuteľností,
ktorých spoluvlastnícke podiely na ňu pripadajúce previedla kúpnou zmluvu zo 4. septembra
2006 na ţalovaného 2/, ale konečným zmyslom navrhovaného rozhodnutia, ktorým bude
vyslovená neplatnosť kúpnej zmluvy a neplatnosť odstúpenia ţalovaného 2/ od kúpnej
zmluvy, je dosiahnuť taký právny stav, aby sa oni stali spoluvlastníkmi spoluvlastníckych
podielov ţalovanej 1/ k nehnuteľnostiam, ktoré na základe zmluvy zo 4. septembra 2006
(určenie neplatnosti ktorej sa domáhajú) previedla na ţalovaného 2/. Tým, ţe sa obnovil
právny stav, ktorý existoval vo vlastníckych vzťahoch medzi ţalobcami a ţalovanou 1/, aký
bol pred uzavretím kúpnej zmluvy medzi ţalovanou 1/ a ţalovaným 2/ dňa 4. septembra 2006,
(pôvodné) právne postavenie spoluvlastníkov zostalo nezmenené a vzájomné predkupné
právo im zostalo zachované.
Zo všetkých týchto vyššie uvedených dôvodov ako aj s poukazom na dôvody, ktoré
uviedol odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd stotoţňuje,
dospel dovolací súd k záveru, ţe dovolaním ţalobcov napadnutý zmeňujúci výrok rozsudku
odvolacieho súdu nespočíva na nesprávnom právom posúdení otázky naliehavého právneho
záujmu na poţadovaných určeniach neplatnosti kúpnej zmluvy a neplatnosti odstúpenia od
zmluvy.
2. Ţalobcovia podali dovolanie aj proti výroku rozsudku odvolacieho súdu, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby v časti, ktorou sa domáhali, aby
súd nahradil vyhlásenie vôle ţalovanej 1/ uzavrieť s nimi ako kupujúcimi kúpnu zmluvu
o prevode spoluvlastníckych podielov za rovnakých podmienok, ako boli uvedené v kúpnej
zmluve zo 4. septembra 2006, ktorú uzavrela so ţalovaným 2/. Proti tomuto potvrdzujúcemu
výroku rozsudku odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p. a za
otázku právne zásadného významu povaţoval otázku: „Ak sa podielový spoluvlastník
nehnuteľností, ktorého predkupné právo bolo porušené uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným
podielovým spoluvlastníkom a treťou osobou, účinne dovolal relatívnej neplatnosti
predmetnej kúpnej zmluvy, môţe svoje predkupné právo realizovať tak, ţe súd rozsudkom
nahradí prejav vôle predávajúceho (toho, kto predkupné právo porušil), ţe ako predávajúci
predáva predmetné nehnuteľnosti navrhovateľovi (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého
predkupné právo bolo porušené), a to za rovnaných podmienok, za akých sa uskutočnil
prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa dovolal navrhovateľ ako
podielový spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené“.
Pokiaľ odvolací súd vysloví prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 3 O.s.p., je
dovolateľ oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, ţe spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci, a to práve len v tej konkrétne vymedzenej otázke, pre
ktorú bolo dovolanie pripustené. Vzhľadom na to sa dovolací súd v predmetnom dovolacom
konaní nemohol zaoberať skutkovými otázkami (na ich riešenie nie je v takom prípade
oprávnený a ani vybavený procesnými prostriedkami – viď § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.),
ale ani tými právnymi otázkami, so zreteľom na ktoré nebola odvolacím súdom vyslovená
prípustnosť dovolania.
Tým, ţe odvolací súd pripustil proti svojmu rozsudku dovolanie [za účelom posúdenia
správnosti riešenia otázky, „Ak sa podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktorého predkupné
právo bolo porušené uzavretím kúpnej zmluvy medzi iným podielovým spoluvlastníkom
a treťou osobou, účinne dovolal relatívnej neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, môţe svoje
predkupné právo realizovať tak, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle predávajúceho (toho,
kto predkupné právo porušil), ţe ako predávajúci predáva predmetné nehnuteľnosti
navrhovateľovi (podielovému spoluvlastníkovi, ktorého predkupné právo bolo porušené), a to
za rovnaných podmienok, za akých sa uskutočnil prevod nehnuteľností kúpnou zmluvou,
ktorej neplatnosti sa dovolal navrhovateľ ako podielový spoluvlastník, ktorého predkupné
právo bolo porušené“], vytvoril ţalobcom procesnú moţnosť domôcť sa v dovolacom konaní
preverenia správnosti riešenia výlučne tejto právnej otázky.
Odvolací súd uvedenú otázku vyriešil tak, ţe v prípade porušenia predkupného práva
jedným z podielových spoluvlastníkov a účinného dovolania sa relatívnej neplatnosti druhým
(viacerými) spoluvlastníkmi, nemôţe druhý (ostatní) spoluvlastníci svoje predkupné právo
realizovať tak, ţe súd rozsudkom nahradí prejav vôle toho, ktorý predkupné právo porušil, ţe
ako predávajúci predáva nehnuteľnosti druhému (viacerým) spoluvlastníkom, ktorých
predkupné právo bolo porušené.
Ţalobcovia v dovolaní v prvom rade namietali existenciu procesnej vady konania
v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. a odôvodnili ju tým, ţe odôvodnenie rozhodnutia
odvolacieho súdu je v časti pripustenia dovolacej otázky neprekúmateľné z dôvodu, ţe
odvolací súd neuvádza svoj názor k otázke relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z tohto
hľadiska, či sa ţalobcovia relatívnej neplatnosti časti kúpnej zmluvy dovolali, kedy sa jej
dovolali a aké účinky má dovolanie sa relatívnej neplatnosti zmluvy. Námietku ţalobcov,
týkajúcu sa nedostatočnej odôvodnenosti odvolacím súdom pripustenej dovolacej otázky
v písomnom vyhotovení rozhodnutia odvolacieho súdu a jeho rozporu s § 157 ods. 2 O.s.p.,
povaţuje dovolací súd za nedôvodnú.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe z kontextu
odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ako odvolací súd posúdil otázku, ktorú
povaţoval za zásadného právneho významu a pre ktorú pripustil dovolanie. Z odôvodnenia
jeho rozhodnutia jednoznačne vyplýva, ako odvolací súd pripustenú dovolaciu otázku riešil
a k akým záverom dospel (viď uvedené vyššie); odôvodnenie dovolaním v tejto časti
napadnutého rozsudku odvolacieho súdu spĺňa parametre zákonného odôvodnenia v zmysle
§ 157 ods. 2 O.s.p., a preto v tejto časti nemoţno povaţovať jeho rozhodnutie za
nepreskúmateľné.
Ţalobcovia sa ďalej v dovolaní domáhali preskúmania správnosti právneho posúdenia
veci v tejto odvolacím súdom pripustenej dovolacej otázke. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej súd na skutkové zistenia aplikuje právne normy a následne vyvodzuje právne
závery. O nesprávnu aplikáciu právnych noriem ide vtedy, ak súd buď nepouţil správnu
právnu normu alebo ak síce pouţil správnu právnu normu ale jej obsah nesprávne vyloţil,
alebo ak zo správnych skutkových zistení vyvodil nesprávne právne závery. Zo spisu
nevyplýva, ţe by odvolací súd na zistený skutkový stav neaplikoval správne normy, alebo ţe
by správne aplikované normy nesprávne interpretoval.
V zmysle § 140 veta prvá Občianskeho zákonníka ak sa spoluvlastnícky podiel
prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaţe ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117).
V uvedenom ustanovení je upravené zákonné predkupné právo, ktoré má vecnoprávny
charakter. Ak niektorý zo spoluvlastníkov chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na
niekoho iného (cudzie osoby, spoluvlastníka alebo spoluvlastníkov), musí ho najskôr
ponúknuť na kúpu všetkým ostatným spoluvlastníkom. Z hľadiska obsahu, účinkov a výkonu
treba aj na predkupné právo vyplývajúce z § 140 Občianskeho zákonníka aplikovať
(uplatnením analógie legis - § 853 Občianskeho zákonníka) všeobecnú úpravu o predkupnom
práve zaradenú do ôsmej časti druhej hlavy druhého oddielu Občianskeho zákonníka (§ 602
aţ § 606 Občianskeho zákonníka).
Ako bolo uţ uvedené v bode 1. zákon v prípade v porušenia predkupného práva
spoluvlastníka ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré
z riešení uvedených v písm. a/ aţ c/ zvolí, pričom jednotlivé nároky sa vzájomne vylučujú
a oprávnený sa nemôţe zároveň domáhať všetkých alebo dvoch z týchto nárokov. Porušenie
predkupného práva však v ţiadnom prípade neumoţňuje oprávnenému domáhať sa na tom,
kto predkupné právo porušil predaja veci, a to ani ţalobou podľa § 161 ods. 3 O.s.p. Podstata
predkupného práva spočíva totiţ v tom, ţe vlastník veci, pokiaľ sa rozhodne vec predať, je
povinný ju prednostne ponúknuť na predaj tomu, kto je z predkupného práva oprávnený.
Ponuku ku kúpe robí teda vlastník veci (povinný z predkupného práva) a záleţí na
oprávnenom, či ponuku príjme. Vlastník nemá povinnosť vec predať a túto povinnosť nemá
ani v prípade, ak poruší predkupné právo a oprávnený sa účinne dovolá relatívnej neplatnosti
zmluvy o prevode; táto povinnosť vec predať nie vynútiteľná. Preto právny názor
dovolateľov, podľa ktorého právu zodpovedajúcemu § 140 Občianskeho zákonníka
zodpovedá na strane prevádzajúceho spoluvlastníka povinnosť previesť na spoluvlastníka
spoluvlastnícky podiel, ak toto právo spoluvlastník uplatní, aj nahradením vôle
prevádzajúceho spoluvlastníka, nie je správny a prieči sa podstate a účelu ako práva
vlastníckeho tak i práva predkupného.
Z uvedeného vyplýva, ţe v rámci, ktorý bol vymedzený nastolením otázky zásadného
právneho významu, sa ţalobcom v dovolacom konaní nepodarilo spochybniť správnosť
právneho posúdenia veci odvolacím súdom. Dovolací súd vzhľadom na uvedené dospel
k záveru, ţe v dovolaní je neopodstatnene uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.
3. Z uvedeného vyplýva, ţe dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nie je
daný a keďţe neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 O.s.p., ktoré by mali za
následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu vo veci samej,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov 1/ aţ 6/ podľa § 243b ods. 1 O.s.p.
zamietol.
4. Pokiaľ ţalobcovia vo zvyšnej časti dovolania napadli výrok rozsudku odvolacieho
súdu o trovách konania, touto časťou dovolania napadnuté rozhodnutie má povahu uznesenia
(viď § 167 ods. 1 O.s.p.); prípustnosť dovolania proti nemu vylučuje ustanovenie § 239 ods. 3
O.s.p. Dovolanie v uvedenej časti bolo preto potrebné odmietnuť podľa § 243b ods. 5 O.s.p.
v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému
dovolanie nie je prípustné. Vzhľadom na odmietnutie dovolania z procesných dôvodov,
nezaoberal sa vecnou správnosťou záverov, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje
rozhodnutie.
V dovolacom konaní úspešným ţalovaným 1/, 2/ vzniklo právo na náhradu trov
konania proti ţalobcom 1/ aţ 6/, ktorí úspech nemali (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovaní podali návrh na rozhodnutie o priznaní náhrady
trov dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.) a trovy tohto
konania vyčíslili. Dovolací súd im priznal náhradu spočívajúcu v odmene advokátky (ktorá
ich zastupovala aj pred súdmi niţších stupňov) za 1 úkon právnej sluţby poskytnutej
vypracovaním vyjadrenia z 3. marca 2009 [§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb v znení do 31. mája
2010 (ďalej len „vyhláška“)]. Základnú sadzbu tarifnej odmeny za tento úkon právnej sluţby
určil podľa § 11 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 2 vyhlášky vo výške 85,58 €, čo s náhradou
výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny
výpočtového základu [§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky (t.j. 6,95 € za kaţdého
zastupovaného)] predstavuje spolu 99,48 €.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 22. septembra 2010
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková