Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/4/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne A. B. C. - D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. F. XXX/X, XXX XX G. H. I., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. novembra 2017 č. XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou č. 16086-3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov konania a konania o kasačnej sťažnosti n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou, správny súd zistil, že žalovaná, ako príslušný odvolací orgán podľa , zákona číslo o sociálnom poistení (ďalej len „“) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29. novembra 2017 číslo XXXXX- X/XXXX- D. rozhodla o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 16. mája 2017 číslo XXXXX-X/XXXX-VT vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie číslo XXXXX-X/XXXX-VT, zo dňa 16. mája 2017, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. - D. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2006, ale zaniklo 30.06.2008. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 178 ods. 1 písm. a/, § 5 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že dňa 06.12.2006 účastník konania osobne doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou registračný list fyzickej osoby - odhláška samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.08.2006 spolu s rozhodnutím z Prešovského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia. Na

základe týchto dokladov došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.08.2006. Následným šetrením bolo zistené, že účastníkovi konania bolo ku dňu 31.08.2006 zrušené povolenie z Prešovského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola aktívna, t. j. nebola zrušená ani pozastavená. Uvedená licencia L1A bola zrušená dňa 18.09.2016. Podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, príjem A. B. C.- Billej z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2005 bol v sume 38 907,29 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 38 907,29 EUR predstavuje sumu 1 172 121,00 SKK), čo je suma vyššia ako 2 748,46 EUR (čo predstavuje sumu 82 800 SKK), za rok 2006 bol v sume 34 518,95 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 34 518,95 EUR predstavuje sumu 1 039 918,00 SKK), čo je suma vyššia ako 3 027,29 EUR (čo predstavuje sumu 91 200,00 SKK), t. j. príjmy sú vyššie ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem A. B. C.- D. za rok 2005 a za rok 2006 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zároveň podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že MUDr. Agnesa Švec-Billá nepodala daňové priznanie za rok 2007. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou posúdila, že príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol v sume 0 Eur (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 0,00 EUR predstavuje sumu 0,00 SKK), čo je suma nižšia ako 3 226,45 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 3 226,45 EUR predstavuje sumu 97 200,00 SKK), t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2007 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2008. Správny orgán prvého stupňa v závere konštatoval, že nakoľko bola licencia L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k 31.08.2006 aktívna a príjem za rok 2005 a za rok 2006 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica, status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia účastníkovi konania trvá aj po 31.08.2006.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote, v ktorom namietala, že lekári majú možnosť získať rôzne druhy licencií, ktoré vydáva príslušná komora. Lekári, ktorým bola vydaná licencia, na otvorenie ambulancie potrebujú ešte povolenie na prevádzkovanie ambulancie, ktoré vydáva samosprávny kraj. Ak lekár podniká pod právnou formou s.r.o., musí mať licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu. Licenciu odborného zástupcu žiada lekár pre seba, pričom predošlá licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa neruší. Podľa účastníčky konania licencie nemajú žiadny právny význam z pohľadu začatia podnikateľskej činnosti. Účastníčka konania má za to, že prestala byť samostatne zárobkovo činnou osobou tým, že požiadala o zrušenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie a odhlásila sa zo Sociálnej poisťovne. Ďalej popisuje prax lekárov ohľadne výkonu zdravotníckej praxe. Názor Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, nepovažuje za správny.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, číslo XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 29. novembra 2017, ktorá rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdila v celom rozsahu a odvolanie zamietla.

Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala ustanovenie , zákona číslo 461/2003, , , zákona číslo , zákona číslo , zákona v znení účinnom od 1. januára 2014, zákona číslo 543/2010, , a , zákona číslo 555/2007, zákona číslo v znení účinnom od 1. januára 2013, zákona, zákona číslo , zákona číslo , zákona.

Žalovaná poukázala na to, že správny orgán 1. stupňa Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou kontrolou údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zistila, že príjem žalobkyne z podnikania za rok 2005 bol v sume 1 172 121 Sk, to je vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu 82 800 Sk, potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia od 1. júla 2006 do 30. júna 2007, a príjem žalobkyne z podnikania za rok 2006 bol v sume 1 039 918 Sk, to je vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu 91 200 Sk, potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Daňové priznania za rok 2007 účastníčka konania nepodala.

Žalovaná konštatovala, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím číslo 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 8. augusta 2006 žalobkyni zrušil rozhodnutie na povolenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia vydaného Krajským úradom v Prešove. O zrušenie povolenia požiadala účastníčka konania.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou prijala 6. decembra 2006 od žalobkyne registračný list FO - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dňom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31. august 2006.

K námietkam žalobcu uviedla žalovaná, že vznik a zánik povinného sociálneho poistenia nastáva vždy naplnením zákonom ustanovených podmienok, odhláška má len deklaratórne účinky. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou dospela k záveru, že dátum zániku povinného sociálneho poistenia, ktorú účastník konania deklaroval v odhláške nie je správny, preto vo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia vydala napadnuté rozhodnutie.

Od 1. 9.2006 je účastníčka konania zamestnancom zamestnávateľa MEDORA, s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore klinická imunológia a alergológia. Zároveň je účastníčka konania konateľkou a odbornou zástupkyňou tejto spoločnosti.

Žalovaná argumentovala že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: klinická imunológia a alergológia č. L1A/PO/0665/05 z 13.12.2005, ktorá bola zrušená dňa 18.9.2016. V prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.

Žalovaná má za to, že Licencia L1A/PO/0665/05, na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, oprávňovala účastníčku konania ai po 31. auguste 2006, naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory, vyplýva, že licencia slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba.

K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že z vyššie uvedených dôvodov účastníčka konania k 31. augustu 2006 nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovoval (znenie účinné do 31. decembra 2010). Všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby účastníčka konania v súlade s zákona v znení neskorších predpisov splnila až 30. júna 2008, pretože za rok 2007 nedosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší príjem, ako bola zákonom ustanovená suma 97 200 Sk.

Žalovaná v závere odôvodnenia uviedla, že Sociálna poisťovňa, pri rozhodovaní o vzniku, trvaní alebo zániku povinného sociálneho poistenia sa riadi výlučne zákonom. Sociálna poisťovňa, ústredie, má za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie, účastníčke konania nezanikli materiálne predpoklady na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj preto, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe potrebuje lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí prevádzkujú zdravotnícke zariadenie na základe povolenia.

Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, na základe vlastného šetrenia dospela k záveru, že povinné sociálne poistenie účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo dňa 31. augusta 2006, ale až 30. júna 2008. Preto vo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia účastníčka konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, vydala napadnuté rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, ústredie, sa v rámci odvolacieho konania, stotožnila s právnym názorom prvostupňového orgánu.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa namietala, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave ako druhostupňového orgánu boli porušené jej práva, ktoré vyplývajú zo o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

V žalobe citovala § 3 ods. 4, §4, § 10 ods. 1,2, § 68 ods.1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, z ktorých vyplýva, že licencie sa vydávajú (okrem iných) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár a taktiež na výkon zdravotníckeho povolania (L1B) [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, pričom zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností (§ 27), ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci, pričom sa na jej výkon vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Z dikcie § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zamestnaneckom vzťahu („u iného poskytovateľa"). Teda obe licencie sa vydávajú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Uviedla, že v čase po prijatí šiestich reformných zdravotníckych zákonov ministra zdravotníctva J. K. v roku 2004 nebolo úplne jasné, aké licencie budú lekári pre svoju činnosť potrebovať. Problém nebol s licenciou na výkon lekárskeho povolania L1B, keďže vtom čase väčšina súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávala činnosť v odštátnených ambulanciách vo svojom mene. Iná situácia bola v prípade licencie L1A, určenej na výkon samostatnej praxe u iného poskytovateľa. Veľa lekárov si myslelo, že budú uvedenú licenciu potrebovať napríklad pre prácu v pohotovostiach, resp. pri zastupovaní. K žiadosti o udelenie licencie bolo potrebné priložiť množstvo dokumentov. To bol ďalší

dôvod, prečo lekári, ktorí boli nútení požiadať z dôvodu zmeny legislatívy o udelenie licencie, žiadali o udelenie všetkých typov licencií.

Žalobkyňa poukázala na názor Sociálnej poisťovne, že držiteľ licencie L1A získal s licenciou aj status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) so všetkými povinnosťami, nezdôvodňuje však prečo. Žalobkyňa namietala, že v žiadnom zo žalovaných rozhodnutí nie je uvedené, na základe akého právneho predpisu je držiteľ licencií L1A a L1B (resp. L1A a LÍC), ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie L1B (resp. LÍC), statusom SZČO na základe držania licencie L1A. Túto právnu skutočnosť neupravuje ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pretože nikde v zákone nie je uvedené, o akú činnosť (poskytovanie zdravotnej starostlivosti) sa má jednať (teda mimo zamestnaneckého vzťahu). Inými slovami povedané, držiteľa licencie L1A, ktorý nemá zamestnanecký vzťah a neposkytuje zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, ale na základe licencie L1B (resp. LÍC) a povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydaného orgánom štátu, nemožno považovať za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ex offo na základe licencie L1A a teda aj ako podnikateľa so statusom SZČO, pretože nevykonáva žiadnu činnosť, nemá zamestnanecký vzťah a teda neposkytuje tento typ zdravotnej starostlivosti. Ak by držiteľ licencie L1A mal zamestnanecký vzťah u iného poskytovateľa a zároveň by bol držiteľom licencie L1B resp. LÍC a zároveň by poskytoval zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba alebo ako odborný zástupca, potom by takýto držiteľ licencie L1A mal status SZČO.

Žalobkyňa žiadala, aby Krajský súd v Prešove v súlade s ust. zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX - D. zo dňa 29. novembra 2017 , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočke Vranov nad Topľou č 1686- 3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov ( a ). Na základe ust. navrhla , aby súd súčasne zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočke Vranov nad Topľou č 1686- 3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017 ako rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave č. XXXXX-X/XXXX - D. zo dňa 29. novembra 2017 a podľa ust. vec vrátil žalovanému, prípadne Sociálnej poisťovne, pobočke Vranov nad Topľou ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konania.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej

Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.03.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

Žalovaná argumentovala tým, že vychádzajúc zo v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie [] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení () a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa $ 6 o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa S 5 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené ku dňu 31. augusta 2006, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č.: 4876/2006/ODDZ-CIZ, zo dňa 8. augusta 2006. čase, kedy žalobkyňa zrušila povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/PO/0665/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 13. decembra 2005, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jej

držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby. V čase, kedy žalobkyňa požiadala o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05. Žalobkyňa však požiadala o zrušenie predmetnej licencie až 18. júla 2016, na základe čoho Slovenská lekárska komora rozhodnutím zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ku dňu 18. septembra 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05 až ku dňu 18. septembra 2016 však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže v spornom období žalobkyňa preukázateľne predmetnou licenciou, t. j. oprávnením podľa osobitného predpisu, disponovala.

Podľa názoru žalovanej, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná poukázala na to, že v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovní skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Žalovaná zdôraznila skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sa odvolala napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.

Podľa názoru žalovanej, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (1 172 121,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1, júla 2006 do 30. júna 2007. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1 039 918.00 Sk), vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. i. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. aj DO 31. auguste 2006. kedy bolo žalobkyni Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobkyni dňom 31. augusta 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo podľa v znení neskorších predpisov až 30. júna 2008. vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008.

K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že ustanovenie v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala v spornom období za samostatne zárobkovo činnú osobu je uvedené nielen v rozhodnutí odvolacieho orgánu, ale aj v rozhodnutí pobočky Sociálnej poisťovne. Taktiež je z oboch rozhodnutí správneho orgánu zrejmé, že žalobkyňa sa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorej bola držiteľkou aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja. Rovnako je v rozhodnutí pobočky Sociálnej poisťovne, ako aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu vysvetlený právny dôvod vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne spočívajúci v

dosiahnutí relevantných príjmov, ktoré založili žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby až do 30. júna 2008.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej v celom rozsahu, pričom na predmetnej žalobe zotrvala v celom rozsahu. Podľa názoru žalobkyne žalovaná sa nevyjadrila k tomu, prečo považuje licenciu L1A za oprávnenie na vykonávanie činnosti v povolaní lekár podľa osobitného predpisu, pretože osobitný v neustanovuje, že licencia L1A je špecifické oprávnenie, ale ustanovuje, že zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe L1A. Je nevyhnutné odlišovať, aké zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe tej ktorej licencie. Z tejto premisy potom vyplýva zásadná otázka, ktorú síce spomína žalovaná, ale vôbec na ňu neodpovedá, a tou je, akým spôsobom môže držiteľ licencie L1A v povolaní lekár vykonávať činnosť podľa osobitného zákona tak, aby nebol v pracovnom pomere a zároveň aby podnikal a nebol držiteľom žiadnej ďalšej licencie. Konkrétna licencia lekára je len predpokladom k získaniu oprávnenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (povolenia štátu, podobne ako pri živnostiach) po splnení ďalších podmienok (napr. odborné, technické, hygienické, personálne atď.), ktoré posudzuje štát ako garant ústavného práva na ochranu zdravia a života.

Žalobkyňa namietala, že príjem, ktorý žalovaná považuje za relevantný na vznik statusu SZČO, ktorý nadobudla po tom, ako prešla na právnu formu s.r.o. dňa 11.1.2006 (teda L1C), žalobkyňa nedosiahla na základe licencie L1A, pretože túto činnosť nevykonávala, ale ho dosiahla ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti právnická osoba - podnikateľ, kde si všetky odvodové povinnosti z príjmu splnila.

Žalobkyňa citovala nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 21.2.2013: „Odhliadnuc od uvedenej nezrovnalosti treba v zásadnej rovine uviesť, že oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine danej jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.“

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu

Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené 04.05. 2018 naďalej zastáva zastala názor, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí postupovala v súlade so zákonom a doplnila, že naďalej zastáva právny názor, že na posudzovanie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je pre Sociálnu poisťovňu, ktorá vykonáva sociálne poistenie na základe o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, záväzné ustanovenie v znení neskorších predpisov. Citované ustanovenie presne vymedzuje skutočnosti, pri splnení ktorých je potrebné fyzickú osobu považovať na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. Uvedené ustanovenie v znení účinnom do 31. decembra 2010 je podľa právneho názoru žalovanej formulované dostatočne jasne a zrozumiteľne tak, aby bez akýchkoľvek pochybností vymedzilo okruh fyzických osôb, ktoré nadobudli na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby.

Sociálna poisťovňa zotrváva na právnom názore, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [] vykonávanej podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr., v povolaní lekár, logopéd,

psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa $ 5 písm. c) v znení účinnom do 31. decembra 2010. Výkon činnosti na základe licencie tipu L1A nie je podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti príslušným orgánom. Zo žiadneho iného ustanovenia predmetného zákona nevyplýva, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je predpokladom na vydanie povolenia príslušného orgánu, resp. že bez povolenia príslušného orgánu nie je možné na základe tejto licencie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Naopak, poskytovateľom je podľa v znení neskorších predpisov aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie podľa , t. j. na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti, nemá pre kvalitatívnu stránku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby právnu relevanciu. V prípade, ak fyzická osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť, je na mieste, že zruší oprávnenie, ktoré jej zakladalo status samostatne zárobkovo činnej osoby. V takomto prípade jej dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez pochybností zanikne aj status samostatne zárobkovo činnej osoby.

Žalovaná argumentovala, že skutočnosť, akým spôsobom lekár vykonáva samostatnú zdravotnícku prax na základe licencie L1A, resp. splnenie podmienok, na základe ktorých Slovenská lekárska komora vydá predmetnú licenciu, nie je Sociálna poisťovňa oprávnená posudzovať. Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky na základe daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, predložených daňovým subjektom, za príslušný kalendárny rok. Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z príjmov, ktoré fyzická osoba dosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Z údajov poskytnutých finančným riaditeľstvom (do 31. decembra 2011 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) za rok 2006 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa za rok 2006 dosiahla príjmy z podnikania v sume 1 039 918,00 Sk. Uvedené príjmy prekročili zákonom ustanovenú hranicu príjmu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2007. Keďže k 1. júlu 2007, kedy sa posudzoval vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bola žalobkyňa aj držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2007 do 30. júna 2008.

K námietke žalobkyne žalovaná uviedla, že ak fyzická osoba stratí právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby niektorým zo spôsobov ustanovených v 2. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, zanikne jej týmto dňom povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a taktiež s tým spojená odvodová povinnosť. Ak fyzická osoba má status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zakladajúce vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vznikne jej od 1. júla kalendárneho roku povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie bez ohľadu na to. či v danom kalendárnom roku činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby ai vykonáva. V prípade, ak činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva je zrejmé, že nedosiahne taký príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, na základe ktorého by bola povinná platiť poistné na sociálne poistenie v nasledujúcom kalendárnom roku.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy .

Podľa ods. 2 v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

Podľa ustanovenia , konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa ods. 3 ustanovenia , pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.

Podľa ods. 4 ustanovenia , správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ustanovenia , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.

Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa , , sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa a predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 13.10.2022 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 17.10.2022. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 17.10.2022 ( ).

Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa druhá veta vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 25.10.2022.

Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby ( ), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

Krajský súd v Prešove ako súd správny rozsudkom č.k. -50 z 13.11.2018 podľa , zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Vranou nad Topľou č. 16086-3/2017-VT zo dňa 16.05.2017 a vec vrátila žalovanej na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal nárok na úplnú náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná. Kasačný súd rozsudkom sp. zn. zo dňa 27.04.2022 rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. -50 z 13.11. 2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia na povolenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia vydaného Krajským úradom v Prešove stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby po 31.8.2006, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a konaní im predchádzajúcich po zrušení rozsudku kasačným súdom, pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov, ako i právneho záveru Veľkého senátu formulovaného v jeho rozhodnutí sp. zn. zo dňa 24.11.2020, ktorý je pre správne súdy záväzný, postupom podľa dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

Predmetom preskúmavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovanej č. XXXXX- X/XXXX-BA zo dňa 29. 11.2017, ktorým odvolanie žalobkyne zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Vranou nad Topľou. Prvostupňový správny orgán svojim rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-VT zo dňa 16. mája 2017 rozhodol o tom, že samostatne zárobkovo činnej osobe A. B. C. - D. (žalobkyni) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. augusta 2006, ale zaniklo dňa 30.júna 2008.

Otázkou postavenia (statusu) lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle z dôvodu, že bol držiteľom licencie L1A sa zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020. Ústavná sťažnosť proti uvedenému rozsudku najvyššieho súdu bola odmietnutá Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením č. k. -22 zo dňa 30.112021.

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. zo dňa 24. novembra 2020 k otázke statusu samostatne zárobkovo činnej osoby na základe oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010 citujúc v znení platnom do 31.12.2010, , , , , , , konštatoval: ..“ Zákonodarca už v ustanovení rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c).

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) právnickej osobe, napr. spoločnosti v ručením obmedzeným [ ] je, že právnická osoba má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [], teda s tzv. licenciou LIC.

Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [ J je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [ j.

Pojem „povolenie“, uvedený v . a je potrebné vykladať v kontexte s ustanovením tohto zákona, teda tak, že pod povolením sa rozumie povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ústavnej zdravotnej starostlivosti). Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [ J a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu LÍC [ Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa (ďalej aj „“) nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo LÍC, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a LÍC.

Veľký senát sa stotožňuje s názorom, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, r e sp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti) bude zdravotnú starostlivosť poskytovať. V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „ návštevnú službu“. Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie. Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár-držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo splna podmienky’ na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

Veľký senát sa stotožňuje s názorom senátu 9S, že pod pojmom oprávnenie na vykonávanie činností v zmysle v znení platnom do 31.12.2010 je potrebné rozumieť povolenie, súhlas s vykonávaním určitej činnosti, ktoré vydáva Slovenská lekárska komora po tom, čo zistí, že lekár splna odborné a iné zákonom ustanovené predpoklady na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe. Skutočnosť, že lekár na základe tohto povolenia, súhlasu s výkonom činnosti (licencie L1A) môže uzatvárať dohody/zmluvy, od ktorých závisí, kde takúto činnosť bude vykonávať, na existenciu povolania udeleného lekárskou komorou, vplyv nemá. Po splnení zákonných podmienok je iba na vôli držiteľa oprávnenia, akým spôsobom a kde bude výkon činnosti realizovať, pričom zo strany verejnej moci u držiteľa licencie L1A žiadny dálší úkon (napr. povolenie vykonávať činnosť u konkrétneho poskytovateľa, registráciu a pod.) nie je potrebný. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenska lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [ bod. 1 j, v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie v znení platnom do 31.12.2010

- takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia LÍC - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa , je predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia touto právnickou osobou. Je iba na vôli lekára, či popri žiadosti o vydanie licencie L1B, požiada aj o vydanie licencie L1A, a či sa rozhodne využiť obe licencie a poskytovať zdravotnú starostlivosť základe oboch licencií. Držba licencie L1B ani vstup jej držiteľa do pracovného pomeru s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia však nemá žiaden vplyv na právo držiteľa licencie L1A naďalej vykonávať samostatnú zdravotnícku prax. Ak sa lekár ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [ Z. z], teda s tzv. licenciou LIC. Licencia LÍC nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie Ani držba licencie LÍC nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu LIA. Licencie môže Lekárska komora dočasne pozastaviť alebo zrušiť z dôvodov a v rozsahu podľa a Veľký senát sa z vyššie uvedených dôvodov stotožnil s názorom senátu 9S, že v prípade držiteľov licencii LIA je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od vôle držiteľa licencie, ktorá by mu bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie LIA uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia LIA nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie LIA má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle “

Z uvedených dôvodov Veľký senát v konaní vedenom pod sp. zn. dospel k záveru, že je potrebné sa odchýliť od záveru Veľkého senátu vo veci sp.zn. . Na prvú otázku, teda „či licencia LIA vydaná lekárovi na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa má alebo nemá charakter oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v uvádza nasledovnú odpoveď': Licenciu LIA (na výkon samostatnej zdravotníckej praxe) ako samostatné oprávnenie na výkon zdravotníckeho povolania podľa o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti treba považovať za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle pŕsm. c) o sociálnom poistení v znení , na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie

zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý' je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie LIA nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu o sociálnom poistení v znení “

Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. , zo dňa 24. novembra 2020 k otázke zániku povinného nemocenské poistenia a povinného dôchodkového poistenia z titulu oprávnenia na vykonávanie činností v zmysle o sociálnom poistení v znení platnom do 31.12.2010, citujúc , ,, , , ,,,, , konštatoval: “Status samostatne zárobkovo činnej osoby (ďalej aj „“) na základe licencie LIA nie je bez ďalšieho dôvodom vznikli, resp. trvania povinného poistenia , je však predpokladom vzniku, alebo trvania takého poistenia. V tejto súvislosti považuje Veľký• senát za potrebné zdôrazniť, že ten istý lekár môže byť povinne poistený ako podľa , či už na základe licencie LIA alebo/aj ako fyzická osoba-držiteľ licencie L1B na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia; súčasne môže byť povinne poistený aj ako zamestnanec, prípadne aj ako iná uvedená v , , až f)

Osobitný spôsob vzniku, resp. zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (ďalej aj „povinné poistenie“) samostatne zárobkovo činnej osoby upravuje ustanovenie až 4

Trvanie a zánik poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie LIA, odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu (licenciu L1B), osobitne upravuje ustanovenie

Podľa v znení , účinnom od 01.01.2008 do 31.12.2008, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v a dňom zániku týchto oprávnení, a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v .

Držiteľovi licencie L1A v zmysle citovaného ustanovenia povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. Prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie

Druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie.

Na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a“. To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa a a v spojení s a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v , teda že od uvedeného dňa nevykonáva činnosť na základe licencie L1A (t. j. samostatnú zdravotnícku prax).

Keďže výslovne vyžaduje podanie „vyhlásenia“ podľa , za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať podanie Registračného listu - odhlášky, z obsahu ktorého náležitosti vyhlásenia nevyplývajú.

Na účely v spojení s Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „ Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu. “ Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od “túto činnosť nevykonáva a že toto vyhlásenie podáva ako súčasť Registračného listu FO - odhlášky’ z povinného nemocenského poistenia a z povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby z dôvodu zániku týchto poistení.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi:

- podľa dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania“) nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v tohto zákona, alebo

- podľa , časti vety pred písmenom „ a “ v znení platnom od 01.08. 2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo

- odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s a v spojení s , časti vety za písmenom „ a “ tohto zákona) taký’ lekár predložil pobočke Sociálnej poisťovne vyhlásenie, že_ od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v 5 písm. c) tohto zákona. “

Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení, č. k. -22 zo dňa 30.112021, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť proti uvedenému rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. zo dňa 24. novembra 2020, konštatoval: “Podľa názoru ústavného súdu napadnutý rozsudok nie je možné považovať za zjavne neodôvodnený ani za arbitrárny, teda taký\ ktorý by bol založený na právnych záveroch nemajúcich oporu v zákone, resp. popierajúcich podstatu, zmysel a účel v predmetnom konaní aplikovaných ustanovení právnych predpisov.

O svojvôli pri výklade a aplikácii zákonného predpisu zo strany všeobecného súdu je možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam. Z ústavnoprávneho hľadiska preto nie je dôvod na spochybnenie záverov napadnutého rozsudku, pretože sú dostatočne zdôvodnené, aj keď s takým zdôvodnením sťažovateľ nesúhlasí a využíva dostupnú inštančnú možnosť tieto závery vo svoj prospech „prebiť“, nie však na podklade využiteľnom pre ústavnú sťažnosť. Napadnutý rozsudok najvyššieho súdu je teda ústavne udržateľný.

Ústavný súd opätovne pripomína, že mu neprislúcha zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov a suplovať tak poslanie, ktoré zákon zveril najvyššiemu súdu (bod 22 odôvodnenia tohto rozhodnutia), a preto ak všeobecné súdy zaujímajú vo vzťahu k určitej otázke rôzne právne názory, nemožno v takomto postupe vidieť porušenie , resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zaujatie stanovísk k výkladu zákonov a iných než ústavných predpisov je vo výlučnej kompetencii najvyššieho súdu (m. m. ).

Tu je potrebné osobitne zdôrazniť, že zjednocovanie rozhodovania senátov najvyššieho súdu je (aj) vecou veľkého senátu príslušného kolégia tohto súdu. Po takom vyriešení určitej právnej otázky je určite z hľadiska právnej istoty nežiaduce, ak sa judikatúrny stav opätovne zmení bez zmeny pre rozhodovanie

podstatného právneho predpisu. Zároveň však platí, že pokiaľ zákonodarca s postupom zmeny právneho názoru veľkého senátu o tej istej otázke následným rozhodnutím veľkého senátu v inom zložení výslovne počíta, ide o „poistku omylu“ a vyšší stupeň zjednocovacieho procesu na účel aplikačnej optimalizácie (k tomu pozri body 17, 19, 21 a 23 tohto odôvodnenia). Novo rozhodujúci sudcovia najvyššieho súdu nemôžu v predmetnej situácii svoj odlišný právny názor ignorovať a, naopak, postupujú ex officio, pričom taký ich zákonne súladný postup nemôže byť z hľadiska práva na súdnu ochranu neúspešnej strany v konaní v zmysle úspešne napadnutý ako ústavne nekonformný.

Sťažovateľom avizované (ako možné) neustále preklápanie riešenia dotknutej právnej otázky postupne sa líšiacimi rozhodnutiami veľkého senátu kolégia v inom zložení je eliminované mechanizmom prijímania stanoviska podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Ústavný súd teda v okolnostiach tejto veci dospel k záveru, že argumentácii sťažovateľa chýba ústavnoprávny rozmer, keď vo svojej ústavnej sťažnosti v zásade len polemizuje s právnymi závermi najvyššieho súdu a stavia ústavný súd do pozície ďalšej inštancie v rámci sústavy všeobecných súdov. Sťažovateľom uvádzané tvrdenia nijako nesignalizujú také pochybenia najvyššieho súdu, ktoré by vytvárali priestor pre možnosť vyslovenia porušenia označených práv sťažovateľa po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie.

Uvedené je dostačujúce na to, aby ústavný súd túto ústavnú sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže ich posudzovanie je viazané na vyslovenie porušenia označených práv a slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.“

Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je pre súdy záväzné.

Vychádzajúc z uvedeného a skutkových zistení, ktoré v danej veci potvrdili, že žalobkyňa aj po vydaní rozhodnutia č. 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 8. augusta 2006, Prešovského samosprávneho kraja, ktorým žalobkyni ku dňu 31. augusta 2006 zrušil rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore klinická imunológia a alergológia, bolo nesporné, že bola i naďalej držiteľkou licencie číslo: L1A/PO/0665/05 vydanou Slovenskou lekárskou komorou dňa 13. decembra 2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe a za predchádzajúce obdobie vykazovala príjem, Sociálna poisťovňa v oboch stupňoch rozhodla v súlade so , keď rozhodla tak, že žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31 .augusta 2006, ale zaniklo dňa 30. júna 2008, keďže v intenciách vyššie uvedeného názoru veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v spojení s rozhodnutí Ústavného súdu SR žalobkyňa ako držiteľka licencie L1A mala postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle , keď v prípade žalobkyne ako držiteľky licencie L1A je naplnená formálna aj materiálna stránka oprávnenia na výkon činnosti, pretože neexistuje žiadna vonkajšia prekážka nezávislá od jej vôle ako držiteľa tejto licencie, ktorá by jej bránila vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste. Skutočnosť, že žalobkyňa ako držiteľka tejto licencie L1A uvedenú licenciu nevyužívala, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Nato, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa , by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia.

Správny súd vychádzajúc z ust. § 209 ods. 2 a 4 zákona konštatuje, že napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení, nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci, aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. V zmysle vyššie uvedeného považuje správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu za dostatočné odôvodňujúce výrok predmetných rozhodnutí s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, zhodnotením príslušných dôkazov a poukázaním na právne predpisy, na základe ktorých žalovaná, ako aj pobočka rozhodli.

Správny súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu a uvádzaných správnych skutočností po vyhodnotení všetkých námietok žalobkyne ako aj s prihliadnutím na dôvody a závery správnych orgánov, že rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom a názorom kasačného súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v súlade s ustanovením .

O trovách konania správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania a kasačného konania nepriznal, keďže jej nárok na náhradu trov v zásade neprináleží a žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.