Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Sa-7-2018.pdf
PDF · 145.91 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/7/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne F.. T. V. - B., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. R. XXX/X, XXX XX V. nad K., proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 29. novembra 2017 č. 45667-2/2017-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou č. 16086-3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017, takto
rozhodol:
I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava zo dňa 29. novembra 2017 č. 45667-2/2017-BA v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou č. 16086-3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Z obsahu administratívneho spisu predloženého žalovanou, správny súd zistil, že žalovaná, ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon číslo 461/2003 Z.z.“) preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 29. novembra 2017 číslo 45667-2/2017- BA rozhodla o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou zo dňa 16. mája 2017 číslo 16086-3/2017-VT vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia tak, že odvolanie zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.
2. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou ako prvostupňový správny orgán vydala rozhodnutie číslo 16086-3/2017-VT, zo dňa 16. mája 2017, ktorým rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe F.. T. V. - B. nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2006, ale zaniklo 30.06.2008. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval ust. § 178 ods. 1 písm. a/, § 5 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007, § 21 ods. 1 zákona v znení účinnom od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 21 ods. 4 zákona v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010. Svoje rozhodnutie správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že dňa 06.12.2006 účastník konania osobne doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Vranov nad Topľou registračný list fyzickej osoby - odhláška samostatne zárobkovo činnej osoby ku dňu 31.08.2006 spolu s rozhodnutím z Prešovského samosprávneho kraja o zrušení povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia. Na základe týchto dokladov došlo k zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dňom 31.08.2006. Následným šetrením bolo zistené, že účastníkovi konania bolo ku dňu 31.08.2006 zrušené povolenie z Prešovského samosprávneho kraja na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ale licencia L1A PO/0665/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola aktívna, t. j. nebola zrušená ani pozastavená. Uvedená licencia L1A PO/0665/05 bola zrušená dňa 18.09.2016. Podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, príjem F.. T. V.-B. z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2005 bol v sume 38 907,29 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 38 907,29 EUR predstavuje sumu 1 172 121,00 SKK), čo je suma vyššia ako 2 748,46 EUR (čo predstavuje sumu 82 800 SKK), za rok 2006 bol v sume 34 518,95 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 34 518,95 EUR predstavuje sumu 1 039 918,00 SKK), čo je suma vyššia ako 3 027,29 EUR (čo predstavuje sumu 91 200,00 SKK), t. j. príjmy sú vyššie ako 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem F.. T. V.- B. za rok 2005 a za rok 2006 je v sume vyššej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zároveň podľa údajov z registra daňových subjektov, vedeného do 31. decembra 2011 Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky a od 1. januára 2012 Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky bolo zistené, že F.. T. V.-B. nepodala daňové priznanie za rok 2007. Z uvedeného dôvodu Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou posúdila, že príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou za rok 2007 bol v sume 0 Eur (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 0,00 EUR predstavuje sumu 0,00 SKK), čo je suma nižšia ako 3 226,45 EUR (podľa konverzného kurzu v hodnote 1 EUR = 30,1260 SKK suma 3 226,45 EUR predstavuje sumu 97 200,00 SKK), t.j. 12-násobok minimálneho vymeriavacieho základu, a teda príjem za rok 2007 je v sume nižšej ako zákonom stanovená hranica príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou pre posúdenie vzniku povinného poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby k 1. júlu 2008. Správny orgán prvého stupňa v závere konštatoval, že nakoľko bola licencia L1A PO/0665/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k 31.08.2006 aktívna a príjem za rok 2005 a za rok 2006 bol vyšší ako zákonom stanovená hranica, status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia účastníkovi konania trvá aj po 31.08.2006.
3. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote, v ktorom namietala, že lekári majú možnosť získať rôzne druhy licencií, ktoré vydáva príslušná komora. Lekári, ktorým bola vydaná licencia, na otvorenie ambulancie potrebujú ešte povolenie na prevádzkovanie ambulancie, ktoré vydáva samosprávny kraj. Ak lekár podniká pod právnou formou s.r.o., musí mať licenciu na výkon činnosti odborného zástupcu. Licenciu odborného zástupcu žiada lekár pre seba, pričom predošlá licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe sa neruší. Podľa účastníčky konania licencie nemajú žiadny právny význam z pohľadu začatia podnikateľskej činnosti. Účastníčka konania má za to, že prestala byť samostatne zárobkovo činnou osobou tým, že požiadala o zrušenie povolenia na prevádzkovanie ambulancie a odhlásila sa zo Sociálnej poisťovne. Ďalej popisuje prax lekárov ohľadne výkonu zdravotníckej praxe. Názor Sociálnej poisťovne, pobočka Vranov nad Topľou, nepovažuje za správny.
II.
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia
4. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, číslo 45667-2/2017-BA zo dňa 29. novembra 2017, ktorá rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa potvrdila v celom rozsahu a odvolanie zamietla.
5. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala ustanovenie § 218 ods. 1, 2 zákona číslo 461/2003, § 3 ods. 4 písm. b), c), zákona číslo 578/2004 Z.z. , § 5 písm. c) zákona číslo 543/2010 Z.z., § 293cu zákona v znení účinnom od 1. januára 2014, § 14 písm. b) zákona číslo 543/2010, § 5, § 21 ods. 1 a § 21 ods. 4, § 15 ods. 1 písm. b) zákona číslo 555/2007, § 138 ods. 5 zákona číslo 252/2012 Z.z. v znení účinnom od 1. januára 2013, § 178 ods. 1 zákona, § 3 ods. 4 zákona číslo 578/2004 Z.z., § 68 ods. 1 písm. e) zákona číslo 578/2004 Z.z., § 172 ods. 5 zákona.
6. Žalovaná poukázala na to, že správny orgán 1. stupňa Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou kontrolou údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky zistila, že príjem žalobkyne z podnikania za rok 2005 bol v sume 1 172 121 Sk, to je vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu 82 800 Sk, potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia od 1. júla 2006 do 30. júna 2007, a príjem žalobkyne z podnikania za rok 2006 bol v sume 1 039 918 Sk, to je vyšší ako bola zákonom stanovená hranica príjmu 91 200 Sk, potrebná pre vznik povinného sociálneho poistenia od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Daňové priznania za rok 2007 účastníčka konania nepodala.
7. Žalovaná konštatovala, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím číslo 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 8. augusta 2006 žalobkyni zrušil rozhodnutie na povolenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia vydaného Krajským úradom v Prešove. O zrušenie povolenia požiadala účastníčka konania.
8. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou prijala 6. decembra 2006 od žalobkyne registračný list FO - odhlášku samostatne zárobkovo činnej osoby s dňom zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia 31. august 2006.
9. K námietkam žalobcu uviedla žalovaná, že vznik a zánik povinného sociálneho poistenia nastáva vždy naplnením zákonom ustanovených podmienok, odhláška má len deklaratórne účinky. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou dospela k záveru, že dátum zániku povinného sociálneho poistenia, ktorú účastník konania deklaroval v odhláške nie je správny, preto vo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia vydala napadnuté rozhodnutie.
10. Od 1. 9.2006 je účastníčka konania zamestnancom zamestnávateľa F., s.r.o., ktorej predmetom činnosti je aj prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti v špecializačnom odbore klinická imunológia a alergológia. I. je účastníčka konania konateľkou a odbornou zástupkyňou tejto spoločnosti.
11. Žalovaná argumentovala že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu na výkon zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore: klinická imunológia a alergológia č. L1A/PO/0665/05 z 13.12.2005, ktorá bola zrušená dňa 18.9.2016. V prípadoch ak samostatne zárobkovo činná osoba - lekár má platnú licenciu L1A (bez ohľadu na skutočnosť, či ju aj aktívne využíva) a v rozhodujúcom období má príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší, ako je zákonom stanovená hranica, samostatne zárobkovo činnej osobe - lekárovi povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje.
12. Žalovaná má za to, že Licencia L1A/PO/0665/05, na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, oprávňovala účastníčku konania ai po 31. auguste 2006, naďalej vykonávať činnosť ako fyzická osoba. Z pojmovej definície licencie L1A podľa Slovenskej lekárskej komory, vyplýva, že licencia slúži pre lekára, ktorý bude poskytovať samostatnú zdravotnícku prax ako fyzická osoba, a nie ako zamestnanec alebo právnická osoba.
13. K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že z vyššie uvedených dôvodov účastníčka konania k 31. augustu 2006 nesplnila všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktoré stanovoval § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010). Všetky podmienky pre zánik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby účastníčka konania v súlade s § 21 ods. 1 zákona v znení neskorších predpisov splnila až 30. júna 2008, pretože za rok 2007 nedosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti vyšší príjem, ako bola zákonom ustanovená suma 97 200 Sk.
14. Žalovaná v závere odôvodnenia uviedla, že Sociálna poisťovňa, pri rozhodovaní o vzniku, trvaní alebo zániku povinného sociálneho poistenia sa riadi výlučne zákonom. Sociálna poisťovňa, ústredie, má za to, že zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia - ambulancie, účastníčke konania nezanikli materiálne predpoklady na výkon samostatnej zárobkovej činnosti aj preto, že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe potrebuje lekár, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť u iných poskytovateľov, ktorí prevádzkujú zdravotnícke zariadenie na základe povolenia.
15. Sociálna poisťovňa, pobočka Vranov nad Topľou, na základe vlastného šetrenia dospela k záveru, že povinné sociálne poistenie účastníčke konania, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo dňa 31. augusta 2006, ale až 30. júna 2008. Preto vo veci sporného prípadu zániku povinného sociálneho poistenia účastníčka konania, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, vydala napadnuté rozhodnutie. Sociálna poisťovňa, ústredie, sa v rámci odvolacieho konania, stotožnila s právnym názorom prvostupňového orgánu.
III.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne
16. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Žalobkyňa namietala, že postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Vranov nad Topľou ako prvostupňového orgánu a následne aj postupom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave ako druhostupňového orgánu boli porušené jej práva, ktoré vyplývajú zo zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17. V žalobe citovala § 3 ods. 4, §4, § 10 ods. 1,2, § 68 ods.1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, z ktorých vyplýva, že licencie sa vydávajú (okrem iných) na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár a taktiež na výkon zdravotníckeho povolania (L1B) [§ 3 ods. 1 písm. a)] zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, pričom zdravotnícke povolanie je súbor pracovných činností (§ 27), ktoré vykonáva zdravotnícky pracovník pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Samostatnú zdravotnícku prax môžu vykonávať zdravotnícki pracovníci, pričom sa na jej výkon vyžaduje licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Z dikcie § 10 ods. 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti vyplýva, že ide o poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zamestnaneckom vzťahu („u iného poskytovateľa"). Teda obe licencie sa vydávajú na poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
18. Uviedla, že v čase po prijatí šiestich reformných zdravotníckych zákonov ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca v roku 2004 nebolo úplne jasné, aké licencie budú lekári pre svoju činnosť potrebovať. Problém nebol s licenciou na výkon lekárskeho povolania L1B, keďže vtom čase väčšina súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti vykonávala činnosť v odštátnených ambulanciách vo svojom mene. Iná situácia bola v prípade licencie L1A, určenej na výkon samostatnej praxe u iného poskytovateľa. Veľa lekárov si myslelo, že budú uvedenú licenciu potrebovať napríklad pre prácu v pohotovostiach, resp. pri zastupovaní. K žiadosti o udelenie licencie bolo potrebné priložiť množstvo dokumentov. To bol ďalší dôvod, prečo lekári, ktorí boli nútení požiadať z dôvodu zmeny legislatívy o udelenie licencie, žiadali o udelenie všetkých typov licencií.
19. Žalobkyňa poukázala na názor Sociálnej poisťovne, že držiteľ licencie L1A získal s licenciou aj status samostatne zárobkovo činnej osoby (SZČO) so všetkými povinnosťami, nezdôvodňuje však prečo. Žalobkyňa namietala, že v žiadnom zo žalovaných rozhodnutí nie je uvedené, na základe akého právneho predpisu je držiteľ licencií L1A a L1B (resp. L1A a LÍC), ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie L1B (resp. LÍC), statusom SZČO na základe držania licencie L1A. Túto právnu skutočnosť neupravuje ani zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, pretože nikde v zákone nie je uvedené, o akú činnosť (poskytovanie zdravotnej starostlivosti) sa má jednať (teda mimo zamestnaneckého vzťahu). Inými slovami povedané, držiteľa licencie L1A, ktorý nemá zamestnanecký vzťah a neposkytuje zdravotnú starostlivosť na základe tejto licencie, ale na základe licencie L1B (resp. LÍC) a povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti vydaného orgánom štátu, nemožno považovať za poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ex offo na základe licencie L1A a teda aj ako podnikateľa so statusom SZČO, pretože nevykonáva žiadnu činnosť, nemá zamestnanecký vzťah a teda neposkytuje tento typ zdravotnej starostlivosti. Ak by držiteľ licencie L1A mal zamestnanecký vzťah u iného poskytovateľa a zároveň by bol držiteľom licencie L1B resp. LÍC a zároveň by poskytoval zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba alebo ako odborný zástupca, potom by takýto držiteľ licencie L1A mal status SZČO.
20. Žalobkyňa žiadala, aby Krajský súd v Prešove v súlade s ust. § 191 ods. 1 správneho súdneho poriadku zrušil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave č. 45667-2/2017 - BA zo dňa 29. novembra 2017 , ktorým bolo potvrdené rozhodnutie prvého stupňa Sociálnej poisťovne, pobočke Vranov nad Topľou č 1686-3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017 z dôvodu, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. c) a d) správneho súdneho poriadku). Na základe ust. § 191 ods. 3 správneho súdneho poriadku navrhla , aby súd súčasne zrušil aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočke Vranov nad Topľou č 1686- 3/2017-VT zo dňa 16. mája 2017 ako rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré predchádzalo rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredia so sídlom v Bratislave č. 45667-2/2017 - BA zo dňa 29. novembra 2017 a podľa ust. § 191 ods. 4 správneho súdneho poriadku vec vrátil žalovanému, prípadne Sociálnej poisťovne, pobočke Vranov nad Topľou ako orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konania.
Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej
21. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.03.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobcu uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
22. Žalovaná argumentovala tým, že vychádzajúc zo zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov je držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) oprávnený priamo vykonávať zdravotnícke povolanie [§ 3 ods. 4 písm. c)] a poskytovať zdravotnú starostlivosť [§ 4 písm. b)] v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení (§ 10 ods. 2) a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa $ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa bola považovaná za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa S 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, ktoré bolo zrušené ku dňu 31. augusta 2006, rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja, č.: 4876/2006/ODDZ-CIZ, zo dňa 8. augusta 2006. čase, kedy žalobkyňa zrušila povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, bola však aj držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, číslo: L1A/PO/0665/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 13. decembra 2005, ktorá sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jej držiteľovi status samostatne zárobkovo činnej osoby. V čase, kedy žalobkyňa požiadala o zrušenie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, mala možnosť požiadať aj o zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05. Žalobkyňa však požiadala o zrušenie predmetnej licencie až 18. júla 2016, na základe čoho Slovenská lekárska komora rozhodnutím zrušila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe ku dňu 18. septembra 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zrušenie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05 až ku dňu 18. septembra 2016 však nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže v spornom období žalobkyňa preukázateľne predmetnou licenciou, t. j. oprávnením podľa osobitného predpisu, disponovala.
23. Podľa názoru žalovanej, pre posúdenie právneho postavenia fyzickej osoby, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, na účely sociálneho poistenia s účinnosťou do 31. decembra 2010 nie je právne významné či dotknutá osoba skutočne samostatnú zárobkovú činnosť vykonáva, právne významná je len tá skutočnosť, že dotknutá fyzická osoba disponuje oprávnením, ktoré jej zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby. Žalovaná poukázala na to, že zákon č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 neustanovuje žiadne iné podmienky, ktoré by mala splniť fyzická osoba na to, aby nadobudla status samostatne zárobkovo činnej osoby a taktiež neukladá Sociálnej poisťovní skúmať ďalšie osobitné podmienky zakladajúce fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Žalovaná zdôraznila skutočnosť, že Sociálna poisťovňa je povinná aplikovať právne normy tak, aby pri vydávaní tzv. individuálnych právnych aktov nevznikali neopodstatnené rozdiely v skutkovo obdobných, resp. zhodných prípadoch. V tejto súvislosti sa odvolala napr. na posudzovanie právneho postavenia advokátov, stavebných inžinierov, architektov.
24. Podľa názoru žalovanej, ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2005 (1 172 121,00 Sk) vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1, júla 2006 do 30. júna 2007. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobkyňa dosiahla za rok 2006 (1 039 918.00 Sk), vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1. júla 2007 do 30. júna 2008. Keďže žalobkyňa bola držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. i. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A. aj do 31. auguste 2006. kedy bolo žalobkyni Prešovským samosprávnym krajom zrušené povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, žalobkyni dňom 31. augusta 2006 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov až 30. júna 2008. vzhľadom na to, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2007, nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 1. júla 2008.
25. K námietkam žalobkyne žalovaná uviedla, že ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, na základe ktorého sa žalobkyňa považovala v spornom období za samostatne zárobkovo činnú osobu je uvedené nielen v rozhodnutí odvolacieho orgánu, ale aj v rozhodnutí pobočky Sociálnej poisťovne. Taktiež je z oboch rozhodnutí správneho orgánu zrejmé, že žalobkyňa sa považovala za samostatne zárobkovo činnú osobu na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, ktorej bola držiteľkou aj po zrušení povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja. Rovnako je v rozhodnutí pobočky Sociálnej poisťovne, ako aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu vysvetlený právny dôvod vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne spočívajúci v dosiahnutí relevantných príjmov, ktoré založili žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby až do 30. júna 2008.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne k vyjadreniu žalovanej
26. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že nesúhlasí s vyjadrením žalovanej v celom rozsahu, pričom na predmetnej žalobe zotrvala v celom rozsahu. Podľa názoru žalobkyne žalovaná sa nevyjadrila k tomu, prečo považuje licenciu L1A za oprávnenie na vykonávanie činnosti v povolaní lekár podľa osobitného predpisu, pretože osobitný zák. č. 578/2004 Z. z. v § 3 ods. 4 neustanovuje, že licencia L1A je špecifické oprávnenie, ale ustanovuje, že zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe L1A. Je nevyhnutné odlišovať, aké zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe tej ktorej licencie. Z tejto premisy potom vyplýva zásadná otázka, ktorú síce spomína žalovaná, ale vôbec na ňu neodpovedá, a tou je, akým spôsobom môže držiteľ licencie L1A v povolaní lekár vykonávať činnosť podľa osobitného zákona tak, aby nebol v pracovnom pomere a zároveň aby podnikal a nebol držiteľom žiadnej ďalšej licencie. Konkrétna licencia lekára je len predpokladom k získaniu oprávnenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti (povolenia štátu, podobne ako pri živnostiach) po splnení ďalších podmienok (napr. odborné, technické, hygienické, personálne atď.), ktoré posudzuje štát ako garant ústavného práva na ochranu zdravia a života.
27. Žalobkyňa namietala, že príjem, ktorý žalovaná považuje za relevantný na vznik statusu SZČO, ktorý nadobudla po tom, ako prešla na právnu formu s.r.o. dňa 11.1.2006 (teda L1C), žalobkyňa nedosiahla na základe licencie L1A , pretože túto činnosť nevykonávala, ale ho dosiahla ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti právnická osoba - podnikateľ, kde si všetky odvodové povinnosti z príjmu splnila.
28. Žalobkyňa citovala nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 63/2012 zo dňa 21.2.2013: „Odhliadnuc od uvedenej nezrovnalosti treba v zásadnej rovine uviesť, že oprávnenie na výkon činnosti advokáta ako slobodného povolania v postavení samostatne zárobkovo činnej osoby treba vidieť nielen vo formálnej rovine tvorenej existenciou zápisu v zozname advokátov, ale aj v materiálnej rovine danej jednak právom vykonávať advokáciu, ako aj právom dosahovať príjem z advokátskej činnosti. Advokát, ktorý je síce oprávnený vykonávať advokáciu, avšak nie je oprávnený dosahovať príjem z advokátskej činnosti (nemôže túto činnosť vykonávať na vlastný účet), nespĺňa materiálnu podmienku na to, aby mohol byť považovaný za osobu samostatne zárobkovo činnú v zmysle § 5 písm. c) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010.“
Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobcu
29. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené 04.05. 2018 naďalej zastáva zastala názor, že pri vydaní napadnutých rozhodnutí postupovala v súlade so zákonom a doplnila, že naďalej zastáva právny názor, že na posudzovanie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je pre Sociálnu poisťovňu, ktorá vykonáva sociálne poistenie na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, záväzné ustanovenie § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Citované ustanovenie presne vymedzuje skutočnosti, pri splnení ktorých je potrebné fyzickú osobu považovať na účely sociálneho poistenia za samostatne zárobkovo činnú osobu. Uvedené ustanovenie zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010 je podľa právneho názoru žalovanej formulované dostatočne jasne a zrozumiteľne tak, aby bez akýchkoľvek pochybností vymedzilo okruh fyzických osôb, ktoré nadobudli na účely sociálneho poistenia status samostatne zárobkovo činnej osoby.
30. Sociálna poisťovňa zotrváva na právnom názore, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [§ 68 ods. 1 písm. a)] vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki pracovníci napr., v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia podľa $ 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010. Výkon činnosti na základe licencie tipu L1A nie je podmienený vydaním povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, resp. povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti príslušným orgánom. Zo žiadneho iného ustanovenia predmetného zákona nevyplýva, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je predpokladom na vydanie povolenia príslušného orgánu, resp. že bez povolenia príslušného orgánu nie je možné na základe tejto licencie poskytovať zdravotnú starostlivosť. Naopak, poskytovateľom je podľa § 4 písm. b) zákona č. 578/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov aj fyzická osoba, ktorá poskytuje zdravotnú starostlivosť na základe licencie podľa § 3 ods. 4 písm. c), t. j. na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe. Prípadné rozhodnutie držiteľa licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe fakticky nevyužívať túto licenciu pre účely zárobkovej činnosti, nemá pre kvalitatívnu stránku statusu samostatne zárobkovo činnej osoby právnu relevanciu. V prípade, ak fyzická osoba nevykonáva podnikateľskú činnosť, je na mieste, že zruší oprávnenie, ktoré jej zakladalo status samostatne zárobkovo činnej osoby. V takomto prípade jej dňom zániku oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu bez pochybností zanikne aj status samostatne zárobkovo činnej osoby.
31. Žalovaná argumentovala, že skutočnosť, akým spôsobom lekár vykonáva samostatnú zdravotnícku prax na základe licencie L1A, resp. splnenie podmienok, na základe ktorých Slovenská lekárska komora vydá predmetnú licenciu, nie je Sociálna poisťovňa oprávnená posudzovať. Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ako aj pri určení vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie vychádza Sociálna poisťovňa vždy z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky na základe daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby, predložených daňovým subjektom, za príslušný kalendárny rok. Pri posudzovaní príjmov relevantných na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby Sociálna poisťovňa vychádza výlučne z príjmov, ktoré fyzická osoba dosiahla z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Z údajov poskytnutých finančným riaditeľstvom (do 31. decembra 2011 Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky) za rok 2006 jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa za rok 2006 dosiahla príjmy z podnikania v sume 1 039 918,00 Sk. Uvedené príjmy prekročili zákonom ustanovenú hranicu príjmu na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2007. Keďže k 1. júlu 2007, kedy sa posudzoval vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia bola žalobkyňa aj držiteľom oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05, vzniklo žalobkyni povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby od 1. júla 2007 do 30. júna 2008.
32. K námietke žalobkyne žalovaná uviedla, že ak fyzická osoba stratí právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby niektorým zo spôsobov ustanovených v § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 2. z. v znení účinnom do 31. decembra 2010, zanikne jej týmto dňom povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a taktiež s tým spojená odvodová povinnosť. Ak fyzická osoba má status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia a za predchádzajúci kalendárny rok dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti zakladajúce vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, vznikne jej od 1. júla kalendárneho roku povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie bez ohľadu na to. či v danom kalendárnom roku činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby ai vykonáva. V prípade, ak činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva je zrejmé, že nedosiahne taký príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, na základe ktorého by bola povinná platiť poistné na sociálne poistenie v nasledujúcom kalendárnom roku.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
33. Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rozhodovanie o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP.
34. Podľa ods. 2 § 199 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
35. Podľa ustanovenia § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
36. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 ods. 2 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
37. Podľa ods. 4 ustanovenia § 5 SSP, správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
38. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
39. Podľa ustanovenia § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
40. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmov.
41. Podľa ustanovenia § 5 písm. c) zákona (znenie účinné od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010) samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.
42. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona (v znení účinnom od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007) povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 (s účinnosťou od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010 ods. 9).
43. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona (v znení účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2007) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10.
44. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 písm. b) zákona (znenie účinné do 31. júla 2006 a následne od 1. januára 2008) (znenie účinné od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010)povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.
45. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 439/2004 Z. z. (znenie účinné od 1. januára 2005 do 31. decembra 2007) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 10, ak tento zákon neustanovuje inak.
46. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (znenie účinné od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. Podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. (znenie účinné do 31. decembra 2010) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení a samostatne zárobkovo činnej osobe uvedenej v § 5 písm. c) odo dňa vzniku pracovného pomeru, v ktorom na výkon činnosti je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak od tohto dňa podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby uvedenej v § 5 písm. c).
48. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobkyne na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) neboli v konaní medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa zrušením rozhodnutia na povolenie poskytovania zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia vydaného Krajským úradom v Prešove stratila postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby po 31.8.2006, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
49. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.
50. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (11 rokov) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31.08.2006.
51. Rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, avšak vzhľadom na obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia je však aj jej rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne.
52. Konštatovanie žalovanej v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie je správne a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov, je formálnym, nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia, nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.
53. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyňa pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia o vydaní povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení č. 97/00015/345/97 zo dňa 03.01.1997. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.08.2006 na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 8.8.2006 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
54. Z administratívneho spisu vyplýva, že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu číslo L1A/PO/0665/05 zo dňa 13.12.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: klinická imunológia a alergológia. Slovenská lekárska komora rozhodnutím číslo LZA/PO/0665/05-442/2016 zo dňa 16.08.2016 zrušila ku dňu 18.09.2016 žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/PO/0665/05 zo dňa 13.12.2005 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.
55. Z administratívneho spisu mal súd za preukázané, že žalobkyňa sa odhlásila dňa 06.12.2006 Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 31.08.2006, pretože na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 08.08.2006, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia dňom 31.08.2006.
56. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období po 31.08.2006. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu, či žalobkyňa vykonávala v čase od 31.08.2006 činnosť SZČO. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala, nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa dňa 06.12.2006 podala odhlášku do sociálnej poisťovne, že prestala vykonáva činnosť ako SZČO k 31.08.2006. Nezaoberali sa tým, že žalobkyňa si podala odhlášku do poisťovne dňa 06.12.2006 a vlastne až po 11 rokoch, t.j. dňa 16. mája 2017, od odhlásenia bolo vydané rozhodnutie I. stupňovým správnym orgánom, že jej poistenie k 31.08.2006 nezaniklo, ale zaniklo 30.06.2008. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná.
57. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade, ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyni na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 08.08.2006, bolo zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia dňom 31. 08.2006. Správny súd konštatuje, že po uvedenom čase žalobkyňa nevykonávala činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré už v čase od 31.08.2006 ako SZČO nemala.
58. Správny súd v predmetnom konaní zdôrazňuje predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je práva istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje na judikatúru NS SR v obdobných veciach a dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR 1Sžso/38/2010 zo dňa 13.09.2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 z 28.04.2010.
59. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej a I. stupňového správneho orgánu zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 4876/2006/ODDZ-CIZ zo dňa 08.08.2006, bolo žalobkyni zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení ambulancii v odbore klinická imunológia a alergológia dňom 31. 08.2006.
60. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní primárne preskúmavané rozhodnutie žalovanej zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne orgány sa nevysporiadali so skutočnosťou, či žalobkyňa vykonávala činnosť SZČO, teda či spadala ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd tiež zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a/ rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.
61. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).
V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.