Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-150-2020.pdf
PDF · 152.21 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/150/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, Bratislava, Štefanovičova č. 4, zastúpený JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou, Bratislava, Záhradnícka č. 37, proti žalovanému: Ľ. K. C. R. I. S. C. Y. , F. C.I. XX.X.XXXX, Q. T. T., P. Č.. XXXX/XX, zastúpený spoločnosťou KRAKOVSKÝ & PARTNERS s.r.o., IČO: 35 977 272, Bratislava, Záhradnícka č. 27, za ktorú koná JUDr. Martin Krakovský, o zaplatenie sumy 1.415,68 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 10. júla 2020, č.k. 21 C 60/2017-201, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa zo dňa 10. júla 2020, č.k. 21 C 60/2017-201,
- vo výroku I., ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol, p o t v r d z u j e ,
- vo výroku II., ktorým priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku, m e n í tak, že žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 10.7.2020, č.k. 21 C 60/2017-201 (v poradí druhom), I. žalobu v celom rozsahu zamietol; II. žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v pomere úspechu 100 %, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo žaloby doručenej súdu dňa 9.5.2017, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.415,68 € s príslušenstvom. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že s Geodetickým a kartografickým ústavom uzatvoril poistnú zmluvu č. návrhu XXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na to poistenie súboru motorových vozidiel s účinnosťou od 1.1.2012 na dobu neurčitú. Dňa 27.1.2015 došlo v Bratislave, na S. ulici k dopravnej nehode, pri ktorej žalovaný ako vodič motorového vozidla EČ: T. XXX O., nedal prednosť chodkyni na priechode pre chodcov, následkom čoho došlo k nárazu vozidla do chodkyne G., pričom z miesta nehody odišiel na neznáme miesto. Splnomocnený zástupca poškodenej chodkyne ho vyzval na náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov v sume 6.175,54 €. Dňa 27.1.2016 poukázal priamo poškodenej L. G. sumu 272,42 € titulom náhrady účelne vynaložených nákladov a dňa 18.4.2016 poukázal splnomocnenému zástupcovi poškodenej Advokátskej kancelárii JUDr. Jakub Mandelík, s.r.o. sumu 1.143,26 € titulom náhrady straty na zárobku počas PN. Nakoľko žalovaný neohlásil dopravnú nehodu podľa § 66 od. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vznikol mu voči nemu nárok na náhradu poistného plnenia, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. Ďalej uviedol, že vyzval žalovaného výzvou zo dňa 8.2.2016 na náhradu poistného plnenia
v sume 272,42 € do 15 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená dňa 12.2.2016 a výzvou zo dňa 2.5.2016 ho vyzval na zaplatenie sumy 1.143,26 € do 15 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená 6.5.2016, avšak bezvýsledne.
2. Súd prvej inštancie, po zrušení veci uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.6.2019, č.k. 15 Co 147/2018-110, vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, listinnými dôkazmi založenými v spise, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav veci. Z poistnej zmluvy zo dňa X.XX.XXXXX, č. XXXXXXXXXX vyplýva, že bola uzavretá medzi žalobcom ako poisťovateľom a Geodetickým a kartografickým ústavom ako poistníkom, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so začiatkom poistenia 1.1.2012 na neurčito, pričom prílohou zmluvy bol súbor motorových vozidiel, na ktoré sa poistná zmluva vzťahovala, medzi inými i motorové vozidlo zn. Škoda Superb, EČ: T., za poistné obdobie od 1.1.2017 do 31.12.2017. Podľa dokladu „Zaradenie motorového vozidla“ zo dňa 15.12.2014 k poistnej zmluve č. X XXX XXX XXX, motorové vozidlo zn. Škoda Superb, čierna metalíza, EČ: T., rok výroby 2014, ktorého poistníkom, vlastníkom i držiteľom bol Geodetický a kartografický ústav, IČO: 17 316 219, Bratislava, Chlumeckého č. 4, bolo zaradené do poistenia dňa 16.12.2014. Z oznámení žalobcu adresátovi - Geodetický a kartografický ústav zo dňa 28.11.2015 a dňa 5.1.2015 zistil, že žalobca zaslal uvedenému adresátovi doklady k poisteniu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX/č. návrhu XXXXXXXXXX, k motorovému vozidlu zn. Škoda Superb, EČ: T., por. č. vozidla 23, asistenčnú kartu, potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu, konkrétne na poistné obdobie od 1.1.2016 do 31.12.2016, od 1.1.2015 do 31.12.2015. Podľa relácie dopravnej polície PZ o priebehu dopravnej nehody, dňa 29.1.2015 došlo v Bratislave, na Ružinovskej ulici k dopravnej nehode tak, že neznámy vodič jazdil na neznámom motorovom vozidle, neznámeho EČ po Ružinovskej ulici smerom do mesta v ľavom jazdnom pruhu a neďaleko obchodného centra Lidl nedal prednosť chodkyni L. G., narodená dňa 28.6.1968, ktorá prechádzala po riadne vyznačenom priechode pre chodcov, následkom čoho došlo k nárazu vozidla do chodkyne. Neznámy vodič z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto. Chodkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody zranenie - ťažkú ujmu na zdraví a bola prevezená RZP do NsP Ružinov. Subjektom dopravnej nehody bol Geodetický a kartografický ústav, Bratislava, Chlumeckého ulica. Priamym účastníkom nehody bol žalovaný, ako vodič podľa § 2 ods. 2 písm. u/ zákona č. 8/2009 Z.z., ktorý porušil povinnosti vodiča - nedanie prednosti chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov podľa § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. Žalovaný nehodu spôsobil vozidlom zn. Škoda Superb, EČ: T., čierna metalíza. Zo zápisnice o výsluchu obvineného - žalovaného pred OR PZ Bratislava II, odbor kriminálnej polície, v konaní vedenom pod č. ČVS: ORP-147/1-VYS-B2-2015, zo dňa 21.4.2015 vyplýva, že o 16,00 hod. dňa 27.1.2015 išiel v Bratislave, z Chlumeckého ulici zaviesť autom svojho šéfa do Petržalky s tým, že po ceste sa zastavili v Ružovej doline z dôvodu, že jeho šéf chcel ešte vybaviť nejaké pracovné záležitosti, odkiaľ pokračovali na Ševčenkovu ulicu, kde šéf býval, kde ho aj vyložil a odtiaľ pokračoval smerom na Chlumeckého ulicu. Z Petržalky išiel diaľničným obchvatom služobným motorovým vozidlom zn. Škoda Superb, EČ: T.. Z diaľničného mosta zišiel smerom na Ružinov, pokračoval po Gagarinovej, na prvých svetlách zabočil na Mlynské Luhy a odtiaľ na Exnárovu ulicu, z ktorej sa napojil do ľavého pruhu na Ružinovskú ulicu smerom do mesta. Pokračoval v ľavom jazdnom pruhu, vedľa neho v pravom jazdnom pruhu išlo zarovno biele vozidlo s tým, že asi po 100 m jazdy po Ružinovskej ulici smerom do mesta zacítil náraz do prednej časti vozidla, nezbadal do čoho narazil, preto pokračoval v jazde a na električkovom priecestí Ružinovskej ulice sa otočil smerom von z mesta na B. č. X pri firme, kde išiel zaparkovať služobné vozidlo do garáže do dvora. Pri otváraní brány zbadal otváranie prednej kapoty na vozidle a zaseknutú šedú kabelku. Zľakol sa, kabelku odhodil do kontajnera a vozidlo rýchlo zaparkoval do garáže. Následne na svojom osobnom motorovom vozidle odišiel k lekárovi na kontrolu, ktorý ho vypísal na PN. Z pracovnej zmluvy zo dňa 25.9.2012 zistil, že žalovaný ako zamestnanec uzavrel so zamestnávateľom Geodetickým a kartografickým ústavom v Bratislave, Chlumeckého č. 4, pracovnú zmluvu od 1.10.2012 na dobu určitú do 31.12.2013, s trojmesačnou skúšobnou dobou na výkon pracovnej činnosti: komplexné zabezpečovanie využívania dopravných prostriedkov, s miestom výkonu práce - sídlo zamestnávateľa. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy sa žalovaný a Geodetický a kartografický ústav v Bratislave dohodli, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 24.9.2012 sa od 1.1.2014 mení z doby určitej na neurčitú. Dohodou o zmene pracovnej zmluvy sa žalovaný a Geodetický a kartografický ústav v Bratislave zo dňa 30.1.2015 dohodli, že žalovaný ako zamestnanec dňom 31.1.2015 prestane vykonávať náplň pracovnej činnosti „komplexné zabezpečovanie využívania dopravných prostriedkov“ a dňom 1.2.2015 začne vykonávať
náplň pracovnej činnosti „vedenie odbornej dokumentácie archívu, spracúvanie novodobých archívnych fondov a príprava archívnych dokumentov na študijné účely.“ Podľa žiadanky na prepravu č. 27/1 u Geodetického a kartografického ústavu, žiadateľ Ing. B. objednal pristavenie vozidla zn. Škoda Superb, EČ: T., pre vodiča Udvardyho na deň 27.1.2015, na jeden deň, ktorá žiadosť bola schválená. Z prehľadu z dochádzkového systému zamestnávateľa žalovaného Geodetického a kartografického ústavu zo dňa 27.1.2015, utorok, zistil, že príchod žalovaného do areálu Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave, Chlumeckého č. 4 bol o 7,7,30 hod., o 7,7,42 hod. bola konaná služobná cesta von, o 14,34,52 hod. sa žalovaný vrátil dnu do areálu, o 15,29,58 hod. žalovaný odišiel von na obednú prestávku, odkiaľ sa o 15,59,58 hod. vrátil späť do areálu, o 16,00,58 hod. bola konaná služobná jazda von z areálu, o 17,22,48 hod. sa vrátil dnu do areálu a o 17,22,54 hod. odišiel von. Podľa výpisu z knihy jázd vodiča - žalovaného, motorovým vozidlom EČ: T. dňa 27.1.2015, od 16,00 hod. do 17,20 hod. bolo jazdené na úseku ulíc Chlumeckého - Ružová dolina - Petržalka - Chlumeckého. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 24.11.2016, sp.zn. (správne č.k., poznámka odvolacieho súdu) 3 T 170/2015-273, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2017, bol žalovaný uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví a prečinu neposkytnutia pomoci tým, že dňa 27.1.2015 v čase o 17,15 hod. v Bratislave na Ružinovskej v smere do mesta ako vodič motorového vozidla zn. Škoda Superb, EČ: T. sa plne nevenoval vedeniu vozidla a situácii v cestnej premávke na priechode pre chodcov za predajňou Lidl, kde nedal prednosť chodkyni - poškodenej L. G., pričom ju v ľavom jazdnom pruhu zachytil ľavou prednou stranou vozidla, následkom čoho bola poškodená odhodená v smere jazdy vozidla a utrpela špecifikované zranenia. Po dopravnej nehode, na ktorej mal účasť, neposkytol poškodenej potrebnú pomoc a z miesta činu ušiel, čím porušil § 4 ods. 1 písm. f/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke tým, že nedal prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádzal cez priechod pre chodcov a nesmel ho ohroziť a § 66 ods. 2 písm. a/, b/, d/, f/ zákona č. 8/2009 Z.z. tým, že neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, neposkytol podľa svojich možností a schopností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne neprivolal záchrannú zdravotnú službu, nezotrval na mieste nehody do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení nehody neurobil vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody. Výzvou zo dňa 2.12.2015 vyzvala poškodená L. G. prostredníctvom svojho právneho zástupcu Advokátska kancelária JUDr. D. E., s.r.o. v zmysle § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., § 449 Občianskeho zákonníka na náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov vo výške 6.175,54 €, vynaložených ňou v dôsledku dopravnej nehody dňa 27.1.2015 spôsobenej jej vodičom - žalovaným, v dôsledku čoho utrpela závažné poranenia. Podľa správy zo Slovenskej kancelárie poisťovateľov, bolo motorové vozidlo, ktorým bola škoda poškodenej spôsobená, poistené v čase dopravnej nehody u žalobcu. Listom zo dňa 28.1.2016 oznámil žalobca právnemu zástupcovi poškodenej G., že dňa 27.1.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka na základe predložených dokladov poukázali poškodenej sumu 272,42 €, ku ktorému bol pripojený trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 19.10.2015 a potvrdenie o poisťovateľovi osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb, EČ: T.. Z potvrdenia o dočasnej PN poškodenej L. G., narodená dňa 28.6.1968 zistil, že bola práceneschopná od 27.1.2015; rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Komárno zo dňa 6.3.2015, č. XXX-XXXXXX-CAXX/XXXX, jej bol priznaný nárok na nemocenské pri dočasnej PN vzniknutej dňa 27.1.2015 za predpokladu, že dočasná PN trvá viac ako 10 kalendárnych dní za obdobie od 6.2.2015 do zániku nároku na nemocenské vo výške 6,82357500 €/deň; podľa potvrdenia o strate na zárobku počas PN, jej bol priznaný pravdepodobný denný vymeriavací základ 21,104 €. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava zistil, že E. G. bolo vyplácané nemocenské od 6.2.2015 do 21.1.2016 v celkovej výške 2.416,40 €. Listom zo dňa 19.4.2016 oznámil žalobca právnemu zástupcovi poškodenej G. poukázanie poistného plnenia v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka za stratu na zárobku počas PN pri dennom vymeriavacom základe určenom Sociálnou poisťovňou vo výške 12,4065 €, v celkovej sume 1.143,26 €. Návrhom likvidátora žalobcu č. poistnej udalosti XXXXXXXXXX, bol navrhnutý regres voči žalovanému vo výške náhrady škody 100 % v sume 272,42 € a sume 1.143,23 € z dôvodu porušenia § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. Výzvou zo dňa 8.2.2016, doručenou žalovanému dňa 12.2.2016, žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 272,42 € do 15 dní od doručenia výzvy v zmysle § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. z dôvodu spôsobenej škody prevádzkou motorového vozidla EČ: T., pre porušenie povinnosti žalovaným ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou (neprivolanie polície). Výzvou zo dňa 2.5.2016, doručenou žalovanému dňa 6.5.2016, vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie náhrady poistného plnenia vo výške 1.143,26 €, z totožných dôvodov ako vo výzve zo dňa 8.2.2016, do 15 dní od doručenia výzvy. Z výpovede právneho zástupcu žalobcu
zistil, že žalovaný je v spore pasívne legitimovaný, nakoľko je nesporné, že v čase vzniku nehody bol jej účastníkom a nehodu zavinil. Z výkladu pojmov zákona č. 381/201 Z.z. vyplýva, že poistený je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. Z dôvodu, že motorové vozidlo, prevádzkou ktorého bola spôsobená dopravná nehoda, bolo v čase dopravnej nehody riadne poistené zo zodpovednosti za škodu, žalobca pristúpil k vyplateniu poistného plnenia poškodenej. Následne z dôvodu, že žalovaný ako vodič, účastník dopravnej nehody, zavinil dopravnú nehodu, ktorú treba hodnotiť ako udalosť v cestnej premávke v zmysle § 64 zákona č. 8/2009 Z.z., je osobou poistenou, na koho sa vzťahuje poistenie, t.j. každá osoba, ktorá vedie motorové vozidlo, na ktoré je uzatvorené poistenie v súlade so zákonom o povinnom zmluvnom poistení, teda osoba poistená. Obranu žalovaného, že v čase jazdy plnil pracovné povinnosti, považuje za právne bezvýznamnú, pretože v predmetnom konaní žalobca využíva právo postihu v súlade s § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. voči poistenému, ktorý nie je poistníkom za porušenie povinnosti, ktoré zákon č. 8/2009 Z.z. ukladá priamo vodičovi - žalovanému. Z výpovede žalovaného, príp. jeho právneho zástupcu vyplynulo, že popiera svoju pasívnu vecnú legitimáciu, nakoľko nespĺňa podmienku subjektu podľa § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z., teda nie je poisteným, ktorý nie je poistníkom s poukazom na skutočnosť, že v poistnej zmluve zo dňa 7.11.2011 nikde nefiguruje meno žalovaného ako poisteného alebo poistníka. Žalovaný nie je v poistnom vzťahu založenom predmetnou poistnou zmluvou. Aj s poukazom na závery odvolacieho súdu, ktorý uznesením zrušil prvoinštančný rozsudok v tomto konaní zdôraznil, že v čase vedenia motorového vozidla EČ: BL 510 IS, v danom mieste a čase bol zamestnancom poistníka - Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave. Žalovaný uzavrel so zamestnávateľom Geodetickým a kartografickým ústavom dňa 25.9.2012 pracovnú zmluvu, jeho pracovný pomer bol zmenený dohodou o zmene pracovnej zmluvy od 1.1.2014 z doby určitej na neurčitú. Dňa 27.1.2015 viedol žalovaný ako vodič motorové vozidlo EČ: T. v súvislosti s plnením pracovných povinností, čo vyplýva zo žiadanky na prepravu č. 27/1 na jeden deň, v súvislosti dopravenia riaditeľa Ing. D. B. na služobné jednania v Bratislave. Taktiež z knihy jázd žalovaného ako vodiča predmetného vozidla vyplýva, že vozidlo dňa 27.1.2015 použil žalovaný v čase od 16,00 hod. do 17,20 hod. na prepravu riaditeľa zamestnávateľa s určenou trasou, pričom práve počas danej služobnej jazdy pri návrate do Geodetického a kartografického ústavu Bratislava, Chlumeckého č. 4, došlo k dopravnej nehode. Vyššie uvedené skutočnosti potvrdzuje taktiež výpis z dochádzkového systému zamestnávateľa, z ktorého vyplýva, že žalovaný dňa 27.1.2015 išiel služobne von o 16,00,58 hod. a zo služobnej cesty sa vrátil o 17,22,48 hod., pričom k dopravnej nehode došlo o 17,15 hod. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 60 C.s.p., § 2 písm. d/ až i/, § 4 ods. 1, § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dôvodiac neexistenciou pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v spore. Uviedol, že vykonaným dokazovaním mal preukázané a v konaní medzi sporovými stranami bolo nesporné, že žalovaný ako vodič osobného motorového vozidla zn. Škoda Superb, EČ: T. spôsobil dňa 27.1.2015 dopravnú nehodu v Bratislave, na Ružinovskej ulici tým, že nedal prednosť poškodenej chodkyni L. G., narodená dňa 28.6.1968, na priechode pre chodcov, následkom čoho došlo k nárazu vozidla do tejto chodkyne a tým jej bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Žalovaný z miesta dopravnej nehody ušiel na neznáme miesto. V čase nehody mal Geodetický a kartografický ústav, Bratislava, Chlumeckého č. 4 ako poistník, vlastník a držiteľ vozidla EČ: T. XXX O., ktorým bola predmetná dopravná nehoda spôsobená, so žalobcom ako poisťovateľom uzavretú poistnú zmluvu zo dňa 7.11.2011, č. XXXXXXXXXX, pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a ako vyplýva aj z dokladov špecifikovaných v bodoch 9. a 10. odôvodnenia rozsudku, predmetné motorové vozidlo bolo riadne poistené i v období roku 2015. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 24.11.2016, č.k. 3 T 170/2015-273, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.3.2017, bol žalovaný uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví E. G. a prečinu neposkytnutia pomoci práve z dôvodu, že ako vodič motorového vozidla zn. Škoda Superb, EČ: T. spôsobil predmetnú dopravnú nehodu a ublíženie na zdraví poškodenej porušením § 4 ods. 1 písm. f/ a § 66 ods. 1 písm. a/, b/, d/, f/ zákona č. 8/2009 Z.z. Na základe doplneného dokazovania mal ďalej za preukázané a ktorá skutočnosť taktiež nebola v konaní sporná, že v čase dopravnej nehody bol žalovaný zamestnancom poistníka Geografického (správne Geodetického, poznámka odvolacieho súdu) a kartografického ústavu v Bratislave, čo bolo preukázané pracovnou zmluvou a dohodami k nej špecifikovanými v bodoch 13., 14., 15. odôvodnenia rozsudku a dopravnú nehodu spôsobil žalovaný v dobe plnenia si svojich pracovných povinností, kedy bol služobne s predmetným motorovým vozidlom na výjazde, plnil svoje pracovné povinnosti, čo bolo
preukázané z listinných dokladov špecifikovaných v bodoch 16., 17., 18. odôvodnenia rozsudku. Výzvou na plnenie zo dňa 2.12.2015 si poškodená L. G. prostredníctvom svojho právneho zástupcu uplatnila u žalobcu nárok na náhradu účelne vynaložených liečebných nákladov v zmysle § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 381/2001 Z.z., § 449 Občianskeho zákonníka, ktoré vynaložila v súvislosti so závažnými poraneniami utrpenými v dôsledku predmetnej dopravnej nehody dňa 27.1.2015, v celkovej výške 6.175,54 €. Žalobca dňa 27.1.2016 v zmysle § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka poukázal poškodenej E. Gyuricsekovej poistné plnenie vo výške 272,42 € a dňa 19.4.2016 poistné plnenie za stratu na zárobku počas PN vo výške 1.143,26 €, čo bolo preukázané i z výpisu z databázy žalobcu o poskytnutom poistnom plnení a z oznámení výplat poistného plnenia žalobcom poškodenej. Ďalej prvoinštančný súd konštatoval, že predmetom prejednávanej veci je regresný nárok žalobcu podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z., vo výške 1.415,68 € s príslušenstvom voči žalovanému, ako poistenému, ktorý nebol v čase dopravnej nehody poistníkom a ktorý porušil ako vodič vozidla povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi podľa § 66 ods. 2 písm. a/ zákona č. 8/2009 Z.z. titulom náhrady poistného plnenia vyplateného poškodenej E. G. z dôvodu škody spôsobenej jej prevádzkou motorového vozidla EČ: T., ktoré viedol žalovaný. Medzi sporovými stranami bola sporná výlučne otázka pasívnej legitimácie žalovaného, ktorý ju namietal. Poukázal na ustanovenie § 60 C.s.p., podľa ktorého sú stranami žalobca a žalovaný. Kto je stranou sporu v konaní pred súdom vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto stáva sporovou stranou je potrebné rozlišovať tzv. vecnú legitimáciu, ktorou sa rozumie stav vyplývajúci výlučne z hmotného práva, podľa ktorého sporová strana je subjektom práva (povinností), ktoré je predmetom konania. V dvojstranných právnych vzťahoch (sporových konaniach) ide o vecnú legitimáciu aktívnu - na strane žalobcu a pasívnu - na strane žalovaného. Nedostatok vecnej legitimácie aktívnej znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia, jej nositeľom nie je, resp. nepreukáže súdu v konaní, že je nositeľom hmotného oprávnenia, ktoré je predmetom konkrétneho súdneho sporu. Nedostatok vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto, o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti, jej nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. Riadiac sa názorom odvolacieho súdu v zmysle uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.6.2019, č.k. 15 Co 147/2018-110 a na základe doplneného dokazovania v smere naznačenom odvolacím súdom, sa v prvom rade zaoberal otázkou namietanej pasívnej legitimácie žalovaného v spore. Ako už uviedol, žalovaný viedol predmetné motorové vozidlo, ktorého poistníkom bol v čase spôsobenia dopravnej nehody dňa 27.1.2015 jeho zamestnávateľ Geodetický a kartografický ústav v Bratislave, ako zamestnanec poistníka pri plnení pracovných povinností, ktorý zamestnávateľ je poistník i prevádzkovateľ vozidla v zmysle poistnej zmluvy. Ako uviedol vo svojom zrušujúcom uznesení odvolací súd, „ak by bol žalovaný zamestnancom poistníka a auto by používal v danom mieste a čase na plnenie pracovných povinností, nebolo by možné aplikovať ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko v takom prípade by prichádzala do úvahy zodpovednosť žalovaného podľa ustanovení Zákonníka práce, nie vo vzťahu k žalovanému, ale vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi (poistníkovi); v tejto súvislosti potom by bola namieste obrana žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie.“ Keďže v konaní nemal preukázané, že by žalovaný užíval predmetné motorové vozidlo vo vlastníctve jeho zamestnávateľa zn. Škoda Superb, EČ: T., ktorým bola dopravná nehoda spôsobená neoprávnene, z tohto dôvodu zamestnávateľ žalovaného Geodetický a kartografický ústav, Bratislava, Chlumeckého č. 4, nesie ako prevádzkovateľ vozidla za jeho užívanie inou osobou objektívnu zodpovednosť podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zodpovednosť žalovaného by prichádzala do úvahy vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi podľa pracovnoprávnych predpisov, ktorá aj vo vzťahu k žalovanému zo strany jeho zamestnávateľa Geodetického a kartografického ústavu bola uplatnená preradením na inú prácu v zmysle dohody o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 31.1.2015, kedy v dôsledku spôsobenej dopravnej nehody žalobca (pravdepodobne žalovaný, poznámka odvolacieho súdu) prestal vykonávať pracovnú činnosť s pracovnou náplňou - zabezpečovanie využívania dopravných prostriedkov a od 1.5.2015 začal vykonávať náplň práce - vedenie odbornej dokumentácie archívu a spracúvanie archívnych fondov, príprava archívnych materiálov na študijné účely. Vzhľadom na tieto skutočnosti potom dospel k záveru, že žalovaný nie je poistený, ktorý nie je poistníkom v zmysle označeného subjektu podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., preto vo veci nie je pasívne vecne legitimovaný. Neexistencia vecnej pasívnej legitimácie žalovaného ako vodiča a zamestnanca Geodetického a kartografického ústavu, ktorý spôsobil dopravnú nehodu a ktorú neohlásil polícii, v rámci ktorej došlo k spôsobeniu ťažkého ublíženia na zdraví poškodenej G., nepriamo vyplýva i zo samotného znenia § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého žalobca ako poisťovateľ by mal proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho zaplatil z dôvodu škody. Ako mal však
z listinných dokladov preukázané, poškodenej bolo poistné plnenie vyplácané nie za žalovaného ako fyzickú osobu, ale jeho zamestnávateľa, ako to vyplýva z oznámenia žalobcu adresovaného právnemu zástupcovi poškodenej o poistnom plnení zo dňa 19.4.2016, kde ako poistený je uvedený zamestnávateľ žalovaného (č.l. 47 spisu). 3.2. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil právne ustanoveniami § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi, ktorý bol neúspešný v konaní, náhradu trov konania v plnej výške (100 %) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
4. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/, b/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Uviedol, že pochybenie súdu prvej inštancie vidí v tom, že nepostupoval v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 26.6.2019, sp.zn. 15 Co 147/2018, v ktorom bolo jednoznačne uvedené, že povinnosťou súdu prvej inštancie za aktívnej účasti strán sporu bude opätovne posúdiť pasívnu legitimáciu žalovaného a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý musí správne a dostatočne odôvodniť. Prvoinštančný súd po zrušení napadnutého rozsudku pojednával a dňa 31.1.2020 odročil pojednávané na ďalší termín s tým, že bude realizovať výsluch žalovaného, avšak na ďalšom pojednávaní konanom dňa 10.7.2020 výsluch žalovaného nevykonal vôbec a svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil. Je toho názoru, že súd prvej inštancie takýmto nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočnil svoje procesné práva, a to aby kládol žalovanému otázky, ktorých odpovede by smerovali k vysvetleniu miestneho, časového a vecného vzťahu k činnosti žalovaného pre svojho zamestnávateľa bezprostredne v čase vzniku dopravnej nehody, čím zabránil zisteniu úplného skutkového stavu. Má ďalej za to, že súd prvej inštancie pochybil, keď si osvojil bez iného závery zo zápisnice o výsluchu obvineného č. ČVS:ORP-147/1-VYS-B2-2015, zo dňa 21.4.2015, realizovaného OR PZ Bratislava II, odbor kriminálnej polície. Orgány činné v trestnom konaní sa pri výsluchu obvineného
- žalovaného zamerali výlučne na zistenie zavinenia dopravnej nehody a na podstatné skutočnosti právne významné pre predmetné konanie, kde je predmetom uplatnený nárok postihu, sa orgány činné v trestnom konaní nezameriavali a vôbec nevykonávali. Je preto toho názoru, že vykonanie dokazovania výsluchom žalovaného mal súd prvej inštancie jednoznačne a nevyhnutne vykonať za účelom úplného zistenia skutkového stavu a až následne, na základe zisteného skutkového stavu mohol objektívne posúdiť pasívnu legitimáciou žalovaného. Takýmto postupom prvoinštančného súdu bolo znemožnené, aby uskutočnil svoje procesné právo, konkrétne, aby kládol žalovanému otázky smerujúce k zisteniu skutkového stavu, z ktorého skutkového stavu by mohol súd prvej inštancie vyvodiť správny záver týkajúci sa pasívnej legitimácie žalovaného. Prvoinštančný súd teda posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného bez dostatočne zisteného skutkového stavu, keď nevykonal dokazovanie smerujúce k vysvetleniu miestneho, časového a vecného vzťahu k činnosti žalovaného pre svojho zamestnávateľa bezprostredne v čase vzniku dopravnej nehody a jemu neumožnil žalovanému klásť otázky smerujúce k zisteniu, či v čase vzniku dopravnej nehody, ktorú žalovaný zavinil, vykonával činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného, miestneho a časového, prípadne či zo strany žalovaného nedošlo k tzv. excesu. Má za to, že procesným pochybením prvoinštančného súdu tento nedostatočne zistil skutkový stav a následne nesprávne rozhodol. Odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril, odvolanie nepodal.
6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 26. októbra 2022; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým žalobu zamietol, potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje v tomto výroku s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
7. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. 8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.
9. V predmetnej veci ide v poradí o druhý rozsudok súdu prvej inštancie, keď rozsudkom v poradí prvom zo dňa 23.2.2018, č.k. 21 C 60/2017-87, I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.415,68 € s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.415,68 € od 22.5.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v plnej výške. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd, uznesením zo dňa 26.6.2019, č.k. 15 Co 147/2018-110, zrušil uvedený rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom v odôvodnení okrem iného skonštatoval, že súd prvej inštancie v danej veci rozhodol predčasne, pretože nemal dostatočne preukázané všetky skutočnosti, z dôvodu ktorého vyvodil nesprávne právne závery. Nezaoberal sa náležite námietkou žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie, iba skonštatoval, že poisteným je žalovaný, ktorý ako vodič motorového vozidla EČ: T. spôsobil dňa 27.1.2015 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poškodenej L. G., pričom z miesta nehody ušiel a dopravnú nehodu neohlásil; že poistníkom je Geodetický a kartografický ústav, ktorý uzavrel so žalobcom ako poisťovateľom dňa 7.11.2011, poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a že regresný nárok poisťovne voči poistenému, ktorý nie je poistníkom podľa § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. má charakter osobitného, originárneho nároku, pričom ide o osobitný postihový nárok poisťovateľa. Podľa citovaného ustanovenia § 4 ods. 1, v spojení s § 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z. je treba za poistenú považovať každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom nie je rozhodujúce, či ide o zodpovednosť objektívnu alebo na základe zavinenia. V danom prípade ale nebolo doteraz preukázané, na základe akej skutočnosti žalovaný viedol dané motorové vozidlo, či ako zamestnanec poistníka pri plnení pracovných povinností, či mal predmetné motorové vozidlo od poistníka prenajaté, kedy, na akú dobu, či ho odcudzil a podobne. Ak by bol žalovaný zamestnancom poistníka a auto by používal v danom mieste a čase na plnenie pracovných povinností, nebolo by možné aplikovať ustanovenie § 12 ods. 2 písm. f/ zákona č. 381/2001 Z.z., nakoľko v takom prípade by prichádzala do úvahy zodpovednosť žalovaného podľa ustanovení Zákonníka práce, nie vo vzťahu k žalobcovi, ale vo vzťahu k jeho zamestnávateľovi (poistníkovi); v tejto súvislosti by potom bola namieste obrana žalovaného o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácii. Uložil súdu prvej inštancie za aktívnej účasti strán sporu, opätovne posúdiť pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného.
10. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom sa riadil právnym názorom odvolacieho súdu uvedenom v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 26.6.2019, č.k. 15 Co 147/2018-110 a dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu právnemu záveru, že žalovaný označený v žalobe nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaný, z dôvodu ktorého žalobu zamietol.
11. Nebolo možné sa stotožniť s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie posúdil pasívnu legitimáciu žalovaného bez dostatočne zisteného skutkového stavu, keď nevykonal dokazovanie smerujúce k vysvetleniu miestneho, časového a vecného vzťahu k činnosti žalovaného pre svojho zamestnávateľa bezprostredne v čase vzniku dopravnej nehody a neumožnil mu, aby žalovanému kládol otázky smerujúce k zisteniu, či v čase vzniku dopravnej nehody, ktorú žalovaný zavinil, vykonával činnosť, ktorá spadá do pôsobnosti právnickej osoby z hľadiska vecného, miestneho a časového, prípadne či zo strany žalovaného nedošlo k tzv. excesu. Odvolací súd poukazuje na to, že výsluch strany ako dôkazný prostriedok prichádza do úvahy v prípade, ak je potrebné vyhodnotiť tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 150 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia. Súd je oprávnený nariadiť výsluch strany výlučne na návrh.
Primárne bude takýto návrh podávať strana, ktorá chce pred súdom vypovedať, nie je však vylúčené, aby strana navrhla výsluch protistrany. V prípade, ak súd nariadi výsluch strany, Civilný sporový poriadok ustanovuje povinnosť strán ustanoviť sa na výsluch; o tej povinnosti je súd povinný strany poučiť. Civilný sporový poriadok zavádza aj možnosť písomnej odpovede strany na položené otázky o tvrdených skutočnostiach. Takýto postup súdu prichádza do úvahy iba výnimočne z dôvodov hospodárnosti, a to v prípade, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 96/99 je „výsluch účastníka konania iba jedným z dôkazných prostriedkov, nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p.“
12. V danej veci žalobca na pojednávaní konanom dňa 31.1.2020 navrhol vypočuť žalovaného za účelom preukázania jeho zamestnaneckého vzťahu v čase dopravnej nehody a počas plnenia jeho pracovných povinností; prvoinštančný súd odročil uvedené pojednávanie na deň 10.3.2020 s tým, že bude realizovať (okrem iného) výsluch žalovaného (č.l. 136 spisu). Pojednávanie určené na deň 10.3.2020 bolo odročené na termín 17.4.2020 z dôvodu, že právna zástupkyňa žalobcu požiadala o odročenie pojednávania zo zdravotných dôvodov (č.l. 188 spisu). Pojednávanie určené na deň 17.4.2020 bolo zrušené z dôvodu platnosti opatrení prijatých Ústredným krízovým štábom Slovenskej republiky na zamedzenie šírenia ochorenia COVID-19 (č.l. 191 spisu). Ďalšie pojednávanie vo veci sa uskutočnilo dňa 10.7.2020, na ktoré sa dostavila právna zástupkyňa žalobcu, žalovaný a jeho právny zástupca, pričom výsluch žalovaného realizovaný nebol, sporové strany nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, predniesli záverečné reči, súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené a následne vyhlásil rozsudok (č.l. 200 spisu). Z uvedeného vyplýva, že žalobca navrhol vypočuť žalovaného ako stranu sporu k zisteniu, či je v danej veci pasívne vecne legitimovaný, avšak prvoinštančný súd aj napriek tomu, že v uznesení, ktorým pojednávanie konané dňa 31.1.2020 odročil, uviedol, že bude realizovať výsluch žalovaného, tento nevykonal, keďže mal inými dôkaznými prostriedkami, a to listinnými dôkazmi [pracovná zmluva žalovaného (č.l. 149 spisu), dohody o zmene pracovnej zmluvy (č.l. 165, 187 spisu) zápisnica o výsluchu obvineného - žalovaného (č.l. 127 spisu), žiadanka na prepravu (č.l. 147 spisu), výpis z knihy jázd (č.l. 162 spisu)] jednoznačne preukázané, že žalovaný, ktorý spôsobil dopravnú nehodu dňa 27.1.2015 osobným motorovým vozidlo zn. Škoda Superb, EČ: T., pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia poškodenej L. G., viedol toto vozidlo ako zamestnanec Geodetického a kartografického ústavu, IČO: 17 316 219, Bratislava, Chlumeckého č. 4, pri plnení svojich pracovných úloh. Taktiež z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný neuzavrel so žalobcom poistnú zmluvu pre poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového vozidla, keď zo zaradenia motorového vozidla je zrejmé, že poistníkom/platiteľom, vlastníkom a držiteľom tohto motorového vozidla je Geodetický a kartografický ústav (č.l. 131 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že poistník je osoba, ktorá s poisťovateľom uzavrela poistnú zmluvu a ktorá je povinná platiť dohodnuté poistné. Poistníkom môže byť ktorýkoľvek plnoletý občan (dovŕšil 18 rokov), spôsobilý na právne úkony. Poistníkom môže byť aj podnikateľ - fyzická osoba, napr. živnostník alebo právnická osoba, napr. spoločnosť podľa obchodného zákonníka (spoločnosť s ručením obmedzeným, akciová spoločnosť, družstvo, atď.), nezisková organizácia, občianske združenie, príspevková alebo rozpočtová organizácia, ministerstvo, atď. Poistený je osoba, na ktorej majetok, zodpovednosť, život alebo zdravie sa poistenie <https://www.poistenie.sk/lexikon/poistenie> vzťahuje. Môže ním byť fyzická, ako aj právnická osoba. Poistený má vo vzťahu k poisťovateľovi <https://www.poistenie.sk/lexikon/poistovatel/> povinnosť pravdivo odpovedať na otázky v rôznych dotazníkoch, oznamovať poisťovni <https://www.poistenie.sk/ lexikon/poistovna> prípadné zmeny, vyplniť hlásenie poistnej udalosti <https://www.poistenie.sk/lexikon/ poistna-udalost>, riadiť sa pokynmi poisťovne počas riešenia následkov škody, zhromaždiť všetky požadované dokumenty a poskytnúť poisťovni potrebnú súčinnosť s cieľom korektnej likvidácie poistnej udalosti. Poistený môže byť totožný s poistníkom. Z uvedeného je zrejmé, že v danej veci žalovaný nie je poistník (neuzavrel so žalobcom poistnú zmluvu), ani poistený (na jeho majetok, zodpovednosť, život, zdravie sa poistenie nevzťahuje) a tak nespĺňa podmienku subjektu uvedeného v ustanovení § 12 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z., ako správne konštatoval prvoinštančný súd v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z dôvodu ktorého nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní. 13. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že navrhované dokazovanie žalobcom a zisťovanie skutkových okolností by nesmerovalo k odstráneniu pochybností o tom, že žalovaný nie je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Ak teda súd prvej inštancie nevykonal na návrh žalobcu výsluch žalovaného, nešlo o jeho nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil žalobcovi uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako namietal žalobca
v odvolaní, nakoľko ako je uvedené v bode 11. odôvodnenia tohto rozhodnutia, výsluch strany sporu je iba jedným z dôkazných prostriedkov a nevykonanie takého dôkazu nie je postupom, ktorým by súd odňal strane možnosť konať pred súdom. Navyše podľa ustanovenia § 237 ods. 2 C.s.p. nie je súd viazaný uznesením, ktorým sa upravuje vedenie konania, medzi ktoré patrí aj uznesenie o odročení pojednávania. Ak teda prvoinštančný súd pojednávanie konané dňa 31.1.2020 uznesením odročil a zároveň uviedol, že vykoná výsluch žalovaného, nie je takýmto uznesením viazaný a výsluch žalovaného nemusel uskutočniť. Odvolací súd dodáva, že uznesenia, ktorými sa upravuje vedenie konania, zostávajú bez vplyvu na rozhodnutie vo veci samej a nemôžu privodiť vážnejšiu ujmu na právach strán sporu. Odvolací súd ešte poukazuje na to, že pojednávania konaného dňa 10.7.2020 sa zúčastnila právna zástupkyňa žalobcu, ktorá ale na svojom návrhu, aby bol vypočutý žalovaný nezotrvala, resp. ho nezopakovala, pričom ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemala. Ako vyplýva z písomnej zápisnice o tomto pojednávaní (č.l. 198 spisu), žalovaný sa tohto pojednávania zúčastnil osobne a tak nič nebránilo právnej zástupkyni žalobcu, aby mu kládla otázky za účelom zistenia, či (nie) je v spore pasívne vecne legitimovaný, čo neurobila. Na základe všetkých uvedených skutočností preto odvolací súd považuje tvrdenie žalobcu v odvolaní, že procesným pochybením súdu prvej inštancie, tento nedostatočne zistil skutkový stav a následne nesprávne rozhodol, za nedôvodné.
14. Žalobca svoje odvolanie odôvodnil aj ustanovením § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, ktoré ale bližšie nešpecifikoval. Aj napriek tomu, odvolací súd skúmal, či napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vydané v konaní postihnutou s niektorou z nasledovných procesných vád (§ 380 ods. 2 C.s.p.), t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, procesnej subjektivity, procesnej spôsobilosti strany sporu, povinného zastúpenia, prekážky veci právoplatnej rozhodnutej veci alebo skôr začatého konania, zrozumiteľnosti a úplnosti žaloby. Odvolateľ takéto procesné vady vo svojom odvolaní netvrdil a zároveň ich existenciu nezistil ani odvolací súd, tak ako je uvedené v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku, keď sa žalobca vo svojom odvolaní obmedzil iba na citovanie právnej úpravy § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Odvolací súd dodáva, že účinný prieskum napadnutého rozhodnutia alebo konania jemu predchádzajúceho, môže odvolateľ vyvolať len pomenovaním konkrétnych nedostatkov napadnutého rozhodnutia, resp. konania, ktoré mu predchádzalo, čo žalobca neurobil.
15. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozsudku i do výroku II. o náhrade trov konania, avšak svoje odvolanie voči tomuto výroku žiadnym spôsobom neodôvodnil. Odvolací súd pripomína, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, takže i odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 C.s.p.). Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania ustanovenia § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p., ale nesprávne priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania, namiesto priznania nároku na náhradu trov konania, odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. o náhrade trov konania podľa § 388 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd dodáva, že rozhodovanie o náhrade trov konanie má dve samostatné fázy; prvou je rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania, o ktorom rozhodne súd bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí; druhou fázou je rozhodovanie súdneho úradníka súdu prvej inštancie, ktorý rozhoduje o výške náhrady trov konania samostatným uznesením po právoplatnosti skončenia veci.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
18. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).