Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_61C-38-2017.pdf
PDF · 80.29 KB
Case nature
Subarea
61C/38/2017
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcov: 1/ C.. G. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, B. pri N., 2/ B.. M. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. 2, R., žalobca v 2. rade zastúpený žalobkyňou v 1. rade, proti žalovaným: 1/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, so sídlom Búdkova cesta 36, Bratislava, 2/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, IČO: 36 038 351, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, , právne zastúpený: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., IČO: 36 813 401, so sídlom Pribinova 9, Nové Zámky, o určenie vlastníckeho práva, takto
rozhodol:
I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd v r a c i a žalobkyni 1/ JUDr. G. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, B. pri N., súdny poplatok za žalobu v sume 92,80 eur prostredníctvom prevádzkovateľa centrálneho systému evidencie poplatkov, Slovenská pošta, a.s..
III. Žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade s a p r i z n á v a proti žalobkyni v 1. rade a žalobcovi v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 23.08.2017 sa žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade domáhali proti žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam evidovaných v katastrálnom území B. pri N. na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXX a na liste vlastníctva č. XXXX parc. č. XXX.
2. Podaním dňa 19.07.2022 žalobcovia vzali žalobu v celom rozsahu späť a navrhli, aby súd konanie zastavil. V podaní uviedli viaceré dôvody späťvzatia žaloby, a to napríklad vek žalobcov, vážne zdravotné problémy ako aj dĺžku trvania konania. Zároveň žalobcovia žiadali, aby súd v zmysle § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania, keďže na to existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Najmä poukázali na to, že počítali, že ide o štátne inštitúcie, ktoré majú vlastných právnikov, a teda, že nevzniknú trovy právneho zastúpenia. Nepočítali s tým, že žalovaný v 2. rade si zvolí v takejto jednoduchej veci na zastupovanie advokátsku kanceláriu, a to až z U. Q. - mimo sídla organizácie aj mimo sídla súdu. Aj v tlači bolo viackrát prezentované, že ministerstvá a iné štátne orgány a organizácie si bežnú právnu agendu zabezpečujú sami. Priznanie náhrady trov konania v tomto prípade by bolo aj v rozpore s dobrými mravmi. Považujú to za dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých je možné, aby súd nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia.
3. Súd vzhľadom na späťvzatie žaloby vyzval oboch žalovaných, aby súdu oznámili stanovisko v lehote do 10 dní odo dňa doručenia, a to najmä s poukazom na obsah späťvzatia žaloby, na základe ktorého žalobcovia súčasne žiadajú, aby súd rozhodol podľa § 257 CSP, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa a s poukazom na Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 387/2019-60 zo dňa 02.04.2020, podľa ktorého strana má právo byť explicitne vyzvaná, aby včas k prípadnej aplikácii § 257 CSP vyjadrila svoje stanovisko.
4. Podaním zo dňa 07.09.2022 sa k späťvzatiu žaloby vyjadril žalovaný v 2. rade. Žalovaný v 1. rade stanovisko k späťvzatiu žaloby v určenej lehote súdu neoznámil. Žalovaný v 2. rade najmä uviedol, že súhlasí so späťvzatím žaloby a zastavením konania a zároveň navrhuje, aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Čo sa týka návrhu, aby súd žalovaným nárok na náhradu trov konania nepriznal, s týmto žalovaný 2/ nesúhlasí, keď má za to, že v danom prípade neboli preukázané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Skutočnosť, že žalobcovia pri podaní žaloby vychádzali z nesprávnych skutkových a právnych predpokladov nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa. Tiež je potrebné uviesť, že žalobcovia mohli časti trov konania predísť a ohľadom ďalšieho postupu vo veci (späťvzatie žaloby) sa rozhodnúť ešte pred prvým nariadeným pojednávaním, a to minimálne na základe vyjadrení oboch žalovaných k žalobe, prípadne sa sami mohli obrátiť na právnu pomoc v tejto veci. Rovnako v rámci vyjadrenia k žalobe sa žalovaný 2/ vyjadril aj k námietke týkajúcej sa právneho zastúpenia, keď právo na zastúpenie advokátom v konaní pred súdom je ústavou garantované právo na právnu pomoc. V tomto smere žalovaný 2/ opätovne poukázal na judikatúru, a to napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, 5M Cdo 21/2009.
5. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len "CSP") žalobca môže vziať žalobu späť.
6. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7. Podľa § 146 ods. 1 a 2 CSP (1) Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie. (2) Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
8. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže žalobcovia vzali žalobu späť súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. výrokovej časti tohto uznesenia a konanie zastavil.
9. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi súd rozhodol podľa § 11 ods. 3, 4, 6, 10 v spojení s ustanovením § 13 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len "ZoSP") a s poukazom na § 14 ZoSP v spojení s Čl. 17 CSP. Keďže žalobcovia vzali žalobu späť pred prvým pojednávaním, súd rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku za žalobu kráteného o 1 %, najmenej však o 6,70 eur t.j. v sume 92,80 eur (99,50 - 6,70) prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s. tak, ako je uvedené vo výroku II. výrokovej časti tohto uznesenia. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že súdny poplatok zložila na účet súdu žalobkyňa v 1. rade, ktorá v konaní súčasne zastupovala aj žalobcu v 2. rade, preto súd rozhodol tak, že súdny poplatok sa vráti platiteľovi poplatku.
10. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
11. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
12. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. V rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne súd aj bez návrhu o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O tomto nároku súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 CSP podľa ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zastavenie konania procesne zavinili žalobkyňa v 1. rade a žalobca v 2. rade, keďže sa rozhodli nepokračovať v súdnom spore, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku III. výrokovej časti tohto uznesenia a žalovaným priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (v rozsahu 100 %). Súd najmä poukazuje na to, že síce žalobcovia žiadali, aby súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP
a z dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal žalovaným náhradu trov konania, ktorým malo byť právne zastúpenie žalovaného v 2. rade advokátom, dokonca z U. mimo sídla súdu. V tejto súvislosti súd najmä poukazuje na to, že strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí (§ 89 ods. 1 CSP).
14. Civilný sporový poriadok počíta i s takou situáciou, že nie vždy musí byť vzhľadom na všetky okolnosti prípadu spravodlivé, aby neúspešná strana sporu, resp. strana, ktorá zavinila zastavenie konania, uhrádzala druhej strane sporu (všetky) náklady, ktoré jej v súvislosti s vedením konania vznikli. Výrazom takejto výnimky je ustanovenie § 257 CSP, ktoré súdu vo výnimočných prípadoch umožňuje zvážiť všetky okolnosti jednotlivého prípadu, zobrať do úvahy dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočne nepriznať nárok na náhradu trov súdneho konania tej strane sporu, ktorá by inak na náhradu takýchto trov konania mala v zmysle príslušných zákonných ustanovení právny nárok. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie. Vychádzajúc z doslovného znenia ustanovenia § 257 CSP zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti, neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi, ktorá uvádza príkladmo ako dôvody hodné osobitného zreteľa neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, osobné, majetkové a sociálne pomery strany sporu. V tomto smere treba uviesť, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2 MCdo 17/2009, sp. zn. 5 Cdo 67/2010, sp. zn. 3 MCdo 46/2012). Žalobkyňa neuviedla ani žiadne skutočnosti, ktoré by mali charakter výnimočnosti alebo ojedinelosti vo vzťahu k stranám sporou, pri ktorých nedôvodila ani nepriaznivou osobnou, sociálnou, prípadne majetkovou situáciou /uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 3CoPr/8/2021-209/. V danom prípade skutočnosť, že strana sporu využila právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom, nemožno bez ďalšieho považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by súd výnimočne nemal priznať náhradu trov konania. Pre úplnosť však súd poukazuje na to, že samotnú účelnosť vynaložených trov konania, na ktorú poukázal žalovaný v 2. rade odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súd Slovenskej republiky sp. zn. 5 M Cdo 21/2009 súd bude posudzovať až v rámci rozhodovania o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne súd prvej inštancie až po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu vo výrokoch I. a III. je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava III písomne v potrebnom počte rovnopisov /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. a) a písm. m) CSP/.
Proti tomuto uzneseniu vo výroku II. odvolanie nie je prípustné /§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP/.
Podľa § 12 ods. 3 ZoSP ak vydá súd nesprávne rozhodnutie o poplatkovej povinnosti, takéto rozhodnutie zruší alebo zmení aj bez návrhu.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané /§ 359 CSP/.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP - ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§ 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 CSP/.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia /§ 368 CSP/.
Ak strana nesplní povinnosť uloženú jej týmto uznesením, protistrana môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.