Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_13C-246-2015.pdf
PDF · 87.42 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/246/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci navrhovateľa Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951 proti odporcovi E. Y., L.. XX. XX. XXXX, J. C. Q. XX, J.Á. J., št. občanovi SR, o zaplatenie 934,86 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10. 06. 2015 domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 934,86 Eur spolu s úrokom vo výške 28 % ročne zo sumy 934,86 Eur od 25. 07. 2012 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom nepovoleného prečerpania na bežnom účte odporcu.
Odporca sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril, hoci opis návrhu s uznesením a s prílohami prevzal dňa 25. 07. 2015.
Nakoľko hodnota sporu nedosiahla 1000,- Eur, jedná sa o drobný spor (§ 200ea O.s.p.), preto súd v súlade s § 115a ods. 2 O. s. p. vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe predložených listinných dôkazov, s čím navrhovateľ súhlasil.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom, a to zmluvou o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 20. 08. 2010, všeobecnými obchodnými podmienkami navrhovateľa (ďalej „VOP“), listom zo dňa 17. 07. 2012, výpismi z účtu, sadzobníkom poplatkov, úrokovými sadzbami produktov, písomným vyjadrením navrhovateľa a zistil tento skutkový stav:
Dňa XX. XX. XXXX bola medzi navrhovateľom (v tom čase podnikajúcim pod obchodným menom Dexia banka Slovensko, a.s.) a odporcom uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb na dobu neurčitú. Obsahom zmluvy bolo zriadenie bežného účtu odporcu u navrhovateľa a vydanie medzinárodnej platobnej karty Maestro s denným limitom 500,- Eur. V zmluve nie je dohoda o povolenom prečerpaní bežného účtu. Súčasťou zmluvy je vyhlásenie odporcu, že obdržal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Navrhovateľ predložil Všeobecné obchodné podmienky účinné od 01. 03. 2015 (ďalej „VOP“).
Listom zo dňa 17. 07. 2012 navrhovateľ odstúpil od príslušnej zmluvy o bežnom účte dňom doručenia tohto oznámenia z dôvodu vykazovaného debetného zostatku na účte odporcu vo výške 918,88 Eur s tým, že spolu zo zánikom zmluvy o účte zaniknú aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb, ktoré sa viažu výlučne k tomuto účtu. Zároveň vyzval odporcu na úhradu dlhu v lehote 3 dní od doručenia tohto oznámenia.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že žalovaná suma 934,86 Eur predstavuje rozdiel debetných a kreditných operácií na účte odporcu od 01. 10. 2011 do 25. 07. 2012. Podľa bodu 3.12 VOP ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Odporca sa dostal do omeškania s vrátením (vyrovnaním) nepovoleného prečerpania na účte prvým dňom po vzniku nepovoleného prečerpania (nad bankou povolený limit 1 100,- Eur), t.j. 01. 10. 2011, pričom nepovolené prečerpanie sa navyšovalo debetnými obratmi (mesačný poplatok za vedenie účtu, poplatky, výbery, prevody klienta z účtu a podobne). Podľa bodu 8.9 VOP Splácanie, klient musí vrátiť banke všetky čerpané peňažné prostriedky poskytnuté formou povoleného prečerpania na požiadanie, v lehote určenej bankou v žiadosti o splatenie povoleného prečerpania, ktorá nesmie byť kratšia ako 7 dní. Za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu 0,- Eur.
Z výpisov účtu vyplýva, že odporcovi bol poskytnutý debetný limit (povolené prečerpanie) od 03. 01. 2011 vo výške 1 100,- Eur. Uvedený limit odporca prekročil prvý krát v októbri 2011, čo vyplýva z výpisu účtu č. 10 z roku 2011 (č.l. 54 spisu). Zostatok na účte k 30. 09. 2011 bol - 1096,64 Eur a k 31. 10. 2011 - 1 121,79 Eur. Navrhovateľ následne znížil limit povoleného prečerpania od 01. 02. 2012 na 820,- Eur a od 17. 07. 2012 na 0,- Eur, t.j. povolené prečerpanie zrušil celkom. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa dostal odporca do nepovoleného debetu.
Z prehľadu úrokových sadzieb produktov účinných od 1.1.2015 vyplýva úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu vo výške 28 % ročne.
Dňa 25. 07. 2012 navrhovateľ bežný účet odporcu zatvoril. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, preto pred uzatvorením účtu vykonal dňa 25. 07. 2012 internú účtovnú transakciu (prevod), kde debetný zostatok na účte odporcu previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Táto transakcia má spravidla popis „Bezhotovostný prevod Vyrovnanie zostatku zatv. účtu“, pričom ide o internú transakciu navrhovateľa, nie o úhradu zo strany odporcu. Dlh odporcu ku dňu zatvorenia účtu (25. 07. 2012) predstavoval 934,86 Eur.
Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy a platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. ).
Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, v znení účinnom od 01. 04. 2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Na základe vykonaného dokazovania, vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný, preto ho zamietol.
V konaní bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 20. 08. 2010 uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je zároveň vzhľadom na povahu zmluvných strán nepochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 a nasl. OZ. Taktiež bolo preukázané, že navrhovateľ od zmluvy odstúpil listom zo dňa 17. 07. 2012.
Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy, súd ako orgán rozhodujúci o nárokoch z takejto zmluvy ex offo skúmal, či nárok navrhovateľa nie je premlčaný (§ 5b zákona č. 250/2007 Z.z.). Vzhľadom na procesný charakter ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa (zavedeného zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 01. 05. 2014) a chýbajúce prechodné ustanovenia k nemu sa uplatní zásada okamžitej aplikability procesných noriem, to znamená, že procesná norma pôsobí odo dňa nadobudnutia svojej účinnosti na všetky spory prebiehajúce na súdoch (viď napr. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/13/2015 zo dňa 11. 08. 2015).
Novela Občianskeho zákonníka - zákon č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2015 doplnila § 52 ods. 2 o ďalšiu vetu v znení „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Z dôvodovej správy k novele vyplýva, že cieľom jej prijatia je odstrániť výkladové povinnosti v otázke použitia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka na spotrebiteľské vzťahy, s nimi súvisiace vzťahy a osobitne vzťahy tzv. akcesorického charakteru. Výslovne ustanovuje, že na všetky právne vzťahy vzniknuté zo spotrebiteľskej zmluvy sa vždy použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Súd preto v súlade s § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka, so zreteľom na § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ako aj rozhodovaciu prax súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/261/2015 zo dňa 24. 06. 2015 v obdobnej veci) posudzoval otázku účinkov odstúpenia od zmluvy ako aj otázku premlčania podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú pre spotrebiteľa priaznivejšie.
V konaní bolo preukázané, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o bežnom účte a tým aj od zmluvy o povolenom prečerpaní listom zo dňa 17. 07. 2012. Účinným odstúpením od zmluvy, bola táto zrušená od začiatku (ex tunc) v zmysle § 48 ods. 2 OZ a zanikli práva a povinnosti z nej. Účastníci zrušenej zmluvy majú v zmysle § 457 OZ povinnosť navzájom si vrátiť poskytnuté plnenie, t.j. vydať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý síce spočiatku existoval (zmluva) ale dodatočne odpadol (zrušenie zmluvy na základe odstúpenia). Bezdôvodné obohatenie sa môže premlčať v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 1 OZ), ako aj v trojročnej objektívnej premlčacej dobe (§ 107 ods. 2 OZ). V danom prípade dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 17. 07. 2012, kedy už navrhovateľ vedel o zrušení zmluvy uzavretej s odporcom v dôsledku odstúpenia (na rozdiel od § 349 ods. 1 ObZ, občiansky zákonník neviaže účinky odstúpenia na jeho doručenie), a uplynula dňa 17. 07. 2014. Keďže navrhovateľ doručil návrh na súd až dňa 10. 06. 2015, v dôsledku premlčania práva nebolo možné jeho nárok priznať, preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Aj v prípade, že by nárok navrhovateľa nebol premlčaný, v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa táto zrušila od počiatku, preto navrhovateľ nemá právo na úroky ani poplatky (viď rozhodnutia vo veci totožného navrhovateľa - napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/182/2013 zo dňa 10. 06. 2014, sp. zn. 5Co/85/2013 zo dňa 21. 08. 2014, 14Co/64/2013 zo dňa 28. 11. 2013).
Okrem toho, navrhovateľ nepreukázal platné uzavretie zmluvy s odporom o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov ako modifikovanej formy úverovej zmluvy. V predloženej zmluve o spolupráci pri poskytovaní produktov a služieb povolené prečerpanie nie je dohodnuté. Z písomného vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 31. 07. 2015 vyplýva skutočnosť, že odporca mal túto službu poskytnutú a táto sa riadi bodom 8.9 VOP. Navrhovateľ však obchodné podmienky platné v čase uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní nepredložil. Prípadné plnenie, ktoré by teda odporca získal prijatím finančného plnenia z vyčerpaných finančných prostriedkov na účte, by bez platnej zmluvy o povolenom prečerpaní zakladalo len dôvod na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. V konaní úspešní odporca návrh na náhradu trov konania nepodal, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.