Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/85/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, zast. Advokátska kancelária Antovszká, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, 811 04 Bratislava, IČO: 36 866 881, proti žalovanému: E. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 528,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. -69 zo dňa 13.03.2013 jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu.

Žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §; 107 ods. 1, 2; 457 .

Konštatoval, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili dňa 04.03.2009 Zmluvu Povolené prečerpanie na osobnom účte.

Predmetnou zmluvou sa právny predchodca žalobcu zaviazal zriadiť žalovanému službu Povolené čerpanie formou povolenia čerpania peňažných prostriedkov do výšky debetného limitu na osobnom účte číslo 3652753001/5600 v zmysle podmienok uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach banky v platnom znení.

Žalovaný sa zaviazal splácať čerpané peňažné prostriedky spolu s úrokmi za podmienok a v lehotách podľa Všeobecných obchodných podmienok.

Vzhľadom tomu, že žalovaný nedoplnil zostatok na svojom účte minimálne o čiastku nepovoleného debetného zostatku, žalobca dňa 30.04.2010 odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia

zmluvných podmienok a vyzval žalovaného na zaplatenie dĺžnej sumy 528,15 eur, ktorá pozostáva z istiny 353,83 eur a sankčného úroku z omeškania vo výške 174,32 eur.

Z výpisov z účtu 3652753001 žalovaného vyplýva že žalovaný mal ku dňu 30.06.2009 zostatok na účte 256,19 eur, ku dňu 01.07.2009 - 261,92 eur, ku dňu 22.07.2009 - 277,65 eur, ku dňu 31.07.2009 - 284,56 eur, ku dňu 31.08.2009 - 291,78 eur, ku dňu 30.09.2009 - 298,99 eur, ku dňa 30.10.2009 - 306,48 eur, ku dňu 30.11.2009 - 313,95 eur, ku dňu 31.12.2009 - 321,71 eur, ku dňu 29.01.2010 - 329,61 eur, v ku dňu 26.02.2010 - 337,16 eur, ku dňu 31.03.2010 - 345,34 eur, ku dňu 30.04.2010 zostatok sume 0,00 eur.

Z listu žalobcu zo dňa 22.04.2010 vyplýva, že žalobca odstúpil od zmluvy ku dňu doručenia výzvy, t.j. 30.04.2010.

Súd prvého stupňa prihliadol na námietku premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol žalovaný.

V súvislosti s tým konštatoval zistenie, že žalobca odstúpil od zmluvy so žalovaným ku dňu 30.04.2010.

Podľa sa zmluva zrušuje s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikajú práva a povinnosti z porušenia práva. Žalobcovi tak vzniklo právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žaloba bola podaná na súd dňa 21.09.2012, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.

Vznesenú námietku premlčania považoval súd prvého stupňa za dôvodnú, preto žalobu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. . Konštatoval, že úspešný žalovaný si trovy konania neuplatnil, preto mu trovy konania nepriznal. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto na náhradu trov konania nemá právo.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom a vždy sa spravuje ustanoveniami bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu. Právna úprava odstúpenia od zmluvy je v komplexná, preto sa ustanovenia nepoužijú. Podľa všeobecnej úpravy v ust. odstúpením od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku. nehovorí o zrušení zmluvy, ale o zániku zmluvy, čo je obsahovo totožné. rozdielne je však stanovený moment zániku (zrušenia) zmluvy, pretože zmluva zaniká, keď odstúpenie od zmluvy je doručené druhej zmluvnej strane (ex nunc). To, že zákonodarca nepočítal s kogentnosťou pri všetkých spotrebiteľských zmluvách asi najviac logickým výkladom dokazuje ustanovenie .

Žalobca citujúc ustanovenie a poukazujúc na ustanovenia § až 54 a ustanovenia o spotrebiteľskej kúpnej zmluve § až 627 ďalej namietal, že jeho nárok na zaplatenie žalovanej sumy je plne v súlade so zákonnými predpismi, na základe čoho odmieta tvrdenie prvostupňového súdu, že odstúpenie od zmluvy a účinky s tým spojené sa v danom prípade riadia ustanoveniami .

Podľa žalobcu argumentácia súdu prvého stupňa zhoršuje jeho postavenie. V dôsledku porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného sa žalobca dostal do nevýhodnejšieho postavenia, ako by tomu bolo v prípade, ak by žalovaný neporušil svoje zmluvné povinnosti, čo je v rozpore s princípmi právnej istoty. Žalovaný v priebehu konania nenamietal, že by mu nebola poskytnutá služba zriadenia rastového osobného účtu a s ňou súvisiace ďalšie služby, a že by žalobca postupoval v rozpore s uzavretou zmluvou.

Poukazujúc na ustanovenie žalobca ďalej namietal, že uvedené ustanovenie je kogentné a nie je možné ho meniť dohodou zmluvných strán. V danej veci ide jednoznačne o tzv. „iné obchodné podmienky“. Keďže tieto nemajú charakter všeobecne známych obchodných podmienok, zákon vyžaduje, aby boli zmluvným stranám známe alebo k návrhu priložené a zároveň, aby s nimi zmluvné strany vyjadrili súhlas. Po splnení zákonom stanovených podmienok sa všeobecné obchodné podmienky stávajú súčasťou zmluvy a ich znenie tvorí obsah zmluvy.

Žalobca v odvolaní spresnil svoj návrh na začatie konania dôvodiac, že nedopatrením uviedol, že so žalovaným si dojednal službu Povolené prečerpanie na osobnom účte, ale v skutočnosti a aj podľa dôkazov predložených súdu sa jedná o nedoplatky na poplatkoch, úrokoch a zmluvnej pokute v zmysle Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb s odkazom na neoddeliteľné súčasti, ktorými sú VOP a Sadzobník poplatkov.

Žalovaný dosiahol debetný zostatok, ktorý nadobudol charakter nepovoleného debetu v zmysle čl. III. bodu 23 VOP, preto žalobca v súlade s čl. III. bodu 37 VOP listom odstúpil od zmluvy a vyzval žalovaného na úhradu príslušného debetného zostatku v lehote do 3 dní od doručenia odstúpenia. Od doručenia odstúpenia zanikli aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb viažúce sa k zrušenému účtu (napr. povolené prečerpanie na účte, platobná karta, služby elektronického bankovníctva a iné) a žalobca ukončil poskytovanie týchto produktov/služieb podľa príslušných zmlúv.

Žalovaný na výzvu žalobcu nereagoval a žalobcovi neuhradil príslušný debetný zostatok. Preto došlo k vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku žalovaného žalobcom, čo je vyjadrené vo výpise z účtu žalovaného pod položkou „vyrovnanie zostatku zatv. účtu“. Ide iba o účtovnú operáciu žalobcu. Z uvedeného titulu sa žalobca domáha zaplatenia sumy rovnajúcej sa nevyrovnanej výške debetného zostatku na žalovanom.

V zmysle čl. III. bodu 23 VOP v prípade, ak účet žalovaného dosiahne debetný zostatok, je žalobca oprávnený si účtovať sankčný poplatok, ktorého výška je stanovená podľa Sadzobníka poplatkov, ktorý žalobca zverejňuje spôsobom uvedeným v čl. I. bod 7 VOP.

Podľa časti „E) Depozitné produkty - ostatné poplatky“, bodu 1.D.5 Sadzobníka poplatkov platného v čase uzavretia zmluvy, sankčná úroková sadzba pri nepovolenom debete na osobnom účte bola vo výške 20 % ročne, pričom žalobca si príslušný sankčný úrok z omeškania uplatňuje z vyčíslenej istiny za obdobie odo dňa odstúpenia od zmluvy iba do dňa podania návrh na vydanie platobného rozkazu, t. j. 20 % ročne zo sumy 353,83 eur od 01.05.2010 do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorý predstavuje výšku 174,32 eur.

Podľa žalobcu sa súd prvého stupňa nedostatočne vysporiadal s povahou zmluvného vzťahu a z odôvodnenia jeho rozhodnutia nie je zrejmé, prečo automaticky na daný právny vzťah aplikoval . Napadnuté rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené. Žalobca preukázal oprávnenosť svojho nároku voči žalovanému aj v časti uplatneného sankčného úroku.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 51,20 eur.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich mu z ustanovenia preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v

zmysle zásad uvedených v ustanovení , poučil účastníkov v zmysle vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením , s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.08.2014 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec však nedostatočne právne posúdil. Nepoužitie ustanovenia § až 54 , čo však na správnych skutkových zisteniach nič nemení. Odvolací súd sa plne stotožňuje so skutkovými závermi súdu prvého stupňa, ako aj s dôvodmi v rozsudku súdu prvého stupňa uvedenými a k odvolacím námietkam žalobcu konštatuje:

S poukazom na ust. odvolací súd poučil účastníkov konania, že prvostupňový súd v prejednávanej veci neaplikoval ustanovenia §; 53 ods. 1; 54 v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy č. 3652753001, t. j. ku 04.02.2008, pričom tieto ustanovenia sú pre rozhodnutie o veci dôležité. Vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa k aplikácii týchto zákonných ustanovení.

Žalobca ani žalovaný sa k výzve odvolacieho súdu nevyjadrili.

Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom ( , platného a účinného ku dňu 04.02.2008).

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné ( ).

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané ( ).

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie ( ).

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( ).

Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak ( ).

Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil ( ).

Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo ( ).

Ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal ( ).

Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení § až 54 k odvolacej námietke žalobcu, že zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom a vždy sa spravuje ustanoveniami bez ohľadu na povahu subjektov vzťahu a právna úprava odstúpenia od zmluvy je v komplexná, preto sa ustanovenia nepoužijú, odvolací súd konštatuje, že to, že Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb je tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom, nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení , medzi ktoré patria aj ust. a nasl. týkajúce sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúce zo subsidiarity .

Odvolací súd nijako nepopiera, že pri Zmluve o spolupráci pri poskytovaní bankových služieb ide o absolútny obchod a ani dôvodnosť aplikácie . Odvolací súd však konštatuje, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku , ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení až .

K argumentu žalobcu, ktorý poukazuje na ustanovenie , že uvedené ustanovenie logicky odôvodňuje záver, že zákonodarca nepočítal s kogentnosťou en bloc, odvolací súd konštatuje, že uvedenú odvolaciu námietku považuje za zavádzajúcu. Ustanovenie nijako nepodporuje argumenty žalobcu, a to ani logickým výkladom.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôvodovú správu k ust. , a teda na výklad zákonodarcu.

Pokiaľ teda žalobca v odvolaní presadzuje obchodnoprávnu úpravu odstúpenia od zmluvy, odvolací súd poukazuje na vyššie uvedené a konštatuje, že odmieta názor žalobcu, podľa ktorého na predmetnú spotrebiteľskú vec nedopadá právna úprava občianskeho práva ale obchodného práva.

Z vyššie uvedeného vyplýva správny postup prvostupňového súdu, keď skúmal uplatnený nárok žalobcu primárne v súvislosti so žalovaným vznesenou námietkou premlčania, vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k odstúpeniu od zmluvy dňa 30.04.2010.

V súvislosti s týmto skúmaním následne súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy sa predmetná zmluva zrušila s účinkami od začiatku a momentom odstúpenia od zmluvy vznikli práva a povinnosti z porušenia práva.

Prvostupňový súd správne zistil, že nárok žalobcu je premlčaný, pričom premlčanie nároku riadnym spôsobom odôvodnil.

V súvislosti s tým odvolací súd len na doplnenie konštatuje, že žalobca námietku premlčania vznesenú žalovaným nerozporoval, a to ani v rámci prvostupňového konania a ani v priebehu odvolacieho konania.

Postupujúc tak, ako je uvedené vyššie, súd prvého stupňa správne vyhodnotil všetky skutkové okolnosti vyplývajúce z veci a v dôsledku vznesenej námietky premlčania správne konštatoval, že nárok žalobcu je vzhľadom na uplynutie 2-ročnej premlčacej doby premlčaný.

Preto odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ustanovenia ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. . V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Úspešný žalovaný si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a ani mu žiadne preukázateľné trovy nevznikli. Preto odvolací súd rozhodol, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.