Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-25-2026.pdf
PDF · 137 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/25/2026
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. E. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Janči, s. r. o., so sídlom Dončova 1451/21, Ružomberok, IČO: 36 862 304, proti žalovanému: 1./ Obec Bešeňová, so sídlom Ladislava Pudiša 66/2, Bešeňová, IČO: 00 315 095, právne zastúpený: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 a 2./ F. G. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, I. I., zastúpená splnomocneným zástupcom: J. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom H. XXXX/XX, I. I., o určenie neplatnosti právneho úkonu, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Súd u r č u j e, že Kúpna zmluva uzatvorená dňa 12. 01. 2026 medzi žalovanou 2./ ako predávajúcou na strane jednej a žalovaným 1./ ako kupujúcim na strane druhej, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor pod č. V 107/2026 zo dňa 03. 02. 2026 a ktorej predmetom bol prevod spoluvlastníckeho podielu o veľkosti X/XX-XX z celku k nehnuteľnosti, a to k pozemku parcela KN-E č. 521 orná pôda o výmere 2617 m2, k. ú. I., ktorý je ako nehnuteľnosť zapísaný v katastri nehnuteľnosti vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor pre katastrálne územie I., obec Bešeňová okres Ružomberok, na LV XXX je neplatný právny úkon.
II. Žalobkyni sa voči žalovaným 1./ a 2./ p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu, ktoré sú povinní žalovaní 1./, 2./ zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne. III. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 18. 03. 2026 sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná 2./ ako predávajúci a žalovaný 1./ ako kupujúci uzatvorili dňa 12. 01. 2026 kúpnu zmluvu podľa ustanovenia § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), predmetom ktorej bol prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej 2./ vo veľkosti 7/40-ín z celku k pozemku s parc. č.KN-E 52l - orná pôda o výmere 2617 m2, k. ú. I., ktorý je zapísaný v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Ružomberok, katastrálny odbor pre k. ú. I., obec Bešeňová, okres Ružomberok, na LV č. XXX. Vklad vlastníckeho bol povolený rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor V 107/2026 zo dňa 03. 02. 2026. Žalobkyňa v súčasnosti je, a aj v čase uzatvorenia právneho úkonu bola, na základe uznesenia o dedení sp. zn. RK-11D/1/2023, Z 309l/2023 podielovou spoluvlastníčkou so spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 11/120-ín. Spoluvlastnícky podiel žalovanej 2./ k vyššie uvedenej nehnuteľnosti bol prevedený bez vedomia a súhlasu žalobkyne a bez toho, aby žalobcovi žalovaná 2./ zámer prevodu daného podielu na žalovaného 1./ oznámila, ako aj bez toho, aby bola realizovaná ponuková povinnosť. Žalobkyňa mala a má zámer scelenia vlastníctva k označenej parcele a pokiaľ by jej
ponuka na odkúpenie podielu dostala, určite by na ňu kladne reagovala, pretože disponovala dostatkom finančných prostriedkov potrebných na uhradenie kúpnej ceny. Žiadna ponuka jej však nebola doručená a ani oznámená a pri danom prevode bola obídená a jej právne postavenie spoluvlastníka bolo takýmto postupom priamo popreté. Žalovaní o spoluvlastníckom práve žalobkyne vedeli, nakoľko žalobkyňa bola riadne ako spoluvlastník zapísaná na LV č. XXX, k. ú. I., a kataster nehnuteľností je verejne prístupný. Žalobkyňa má za to, že v danej veci žalovaní konali tak, aby cielene a úmyselne popreli jej predkupné právo a predkupné právo nerešpektovali. Opodstatnenosti tejto žaloby nasvedčuje aj to, že medzi žalovanými nie je a nebol právny vzťah, ktorý by bolo možné hodnotiť ako vzťah blízkych osôb, osobitne s poukazom na právne postavenie žalovaného 1./, ktorým je obec, teda právnická osoba - samostatný územný samosprávny a správny celok SR v zmysle zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Opodstatnenosť tejto žaloby je daná aj preto, že žalovaní na oznámenie o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 13. 02. 2026 nereagovali, hoci im toto bolo doručené do vlastných rúk v dňoch 17. 02. 2026 a 19. 02. 2026.
2. Žalovaný 1./ vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 29 spisu) uviedol, že nie je porušiteľom práva, právna povinnosť opomenutá prevádzajúcim sa nevzťahovala na neho. Oni konali transparentne, zverejnením zmluvy v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí a v dobrej viere. Tvrdenia žalobkyne o tom, že by žalovaný 1./ konal „cielene a účelovo, aby obišiel predkupné právo“, neobstojí. Ak žalobkyňa uvádza, že 13. 02. 2026 sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu, nie je zrejmé, čo si predstavuje pod „nereagovaním“ na podnet. Vlastnícke právo bolo prevedené a teda žalovaný 1./ nemal ako reagovať. Reakcia je možná len tak, že spoluvlastníci sa buď dohodnú na výkone predkupného práva, alebo predkupné právo nebude uplatnené oprávnenou osobou. Žalobkyňa, ktorá sa platne dovolala relatívnej neplatnosti, potom z pohľadu ust. § 137 CSP duplicitne žiada totožný verdikt súdom. Z dikcie samotného ustanovenia OZ je zrejmé, že predkupné právo nezaťažuje nadobúdateľa, ale prevodcu. Žalovaný 1./ má zato, že touto žalobou sa nevyrieši podstata veci, pretože žalobkyňa neuviedla, či má záujem nadobudnúť podiel. Žalovaný 1./ ani v prípade, ak by táto žaloba bola úspešná, nevidí dôvod priznať žalobkyni náhradu trov konania, pretože nadobúdateľ nemal voči nej žiadnu právnu povinnosť.
3. Žalovaná 2./ vo vyjadrení k podanej žalobe uviedla (č. l. 31 spisu), že uplatnený nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznáva a navrhuje žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Uviedla, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na parcele dedením po svojom otcovi, ktorý bol o zámere obce Bešeňová odkúpiť jeho podiel informovaný už v roku 2021. Samotnej žalobkyni bol zaslaný list so zámerom obce a v roku 2025 bola osobne u starostu obce Bešeňová, kde s ním rokovala o odpredaji pozemkov. Žalobkyňa teda disponovala vedomosťou o pripravovanom právnom úkone ešte pred jeho realizáciou, napriek tomu ostala pasívna a svoje predkupné právo si neuplatnila. Žalobkyňa podala v tej istej veci prvú žalobu dňa 13. 02. 2026. Hoci bola súdom vyzvaná na zaplatenie súdneho poplatku, poplatok uhradila až po lehote. Z tohto dôvodu bolo konanie uznesením sp. zn. 15C/14/2026 právoplatne zastavené. Podanie novej žaloby po vlastnom procesnom pochybení považuje žalovaná za zneužívanie procesných práv. Žalovaná v 2./ konala pri uzatváraní kúpnej zmluvy v dobrej viere, vychádzajúc z informácií od starostu obce, že zákonné nároky spoluvlastníkov budú vysporiadané. Žalobkyňa aj napriek opakovanej informovanosti neprejavila o kúpu podielu záujem. Dotknutý pozemok nebude zaťažený výstavbou a je výlučne určený na verejnoprospešný účel (oddychová zóna), čo je vo verejnom záujme obce, jej obyvateľov a návštevníkov.
4. Žalobkyňa v podanej replike (č. l. 44 spisu) uviedla, že žiadny z argumentov žalovaných nie je spôsobilý vyvrátiť jej skutkové a právne tvrdenia. Z vyjadrení žalovaných vyplýva, že títo nepopreli absenciu realizácie ponukovej povinnosti zo strany žalovanej 2./ pred uzatvorením Kúpnej zmluvy z 12. 01. 2026. Z pohľadu ustanovenia § 140 OZ je významné to, že ponuková povinnosť ťaží existujúceho spoluvlastníka a túto nemá tretia osoba, ktoré podiel na spoločnej nehnuteľnosti od spoluvlastníka nadobúda. Žalovaný 1./ ani len nemal oprávnenie činiť akúkoľvek ponuku ostatným spoluvlastníkom, pričom je pre danú vec významné, že žalovaný 1./ takúto ponuku voči žalobkyni nikdy neučinil, pričom tak neučinila ani žiadna iná osoba. Je právne irelevantné, aké úkony vo vzťahu k spoluvlastníkom učinil pred uzatvorením danej kúpnej zmluvy žalovaný 1./, jeho podania nie sú a nespĺňajú podmienky ponuky na realizácie predkupného práva. Zo žiadosti obce Bešeňová zo dňa 14. 09. 2021 je navyše zrejmé, že toto podanie bolo adresované inej osobe ako žalobkyni. V danom podaní, ktoré rozhodne nie je ponukou podielového spoluvlastníka, sa uvádza, že ponúkaná kúpna cena je 5,50 eur za m2, čo opäť nezodpovedá uzatvorenej kúpnej zmluve, kde je uvedená kúpna cena 10 eur za m2. Podmienky uvedené v tomto podaní nekorešpondujú s podmienkami uvedenými v namietanej kúpnej zmluve. Predmetom
tohto podania nie je ponuka adresovaná H. D., predmetom ktorého by bola jasná ponuka na odkúpenie jeho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7/40-ín z celku a definovanie podmienok, za ktorých je možné toto predkupné právo vo vzťahu k podielu žalovanej 2./ realizovať. Podanie zo dňa 21. 11. 2025 nie je ponukou podielového spoluvlastníka. V danom podaní sa udáva, že ponúkaná kúpna cena je 8 eur za m2, čo opäť nezodpovedá uzatvorenej kúpnej zmluve, kde je uvedená kúpna cena 10 eur za m2. Podmienky uvedené v tomto podaní nekorešpondujú s podmienkami uvedenými v namietanej kúpnej zmluve. Podstatné je aj to, že predmetom tohto podania nie je ponuka adresovaná žalobkyni, predmetom ktorého by bola jasná ponuka na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 7/40- ín z celku a definovanie podmienok, za ktorých je možné toto predkupné právo vo vzťahu k podielu žalovanej 2./ realizovať. Na margo Žiadosti o predaj z 21. 11. 2025 je potrebné poukázať na to, že žalovaný 1./ týmto listom prejavil záujem aj o kúpu pozemkov č. KN-E 516/1 a 516/3, k. ú. D. E., pričom následne uzatvoril päť kúpnych zmlúv s inými spoluvlastníkmi a to K. L., M. A., N. C., F. C. a F. H. H.. Po tom, čo sa žalobca aj v týchto konaniach dovolal relatívnej neplatnosti tých právnych úkonov v rámci katastrálnych konaní, ktoré v tom čase ešte neboli ukončené, žalovaný 1./ zjavne uvedomujúc si porušenie zákona zobral späť všetky návrhy na vklad týchto kúpnych zmlúv a dané katastrálne konania V 350/2026, V 349/2026, V 348/2026, V 347/2026 a V 346/2026 boli zastavené. Aj v týchto prípadoch nebolo rešpektované predkupné právo žalobkyne ako podielovej spoluvlastníčky, a uvedený postup žalovaného 1./ preukazuje, že si je plne vedomý neplatnosti aj v tomto konaní. Nakoľko žalobkyňa o podmienkach uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi žalovanými nemohla vedieť, pretože ponuka s oznámením podmienok, za ktorých by bolo možné predkupné právo realizovať, jej nebola oznámená, nemohla využiť svoje predkupné právo. Žalobkyňa teda nedisponovala vedomosťou o pripravovanom právom úkone, a rozhodne neostala pasívna, práve naopak, pasívnou ostala žalovaná 2./, ktorá si nesplnila jej zákonnú povinnosť. Je pravda, že žalobkyňa podala prvú žalobu, ktorou sa domáhala vyslovenia neplatnosti označenej kúpnej zmluvy, pričom v dôsledku toho, že súdny poplatok uhradil oneskorene, došlo k zastaveniu konania, čo ale nevytvára prekážku konania o dnes podanej žalobe, o predmete ktorej súd nikdy nekonal. Postup žalobcu pri podaní novej žaloby nie je špekulatívny, ale ide o výkon jeho zákonného oprávnenia, nejde preto o zneužívanie procesných práv. Je právne irelevantné, či žalovaná konala pri uzatvorení kúpnej zmluvy na základe nesprávnych informácií poskytnutých jej starostom žalovaného 1./. Žalobkyňa nemá informáciu o tom, či bude alebo nebude dotknutý pozemok v budúcnosti zaťažený výstavbou a pre toto konanie je táto okolnosť nepodstatná. Aj obec je v danom prípade iba subjektom práva a účastník zmluvy, ktorý je rovnako ako ostatní účastníci tohto konania povinný rešpektovať zákon. Ani žalovaný 1./ nekonal transparentne a jednotlivým spoluvlastníkom ponúkal za podiely na tej istej nehnuteľnosti iné kúpne ceny. V danom prípade je súdne rozhodnutie jediným riešením danej veci, nakoľko namietaná neplatnosť právneho úkonu môže byť vyrieknutá jedine súdnym rozhodnutím s účinkom vyvolania potrebnej zmeny zápisu v katastri nehnuteľností. Žalobkyňa podanou žalobou realizuje zákonné právo. Nie je právom žalovaných rozhodovať za žalobkyňu, ktorú cestu ochrany svojich práv si zvolí, voľba niektorého z označených alternatív riešenia vzniknutej situácie je výsostne na osobe žalobkyne. 5. Žalovaný 1./ v podanej duplike (č. l. 60 spisu) uviedol, že obec v čase uzatvárania kúpnej zmluvy nedisponovala statusom spoluvlastníka dotknutej nehnuteľnosti a preto nebola a ani nemohla byť subjektom ponukovej povinnosti. Predkupné právo zo svojej podstaty nemôže porušiť osoba, ktorú zákon takouto povinnosťou nezaťažuje. Z hľadiska aplikácie procesného práva a spravodlivého posúdenia trov je kľúčové správanie žalobkyne pred samotným majetkovoprávnym prevodom. Žalobkyňa osobne navštívila obecný úrad Bešeňová, kde výslovne a nespochybniteľne potvrdila, že nemá záujem o odkúpenie predmetného podielu a o predmetný pozemok nejaví záujem. Z hľadiska teórie práva tým žalobkyňa vyvolala u žalovaného 1./ očakávanie a dôveru v legálnosť a bezproblémovosť plánovanej transakcie. Ak žalobkyňa následne podá žalobu, ktorou napáda právny úkon pre absenciu formálnej ponuky, koná v priamom rozpore so svojím predchádzajúcim konaním. Finančné zaťaženie žalovaného 1./ trovami konania za situácie, kedy žalobkyňa najprv deklarovala nezáujem a následne vyvolala súdny spor by predstavovala zásadné porušenie princípu materiálnej spravodlivosti. Žalovaný 1./ deklaruje, že nemá žiadny záujem participovať na osobných sporoch a svároch spoluvlastníkov, ani blokovať legitímne vlastnícke práva žalobkyne, pokiaľ na nich táto trvá. Ak súd dospie k záveru, že kúpna zmluva vykazuje znaky relatívnej neplatnosti, žalovaný 1./ tento rezultát rešpektuje, keďže primárnym cieľom bolo len zákonné scelenie pozemkov pre rozvoj obce. 6. Žalovaná 2./ v podanej duplike (č. l. 63 spisu) uviedla, že nespochybňuje význam formálnych pravidiel predkupného práva, avšak zdôrazňuje, že v tomto konkrétnom prípade nemožno vec posudzovať izolovane a bez prihliadnutia na všetky skutkové okolnosti, najmä na transparentný a obcou organizovaný výkup pozemkov, verejnoprospešný účel výkupu, reálnu vedomosť žalobkyne o zámere
obce, ako aj na jej dobrú vieru. Ona nie je osobou, ktorá by sa snažila žalobkyňu obísť, uviesť ju do omylu alebo jej znemožniť uplatnenie práv. Naopak, pri prevode svojho spoluvlastníckeho podielu vychádzala z toho, že ide o obecný, organizovaný a transparentný postup výkupu podielov, ktorý bol realizovaný obcou. Otázku rozsahu a obsahu komunikácie so spoluvlastníkmi je potrebné posudzovať podľa všetkých listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, predovšetkým podľa písomností obce, uznesení obecného zastupiteľstva, komunikácie so spoluvlastníkmi, kúpnej zmluvy a vyjadrenia žalovaného 1./. Podstatné je, že prevod neprebiehal ako bežný súkromný prevod medzi osobami, ktoré by sa snažili obísť ostatných spoluvlastníkov. Išlo o širší výkup spoluvlastníckych podielov realizovaný obcou, pričom zámer obce bol spoluvlastníkom komunikovaný a bol predmetom verejne dostupných úkonov obce. Žalobkyňa mala možnosť sa o zámere obce a o podmienkach výkupu dozvedieť a podľa doterajšieho obsahu spisu s týmto zámerom aj reálne komunikovala. Žalovaná 2./ preto navrhuje, aby súd dôsledne vyhodnotil, či žalobkyňa mala pred uzatvorením kúpnej zmluvy reálnu vedomosť o zámere obce nadobúdať spoluvlastnícke podiely, o predmete výkupu a o cenových podmienkach, a či jej doterajší postup preukazuje skutočný záujem nadobudnúť práve spoluvlastnícky podiel žalovanej 2./ za rovnakých podmienok, alebo ide iba o dodatočné spochybnenie obecného výkupu po jeho realizácii. Námietku žalobkyne ohľadom rozdielnosti v cenách nemožno posúdiť izolovane bez presného vyhodnotenia konkrétnych listín, ich adresátov, účelu a časového zaradenia. Ak žalobkyňa tvrdí, že jednotlivé listy obce neobsahovali konečné podmienky prevodu alebo že uvádzali inú cenu, musí byt' zistené, v akom kontexte boli tieto listy zasielané, komu boli adresované a či išlo o všeobecnú komunikáciu obce, predbežné rokovania, alebo konkrétnu ponuku na odkúpenie podielu. Ani prípadná nepresnosť alebo vývoj cenových podmienok v rámci obecného výkupu však sama osebe nepreukazuje nepoctivosť alebo nedobromyseľnosť žalovanej 2./. Ona ako staršia osoba konala v dôvere v postup obce a nemala dôvod predpokladať, že obecný výkup je realizovaný spôsobom, ktorý by mal obchádzať práva žalobkyne. Žalobkyňa nepreukazuje jasný, určitý a bezpodmienečný prejav záujmu nadobudnúť práve podiel žalovanej 2./ za rovnakých podmienok, za akých bol prevedený. Jej argumentácia sa sústreďuje predovšetkým na dosiahnutie relatívnej neplatnosti už uzatvorenej zmluvy. Za týchto okolností je potrebné hodnotiť, či nejde o neprimerane formálny výkon práva, ktorému by v konkrétnych okolnostiach nemala byt' poskytnutá ochrana v rozsahu, v akom by neprimerane zasahoval do právnej istoty žalovanej 2./. Žalovaná 2./ je osobou v pokročilom veku. Nemala právny ani faktický dôvod domnievať sa, že postup obce môže byt' neskôr označený za vadný vo vzťahu k predkupnému právu žalobkyne. Priznanie dôsledkov relatívnej neplatnosti výlučne na základe formalistického posúdenia, bez prihliadnutia na dobrú vieru žalovanej 2./, na verejný a transparentný charakter výkupu a na vedomosť žalobkyne o zámere obce, by bolo neprimerane tvrdé. Pre prípad, ak by súd dospel k záveru o formálnom nedostatku pri realizácii predkupného práva, navrhuje, aby súd žalobkyni voči žalovanej v 2./ nepriznal náhradu trov konania, prípadne, aby ju nepriznal v plnom rozsahu, a to z dôvodov hodných osobitného zreteľa.
7. V ďalšom podaní (č. l. 67 spisu) žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že nesplnenie ponukovej povinnosti nie je formálnym nedostatkom, ale zásadným porušením zákona a práva, ktoré činí právny úkon postihnutý touto vadou za neplatný bez ďalšieho. Postup žalovaného 1./ vôbec nebol transparentný, ale selektívny a nepožívajúci právnu ochranu. Žalobkyňa sleduje ochranu jej zákonom priznaných práv a v tomto smere niet čo dodať. V protiprávnom stave sa pokračuje, nakoľko žalovaná 2./ sa v tomto konaní aktívne bráni a vyvoláva ďalšie právne úkony a potrebu obrany žalobkyne, čím prispieva k prehlbovaniu zásahov do práv žalobkyne a navyšovaniu trov konania. Ani žalobkyňa nie je osobou v mladom veku a je nútená súdnou cestou brániť svoje poškodené práva a preto nie je na mieste ani len uvažovať o nepriznaní nároku na náhradu trov konania voči žalovaným. Na strane žalovanej 2./ nie je prítomná žiadna okolnosť, ktorá by nárok na náhradu trov konania mohla negovať alebo zmenšovať. Práve žalovaná 2./ je porušovateľkou práva, a táto navyše mala plnohodnotnú príležitosť uviesť veci do pôvodného stavu už na základe predžalobnej výzvy žalobkyne, neurobila však za účelom nápravy daného stavu nič. Dnes sa aktívne bráni a popiera elementárne skutočnosti, dokonca sa snaží vyvolávať pochybnosti o dokladoch predložených obcou, čo svedčí o tom, že jej konanie nie je dobromyseľné a už vôbec nie je v súlade s dobrými mravmi. Každý má poznať zákon a nik nie je oprávnený spoliehať sa na tretí subjekt právnych vzťahov a preto poukazovanie na postup obce pôsobí skôr ako snaha zhadzovať svoju vinu na plecia iných.
8. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že v konaní nebolo sporné, že zo strany žalovanej 2./ nebola učinená písomne ponuková povinnosť vo vzťahu k žalobkyni. Žalobkyňa sa predkupného práva nevzdala. Listiny, ktoré boli predložené, nekorešpondujú po obsahovej
stránke s kúpnou zmluvou, ktorej neplatnosti sa podanou žalobou domáhame. Oni vykonali kroky k mimosúdnemu vyriešeniu sporu, zo strany žalovaných nebola žiadna snaha uviesť vec do pôvodného stavu a preto žiadame, aby súd žalobkyni priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť obaja žalovaní spoločne a nerozdielne. Pokiaľ sa týka prehlásenia starostu obce Bešeňová, v tom čase ešte obec nebola ani podielovým spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti.
9. Právny zástupca žalovaného 1./ uviedol, že Obec Bešeňová aj nad rámec zákonných povinností transparente zverejnila zámer obecného zastupiteľstva. Žalovaný 1./ neporušil žiadne zákonné povinnosti, žalobkyňa si žiaľ vybrala dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu a preto nie je možné prispieť k navráteniu veci. Oni nemali žiadne iné možnosti nejakého mimosúdneho vyriešenia veci, keďže nemohli od zmluvy odstúpiť, ani s týmto podielom disponovať, keďže sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Čo sa týka pozemku, jedná sa o pozemok, ktorý je za futbalovým ihriskom, rastie tam tráva, nie je to ani pozemok pod stavbou, ani pozemok určený na výstavbu. Keby obec Bešeňová vedela, že to dopadne na súde, tak by zrejme ani nemala záujem o kúpu tohto pozemku. Je pravdou, že obec kupovala spoluvlastnícke podiely aj od ostatných podielových spoluvlastníkov, avšak iba tento jediný prípad skončil na súde, keďže pri tých ostatných podielových spoluvlastníkov došlo k dohode. V prípade, ak súd žalobe vyhovie, tak sa vec vráti na začiatok a majú za to, že takáto žaloba nič nevyrieši nič. Obec koná transparente a dokonca kúpnu cenu navyšuje. Majú za to, že obec preukázala starostlivosť o vec, preto žiadajú, aby sme neboli zaviazaný na náhradu trov konania. 10. Splnomocnený zástupca žalovanej 2./ na pojednávaní uviedol, že táto konala v dobrej viere, nikoho nechcela oklamať a obísť.
11. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to Kúpnou zmluvou (č. l. 8 spisu), s výpisom z LV č. XXX (č. l. 11 spisu), s Oznámením o dovolaní sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu zo dňa 13. 02. 2025 (č. l. 13 spisu), vrátane doručeniek (č. l. 14 spisu), s kópiou uznesenia o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho poplatku (č. l. 32 spisu), so žiadosťou o odkúpenie pozemku (č. l. 34 spisu), so žiadosťou o odpredaj pozemku zo dňa 21. 11. 2025 (č. l. 35 spisu), s Kúpnou zmluvou (č. l. 37 spisu), s rozhodnutím Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor (č. l. 40 spisu), s oznámením o zastavení konania Okresného úradu Ružomberok, katastrálny odbor (č. l. 49 až 53 spisu), s obsahom pripojeného spisu V 107/2026.
12. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:
13. Súd mal preukázané, že dňa 12. 01. 2026 bola medzi žalovanou 2./ v zmluvnom postavení predávajúcou a žalovaným 1./ v zmluvnom postavení kupujúceho uzatvorená v zmysle § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka Kúpna zmluva, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 7/40-tin pozemku KN-E parcela č. 521 - orná pôda o výmere 2617 m2, zapísaného na LV č. XXX, k. ú. I. za kúpnu cenu 4.580 eur (10 eur za jeden m2). Z výpisu z LV č. XXX, k. ú. I. mal súd preukázané, že ďalšou spoluvlastníčkou predmetného pozemku v spoluvlastníckom podiele 11/120-tin je žalobkyňa. Listom zo dňa 13. 02. 2025 adresovaným žalovaným 1./, 2./ sa žalobkyňa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu pre nerešpektovanie predkupného práva, ktorá písomnosť bola žalovaným doručená dňa 17. 02. 2026, resp. 19. 02. 2026.
14. Podľa § 137 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. 15. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 16. Podľa § 40a OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá. 17. Ust. § 40a OZ upravuje tzv. relatívnu neplatnosť právneho úkonu, ktorá je založená na vyvrátiteľnej domnienke platnosti tohto úkonu, inak povedané, relatívne neplatný právny úkon vyvoláva právne účinky
ako platný právny úkon do okamihu dovolania sa právnej skutočnosti opodstatňujúcej záver o relatívnej neplatnosti. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu je jednostranný hmotnoprávny úkon, ktorý musí byť adresovaný druhému účastníkovi právneho úkonu. Dôjdením dovolania sa končí relatívna neplatnosť právneho úkonu a nastáva jeho neplatnosť absolútna. Oprávnený z predkupného práva sa môže relatívnej neplatnosti právneho úkonu dovolať aj mimo súdneho konania, ale aj v súdnom konaní doručením žaloby. Dovolanie sa relatívnej neplatnosti má za následok, že právny úkon, ktorý sa dovtedy považoval za platný sa s účinkami ex tunc stáva absolútne platným právnym úkonom. 18. Ust § 140 OZ upravuje zákonné predkupné právo podielových spoluvlastníkov. Jeho podstatou je povinnosť podielového spoluvlastníka, ktorý sa rozhodne previesť svoj spoluvlastnícky podiel, ponúknuť najprv ostatným podielovým spoluvlastníkom ako oprávneným z predkupného práva, teda zákonné predkupné právo obmedzuje podielového spoluvlastníka pri nakladaní s jeho spoluvlastníckym podielom, s ktorým inak môže, a to aj bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov, voľne disponovať. Právo disponovať so spoluvlastníckym podielom prislúcha každému spoluvlastníkovi, pričom zmluvná voľnosť spoluvlastníka je obmedzená, lebo svoj spoluvlastnícky podiel môže bez ďalšieho previesť len na osoby blízke. Pokiaľ spoluvlastník mieni svoj podiel previesť na iné osoby, musí najskôr svoj podiel ponúknuť ostatným spoluvlastníkom. 19. K porušeniu povinnosti zo zákonného predkupného práva dochádza najmä v tých prípadoch, ak ponuka voči ostatným spoluvlastníkom nebola urobená vôbec; ponuka síce bola urobená, ale za podstatne vyššiu cenu, než sa ktorú bol spoluvlastnícky podiel nakoniec prevedený; podiel bol na nadobúdateľa prevedený za podmienok výhodnejších oproti ponuke alebo podiel bol prevedený skôr, než uplynula dohodnutá alebo zákonná uvedená doba na predaj. 20. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 22. 09. 2010, sp. zn. 3Cdo/122/2009 spoluvlastník, ktorý je oprávnený z predkupného práva (§ 140 OZ), má pri porušení povinností zo strany spoluvlastníka, ktorý je povinný z predkupného práva, na výber, či: a) sa bude žalobou domáhať vyslovenia relatívnej neplatnosti zmluvy o prevode podielu zo spoluvlastníka na tretiu osobu (§ 40a OZ); jeho žaloba musí v takomto prípade smerovať voči všetkým účastníkom zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu, pri ktorej bolo porušené jeho predkupné právo, lebo tí sú pasívne legitimovaní, b) sa bude domáhať voči nadobúdateľovi (tretej osobe ako singulárnemu právnemu nástupcovi pôvodného podielového spoluvlastníka), aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka; ak nadobúdateľ jeho výzve nevyhovie, má oprávnený spoluvlastník právo domáhať sa na súde žalobou voči nadobúdateľovi, aby bol nahradený prejav vôle nadobúdateľa; žalobe vyhovujúce rozhodnutie súdu nahradí v tomto prípade chýbajúci zmluvný prejav nadobúdateľa, c) sa uspokojí s tým, že mu zostáva predkupné právo, avšak už voči nadobúdateľovi. Zákon v uvedených ustanoveniach ponecháva oprávnenému spoluvlastníkovi voľbu, či vôbec, prípadne ktoré z týchto riešení zvolí. Ide o výlučné právo opomenutého podielového spoluvlastníka 21. Z uvedených troch možností si žalobkyňa vybrala prvú možnosť, t. j. podanou žalobou sa domáhala vyslovenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými. V uznesení Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/238/2022 z 29. 01. 2024 publikovanom v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 6/2024 pod R 75/2024, sa súd ako prvou položenou otázkou zaoberal tým, či žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy v súvislosti s porušením predkupného práva je v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP prípustným procesným prostriedkom. Pri riešení procesnej prípustnosti žaloby podľa tohto zákonného ustanovenia sa najvyšší súd zaoberal otázkou, z akého právneho vzťahu žalobca vyvodzuje v konaní ním uplatňovaný nárok (t. j. predmet konania), následne je potrebné tento vzťah dôsledne analyzovať a nakoniec správne vyhodnotiť a posúdiť po právnej stránke. Najvyšší súd poukázal na rozhodnutie NS SR z 20. októbra 2022, sp. zn. 1Obdo/51/2021, ktorý judikoval, že žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu (podaná za účinnosti Civilného sporového poriadku) je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) CSP. Jej prípustnosť je podmienená existenciou osobitného predpisu, ktorý určitú osobu oprávňuje podať týmto predpisom špecifikovanú určovaciu žalobu. NS SR konštatoval, že v „danom prípade sa žalobca podanou žalobou domáhal určenia neplatnosti kúpnej zmluvy k nehnuteľnostiam podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodu porušenia predkupného práva. Využil teda jednu z hmotným právom dovolených možností domáhať sa prostredníctvom súdu svojho porušeného práva. Civilný sporový poriadok účinný od 1. júla 2016 (na rozdiel od Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30. júna 2016) žalobu o určenie právnej skutočnosti (ktorou je aj žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu) pripúšťa len vtedy, ak určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu...Podľa dovolacieho súdu osobitným právnym predpisom, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu domáhať sa určenia neplatnosti kúpnej zmluvy (právnej skutočnosti) je v hmotnoprávnej rovine daného prípadu ustanovenie § 40a Občianskeho zákonníka, v spojení s
ustanovením § 140 Občianskeho zákonníka (obdobne viď uznesenie z 15. októbra 2019 Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 10Co/211/2019, uznesenie Krajského súdu v Žiline z 28. februára 2019, sp. zn. 9Co/201/2018, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. apríla 2020, sp. zn. 10Co/35/2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave z 30. júna 2021, sp. zn. 10Co/26/2020)“. 22. Pretože ide o žalobu v zmysle ust. § 137 písm. d) CSP, súd sa otázkou existencie naliehavého právneho záujmu nezaoberal a dospel k záveru, že žaloba o neplatnosť kúpnej zmluvy je žalobou o určenie právnej skutočnosti a za osobitný predpis je potrebné v tomto prípade považovať samotný Občiansky zákonník, v prípade uplatnenia žaloby o relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy ide o ust. § 40a v nadväznosti na ust. § 140 OZ. Rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o neplatnosti právneho úkonu ohľadne nehnuteľnosti je listinou, na základe ktorej správa katastra vyznačí formou záznamu stav pred týmto právnym úkonom (§ 34 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.). Zvolená žaloba je tak prípustným procesným prostriedkom ochrany práv žalobkyne. Žalobkyňa sa dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúcej z ustanovenia § 40a OZ voči žalovaným listom zo dňa 13. 02. 2025 (správne 13. 02. 2026 – pozn. súdu). 23. Podrobnosti o spôsobe výkonu predkupného práva, najmä o forme a obsahu ponuky a o dobe na zaplatenie ceny za predmet kúpy upravuje ustanovenie § 605 OZ. Pokiaľ sa týka ponuky zo strany zaviazaného spoluvlastníka, ide o jednostranný právny úkon adresovaný oprávnenej osobe, ktorý okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať aj všetky podmienky, za ktorých povinný ponúka vec na kúpu, t. j. výšku kúpnej ceny, lehotu jej splatnosti, či spôsob zaplatenia. Jej doručením začína plynúť lehota na prijatie ponuky a zaplatenie kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu, ktorá lehota je v prípade nehnuteľnosti dvojmesačná. Počas tejto lehoty musí oprávnená osoba ponuku nielen prijať oznámením povinnému, ale za predmet prevodu zaplatiť požadovanú kúpnu cenu, resp. splniť všetky podmienky stanovené v ponuke. Ak oprávnený ponuku povinnej osoby neprijme, či už z dôvodu svojej nečinnosti a z toho plynúceho márneho uplynutia stanovenej lehoty alebo oznámení o neprijatí ponuky, jeho predkupné právo zanikne a povinná osoba môže previesť spoluvlastnícky podiel za podmienok uvedených v ponuke inej osobe. V prípade, ak oprávnená osoba oznámi neprijatie ponuky v rámci určenej lehoty, povinná osoba je oprávnená previesť spoluvlastnícky podiel ešte pred uplynutím lehoty na prijatie ponuky a zaplatenie kúpnej ceny. Pre ponuku a jej prijatie platia všeobecné ustanovenia OZ o oferte a akceptácii. Tieto úkony majú byť vykonané pred zamýšľaným prevodom. 24. To, že ponuková povinnosť zo strany žalovanej 2./ nebola splnená vôbec, medzi stranami sporu nebolo sporné Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú nesporné. Vykonaným dokazovaním mal tak súd preukázané, že zo strany predávajúcej pred zamýšľaným prevodom jej spoluvlastníckeho podielu nebola splnená ponuková povinnosť. Inak povedané, žalovaná 2./ pred uzavretím kúpnej zmluvy so žalovaným 1./ ako kupujúcim svoj spoluvlastnícky podiel neponúkla na prevod žalobkyni ako ďalšej podielovým spoluvlastníkom (pomerne vo veľkosti ich spoluvlastníckych podielov). Súd mal teda preukázané porušenie predkupného práva žalobkyne. 25. Súd sa nestotožnil s procesnou obranou žalovaných, že žalobkyňa mala vedomosť o zamýšľanom prevode spoluvlastníckeho prevodu žalovanej 2./ na žalovaného 1./, keďže jej právnemu predchodcovi H. D. mal žalovaný 1./ doručiť žiadosť o odkúpenie predmetného spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 5,50 eur za m2, resp. listom zo dňa 21. 11. 2025 mala byť žalobkyňa žalovaným 1./ oslovená s ponukou na odkúpenie spoluvlastníckeho podielu za 8 eur za m2. Odhliadnuc od skutočnosti, že ponukovú povinnosť mala v tomto prípade žalovaná 2./ ako povinná z predkupného práva, nejedná sa ani o písomnú ponukovú povinnosť, akú ma na mysli ust. § 605 Občianskeho zákonníka. Inak povedané, žiadosť o kúpu spoluvlastníckeho podielu zo strany budúceho kupujúceho nemožno považovať za písomnú ponukovú povinnosť povinnej z predkupného práva, a to pre rozdielnosť obsahu oboch týchto právnych úkonov a nimi zamýšľaných právnych následkov. V prípade ponukovej povinnosti ide o jednostranný právny úkon, ktorý je adresovaný osobe oprávnenej z predkupného práva a z jeho obsahu vyplýva ponuka na prevod spoluvlastníckeho podielu za všetkých podmienok, za ktorých vec ponúka na kúpu a za takýto právny úkon nemožno považovať žiadosť o prevod spoluvlastníckeho podielu navyše za úplne iných podmienok, než za akých bola riadna kúpna zmluva uzatvorená. Ani tvrdená vedomosť žalobkyne o tom, že žalovaný 1./ chce nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na predmetných pozemkoch neznamená, že zo strany povinnej z predkupného práva (žalovanej 2./) došlo k riadnemu splnenie písomnej ponukovej povinnosti, práve naopak. Na uvedenom závere súdu nič nemení ani prehlásenie starostu obce Bešeňová (prehlásenie č. l. 80 spisu), v ktorom uviedol, že dňa 30. 01. 2026 sa na obecný úrad Bešeňová dostavila žalobkyňa a že jej vysvetlil, že majú záujem o odkúpenie jej spoluvlastníckeho podielu za kúpnu cenu 10 eur za m2 a že záujem odkúpiť všetky spoluvlastnícke podiely neprejavila, ani z uvedeného čestného prehlásenia starostu obce nevyplýva, že by žalobkyňa svojho predkupného
práva vzdala. Podľa uznesenia NS SR, sp. zn. 2Cdo/13/2018 „ak je sporné, či vôbec došlo k vzdaniu sa práva, platí výklad, že k vzdaniu sa práva vôbec nedošlo. Uplatní sa tu teda stará zásada rímskeho práva, že v prípade pochybností sa vychádza z toho, že dotknutý subjekt sa svojho práva nechcel vzdať (renuntiatio non praesumitur). Predpokladom platnosti dohody o vzdaní sa predkupného práva tak je, že dohoda, ktorou sa oprávnený vzdáva svojho práva, musí byť písomná“. 26. Pokiaľ bolo zo strany žalovaných tvrdené, že v súdenej veci išlo o obecný výkup spoluvlastníckych podielov vo verejnom záujme a v záujme obyvateľov obce Bešeňová, ani táto skutočnosť nezbavuje povinného podielového spoluvlastníka povinnosti rešpektovať zákon a predkupné právo ostatných podielových spoluvlastníkov. 27. Keďže preukázateľne k porušeniu predkupného práva žalobkyne zo strany žalovanej 2./ došlo, žalobkyňa podanou žalobou realizovala svoje práva opomenutej podielovej spoluvlastníčky. S námietkou žalovanej 2./, že ide o výkon práva rozporný s dobrými mravmi sa súd nestotožnil. Pokiaľ aj žalovaná 2./ poukázala na predchádzajúce súdne konanie vedené na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 15C/14/2026 nejedná sa o prekážku veci rozsúdenej (res iudicata), keďže uvedené konanie bolo zastavené z procesných dôvodov pre nezaplatenie súdneho poplatku. Preto žalobkyni nič nebránilo podať si opätovne rovnakú žalobu. Uplatnením tohto práva zo strany opomenutého podielového spoluvlastníka (v danom prípade žalobkyne) vykonáva táto svoje práva poškodeného spoluvlastníka dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu z dôvodu porušenia predkupného práva ako efektívneho nástroja, ktorého jedným z fundamentálnych cieľov má byť zabránenie vstupu (poškodeným spoluvlastníkom „nechcenej“) tretej osoby do takéhoto majetkového spoločenstva. Z týchto dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. Bolo výlučne vecou žalobkyne, ktorú zo zákonných možností ochrany svojho práva uvedených v bode 20. odôvodnenia tohto rozsudku si vyberie 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 30. V sporových konaniach sa pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Podľa tejto zásady súd strane, ktorá mala v spore úspech, prizná nárok na náhradu trov konania podľa jej pomeru úspechu v konaní, a to proti strane neúspešnej. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. Úspech v spore treba chápať v závislosti od výsledku súdneho konania, pričom pod úspechom treba rozumieť úspech v zmysle procesného výsledku. Povinnosť priznať náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnej strane sporu platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s § 257 CSP. 31. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zo zásady zodpovednosti za zavinenie. Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo k určitej procesnej situácii, prípadne zo sociálnych aspektov. Súd pri posudzovaní dôvodov hodných osobitného zreteľa prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery strán sporu, okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súd a ich postoj v konaní. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad, a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Toto ustanovenie neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho použitie neodôvodňuje len sama skutočnosť, že strana nie je solventná alebo že zárobková a iná situácia strany, ktorá v spore zvíťazila je lepšia ako u jej protistrany. V súlade s nálezom Ústavného súdu SR z 10. 10. 2018, sp. zn. I. ÚS/168/2018 je potrebné pri rozhodovaní prihliadať na základné zásady (charakter sporu a procesnú situáciu). 32. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v súdenej veci nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalobkyni ako úspešnej strane sporu náhradu trov konania nepriznal. Naopak, žalobkyňa bola v spore v celom rozsahu úspešná, preto jej v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, na ktoré zaviazal žalovaných 1./, 2./ spoločne a nerozdielne. Žalovaná 2./ namietala, že žalobkyňa zneužíva svoje procesné práva, že mala vedomosť o zámere obce skupovať predmetné pozemky, rovnako namietala, že zo strany žalobkyne ide o neprimerane formálny výkon práva a naopak, bola to žalovaná 2./, ktorá konala v dobrej viere v postup obce. Súd sa v tomto rozhodnutí so všetkými námietkami zo strany žalovanej 2./ vysporiadal a dospel k záveru, že výkon práva žalobkyne sleduje legitímny cieľ ochrany jej práv opomenutej podielovej spoluvlastníčky a samotné uplatnenie práva nemožno považovať za jeho zneužitie. Naopak, bola to žalovaná 2./, ktorá si svoje povinnosti vyplývajúce jej z podielového spoluvlastníctva porušila, pretože ako povinná z predkupného práva si nesplnila svoju zákonnú písomnú ponukovú povinnosť v prípade zamýšľaného prevodu jej spoluvlastníckeho podielu. Súd poukazuje aj na postoj samotnej žalovanej 2./, ktorá hoci si bola vedomá
nesplnenia svoje zákonnej povinnosti, v priebehu celého sporu žiadala žalobu žalobkyne zamietnuť, hoci si musela byť vedomá následkov konania pri nerešpektovaní ustanovení § 140 Občianskeho zákonníka. 33. Pokiaľ sa týka žalovaného 1./, ani pri ňom súd nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by ho spolu so žalovanou 2./ nezaviazal k náhrade trov konania žalobkyni. Súd dáva do pozornosti, že iniciatíva na prevod spoluvlastníckeho podielu zo žalovanej 2./ na žalovaného 1./ vzišla z jeho strany. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovaného 1./, že žalovaný 1./ preukázal starostlivosť o vec, pretože mal vedomosť, aké povinnosti zo zákona vyplývajú podielovému spoluvlastníkovi, ktorý chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť a neurobil žiadne opatrenie na zistenie splnenia si tejto povinnosti zo strany povinného podielového spoluvlastníka, teda od toho, od ktorého chcel predmetný spoluvlastnícky podiel nadobudnúť.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.