Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_21S-15-2021.pdf
PDF · 128.12 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Kostolanskej a členiek senátu JUDr. Dariny Vargovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: D. K., nar. XX. XX. XXXX, M., t. č. H. C., Y. XX/XXX, C., zastúpený JUDr. Martinom Balvanom, advokátom, Štúrova 74/138, Nitra, IČO: 42 336 791, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Račianska 71, Bratislava, IČO: 30 798 841, o správnej žalobe zo dňa 18. 04. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného číslo spisu: KT/5218/2021 ČRZ: 12916/2021 zo dňa 16. 02. 2021, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodnutie riaditeľky Centra právnej pomoci číslo spisu: KT/5218/2021 ČRZ: 12916/2021 zo dňa 16. 02. 2021 a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z administratívneho spisu žalovaného správny súd zistil, že dňa 08. 01. 2021 bola Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina ako prvostupňovému správnemu orgánu doručená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci zo strany žalobcu na zákonom predpísanom tlačive, v ktorom žalobca uviedol, že sa domáha zrušenia rozhodnutia č. 593a54-21 2020-DT z 05. 11. 2020. Následne dodal, že bol disciplinárne potrestaný a toto právoplatné rozhodnutie chce dať oprávnene preskúmať.
2. Prvostupňový správny orgán podaním zo dňa 08. 01. 2021 požiadal o súčinnosť Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby, v dôsledku čoho žiadal o predloženie potvrdenia o pohyboch a blokáciách na kontách žiadateľa za mesiace jún 2020 až december 2020, resp. k aktuálnemu dňu, a tiež potvrdenia o výške pracovnej odmeny žiadateľa za mesiace jún 2020 až december 2020, ak bol v uvedených mesiacoch pracovne zaradený.
Ďalším podaním zo dňa 08. 01. 2021 prvostupňový správny orgán tiež požiadal o poskytnutie rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05. 11. 2020.
3. Dňa 12. 01. 2021 bolo zo strany Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby doručené prvostupňovému správnemu orgánu rozhodnutie č. 593051-2/2020-DT.
Z predmetného rozhodnutia vyplývalo, že žalobca sa uznáva za vinného, že prechovával odlomenú zabrúsenú rúčku z príborového noža v skrinke a pod skrinkou liekovú tobolku s obsahom neznámeho
prášku, čo bolo zistené dňa 17. 09. 2020 v čase od 14.00 hod. do 14.30 hod. pri vykonaní mimoriadnej čiastkovej prehliadky cely č. 321a, na ktorej je ubytovaný sám, teda porušil zákaz vyrábať a prechovávať predmety, ktorými by sa mohla ohroziť bezpečnosť osôb a majetku, ktoré by mohli byť zneužité na útek alebo ktorými by sa mohol narušiť ústavný poriadok alebo poškodiť zdravie, podľa § 40 písm. d) zákona a tým spáchal disciplinárne previnenie. Za to mu uložil disciplinárny trest podľa § 52 ods. 3 písm. a) zákona - pokarhanie.
4. Následne prvostupňový správny orgán rozhodnutím číslo spisu: KaZA/1249/2021, ČRZ: 3740/2021 zo dňa 18. 01. 2021 na základe § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a v spojení so zákonom č. 327/2005 Z. z. a v spojení s Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci zastavil správne konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v právnej veci: správna žaloba proti rozhodnutiu Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 593051-2/2020-DT.
5. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že dňa 29. 01. 2021 bolo správnemu orgánu doručené aj potvrdenie o príjme zamestnanca za obdobie od 06/2020 do 12/2020 vrátane a pohyby a blokácie na kontách od 06/2020.
6. Proti rozhodnutiu uvedenému v bode 5 podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že rozhodnutie nemalo byť zastavením konania, ale priznaním právnej pomoci.
O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný, žalobou napadnutým rozhodnutím, opísaným v čl. II. tohto rozsudku.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
7. Žalobou napadnutým rozhodnutím číslo spisu: KT/5218/2021, ČRZ: 12916/2021 zo dňa 16. 02. 2021, žalovaný ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v spojení s ustanovením čl. 5 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci, podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 53 a § 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.
8. V odôvodnení žalovaný uviedol, že preskúmal rozhodnutie Centra právnej pomoci, ako aj spisovú dokumentáciu a zistil, že žalobca doručil do Centra dňa 08. 01. 2021 žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci „preskúmanie rozhodnutia štátneho orgánu. Všeobecná správna žaloba, žaloba vo veci správneho trestania.“
Následne Centrum po preskúmaní žiadosti a priložených dokladov zistilo, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody o disciplinárnom treste vydanom v disciplinárnom konaní.
Žalovaný poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia sa s ním stotožnil a na zdôraznenie dodal, že rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu vydávané podľa zákona č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody nemožno považovať za rozhodnutie vydané v správnom konaní, ktoré podlieha prieskumnej právomoci správnych súdov podľa Správneho súdneho poriadku. Uvedené potvrdil Najvyšší súd SR sp. zn. 5Sžk/9/2018 zo dňa 21. 02. 2019.
Zákon o ZVJS síce v ustanovení § 4 ods. 1 písm. u) ustanovuje, že Zbor väzenskej a justičnej stráže plní úlohy orgánu štátnej správy a iné úlohy, ale len ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
Žalovaný zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/2/2020 zo dňa 05. 08. 2020, ktorý uvádza, že „v súvislosti s návrhom žalobcu o preskúmanie rozhodnutí väznice Najvyšší súd SR poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 3Sžo/140/2015 (bod 63. Zbierka stanovísk NS a súdov SR 7/2016) upriamuje pozornosť na fakt, že zákonodarca s účinnosťou od 01. 01. 2014 rozhodnutia o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, s výnimkou konaní majúcich znak priestupku, výslovne vyňal zo súdneho prieskumu, pričom dodržiavanie zákona pri realizácii výkonu trestu odňatia slobody prislúcha prokuratúre, majúcej povinnosť vykonávať dozor nad zachovávaním
zákonnosti v miestach, kde sú držané osoby pozbavené osobnej slobody (§ 4 ods. 1 písm. b/ a § 18 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v platnom znení).“
V zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.“) považoval za zrejmé, že Centrum môže poskytnúť právnu ochranu v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Vec, s ktorou sa žalobca na Centrum obrátil, teda preskúmanie rozhodnutia ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody o disciplinárnom treste vydanom v disciplinárnom konaní, celom zjavne nepatrí do žiadnej z oblasti práva špecifikovaných v § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.
Centrum pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci v konaní vo veciach súvisiacich s výkonom trestu, ktoré v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. nepatrí do pôsobnosti Centra, postupovalo v súlade s § 30 ods. 1 písm. e) Správneho poriadku, ako aj čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanovení zákon, teda zákon č. 327/2005 Z. z.
Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný konštatoval, že postup Centra a napadnuté rozhodnutie Centra boli v súlade s platnými právnymi predpismi, najmä zákonom č. 327/2005 Z. z., správnym poriadkom a Ústavou Slovenskej republiky. Centrum postupovalo v súlade s platnými právnymi predpismi, keďže pre nedostatok svojej príslušnosti konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavilo.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
9. Žalobou zo dňa 18. 04. 2021, doručenou správnemu súdu dňa 20. 04. 2021, sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KT/5218/2021, č. 12916/2021 zo dňa 16. 02. 2021 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
10. V dôvodoch žaloby uviedol, že požiadal žalovaného o poskytnutie právnej pomoci s tým, že nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a jeho príjem nepresahuje 1,4 - násobok sumy životného minima a nemá žiadny majetok v dôsledku čoho nemá finančné prostriedky na úhradu trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom. Uvedené skutočnosti preukázal príslušným vyplneným a podpísaným tlačivom s prílohami, v dôsledku čoho mal za to, že splnil všetky podmienky na priznanie právnej pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. a) až písm. c) zákona č. 327/2005 Z. z.
Žalovaný však konanie o jeho žiadosti rozhodnutím zastavil, pričom tento výrok považoval za nesprávny, nezákonný a proti ľudskosti. Mal za to, že ak žalovaný dospel k záveru, ktorý vyplýva z jeho odôvodnenia, tak bolo správne, zákonné a ľudskoprávne rozhodnúť výrokom o nepriznaní nároku na právnu pomoc, ktorý je v predmetnej právnej záležitosti špeciálnym zákonom a to napr. z dôvodu nesplnenia jednej jeho podmienky a to zrejmej bezúspešnosti sporu, ktorá ako jediná prichádza do úvahy.
O podobnej jeho žiadosti v minulosti bolo tak rozhodnuté v konaní č. KaZA/29275/2019, čo sa vedie na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 30S/183/2019.
Okrem toho mal za to, že výrok rozhodnutia a jeho odôvodnenie sú nesprávne, nezákonné a proti ľudskoprávne, lebo žaloba v skutočnosti je proti rozhodnutiu štátneho orgánu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ktorým ho disciplinárne potrestal, prípustná, čo preukazujú argumenty - dôvody a dôkazy jej 12. časti, na ktoré poukázal v celom rozsahu a ktoré spochybňujú aj opodstatnenosť dôvodu, pre ktorý mu žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci, a preto bol žalovaný povinný rozhodnúť výrokom o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci.
Záverom dodal, že Krajský súd v Trnave v správnom konaní vedenom pod sp. zn. 20S/12/2021 o žalobe proti rozhodnutiu štátneho orgánu ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, ktorým ho disciplinárne potrestal, bude musieť konanie zastaviť nie z dôvodu, pre ktorý mu žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie
právnej pomoci, ale bude musieť konanie zastaviť z dôvodu, že nebol právne zastúpený advokátom za nezastúpenie ktorého je zodpovedný žalovaný.
Žalovaný v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci porušil nielen ust. § 3 a § 46 zákona č. 71/1967 Zb., ale aj jeho základné ľudské právo na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom od začiatku konania a ktorým je v tejto záležitosti súd, ale aj Ústavu SR, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Listinu základných ľudských práv a slobôd, Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, lebo súd súdny spor zastaví.
IV. Vyjadrenie žalovaného
11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11. 08. 2021 uviedol, že plne zotrváva na svojom vyjadrení v rozhodnutí žalovaného a taktiež na vyjadrení prvostupňového orgánu v rozhodnutí a žiadal, aby súd žalobu zamietol.
Ku skutočnosti, ktorú žalobca uviedol k jeho podobnej žiadosti, o ktorej rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 15. 11. 2019 tak, že nárok na poskytovanie právnej pomoci nepriznal a žalobu voči ktorému Krajský súd v Žiline zamietol rozsudkom zo dňa 23. 02. 2021 žalovaný uviedol, že v prípade, že žiadateľ požiada o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody o disciplinárnom treste vydanom v disciplinárnom konaní, žalovaný môže rozhodnúť o nepriznaní nároku z dôvodu zrejmej bezúspešnosti (viď. rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžk/15/2017).
Žalovaný mal tiež za to, že s ohľadom na skutočnosť, že „vzťahy v oblasti výkonu trestu patria do právnej úpravy verejného práva trestnoprávneho charakteru a rozhodovanie o nich nemožno považovať za rozhodovanie správneho orgánu v oblasti verejnej správy, keďže ide o výlučne o právomoc, ktorá vyplýva z ustanovení zákona a týka sa veci, ktorá súvisí s inštitútmi Trestného poriadku“ je možné logickým výkladom takúto žiadosť posúdiť aj ako žiadosť podanú v právnej veci, ktorá v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. nie je v pôsobnosti žalovaného, keďže žalovaný nemá pôsobnosť poskytovať právnu pomoc vo vzťahoch trestnoprávneho charakteru.
Na základe vyššie uvedeného bolo zrejmé, že v prípade žiadosti o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody o disciplinárnom treste vydanom v disciplinárnom konaní nemá žalovaný vecnú pôsobnosť.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
12. Podaním zo dňa 19. 08. 2021 žalobca doplnil, že nebolo procesno- právne legitímnou alternatívou zastavenie správneho konania o nároku žalobcu na poskytovanie právnej pomoci na základe § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, teda z dôvodu, že Centrum právnej pomoci nie je príslušným subjektom na konanie vo veci, pričom vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu, nakoľko uvedené jednoznačne vyvracia dikcia § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, keďže sa v prípade žiadateľa bez akejkoľvek pochybnosti jedná o konanie pred súdom v správnom súdnictve, bez ohľadu na prezumovateľnosť jeho výsledku.
Argumentácia žalovaného je teoreticky prípustná výlučne vo vzťahu k aplikácii § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi v platnom znení, t. j. za predpokladu nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľovi „z dôvodu nemožnosti vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu“.
Žalobca poukazoval na to, že úlohou správneho orgánu nie je prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky. Za opodstatnené bolo treba považovať výlučne oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva (šikanu), alebo či zo skutkových tvrdení žiadateľa nebolo nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť z dôvodu zániku práva uplynutím času, respektíve, keď žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach.
Ďalej zdôraznil, že pojem zrejmá bezúspešnosť znamená nepochybnosť o výsledku sporu, respektíve súdneho konania. Nepochybnosť je pritom kritériom, ktoré musí byť splnené a táto nepochybnosť musí vyplývať z jednoznačných skutočností daných zákonom, a nie zo skutočností zatiaľ nepreukázaných, predpokladajúcich ďalšie dokazovanie. K záveru o zrejmej bezúspešnosti sporu možno dospieť tiež v prípadoch preukázaných prekážok vedenia konania ako napríklad nedostatku právnej subjektivity účastníkov konania, nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, litispendencie, rei iudicata, uplynutie lehoty na podanie opravných prostriedkov a podobne. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný v prejednávanej veci založil svoje rozhodnutie výlučne na vlastnom právnom zhodnotení.
Záverom žalobca zdôraznil, že rozhodnutie o zastavení správneho konania o nároku na poskytovanie právnej pomoci predstavuje obmedzenie práva na súdnu a inú právnu pomoc garantovaného ústavou, preto bolo nanajvýš nutné brať do úvahy článok 13 Ústavy SR tak, aby do tohto práva bolo zasiahnuté výlučne len v nevyhnutnej miere a vždy v súlade so zákonom.
13. Žalovaný písomné vyjadrenie v zmysle § 106 ods. 2 SSP nepodal.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len "SSP") a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 02. 2021, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Rozsudok v predmetnej veci správny súd verejne vyhlásil dňa 03. 05. 2022 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.
15. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu (ďalej len „zákon č. 327/2003 Z. z.“, resp. „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) tento zákon sa vzťahuje na poskytovanie právnej pomoci a) v občianskoprávnych veciach, obchodnoprávnych veciach, pracovnoprávnych veciach, rodinnoprávnych veciach, v konaniach o oddlžení podľa osobitného predpisu, v konaní pred súdom v správnom súdnictve a v týchto veciach aj v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "vnútroštátne spory").
Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 327/2003 Z. z., fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom2) a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy5) okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.
Podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti podľa odseku 1 písm. a) a b) musí fyzická osoba spĺňať počas celého trvania poskytovania právnej pomoci.
Podľa § 8 zákona č. 327/2003 Z. z., pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.
Podľa § 10 ods. 1, 5 a 6 zákona č. 327/2003 Z. z., konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci (ďalej len „konanie“) sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona.
Centrum rozhodne o žiadosti do 30 dní od doručenia žiadosti, ktorá spĺňa náležitosti podľa odseku 1; túto lehotu nemožno predĺžiť. Proti rozhodnutiu o nároku na poskytnutie právnej pomoci nie je možné podať opravný prostriedok. Proti rozhodnutiu o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci možno podať správnu žalobu do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia.
Rozhodnutie, ktorým sa nepriznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci, okrem náležitostí podľa osobitného predpisu16) musí obsahovať aj poučenie, že ak odpadnú dôvody nepriznania nároku na poskytnutie právnej pomoci, môže žiadateľ v tej istej veci podať žiadosť opätovne.
Podľa § 25 ods. 1, 2 zákon č. 327/2005 Z. z. na konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - správny poriadok, v znení neskorších predpisov).
Štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré z úradnej moci alebo vzhľadom na predmet svojej činnosti vedú evidenciu osôb a majetku, sú povinné oznámiť centru na jeho písomnú žiadosť bezodplatne údaje potrebné na účely rozhodovania podľa tohto zákona.
16. Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného (ďalej len „správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Podľa § 5 správneho poriadku, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak e) zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému orgánu.
17. Podľa § 2 zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 7 písm. h) SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.
Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne a) zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
18. Podľa § 97n ods. 1 zákona č. 475/2005 Z. z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.
19. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktoré ustanoví zákon.
20. V preskúmavanej veci súd vychádzal zo zásady iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá vyplývala z ust. § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z., teda konkrétne tvrdenie žalobcu (osobitná náležitosť žaloby), že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť o subjektívne práva, vyplývajúce z právneho predpisu. Žalobca ale musí poukázať na konkrétne skutočnosti, z ktorých vyvodzuje porušenie práva správneho orgánu. Konanie správneho súdnictva však nie je pokračujúcim správnym konaním, správny súd nevykonáva dokazovanie (nenahrádza činnosť správneho orgánu pri zisťovaní skutkového stavu), pre súd je rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania rozhodnutia a posudzuje iba otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Úlohou správneho súdu v správnom súdnictve preskúmavať zákonnosť rozhodnutí resp. opatrení orgánov verejnej správy, a teda posúdiť, či orgány verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.
21. Rovnako tak správny súd prihliada iba na námietky podané v žalobe, resp. podané v lehote na podanie žaloby v zmysle koncentrácie konania, vyjadrenej v § 183 SSP.
22. Predmetom súdneho prieskumu v správnom konaní bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 02. 2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán podľa ustanovenia § 58 ods. 2 správneho poriadku v spojení s ustanovením čl. 5 ods. 5 Štatútu Centra právnej pomoci, podľa ustanovenia § 1 ods. 1 a ods. 2, § 53 a § 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie Centra právnej pomoci, kancelária Žilina o zastavení správneho konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci v celom rozsahu potvrdil.
23. Zo skutočností, tvrdených žalobcom v žalobe, aj žalovaným vo vyjadrení, ako aj vyplývajúcich z administratívneho spisu, súd považoval za nesporné tvrdenie, že žalobca predložil žalovanému žiadosť o poskytnutie právnej pomoci dňa 08. 01. 2021 na formalizovanom tlačive, pričom prvostupňový správny orgán požiadal o súčinnosť a to jednak o zaslanie potvrdenia o pohyboch a blokáciách na kontách
žalobcu a potvrdenie o výške pracovnej odmeny žalobcu, ale aj požiadal o zaslanie rozhodnutia Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Leopoldov č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05. 11. 2020. Na základe tejto žiadosti Ústav na výkon trestu odňatia slobody a Ústav na výkon väzby Leopoldov dňa 12. 01. 2021 doručil prvostupňovému správnemu orgánu kópiu rozhodnutia č. 593051-2/2020-DT zo dňa 05. 11. 2020, z čoho následne prvostupňový správny orgán ustálil, že žalobca požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci správnej žaloby proti rozhodnutiu ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody o disciplinárnom treste vydanom v disciplinárnom konaní, preto majúc za to, že žalobca sa obrátil na prvostupňový správny orgán s vecou, ktorá nepatrí do jeho pôsobnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 327/2005 Z. z., zastavil správne konanie podľa § 30 ods. 1 písm. e) správneho poriadku.
24. Zastavenie konania je pritom jednou z foriem, ktorou sa správne konanie uzatvára konečným spôsobom. Dochádza k nemu v prípadoch ustanovených v správnom poriadku alebo v osobitných zákonoch z dôvodov, ktoré bránia pokračovať v konaní. Pri zastavení konania je správne konanie skončené skôr, než sa dospeje k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej. Keďže dôvody na zastavenie konania sú vymedzené taxatívne, ak sú splnené zákonné podmienky, správny orgán nemá inú možnosť. Voľná úvaha je v podstate vylúčená.
25. V danom prípade správny orgán konanie zastavil z dôvodu, že sa nepovažoval za orgán príslušný na konanie a vec nebolo možné postúpiť príslušnému orgánu. Vychádzal pritom z toho, že v § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. je vymedzená pôsobnosť zákona. V tejto súvislosti je však potrebné dodať, že § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. vymedzuje vecnú a osobnú pôsobnosť zákona a nie vecnú príslušnosť správneho orgánu. Okrem toho vychádzajúc z účelu a zmyslu zákona č. 327/2005 Z. z., ktorým zákonodarca sledoval vytvorenie systému poskytovania právnej pomoci a zabezpečenie jej poskytovania v rozsahu ustanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv, bolo centrum právnej pomoci ako jediný správny orgán vecne, miestne a funkčne príslušné na rozhodnutie o žiadosti žalobu o poskytnutie právnej pomoci. V rámci toho je povinné postupom v súlade s čl. 2 ods. 2 ústavy v spojení s § 32 ods. 1 správneho poriadku, zistiť skutočný stav v prejednávanej veci tak, aby v súlade s čl. 1 ústavy bola zistená materiálna pravda, na základe ktorej by mohol spravodlivo a v súlade so zákonom rozhodnúť o tom, či vzhľadom na všetky skutkové okolnosti daného prípadu žiadateľ spĺňa zákonné podmienky pre priznanie (resp. nepriznanie) právnej pomoci na ochranu jeho práv, pričom je potrebné zohľadniť aj § 3 zákona č. 327/2005 Z. z., ktorý stanovuje jeho vecnú a osobnú pôsobnosť. Tejto svojej povinnosti sa centrum nemôže zbaviť, je jeho povinnosťou postupovať pri výklade a aplikácii zákonov ústavne konformným spôsobom.
26. Treba pripomenúť, že štát uvedenou právnou úpravou nezasahuje negatívne do práva na súdnu a inú právnu ochranu, ale preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.
27. Zákonodarca podmienky na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti ustanovuje v § 6 ods.1 písm. a/ až c/ uvedeného zákona, z ktorej právnej úpravy vyplýva, že nesplnenie jednej z uvedených podmienok má za následok nepriznanie právnej pomoci bez finančnej účasti.
28. Vychádzajúc teda z účelu zákona č. 327/2005 Z. z. nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. z vecnej stránky, avšak nie je možné ani konanie zastaviť, ak vec nespadá pod § 3 zákona č. 327/2005 Z. z. V tejto súvislosti správne orgány správne poukázali na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, avšak nesprávne procesne postupovali, keď vec meritórne neprejednali, t. j. nerozhodli o priznaní, resp. nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. Takýto postup správnych orgánov nie je v súlade so zákonom.
29. Rovnako tak žalovaný správne vychádzal zo záverov uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/15/2017 zo dňa 21. 03. 2018, avšak ich nesprávne aplikoval na daný skutkový stav, pretože zo skutkových okolností uvedených v citovanom rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že žalobcovi nebola priznaná právna pomoc, t. j. predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a nie zastavenie konania.
30. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť ustanovenie § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., podľa ktorého pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Treba zvýrazniť skutočnosť, že spomenuté ustanovenie obsahuje demonštratívny výpočet skutočností, na ktoré centrum prihliada, nejedná sa teda o uzavretý komplex skutočností, práve naopak, centrum môže brať do úvahy aj iné dôvody, ktoré berie na zreteľ pri rozhodovaní. Uvedené vychádza z rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo/36/2011, kde sa súd zaoberal ust. § 8 zákona, ktoré nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí žalovaný pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti prihliadať, cit.: „Posúdenie otázky zrejmej bezúspešnosti sa nemá ponechať len na tvrdení žiadateľa, ale za účelom odbremenenia súdov od tzv. šikanóznych a bagateľných návrhov zákon v § 8 zveril právomoc tieto návrhy eliminovať v podobe vydávaní negatívnych rozhodnutí o nepriznaní nároku na poskytnutie pomoci, a to z dôvodu nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku.“ Centrum právnej pomoci teda nemôže priznať právnu pomoc žiadateľovi v prípade, pokiaľ by spĺňal len niektorú z daných podmienok.
31. Ďalej je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/249/2015, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýraznil skutočnosť, cit.: „pre naplnenie požiadavky § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z. z. nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa z. 327/2005 Z. z.“ (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentuje i v iných rozhodnutiach, napr. sp. zn. 2Sžo/100/2014, sp. zn. 5Sžo/14/2014). Správny orgán teda nemá prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len formálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa, pričom je povinný prihliadnuť aj už judikované skutočnosti a skutočnosť, že právna úprava zákona č. 475/2005 Z. z. účinná od 1. januára 2014 v ust. § 97n ods. 1 explicitne stanovuje, cit.: „Rozhodnutie o uložení disciplinárnej odmeny a rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu nie je preskúmateľné súdom; to neplatí, ak ide o rozhodnutie o uložení disciplinárneho trestu za konanie odsúdeného, ktoré má znaky priestupku.“
32. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 02. 2021 zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
V tejto súvislosti správny súd uvádza, že zrušenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa prichádza do úvahy len na návrh žalobcu, avšak ten v podanej žalobe, ako ani v lehote na podanie žaloby uvedený nebol.
33. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní rozhodnúť o podanom odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 18. 01. 2021, pričom bude postupovať vo vyššie naznačenom smere. Žalovaný je viazaný právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje rozhodnutie riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodniť. Bude teda potrebné pokračovať v odvolacom konaní začatom na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zo dňa 18. 01. 2021 a opätovne posúdiť správnosť procesného postupu prvostupňového správneho orgánu v zmysle vyššie uvedeného.
34. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
35. Súd takto rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.