Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/44/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vargovej a členov senátu JUDr. Martiny Mochnáčovej (sudkyňa spravodajkyňa) a JUDr. Jozefa Šuleka, v právnej veci žalobcu: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., aktuálne umiestnený v ÚVTOS Leopoldov, Gucmanova 19/670, 920 41 Leopoldov, zastúpený advokátkou JUDr. Máriou Vančovou, so sídlom I. Y. XX, XXX XX J., proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Kancelária Žilina, so sídlom Hviezdoslavova č. 6, 011 00 Žilina, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. zo dňa 11.02.2022, takto

rozhodol:

I. Rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 11.02.2022 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalovaný rozhodnutím č. zo dňa 11.02.2022 na základe o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej len „“) v spojení so Správnym poriadkom a Organizačným poriadkom Centra právnej pomoci nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi vo veci ústavnej sťažnosti vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. . V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že v zmysle úspešným žiadateľom v konaní o priznanie nároku na právnu pomoc môže byť len ten, kto súčasne preukáže splnenie všetkých troch podmienok, a to že sa nachádza v stave materiálnej núdze, že v prípade jeho sporu sa nejedná o zrejmú bezúspešnosť a že spor prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy, ak je možné ju vyčísliť v peniazoch. V zmysle pri posudzovaní bezúspešnosti sporu Centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. Žalobca v žiadosti požiadal o poskytnutie právnej pomoci v konaní o ústavnej sťažnosti proti postupu 1) Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov, 2) Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, 3) Ministerstvu spravodlivosti SR, 4) Generálnej prokuratúre SR. Ústavnú sťažnosť podal dňa 20.01.2022. Vecne sa v nej chce domáhať porušenia svojich práv, ku ktorému malo dôjsť tým, že mu nebolo umožnené nechať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19 vakcínou Sputnik V a na to nadväzujúcim postupom vyššie uvedených orgánov. Žalobca sa registroval na vakcináciu uvedenou vakcínou dňa 18.06.2021 s tým, že mu bol pridelený dátum očkovania 20.06.2021. Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov mu však odmietol povoliť toto očkovanie na vakcinačnom mieste v Piešťanoch (teda mimo Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov). Rovnako skončil aj druhý pokus o registráciu dňa 29.07.2021 s prideleným termínom dňa 31.07.2021. Následne žalobca túto situáciu žiadal prešetriť nasledovne: sťažnosť Ústavu

na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov zo dňa 19.07.2021, ktorá bola písomnosťou zo dňa 02.08.2021 vyhodnotená ako neopodstatnená, žiadosť Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže zo dňa 09.08.2021 o prešetrení vybavenia sťažnosti, ktorá bola písomnosťou zo dňa 26.08.2021 vyhodnotená ako neopodstatnená, sťažnosť odboru väzenstva sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti SR, ktorá bola odložená písomnosťou zo dňa 28.09.2021, sťažnosť Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorá bola písomnosťou zo dňa 20.12.2021 vyhodnotená ako neopodstatnená, žiadosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vykonanie dohľadu, ktorá bola písomnosťou zo dňa 28.07.2021 postúpená Generálnemu riaditeľstvu Zboru väzenskej a justičnej stráže, ktoré ju vybavilo písomnosťou zo dňa 13.09.2021, upovedomenie verejnej ochrankyne práv o výsledkoch vybavenia podnetu zo dňa 30.12.2019, 27.03.2020, 30.04.2020, 06.08.2020, 06.11.2020 a 28.12.2020, podnet prokurátorovi Krajskej prokuratúry v Trnave, ktorý bol ako nedôvodný odložený písomnosťou zo dňa 30.09.2021, opakovaný podnet Generálnej prokuratúre SR, ktorý bol písomnosťou zo dňa 18.11.2021 vyhodnotený ako nedôvodný a antidiskriminačná žaloba podaná na Krajskom súde v Bratislave, o ktorej sa stále koná pod sp. zn. . Žalovaný odkázal na ust. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a konštatoval, že z daného ustanovenia vyplýva, že účinne sa môže žiadateľ domáhať preskúmania len tých rozhodnutí, opatrení alebo upovedomení o inom zásahu, od ktorých právoplatnosti oznámenia alebo upovedomenia neubehli viac ako dva mesiace. Preto vzhľadom na to, že žiadateľ podal ústavnú sťažnosť dňa 20.01.2022, prichádza do úvahy len preskúmanie vybavenia opakovaného podnetu Generálnej prokuratúre SR, ktorý bol písomnosťou č. IV/2 Gn 109/21/1000-6 zo dňa 18.11.2021 vyhodnotený ako nedôvodný a preskúmanie vybavenia sťažnosti Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorá bola písomnosťou č. 6/St/2021/30-80099 zo dňa 20.12.2021 vyhodnotená ako neopodstatnená. Prebiehajúce konanie o antidiskriminačnej žalobe vedené Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. rovnako nemožno v tomto štádiu preskúmať ústavnou sťažnosťou, a to s poukazom na o Ústavnom súde Slovenskej republiky, podľa ktorého ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd. Sťažnosť žiadateľa adresovaná Ministerstvu spravodlivosti SR o prešetrenie postupu odboru väzenstva sekcie trestného práva Ministerstva spravodlivosti SR bola vyhodnotená ako neopodstatnená oznámením zo dňa 20.12.2021. Žiadateľ dôvodil, že sekcia trestného práva Ministerstva spravodlivosti SR ho nevyzvala na odstránenie nedostatkov, resp. doplnenie sťažnosti a napriek tomu sťažnosť odložila podľa o Zbore väzenskej a justičnej stráže. Žalovaný poukázal na o Zbore väzenskej a justičnej stráže, z ktorého vyvodil, že povinnosť vyzvať na odstránenie nedostatkov má len organizačná zložka zboru, nie Ministerstvo spravodlivosti SR. Preto ani nemohlo byť o tejto sťažnosti rozhodnuté inak, a teda v tomto smere nárok žalobcu domáhať sa porušenia jeho ústavných práv nebol úspešný. Pokiaľ ide o preskúmanie vybavenia opakovaného podnetu Generálnej prokuratúre SR, ktorý bol písomnosťou zo dňa 18.11.2021 vyhodnotený ako nedôvodný, žalovaný odkázal na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého „za porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu nemožno považovať samo o sebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu podanému podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľa podnetu“ (). Žalovaný odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR a konštatoval, že opakovaným podnetom žalobcu sa zaoberala Generálna prokuratúra SR, ktorá ho vybavila a žalobcu o tom upovedomila. Žalobca mal právo na to, aby sa príslušná prokuratúra jeho podnetom zaoberala a vybavila ho, ale nemal právo na konkrétne rozhodnutie v jeho prospech. Podstatou žalobcovej nespokojnosti je to, že sa nemohol dať zaočkovať vakcínou Sputnik V, na čom zakladá svoje tvrdenie okrem iného o diskriminácii, neposkytnutie zdravotnej starostlivosti a ohrození zdravia/života. K tomu žalovaný uviedol, že odsúdení vykonávajú trest odňatia slobody ako následok spáchania trestného činu, s čím sú prirodzene spojené mnohé obmedzenia, ktoré vyplývajú z podstaty výkonu trestu odňatia slobody. Ustanovenie o výkone trestu odňatia slobody vymedzuje okruh práv a slobôd, vo výkone ktorých je odsúdený obmedzený, alebo ktoré nemôže uplatňovať. K týmto obmedzeniam patrí aj skutočnosť, že odsúdený si nemôže slobodne vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 15.03.2017 „súdom uložený nepodmienečný trest odňatia slobody a jeho výkon v ústave na výkon trestu odňatia slobody predstavuje jeden z najzávažnejších zásahov štátu do základných práv a slobôd človeka, predovšetkým do osobnej slobody“. Z uvedeného nálezu tiež vyplýva, že „zároveň dochádza predovšetkým k obmedzeniu práva odsúdeného na súkromie, resp. práva na súkromný a rodinný život ( a ), slobody pohybu a pobytu odsúdeného ( ), zhromaždovacieho práva odsúdeného ( ), práva na slobodnú voľbu povolania odsúdeného ( )“. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. z 09.06.2020 „osoba obmedzená na osobnej slobode si však aj podľa názoru ústavného súdu zachováva

relatívnu alebo zostatkovú slobodu, do ktorej môže byť v rámci výkonu trestu odňatia slobody zasiahnuté v rôznych stupňoch intenzity v závislosti na okolnostiach daného prípadu“. Z uvedených nálezov vyplýva, že počas doby výkonu trestu podmienky a pravidlá, ktoré sa v rámci neho uplatňujú, prirodzene vplývajú na oblasti základných ľudských práv a slobôd. Výkon trestu odňatia slobody je aj vzhľadom na svoju povahu nezlučiteľný s výkonom niektorých základných ľudských práv, ako je sloboda pohybu, či sloboda si vybrať lekára a zdravotnícke zariadenie. Žalovaný tiež uviedol, že príslušný ústav na výkon trestu odňatia slobody neznemožnil prístup k zdravotnej starostlivosti žalobcu odmietnutím očkovania proti ochoreniu COVID-19, to ani žalobca netvrdil. Žalobca sa len odmietol dať zaočkovať inou (pre použitie schválenou) vakcínou a vyžadoval očkovanie len jednou konkrétnou (navyše neschválenou) vakcínou. Žalovaný uzavrel, že vo veci, s ktorou sa žalobca obrátil na žalovaného, nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu. Na základe uvedeného žalobca nesplnil jednu z troch kumulatívnych podmienok na priznanie nároku na právnu pomoc.

2. Proti rozhodnutiu žalovaného podal v zákonnej lehote správnu žalobu žalobca, ktorý sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uviedol, že žiadosťou podanou dňa 02.02.2022 požiadal Centrum právnej pomoci ako príslušnú štátom zriadenú inštitúciu okrem iného aj na poskytovanie právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci určením advokáta na zastupovanie vo vnútroštátnom súdnom spore bez účasti žalobcu z dôvodu, že hodnota sporu je 200 000 eur, nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, keďže sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote a obsahuje zákonné náležitosti a príjem žalobcu nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima, pričom nemá žiaden majetok, v dôsledku toho nemá finančné prostriedky na úhradu trov právneho zastúpenia zvoleným advokátom. Žalobca uviedol, že nemá odborné právne vedomosti a skúsenosti a advokátske vzdelanie, ktoré sú potrebné na dosiahnutie úspechu v súdnom spore, keďže nie je advokát, ktorým zastúpenie je zo zákona povinné, čo nespochybňuje. Uvedené skutočnosti preukázal príslušným vyplneným a podpísaným tlačivom s prílohami. Splnil všetky zákonné podmienky podľa až c) na priznanie právnej pomoci určením advokáta. Podľa názoru žalobcu žalovaný nesprávne poukázal na to, že prebieha konanie o antidiskriminačnej žalobe, že Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR rozhodli zákonne o jeho sťažnosti a opakovanom podnete a tiež citoval množstvo právne irelevantných rozhodnutí Ústavného súdu SR. Podľa názoru žalobcu uvedeným postupom žalovaný prekročil svoju zákonnú právomoc posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu podľa . Podľa jeho názoru výlučne súd konajúci a rozhodujúci v súdnom spore môže vysloviť a tam rozhodnúť, či sa jednalo o diskrimináciu, alebo sa nejednalo o diskrimináciu a či je protidiskriminačná žaloba prípustná, úspešná, dôvodná, podstatná, alebo nie je. Žalovaný bol povinný o žiadosti konať a rozhodnúť výrokom o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa a Správneho poriadku v spojení s , , a . Žalovaný svoju zákonnú právomoc prekročil aj v minulosti, keď rozhodoval o predošlých žiadostiach žalobcu. Prvé jeho rozhodnutie zrušil Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. zo dňa 30.07.2015 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.06.2016. Druhé jeho rozhodnutie zrušil Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. zo dňa 29.03.2017. Žalobca uviedol, že pokiaľ prebieha konanie o antidiskriminačnej žalobe, táto skutočnosť je právne irelevantná, pretože s poukazom na ju nemusí odmietnuť a žaloba nebola podaná proti rozhodnutiu Generálnej prokuratúry SR, pretože toto nie je preskúmateľné všeobecným súdom. Pokiaľ Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR rozhodli, žalovaný nemôže konštatovať zákonnosť týchto rozhodnutí, pretože takéto hodnotenie prináleží Ústavnému súdu SR, nie žalovanému. Ďalej žalobca uviedol, že sťažnosť je v skutočnosti prípustná proti všetkým postupom a rozhodnutiam, opatreniam, iným zásahom porušovateľov, čo preukazujú argumenty, dôvody a dôkazy všetkých jej častí, na ktoré v celom rozsahu poukazuje. Žalovaný bol preto povinný rozhodnúť o žiadosti tak, že žalobcovi priznáva nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa v spojení s , a v spojení s a Správneho poriadku. Ústavný súd SR v konaní vedenom pod sp. zn. bude musieť sťažnosť odmietnuť nie z dôvodu, pre ktorý mu žalovaný nepriznal nárok na poskytnutie právnej pomoci určením advokáta, ale bude musieť sťažnosť odmietnuť z dôvodu, že nie je zastúpený advokátom, za nezastúpenie ktorého je zodpovedný. Žalovaný najmä v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci, a to konkrétne nesvedomitého, nezodpovedného zaoberania sa vecou a nerozhodnutia podľa predpisov, porušil nielen ust. a Správneho poriadku a základné ľudské právo na právnu pomoc v konaní pred štátnym orgánom od začiatku konania, ktoré je garantované čl. 13 ods. 4 v spojení s SR, ale aj základné ľudské právo žalobcu na prístup k súdu garantované čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu

o občianskych a politických právach, čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 13 ods. 4 v spojení s a 2 SR, keďže Ústavný súd SR sťažnosť v dôsledku nezastúpenia advokátom odmietne. Žalobca zdôraznil, že sa nemôže domáhať uplatnenia svojho základného ľudského práva na súdnu ochranu, pretože je chudobný. Bohatý by si zaplatil advokáta, prostredníctvom ktorého by sa aspoň pokúsil pretrvávajúci protiľudskoprávny stav na vnútroštátnej úrovni a nakoniec na medzinárodnej úrovni na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu zvrátiť. Bohatý by si zaplatil aj domôženie sa uplatnenia práv vo svoj prospech, čo je na niektorých súdoch dostupná služba. V žalobe žalobca poukázal na skutočnosť, že požiadal Centrum právnej pomoci o poskytnutie právnej pomoci určením advokáta, keďže spĺňa zákonné podmienky a o rozhodnutí bude súd informovať.

3. Rozhodnutím č. zo dňa 08.06.2022 rozhodlo Centrum právnej pomoci o určení advokáta oprávnenej osobe V. U. v právnej veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Centra právnej pomoci č. zo dňa 11.02.2022, a to JUDr. Márie Vančovej.

4. V doplnení žaloby doručenom v zákonnej lehote žalobca zastúpený advokátkou uviedol, že zotrváva na svojich žalobných dôvodoch uvedených v podanej žalobe zo dňa 03.03.2022, kde žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie. Zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a žalobca namietal nesprávny postup žalovaného pri rozhodovaní. Z tohto dôvodu napadnuté rozhodnutie považoval za vadné a nezákonné, pričom hrubo porušuje jeho ústavné právo na súdnu ochranu, právnu pomoc v konaní pred súdom a nevyberane zasiahlo do jeho práva na prístup k súdu, keďže podľa názoru žalobcu zákonné podmienky na jej priznanie spĺňa, vrátane podmienky, že spor nie je zrejme bezúspešný a navyše sa tiež podľa vyžaduje, aby bol sťažovateľ v konaní pred Ústavným súdom obligatórne zastúpený advokátom. Účelom zákonodarcu právnou úpravou bolo vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu stanovenom týmto zákonom fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na ochranu svojich práv, ako aj prispieť k predchádzaniu vzniku právnych sporov. Tento zákon ukladá Centru právnej pomoci posudzovať aj otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak, čo konkrétne sa rozumie pod pojmom „zrejmé bezúspešné“, zákon neupravuje. V zmysle ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Taktiež pre nenaplnenie požiadavky v nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Z uvedeného vyplýva, že vedúca Kancelárie Centra právnej pomoci v Žiline pri svojom rozhodovaní prekročila svoju zákonnú právomoc, keď posudzovala samotný skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu. Vzhľadom na uvedené žalobca uviedol, že žalovaný otázku zrejmej bezúspešnosti predmetnej veci neposúdil správne, ak uviedol, že v danom prípade nemožno priznať právnu pomoc, pretože ide o zrejmú bezúspešnosť sporu. Nepriznanie právnej pomoci žalobcovi ako osobe bez právnického vzdelania a osobe v hmotnej núdzi by znamenalo porušenie práv žalobcu. Nepriznanie právnej pomoci žalobcovi by bolo v rozpore s SR a napokon aj s účelom , pretože by bol zabránený prístup žalobcu k súdu.

5. V podaní doručenom správnemu súdu dňa 19.07.2022 žalobca na podporu svojej argumentácie odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 03.05.2022, a tiež na rozhodnutie žalovaného č. zo dňa 29.06.2022, ktorým mu bola priznaná právna pomoc vo veci ústavnej sťažnosti, kedy žalovaný len skúmal, či neuplynula lehota na jej podanie, teda v rámci svojej právomoci.

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR . zn. zo dňa 23.06.2016, v zmysle ktorého „ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, ktoré musí odporca pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v kompetencii

odporcu a závisí od okolností konkrétneho prípadu. Priznať nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti je možné len ak nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu, čím v podstate zákonodarca zveril Centru právnej pomoci návrhy eliminovať v podobe vydávania negatívnych rozhodnutí z dôvodov nesplnenia jednej z kumulatívnych podmienok priznania tohto nároku“. Ďalej Najvyšší súd uviedol, že „štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanom v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblastí, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom „každému a vo všetkom“). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch. Za plne opodstatnené treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u navrhovateľa o zneužitie práva, alebo či už zo skutkových tvrdení navrhovateľa - žiadateľa bez potreby vykonávať dokazovanie nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napríklad prišlo k zániku práva uplynutím času, alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať situáciu, keď navrhovateľ - žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napríklad z dôvodov včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov“. Žalovaný musel preskúmať všetky požiadavky žalobcu obsiahnuté v jeho žiadosti, súčasťou ktorej boli aj podania, z ktorých vyplynulo, že požaduje ústavnou sťažnosťou riešiť všetky viaceré predošlé konania, a to aj tie, pri ktorých už nepochybne uplynula lehota na použitie opravného prostriedku. Ak by sa prijal názor žalobcu, že žalovaný nie je oprávnený preskúmavať nárok žalobcu aspoň v takom rozsahu, ako to definuje zákon a rozhodovacia prax správnych súdov a kasačného súdu, potom by v tomto konkrétnom prípade musel žalovaný poskytnúť právnu pomoc aj do konaní, ktoré sú už nevratne skončené a zároveň už uplynula aj lehota na podanie ústavnej sťažnosti. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdením žalobcu, že mu bol odmietnutý prístup k súdu, pretože inak nemá možnosť zabezpečiť si povinné zastúpenie advokátom v konaní pred Ústavným súdom. Žalobca mohol postupovať podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky a požiadať o ustanovenie zástupcu. Žalovaný taktiež v súlade s názorom Najvyššieho súdu SR (rozsudok sp. zn. zo dňa 13.07.2021) vznáša otázku, či aj v tomto prípade nejde len o zlomyseľné uplatňovanie nárokov, a teda návrh sleduje zjavné zneužitie práva, ktorého ochranu by správny súd poskytnúť nemal ( ). Je totiž zrejmé z podaní žalobcu, že sa snaží týmito zásobovať všetky inštitúcie, kopíruje svoje obsiahle podania, ktorých väčšinu tvorí absolútne nesúvisiaci text a obrázky a ktorých petit tvorí paušálna žiadosť o preskúmanie „všetkého“. Navyše treba brať do úvahy aj povahu sporu (nie že mu nebolo umožnené dať sa zaočkovať proti ochoreniu COVID-19, ale že mu nebolo umožnené ako osobe so zákonným obmedzením v slobode voľby lekára dať sa zaočkovať ním vybranou a v Slovenskej republike neschválenou vakcínou). Žalovaný nemienil znižovať štandard základných práv odsúdených osôb. Vyslovil však názor, že nie je dôvod priznávať právnu pomoc pre takéto konanie, pretože všetky kroky žalobcu v kontexte jeho podaní sú evidentným zneužitím práva, ktoré by právnu ochranu nemalo požívať. Vecou žalobcu sa na jeho početné podnety zaoberali viaceré orgány, a to viacstupňovo.

7. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného zotrval na svojich písomných podaniach a uviedol, že si je vedomý, ako aj uviedol vo svojej žalobe, že ukladá Centru právnej pomoci posudzovať aj otázku zrejmej bezúspešnosti sporu, avšak, čo konkrétne sa rozumie pod pojmom „zrejmé bezúspešné“, zákon neupravuje. Žalobca v žalobe uviedol, že v zmysle ide o technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. príkladmo uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu. Súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené. Taktiež pre nenaplnenie požiadavky v nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama o sebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa tohto zákona. Z uvedeného dôvodu vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní prekročil svoju právomoc, keď posudzoval skutkový stav, ktorého posúdenie patrí do výlučnej právomoci konajúceho súdu. Aj v prípade, ak sa žalobca domáhal nároku na poskytnutie právnej pomoci vo viacerých prípadoch, mal mu byť priznaný nárok na právnu pomoc v súlade so zákonom v tých prípadoch, pri ktorých lehota na podanie opravného prostriedku ešte

neuplynula. Hoci sa početnými podnetmi žalobcu zaoberali viaceré orgány, a to aj viacstupňovo, nie je na základe tejto argumentácie možno uprieť žalobcovi, aby využil svoje zákonné právo na podanie ústavnej sťažnosti pri splnení všetkých zákonných podmienok.

8. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že aj keď má žalobca formálne garantované právo podať ústavnú sťažnosť, neznamená, že v akejkoľvek veci, ktorú iniciuje, má automaticky nárok na poskytnutie právnej pomoci v režime . Tento systém poskytovania právnej pomoci naopak vyžaduje u každého žiadateľa preskúmanie troch základných podmienok, z ktorých jednou je aj absencia tzv. zrejmej bezúspešnosti sporu, teda aby sa z prostriedkov štátneho rozpočtu neposkytovala právna pomoc do takých konaní, ktoré sú od počiatku zjavne odsúdené na procesný neúspech. Rozhodnutie Centra právnej pomoci o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci ale neznamená, že by žiadateľ nemal nárok na jej poskytnutie. Ustanovenie o Ústavnom súde Slovenskej republiky dáva Ústavnému súdu možnosť ustanoviť právneho zástupcu toho navrhovateľovi, u ktorého to odôvodňujú jeho majetkové pomery a nejde o zrejmé bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Aj tu ale bude musieť žalobca prejsť testom absencie zrejme bezúspešného uplatňovania nároku.

9. Žalobca v doplnení žaloby uviedol, že až na základe opakovanej žiadosti mu Ministerstvo zdravotníctva SR poskytlo svoje rozhodnutie č. Z16507/2021 zo dňa 01.03.2021, ktorým rozhodlo podľa a v spojení s vyhlášky č. o schválení terapeutického použitia neregistrovaného lieku/vakcíny Sputnik V pre potreby zdravotníckych zariadení v Slovenskej republike. Je nespochybniteľným dôkazom nielen opodstatnenosti jeho diskriminačnej žaloby a zároveň žaloby proti rozhodnutiu žalovaného, ale aj dôvodným podozrením zo spáchania najzávažnejších trestných činov od vzniku Slovenskej republiky, preto vypracoval trestné oznámenie, ktoré podal generálnemu prokurátorovi SR.

10. Žalovaný vo vyjadrení k doplneniu žaloby zotrval na svojich doterajších vyjadreniach k veci.

11. Krajský súd, ako správny súd, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v zmysle a nasl. v medziach žalobných bodov (, ) a dospel k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť podľa a vec vrátiť žalovanému podľa veta prvá na ďalšie konanie.

12. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

13. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

14. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal správny súd zistené, že žalobca sa žiadosťou doručenou Centru právnej pomoci, Kancelária Žilina dňa 03.02.2022 domáhal poskytnutia právnej pomoci a zastupovania v súdnom konaní vrátane jeho začatia pred Ústavným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. . V odôvodnení uviedol, že ide o sťažnosť proti neposkytnutiu správnej neodkladnej zdravotnej starostlivosti bez priameho a nepriameho diskriminovania v súlade s dobrými mravmi vo väzení očkovaním vakcínou Sputnik V, a to podanou proti všetkým príslušným porušovateľom, ktorá obsahuje všetky zákonom obsahové náležitosti, je podaná v zákonnej lehote a právne zastúpenie je povinné. Zastupovanie má zároveň priamy vplyv na úspešnosť sťažnosti, ktorú pripojil v prílohe. Ako protistranu žalobca označil ÚVTOS, GR ZVJS, Ministerstvo spravodlivosti SR až po Generálnu prokuratúru SR. Hodnota sporu je podľa jeho názoru 200 000 eur. Z obsahu pripojenej ústavnej sťažnosti vyplýva vymedzenie protistrán, a to Ústav na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby Leopoldov, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra SR. Podstata žalobcom formulovanej ústavnej sťažnosti je požiadavka žalobcu na očkovanie výlučne vakcínou Sputnik V, čo mu však nebolo umožnené, keďže je umiestnený vo výkone trestu odňatia slobody. Poukázal na to, že je mysľou aj telom - geneticky Slovan, vo výsledku toho je pre neho Ruská federácia materská slovanská Ruská federácia. Táto sa najlepšie vyzná vo vývoji výrobe všetkých druhov zbraní od konvenčných, biologických, chemických, kybernetických až po jadrové. Z vývoja, výroby tými najlepšími vlasteneckými vedcami vyvíjajúcimi zbrane z najlepších a distribúcie vakcíny Sputnik V, ktorá je zbraňou proti koronavírusovej infekcii SARS-CoV-2 a ochoreniu

COVID-19, do celého sveta, preto prirodzene cíti vlastenecké odhodlanie a úsilie v podobe získať uznanie a prestíž za účinné zachránenie zdravia a života ľudí, čo cíti aj zo symboliky jej ľudového názvu, ktorý mu pripomína aj jeho prezidenta I. K.. Na základe týchto skutočností vyslovil presvedčenie, že tak ako sa mohli všetci ľudia aj v druhej svetovej vojne najviac spoľahnúť vlastenecké odhodlanie a úsilie materskej slovanskej Ruskej federácie, tak sa môžu spoľahnúť aj na to, ktorého výsledkom je vakcína Sputnik V. Ostatným vakcínam ako Pfizer či Moderna ani nemožno objektívne priznať akýkoľvek štátny alebo národný pôvod, lebo ich predávajú súkromné firmy, ktoré vlastnia zbohatlíci zo západu, ktorí by boli najradšej, keby boli ľudia odkázaní si ich aplikovať dennodenne ako cukrovkári inzulín, aby polovica dennej výplaty pracujúceho občana alebo polovica denného starobného či invalidného dôchodku občana bola použitá na kúpu ich vakcín, čo je len okolnosťou času, keď sa vytvorí mutácia, ktorá si to bude vyžadovať. Aj napriek tomu, že sa zaregistroval na očkovanie vakcínou Sputnik V, zo strany generálneho riaditeľa ZVJS mu uvedené nebolo umožnené. Žalobca tiež v pripojenej ústavnej sťažnosti v podrobnostiach citoval relevantnú právnu úpravu, a tiež judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Pokiaľ ide o označenie napadnutých rozhodnutí, resp. postupov, žalobca označil postup a rozhodnutie/ opatrenie/iný zásah Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov a Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže v súvislosti s nezabezpečením neodkladnej zdravotnej starostlivosti v podobe zabezpečenia očkovania vakcínou Sputnik V v termíne 20.06.2021 a 31.07.2021, postup a rozhodnutie/opatrenie/iný zásah Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-684-1/12-202 zo dňa 26.08.2021 o vybavení žiadosti žalobcu o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti, postup a rozhodnutie/opatrenie/iný zásah Generálneho riaditeľstva Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-zdr.-179-1/27-2021 zo dňa 13.09.2021 o vybavení jeho žiadosti o vykonanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, postup a rozhodnutie/opatrenie/iný zásah Ministerstva spravodlivosti SR č. 6/St/2021/30-80099 zo dňa 20.12.2021 o vybavení jeho žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti, o čom sa žalobca dozvedel dňa 23.12.2021, kedy mu bola doručená písomnosť a napokon postup a rozhodnutie/opatrenie/iný zásah porušovateľa Generálnej prokuratúry SR č. IV/2 Gn 109/21/1000-6 zo dňa 18.11.2021 o vybavení opakovaného podnetu žalobcu, o ktorom sa dozvedel dňa 30.11.2021, kedy mu bola doručená písomnosť.

15. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplýva, že ústavnú sťažnosť podal žalobca dňa 20.01.2022.

16. Podľa fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch.

17. Podľa pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

18. Spornou skutočnosťou v prejednávanej veci je otázka posúdenia, či v danej veci možno vo vzťahu k žalobcovi konštatovať zrejmú bezúspešnosť sporu [ ], ktorá vylučuje poskytnutie právnej pomoci podľa . Pojem zrejmej bezúspešnosti v spore bol v našom právnom poriadku pôvodne obsiahnutý len v v súvislosti s posudzovaním žiadosti účastníka konania o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, keď uvedený procesný predpis pre priznanie oslobodenia od platenia súdnych poplatkov vylučoval zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. však konkrétne neupravoval, čo je potrebné pod týmto pojmom rozumieť. demonštratívne uvádza, na čo je potrebné prihliadať pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu ( ). Pri aplikácii všeobecné súdy judikovali, že o zrejmú bezúspešnosť sa jedná najmä vtedy, ak už zo skutkových tvrdení žiadateľa je nepochybné, že mu vo veci nemôže byť vyhovené.

19. Z ustanovenia vyplýva jeho účel, a to vytvoriť systém poskytovania právnej pomoci a zabezpečiť jej poskytovanie v rozsahu ustanovenom týmto zákonom

fyzickým osobám, ktoré v dôsledku svojej materiálnej núdze nemôžu využívať právne služby na riadne uplatnenie a ochranu svojich práv a prispieť k predchádzaniu právnych sporov. Štát potom sám, resp. v prevažnej miere, znáša náklady za poskytnutie právnej pomoci znevýhodneným osobám. V takom prípade je viac ako vhodné stanoviť podmienky, za ktorých bude takáto forma právnej pomoci fyzickým osobám patriť, a to predovšetkým v snahe vylúčiť zneužívanie tejto právnej úpravy. Jednou z takýchto podmienok je skutočnosť, že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu [ ]. Samozrejme, nie je úlohou správneho orgánu prejudikovať výsledok konania vo veciach podľa z vecnej stránky. Za plne opodstatnené však treba považovať oprávnenie správneho orgánu, aby skúmal, či v konkrétnom prípade nejde u žiadateľa o zneužitie práva, alebo napr. či už zo skutkových tvrdení žiadateľa (bez potreby vykonávať dokazovanie) nie je nepochybné, že jeho návrhu nemožno vyhovieť, napr. z dôvodu zániku práva uplynutím času alebo ak je v dôkaznej núdzi. Za obdobnú treba považovať i situáciu, ak žiadateľ vyvracia skutočnosti, ktoré už boli záväzne vyriešené v iných konaniach, alebo ak nemôže v súdnom konaní dosiahnuť úspech z procesných dôvodov, napr. z dôvodu včasného nepodania opravného prostriedku, resp. jeho neprípustnosti podľa procesných predpisov.

20. V rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky zvýraznil skutočnosť, že „pre naplnenie požiadavky nestačí, že zrejmú bezúspešnosť sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť sporu, ktorá sama osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa “ (obdobne Najvyšší súd Slovenskej republiky argumentuje i v iných rozhodnutiach, napr. sp. zn. , sp. zn. ). Správny orgán teda nesmie prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky, ale len formálne preskúmať odôvodnenosť návrhu žiadateľa. Rovnako nepostačuje záver, že „nie je možné vylúčiť zrejmú bezúspešnosť sporu“ (strana 5 napadnutého rozhodnutia).

21. „Zrejmá bezúspešnosť sporu“ v zmysle predstavuje technický pojem výlučne pre účely tohto konania, ktorý nemôže prejudikovať konanie vedené na súde. Definícia tohto pojmu je demonštratívne vymedzená pojmom „najmä“ a naznačuje taký skutkový stav veci, u ktorého žalovaný pri dodržaní odbornej starostlivosti pri prvotnej analýze veci postupom due dilligence (pri obvyklej opatrnosti) neodporúča vstúpiť do sporu a hradiť náklady právnej pomoci. Na túto oblasť sa vzťahuje správna úvaha žalovaného (diskrečná právomoc správneho orgánu). Súd pri prieskume zákonnosti neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia ( ). Správne uváženie je svojou podstatou možnosťou správneho orgánu vybrať pri rozhodovaní jedno z viacerých dovolených riešení, na ktorom potom spočíva preskúmavané rozhodnutie. V takých prípadoch, v ktorých správny orgán ,,môže“ alebo ,,nemôže“, a v podobne vyjadrených situáciách (,,najmä“) je správny súd oprávnený preskúmať len to, či došlo k výberu z niektorých dovolených možností, ale výber sám zásadne prieskumu nepodlieha. Preskúmanie sa vykoná podľa kritérií, ktoré pre správne uváženie uvádza zákon a ktoré tvoria nevyhnutné východiská pre výsledok správneho uváženia premietnutý do rozhodnutia správneho orgánu. Vychádza sa nielen z týchto kritérií, ale aj z účelu zákona, ktorý tvorí významné interpretačné hľadisko.

22. Správny súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že štát žiadnym spôsobom negatívne nezasahuje do práva na súdnu a inú právnu ochranu. Práve naopak, preberá na seba pozitívny záväzok vo vzťahu k občanovi v núdzi, a to v rozsahu, ktorý je prijateľný z hľadiska dlhodobej udržateľnosti, keďže by bolo neúnosné poskytovať právnu pomoc tohto druhu v absolútne všetkých prípadoch, t. j. bez stanovenia hranice odkázanosti a bez stanovenia rozsahu oblasti, v ktorých sa právna pomoc poskytuje (t. j. systémom každému a vo všetkom). Pozitívny záväzok štátu, ktorý tento na seba dobrovoľne preberá, sa však vzťahuje na zabezpečenie uplatnenia práva na súde prostredníctvom priznania nároku na poskytnutie právnej pomoci v obmedzených prípadoch.

23. V posudzovanej veci pristúpil žalovaný k posúdeniu možnosti úspechu iniciovaného konania o ústavnej sťažnosti, vo vzťahu ku ktorému žalobca vyslovil požiadavku na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci. Žalovaný správne poukázal na potrebu skúmania dodržania zákonnej lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, čo viedlo k záveru, že v prípade označených orgánov verejnej moci (a ich zásahov) - Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Leopoldov a Generálneho riaditeľstva

Zboru väzenskej a justičnej stráže je ústavná sťažnosť podaná po lehote ( o Ústavnom súde Slovenskej republiky), a preto možno konštatovať jej zrejmú bezúspešnosť.

24. Ako ďalšie orgány verejnej moci (porušovatelia práv žalobcu) boli označení Ministerstvo spravodlivosti SR a Generálna prokuratúra, vo vzťahu ku ktorým možno konštatovať, že lehota na podanie ústavnej sťažnosti dodržaná bola. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí v reakcii na tvrdenia žalobcu, že ho Ministerstvo spravodlivosti nevyzvalo na doplnenie jeho žiadosti, uzavrel, že „povinnosť vyzvať na odstránenie nedostatkov má len organizačná zložka zboru, nie Ministerstvo spravodlivosti SR. Preto ani nemohlo byť o tejto sťažnosti rozhodnuté inak, a teda v tomto smere nárok žalobcu domáhať sa porušenia jeho ústavných práv nebol úspešný“. Pokiaľ ide o preskúmanie vybavenia opakovaného podnetu Generálnej prokuratúre SR, ktorý bol písomnosťou zo dňa 18.11.2021 vyhodnotený ako nedôvodný, žalovaný odkázal na názor Ústavného súdu SR, podľa ktorého „za porušenie práva na súdnu a inú právnu ochranu nemožno považovať samo o sebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu podanému podľa zákona o prokuratúre nevyhovie podľa predstáv pisateľa podnetu´ ()“.

25. Žalovaný sa tiež v napadnutom rozhodnutí vyjadril k podstate ústavnej sťažnosti, ktorá tkvie v tom, že žalobca sa mienil nechať zaočkovať vakcínou Sputnik V, čo mu nebolo umožnené. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v postavení väzňa sa musí podrobiť istým obmedzeniam, ktoré vyplývajú z povahy výkonu trestu odňatia slobody, pričom tento názor podporil aj odkazom na judikatúru Ústavného súdu SR.

26. Podľa názoru správneho súdu nie je úlohou správneho orgánu vo veciach podľa prejudikovať výsledok konania z vecnej stránky. Žalovaný predmetnú vec posudzoval práve do takej miery, že už prejudikoval rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci ústavnej sťažnosti podanej proti Ministerstvu spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúre SR, čím sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci. Posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany žalovaného podľa v spojení s je len posúdením splnenia jednej zo základných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení tohto osobitného právneho predpisu. Ide len o formálne preskúmanie relevantnosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu žalobcu v merite veci, ktorý postup patrí výlučne do právomoci príslušného súdu. Ak žalovaný konštatoval správnosť postupu označených orgánov odkazujúc na konkrétnu judikatúru či právnu úpravu, nemožno jeho postup z hľadiska relevantných ustanovení považovať za správny.

27. Taktiež je potrebné uviesť, že ustanovenie nepredstavuje taxatívny výpočet skutočností, na ktoré musí správny orgán pri posudzovaní otázky zrejmej bezúspešnosti sporu prihliadať, avšak na konkrétne skutočnosti, ktoré sú v citovanom ustanovení výslovne uvedené, má prihliadať vždy. Rozsah posúdenia zrejmej bezúspešnosti sporu je v jeho kompetencii a závisí od okolností konkrétneho prípadu. K otázke posudzovania zrejmej bezúspešnosti sporu Centrom právnej pomoci zaujal názor aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. -24 zo dňa 25.04.2013, v ktorom konštatoval, že „posudzovanie zrejmej bezúspešnosti sporu zo strany Centra právnej pomoci podľa je pritom len posúdením splnenia jednej zo zákonných podmienok na poskytnutie právnej pomoci podľa ustanovení toho osobitného právneho predpisu, ide len o formálne preskúmanie odôvodnenosti návrhu žiadateľa o poskytnutie právnej pomoci ako osoby v materiálnej núdzi, čo v žiadnom prípade nie je možné stotožniť s právnym posúdením úspechu alebo neúspechu sťažovateľa v merite veci, čo výlučne patrí do právomoci všeobecného súdu, ktorý vo veci koná. Sťažovateľ mal navyše zachované právo zvoliť si sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa osobám v materiálnej núdzi.“ Z uvedeného vyplýva rozsah právomoci žalovaného pri analyzovaní splnenia podmienok ustanovených v .

28. Uvedené závery nečiní správny súd s konštatovaním opodstatnenosti požiadavky žalobcu na poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, ale z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia jeho žiadosti - táto mala byť posúdená v danej veci v kontexte , najmä či je žalobca schopný označiť dôkazy na podporu svojich tvrdení, resp. či svoje práva nezneužíva, nie prejudikovaním rozhodnutia, na ktoré žalovaný nemal právomoc.

29. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté vo vzťahu k žalobcovi podľa a contrario tak, že mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 ) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.