Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/52/2024

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej aj JUDr. Danice Kočičkovej ako členiek senátu, v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X. XXXXXXX XXXX, bytom B. XXX/X, XXX XX C., zastúpený JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom AK Partizánska 197, 981 01 Hnúšťa, proti druhej strane sporu: Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. E., súpisné číslo XXX, XXX XX C., zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom: Mestský bytový podnik Hnúšťa s.r.o., so sídlom Hlavná 378, 981 01 Hnúšťa, IČO: 36 039 012, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, za účasti intervenienta: Aukčná spoločnosť Slovakia, s.r.o., Letná 40, 040 01 Košice, IČO: 52 617 840, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní druhej strany sporu a intervenienta proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. -27 zo dňa 7. marca 2024, takto

rozhodol:

I. Uznesenie súdu prvej inštancie v prvej výrokovej vete, ktorou okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v druhej výrokovej vete, ktorou okresný súd navrhovateľovi uložil povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej, z r u š u j e.

III. Druhá strana sporu a intervenient m a j ú proti navrhovateľovi nárok na náhradu trov prvoinstančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%, ktoré im je navrhovateľ p o v i n n ý zaplatiť v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o ich výške.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. -27 zo dňa 7. marca 2024 (ďalej len „napadnuté uznesenie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) rozhodol nasledovne: Súd nariaďuje neodkladné opatrenie tohto znenia: 1. Ukladá sa navrhovateľovi dražby – Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. E., súp. č. 216, 981 01 Hnúšťa v zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom: Mestský bytový podnik Hnúšťa, s. r. o. so sídlom Hlavná 378, 981 01 Hnúšťa, aby sa zdržal výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a kat. úz. C. ako byt č. 22 na 4. poschodí, vchod č. 30 v bytovom dome, súp. č. 216 v 25 b. j., Clementisa na pozemku CKN parc. č. XXXX/X (v uzn. OS: 1770/3), zast. plocha a nádvorie vo výmere 496 m2 spolu s podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckom podiele k pozemku v 10414/189859-ín pod B:26 v podiele 1/1 titulom ťarchy záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ako i spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstva i k pozemku zastavaného domom v zmysle

2. Súd ukladá žalobcovi podať žalobu vo veci samej na upustenie od výkonu dobrovoľnej dražby do 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. 3. Súd priznáva navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnej uplatnenej výške.

1.1 Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že navrhovateľ sa s poukazom na ustanovenie a (ďalej len „“) domáhal nariadenia neodkladného opatrenia v znení tak, ako vyplýva z výrokovej časti napadnutého uznesenia. V návrhu navrhovateľ uviedol, že je vlastníkom bytu, zapísanom na liste vlastníctva číslo XXXX pre k.ú. C. ako byt č. 22 na 4. poschodí, vchod č. 30, bytovom dome súpisné číslo 2015 v 25 b. j. Clementisa na pozemku CKN parcelné číslo XXXX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 496 m2 a spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastníckeho podielu k pozemku. Navrhovateľovi bolo dňa 09.02.2024 doručené oznámenie o dražbe dražobníka Aukčná spoločnosť Slovakia, s.r.o., podľa ktorého sa má 11.03.2024 konať dražba, predmetom ktorej sú aj nehnuteľnosti navrhovateľa. Navrhovateľom dražby sú D. F. G. H. B. D. F. A. H. I. D. E., súpisné číslo XXX, C., ktorí sú zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom J. F. B. C., K.. Pre navrhovateľa z oznámenia o dražbe nevyplýva vyhlásenie navrhovateľa dražby, pre akú pohľadávku bol návrh na vykonanie dražby podaný; pohľadávka by mala predstavovať sumu 2.403,13 Eur. Z oznámenia o dražbe zároveň nevyplýva, či vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome kvalifikovaným spôsobom rozhodli o súhlase správcovi na podanie návrhu na vykonanie dražby. Všeobecná hodnota predmetu dražby podľa znaleckého posudku by mala byť 41.800,-Eur. Navrhovateľ uviedol, že pohľadávka evidovaná správcom bytového domu bola v čase doručenia oznámenia o vykonaní dražby dôvodná; v záujme upustenia od výkonu dražby navrhovateľ dňa 26.02.2024 správcovi bytového domu zaplatil sumu 900,-Eur ako časť pohľadávky, pre ktorú by mala byť dobrovoľná dražba vykonaná. Navrhovateľ uviedol, že správcu bytového domu požiadal o možnosť uzatvorenia dohody o splatení pohľadávky, pre ktorú je navrhovaný výkon dobrovoľnej dražby takým spôsobom, aby pohľadávka bola uspokojená do 30. júna 2024 a požiadal ho o podanie návrhu na upustenie od vykonania dobrovoľnej dražby z dôvodu, že v súčasnosti nemá dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie svojho záväzku s príslušenstvom vrátane vyčíslených nákladov dražby dražobníkom. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že vykonaním dražby by došlo k ťažko zvrátiteľnému stavu, ktorý by predpokladal ďalšie súdne konania; existenciu bezprostredne hroziacej ujmy preukazoval tým, že hrozí strata jeho jediného majetku. Úspešne vykonanou dražbou by stratil nehnuteľnosť ako svoje obydlie a prišiel by o základnú životnú potrebu. V návrhu napokon uviedol, že navrhovateľ dražby by vykonanou dražbou prostredníctvom dražobnej spoločnosti nerešpektoval primeranosť vo svojom postupe aj napriek tomu, že svoj záväzok má záujem uspokojiť. Navrhovateľ má vedomosť o tom, že výška pohľadávky s príslušenstvom by mala dosahovať ku dňu doručenia oznámenia o dražbe sumu najmenej 2.000,-Eur; on v dobrej viere uhradil časť pohľadávky v sume 900,-Eur. Má tak za to, že v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pohľadávka nedosahuje sumu stanovenú v o dobrovoľných dražbách (ďalej len „“ alebo „Zákon o dobrovoľných dražbách“). Na základe uvedeného uzavrel, že v takomto prípade by bol výkon dražby v rozpore s ustanovením vzhľadom na hrubý nepomer pohľadávky navrhovateľa dražby a hodnoty zálohu. Návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome by bol v rozpore s ustanovením zákona číslo o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „“ alebo „Zákon o vlastníctve bytov“).

1.2 Súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z návrhu, listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to z čiastočného výpisu z listu vlastníctva XXXX pre k. ú. C., oznámenia o dražbe, znaleckého posudku číslo 4/2024 znalca Ing. Miroslava Vaška, oznámenia o výške pohľadávky, dokladu o zaplatení časti pohľadávky - kópie poštového poukazu a podania J. F. B. C., K.. Aplikoval ustanovenia až 4, , , , ; a .

1.3 Aplikujúc vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov okresný súd mal za to, že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Zároveň mal za preukázané, že je daná potreba neodkladnej dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu; navrhovateľom opísané skutočnosti hodnoverne osvedčujú dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Uviedol skutkové zistenia, ktoré zistil z predložených listinných dôkazov o tom, že 11.03.2024 sa má konať dražba bytu, ktorého vlastníkom je navrhovateľ; ustálil navrhovateľa dražby a dražobnú spoločnosť, ktorá má dražbu

realizovať. Pre okresný súd z predložených dôkazov vyplynula všeobecná cena predmetu dražby (41.800,-Eur); zároveň obsah oznámenia o dražbe obsahujúci spôsob zloženia dražobnej zábezpeky, doklady preukazujúce zloženie dražobnej zábezpeky, lehotu na zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob úhrady ceny dosiahnutej vydražením, iné organizačné opatrenia a spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu dražby. Obsahom oznámenia o dražbe sú tiež podmienky odovzdania predmetu dražby. Vo vzťahu k oznámeniu o dražbe okresný súd uzavrel, že z neho nevyplýva vyhlásenie navrhovateľa dražby, pre akú pohľadávku bol návrh na vykonanie dražby podaný a nevyplýva z neho ani to, či vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome kvalifikovaným spôsobom rozhodli o súhlase správcu na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Okresný súd sa oboznámil s vyčíslením pohľadávky, pre ktorú bol návrh na vykonanie dražby podaný, z ktorého vyplýva, že ide o pohľadávku v sume 2.403,13 Eur + náklady výkonu záložného práva, odmena dražobníka a náklady na prípravu dražby. Navrhovateľ osvedčil, že 26.02.2024 zaplatil správcovi bytového domu sumu 900,-Eur ako časť pohľadávky, pre ktorú by mala byť dobrovoľná dražba vykonaná.

1.4 Na základe navrhovateľom označeného stavu mal okresný súd za to, že sú splnené predpoklady pre potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi navrhovateľom a druhou stranou sporu; ustálil, že dražobníci majú povinnosť postupovať v súlade so zákonom, ale aj primerane v súlade s dobrými mravmi. Dražobník nerešpektoval primeranosť svojho postupu napriek skutočnosti, že navrhovateľ má záujem svoju pohľadávku uspokojiť. Po uhradení časti pohľadávky v sume 900,-Eur pohľadávka veriteľa nedosahovala sumu najmenej 2 000,-Eur. Okresný súd tak mal za to, že návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je v rozpore s ustanovením ; výkon dražby by bol v rozpore s ustanovením vzhľadom na nepomer pohľadávky navrhovateľa a hodnotu zálohu.

1.5 Okresný súd s poukazom na ustanovenie uložil navrhovateľovi povinnosť podať v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia žalobu vo veci samej. Bolo tak z dôvodu, že len neodkladným opatrením nie je možné dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu. 1.6 Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval ustanovenie a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške vzhľadom na jeho úspech vo veci.

2. Proti uzneseniu okresného súdu, ktorým nariadil neodkladné opatrenie, podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie druhá strana sporu, Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. E., súpisné číslo XXX, zastúpení správcom J. F. B. C., K. (ďalej aj „odvolateľ“). Odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne alternatívne, aby návrh v celom rozsahu zamietol a priznal druhej strane sporu nárok na náhradu trov konania. Uplatnil odvolacie dôvody uvedené v , , , , , , tvrdil tak, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

2.1 Odvolateľ mal za to, že napadnuté rozhodnutie oresného súdu je nezákonné aj z dôvodu, že vyhlásenie navrhovateľa dražby o výške pohľadávky a ani údaj o kvalifikovanom spôsobe rozhodnutia o súhlase správcovi na podanie návrhu na vykonanie dražby nie sú náležitosťami oznámenia o vykonaní dražby v zmysle ustanovenia . Zdôraznil, že náležitosti oznámenia o dražbe sa týkajú predovšetkým vykonania dražby a nie náležitostí pohľadávky a jej realizácie zo strany záložného veriteľa; je nelogické, ale aj protiprávne zverejňovať údaje, ktorými je výška existencie dlhu dlžníka; zverejnenie dlhu nevyžaduje a možnosť žalovať vykonanie dražby žalobou o jej neplatnosť. Uvedenie iných skutočností ako náležitosti v zmysle zákona číslo by bolo nelogické a požiadavka navrhovateľa a súdu prvej inštancie je tak nezákonná. Na zákonné požiadavky a právnu skutočnosť týkajúcu sa náležitostí oznámenia o dražbe okresný súd v napadnutom uznesení nereflektoval.

2.2 Pokiaľ ide o samotnú pohľadávku, samotný žalobca priznal splnenie zákonnej podmienky o výške pohľadávky vo výške presahujúcej 2.000,-Eur, a teda vo výške vyžadovanej . Jedným z dôvodov vydania napadnutého uznesenia bolo svojvoľné poníženie pohľadávky bez súhlasu záložného veriteľa, ako žalobca uvádza vo výške 900,-Eur. Od dražby je pritom možné upustiť len v zákonom stanovených dôvodoch v zmysle ustanovenia V danom prípade však vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo jeden a trištvrte roka výkonu záložného práva a k vydaniu napadnutého uznesenia došlo 5 dní pred konaním dražby po tri a pol mesačnej realizácii úkonov prípravy a organizovania dobrovoľnej dražby. Odvolateľ poukázal na správanie navrhovateľa, ktorý bez akejkoľvek komunikácie ponechával svoj dlh narastať nielen o istinu, ale aj o jej príslušenstvo a náklady súvisiace s výkonom záložného práva.

2.3 Ak by hypoteticky prichádzalo do úvahy upustenie od dražby, navrhovateľ by musel splniť nielen celkovú výšku pohľadávky, ale aj jej príslušenstvo a náklady dražby. Tieto atribúty splnené neboli, a to nielen v splatení pohľadávky, ale ani v splatení nákladov dražby. Navrhovateľ je v zmysle ustanovení povinný strpieť výkon záložného práva; postup žalobcu je odlišný ako vyžadovaný zákonom. Záložný veriteľ žiada úhradu celej pohľadávky a jej príslušenstva, ako aj úhradu účelne vynaložených nákladov spojených s výkonom záložného práva. Tieto náklady boli navrhovateľovi vyčíslené zo strany dražobníka ku dňu 19.02.2024.

2.4 Odvolateľ poukázal na účel dražby, ktorým je realizácia záložného práva slúžiaca k uspokojeniu pohľadávky zákonným spôsobom, keď pohľadávka nie je uspokojená riadne a včas. Argumentácia súdu prvej inštancie o hrubom nepomere hodnoty predmetu dražby s výškou pohľadávky neobstojí, v takom prípade by zákonné limity uvedené v boli zbytočné. Navyše navrhovateľ si svoje povinnosti neplnil minimálne 2 roky. S uvedeným súvisí aj nedôvodnosť vydaného neodkladného opatrenia, nakoľko nemohlo byť s poukázaním na dvojročné omeškanie s plnením povinností navrhovateľa považované ako bezprostredné ohrozenie jeho práv. Navyše vzhľadom k zmierlivému spôsobu realizácie vysporiadanie vzťahov medzi navrhovateľom dražby a navrhovateľom mu bolo ešte dňa 11.12.2023 zaslané oznámenie o zmene podmienok výkonu záložného práva. S poukazom na závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky II. ÚS/250/2011 z 08.12.2011 odvolateľ tvrdil, že výkon dražby je možný bez indikácie výšky pohľadávky. Súd prvej inštancie sa iba imaginárne odvoláva a posudzuje primeranosť pohľadávky a hodnoty pri speňažovaní majetku; toto posudzovanie nebolo vykonané zo strany súdu ani fakticky; poškodenými v danom konaní sú záložní veritelia, nie žalobca. Nezákonnou ingerenciou súdu došlo k nepomeru a zvýhodneniu práv žalobcu voči ďalším vlastníkom bytov, ktorí ich znášajú a budú musieť ďalej znášať. Ignorácia záložného veriteľa nie je dôvodom ospravedlnenia neplatenia plnení spojených s užívaním bytu a preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, respektíve vyhodnotenia nezákonnosti jeho konania ako dôvod k neuspokojeniu pohľadávky veriteľa.

2.5 Odvolateľ tvrdil, že navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol označenie strán napriek skutočnosti, že pasívna legitimácia osôb, proti ktorým návrh smeruje, je odvodená od legitimácie vlastníkov bytov a nebytových priestorov konkrétneho bytového domu. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu Trnava sp. zn. a tvrdil, že osoby, proti ktorým návrh smeruje, nemohli byť označené len ako „vlastníci bytov a nebytových priestorov“, ale ich údaje priamo vyplývajú z listu vlastníctva. Absencia náležitostí mala mať za následok odmietnutie žaloby. Ďalšou odvolacou argumentáciou bolo tvrdenie, že v napadnutom rozhodnutí absentuje náznak dočasného riešenia pomerov medzi stranami a neúmerným spôsobom zasahuje do práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Absolútnym spôsobom chráni navrhovateľa pred možnosťou výkonu záložného práva. Neprimeraným spôsobom tak zvýhodňuje navrhovateľa voči ostatným vlastníkom bytov a nebytových priestorov bez akejkoľvek právnej relevancie. Odvolateľ poukázal na závery rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. zo dňa 19.06.2018. Zdôraznil, že napadnutým rozhodnutím nebolo zrušené rozhodnutie Vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. E. XXX D. C. o uspokojení svojej pohľadávky vedenej voči navrhovateľovi a takéto rozhodnutie by bolo možné zrušiť len postupom v zmysle . Takýto postup je možné uplatniť iba v objektívnej trojmesačnej hmotnoprávnej lehote, ktorá spôsobila preklúziu práva. Z uvedeného dôvodu je namieste prihliadnuť na rozhodnutie vlastníkov, ako právoplatné s právnymi účinkami, ktoré nie je zrušiteľné bez právneho dôvodu súdom. V danom smere je postup súdu pri vydaní napadnutého neodkladného opatrenia k obsahu a rozsahu, v akom je v ňom uvedené ultra vires, keďže ani súd nemôže zmeniť rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

2.6 Ak okresný súd druhou výrokovou vetou zaviazal navrhovateľa k povinnosti podať v lehote 30 dní žalobu na upustenie od vykonania dobrovoľnej dražby, ide o uloženie povinnosti, nemajúce oporu v zákone ani v samotnom právnom stave s poukazom na vykonateľnosť doručeného uznesenia, a na základe ktorého je dražobník povinný od dražby upustiť. Podanie takejto žaloby zo strany navrhovateľa by bolo konaním ad absurdum, keďže dôvody na vykonanie dobrovoľnej dražby až do okamihu právoplatného rozhodnutia o odvolaní voči napadnutému uzneseniu nastali u dražobníka okamihom doručenia tohto uznesenia.

2.7 Odvolateľ tvrdil, že súd prvej inštancie nevyhodnotil všetky dostupné informácie a odvolateľovi ani dôkazy neboli doručené. Takýmto postupom okresný súd odvolateľovi znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napokon tvrdil, že žalobca neuviedol všetky skutočnosti tak, ako vyžaduje zákon, ktorý vyžaduje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových tvrdení. Napokon namietal arbitrárnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie.

3. Do konania z vlastnej iniciatívy vstúpil ako intervenient Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o. a zároveň uvedeným podaním podal voči napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie odvolanie. Navrhol, aby súd pripustil jeho vstup ako intervenienta na strane žalovaných do konania. Tvrdil, že má právny záujem na výsledku sporu, nakoľko v dôsledku negatívneho výsledku konania o nariadení neodkladného opatrenia by mu bola spôsobená finančná strata za poskytnuté služby v rámci realizácie administratívnych úkonov výkonu záložného práva, ako aj nákladov dražby a zároveň plnení, ktoré navrhovateľ je a aj bol povinný v zmysle ustanovení povinný znášať.

3.1 Pokiaľ ide o podané odvolanie, v podstatných otázkach je zhodné s odvolaním druhej strany sporu (odvolateľa); intervenient navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietne, eventuálne, aby napadnuté uznesenie zmenil, návrh zamietol a intervenientovi priznal náhradu trov konania. V zásade je zhodná aj námietka intervenienta, pokiaľ ide o výčitku navrhovateľa a súdu prvej inštancie o absencii vyhlásenia navrhovateľa dražby o výške pohľadávky a údaja o kvalifikovanom spôsobe rozhodnutia o súhlase správcu na podanie návrhu na vykonanie dražby, ktoré však nie sú zákonnými náležitosťami oznámenia o dražbe.

3.2 V zhode s odvolateľom intervenient poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v návrhu priznal splnenie zákonnej podmienky a existenciu pohľadávky vo výške presahujúcej 2.000,- Eur; jedným z dôvodov vydania napadnutého uznesenia bolo svojvoľné poníženie pohľadávky bez súhlasu záložného veriteľa zo strany navrhovateľa, ako on sám uvádza vo výške 900,-Eur. Od dražby však je možné upustiť len z dôvodov uvedených v ustanovení ; v čase vydania napadnutého uznesenia výkon záložného práva trval približne jeden a trištvrte roka. Napriek tomu k vydaniu napadnutého rozhodnutia došlo 5 dní pred konaním plánovanej dražby a po tri a pol mesačnej realizácii úkonov prípravy a organizovania dobrovoľnej dražby. Aj ostatná argumentácia v tomto smere je zhodná s argumentáciou odvolateľa; intervenient namietal, že nedošlo k úhrade celkovej výšky pohľadávky, a teda aj príslušenstva a nákladov dražby.

3.3 Intervenient namietal, že nie je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov; pod pojmom bezodkladnosť intervenient chápe krátkosť času, zo zákonných dôvodov, ktoré však nemožno konštatovať v prejednávanej veci. Navrhovateľ sám uviedol, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva je aj na dotknutom liste vlastníctva zapísané od 19.08.2022; rozhodnutie súdu prvej inštancie je tak vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa, že by prišiel o obydlie, nakoľko zo strany intervenienta mu boli zasielané písomnosti do vlastných rúk aj na adresu B. XXX D. C., kde listiny boli aj preberané. Súd prvej inštancie bezdôvodne negoval právny inštitút záložného práva, ako aj inštitút výkonu dobrovoľnej dražby, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu.

3.4 Aj v ďalšom je argumentácia intervenienta totožná, ako odvolateľa; intervenient rovnako uviedol argumentáciu vo vzťahu k potrebe návrh odmietnuť z dôvodu absencie správneho označenia strán. Rovnako zdôraznil, že v napadnutom rozhodnutí absentuje akýkoľvek náznak dočasného riešenia pomerov medzi stranami a v ďalšom neúmernom zásahu do práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Taktiež tvrdil, že napadnutým rozhodnutím nebolo zrušené rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. E. XXX D. C.; takéto rozhodnutie vlastníkov

bytov a nebytových priestorov možno zrušiť len postupom podľa . Rozhodnutie vlastníkov bytov v bytovom dome je tak právoplatné s právnymi účinkami, ktoré nie je bez právneho dôvodu zrušiteľné súdom. V ostatnom je argumentácia intervenienta zhodná s argumentáciou osoby, proti ktorej návrh smeruje.

4. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení rozporoval tvrdenia odvolateľa, že k žiadnej komunikácii smerujúcej k vyriešeniu situácie nedošlo. Odpoveď Vlastníkov bytov a nebytových priestorov žiadnym spôsobom neriešila predmet v žiadosti, a teda konkretizáciu pohľadávky odvolateľa a zároveň nákladov dražby. Aj z uvedeného dôvodu odvolateľa opakovane požiadal, aby mu údaje konkretizoval. Podaním z 25.03.2024 mu oznámil len celú sumu pohľadávky, ktorú by mal uhradiť bez konkretizácie jednotlivých súčastí pohľadávky. Uvedená suma je v konečnom dôsledku iná, ako mu oznámil dražobník v oznámení. Zvýraznil svoj záujem záväzok splniť, čo preukázal už tým, že časť pohľadávky uhradil ešte 26.02.2024. Rozdiel pohľadávky navrhovateľa dražby doplatil 02.04.2024 poštovým peňažným poukazom na adresu odvolateľa. Pri jeho osobnej návšteve v sídle odvolateľa mu neboli oznámené konkrétne údaje, kde by mohol svoj záväzok voči navrhovateľovi dražby splniť.

4.1 Pokiaľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tvrdil, že práve vydaním neodkladného opatrenia sa môže predísť konaniu o neplatnosť dražby a predísť tomu, aby bol nezákonne zbavený vlastníckeho práva k bytu, a to z dôvodov, ktoré v návrhu uviedol, a na ktoré správne poukázal aj okresný súd. Ani v odvolaní nedokazuje, ako navrhovateľ dražby urobil vyhlásenie o výške pohľadávky a zároveň, či vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome rozhodli o udelení súhlasu správcovi na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu vo vlastníctve navrhovateľa. Tvrdenie bez toho, aby odvolateľ preukázal opak, nie je možné považovať za dôkaz opaku.

4.2 Navrhovateľ uviedol, že v jeho podaní navrhovateľovi dražby mu oznámil, že do otvorenia dražby nie je schopný splniť výšku záväzku vrátane nákladov dražby tak, aby bolo možné od dražby upustiť. Keďže navrhovateľ mu žiadnu odpoveď nedal, v záujme ochrany svojho vlastníckeho práva podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o zverejnenie oznámenia o dražbe, toto malo za následok aj tú skutočnosť, že záložný veriteľ Československá obchodná banka a.s. ho vyzval na doplnenie zabezpečenia úveru.

4.3 Navrhovateľ uviedol, že mu nie je zrejmé, na základe akej skutočnosti odvolateľ tvrdí, že vo svojom návrhu neuviedol označenie strán, a preto je dôvod na odmietnutie jeho návrhu. V ostatnom sa stotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie.

4.4 Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil. Pripojil listinu označenú ako opakovaná žiadosť zo dňa 20. marca 2024, odpoveď na žiadosť F. B. C. zo dňa 08.03.2024, taktiež pripojil výzvu na doplnenie zabezpečenia a oznámenie zo strany Československá obchodná banka zo dňa 07.03.2024; pripojil aj fotokópiu poštovej poukážky na sumu 1.550,- Eur s adresátom Mestský bytový podnik Hnúšťa.

5. Odvolateľ v písomnom vyjadrení zotrval na podanom odvolaní a dôvodoch v ňom uvedených. Zdôraznil, že navrhovateľ o existencii pohľadávky vedel minimálne od 19.08.2022, kedy bolo na list vlastníctva zapísané oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe. O výške pohľadávky navrhovateľ vedel aj z oznámenia o začatí výkonu záložného práva, ktoré mu bolo doručené do vlastných rúk dňa 19.08.2022, ako aj z oznámenia o zmene podmienok výkonu záložného práva, ktoré mu bolo doručené dňa 11.12.2023. Z tohto oznámenia je zrejmá ako výška pohľadávky, tak aj spôsob uspokojenia. Po dobu 16 mesiacov tak bol navrhovateľ absolútne nečinný, nezačal konať s cieľom vysporiadania pohľadávky a naďalej neplnil svoje povinnosti vyplývajúce zo .

5.1 Navrhovateľ zároveň súdu uviedol nepravdivé skutočnosti týkajúce sa jeho obydlia, pričom je zrejmé, že navrhovateľ nemá a v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal trvalý pobyt v nehnuteľnosti, ktorá je predmetom dražby. Odvolateľ zdôraznil, že vlastníctvo nie je obsahovo totožné s trvalým pobytom a vzťahom k obydliu; nejde o totožný rozsah pomeru k nehnuteľnosti, kde podľa listu vlastníctva tieto priestory môže osoba vlastniť a užívať ich nemusí.

5.2 Odvolateľ tiež zdôraznil, že tvrdenie navrhovateľa o nevedomosti výšky pohľadávky s príslušenstvom a nákladmi dražby je nepravdivé, čo preukazoval elektronickou komunikáciou medzi dražobníkom a právnym zástupcom navrhovateľa zo dňa 19.02.2024. Pokiaľ ide o platbu navrhovateľovi dražby, k tejto došlo svojvoľne bez dohody so záložným veriteľom. Táto platba nebola žiadnym spôsobom špecifikovaná, nereflektovala na právny stav, nekorešpondovala so žiadnou platbou a v danom stave konania platba bola v rozpore so zákonom, keď by čiastočne ponížila výšku pohľadávky, pre ktorú bol začatý výkon záložného práva. Uvedené by malo za následok absolútnu ignoráciu inštitútu záložného práva zriadeného na základe zákona. Komunikáciu doloženú navrhovateľom ex post po vydaní napadnutého rozhodnutia okresného súdu, odvolateľ vnímal ako manipuláciu v snahe zhojiť porušenia zákona zo strany navrhovateľa. Navyše skutočnosti, ktoré nastali v dôsledku konania po vydaní rozhodnutia v zmysle ust. , nie sú a nemôžu byť predmetom posudzovania, keďže pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

5.3 Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva v snahe predísť konaniu o určenie neplatnosti dražby, uvedená argumentácia je irelevantná. Takéto skutočnosti osvedčené neboli, tvrdenia navrhovateľa vychádzajú z jeho vlastných fabulácií a taktiež nesprávneho právneho posúdenia.

5.4 Ak sa navrhovateľ odvoláva na postup iného záložného veriteľa, táto otázka je pre odvolateľa a intervenienta irelevantná.

5.5 Ak navrhovateľ hovorí o doplatení pohľadávky dňa 02.04.2024, toto nekorešponduje so skutočnosťou, je nepravdivé. Pohľadávka veriteľa bola navýšená o príslušenstvo, ktorého právny dôvod je v príprave a organizovaní dobrovoľnej dražby, ku ktorej došlo v dôsledku nekonania navrhovateľa a ktoré zapríčinil on sám. Odvolateľ definoval náklady dražby v zmysle .

6. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

7. Po predložení veci krajskému súdu súdom prvej inštancie dňa 7. júna 2024, krajský súd ako súd odvolací ( ), vec preskúmal v rozsahu určenom , bez nariadenia pojednávania ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol; odvolací súd zároveň zrušil napadnuté rozhodnutie v časti uloženia povinnosti podať žalobu vo veci samej a rozhodol o náhrade trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

7.1 Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

8. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného a intervenienta; z dôvodu, že je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný ( ), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie ( ).

9. Pred vecným preskúmaním napadnutého uznesenia okresného súdu sa odvolací súd zaoberal procesnými otázkami súvisiacimi s odvolaním dražobnej spoločnosti, ktorá podaním vstúpila do konania a rovnakým podaním podala odvolanie voči uzneseniu okresného súdu a zároveň navrhla, aby súd pripustil jej vstup do konania ako intervenienta na druhej strane sporu. Zároveň sa zaoberal intervenientom a odvolateľom nastolenou otázkou nesprávneho označenia strán sporu pokiaľ ide o Vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. E., súpisné číslo XXX, C., ktorí majú byť zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom J. F. B. C. K..

9.1 Pokiaľ ide o intervenienta, tento vstupuje do konania z vlastného podnetu alebo na základe oznámenia o spore písomným podaním; vstup intervenienta do konania je prípustný počas celého konania (, ). Postup súdu po vstupe intervenienta do konania spočíva v oznámení tejto skutočnosti stranám sporu; súd je povinný o vstupe intervenienta do konania strany sporu informovať. Intervencia vzniká už samotným oznámením vstupu do konania; zaniká rozhodnutím súdu o tom, že vstup intervenienta nie je prípustný, prípadne právoplatným skončením konania, do ktorého

intervenient vstúpil. Po vstupe intervenienta do konania pred právoplatným skončením sporu je tak jediným dôvodom zániku intervencie rozhodnutie súdu podľa ustanovenia , podľa ktorého súd na návrh rozhodne, či je vstup intervenienta prípustný.

9.1.1 Ako uvádza komentár k (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1540 s., str. 278) po vstupe intervenienta do konania môže žalobca alebo žalovaný podať návrh, aby súd rozhodol, že vstup intervenienta nie je prípustný. Prípustnosť vstupu intervenienta skúma súd výlučne na návrh; súd nemôže vylúčiť intervenienta z konania ex offo, a to ani vtedy, ak jeho právny záujem na výsledku konania absentuje.

9.1.2 Z obsahu spisu vyplýva, že obchodná spoločnosť Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o., so sídlom v Košiciach, IČO: 52 617 840 podaním doručeným okresnému súdu dňa 2.4.2024 (po vydaní napadnutého uznesenia) podľa jeho obsahu oznámila vstup do konania na strane druhej strany sporu. Nebol dôvod žiadať, aby odvolací súd takémuto návrhu vyhovel; intervencia vzniká na základe samotného podania, ktorým intervenient vstupuje do konania; vstup intervenienta do konania je prípustný počas celého konania (vrátane odvolacieho konania). nevylučuje, aby do konania tretia strana vstúpila opätovne, aj keď bolo pred tým rozhodnuté na návrh strany sporu, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný. Podanie tretej osoby (Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o.) bolo súdom prvej inštancie doručované navrhovateľovi i druhej strane sporu. Aj keď zo strany súdu prvej inštancie absentuje výslovné oznámenie vstupu intervenienta do konania stranám sporu, podstatné je, že strany sporu mali možnosť sa k obsahu podania vyjadriť; návrh na postup podľa ustanovenia nebol podaný. Odvolací súd tak nemal možnosť rozhodovať o tom, či vstup intervenienta do konania je prípustný alebo nie; absentuje prvá podmienka skúmania prípustnosti vstupu intervenienta do konania – návrh strany sporu, že vstup intervenienta do konania nie je prípustný. Odvolací súd tak konal so spoločnosťou Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o. ako intervenientom.

9.2 K tvrdenému nesprávnemu označeniu druhej strany sporu, ktorá by podľa druhej strany sporu a intervenienta mala byť dôvodom pre odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd uvádza nasledovné:

9.2.1 K otázke procesného postavenia spoločenstva (prípadne správcu) v sporovom konaní sa vyjadril vo viacerých rozhodnutiach Ústavný súd Slovenskej republiky. V uznesení sp.zn. -12 zo dňa 29. októbra 2019 konajúc o sťažnosti obchodnej spoločnosti Prima banka Slovensko a.s. ústavný súd ponúkol historický pohľad na otázku zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v súdnych konaniach. Poukázal na skutočnosť, že až do novely mohol správca v zastúpení vlastníkov bytov a nebytových priestorov uplatniť ich práva na súde len vtedy, ak mu takéto právo vyplynulo zo zmluvy o výkone správy. Od 1.7.2004 bol správca oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene na účet vlastníkov vymáhať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Ak teda začalo súdne konanie pred 1.7.2004, v ktorom bol žalobca označený ako správca a súd žalobu zatiaľ nezamietol z dôvodu nedostatku aktívnej legitimácie, od 1.7.2004 už tak nemohol urobiť v dôsledku zmeny právnej úpravy; počas účinnosti tejto právnej úpravy konal správca ako nepriamy zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, správu bytového domu vykonával samostatne na účet vlastníkov, no vo svojom mene. Novelizácia súvisela s oprávnením správcu konať pri správe domu v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov; od účinnosti uvedenej novely správca vystupoval ako priamy zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorý koná v ich mene a na ich účet. Z uvedeného vyplýva, že aj zmluvy súvisiace s výkonom správy bytového domu na základe tohto zákonného splnomocnenia uzatváral zástupca vlastníkov v mene vlastníkov a na ich účet. Plnenia zo zmlúv neboli poskytované správcovi, ale samotným vlastníkom, zmluvu však za všetkých vlastníkov fyzicky podpisoval správca. Touto novelou zároveň zákonodarca do právnej úpravy výslovne zakotvil oprávnenie správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov na súde, a to práve v ustanovení . Všeobecné súdy v tomto období akceptovali žaloby podané ako správcom ako žalobcom, ktorý konal ako zákonný zástupca vlastníkov bytov a nebytových priestorov.

9.2.2 Ústavný súd v citovanom rozhodnutí () ustálil, že zastúpenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom je totiž priamym zákonným zastúpením sui generis. Nejde totiž

o zákonné zastúpenie osôb, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony. Zákonná úprava priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom aj v konaní pred súdom teda neznamená, že by si svoje práva na súde nemohli hájiť aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov.

9.2.3 K otázke aktívnej vecnej legitimácie správcu (spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov) sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. -44 zo dňa 20. februára 2020. Aj keď v tomto a aj vyššie citovanom rozhodnutí ústavný súd posudzoval právne a skutkovo inú situáciu, nemožno opomenúť, že v konaniach o sťažnostiach uzavrel, že aktívnu vecnú legitimáciu má ako správca (spoločenstvo), tak aj samotní vlastníci bytov a nebytových priestorov. Ústavný súd výslovne uviedol, že predmetnou zmenou právnej úpravy len došlo k zmene postavenia správcu ako zákonného zástupcu vlastníkov z priameho zástupcu na nepriameho zástupcu vlastníkov bytov. Inými slovami, došlo len k prechodu procesného oprávnenia si úspešne tento hmotnoprávny nárok uplatňovať za vlastníkov bytov na správcu. To však neznamená, že vlastníkov bytov po účinnosti novely už nemožno považovať v zmysle hmotného práva za aktívne vecne legitimovaných v predmetnom spore...., ... z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako aj správcu v posudzovanej veci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene.

9.2.4 Ak právna teória vo všeobecnosti rozlišuje nepriame zastúpenie (zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje vlastné vyhlásenie vôle vo svojom mene na cudzí účet) a priame zastúpenie (zástupca vo vzťahu k tretej osobe uskutočňuje svoje vlastné vyhlásenie vôle v mene a na účet zastúpeného), v prípade spoločenstvo vykonáva správu v mene a na účet vlastníkov; zastupovanie vlastníkov spoločenstvom (správcom) definujú ustanovenia , , ktoré nahradili pôvodné ustanovenie . Postavenie správcu vo vzťahu k právnym úkonom a v konaní pred súdom je rozdielne; pri právnych úkonoch konajú spoločenstvo a správca navonok ako priami zástupcovia vlastníkov, v konaní pred súdom voči tretím osobám alebo samotným vlastníkom podľa konajú vo vlastnom mene a na účet vlastníkov ako nepriamy zástupca; spoločenstvo tak má aktívnu legitimáciu. Výnimkou zo zásady nepriameho zastúpenia sú prípady, kedy spoločenstvo (správca) bude pred súdom zastupovať a konať v mene a na účet vlastníkov, ide o výnimky v zmysle ustanovenia zákona č v prípade zastupovania vlastníkov, proti ktorým smeruje návrh na začatie konania podaný prehlasovaným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome, návrh na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome alebo zastupovania vlastníka (vlastníkov), ktorí sa domáhajú úhrady dlhu alebo plnenia inej povinnosti vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru v dome.

9.2.5 Pokiaľ ide o podanie návrhu na začatie konania o zdržanie sa výkonu záložného práva alebo zákaz výkonu záložného práva podaný iným vlastníkom bytu (ako je tomu v prejednávanej veci), ide o návrh v zmysle ustanovenia os.8 písm.a) ; je zrejmé, že v tomto prípade sú pasívne vecne legitimovaní vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Účelom už citovanej novely nebolo zmeniť princíp priameho zastúpenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov správcom, ale uľahčenie situácie vlastníkovi bytu. Aj z uvedeného dôvodu v sporoch podľa ustanovenia tak vlastník bytu nemusí vymenovať všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale postačí, ak v žalobe (návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) uvedie, že pasívne vecne legitimovaní sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v konkrétnom dome a uvedie, že zo zákona koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov správca.

9.2.6 S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia a právne závery vyšších súdnych autorít odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľom označená druhá strana sporu je dostatočne označená strana sporu: vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici D. E., súpisné číslo XXX, XXX XX C., zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom: J. F. B. C. K. so sídlom C. XXX, XXX XX C., IČO: 36 039 012 je pasívne vecne legitimovaným a správne označeným vo vzťahu k uplatnenému nároku. Nebol tak dôvod na odmietnutie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Po vyriešení procesných otázok odvolací súd pristúpil k vecnému preskúmaniu napadnutého rozhodnutia a v zhode so závermi súdu prvej inštancie konštatuje, že neodkladným opatrením sa má poskytnúť dočasná ochrana strane, zabrániť ďalšiemu zhoršeniu jej právneho postavenia, a to aj v situácii, keď súd nemá náležite zistený skutkový stav veci. Dočasnou úpravou súd nie je v ďalšom prípadnom konaní viazaný; súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas ( ). Právna úprava v pripúšťa nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej ( ); neodkladným opatrením sa neprejudikujú práva a povinnosti strán konania. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia však musí byť preukázaný a osvedčený.

11. Odvolanie druhej strany sporu a intervenienta je dôvodné. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti - bytu č.22, na 4. poschodí bytového domu na ul. D. E. D. C., K. L. XXX, vchod: 30, ktorý je zapísaný na LV č.-1853, pre k.ú. C., postavený na parcele KN C , parc.č. 1770/3 o výmere 496m2, zastavaná plocha a nádvorie spolu so zodpovedajúcim podielom priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel k pozemku 10414/189859. K uvedenej nehnuteľnosti navrhovateľ žiadal vydanie neodkladného opatrenia – povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva záložným veriteľom (navrhovateľom dražby) – a to Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. D. E., K. L. XXX, XXX XX C., zastúpeným na zmluvy o výkone správy správcom J. F. B. C. K.. Z čiastočného výpisu z listu vlastníctva vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom ním označeného bytu; k vlastníkovi A. B. je uvedená poznámka: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva predajom zálohu na dražbe v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov od Aukčnej spoločnosti Slovakia s.r.o., Letná č.40, 04001 Košice, na byt 22, podľa sp.zn.: ASS: 372/2022 (), zapísané dňa 19.8.2022-683/22 ako aj Oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby (prvá dražba) od Aukčnej spoločnosti Slovakia s.r.o., podľa sp.zn.: ASS: 37-8/2022 (), zapísané dňa 9.2.2024-141/2024. Na liste vlastníctva v časti C ťarchy je zapísané zákonné záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome ako i spoločných častí a spoločných zariadení domu, príslušenstvo v zmysle § 15 zákona č.182/93 Z.z. – 254/2005 a záložné právo v prospech Československej obchodnej banky a.s.. Prílohou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo Oznámenie o dražbe (ASS: 37-8/2022); dražobník Aukčná spoločnosť Slovakia s.r.o.; navrhovateľ dražby Vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ul. D. E., K. L. XXX, XXX XX C., zastúpení na základe zmluvy o výkone správy správcom: J. F. B. C. K., K. K. C. XXX, XXX XX C., M.: XX XXX XXX; s termínom dražby 11.3.2024. Navrhovateľ k návrhu pripojil aj poštový poukaz na sumu 900,-Eur, v prospech adresáta J. F. B. K.. Inými listinami (okrem žiadosti právneho zástupcu navrhovateľa správcovi vo vzťahu k oznámeniu o dražbe) navrhovateľ dôvodnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčoval.

11.1 Okresný súd mal za to, že navrhovateľ preukázal existenciu bezprostredne hroziacej ujmy; vykonaním dražby by došlo k strate jeho jediného majetku; vykonaná dražba by mala za následok, že navrhovateľ by stratil nehnuteľnosť ako svoje možné obydlie, čím by prišiel o základnú životnú potrebu. Súd prvej inštancie napokon ustálil, že dražobník nerešpektoval primeranosť vo svojom postupe napriek tomu, že navrhovateľ má záujem svoju pohľadávku (správne má byť svoj záväzok – pozn. odvolacieho súdu) uspokojiť. Výška pohľadávky totiž po uhradení časti pohľadávky v sume 900,-Eur už nedosahovala ku dňu oznámenia o dražbe sumu najmenej 2.000,-Eur. Návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je v rozpore s ustanovením . Súd má sa to, že výkon dražby, ktorá sa má uskutočniť dňa 11.3.2024 by bol v rozpore s ustanovením , a to najmä vzhľadom na hrubý nepomer pohľadávky navrhovateľa dražby a hodnoty zálohu, teda všeobecnej ceny nehnuteľnosti, ktorá bola znaleckým posudkom stanovená sumou 41.800,-Eur

12. Dňa 5.3.2024 (6 dní pred termínom dražby) podal navrhovateľ návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý odôvodnil v podstate tým, že navrhovateľ dražby by vykonanou dražbou nerešpektoval primeranosť vo svojom postupe aj napriek tomu, že navrhovateľ má záujem svoj záväzok uspokojiť. Ku dňu doručenia oznámenie o dražbe mala pohľadávka navrhovateľa dražby dosahovať sumu najmenej 2.000,-Eur; navrhovateľ v dobrej viere uhradil časť pohľadávky navrhovateľa dražby; v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia pohľadávka nedosahuje sumu podľa ods. ; výkon dražby tak navrhovateľ dražby považuje za rozporný s ustanovením vzhľadom na hrubý nepomer pohľadávky navrhovateľa dražby a hodnoty

zálohu; samotný návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome by zároveň bol v rozpore s ustanovením .

12.1 Porovnaním argumentácie navrhovateľa a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súd prvej inštancie si argumenty navrhovateľa v plnom rozsahu osvojil.

12.2 Krajský súd sa s názorom súdu prvej inštancie, že je dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia, nestotožňuje. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol, resp. neosvedčil, žiadne také skutočnosti, z ktorých by vyplývala všeobecná povinnosť navrhovateľa dražby úplne sa zdržať výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou; žiaden právny predpis druhej strane sporu nestanovuje povinnosť absolútne sa zdržať zákonom predvídaného výkonu záložného práva za predpokladu, že ho bude vykonávať v súlade so zákonom.

12.3 Na nápravu prípadných pochybení v rámci súdnej kontroly bez hrozby vytvorenia nenávratného stavu slúži potenciálna žaloba o neplatnosť dražby, eventuálne ďalšie inštitúty, prípadne v rámci zodpovednostných vzťahov. Inštitút záložného práva a inštitút dobrovoľnej dražby sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky; záložné právo slúži na zabezpečenie práva veriteľa na splnenie záväzku dlžníkom, ktorý dlžníkovi vyplýva zo záväzkovo-právneho vzťahu; záložné právo má k záväzkovému právnemu vzťahu akcesorickú povahu; vznik a trvanie záložného práva súvisí so zabezpečovanou pohľadávkou; záložné právo plní zabezpečovaciu a uhradzovaciu funkciu; založenie predmetu záložného práva donucuje dlžníka, aby sa svoj záväzok splnil a zbavil sa záložného práva, ktoré ho obmedzujú pri nakladaní so zálohom. Uhradzovacia funkcia sa prejavuje v možnosti veriteľa dosiahnuť uspokojenie zabezpečenej pohľadávky zo zálohu, ak jeho pohľadávka nebude riadne splnená. Záložné právo je upravené v a predstavuje legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži Zákon o dobrovoľných dražbách. Nemožno zakázať žalovanému výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré má zriadené v súlade so zákonom, bez zreteľa na to, či sa jedná o obydlie navrhovateľa. Napokon odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci nejde o zmluvné, ale zákonné záložné právo v zmysle ustanovenia , podľa ktorého: Na zabezpečenie pohľadávok, ktoré vznikli alebo vzniknú v budúcnosti z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Existencia záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností a nemožno ho vymazať počas existencie predmetu záložného práva.

12.4 Navrhovateľ netvrdil, neosvedčil a ani nepreukázal, že záväzok, pre ktorý došlo k výkonu záložného práva neexistuje, alebo neexistoval ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva (zapísané na príslušné LV dňa 19.8.2022); ani nepreukazoval splnenie svojho záväzku voči druhej strane sporu pred doručením oznámenia o začatí záložného práva. Naopak, už z návrhu vyplýva, že pohľadávka navrhovateľa dražby v čase začatia výkonu záložného práva bola vyššia, ako suma 2.000,-Eur; v tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenie (Dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,-Eur).

12.5 Podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľ v návrhu svoje tvrdenia neosvedčil v rozsahu potrebnom pre posúdenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Už z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že veriteľ začal s výkonom záložného práva pred dňom 19.2.2022 (oznámenie o začatí výkonu záložného práva bolo na príslušný list vlastníctva zapísané dňa 19.2.2022). Je nesporné, že k výkonu záložného práva pristúpil navrhovateľ dražby viac ako dva roky pred tým, ako sa mala vykonať dobrovoľná dražba (11.3.2024); navrhovateľ tak mal dostatok času na odvrátenie hroziacej dražby, a to aj vzhľadom na výšku pohľadávky, ktorú mal navrhovateľ dražby proti navrhovateľovi ako vlastníkovi bytu (predmetu zákonného záložného práva). Poníženie záväzku navrhovateľa bezprostredne pred vykonaním dražby (o sumu 900,-Eur dňa 26.2.2024) a o sumu 1.500,- Eur dňa 2.4.2024 (v priebehu odvolacieho konania) nemôže mať za následok konštatovanie o rozpore dražby s dobrými mravmi a s tým súvisiacej neplatnosti v zmysle ustanovenia . Zákon o dobrovoľných dražbách totiž nepripúšťa dražbu nehnuteľnosti ako prostriedok výkonu záložného práva v prípade, ak hodnota nehnuteľnosti neprevyšuje 2.000,-Eur v čase oznámenia

o začatí výkonu záložného práva; takýto cenzus vo vzťahu k termínu dražby Zákon o dobrovoľných dražbách neuvádza. Postup dlžníka, ktorý chce odvrátiť hroziacu dražbu vyplýva z ustanovenia (dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ a dlžník alebo vlastník predmetu dražby pred dražbou zloží dražobníkovi na účely splnenia dlhu sumu rovnajúcu sa pohľadávke s príslušenstvom vrátane nákladov dražby v rozsahu, v akom je povinný ich znášať; dražobník je oprávnený prijať plnenie popri veriteľovi). A splnenie týchto predpokladov pre upustenie od dražby navrhovateľ netvrdil a ani nesvedčil.

12.6 V tomto smere odvolací súd uzatvára, že v rámci citovaných ustanovení je podstatné, že výška pohľadávky prevyšovala sumu 2.000,-Eur ku dňu oznámenia o začatí záložného práva a nie k termínu dražby; v prípade, že výška pohľadávky v čase oznámenia o začatí výkonu záložného práva prevyšovala zákonný cenzus 2.000,-Eur, nie je možné hodnotiť nepomer medzi výškou pohľadávky a hodnotou nehnuteľnosti; minimálnu výšku záväzku stanovil zákonodarca v ustanovení právneho predpisu; nie je možné konštatovať rozpor s dobrými mravmi ako dôvod neplatnosti v zmysle ustanovenia v prípade, že postup veriteľa pri začatí výkonu záložného práva je v súlade so zákonom ( ). Postup veriteľa v súlade s ustanovením právneho predpisu nemôže byť bez ďalšieho rozporný s dobrými mravmi.

13. Okresný súd napadnuté rozhodnutie založil aj na konštatovaní, že návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je v rozpore s ustanovením .

13.1 Z obsahu napadnutého rozhodnutia a obsahu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že aj v tejto zásadnej otázke si súd prvej inštancie v plnom rozsahu osvojil tvrdenie navrhovateľa.

13.2 Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na jednej strane vyplýva tvrdenie, že z oznámenia o dražbe nevyplýva, či vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome kvalifikovaným spôsobom rozhodli o súhlase správcovi na podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Naproti tomu v ďalšom texte návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ tvrdí, že návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome by zároveň bol (v rozpore) s ustanovením .

13.3 Na prvom mieste je potrebné zdôrazniť, že náležitosti oznámenia o dražbe definuje a explicitne vymenúva ustanovenie ; citované ustanovenie nevyžaduje ako náležitosť oznámenia o dražbe posúdenie dražobníka, či a akým spôsobom došlo k udeleniu súhlasu správcovi na vykonanie dobrovoľnej dražby; vo vzťahu k navrhovateľovi dražby ustanovenie vyžaduje len označenie navrhovateľa dražby. Uvedená náležitosť je v oznámení o dražbe v prejednávanej veci splnená.

13.4 Na druhej strane odvolací súd reagujúc na obsah návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukazuje iba na hypotetické tvrdenie (hypotetickú otázku) navrhovateľa o tom, či vlastníci o súhlase správcovi rozhodli kvalifikovaným spôsobom, ktorú však v ďalšom texte dopĺňa tvrdením, že návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov je v rozpore so zákonom, majúcim zrejme vyvolať pochybnosť, či vôbec súhlas vlastníkov k dražbe bytu vo vlastníctve navrhovateľa bol kvalifikovaným spôsobom daný. Odpoveď na svoju hypotetickú otázku dáva navrhovateľ tvrdením, ktorý má charakter faktu. Uvedené si súd prvej inštancie osvojil (návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome je v rozpore s ustanovením ) ako fakt bez toho, aby hypotetické tvrdenie posúdil z hľadiska osvedčenia pravdivostnej hodnoty tvrdenia a na tomto tvrdení aj založil napadnuté rozhodnutia. Odvolací súd súhlasí s argumentom, že návrh dražby bez rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov je v rozpore s ustanovením ; navrhovateľ však ničím neosvedčil, že súhlas vlastníkov nebol daný alebo že nebol daný kvalifikovaným spôsobom. V návrhu dáva iba odpoveď na svoju hypotetickú otázku bez toho, aby sa čo len pokúsil osvedčiť, že v danom prípade súhlas vlastníkov nebol daný. Dôkazné bremeno čo len osvedčenia rozhodujúcich skutočností bolo na navrhovateľovi neodkladného opatrenia; ak svoje dôkazné bremeno neuniesol, je nevyhnutné konštatovať, že navrhovateľ svoje tvrdenia neosvedčil v rozsahu potrebnom pre nariadenie neodkladného opatrenia.

14. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti je odvolací súd toho názoru, že navrhovateľ iba s poukazom na snahu uhradiť dlh voči navrhovateľovi dražby bez toho, aby došlo aj k úhrade nákladov spojených s výkonom záložného práva a iba hypotetickým tvrdením o absencii kvalifikovaného súhlasu vlastníkov bytov a nebytových priestorov k podaniu návrhu na dražbu v potrebnom rozsahu neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu; sporná je i potreba bezodkladnej úpravy pomerov s poukazom na skutočnosť, že k „aktivite“ navrhovateľa dochádza po dvoch rokoch odo dňa, kedy bolo oznámenie o začatí výkonu záložného práva zapísané na príslušný list vlastníctva.

14.1 Napokon odvolací sú prihliadol aj na skutočnosť, že dražba sa má vykonať na nehnuteľnosti – byte vo vlastníctve navrhovateľa, ktorý byt sa nachádza v bytovom dome na I. D. E. K. L. XXX, C.; navrhovateľ tvrdiac, že ide o jeho obydlie, nevysvetlil, z akého dôvodu má evidovaný pobyt na adrese B. XXX/X, C..

14.2 Vo vzťahu k vyššie uvedenému odvolací súd uzatvára, že pri existencii zákonného záložného práva nemožno záložného veriteľa nútiť, aby svoje právo na úhradu pohľadávky vyplývajúcej zo záväzku vzniknutej na základe užívania bytu (jeho zostatku) uplatňoval len prostredníctvom exekúcie, pokiaľ mu právny poriadok poskytuje v aj iné právne prostriedky. Samotná skutočnosť, že žalovaný mal začať s výkonom záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, nariadenie neodkladného opatrenia neodôvodňuje, záložné právo je legitímny právny inštitút, na realizáciu ktorého slúži Zákon o dobrovoľných dražbách a žalovanému nemožno zakázať výkon jeho záložného práva dobrovoľnou dražbou, ak ho má zriadené v súlade so zákonom.

15. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie postupom podľa zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

16. Súd prvej inštancie druhou výrokovou vetou navrhovateľovi uložil povinnosť podať žalobu vo veci samej na upustenie od vykonania dobrovoľnej dražby do 30 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým nariadil neodkladné opatrenie; je zrejmé, že postupoval podľa ustanovenia . Vzhľadom k tomu, že odvolací súd uznesenie okresného súdu vo vzťahu k nariadeniu neodkladného opatrenia zmenil a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nebol dôvod ani na postup podľa Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnuté uznesenie v druhej výrokovej vete zrušil podľa ustanovenia ; nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré okresný súd navrhovateľovi uložil povinnosť podať návrh vo veci samej, nie sú dané.

17. Neodkladné opatrenie patrí k zabezpečovacím inštitútom civilného procesu, ktoré predpokladajú ďalší procesný postup. V tomto prípade ale navrhovateľ podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bez toho, aby bol návrh podaný so žalobou vo veci samej. Krajský súd, konajúc podľa ustanovení , rozhodoval aj o všetkých trovách konania, prvoinštančného ako aj odvolacieho, pretože zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie ( ), s prihliadnutím na úspech strán sporu v zmysle a . Nakoľko odvolací súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol meniac uznesenie okresného súdu, priznal druhej strane sporu a intervenientovi nárok na náhradu trov konania proti navrhovateľovi v rozsahu 100%.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (, druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.