Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoKR-9-2015.pdf
PDF · 159.73 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoKR/9/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: JUDr. Václav Jaroščiak, so sídlom M. J. č. XX, XXX XX I., správca konkurznej podstaty úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, 013 62 Bytča, IČO: 36 370 231, proti žalovanému: linea - D s.r.o., so sídlom Partizánska 10, 957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 36 314 714, zastúpenému zástupcom AS Legal s.r.o., so sídlom Hlučínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 36 857 688, v konaní o určenie neúčinnosti právnych úkonov a o zaplatenie 16.596,96 Eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 2/2008-363 zo dňa 14.10.2014, vo výroku, ktorým bola určená neúčinnosť právnych úkonov a o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 10.035,75 Eur
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 2/2008-363 zo dňa 14.10.2014 vo výroku, ktorým súd určil, že právne úkony Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 uzatvorené medzi Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva: motorového vozidla Mercedes C 180 za cenu 90.000,- Sk, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 1096 zo dňa 31.8.2007 a spínacieho stroja a kartovacích nožníc za cenu 212.337,- Sk s DPH, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 1099 zo dňa 31.8.2007, sú v konkurze vedenom u Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 3K 14/2007 na majetok úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231 voči veriteľom prihlásených pohľadávok neúčinné a vo výroku o povinnosti žalovaného do troch dní po právoplatnosti rozsudku do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231, zaplatiť sumu 10.035,75 Eur, p o t v r d z u j e .
O trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že právne úkony kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 uzatvorené medzi Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné , areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva: motorového vozidla Mercedes C 180 za cenu 90.000,- Sk, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 1096 zo dňa 31.8.2007 a spínacieho stroja a kartovacích nožníc za cenu 212.337,- Sk s DPH, ktorá bola fakturovaná faktúrou č. 1099 zo dňa 31.8.2007, sú v konkurze vedenom u Okresného súdu Žilina pod sp.zn. 3K 14/2007 na majetok úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231 voči veriteľom prihlásených pohľadávok neúčinné. Ďalším výrokom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný do 3 dní po právoplatnosti rozsudku do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231, zaplatiť sumu 10.035,75 Eur. Vo zvyšnej časti
bola žaloba zamietnutá. Okresný súd súčasne vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že podľa zrušujúceho uznesenia Krajského súdu Žilina č.k. 13CoKR/2/2011-134 zo dňa 11.5.2011 ďalej konal, dokazoval aj na základe znaleckého dokazovania ustanoveným znalcom Ing. JUDr. Milanom Sekerom podľa predloženého Znaleckého posudku č. 008/2012 v spojení s doplnkom č. 1 k znaleckému posudku. Na základe výsledkov dokazovania, aplikácie ust. § 57 ods. 1 až 4, § 58 ods. 1 až 3, § 59 ods. 1 až 4, § 60 ods. 1 až 3, § 63 ods. 1 až 3, § 54 ods. 1 a 2, § 206a ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ust. § 118a, § 132, § 120 ods. 1, 4 O.s.p. dospel k záveru, že právne úkony vyjadrené vo výroku rozsudku okresného súdu sú neúčinnými právnymi úkonmi. Za rešpektovania zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline výsledky vykonaného dokazovania sa stali podkladom k tomu, aby okresný súd skonštatoval, že podmienka ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky veriteľa alebo prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurze označeného úpadcu úkonom dlžníka, a to konkrétne Kúpnymi zmluvami uzatvorenými dňa 31.8.2007 na prevod označených hnuteľných vecí bola v konaní preukázaná. Pri tomto závere okresný súd zdôraznil ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“), z ktorej úpravy vyplýva, že ukrátenie sa vzťahuje k uspokojeniu prihlásených pohľadávok a nie pohľadávok zistených. Preto okresný súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku a jeho doplnku v spojení s výpoveďou znalca v rámci jeho výsluchu, keď znalec v závere písomného znaleckého posudku jednoznačne uviedol, že pri výške prihlásených pohľadávok v sume 264.473.110,03 Sk dlžník - úpadca ako predávajúci po predaji hnuteľných vecí na základe Kúpnych zmlúv z 31.8.2007 nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásených pohľadávok konkurzných veriteľov. Vzhľadom na konštrukciu úpravy § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bol preto správny postup znalca, ak tento pri riešení zadanej znaleckej úlohy podľa uznesenia č.k. 19Cbi/2/2008-147 pracoval so sumou prihlásených a nie zistených pohľadávok, ako to namietal žalovaný v rámci vyjadrenia sa k znaleckému posudku ako i k doplnku znaleckého posudku, a teda námietky žalovaného v tomto smere neboli okresným súdom hodnotené ako dôvodné. Znalec ďalej uviedol, že pokiaľ by uloženú znaleckú úlohu riešil pri zohľadnení nie sumy prihlásených, ale sumy zistených pohľadávok, čo v konkrétnom prípade zodpovedalo sume 27.623.275,31 Sk, ani vtedy by pri celkovej preukázanej a znalcom ustálenej sume hodnoty majetku úpadcu (dlžníka) v čase pred uzavretím kúpnych zmlúv v sume 27.420.000,- Sk a pri následnom znížení tejto hodnoty majetku po predaji predmetných hnuteľných vecí o dohodnutú kúpnu cenu hnuteľných vecí v sume 302.337,- Sk, z čoho 33.902,50 Sk je DPH, majetok dlžníka (úpadcu) nepostačoval na uspokojenie zistenej sumy prihlásených pohľadávok a chýbalo by 6.747,49 Eur (27.623.275,31 Sk, čo je suma zistených pohľadávok mínus 27.420.000,- Sk, čo je suma zodpovedajúca hodnote majetku dlžníka (úpadcu) pred uzatvorením predmetných kúpnych zmlúv). Tieto závery okresného súdu vyplývali z vykonaného dôkazu znaleckým dokazovaním a v tejto súvislosti okresný súd poukázal na znalecký posudok, jeho doplnok a výpoveď znalca, čo v súhrnnosti vyvrátilo nedôvodné námietky žalovaného voči záverom znaleckého dokazovania podľa znaleckého posudku, doplnku a výpovede znalca, a to pokiaľ išlo o konkrétne námietky žalovaného ako i pokiaľ išlo o všeobecné námietky žalovaného o rozporoch v znaleckom posudku a doplnku a o ich nesúlade a nekvalite. Okresný súd ustálil, že podmienka ukrátenia podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. bola v konaní preukázaná vo vzťahu k právnym úkonom predmetných kúpnych zmlúv, ktorým žalobca v konaní odporoval.
V rovine existencie včas a riadne prihlásených pohľadávok s odkazom na ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd uviedol, že z pripojeného spisového materiálu sp. zn. 3K 14/2007 mal preukázanú existenciu, napríklad riadne a včas prihlásenej pohľadávky subjektu Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave v sume 688.423,- Sk proti dlžníkovi - Svetom Metal Factory, s.r.o. z titulu poistného na nemocenské poistenie, starobné poistenie a príspevky starobného, dôchodkového sporenia, poistného na invalidnom poistení, poistného v nezamestnanosti, poistného na úrazové poistenie, garančného poistného a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie september 2006 a október 2006, t.j. existenciu včas a riadne prihlásenej pohľadávky veriteľa dlžníka Svetom Metal Factory s.r.o., ktorá pohľadávka nesporne existovala v čase, kedy došlo k nadobudnutiu účinkov kúpnych zmlúv na predmetné hnuteľné veci medzi dlžníkom a žalovaným, t.j. k 31.8.2007. Účinky kúpnych zmlúv nastali k 31.8.2007 ako o tom osvedčili daňové doklady - faktúry, ktoré tvorili súčasť spisu na č.l. 8 a 9 a v ktorých sa ako dátum dodania tovaru uvádza 31.8.2007. Žalobca preukázal svoje tvrdenie o naplnení podmienky odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. označením dôkazu - spisového materiálu v konkurznej veci sp. zn. 3K 14/2007 tvrdiac ukrátenie všetkých včas a riadne prihlásených pohľadávok dlžníka. Súčasne pohľadávka subjektu Sociálna poisťovňa v sume 688.423,- Sk bola aj ako pohľadávka zistená.
V ďalšom okresný súd poukázal na to, že zákonom stanovená prekluzívna 6-mesačná lehota na podanie žaloby o určenie, že právny úkon dlžníka je voči veriteľom dlžníka neúčinný, bola zachovaná, keďže táto plynula od vyhlásenia konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok Svetom Metal Factory, s.r.o. nastali deň po uverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku, t.j. 26.9.2007, pričom žaloba bola podaná na okresný súd 18.3.2008 (prekluzívna lehota podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. by preto uplynula až 26.3.2008). Správca v prekluzívnej lehote podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. využil právo odporovať právnym úkonom kúpnych zmlúv, preto pri konštatovaní podania odporovacej žaloby na súde včas okresný súd poukázal aj na splnenie podmienky podľa § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..
Z výpisu z obchodného registra Svetom Metal Factory, s.r.o. a na žalovaného okresný súd spoľahlivo zistil, že žalovaný je spriaznenou osobou dlžníka Svetom Metal Factory, s.r.o., podľa § 9 ods. 1 písm. e) zákona č. 7/2005 Z.z., a to prostredníctvom kvalifikovanej účasti Ivana Martina Hlaváča, štatutárneho zástupcu Svetom Metal Factory, s.r.o. u žalovaného podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona. V čase nadobudnutia účinkov právnych úkonov kúpnych zmlúv, neúčinnosti ktorých sa žalobca domáhal, teda v roku 2007 do účinkov vyhlásenia konkurzu, bol žalovaný spriaznenou osobou dlžníka, t.j. Svetom Metal Factory, s.r.o. prostredníctvom kvalifikovanej účasti Ivana Martina Hlaváča - konateľa Svetom Metal Factory, s.r.o. u žalovaného (§ 9 ods. 1 písm. e), ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.). Tým bola naplnená podmienka úmyslu dlžníka - Svetom Metal Factory, s.r.o. ukrátiť uzavretím predmetných kúpnych zmlúv svojich veriteľov, ako aj podmienka vedomosti žalovaného o tomto úmysle subjektu Svetom Metal Factory, s.r.o. pri uzatváraní predmetných kúpnych zmlúv, pričom na preukázanie opaku žalovaný, na ktorom bolo v tomto prípade bremeno dôkazu opaku, nenavrhol žiadne dôkazy. Podmienka včasnosti odporovania podľa § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. bola vzhľadom k účinkom začatia konkurzného konania k 19.9.2007 a pri zohľadnení uzavretia ústnych kúpnych zmlúv s účinkami k 31.8.2007 splnená. Uzavretím kúpnych zmlúv, ktorými Svetom Metal Factory, s.r.o. previedol predmetné hnuteľné veci žalovanému, teda došlo k ukráteniu veriteľov Svetom Metal Factory, s.r.o., a to k ukráteniu všetkých veriteľov včas a riadne prihlásených pohľadávok v konkurze vedenom pod sp. zn. 3K 14/2007 a ktoré pohľadávky k momentu účinkov predmetných kúpnych zmlúv voči Svetom Metal Factory, s.r.o. existovali. Ukrátenie podľa § 60 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. je ukrátením podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ku ktorému pristupuje ukracujúci úmysel dlžníka alebo, ako tomu bolo v tejto veci, jeho prezumovanie za splnenia zákonom stanovených podmienok, ak nebol preukázaný opak. Konkrétne i tu okresný súd poukázal napríklad na pohľadávku subjektu Sociálna poisťovňa Bratislava v sume 688.423,- Sk, ktorá vznikla za obdobie september 2006, október 2006. Okresný súd určil, že právne úkony Kúpnych zmlúv z 31.8.2007 medzi Svetom Metal Factory, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, ktorými došlo k prevodu vlastníckeho práva hnuteľných vecí vymedzených vo výroku tohto rozsudku, sú v konkurze vedenom u Okresného súdu Žilina pod sp. zn. 3K 14/2007 na majetok úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o. voči veriteľom prihlásených pohľadávok neúčinné, pretože boli zrealizované ako ukracujúce právne úkony podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z..
K započítaniu na základe Dohody z 31.8.2007 a k započítaniu jednostranným právnym úkonom prostredníctvom zaevidovania v účtovníctve žalovaného vo vzťahu k pohľadávkam úpadcu z titulu kúpnej ceny za predmetné hnuteľné veci a vo vzťahu k pohľadávkam žalovaného voči úpadcovi (dlžníkovi) z ich obchodno-právneho styku okresný súd už vo svojom prvom rozhodnutí poukazoval na úpravu § 57 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia odporovať je podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. Žalobca sa však domáhal neúčinnosti právnych úkonov kúpnych zmlúv, pričom vymedzené započítanie predstavuje samostatný právny úkon, resp. právne úkony, ktorými malo dôjsť ku zániku pohľadávky dlžníka - (úpadcu ) a záväzku žalovaného z titulu kúpnej ceny. Vo vzťahu k úprave § 54 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z.z. okresný súd zvýraznil časové súvislosti spočívajúce v realizácii započítania podľa Dohody o započítaní z 31.8.2007, teda predtým, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu (Dohoda o započítaní bola datovaná dňom 31.8.2007 a účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného úpadcu nastali až následne dňa 26.9.2007). Vo vzťahu k samotnému zániku pohľadávky z titulu kúpnej ceny na základe započítania okresný súd v pomeroch tohto sporového prípadu zdôraznil, že dôkazná povinnosť podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. vo vzťahu k tvrdeniu o tom, že došlo ku zániku pohľadávky z titulu kúpnej ceny na základe označených kúpnych zmlúv za prevod hnuteľných vecí zaťažila žalovaného, čo okresný súd uviedol vzhľadom na vyjadrenie sa žalobcu na pojednávaní dňa 7.5.2013, podľa ktorého má k dispozícii jedine Dohodu o započítaní pohľadávok z 31.8.2007, ktorá nie je za Svetom Metal Factory opatrená podpisom a zo
záhlavia ktorej je zrejmé, že tento doklad bol odosielaný faxom 21.9.2007, v nadväznosti na čo žalobca nevedel uviesť, či došlo ku zániku pohľadávky z titulu kúpnej ceny za predaj troch hnuteľných vecí žalovanému s pohľadávkami žalovaného voči dlžníkovi a kedy sa tak stalo, pričom však zároveň bolo potvrdené, že žalovaný mal voči dlžníkovi pohľadávky minimálne vo výške ceny, za ktorú boli predmetné tri hnuteľné veci odpredané.
V časti uplatnenia práva žalobcu na zaplatenie 500.000,- Sk do konkurznej podstaty úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o. bolo rozhodnuté o povinnosti žalovaného zaplatiť do konkurznej podstaty tohto úpadcu sumu 302.337,- Sk vyjadrenú v platnej mene Euro 10.035,75 Eur. I v časti uplatnenej zvolenej peňažnej náhrady podľa § 63 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. dôkazná povinnosť zaťažovala žalobcu vo vzťahu k výške uplatnenej peňažnej náhrady. Žalovaný v dôsledku neúčinnosti právnych úkonov predmetných kúpnych zmlúv by mal do konkurznej podstaty vrátiť nielen to, o čo sa ukrátilo uspokojenie pohľadávok veriteľov, ale aj peňažnú náhradu za plnenie poskytnuté na základe neúčinného právneho úkonu s tým, že výška tejto peňažnej náhrady sa rovná hodnote tohto plnenia v čase, keď bolo dlžníkom poskytnuté. Priamo z ust. § 63 ods. 1 veta druhá zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. Rozsah plnenia poskytnutého dlžníkom žalovanému bol v konaní nesporne preukázaný len vo výške vyplývajúcej z predložených daňových dokladov - faktúr č. 1096 a 1099, teda v sume 302.337,- Sk (10.035,75 Eur). Okresný súd zdôraznil, že žalobca daňové doklady - faktúry 1096 a 1099 sám vo vzťahu k svojim tvrdeniam predložil a žalovaný v konaní obsah týchto daňových dokladov, pokiaľ ide o výšku kúpnej ceny nimi vyúčtovanú v zásade tým, že tvrdil zánik pohľadávky z kúpnej ceny započítaním, nerozporoval. Len v rozsahu vyúčtovanej kúpnej ceny v sume 302.337,- Sk (10.035,75 Eur) si preto žalobca splnil svoju dôkaznú povinnosť vo vzťahu k výške peňažnej náhrady. Na preukázanie zvyšnej časti uplatnenej peňažnej náhrady žalobca neoznačil relevantné dôkazy. Ustálenie výšky peňažnej náhrady nad rámec jej priznaného rozsahu v sume 302.337,- Sk (10.035,75 Eur) nemôže byť v tejto veci výsledkom úvahy súdu, ale dôsledkom splnenia, resp. ako tomu bolo v tomto prípade, nesplnenia dôkaznej povinnosti žalobcu podľa § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p.. Okresný súd preto zvyšnú časť uplatnenej peňažnej náhrady zamietol.
Okresný súd za aplikácie ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti tomuto rozsudku, a to vo výroku, ktorým súd určil neúčinnosť právnych úkonov, v spojení s výrokom o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 10.035,75 Eur do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Žalovaný uviedol, že v konaní pred okresným súdom došlo k vadám, a to nielen nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalovaný ako odvolateľ poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011, z ktorého vyplýval záväzný právny názor pre ďalšie konanie okresného súdu, keď súčasne bola ohraničená dôkazná povinnosť žalobcu na preukázanie ukracujúcich právnych úkonov, a to k dátumu Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007, kedy mal byť k tomuto dátumu zisťovaný stav majetku dlžníka, t.j. zoznam aktív, pasív, výsledný stav majetku a či po predaji majetku - hnuteľných vecí uzavretím Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 podľa preukázaného stavu majetku, uvádzaných aktív, pasív, s výsledným majetkom, dlžník disponoval s dostatočným majetkom aj bez predaných vecí a nezaplatenia kúpnej ceny na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa (veriteľov) alebo k dátumu uzavretých Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 dlžník nemal dostatočný majetok k tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľov. Hoci okresný súd nariadil znalecké dokazovanie, v ktorom znalcovi uložil skúmať túto otázku, znalec však na túto rozhodnú otázku neodpovedal. Žalovaný zdôraznil nekvalitu znaleckého posudku ako aj doplnku č. 1, pričom s námietkami žalovaného sa okresný súd nevysporiadal. Ak následne súd prvého stupňa vychádzal z nekvalitne spracovaného znaleckého posudku a jeho doplnku č. 1, tak konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaný mal za to, že súd prvého stupňa nerešpektoval ani záväzný právny názor odvolacieho súdu. Žalovaný opätovne dal do pozornosti aj odvolaciemu súdu skutočnosti, vyplývajúce zo str. 9, 10, 16 znaleckého posudku a v prílohách č. 13 a 15 k znaleckému posudku ako aj uvedené v doplnku č. 1 k znaleckému posudku a základné údaje zhrnul žalovaný ako odvolateľ v spracovanej tabuľke. Podstata nekvalitnej práce znalca, podľa názoru žalovaného spočíva v tom, že napriek jasnej úlohe zadanej súdom prvého stupňa, znalec pri vyslovení údajného ukrátenia neporovnáva aktíva a pasíva k dátumu uzavretých Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007, ale bez akéhokoľvek logického opodstatnenia porovnáva aktíva ku
dňu 31.7.2007 a pasíva ku dňu 26.9.2007. Medzi týmito dátumami je časový rozdiel takmer dva mesiace. Z uvedených časových súvislostí a ich porovnaním nebolo možné preukázať, či v dôsledku uzavretia Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 došlo k zmenšeniu majetku dlžníka a či majetok, ktorý mu zostal po uzavretí Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007, postačoval na uspokojenie prihlásenej pohľadávky. Žalovaný namietal nedostatočnú presvedčivosť prijatých záverov súdom prvého stupňa, keď sa okresný súd nedostatočne vysporiadal so skutkovou a právnou argumentáciou žalovaného, ktorá zakladá nedostatok odôvodnenia súdneho rozhodnutia, a tým odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Žalovaný uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne vyložil a aplikoval ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Znalec uviedol, že výsledný stav majetku ku dňu 26.9.2007, teda po uzavretí Kúpnych zmlúv zo dňa 31.8.2007 bol vo výške 27.736,210 Sk. Po uzavretí kúpnych zmlúv preto na uspokojenie pohľadávky veriteľa zostal majetok v hodnote 27.736,210 Sk. Tento majetok plne postačoval na uspokojenie prihlásenej pohľadávky subjektu Sociálna poisťovňa za obdobie september a október 2006 vo výške 668.423,- Sk. V konaní nebolo preukázané, že by k dátumu uzavretia kúpnych zmlúv existovala iná pohľadávka. Majetok v znalcom stanovenej hodnote, ktorý zostal dlžníkovi po uzavretí kúpnych zmlúv, plne postačoval na uspokojenie všetkých prihlásených pohľadávok, ktoré neboli správcom popreté v hodnote 27.623.274,41 Sk, keďže prevyšoval sumu týchto pohľadávok.
V odvolacom dôvode nesprávneho právneho posúdenia žalovaný poukázal na ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorá zákonná úprava bola vyložená prísne formalisticky zo strany okresného súdu bez ohľadu na účel a zmysel ako aj systematické súvislosti. Súd prvého stupňa uviedol, že zákon ukrátenie vzťahuje k uspokojeniu prihlásených pohľadávok a nie zistených. K uvedenému žalovaný považoval za potrebné uviesť, že ktokoľvek si môže do konkurzu podať prihlášku. Prihlášky však správca podrobuje skúmaniu a tieto buď zistí, alebo poprie. V prípade konkurzu dlžníka v tejto veci boli celkovo prihlásené pohľadávky v sume až 264.473.110,03 Sk, pričom podstatná väčšina takto prihlásených pohľadávok bola popretá, v čoho dôsledku suma prihlásených pohľadávok, ktoré neboli popreté, sa ustálila vo výške 27.623.271,41 Sk. Výklad, ktorý prijal okresný súd, by potom znamenal, že ktokoľvek by chcel dosiahnuť, aby každý právny úkon dlžníka bol ukracujúci, tak mohol by si prihlásiť do konkurzu pohľadávku, napríklad v sume 100 miliárd Eur bez ohľadu na to, či skutočne existuje a odporovateľnosť úkonu by potom závisela od takto prihlásenej pohľadávky. Nemožno v konečnom dôsledku ukrátiť prihlásené pohľadávky, na ktoré sa v dôsledku popretia správcom neprihliada a nemožno ukrátiť pohľadávku subjektu, ktorý nemá v konkurze postavenie veriteľa. Žalovaný uviedol, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo aj samotným postupom okresného súdu, ktorý nedoručil žalovanému zápisnicu z posledného pojednávania, na ktorom vypovedal aj znalec, a to napriek požiadavke, ktorú uviedol žalovaný priamo na pojednávaní. Z dôvodu nedoručenia tejto zápisnice žalovaný v odvolaní nemohol efektívne argumentovať výpoveďou znalca a vyjadreniami žalobcu na pojednávaní a ani poukázať na vlastné vyjadrenia na pojednávaní. Z Obchodného vestníka žalovaný zistil, že správca konkurznej podstaty až dodatočne vylúčil časť majetku dlžníka, a to v prospech iného správcu konkurznej podstaty, ktorý pôsobil vo veriteľskom výbore dlžníka, čo možno považovať za zjavný konflikt záujmov. Pokiaľ dnes nie je možné uspokojiť pohľadávky veriteľov, tak išlo o dôsledok tejto skutočnosti a nie údajne ukracujúcich Kúpnych zmlúv z 31.8.2007, pretože v čase po uzavretí predmetných kúpnych zmlúv a ku dňu vyhlásenia konkurzu dlžník disponoval majetkom v hodnote 27.736.210,- Sk, čo bola suma prevyšujúca sumu prihlásených a skutočne zistených pohľadávok. V napadnutých výrokoch žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť s priznaním trov súdneho konania.
K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca v podaní zo dňa 29.01.2015. Žalobca považoval rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny a navrhol ho potvrdiť. Žalobca zdôraznil, že okresný súd podľa doplňujúceho rozsiahleho a vyčerpávajúceho dokazovania zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav veci. Okresný súd postupoval v zmysle zrušujúceho uznesenia krajského súdu. Žalovaný v odvolaní neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by už neprodukoval v konaní pred súdom prvého stupňa, s ktorými námietkami sa okresný súd vysporiadal. Krajský súd v svojom zrušujúcom rozhodnutí len skonštatoval, že výrok rozsudok okresného súdu nebol dostatočne podložený dôkazným materiálom, a teda išlo o predčasné rozhodnutie. V novom konaní v rozsahu potrebnom na posúdenie žaloby okresný súd vykonal dokazovanie, pričom nielen znalecký posudok, ale aj doplnok č. 1 k znaleckému posudku vyriešil všetky námietky žalovaného. Znalec išiel v súlade so záverom krajského súdu v zrušujúcom uznesení a v súlade so znaleckou úlohou, ktorá mu bola uložená okresným súdom. Z výsledkov znaleckého dokazovania bolo preukázané, že dlžník - úpadca bez ohľadu na tú skutočnosť, či by uzavrel, neuzavrel sporné Kúpne zmluvy z 31.08.2007, už v tom čase nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie existujúcich pohľadávok veriteľov. Výsledky dokazovania preukázali, že hodnota majetku
dlžníka v čase pred uzavretím kúpnych zmlúv bola vo výške 910.177,25 Eur, pričom celková existujúca výška pohľadávok veriteľov bola cca 916.924,74 Eur, teda väčšia ako celková hodnota majetku. Dlžník nedisponoval dostatočným majetkom ani po a ani pred predajom hnuteľných vecí, t.j. uzavretím kúpnych zmlúv. Bez ohľadu na uzavretie Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 dlžník už v tom čase mal vedomosť a vedel, že je v predlžení a že je platobne neschopný, a teda dobre vedel, že takýmito úkonmi ďalej znižuje svoj majetok, a tým ukracuje možnosť uspokojenia svojich veriteľov. Táto skutočnosť bola v konaní znaleckým dokazovaním nepochybne preukázaná. Pokiaľ ide o existujúce pohľadávky veriteľov, tak okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ak poukázal na existujúcu pohľadávku Sociálnej poisťovne, tak ako na príklad jednej z mnohých pohľadávok veriteľov, ktoré existovali a boli splatné už v čase, kedy došlo k uzavretiu kúpnych zmlúv a k nadobudnutiu účinkov kúpnych zmlúv. Z konkurzného spisu sp. zn. 3K 14/2007 je možné sa oboznámiť s mnoho ďalšími riadne a včas prihlásenými pohľadávkami tretích subjektov, ktoré rovnako ako pohľadávka Sociálnej poisťovne, existovali už v čase pred uzavretím Kúpnych zmlúv zo dňa 31.08.2007. K odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom v rovine nedoručenia zápisnice z posledného pojednávania žalobca uviedol, že žalovaný dobre poznal svoje vyjadrenia prezentované na pojednávaní, preto nedoručenie zápisnice z pojednávania je účelovou obranou. Okrem toho žalovaný, ak mal záujem byť riadne oboznámený so skutkovým a dôkazným stavom veci a chcel poznať konkrétne skutočnosti a výpovede znalca ako i žalobcu, tak mohol uvedené získať nahliadnutím do spisu a urobiť si kópiu, čo však žalovaný nespravil. Preto v tejto časti obrana odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom sa javí žalobcovi ako účelová.
Vyjadrenie k odvolaniu bolo krajským súdom doručené žalovanému prostredníctvom jeho zástupcu (č.l. 408, 409 spisu).
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a verejným vyhlásením rozsudku za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutia podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/9/2015-443 zo dňa 17.07.2015 a doručovanie upovedomenia o verejnom vyhlásení rozhodnutia žalobcovi, žalovanému prostredníctvom zástupcu s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 14.09.2015 a na internetovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p..
Primárne krajský súd uvádza, že za aplikácie ust. § 212 ods. 1 O.s.p. posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu nielen v rozsahu podaného odvolania žalovaného zo dňa 30.12.2014, a to v napadnutých výrokoch, ktorými okresný súd určil neúčinnosť právnych úkonov a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 10.035,75 Eur do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o., ale aj v zmysle dôvodov tohto podaného odvolania.
Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozhodnutie okresného súdu je nedostatočne odôvodnené. Žalovaný tvrdil, že okresný súd sa v potrebnom rozsahu nevysporiadal s jeho skutkovou a právnou argumentáciou, čo zakladá nedostatok odôvodnenia a odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. Vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním spĺňa všetky atribúty vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p., keď jasným, zrozumiteľným a v potrebnom rozsahu zdôvodneným spôsobom vyjadril okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nielen skutkové zhodnotenia, závery znaleckého dokazovania, ale aj právne vyhodnotenie sporovej právnej veci. Krajský súd uvádza, že odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu spĺňa atribúty, ktoré sú vyžadované ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch, vo vzťahu ku ktorým sa viazalo odôvodnenie, je riadnym spôsobom zdôvodnený, a preto nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. To, že rozsudok okresného súdu napadnutý odvolaním žalovaného má náležitosti riadneho odôvodnenia vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej činnosti nielen Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ale aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Vo vzťahu k uvedenému sa poukazuje na to,
že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Ani judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby sa v odôvodnení rozhodnutia dala odpoveď na každý argument účastníkov konania. Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Podľa názoru krajského súdu predmetné rozhodnutie uvedené atribúty spĺňa.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací nezistil odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom, ani z dôvodu odvolacej argumentácie žalovaného, že mu nebola zo strany okresného súdu včas doručená zápisnica z posledného pojednávania, a tým mal mať žalovaný upreté právo v odvolaní efektívne argumentovať výpoveďou znalca, vyjadreniami žalobcu na pojednávaní a vlastnými vyjadreniami žalovaného na poslednom pojednávaní konanom dňa 14.10.2014. Z obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.10.2014, č.l. 351 až 358 spisu, vyplývalo, že táto bola vyhotovovaná až dodatočne, keďže priebeh pojednávania bol zaznamenávaný diktafónom. Z poslednej strany Zápisnice z pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 14.10.2014 vyplynulo, že táto bola prepísaná dňa 28.10.2014. Až v podanom odvolaní zástupca žalovaného doložil listinu, a to žiadosť zo dňa 18. decembra 2014 o zaslanie zápisnice z pojednávania, ktorá podľa dôkazu na č.l. 390 spisu bola odoslaná zástupcovi žalovaného dňa 9. januára 2015. Z ustanovenia § 55 označeného ako vydávanie kópii a odpisov zápisnice vyhlášky č. 543/2005 Z.z. Ministerstva spravodlivosti SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, vyplýva spôsob vydávania kópii a odpisov zápisníc. Na požiadanie zástupcu žalovaného zo strany okresného súdu bola zaslaná Zápisnica z pojednávania konaného dňa 14.10.2014. Zástupca žalovaného uvádzal, že zaslanie tejto zápisnice nebolo uskutočnené v takom časovom intervale, ktorý bol potrebný pre žalovaného k tomu, aby sa efektívne bránil v odvolacom konaní pri poznaní obsahu vyjadrení žalobcu, vypočutého znalca a samotných vyjadrení žalovaného na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014. Krajský súd podľa rozsahu a obsahu Zápisnice o pojednávaní zo dňa 14.10.2014 uvádza, že vyjadrenia žalobcu, zástupcu žalovaného a vypočutého znalca boli obsahovo len vyjadreniami, podľa ktorých žalobca zotrval na svojej doterajšej argumentácii, ktorá bola prednášaná už pred týmto súdnym pojednávaním konaným dňa 14.10.2014. Rovnako aj znalec na položené otázky odkazoval na vypracovaný znalecký posudok a Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 008/2012, ktoré boli známe žalovanému a jeho zástupcovi. Obsahom Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 preto neboli také vyjadrenia žalobcu, vypočutého znalca a stanoviska žalovaného, resp. jeho zástupcu, ktoré by si vyžadovali detailnejšie a podrobnejšie oboznámenie sa s nimi práve formou doručenia Zápisnice z pojednávania konaného dňa 14.10.2014 žalovanému. V konečnom dôsledku prednesy, ktoré uvádzal žalovaný prostredníctvom zástupcu na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 14.10.2014, žalovaný musel poznať, resp. jeho vlastné prednesy mu boli známe a súčasne neboli prezentované na predmetnom pojednávaní v takom rozsahu, ktoré by neboli zapamätateľné žalovanému.
V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd upriamuje pozornosť aj na písomné odôvodnenie rozsudku okresného súdu, kde sa nachádza podstata a kľúčovosť vyjadrení nielen žalobcu, ale aj žalovaného, resp. jeho zástupcu, vypočutého znalca na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014. V podstate žalovanému už z obsahu písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku museli byť známe vyjadrenia žalobcu, jeho samotné vyjadrenia ako aj vyjadrenia znalca, ktoré odzneli na nariadenom pojednávaní konanom dňa 14.10.2014. Rozsah prednesov žalobcu, zástupcu žalovaného, vypočutého znalca na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 nevytvárali potrebu v doručovaní Zápisnice o pojednávaní konanom dňa 14.10.2014 žalovanému k tomu, aby žalovaný mohol kvalifikovaným spôsobom prostredníctvom svojho zástupcu realizovať svoj opravný prostriedok, a to odvolanie proti rozhodnutiu okresného súdu v napadnutých výrokoch. Pre kvalifikované podanie odvolania žalovaným sa preto nevyžadovalo, aby žalovaný v čase plynutia odvolacej lehoty mal doručenú aj Zápisnicu o pojednávaní konanom dňa 14.10.2014.
Krajský súd v zhrňujúcom závere uvádza, že uvedené nie je možné v zmysle odvolacieho dôvodu žalovaného hodnotiť ako odňatie možnosti konať pred súdom. Vyplýva to z toho, že obsahom písomného odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu boli podstatné vyjadrenia žalobcu, zástupcu žalovaného a znalca vyslovené na pojednávaní konanom dňa 14.10.2014. Tieto vyjadrenia žalobcu,
zástupcu žalovaného a vypočutého znalca neboli obsiahlymi vyjadreniami, keďže tak žalobca, vypočutý znalec ako aj zástupca žalovaného v podstate zotrvali na doterajších prednesoch; znalec na záveroch vyplývajúcich zo znaleckého posudku a Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 008/2012, čo všetko bolo už žalovanému a jeho zástupcovi dobre známe. Z postupu okresného súdu v rovine zaslania Zápisnice z pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 14.10.2014 nebolo zistené porušenie alebo zásah do žiadnych práv a opravnených záujmov žalovaného k tomu, aby sa v tomto smere konštatovalo odňatie možnosti žalovanému konať pred súdom. K úplnosti sa vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného poukazuje aj na písomné vyjadrenie žalobcu k odvolaniu zo dňa 29.01.2015, č.l. 396 až 399 spisu. V ňom žalobca poukazuje aj na možnosť žalovaného, ktorá sa mu dáva v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, a to ust. § 44 ods. 1 O.s.p., keď nazretím do súdneho spisu si žalovaný mohol robiť z neho výpisy, odpisy a fotokópie, resp. požiadať o vyhotovenie fotokópii, a tak tomu bolo aj pri možnosti požiadať fotokópiu Zápisnice z pojednávania konaného pred okresným súdom dňa 14.10.2014. Odňatím možnosti konať pred súdom je možné hodnotiť len taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi konania znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Odňatie možnosti konať pred súdom sa výslovne dáva do súvislosti s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho právnym hodnotením, zaujatým v napadnutom rozhodnutí. V rámci vyššie uvedeného zhodnotenia krajský súd konštatuje, že v priebehu postupu konania okresným súdom nenastal žiaden závadný procesný postup, ktorým by bol žalovaný ako účastník súdneho konania vylúčený z realizácie jeho procesných práv, prípadne by mu ich realizácia bola znemožnená, ktoré práva mu priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnym názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Krajský súd uvádza, že ani z tejto roviny nebolo možné postup okresného súdu, jeho závery, spôsob hodnotenia výsledkov znaleckého dokazovania hodnotiť ako rozporný so zákonom, a to napriek vyjadrenému nesúhlasu žalovaného, nielen v priebehu konania pred okresným súdom, ale aj v spojení s podaným odvolaním žalovaného. Krajský súd za vyššie uvedeného uvádza, že okresný súd postupoval zákonným spôsobom pri zisťovaní skutkového stavu, keď výsledky vykonaného dokazovania hodnotil za rešpektovania ust. § 132 O.s.p.. Ani v uvedenom postupe okresného súdu nebola zistená vada.
Čo bolo podstatné a rozhodné pre potvrdenie rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokoch, bola dôsledná aplikácia ust. § 226 O.s.p. v konaní pred okresným súdom na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011. V súlade s ust. § 226 O.s.p. a predmetným zrušujúcim uznesením krajského súdu okresný súd postupoval, keď za dôkaznej povinnosti žalobcu v súvislosti s podanou žalobou o určenie neúčinnosti právnych úkonov, a to Kúpnych zmlúv zo dňa 31.08.2007 bolo vykonané znalecké dokazovanie na zodpovedanie, či úkonmi, ktorým žalobca podanou žalobou odporoval, došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, prípadne veriteľov prihlásených pohľadávok. Krajský súd v uznesení sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011 uviedol, že žalobca má dôkazné bremeno preukázať, či došlo k reálnemu ukráteniu veriteľa (veriteľov) z titulu uzavretých Kúpnych zmlúv zo dňa 31.08.2007, ktoré preukázanie ukrátenia je základnou, primárnou hmotno- právnou podmienkou pre odporovanie právnym úkonom, z ktorého titulu v čase rozhodovania krajským súdom uznesením sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011 boli vyhodnotené závery pôvodného rozhodnutia Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 2/2008-75 zo dňa 23.2.2010 ako predčasné, pre ktorú skutočnosť bol rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku o určenie neúčinnosti právnych úkonov a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť sumu 10.035,75 Eur v spojení s výrokom o trovách
prvostupňového konania zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V rámci nového konania okresný súd postupoval v zmysle vyslovených záväzných právnych záverov Krajského súdu v Žiline v uznesení sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011, keď za dôkaznej povinnosti žalobcu skúmal hmotno-právnu podmienku pre odporovanie právnym úkonom uzavretých Kúpnych zmlúv zo dňa 31.08.2007, a to či podľa výsledkov znaleckého dokazovania došlo aj k ukráteniu veriteľa (veriteľov) prihlásených pohľadávok. Okresný súd v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011 postupoval aj v časti započítania, keď v predmetnom napadnutom rozsudku č.k. 19Cbi 2/2008-363 zo dňa 14.10.2014 vyhodnocoval započítanie oproti pôvodnému rozsudku č.k. 19Cbi 2/2008-75 zo dňa 23.2.2010, ak na strane 7 posledný odsek, strana 8 prvý odsek tohto rozsudku pri započítaní len odkázal na literatúru so strohým konštatovaním, že skutočnosť prípadnej úhrady kúpnych cien započítaním je s poukazom na ust. § 57 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. irelevantná. Namieste preto krajský súd v svojom zrušujúcom uznesení sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011 uzavrel, keď sa nemohol vyjadrovať k úkonom započítania, ak ich nevyhodnotil okresný súd v pôvodnom rozsudku č.k. 19Cbi 2/2008-75 zo dňa 23.2.2010.
Krajský súd v ďalšom uvádza, že okresný súd postupoval v súlade so zrušujúcim uznesením krajského súdu sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011 aj pri nariadení znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané na splnenie dôkaznej povinnosti žalobcu. Okresným súdom ustanovený znalec v podstate bol viazaný znaleckou úlohou a z nej aj vychádzal, ktorá bola zadaná okresným súdom právoplatným uznesením č.k. 19Cbi 2/2008-147 zo dňa 12.3.2012, keď úlohou znalca bolo zistiť stav majetku u dlžníka Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231, t.j. zoznamom aktív, pasív, výsledný stav majetku a uviesť, či po predaji majetku - hnuteľných vecí na základe Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 uzavretých medzi Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim s predmetom prevodu motorového vozidla Mercedes C 180 za cenu 90.000,- Sk podľa faktúry č. 1096 z 31.08.2007 a s predmetom prevodu spínací stroj a kartovacie nožnice za cenu 212.337,- Sk s DPH podľa faktúry č. 1099 z 31.08.2007 disponoval dlžník - Svetom Metal Factory, s.r.o., so sídlom Veľké Rovné, areál družstva SVETOM, Bytča, IČO: 36 370 231 dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa (veriteľov) v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 14/2007 a aká bola konkrétna výška hodnoty tohto majetku bez predaných vecí a pri nezaplatení dohodnutej kúpnej ceny podľa Kúpnych zmlúv z 31.08.2007. Uložená znalecká úloha okresným súdom predmetným uznesením vychádzala zo zrušujúceho uznesenia krajského súdu sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011. Ani v tomto smere krajský súd nezistil nesprávnosť postupu okresného súdu.
Výsledkom nariadeného znaleckého dokazovania bol Znalecký posudok č. 008/2012. Okresný súd vo vzťahu k námietkam žalovaného uskutočnil výzvu podaním zo dňa 5.9.2013 na ustanoveného znalca Ing. JUDr. Milana Sekeru, aby zaujal stanovisko k námietkam žalovaného proti znaleckému posudku. Podaním zo dňa 14.11.2013 znalec uviedol, že vychádzal pri spracovaní znaleckej úlohy a jej zodpovedaní z účtovných dokladov podľa súdneho spisu, zo zoznamu prihlásených pohľadávok, daňového priznania a účtovných závierok vypracovaných dlžníkom Svetom Metal Factory, s.r.o., pred vyhlásením konkurzu ako aj po vyhlásení konkurzu spracovaných správcom konkurznej podstaty s tým, že vo vzťahu k ďalším otázkam je tieto možné zodpovedať len formou doplnku k znaleckému posudku č. 008/2012. Okresný súd formuloval otázky na znalca v žiadosti zo dňa 16.1.2014 (č.l. 276, 277 spisu), keď sa mal zistiť majetok u subjektu Svetom Metal Factory, s.r.o., či tento po predaji hnuteľných veci, bez týchto hnuteľných vecí a pri nezaplatení kúpnej ceny za ich odpredaj bol dostatočný na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľa (veriteľov) v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 14/2007 ako aj vyhodnotiť, či je dôvodná námietka žalovaného, podľa ktorej mal znalec pri riešení uloženej znaleckej úlohy kalkulovať len s pohľadávkami zistenými, pretože množstvo prihlásených pohľadávok bolo popretých. Znalcom bol vypracovaný Doplnok č. 1 k Znaleckému posudku č. 008/2012, vo vzťahu ku ktorému opätovne pre pripomienky žalovaného bol uskutočnený na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 14.10.2014 výsluch znalca.
Krajský súd považoval za potrebné uviesť priebeh znaleckého dokazovania práve k odvolacím dôvodom žalovaného, aby bolo zrejmé, že postupom okresného súdu boli riešené všetky pripomienky žalovaného k znaleckým záverom, ktoré sa žalovaným len opätovne zopakovali v podanom odvolaní. Krajský súd zvýrazňuje, že zadaná znalecká úloha uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 19Cbi 2/2008-147 zo dňa 12.3.2012 bola v súlade so zrušujúcim uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011, a to konkrétne strany 8 druhý odsek odôvodnenia uznesenia krajského súdu, keď sa
posudzoval stav majetku dlžníka vo vzťahu k úkonom, ktorým žalobca podanou žalobou odporoval, t.j. či po predaji týchto hnuteľných vecí a nezaplatenia kúpnej ceny dlžník - úpadca disponoval s dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa (veriteľov) alebo nemal dostatočný majetok k tomu, aby mohlo dôjsť k uspokojeniu veriteľov.
K vecne správnym záverom okresného súdu vo väzbe k znaleckému dokazovaniu, a to Znaleckého posudku č. 008/2012 krajský súd poukazuje na stranu 12 znaleckého posudku, kde znalec uviedol, že celková hodnota majetku úpadcu (dlžníka) bola v čase pred uzavretím Kúpnych zmlúv dňa 31.8.2007 vo výške 27.420.000,- Sk. Následne, po predaji časti majetku dlžníka podľa predmetných Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 sa táto hodnota znížila o sumu dohodnutých kúpnych cien tohto majetku dlžníka o 302.337,- Sk, a tak majetok dlžníka bol po uvedenom predaji časti majetku v celkovej hodnote 27.117.663,- Sk. V časti III. Záveru znaleckého posudku k zadanej Úlohe č. 1/ znalec uviedol: výsledný stav majetku dlžníka bol v hodnote 27.736.210,- Sk a k Úlohe č. 2/ bol záver, že po predaji hnuteľných vecí na základe Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 dlžník (úpadca) nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa (veriteľov) v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 14/2007, keď v ďalšom bolo skonštatované ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov tohto dlžníka minimálne o hodnotu vo výške 302.337,- Sk, t.j. 10.035,75 Eur. Ďalej znalec uviedol, že, keďže prihlásená celková suma prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu bola vo výške 264.473.110,03 Sk, tak dlžník po predaji tohto majetku - hnuteľných vecí podľa Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukazuje aj na podstatné závery znalca obsiahnuté v Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 008/2012, keď na strane 8 tohto doplnku uvádza, že ak zistená suma prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu bola vo výške 27.623.275,31 Sk, t.j. 916,924,74 Eur a majetok dlžníka podľa Súvahy k 31.07.2007 bol v hodnote 27.420.000,- Sk, t.j. 910.177,25 Eur, tak dlžník ako predávajúci po uzavretí Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie zistených pohľadávok veriteľov. V časti III. Záveru Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 008/2012 k Úlohe č. 1/ v Odpovedi 1/ znalec uviedol, že podľa účtovnej evidencie dlžník (úpadca) nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie zistenej sumy prihlásených pohľadávok v konkurznom konaní Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K 14/2007, pretože dlžník disponoval majetkom iba v hodnote 27.420.000,- Sk, t.j. 910.177,25 Eur na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa (veriteľov) a zistená suma prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu bola väčšia, a to vo výške 27.623.275,31 Sk, t.j. 916.924,74 Eur (č.l. 307 spisu). Celková hodnota majetku úpadcu (dlžníka) bola v čase pred uzavretím Kúpnych zmlúv dňa 31.08.2007 vo výške 27.420.000,- Sk a následne po predaji týchto hnuteľných vecí Kúpnymi zmluvami z 31.08.2007 sa táto hodnota znížila o dohodnutú kúpnu cenu o 302.337,- Sk. V odpovedi 3/ na Úlohu č. 3/ znalec v Doplnku č. 1 k Znaleckému posudku č. 008/2012 uviedol, že pokiaľ sa aj akceptuje dôvodnosť námietok ohľadom zistenej sumy prihlásených pohľadávok, tak aj za tohto stavu úpadca (dlžník) nedisponoval v čase predaja hnuteľných vecí na základe Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 dostatočným majetkom, a tak mu na uspokojenie zistenej sumy prihlásených pohľadávok chýbal majetok v hodnote 6.747,49 Eur.
Výsledky dokazovania preukázali, že uzavreté kúpne zmluvy, ktorým žalobca odporoval, sú ukracujúcimi právnymi úkonmi bez ohľadu na to, či sa pracovalo s prihlásenými pohľadávkami veriteľov alebo uvažovalo so zistenými pohľadávkami. Výsledky dokazovania konštatovali, že majetok dlžníka (úpadcu) nepostačoval na uspokojenie zistenej sumy prihlásených pohľadávok a chýbalo v hodnote majetku 6.747,49 Eur. Znalec na základe znaleckej úlohy uloženej okresným súdom, aj na základe pripomienok žalovaného pracoval so sumou prihlásených pohľadávok a odpoveď poskytol aj v rovine zistených prihlásených pohľadávok, pričom v obidvoch prípadoch sa konštatovalo u dlžníka - úpadcu nedostatok majetku k uspokojeniu veriteľov vo väzbe k uzavretým Kúpnym zmluvám zo dňa 31.08.2007, ktoré tak ukrátili stav majetku dlžníka - úpadcu pri uspokojovaní pohľadávok veriteľov.
Znalec v znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že pokiaľ prihlásená celková suma prihlásených pohľadávok veriteľov úpadcu bola vo výške 264.473.110,03 Sk, dlžník ako predávajúci po predaji hnuteľných vecí podľa Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 nedisponoval dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásených pohľadávok veriteľov. Ak sa pracovalo s pojmom ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, tak uvedené vychádzalo zo znenia zákonného ustanovenia § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., z ktorého vyplýva, že odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého
z veriteľov dlžníka. Ak sa aplikovalo znenie tohto zákonného ustanovenia, tak nebol relevantný odvolací dôvod žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci. O nesprávne právne posúdenie veci by išlo vtedy, ak by okresný súd nepoužil správny právny predpis alebo ak by síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne by ho interpretoval alebo ak by zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Ani k jednej z uvedených situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo. Právne posúdenie, ktoré uskutočnil okresný súd, bolo výsledkom jeho činnosti, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodil právne závery a aplikoval konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav tak, ako v citácii sú rozhodné ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom na zistený skutkový stav aplikované a následne interpretované. K úplnosti sa dodáva, že i pri zohľadnení námietky žalovaného, ktorá nebola relevantná v rovine zistených pohľadávok, bolo Doplnkom č. 1 k Znaleckému posudku č. 008/2012 v časti III. Záver zhodnotené, že ak by sa riešila suma nie prihlásených, ale suma zistených pohľadávok, čo v konkrétnom prípade zodpovedalo sume 27.623.275,31 Sk, ani vtedy by pri celkovej preukázanej a ustálenej sume hodnoty majetku úpadcu - dlžníka v čase pred uzavretím kúpnych zmlúv v sume 27.420.000,- Sk a pri následnom znížení tejto hodnoty majetku po predaji predmetných hnuteľných vecí o dohodnutú kúpnu cenu hnuteľných vecí v sume 302.337,- Sk, majetok úpadcu - dlžníka nepostačoval na uspokojenie zistenej sumy prihlásených pohľadávok a chýbalo by 6.747,49 Eur.
Výsledky znaleckého dokazovania tak boli podkladom pre vecne správne konštatovanie okresným súdom, že Kúpne zmluvy z 31.08.2007 sú ukracujúce právne úkony podľa § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. a žalobca im preto mohol s úspechom odporovať. Ak okresný súd podľa výsledkov dokazovania určil neúčinnosť týchto právnych úkonov v spojení s povinnosťou žalovaného zaplatiť z titulu neúčinnosti týchto uzavretých kúpnych zmlúv do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu Svetom Metal Factory, s.r.o. sumu 10.035,75 Eur, tak jeho rozhodnutie bolo vecne správne a krajským súdom potvrdené podľa § 219 ods. 1 O.s.p.. V ostatných záveroch okresného súdu, v jeho podrobnostiach krajský súd cez aplikáciu ust. § 219 ods. 2 O.s.p. poukazuje na podrobné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. Dodáva sa k námietke žalovaného ako odvolateľa v podanom odvolaní, v ktorom žalovaný tvrdí, že sa nehodnotil stav majetku dlžníka - úpadcu v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011, že podľa priebehu postupu znaleckého dokazovania znalecká úloha bola zadaná znalcovi v súlade so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/2/2011 zo dňa 11.5.2011. V tomto smere preto odvolanie žalovaného nebolo relevantné. Ak žalovaný v podanom odvolaní poukazuje na dátum 26.9.2007, s ktorým dátumom mal pracovať okresným súdom ustanovený znalec a ktorý žalovaný namieta, že je nesprávnym časovým momentom, ktorý zobral znalec do úvahy, tak krajský súd opätovne konštatuje nedôvodnosť argumentácie žalovaného ako odvolateľa. Tento dátum je dátumom, kedy nastali účinky vyhlásenia konkurzu na majetok označeného úpadcu - dlžníka, čo je skutočnosť, ktorú bolo potrebné brať na zreteľ v súvislosti s posúdením úkonov Kúpnych zmlúv zo dňa 31.08.2007 ako aj vo väzbe k charakteru podanej odporovacej žaloby žalobcom.
Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov žalovaného, preto vo vyvolanom odvolacom konaní podaným odvolaním žalovaného rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.. K odvolacím dôvodom žalovaného a konštatovania ukracujúcich právnych úkonov krajský súd poukazuje aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici, z ktorej rovnako vyplýva, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, t.j. že sa v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. vyžaduje, aby bola ukrátená prihlásená pohľadávka niektorého z veriteľov dlžníka. Musí byť preto prioritne preukázané, že majetok úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, nepostačuje na uspokojenie pohľadávok prihlásených do konkurzu, čo bolo v danej sporovej právnej veci na základe výsledkov dokazovania preukázané, keď podľa znaleckého dokazovania úpadca - dlžník nedisponoval pri predaji hnuteľných vecí na základe Kúpnych zmlúv z 31.08.2007 dostatočným majetkom na uspokojenie prihlásených pohľadávok, ak mu chýbal majetok v hodnote 6.747,49 Eur. (uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 25 CoKR/5/2013 zo dňa 15.5.2013, rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.7.2012, z ktorého rozhodnutia rovnako vyplýva záver, že v prípade odporovania právnym úkonom žalobca musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku, uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 31CoKR/3/2012 zo dňa 14.3.2013, podľa ktorého v prípade ukracujúcich právnych úkonov musí žalobca preukázať, že majetok úpadcu - dlžníka, ktorý zostal po uzatvorení odporujúcich právnych úkonov, nepostačoval na uspokojenie pohľadávok veriteľov,
a ak na preukázanie uvedenej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu žalobca v súvislosti s takouto žalobou pre splnenie dôkaznej povinnosti, navrhol pribratie znalca na ocenenie majetku úpadcu, súd sa s takýmto dôkazom zaoberá, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 275/2013-11 zo dňa 23. mája 2013 za jeho primeraného použitia pri preukázaní ukrátenia). Dokazovanie vykonané pred okresným súdom preukázalo kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a tým bola preukázaná hmotno-právna podmienka vyplývajúca z ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., keď zmenšenie majetku úpadcu - dlžníka podľa znaleckého dokazovania spôsobilo aj ukrátenie prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní. Pokiaľ sa krajský súd v ostatnom stotožňuje s odôvodnením rozsudku okresného súdu viažucom sa k napadnutým výrokom, tak nie je potrebné ani žiaduce v dôvodoch tohto rozhodnutia zopakovať tie skutkové a právne zistenia, ktoré už uviedol ako vecne správne z pohľadu Krajského súdu Žilina okresný súd vo svojom rozhodnutí a je postačujúce na ne odkázať. (§ 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005)
Z dôvodu, že okresný súd pri trovách súdneho konania aplikoval ust. § 151 ods. 3 O.s.p., Krajský súd v Žiline ako súd odvolací podľa § 224 ods. 4 O.s.p. vo výroku svojho rozsudku vyslovil, že o trovách tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.