Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/180/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: F. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX Z., t. č. ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Bojdom, so sídlom T. O. XX, XXX XX D., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Hviezdoslavova č. 6, 011 00 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo zo dňa 13.10.2021, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 13.10.2021 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím číslo KaZA/18665/2021 zo dňa 13.10.2021 postupom podľa o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „“) v spojení so Správnym poriadkom a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci v právnej veci antidiskriminačnej žaloby. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 30.09.2021 bola žalovanému doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci - „žaloby podanej podľa zákona o zdravotnej starostlivosti v spojení s zákona proti diskriminácii pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a napokon v spojení s a , a to proti štátnym orgánom - ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a GR ZVJ za neposkytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti zaočkovaním vakcínou Sputnik V, ktorú mi neposkytli v dôsledku diskriminácie na základe dôvodu - iného postavenia a to väzeň/odsúdený“. Žiadosť bola riadne doplnená dňa 11.10.2021. Žalovaný odkázal na ustanovenie , podľa ktorého pri posudzovaní bezúspešnosti sporu Centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadal žalovaný na nasledovné doklady - odpoveď ÚVTOS a ÚVV Leopoldov zo dňa 12.07.2021, žiadosť o zabezpečenie účasti na očkovaní zo dňa 28.06.2021, upovedomenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 30.09.2021 a rozkaz GR ZVJS č. 23/2021. Rozkaz GR ZVJS, ktorého účelom je v Zbore väzenskej a justičnej stráže upraviť jednotný postup a pravidlá očkovania proti ochoreniu COVID-19 ustanovuje okrem iného, aké druhy vakcín používajú vakcinačné miesta Zboru a ako sa realizuje vakcinácia. Z ustanovenia uvedeného rozkazu vyplýva, že vakcinačné miesta zboru používajú dostupné registrované vakcíny, ktoré sú zároveň schválené na použitie Európskou liekovou agentúrou a následne Štátnym na kontrolu liečiv. Žalobca v žiadosti uviedol, že nezaregistrovaná vakcína

Sputnik V je pre všetkých občanov, ktorí o ňu prejavia záujem, a preto sa cez sestru zaregistroval a boli mu určené termíny očkovania, ktoré oznámil väznici a GR ZVJS, pričom mu odmietli poskytnúť zdravotnú starostlivosť. Z tohto dôvodu chce podať antidiskriminačnú žalobu na ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a GR ZVJS. Domnieva sa, že toto zakazovanie je založené na nenávisti voči Rusku. Žalovaný poukázal na to, že odsúdení vykonávajú trest odňatia slobody ako následok spáchania trestného činu, s čím sú prirodzene spojené mnohé obmedzenia, ktoré vyplývajú z podstaty výkonu trestu odňatia slobody. Ustanovenie o výkone trestu odňatia slobody vymedzuje okruh práv a slobôd vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený alebo ktoré nemôže uplatňovať. Z uvedeného ustanovenia okrem iného vyplýva, že počas výkonu trestu odsúdený nemá právo slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Z nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 15.03.2015 vyplýva, že zo samej podstaty spôsobu výkonu trestu odňatia slobody (t. j. internáciou odsúdeného v ústave na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je umiestnený v cele alebo izbe pod dohľadom príslušníkov zboru) vyplýva, že zároveň dochádza predovšetkým k obmedzeniu práva odsúdeného na súkromie, resp. práva na súkromný a rodinný život (článok 16 ods. 1 a ), slobody pohybu a pobytu odsúdeného ( ), zhromažďovacieho práva odsúdeného ( ), práva na slobodnú voľbu povolania odsúdeného ( ). Žalovaný na základe uvedeného zdôraznil, že výkon trestu odňatia slobody je aj vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľný s výkonom niektorých základných ľudských práv ako je sloboda pohybu, či sloboda vybrať si lekára a zdravotnícke zariadenie. ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a Krajská prokuratúra Trnava sa jednohlasne zhodli na tom, že zdravotná starostlivosť je poskytovaná žiadateľovi v ústave v súlade s ustanoveniami o zdravotnej starostlivosti a v súlade s o výkone trestu odňatia slobody a v súlade s vyhlášky MS SR č. , ktorou sa vydáva Poriadok výkonu trestu odňatia slobody. Žalovaný mal za to, že tu nedochádza k diskriminácii žiadateľa, jeho nespokojnosť s tým, že nemohol byť očkovaný nezaregistrovanou vakcínou Sputnik V na inom vakcinačnom mieste, ako je zriadené v ústave, nie je odôvodnená, keďže žalobca sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a jeho základné práva a slobody sú obmedzené a niektoré práva a slobody nemôže uplatňovať. V súvislosti s očkovaním je žalobcovi zdravotná starostlivosť riadne poskytovaná podľa pravidiel, ktoré platia v Ústave. Vo veci podania správnej žaloby, ktorou chce preskúmať odpoveď ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a odpoveď GR ZVJS na jeho žiadosť o zabezpečenie účasti na očkovaní nie sú rozhodnutia (nevykazujú formálne znaky rozhodnutia), ktoré by boli preskúmateľné všeobecnou správnou žalobou pred správnym súdom, a preto vo veci s ktorou sa žalobca obrátil na centrum, ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Z uvedeného dôvodu žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc z ktorého dôvodu mal žalovaný za to, že nie je nevyhnutné zaujať stanovisko k tomu, či žiadateľ spĺňa podmienku stavu materiálnej núdze a podmienku hodnoty sporu.

2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že žiadosťou podanou dňa 27.09.2021 požiadal žalovaného ako príslušnú štátom zriadenú inštitúciu okrem iného aj na poskytovanie právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci určením advokáta vo vnútroštátnom súdnom spore v záležitosti vypracovania a podania protidiskriminačnej žaloby proti postupu a rozhodnutiu/ opatreniu/iného zásahu ÚVTOS Leopoldov a GR ZVJS za neposkytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti službou dopravy/prepravy na pridelený termín do prideleného miesta na očkovanie vakcínou Sputnik V bez jeho finančnej účasti z dôvodu, že 1. hodnotou sporu je 200.000,- eur, 2. nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, pretože diskriminačná žaloba proti postupu a rozhodnutiu/opatreniu/ inému zásahu ÚVTOS Leopoldov a GR ZVJS za neposkytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti službou dopravy/prepravy na pridelený termín do prideleného miesta na očkovanie vakcínou Sputnik V je prípustná a 3. jeho príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima a tiež nemá žiaden majetok, v dôsledku toho nemá finančné prostriedky na úhradu trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom. Žalobca uviedol, že nemá odborné právne vedomostí, skúsenosti a advokátske vzdelanie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie úspechu v súdnom spore, pretože nie je advokát, ktorým zastúpenie je zo zákona povinné. Uvedené skutočnosti preukázal príslušným vyplneným a podpísaným tlačivom s prílohami. Splnil tak všetky zákonné podmienky podľa až c) na priznanie právnej pomoci určením advokáta. Podľa názoru žalobcu žalovaný konštatovaním vyjadreným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že tu nedochádza k diskriminácii žiadateľa, prekročil svoju zákonnú právomoc posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu podľa . Výlučne konajúci súd a rozhodujúci v súdnom spore totiž môže vysloviť a tým rozhodnúť, či sa jednalo o diskrimináciu alebo sa nejednalo o diskrimináciu

a či je protidiskriminačná žaloba prípustná/úspešná/dôvodná/opodstatnená alebo nie je prípustná, či úspešná, dôvodná a opodstatnená. Uvedené je samo o sebe zákonným dôvodom na zrušenie rozhodnutia. Žalovaný v rozhodnutí poukázal na ustanovenie o prokuratúre a odporučil žalobcovi podať prokurátorovi podnet, čiže ten podnet, ktorý už žalobca podal a ktorý bol vyhodnotený ako nedôvodný, pričom tento žalovaný spochybňuje vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že odpovede v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a GR ZVJS nie sú rozhodnutiami, ktoré by mohli byť preskúmateľné súdom, túto filozofiu považoval žalobca za nebezpečnú, pretože v prípade jej uznania by bola zámerne zneužívaná zo strany ÚVTOS a ÚVV Leopoldov a GR ZVJS. Buď by na podania vôbec neodpovedali alebo by odpovedali písomnosťou - odpoveďou, ktorá nemá formálne znaky rozhodnutia. Uvedené by smerovalo k tomu, že by sa väznený občan nemohol domáhať súdnej ochrany proti porušeniu jeho zákonných SR a medzinárodnými zmluvami garantovaných práv a slobôd. Na podporu svojho názoru odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.10.2011. Žalovaný svoju zákonnú právomoc prekročil aj v minulosti, keď rozhodoval o predošlých žiadostiach žalobcu. Prvé jeho rozhodnutie zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. zo dňa 30.07.2015 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 23.06.2016. Druhé jeho rozhodnutie zrušil Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. zo dňa 29.03.2017, proti ktorému sa neodvolal. Protidiskriminačná žaloba je v skutočnosti prípustná proti postupu a rozhodnutiu/opatreniu/ inému zásahu ÚVTOS Leopoldov a GR ZVJS za neposkytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti žalobcovi službou dopravy/prepravy na pridelený termín do prideleného miesta na očkovanie vakcínou Sputnikov V, čo preukazujú argumenty - dôvody a dôkazy najmä časť 4., 5. a 12. žaloby, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a ktorú podá v zákonnej lehote príslušnému Krajskému súdu v Bratislave, ktorý bude o nej viesť súdne konanie. Žalovaný bol preto povinný rozhodnúť o žiadosti tak, že priznáva žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa v spojení s , a v spojení s a Správneho poriadku. Žalovaný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci konštatovaním zrejmej bezúspešnosti sporu podľa porušil nielen ustanovenie a Správneho poriadku, ale aj základné ľudské právo žalobcu na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom od začiatku konania, ktorým je v tejto záležitosti súd garantovaný článkom 13 ods. 4 v spojení s článkom 47 ods. 2 SR, ale aj jeho základné ľudské právo na prístup na súd garantované článkom 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, článku 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pretože súd súdny spor, ktorým je konanie o protidiskriminačnej žalobe, v dôsledku nezastúpenia advokátom zastaví.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto ako nedôvodnú zamietnuť, odkázal na ustanovenie o výkone trestu odňatia slobody a tiež na nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. z 15.03.2017 a z 09.06.2020. Výkon trestu odňatia slobody je vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľný s výkonom niektorých základných ľudských práv ako je sloboda pohybu, či sloboda vyberať si lekára a zdravotnícke zariadenia. Pokiaľ je zákonom aprobovaný zásah do slobody výberu lekára, potom nemôže postup ústavu na výkon trestu odňatia slobody v súlade s týmto zákonom zakladať diskrimináciu žalobcu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, ako aj v zmysle uvedených nálezov Ústavného súdu SR nebolo možné objektívne vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu, čím žalobca nesplnil jednu zo základných podmienok na poskytnutie právnej pomoci žalovaným, čo malo za následok nepriznanie nároku. Odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 21.03.2018, z ktorého vyplýva, že „posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sa nemá ponechať len na tvrdení žiadateľa, ale za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon v ustanovení zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podoba vydávania negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku“. Centrum právnej pomoci teda nemôže priznať právnu pomoc žiadateľovi, v prípade pokiaľ by spĺňal len niektorú z daných podmienok. Zákonodarca nastavil podmienky na poskytnutie právnej pomoci , pričom jasne stanovil pravidlá, ktoré musí žiadateľ o poskytnutí právnej pomoci splniť na to, aby Centrum právnej pomoci mohlo žiadateľovi priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci, pričom je nevyhnutné, aby boli splnené všetky tri podmienky kumulatívne. Nesplnenie čo i len jednej podmienky tak predstavuje nemožnosť žalovaného rozhodnúť v prospech žiadateľa. Uvedeným postupom a rozhodnutím však nedochádza k porušeniu práva na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 SR, keďže Centrum právnej pomoci postupuje pri posudzovaní nároku žiadateľa o právnu pomoc v súlade s podmienkami ustanovenými . Nepriznaním nároku na

poskytnutie právnej pomoci nedochádza ani k bráneniu prístupu k súdu, keďže žiadateľ, ktorý nespĺňa zákonné podmienky na priznanie nároku na poskytnutie právnej pomoci má možnosť zabezpečiť si právne kvalifikované zastúpenie inou formou ako poskytnutím právnej pomoci Centrom právnej pomoci (napríklad zvoleným advokátom zo zoznamu advokátov). K porušeniu práva na právnu pomoc by mohlo prísť v prípade, ak by bolo bránené žiadateľovi pri realizácii jeho práva na právnu pomoc v rozpore s podmienkami ustanovenými , keďže však žalovaný postupoval v súlade s uvedeným zákonom pri posudzovaní žiadateľovho nároku, nezasiahol do žalobcovho práva na právnu pomoc.

4. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. . Tiež odkázal na ustanovenie o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou (antidiskriminačný zákon), pričom konštatoval, že z uvedeného ustanovenia vyplýva zásada dodržiavania zásady rovnakého zaobchádzania ako aj zákaz diskriminácie z dôvodu iného postavenia - väzeň v ústave na výkon trestu odňatia slobody. sa aplikuje a je ho potrebné aplikovať aj v ústavoch na výkon trestu odňatia slobody, a to z dôvodu, že ustanovenie až c) taxatívnym spôsobom uvádza prípady, v ktorých je aplikácia predmetného zákona vylúčená. V predmetných ustanoveniach sa neuvádza, že z aplikácie tohto zákona sú vyňaté na výkon trestu odňatia slobody. Pokiaľ z aplikácie tohto predpisu nie sú na výkon trestu odňatia slobody vyňaté, tak potom to znamená, že jeho ustanovenia sa uplatňujú aj v nich. Zásada rovnakého zaobchádzania znamená zákaz diskriminácie občanov z dôvodu rasy, pohlavia, ako aj iného postavenia napríklad z dôvodu, či je niekto väzeň alebo nie je. Z toho vyplýva, že aj občanovi, ktorý je väzňom sa má dostať rovnakého zaobchádzania ako občanovi, ktorý väzňom nie je. Táto zásada sa týka aj poskytovania zdravotnej starostlivosti. V ustanovení je zvýraznená potreba rovnakého zaobchádzania a zákazu diskriminácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti obyvateľom SR. Zákaz diskriminácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti znamená, že každému sa má dostať rovnakej zdravotnej starostlivosti, a to bez ohľadu na to, či je osoba väznená alebo nie. Pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti sa zakazuje akákoľvek diskriminácia. Vakcína Sputnik V sa na Slovensku používa na základe povolenia ministra zdravotníctva SR na terapeutické použitie neregistrovaného lieku. Povolenie na terapeutické použitie neregistrovaného lieku Sputnik V bolo vydané ministrom zdravotníctva SR 01.03.2021. Očkovacia látka Gam-COVID-Vac sa používa na ochranu pred ochorením COVID-19 spôsobeným vírusom SARS-CoV-2. Vakcína sa podáva dospelým od 18 rokov. Jediným obmedzením pri používaní vakcíny Sputnik V je to, že sa nemôže podať osobám mladším ako 18 rokov a osobám, ktoré trpia alergiou na niektorú z účinných látok. Predmetné obmedzenie je aj logické, pretože v prípade podania vakcíny Sputnik V osobe, ktorá trpí alergiou na niektorú z účinných látok, by mohlo nastať zhoršenie zdravotného stavu a vôbec by sa nedosiahol požadovaný efekt. Takéto obmedzenie je v konečnom dôsledku aj v súlade s ustanoveniami , pretože v ustanovení zákona sa uvádza, že diskrimináciou nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činnosti alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú. Vakcínu Sputnik V mohol teda dostať každý obyvateľ Slovenskej republiky, ktorý bol starší ako 18 rokov a nebol alergický na niektorú z účinných látok, a to bez ohľadu na rasu, pohlavie alebo iné postavenie. Nárok na použitie vakcíny Sputnik V v zmysle vyššie uvedených ustanovení zákona má mať každý kto bol starší ako 18 rokov a nebol alergický na niektorú z účinných látok. Žiadne ustanovenia neuvádzali, že z použitia tejto vakcíny sú vylúčené osoby, ktoré si odpykávajú trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu odňatia slobody. Použitie vakcíny Sputnik V tak malo byť umožnené všetkým osobám, ktoré prejavili o ňu záujem a boli staršie ako 18 rokov a neboli alergickí na niektorú z účinných látok bez ohľadu na rasu, pohlavie alebo iné postavenie, napríklad osoby v ústave na výkon trestu odňatia slobody a osoby, ktoré sa v ústave na výkon trestu odňatia slobody nenachádzajú. Žalovaný poukázal na ustanovenie , podľa ktorého si odsúdený nemôže slobodne vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Uvedené ustanovenie však neznamená, že pokiaľ nemá odsúdený právo na slobodný výber lekára, zároveň nemá ani právo na poskytnutie zdravotnej starostlivosti bez akejkoľvek diskriminácie. Aj napriek tomu, že odsúdení nemajú právo na slobodný výber lekára, majú právo, aby sa im u lekára alebo zdravotníckeho zariadenia ústavu na výkon trestu odňatia slobody dostalo rovnakej zdravotnej starostlivosti ako sa dostáva aj ostatným obyvateľom v zdravotníckych zariadeniach mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody. Ak teda mali nárok na vakcínu Sputnik V obyvatelia u lekára alebo v zdravotníckom zariadení mimo ústavu na výkon trestu odňatia slobody, tak potom na vakcínu Sputnik V mali mať nárok aj odsúdení v ústave na výkon trestu odňatia slobody, a to u ich lekára alebo v ich zdravotníckom zariadení. Pokiaľ tomu tak nebolo, tak mohlo dôjsť k porušeniu ustanovení zákona

č. O tom či došlo alebo nedošlo k porušeniu ustanovení o rovnakom zaobchádzaní resp. k porušeniu zákazu diskriminácie môže rozhodnúť iba súd nikto iný. Žalovanému nebola zverená právomoc prejudikovať rozhodnutie. V tomto prípade žalovaný prekročil svoju právomoc. Predmetnú záležitosť posudzoval do takej miery, že sa snažil až prejudikovať rozhodnutie súdu vo veci samej. Nie je možné súhlasiť s názorom žalovaného, že v danom prípade je nepochybné, že sa jedná o zrejmú bezúspešnosť sporu. Posúdenie zrejmej bezúspešnosti sporu sa má uskutočňovať formálnym posúdením odôvodnenosti návrhu, t. j. či napríklad nedošlo k zániku práva, či sú tvrdenia podložené dôkazmi, čo v žiadnom prípade nemožno stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu žiadateľa v merite veci, čo patrí výlučne do právomoci súdu. Žalobca odkázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 19.07.2022, právoplatného dňa 04.08.2022, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Centra právnej pomoci v dôsledku prekročenia právomoci, keďže aj v tomto prípade Centrum prejudikovalo rozhodnutie vo veci samej. Jednalo sa o obdobnú situáciu ako v tomto konkrétnom prípade.

5. V doplnení žaloby žalobca poukázal na to, že na základe opakovanej žiadosti mu Ministerstvo zdravotníctva SR poskytlo svoje rozhodnutie č. Z 16507/2021 zo dňa 01.03.2021, ktorým rozhodlo podľa a v spojení s vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR č. o schválení terapeutického použitia neregistrovaného lieku/vakcíny Sputnik V pre potreby zdravotníckych zariadení v Slovenskej republike. Je nespochybniteľným dôkazom nielen o opodstatnenosti ústavnej sťažnosti žalobcu a zároveň žaloby proti rozhodnutiu žalovaného, ale aj dôvodným podozrením zo spáchania najzávažnejších trestných činov od vzniku Slovenskej republiky, preto žalobca vypracoval trestné oznámenie, ktoré podal generálnemu prokurátorovi SR.

6. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu zotrval na obsahu svojho vyjadrenia k žalobe.

7. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie.

8. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

9. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd preukázané nasledujúce skutočnosti.

11. Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 26.09.2021 žalobca postupom podľa požiadal o právnu pomoc a zastupovanie v súdnom konaní proti ÚVTOS Leopoldov s tým, že požadoval odškodnenie 200.000,- eur, a to z dôvodu diskriminácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. V sprievodnom liste uviedol, že na základe článku 47 ods. 2 SR žiada o poskytnutie právnej pomoci určením advokáta M.. V. W., so sídlom v Bratislave na vypracovanie, podanie a zastupovanie v záležitosti žaloby podanej podľa zákona o zdravotnej starostlivosti v spojení s zákona proti diskriminácii pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a napokon v spojení s a , a to proti štátnym orgánom - ÚVTOS Leopoldov a GR ZVJS za neposkytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti zaočkovaním vakcínou Sputnik V, ktorú žalobcovi neposkytli v dôsledku diskriminácie na základe dôvodu - iného postavenia, iného občianskeho/spoločenského postavenia, a to väzeň/odsúdený, čím porušili nielen jeho práva podľa článku 40 SR, ale aj práva podľa článku 12 ods. 2 SR, pretože vláda SR uznesením č. 300/2021 zabezpečila túto vakcínu pre všetkých občanov, ktorí o ňu prejavia záujem tak, ako žalobca, ktorý sa cez sestru zaregistroval a bol mu určený prvý termín očkovania na 20.06.2021 a druhý na 31.07.2021, čo oznámil obratom väznici a GR ZVJS, ktoré mu odmietli zdravotnú starostlivosť poskytnúť z dôvodu, že podľa Rozkazu generálneho riaditeľa ZVJS č. 23/2021 sa vo väzniciach možno očkovať iba registrovanými vakcínami. Toto zakazovanie je založené na nenávisti voči Rusku a nie na žiadnom objektívnom dôvode - finančné náklady jeho prepravy, či nemožnosti zabezpečiť jeho prítomnosť v mieste očkovania. Uvedené dokazujú aj odpovede ÚVTOS Leopoldov zo dňa 12.07.2021 a GR ZVJS zo dňa 28.06.2021. Žalobca podal všetky

možné opravné prostriedky, a to sťažnosť podľa , podnet podľa , žiadosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou až po sťažnosť verejnej ochrankyni práv. Formálne rozhodnutie žalobcovi, iné ako spomínané odpovede príslušných orgánov, neboli doručené.

12. Z listu generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 28.06.2021 adresovaného žalobcovi vyplýva, že vakcinácia, teda podanie vakcíny s cieľom zabezpečenia ochrany osôb pred ochorením COVID-19 pri zaočkovaných osobách sa v podmienkach Zboru väzenskej a justičnej stráže realizuje vo vakcinačných miestach, ktorými sú jednotlivé a Generálne riaditeľstvo zboru. Vakcinačným centrom zboru je Nemocnica pre obvinených a odsúdených a Ústav na výkon trestu odňatia slobody Trenčín. Všetky vakcinačné miesta zboru podávajú vakcíny na základe objednania prostredníctvom informačného systému „NAVASYS“. Vakcinačné miesta zboru používajú dostupné registrované vakcíny, ktoré sú zároveň schválené pre použitie Európskou liekovou agentúrou a následne aj Štátnym pre kontrolu liečiv. Z listu vyplýva, že počas výkonu väzby a výkonu trestu väznená osoba nemá právo na štrajk, slobodne sa zhromažďovať a združovať v spolkoch, spoločnostiach alebo iných združeniach, zakladať odborové organizácie a združovať sa v nich, slobodne si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Z uvedeného dôvodu bolo konštatované, že žiadosti žalobcu na zabezpečenie účasti na očkovaní vakcínou Sputnik V nemožno vyhovieť.

13. Z listu Ústavu na výkon trestu a odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 12.07.2021 adresovaného žalobcovi v reakcii na jeho žiadosť o zabezpečenie zaočkovania vakcínou Sputnik V vyplýva, že očkovanie proti ochoreniu COVID-19 u väznených osôb prebieha v ústave v súlade s platným predpisom RGR č. 23/2021 (Rozkaz generálneho riaditeľa č. 23/2021, ktorým sa upravuje postup pri očkovaní proti ochoreniu COVID-19 v Zbore väzenskej a justičnej stráže). Žalobca má právo sa rozhodnúť dať sa zaočkovať, ale nemá právo na výber očkovacej látky, keďže v ústavoch sú používané len registrované vakcíny.

14. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

15. Podľa pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

16. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či v danej veci možno vo vzťahu k žalobcovi konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu [ ], ktorá vylučuje poskytnutie právnej pomoci podľa . Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď uvedený procesný predpis pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučoval zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. však konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. demonštratívne uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu ( ). Pri aplikácii všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

17. V rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýraznil skutočnosť, že „pre naplnenie požiadavky nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa “ (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentuje i v iných rozhodnutiach,

napr. sp. zn. , sp. zn. ). Správny orgán teda nesmie prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len formálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa.

18. „Zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle predstavuje technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Definícia tohto pojmu je demonštratívne vymedzená pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence (pri obvyklej opatrnosti) neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného (diskrečná právomoc správneho orgánu). Súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia ( ). Správne uváženie je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. V takých prípadoch, v ktorých správny orgán ,,môže“ alebo ,,nemôže“, a v podobne vyjadrených situáciách (,,najmä“) je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon a ktoré tvoria nevyhnutné východiská pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu. Vychádza sa nielen z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.

19. Správny súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanovi v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblasti, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom každému a vo všetkom). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.

20. Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde o zneužitie práva alebo či už zo skutkových tvrdení žiadateľa, bez potreby vykonávať dokazovanie, nie je pochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. prišlo k zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať aj situáciu, keď žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. pre jeho neprípustnosť podľa procesných predpisov.

21. Ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadnuť. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii žalovaného a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je možné, len ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čím v podstate zákonodarca zveril Centru právnej pomoci návrhy eliminovať v podobe vydávania negatívnych rozhodnutí z dôvodov nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.

22. V posudzovanej veci pristúpil žalovaný k hodnoteniu dôvodov iniciovania súdneho konania, vo vzťahu ku ktorému žalobca vyslovil požiadavku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Žalobca poukazoval na diskrimináciu z dôvodu jeho iného postavenia (odsúdeného), čo viedlo k neumožneniu účasti na očkovaní žalobcom zvolenou vakcínou, na čo žalovaný v napadnutom rozhodnutí reagoval záverom o tom, že tu „nedochádza k diskriminácii žiadateľa“, ktorý sa musí podrobiť obmedzeniam v ústave na výkon trestu odňatia slobody.

23. Podľa názoru správneho súdu nie je úlohou správneho orgánu vo veciach podľa prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky. Žalovaný podľa názoru súdu predmetnú vec posudzoval práve do takej miery, že už prejudikoval rozhodnutie súdu vo veci samej, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany žalovaného podľa v spojení s je len posúdením splnenia jednej zo základných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu. Ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o

poskytnutie právnej pomoci, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu žalobcu v merite veci, ktorý postup patrí výlučne do právomoci všeobecného súdu.

24. Uvedený záver nečiní správny súd s konštatovaním opodstatnenosti požiadavky žalobcu na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, ale z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia jeho žiadosti - táto mala byť posúdená v danej veci v kontexte , najmä či je žalobca schopný označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení o diskriminácii, nie prejudikovaním rozhodnutia, na ktoré žalovaný nemal právomoc.

25. Vo vzťahu k žiadosti žalobcu a jej posudzovaniu v zmysle správny súd odkazuje na závery prijaté Ústavným súdom SR v rozhodnutí sp. zn. z 30. apríla 2009: „Z vnútroštátnej právnej úpravy (do 31. júna 2004 a od 1. júla 2004 antidiskriminačného zákona v spojení s ) vyplýva, že dôkazné bremeno neťaží len a výlučne žalovanú stranu, ale ťaží aj žalobcu. Žalobca musí prioritne uniesť dôkazné bremeno týkajúce sa skutočností, z ktorých možno odvodiť, že došlo k priamej alebo nepriamej diskriminácii, resp. zásady rovnakého zaobchádzania. Žalobca musí tvrdiť a zároveň aj predložiť také dôkazy (uniesť dôkazné bremeno), z ktorých možno dôvodne usúdiť, že k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania došlo. Súčasne musí tvrdiť, že pohnútkou diskriminačného konania je jeho rasa či etnická príslušnosť (pôvod). Až následne sa presúva dôkazné bremeno na žalovanú stranu, ktorá má právo preukazovať svoje tvrdenia, že neporušila zásadu rovnakého zaobchádzania. Uvedenú postupnosť prechodu dôkazného bremena zo žalobcu na žalovaného v okolnostiach prípadu (zo sťažovateľa na odporcu) aj krajský súd považoval za zrejmú a nespornú“.

26. V reakcii na tvrdenia žalobcu vyjadrené v žalobe o tom, že v dôsledku nezastúpenia advokátom dôjde k zastaveniu konania o diskriminačnej žalobe, správny súd stručne uvádza, že konanie v zmysle o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) je konaním civilným ( uvedeného predpisu), nie správnym súdnym konaním, v ktorom by sa vyžadovalo obligatórne zastúpenie advokátom.

27. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.