Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoP/102/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Bebčáka, členiek senátu JUDr. Martiny Nemravovej a JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manžela (otca): A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., t.č. D. X, A. A., proti manželke (matke): F. G. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., zastúpenej: JUDr. Ján Nota, advokát so sídlom 027 54 Veličná 371, v konaní o návrhu manžela na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: B. C., nar. XX.XX.XXXX a H. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpeným kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. -207 zo dňa 13. septembra 2023, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno č.k. -207 zo dňa 13. septembra 2023 p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom výrokom I. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého B. sumou 165 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode; výrokom II. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého H. sumou 165 Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode; výrokom III. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že konanie je konaním o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené. Maloletý B. a maloletý H. boli zverení do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať majetok maloletých detí majú obaja rodičia, otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletého B. výživným vo výške 135 Eur mesačne a na výživu maloletého H. výživným vo výške 115 Eur mesačne, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode, bol upravený styk otca s maloletými deťmi. Zároveň bola matke uložená povinnosť informovať otca o všetkých dôležitých veciach maloletých, najmä zdravotného stavu maloletých a bolo rozhodnuté o trovách konania.

3. Voči výrokom upravujúcim vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom podala odvolanie matka. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. -172 zo dňa 22. júna 2023 rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022 vo výrokoch upravujúcich

vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Predmetom konania okresného súdu zostala teda iba výška výživného, ktoré má hradiť otec k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode na výživu maloletého B. a na výživu maloletého H..

4. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti okresný súd konštatoval, že matka žiadala na maloletého B. výživné vo výške 250 Eur mesačne, kedy za opodstatnené vyhodnotil okresný súd výdavky v celkovej výške 468 Eur mesačne (nájom 216 Eur, poplatok ZRPŠ 4 Eur mesačne, školský klub 21 Eur mesačne, strava v škole 20 Eur mesačne, školské pomôcky 12 Eur mesačne, cestovné 25 Eur mesačne, náklady na stravu a ošatenie 150 Eur mesačne, náklady na voľnočasové aktivity 20 Eur mesačne). Z tejto sumy okresný súd odpočítal prídavok na dieťa vo výške 60 Eur mesačne, ktorým štát prispieva na náklady matky na maloletého, a teda celkové náklady maloletého ustálil okresný súd vo výške 408 Eur mesačne. Okresný súd mal za to, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu, v ktorom maloletý žije, ako sú aj primerané rozvoju jeho osobnosti.

5. Pokiaľ ide o maloletého H. okresný súd konštatoval, že matka žiadala výživné vo výške 150 Eur mesačne a za opodstatnené okresný súd vyhodnotil výdavky vo výške 694 Eur mesačne (nájom 216 Eur, poplatok ZRPŠ 3 Eur, poplatok v jasliach 300 Eur, cestovné 25 Eur, náklady na ošatenie a stravu 120 Eur, náklady na voľnočasové aktivity 30 Eur), po odpočítaní prídavku na dieťa vo výške 60 Eur mesačne, sú náklady maloletého vo výške 634 Eur mesačne. Pri oboch maloletých deťoch súd neakceptoval výdavky matky na lieky pre maloleté deti, nakoľko maloleté deti nemajú žiadne lekárom predpísané lieky, ďalej vykonal korekciu nákladov maloletých detí uplatnených matkou na cestovné ako aj na stravu a ošatenie. Pokiaľ otec spochybňoval pri výdavkoch maloletých detí kúpu školskej tašky v cene 100 Eur, okresný súd sa s jeho argumentáciou nestotožnil, pretože pri rozpočítaní nákladnejšej, ale kvalitnejšej školskej tašky, ktorá vydrží minimálne 3 roky je výdavok na túto tašku 3 Eur mesačne, čo rodičov s príjmom nad 1.000 Eur mesačne nemôže nadbytočne zaťažiť.

6. Čo sa týka príjmu otca okresný súd vychádzal z príjmu 1.075 Eur netto a zohľadnil mu mesačné výdavky hypotekárny úver vo výške 181 Eur, platba za elektrinu 100 Eur, internet 11 Eur, platba za mobilný paušál 40 Eur, náklady na ošatenie a hygienu 55 Eur, náklady na stravu 175 Eur, poistka na maloletého B. 8,50 Eur, cestovné do práce 100 Eur, poistka nehnuteľnosti 9 Eur, poistenie motorového vozidla 12 Eur, poistka v práci 4 Eur, poplatok za komunálny odpad 2,50 Eur, čiže celkové mesačné výdavky otca ustálil na sume 698 Eur. Okresný súd neakceptoval otcom uvádzané výdavky na holiča a na servis motorového vozidla, pretože tieto výdavky nemajú prednosť pred výživným, a teda na ne súd neprihliadal. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ otec naďalej platí poplatok za komunálny odpad za všetky 4 osoby v dome v E., tak uvedené je len na jeho ťarchu a uvedenú skutočnosť o zmene osôb bývajúcich v tejto domácnosti mal povinnosť oznámiť správcovi tejto dane, ktorý by zosúladil poplatkovú povinnosť s realitou. Zároveň okresný súd uviedol, že akceptoval výdavky na rodinný dom v E. v celej výške tak, ako ich uviedol otec, hoci otec by si mal uvedomiť, že pokiaľ by mu druhý vlastník tejto nehnuteľnosti na tieto výdavky (napríklad hypotekárny úver) prispieval, nezvyšovali by sa mu výdavky a ostávalo by mu viac financií pre seba a najmä pre maloleté deti. Takto sa druhý vlastník nehnuteľnosti na jeho úkor bezdôvodne obohacuje. Pokiaľ otec argumentoval, že zo svojho príjmu nestíha pokrývať neplánované výdavky, okresný súd sa s jeho tvrdením stotožnil, ale zároveň dodal, že uvedené je výsledkom správania otca, ktorý nijakým spôsobom nehľadá cestu na minimalizovanie svojich nákladov, a teda, že platí napr. hypotekárny úver aj za iné osoby. Na základe vykonaného dokazovania okresný súd teda vychádzal pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom z jeho príjmu vo výške 1.075 Eur zohľadňujúc jeho výdavky na živobytie vo výške približne 698 Eur mesačne. Výživné na maloleté deti určil pomerom 165:165 Eur medzi maloletého B. a H., kedy výživné stanovil v podstate v polovici návrhov rodičov (otec celkovo 250 Eur, matka celkovo 400 Eur). Okresný súd zároveň zohľadnil pri určení vyživovacej povinnosti aj rozsah styku otca s maloletými deťmi, v rámci ktorého otcovi vznikajú výdavky. Aj napriek určenej vyživovacej povinnosti v takejto výške to bude matka, ktorá bude znášať prevažnú časť finančných nákladov na výživu maloletých detí. I. B. bol otec zaviazaný platiť výživné vo výške 40% z jeho výdavkov a pri maloletom H. len vo výške 26%. Takto určené výživné nebude pre otca podľa okresného súdu znamenať neprimerané finančné riziko a takto určená výška výživného je v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí. Okresný súd pri určení výživného zohľadnil aj vyššiu životnú úroveň matky, ktorá sa musí podieľať na plnení vyživovacej povinnosti vyššou čiastkou. O trovách konania rozhodol v zmysle .

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie otec z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z potvrdenia o výške mzdy od jeho zamestnávateľa a z predložených výplatných pások za obdobie od januára do augusta 2023. Okresný súd však podľa názoru otca nedostatočne zohľadnil fakt, že výška príjmu, z ktorej pri určovaní výživného vychádzal, bola skreslená, nakoľko jeho mesačný príjem bol počítaný zo všetkých miezd vrátane platu za nadčas, odmien a príspevku za stravu a vrátenou sumou za ročné zúčtovanie dane. Okresný súd vypočítal jeho priemerný mesačný plat na sumu 1.075 Eur, pričom táto suma bola súdom ponížená o 209 Eur, ktoré sú zo sumy automaticky strhávané ako splátka hypotéky poskytnutej zamestnávateľom. Priemerný plat by bol teda v skutočnosti takmer 1.300 Eur, avšak na základe výplatných pások je zrejmé, že jeho skutočný priemerný mesačný plat je práve súdom vypočítaných približne 1.080 Eur. Okresný súd teda pri stabilizovaní jeho výdavkov započítal len jeden, nie oba hypotekárne úvery, ktoré spláca. Upozornil na fakt, že odmeny nie sú nárokovateľná a samozrejmá súčasť jeho príjmu a za vydokladované obdobie odmeny predstavovali spolu sumu až 1.011 Eur brutto, plat za 39 nadčasových hodín bol 450,5 Eur brutto a taktiež nemožno mzdu za tieto hodiny pokladať za samozrejmú a pravidelnú súčasť jeho príjmu. Okresný súd odmietol vykonať ním navrhovaný dôkaz - preukázanie výšky príjmu matkou, nakoľko pokladal za dostatočne preukázané, že jej príjem vysoko prevyšuje ten jeho. Rovnako odmietol vykonať dôkaz, koľko stoja dovolenky a obdobné aktivity matky. Keďže podľa zákona majú vyživovaciu povinnosť obaja rodičia a životný štandard matky je v značnom nepomere k jeho, považuje túto skutočnosť za relevantnú, a to tiež z dôvodu, že deti sú oprávnené podieľať sa na životnej úrovni rodiča, avšak matka deti na dovolenky k moru nebrala, nakoľko bola na nich práve v tom čase, keď maloleté deti trávili čas s ním. Z tohto dôvodu má obavy, že peniaze posielané matke počas letných prázdnin neboli použité na naplnenie potrieb maloletých detí a následne mu tieto chýbali na vytváranie a rozvoj vzťahu s maloletými deťmi. Rovnako považuje za potrebné preukázať výšku a zdroj príjmu matky, keďže maloleté deti sú povinní vyživovať podľa svojich možností a schopností obaja rodičia, a to s ohľadom na schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Spochybnil výdavok na cestovné, ktoré okresný súd vyhodnotil ako opodstatnený, a to vo výške 25 Eur mesačne na každé z maloletých detí, pričom okresný súd kalkuloval s dvojnásobnými vzdialenosťami oproti realite. Na druhej strane jemu opodstatnené výdavky na cestovanie uznal len vo výške 100 Eur mesačne, pričom tieto náklady na pojednávaní aj vydokladoval a tieto reálne prekročia aj sumu 150 Eur mesačne. Podľa matkiných tvrdení sú výdavky na maloletého H. vo výške 694 Eur, pričom okresný súd odpočítaval z tejto sumy 60 Eur ako výšku prídavku na dieťa, avšak rodičovský príspevok na maloletého H. je vo výške 380 Eur mesačne. Pokiaľ ide o školskú tašku matka tvrdila, že túto zakúpila vo výške 100 Eur, avšak táto istá taška sa dá zakúpiť za 80 Eur. Má preto pocit, že dochádza zo strany matky k neuváženému nakladaniu s financiami. Rovnako má za to, že nájomné na bývanie, ktoré uviedla matka v 3-izbovom byte v centre za 650 Eur mesačne, je nad jej finančné možnosti, a to napriek blízkosti jej práce, rodiny a jaslí a školy k tomuto miestu. Má za to, že by matka mala zvážiť lacnejšiu alternatívu bývania. Rovnako vo vzťahu k poplatkom za komunálny odpad uviedol, že sa snažil uvedenú situáciu riešiť, avšak bol obecným úradom poučený, že primárne musí platiť za komunálny odpad v mieste, kde má trvalý pobyt, teda aj v prípade jeho exmanželky a maloletých detí. Podotkol, že si je vedomý, že druhý vlastník nehnuteľnosti, ktorá je v BSM, sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje a nepodieľa sa na úhrade nákladov spojených s jej vlastníctvom, avšak právne kroky nepodnikol, nakoľko nemal záujem svojej exmanželke škodiť. Na druhej strane očakával zohľadnenie tejto skutočnosti pri určovaní výšky výživného rovnako aj na správaní matky maloletých detí. Na pojednávaní bolo niekoľkokrát preukázané, že matka maloletých detí má pomerne vysokú životnú úroveň, avšak maloleté deti sa na tejto nepodieľajú (neboli s matkou na dovolenkách v zahraničí a nezúčastňujú sa na jej voľnočasových aktivitách). Pokiaľ odvolací súd potvrdí rozsudok s výškou jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom spolu vo výške 330 Eur mesačne, dostane sa do zlej finančnej situácie, z ktorej bude schopný len veľmi ťažko pokryť vlastné životné náklady, keďže po zaplatení nevyhnutných výdavkov mu z platu ostane niečo cez 100 Eur. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a určil výživné vo výške 150 Eur na maloletého B. a 130 Eur na maloletého H..

8. Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zákonný a vecne správny. Odvolacia argumentácie nie je podľa nej spôsobilá zmeniť závery vykonaného dokazovania, preto navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť.

9. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, preto ho v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne cez úpravu v v spojení s .

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutočný stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo účastníkov na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky). Súd prvej inštancie vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku je koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné. Rozsudok súdu je presvedčivý, premisy zvolené v rozsudku, rovnako ako aj závery, ku ktorým dospel, sú racionálne a aj spravodlivé. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v . Odvolací súd nezistil v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolaním sa na ne ( ). Len na zdôraznenie vecnej správnosti záverov súdu prvej inštancie, odvolací súd považuje za podstatné sa potom vyjadriť osobitne k odvolacím dôvodom otca, v ostatnom poukazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ( ).

11. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumie sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa", osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia.

12. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods.1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré

nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti.

13. Odvolací súd konštatuje, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzny, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav, ale aj vzhľadom na nadanie tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a podobne. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení, základom pre hodnotenie schopností a možností plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu je zistenie ich skutočných príjmov. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádza jednak zo všeobecných hľadísk, t. j. skúmanie odôvodnených potrieb dieťaťa, rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, záujmy dieťaťa a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t. j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov, platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia.

14. Aj podľa odvolacieho súdu určená výška výživného pre maloleté deti súdom prvej inštancie zodpovedá tak ich odôvodneným potrebám a veku ako aj zisteným zárobkovým a majetkovým pomerom rodičov, ich možnostiam a schopnostiam, v zmysle kritérií rozhodných pre určovanie výživného pre maloleté deti. Odvolacie argumenty otca vo vzťahu k výške vyživovacej povinnosti považuje odvolací súd za nedôvodné a dodáva, že súd prvej inštancie pri určení výživného správne vychádzal z posúdenia všetkých zisťovaných skutočnosti, vrátane tých, na ktoré otec vo svojom odvolaní poukazoval, pričom v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu výživného.

15. K odvolaním namietanému ustáleniu odôvodnených potrieb maloletých detí, odvolací súd opakuje, že na strane oprávneného dieťaťa sú základným kritériom pre určenie výšky výživného jeho odôvodnené potreby. Potreby dieťaťa by mali byť kryté v plnom rozsahu, ak sú odôvodnené. Pod odôvodnenými potrebami je nutné chápať nielen bežné denné potreby, ktoré reflektujú konkrétnu životnú situáciu, ale aj mimoriadne potreby, ak sa preukáže ich opodstatnenosť a kumulatívne ich úhradu dovoľujú možnosti a schopnosti rodičov. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov a samotná odôvodnenosť potrieb sa odvíja od konkrétnej posudzovanej situácie a životnej úrovne dotknutých osôb. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. V danom prípade súd prvej inštancie celkom jednoznačne pri rozhodovaní vzal do úvahy odôvodnené výdavky maloletých detí, zohľadnil oprávnené výdavky maloletých detí pokrývajúce základné potreby spojené s bývaním, stravou, ošatením, zdravotnou starostlivosťou, školskou dochádzkou a hygienou. Výdavky detí deklarované matkou neprevzal okresný súd bez ďalšieho, ale ich náležitým spôsobom vyhodnotil z pohľadu ich dôvodnosti a zaoberal sa primeranosťou konkrétnych položiek, pričom s jeho úvahami sa odvolací súd stotožňuje, nepovažuje výšku nákladov ustálenú okresným súdom za nadhodnotenú a to ani k nákladom na bývanie, ktoré otec zvýrazňuje vo svojom odvolaní. Súd prvej inštancie zároveň správne zohľadnil pri ustálení výšky odôvodnených potrieb maloletých detí v celom rozsahu štátom vyplácaný prídavok na dieťa, rodičovský príspevok, ako štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa do troch rokov veku alebo do šesť rokov veku, ak má dieťa dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, zohľadnil v príjme matky. I keď povinnosť prispievať na výživu maloletých majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len (aj úradmi alebo inštitúciami iných štátov) vyplácané rodinné prídavky (rodinné dávky, vyrovnávacie dávky alebo ich doplatok) môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. Súd pri určovaní výšky výživného na maloleté dieťa musí preto prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby maloletého hradené z takýchto zdrojov (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. marca 2018, sp. zn. ).

16. Pokiaľ ide o príjem otca, odvolací súd na danom mieste upresňuje, že priemerný čistý príjem otca za obdobie od januára 2023 do augusta 2023 bol 1.257,09 Eur (01/2023 – 1.133,76 Eur, 02/2023 – 1.133,76 Eur, 03/2023 – 1.211,96 Eur, 04/2023 – 1.133,76 Eur, 05/2023 – 1.243,11 Eur, 06/2023 – 1.826,82 Eur, 07/2023 – 1.133,76 Eur, 08/2023 – 1.242,79 Eur = 10. 056,72 Eur), nie vo výške 1.075 Eur mesačne ako

konštatoval okresný súd a ako to vo svojom odvolaní uvádza aj otec. Príjem ustálený okresným súdom vo výške 1.075 Eur mesačne, je príjmom, ktorý je otcovi vyplácaný na účet, po vykonaní mesačnej zrážky na splátku hypotekárneho úveru (1/2023 – 892,26 Eur, 02/2023 – 1.313,03 Eur, 03/2023 – 992,56 Eur, 04/2023 – 922,16 Eur, 05/2023 – 996,31 Eur, 06/2023 – 1.582,82 Eur, 07/2023 – 886,96 Eur, 08/2023 – 1.009,99 Eur = 8.596,09 Eur/8 mesiacov = 1.074,51 Eur). Pokiaľ otec vo svojom odvolaní namietal správnosť postupu okresného súdu, ktorý mesačný príjem počítal zo všetkých miezd vrátane platu za nadčas, odmien, príspevku za stravu a vrátenou sumou za ročné zúčtovanie dane, je potrebné zdôrazniť, že okresný súd postupoval správne. Príjmom otca sú totiž peniaze vypočítané zo všetkých známych zdrojov bez ohľadu na to, či sú alebo nie sú „nárokovateľnou a samozrejmou“ súčasť príjmu otca. Podstatnou je len tá skutočnosť, že v posudzovanom období príjmy zohľadnené a vyhodnotené okresným súdom otcovi plynuli.

17. Odvolacia argumentácia zo strany otca ohľadne jeho neschopnosti plniť vyživovaciu povinnosť voči maloletým deťom vo výške určenej okresným súdom je podľa názoru odvolacieho súdu ovplyvnená subjektívnym vnímaním vlastnej životnej situácie, ktorá bráni otcovi objektívne posúdiť rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí preukázaných v priebehu konania na súde prvej inštancie. Odvolací súd zvýrazňuje, že určená vyživovacia povinnosť pri maloletom B. ako aj pri maloletom H. predstavuje spolu 26 % z ustáleného čistého mesačného príjmu otca (1.257,09 Eur mesačne/165 Eur = 13,13%), zo strany otca neboli predložené žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať výživným ako ho určil súd prvej inštancie a odvolací súd zároveň dodáva, že otec je povinný vyvíjať primeranú snahu o zabezpečenie si adekvátneho zdroja príjmu a primerane prispôsobiť svoj osobný život tak, aby si mohol plniť vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, a to najmä vo vzťahu k svojim záväzkom. Pokiaľ si otec aj v rámci svojej odvolacej argumentácie je vedomý, že uhrádza splátky úveru za nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v BSM výlučne sám, dôvodiac, že nechcel matke (bývalej manželke) škodiť, odvolací súd dodáva, že na takéto výdavky nie je možné prihliadnuť v plnej výške, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine). Ak otec spláca hypotéku na spoločnú nehnuteľnosť sám, má možnosť si tieto záväzky vysporiadať s matkou detí v rámci BSM.

18. Ani odvolacia námietka otca, že v konaní nebol dostatočne skúmaný príjem matky maloletých detí nie je opodstatnená, keď v konaní pred súdom prvej inštancie matka svoj vyšší príjem oproti príjmu otca (so štátnymi dávkami o 400 Eur) nespochybňovala. Žiada sa dodať, že pri určovaní výšky výživného sú predovšetkým rozhodujúce majetkové pomery osoby povinnej, voči ktorej je nárok uplatnený (v prejednávanej veci otec maloletých detí) a výška životnej úrovne druhej povinnej osoby (v prejednávanej veci matka maloletých detí) nemá vplyv na výšku vyživovacej povinnosti otca v tom smere, že ak aj sú majetkové pomery matky vyššie ako majetkové pomery otca, primerane tomu by malo byť výživné otca pre maloleté deti určené v nižšej výške. Zdôrazňuje sa, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom, dopĺňa finančné zdroje nevyhnutné na výživu maloletých detí, ktoré nie sú pokryté výživným zo strany otca (60% nákladov maloletého B., 74% nákladov maloletého H.) ani štátnymi sociálnymi dávkami ako i výkonom osobnej starostlivosti, ktorej miera je vzhľadom na vek maloletých detí (B. 7 rokov, H. 4 roky) vysoká.

19. Ďalšie odvolacie argumenty otca už odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia sp.zn. ÚS SR , sp.zn. , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie súdu, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v v spojení s a v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu cez úpravu v .

21. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

22. Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Podľa dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Podľa dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.