Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoP/24/2023

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci manžela D. K., narodeného XX. C. XXXX, trvale bytom Q., W. XXX/XX, toho času U. U., W. X, proti manželke X. K., rodenej E., narodenej XX. G. XXXX, trvale bytom Q., W. XXX/XX, v konaní o rozvod manželstva účastníkov konania a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, a to k maloletému D. K., nar. XX. J. XXXX a k maloletému P. K., nar. X. A. XXXX, obe deti bytom ako manželka, obe deti zastúpené kolíznym opatrovníkom ÚrU.ráce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, o odvolaní matky maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. -102 zo dňa 14. decembra 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletých detí D. K., nar. XX. T. XXXX povinnosť prispievať na výživu maloletého D. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 135,- eur mesačne (výrok VI.); a na výživu maloletého P. K., nar. XX.XX.XXXX sumou 115,- eur mesačne (výrok VII.); a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IX.) z r u š u j e a v tomto rozsahu vec v r a c i a Okresnému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

II. Vo zvyšku zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, a to D. K., nar. XX. N. XXXX a jeho manželky X. K., rodenej E., nar. XX. D. XXXX. Rozsudkom zároveň okresný súd upravil práva a povinnosti manželov ako rodičov maloletých detí, a to maloletého J. T., nar. XX. XX. XXXX a maloletého P., na čas po rozvode. Maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a rozhodol, že ich budú zastupovať a spravovať majetok obaja rodičia. Vzhľadom k tomu, že okresný súd zveril obe maloleté deti na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, uložil otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na ich výživu výživným, a to na maloletého D. sumou 135,- eur mesačne a na maloletého P. sumou 115,- eur mesačne, ktoré výživné je otec maloletých detí povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, a to počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

2. Okresný súd v súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode zároveň upravil styk otca s maloletými deťmi tak, ako je špecifikované vo výroku VIII. napadnutého rozhodnutia. V poradí posledným výrokom okresný súd rozhodol o náhrade trov konania.

3. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na tú skutočnosť, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvale rozvrátené, v dôsledku čoho nemôže manželstvo plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie ich manželského spolužitia. Z uvedených dôvodov okresný súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol.

4. Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode, obe maloleté deti, a to tak maloletého D., ako aj maloletého P. zveril do osobnej starostlivosti matky, v ktorej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky a starostlivosť o maloleté deti konštatoval okresný súd na dobrej úrovni. Doplnil, že otec maloletých detí takúto úpravu práv a povinnosti k maloletým deťom aj navrhol s tým, že obaja rodičia budú zároveň maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

5. V súvislosti s úpravou práv a povinností rodičov voči maloletým deťom na čas po rozvode a okolnosťou, že obe maloleté deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke, okresný súd rozhodol i o povinnosti otca prispievať na obe maloleté deti výživným. Pri určení a výške výživného okresný súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletých detí, ako aj z možností, schopností a majetkových pomerov manžela, teda otca maloletých detí. Okresný súd poukázal na ust. § 62 Zákona o rodine a konštatoval, že matka maloletých detí žiadala určiť výšku vyživovacej povinnosti na maloletého D. sumou 200,- eur mesačne a na maloletého P. rovnakou sumou 200,- Eur mesačne. Okresný súd však takémuto návrhu nevyhovel, keď vychádzal z príjmu otca vo výške 1.200,- eur netto mesačne, čo potvrdil aj jeho zamestnávateľ a zohľadnil mu mesačné výdavky, a to hypotekárny úver, účelovú pôžičku, platbu na elektrinu, životnú poistku, platbu za mobilný paušál, náklady na ošatenie a hygienu, náklady na stravu, pričom neakceptoval otcom maloletých detí uvádzanú sumu 200,- eur ako neprimeranú na náklady na stravu, a zároveň nepreukázanú. Neakceptoval otcom maloletých detí uvádzané výdavky na internet, permanentku do posilňovne a náklady na holiča, s odôvodnením, že na ne nemusí prihliadať, keďže nemajú prednosť pred výživným. Pokiaľ ide o náklady na lieky, ktoré si taktiež otec maloletých detí uplatnil v rámci svojich výdavkov, okresný súd konštatoval, že tieto nie sú lekárom predpísané pravidelne, a preto na ne neprihliadal. Ani náklady na pohonné hmoty motorového vozidla zo strany otca maloletých detí okresný súd nepovažoval za preukázané. Všetky výdavky na živobytie preto okresný súd uznal v prospech otca maloletých detí vo výške 800,- eur mesačne. Z príjmu otca maloletých detí a po zohľadnení výdavkov, ktoré sú uvedené vyššie, okresný súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá Zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 250,- eur mesačne, a následne s prihliadnutím na vekový rozdiel medzi maloletými deťmi túto sumu rozdelil pomerom 135:115 eur.

6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uznal, že manželovi ( otcovi maloletých detí ) z jeho príjmu síce zostáva mesačne suma 400,- eur, čo je presne suma, ktorú žiadala manželka, teda matka maloletých detí ako výživné, avšak súd musí zohľadniť aj neplánové výdavky otca, ale najmä zohľadniť aj to, ako často je otec v styku s maloletými deťmi. V tejto súvislosti okresný súd doplnil, že pokiaľ by určil výživné vo výške, ako žiadala matka maloletých detí, tak otec maloletých detí by už nemal žiadnu hotovosť pre potreby maloletých pri realizácii styku s nimi, čo by nebolo v ich záujme. Okresný súd preto v rozhodnutí uzavrel, že pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť, keď má za to, že výška ním určeného výživného nebude pre otca maloletých detí znamenať neprimerané finančné riziko, a súčasne má dieťa v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

7. Keďže takto ustálené výživné považoval okresný súd aj v súlade s odôvodnenými potrebami maloletých detí a prihliadal aj na nárast životných nákladov, považoval ho za primerané s tým, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach, pričom určené výživné pokrýva všetky odôvodnené potreby maloletých detí.

8. Okresný súd upravil rozsudkom styk otca s maloletými deťmi podľa návrhu matky a zohľadnil aj pripomienku ich otca, s ktorou matka súhlasila. Podľa styk určený súdom je v prospech maloletých, ktorým ostalo zachované právo na stretávanie sa s otcom, tak, aby mali starostlivosť zo strany oboch rodičov a právo na rovnocenný styk s oboma rodičmi.

9. O náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej v texte „CMP“).

10. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletých detí, a to výlučne do výrokov o uložení povinnosti otcovi prispievať na maloleté deti výživným, teda do výrokov VI. a VII. napadnutého rozhodnutia. Odvolacie dôvody uplatnila podľa , , (ďalej v texte „CSP“), teda s poukazom na to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Matka maloletých detí uznala, že okresný súd vychádzal pri určení výšky výživného aj z príjmu otca maloletých detí, pričom zohľadni aj jeho mesačné výdavky, avšak z odôvodnenia rozhodnutia vôbec nevyplýva, či posudzoval aj jej príjem a výdavky, ak to odôvodnenie neobsahuje. Podstatným pre jej odvolanie je aj skutočnosť, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nezohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí, takéto posúdenie súdu vo vzťahu k týmto skutočnostiam úplne absentuje.

11. Matka maloletých detí v odvolaní uvádza, že na základe predložených dôkazov, ako aj výsluchu účastníkov konania dospel okresný súd k nesprávnym zisteniam, pretože nielen vo svojom vyjadrení k návrhu otca, ale aj na pojednávaní uviedla, aké má konkrétne opodstatnené mesačné výdavky nielen na seba, ale aj na maloleté deti, čo relevantnými listinnými dôkazmi aj preukázala. Okresný súd sa však v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal ňou predloženými listinami, jej tvrdeniami, a nevyhodnotil ako posúdil jej mesačné príjmy a výdavky, ktoré musí mesačne vynaložiť.

12. Matka maloletých detí v odvolaní doplnila, že ak otec maloletých detí na pojednávaní uviedol, že býva so svojimi rodičmi v byte, ktorý je v ich vlastníctve, vôbec jej nie je zrejmé, prečo nebýva v dome, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve, v ktorom nikto nebýva. Práve tento rodinný dom musela opustiť aj s maloletými deťmi po tom, čo sa do neho opätovne vrátil otec maloletých detí, keďže spoločné bývanie pod jednou strechou by pre maloletých nebolo vhodné. Z tohto dôvodu si našla nájom - rodinný dom, kde musí platiť pravidelné mesačné poplatky, ktoré v súdnom konaní preukázala, t. j. nájomné vo výške 300,- eur mesačne + mesačný preddavok za energie, ktorý je vo výške 150,- eur. Mesačné výdavky na bývanie tak u nej predstavujú sumu 450,- eur. Zároveň matka poukázala aj na ďalšie pravidelné mesačné opodstatnené výdavky, medzi ktoré patrí strava, zabezpečenie stravy, drogérie, ale aj úhrada poplatkov za jasle, škôlku, hradenie ZRPŠ, ako aj náklady v súvislosti s PHM, výdavkami v lekárni, ale aj zabezpečením oblečenia pre maloleté deti a úhradou paušálu. Opätovne poukázala na skutočnosť, že pravidelné mesačné a nepravidelné výdavky na maloletých predstavujú aj hygienické potreby, a pokiaľ ide o menšieho syna, aj zabezpečenie plienok a detskej výživy.

13. Následne matka maloletých detí v odvolaní zopakovala svoje prekvapenie najmä v tom smere, že v rodinnom dome, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa otec maloletých detí nezdržiava, pričom jeho konaním znášajú obaja vysoké poplatky súvisiace s bývaním.

14. V odvolaní zároveň matka maloletých detí poukázala na to, že maloletý M. navštevuje jasle, ktoré stoja mesačne 345,- eur. Z tohto dôvodu výživné vo výške 200,- eur mesačne nepokrýva ani výdavky súvisiace so zabezpečením pobytu maloletého v jasliach. Zároveň namietala, že pokiaľ okresný súd zohľadnil otcovi výdavok na poistku a platbu za mobilný telefón, nejde o nevyhnutné výdavky, ktoré by mali mať prednosť pred výživným. Polemizovala aj so závermi okresného súdu v súvislosti s neplánovanými výdavkami otca maloletých detí a v tejto súvislosti poukázala na to, že takéto vznikajú aj jej. Konkrétne poukázala na výdavky na opravu motorového vozidla, ktoré nevyhnutne potrebuje k preprave seba do práce a k preprave maloletých detí, najmä P. do jaslí. Poukázala taktiež na výdavky v súvislosti s návštevou maloletého D. u stomatológa vo výške 90,- eur, či iné náklady na prepravu a na lieky. Súčasne hradí poplatky za škôlku maloletému M. vo výške 45,90 eur mesačne. Zdôraznila preto, že stanovené výživné súdom nepokrýva všetky výdavky na odôvodnené potreby maloletých detí, pričom jej z mesačného príjmu nezostávajú žiadne financie na neplánované výdavky a všetky finančné prostriedky minie na opodstatnené potreby maloletých detí, ako aj na to, aby im zabezpečila strechu nad hlavou. Na úhrade potrieb maloletých detí jej v značnej miere pomáhajú jej rodičia, napriek tomu, že prioritne by mal túto úlohu plniť práve otec maloletých detí.

15. Vzhľadom na to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako okresný súd prihliadal na jej odôvodnené výdavky, príjem, ale najmä nezohľadnil v žiadnom rozsahu odôvodnené potreby maloletých detí, v akom rozsahu ich považoval za nevyhnutné, považuje rozhodnutie za zjavne arbitrárne. Keďže okresný súd pri určení výšky výživného nezohľadnil podstatné skutočnosti, ktoré uviedla nielen vo svojom vyjadrení, ale aj na pojednávaní, s poukazom na to, že tieto neboli premietnuté ani do riadneho odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil vo výroku VI. a VII. tak, že uloží otcovi maloletých detí povinnosť prispievať na obe maloleté deti výživným vo výške 200,- eur mesačne na každé dieťa zvlášť, eventuálne, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a v prípade, ak sa zmenia pomery na strane maloletých detí, má matka právo podať nový návrh na zvýšenie výživného.

17. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Má za to, že okresný súd rozhodol vecne správne o určení výšky jeho výživného voči maloletým deťom, nakoľko jeho aktuálny mesačný čistý príjem sa znížil a dosahuje ho vo výške 1.100,- Eur. Z uvedeného príjmu preto nevie nahradiť vyššie výživné. Namietal, že nie sú pravdivé skutočnosti súvisiace s tým, prečo v súčasnej dobe nebýva v rodinnom dome, ktorý patrí do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Uviedol, že v októbri roku 2022 sa do tohto rodinného domu vrátil, avšak strávil tu spoločne s maloletými deťmi a ich matkou presne dva večery, počas ktorých s matkou komunikoval v minimálnej možnej miere, nedošlo k žiadnym konfliktným situáciám a maloleté deti boli spokojné, že bol s nimi doma. Až následne matka odišla z rodinného domu, pričom pokiaľ tvrdí, že mesačne hradí 450,- eur na nájom, tak na pojednávaní nepredložila žiadnu nájomnú zmluvu a táto skutočnosť z jej strany nebola preukázaná. Matka spolu s maloletými opustila rodinný dom dobrovoľne, aj po jeho opakovanom uistení, že tam môžu zostať, z domu odišla, preto sa aj on odsťahoval k rodičom, pretože vykurovať dom, v ktorom by býval sám a dochádzal odtiaľ do práce 20 km navyše pokladal za neekonomické riešenie. Zároveň vyslovil svoje stanovisko aj k tomu, aké výdavky má v súvislosti s hypotékou a poprel, že by nezaplatil za elektriku. naopak poukázal na to, že matka maloletých detí prijala na svojom osobnom účte od Stredoslovenskej energetiky preplatok za ním posielané mesačné zálohové platby a túto skutočnosť zatajila a ponechala si ho.

18. Otec maloletých detí v písomnom vyjadrení k odvolaniu doplnil, že ak matka maloletých detí na pojednávaní poukazovala na svoje výdavky, a to náklady na PHM či lekáreň, tieto výdavky okresný súd na pojednávaní neakceptoval, nakoľko ich nedokázala dostatočne preukázať, pričom vo výsluchu uviedol, že náklady jeho bývalej manželky na kúpu antikoncepcie nepovažuje za nutný výdavok. Doklady o návšteve maloletého D. u stomatológa, ktoré doložila len k odvolaniu, boli doručované v kópii a išlo o nečitateľné listiny. Naopak, chcel zdôrazniť, že matka maloletých detí žije nad svoje pomery, navštevuje drahé reštaurácie, tabakové trafiky a večierky. Tiež si preukázateľne platila zoznamovaciu aplikáciu, napriek tomu, že sa vykresľovala ako silne veriaca, dala si spraviť tetovania.. Z týchto dôvodov chápe jej tvrdenie, že z jej príjmu je pre ňu náročné vyžiť, a to napriek faktu, že na základe výpisu z účtu matky bolo na hlavnom pojednávaní preukázané, že okrem príjmu zo zamestnania zatajila príjmy pravdepodobne z brigád, preplatok za elektrinu, na ktorý nemala nárok aj údajné pôžičky od mužov, ktorí jej posielali peniaze na účet, pričom nebolo matkou preukázané, že tieto pôžičky splatila, rovnako na jej účte chýbajú transakcie spojené s platením nájomného, čo však nechýba, je napr. každomesačný príjem matky maloletých od svojej matky, čo sú podľa jeho informácií prídavky, ktoré na ňu stále poberá v Q. jej otec. Návrh matky na určenie výživného vo vyššej miere ako určil súd považuje za neopodstatnený.

19. Matka maloletých detí k vyjadreniu otca zaslala písomné vyjadrenie, v ktorom sa nestotožňuje s tvrdeniami a skutkovými závermi otca maloletých detí. Zopakovala svoje vyjadrenie o tom, že má výdavky tak na zabezpečenie starostlivosti o seba, ale najmä o obe maloleté deti, pričom v konaní pred súdom preukázala podstatné dôvody, pre ktoré je výživné ustálené súdom nedostatočné na zabezpečenie ich potrieb.

20. V ďalšom vyjadrení otca k vyjadreniu matky tento zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

21. Krajský súd, ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie v zmysle a a bez nariadenia pojednávania podľa a contrario rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi maloletého D. prispievať na neho výživným vo výške 135,- Eur mesačne (výrok VI.); vo výroku, ktorým uložil povinnosť otcovi maloletých detí prispievať na maloletého P. výživným vo výške 115,- Eur mesačne (výrok VII.) a vo výroku o náhrade trov konania (výrok IX.) podľa , zrušil a v tomto rozsahu vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle , a to z nasledovných dôvodov:

22. Okresný súd svoje rozhodnutie o určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom odôvodnil v bode 22. napadnutého rozhodnutia, keď konštatoval konkrétne skutkové zistenia ohľadne príjmu, ale aj výdavkov otca maloletých detí. Presne špecifikoval, aký príjem má otec a zároveň aké výdavky, ktoré mienil otec maloletých detí pri tomto spôsobe rozhodovania uplatniť prijal a ktoré nie, aplikujúc ustanovenia Zákona o rodine. V tomto smere je rozhodnutie okresného súdu preskúmateľné a zrejmé, preto odvolací dôvod matky maloletých detí spočívajúci v tom, že rovnakým spôsobom okresný súd nepostupoval aj pri vyhodnotení dokazovania vo vzťahu k príjmom a výdavkom na jej strane, je naplnený. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresného súdu totiž vôbec nevyplýva, aký je príjem matky, aké sú jej osobné, sociálne a majetkové pomery, ak sa na výžive oboch maloletých detí podieľajú obaja rodičia. V odôvodnení rozhodnutia nie je vyhodnotené, aké výdavky, v akom rozsahu a z akých dôvodov vo vzťahu k matke maloletých detí prijal, resp. na ne neprihliadal. Nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že matka maloletých detí v odvolaní poukazovala na to, že tieto výdavky uvádzala tak v samotnom vyjadrení, ako aj následne na pojednávaní, teda pri svojom výsluchu. Ak svoje tvrdenia nepreukázala, prípadne nepodložila dostatočným spôsobom listinnými dôkazmi, okresný súd mal na uvedené reagovať, a s otázkou preukázania výdavkov zo strany matky, ale aj ohľadne jej príjmov sa mal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadať. Pri rozhodovaní o určení výšky výživného je nevyhnutné posúdiť príjmy a výdavky, ich osobné, sociálne a majetkové pomery oboch rodičov maloletých detí, ktorí sa majú podieľať na vyživovacej povinnosti ich maloletých detí pochádzajúcich z ich rozvedeného manželstva. Je úlohou prihliadať aj na okolnosť, kto sa o maloleté deti osobne stará, prípadne zohľadniť aj frekvenciu styku rodiča, ktorému maloleté deti nie sú zverené do osobnej starostlivosti, s deťmi, prípadne plnenie vyživovacej povinnosti naturálnou formou a podobne.

23. Neakceptovateľným je však postup okresného súdu, ak tento v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neuviedol, akým spôsobom zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré žiadnym spôsobom nevyhodnotil. Nie je zrejmé, k akým skutkovým zisteniam okresný súd dospel, ktoré výdavky maloletých detí mal za preukázané, ktoré nie, v akej výške ich považoval za primerané, prípadne ktoré výdavky na maloleté deti zohľadnil ako nadbytočné. Rozhodnutie okresného súdu v tomto smere neobsahuje žiadne myšlienkové postupy a závery, ku ktorým by dospel na základe záverov skutkových. To, že v bode 6. napadnutého rozhodnutia okresný súd konštatuje, čo uviedla matka maloletých detí vo svojom vyjadrení, prípadne na pojednávaní, nemožno považovať za skutkové zistenia, resp. za celkovo zistený skutkový stav, na základe ktorého by bolo možné následne dospieť k jeho podriadeniu pod skutkovú podstatu zákonného ustanovenia o určení vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom. Ak teda v bode 6. napadnutého rozhodnutia okresný súd len cituje sociálne, osobné, majetkové pomery matky maloletých detí, prípadne ňou uvádzané výdavky na obe maloleté deti, nemožno konštatovať, že ide o zistený skutkový stav okresným súdom, na základe ktorého by dospel k tomu, že výživné, ktoré určil, je primerané a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí. Tvrdenia matky maloletých detí, ňou predložené listinné dôkazy, prípadne iné dôkazy vykonané v súdnom konaní, je nutné aj vyhodnotiť a uviesť, na základe akých úvah dospel k záveru o výške vyživovacej povinnosti. Takéto vyhodnotenie dokazovania vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých detí absentuje.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom je nutné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré majú podstatný vplyv na posúdenie výšky vyživovacej povinnosti, a ktoré sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov konania. Preto aj dokazovanie súdu sa musí starostlivo orientovať na to, aby boli spoľahlivo zistené rozhodujúce skutočnosti pre stanovenie výšky výživného. V konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, súd totiž skúma skutočný stav veci, nemožno preto prihliadať na to, či niektorý z účastníkov konania vykonanie akéhokoľvek dôkazu navrhne alebo nie. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom je preto povinný vykonať aj iné dôkazy ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci ( ).

25. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že okresný súd nemal dostatočne zistený skutkový stav, ktorý by bol odvolacím súdom preskúmateľný. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 14.12.2022 vyplýva len toľko, že okresný súd vo vzťahu k určeniu výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom vykonal dokazovanie výsluchom rodičov a prečítaním listín nachádzajúcich sa v spise. Ako uvedený výsluch rodičov maloletých detí, resp. ktoré a akým spôsobom listinné dôkazy okresný súd vykonal, teda v akom rozsahu ustálil skutkový vzťah v súvislosti s určením vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletým deťom, z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nevyplýva.

26. I keď zákon, resp. vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktoré vyplýva z ústavného princípu nezávislosti súdov, táto zásada znamená tiež, že záver, ktorý si sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia, ale najmä jeho logického myšlienkového postupu. Tento jeho postup však musí byť v istom zmysle objektivizovaný konceptom takého hodnotenia dôkazov, ktorý obstojí z hľadiska jeho prípadného rozporu so zákazom arbitrárnej jurisdikčnej ľubovôle. Inak povedané „voľnosť“ hodnotenia dôkazov neznamená, že súd nie je viazaný ústavnými princípmi predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia, naopak konečné meritórne rozhodnutie malo vykazovať logickú, funkčnú a teologickú zhodu s priebehom konania. Hodnotiaca úvaha súdu musí vždy zodpovedať zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci, v tomto prípade zo skutočného stavu veci, a musí byť preskúmateľná v inštančnom postupe. Výsledky hodnotenia dôkazov sú aj súčasťou odôvodnenia rozsudku, nakoľko z ustanovenia vyplýva súdu povinnosť v odôvodnení rozsudku okrem iného stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval okresný súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a pod. Ak teda okresný súd dospel k určitým skutkovým zisteniam, tieto následne musí vyhodnotiť, dospieť ku skutkovým záverom, nakoľko zisťovanie skutkového stavu, resp. skutočného stavu, ktorý je pre súd základom jeho rozhodnutia, možno označiť za jednu z najdôležitejších činností súdu vôbec. Obsahom hodnotenia dôkazov je totiž aj opísanie úvahy súdu o tom, ktoré z vykonaných dôkazov považuje za hodnoverné a ktoré nie, aké zistenia vyvodil z dôkazov, ktoré si odporujú alebo sa vylučujú, prípadne sú s účastníkmi konania vzájomne rozporované. Súd musí uviesť, ktoré dôkazy neboli vykonané a z akého dôvodu, pričom aj táto časť odôvodnenia musí mať logickú postupnosť.

27. V prejednávanej veci však okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia neposkytol vyhodnotenie dôkazov, prípadne vyhodnotenie zisteného skutočného stavu veci, na základe ktorého by mohlo dôjsť k aplikácii ustanovení Zákona o rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dosiaľ vyplýva pre odvolací súd len preskúmateľnosť príjmov a výdavkov na strane otca maloletých detí, ako jedného z rodičov, avšak nie je možné konštatovať, k akým skutkovým a právnym záverom dospel okresný súd vo vzťahu ku skutočnému stavu veci ohľadne príjmov a výdavkov matky maloletých detí a najmä, v akom rozsahu zistil skutočný stav veci vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletých detí. Úlohou okresného súdu po zrušení a vrátení veci bude teda ustáliť skutočný stav veci vo vzťahu k otázke určenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletým deťom, ktorý skutočný stav veci okresný súd podriadi pod príslušné ustanovenie § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v bode 22. totiž nevyplýva, na základe akých skutkových a právnych úvah má okresný súd za to, že ním určené výživné na maloleté deti zodpovedá kritériám § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine. Všeobecné konštatovanie nie je postačujúce, nakoľko súd sa musí jasným právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať so všetkými skutkovými okolnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie podstatné a právne významné. Rozhodnutie musí obsahovať myšlienkové postupy okresného súdu, hodnotenia, úvahy, ktoré účastníkom konania dajú právne korektnú odpoveď na otázku, že výška ním určeného výživného je primeraná. Z odôvodnenia však nevyplýva, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal s osobnými sociálnymi a majetkovými pomermi na strane matky maloletých detí, ktorej boli zverené do osobnej starostlivosti, a ktorá sa taktiež podieľa na ich vyživovacej povinnosti a súčasne nebolo zohľadnené, aká je životná situácia, resp. životná úroveň na strane maloletých, ktorá sa odvíja od životnej úrovne ich rodičov. Úlohou okresného súdu preto nie je len zohľadniť ustanovenie § 62 Zákona o rodine, ale taktiež na ustanovenie § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Zákonná vyživovacia povinnosť oboch rodičov neznamená mechanickú rovnosť. Vychádza sa z individuálnych schopností, možností a majetkových pomerov každého z nich (pozri v komentári k § 75). Na uvedené skutočnosti treba prihliadnuť aj z hľadiska kritérií potencionality príjmov (§ 75), t.j. či sa povinný nevzdal bez dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, resp. či neberie na seba neprimerané majetkové riziká.

28. Odôvodnenosť potrieb vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna. Závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, schopností, zdravotného stavu, záujmov, nadania, talentu, vzdelania, od formy prípravy na budúce povolanie. Nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho-ktorého dieťaťa, potreby detí v tom istom veku sa môžu odlišovať. Súčasne závisí od schopností a možností rodičov. V prípade obmedzených predpokladov na strane rodičov sa preto môže pohybovať od bežných najzákladnejších potrieb nutných pre život až po plné uspokojenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa. Je teda úmerná životnej úrovni rodičov.

29. Okresný súd tak v dôsledku nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, ktorý by bol preskúmateľný po náležitom vyhodnotení dokazovania, dospel k predčasnému právnemu záveru o primeranosti ním určeného výživného. Zopakovanie a doplnenie dokazovania odvolacím súdom nie je vzhľadom na jeho rozsah účelné a zároveň by bolo vo vzťahu k účastníkom konania nehospodárne.

30. V aktuálnom štádiu konania o výživnom vzhľadom na neustálený skutočný stav veci a jeho následné právne posúdenie, je nutné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dosiaľ predčasné. Odvolací súd týmto rozhodnutím nemal v úmysle prejudiciálne konštatovať, že ustálenie výšky vyživovacej povinnosti je alebo nie je primerané, ale len toľko, že z dosiaľ predloženého obsahu spisu, ale najmä odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedený právny záver o jej primeranosti, po zohľadnení všetkých okolností danej veci, nevyplýva. Až na základe vyhodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom a po ustálení skutočného stavu veci okresný súd v súlade ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine určí výživné s prihliadnutím tak na konkrétne odôvodnené potreby maloletých detí ako aj konkrétne schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktoré rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodní a uvedie, na základe akých úvah dospel k tomu, že výživné ním ustálené je primerané a spĺňa základné kritériá v zmysle § 62 a 75 ods. 1 Zákona o rodine.

31. Výroky rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, ktorým boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matke a zároveň upravené, že obaja rodičia majú právo ich zastupovať a spravovať ich majetok, výrok, ktorým bol upravený styk otca s maloletými deťmi, zostávajú podľa nedotknuté.

32. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd opätovne i o náhrade trov účastníkov konania.

33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).