Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BR-1P/90/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudcom PhDr. JUDr. Silviom Bolečekom, PhD., v právnej veci otca A. B. C., narodeného XX. XXXX XXXX, trvale bytom D., E. XXX/XX, toho času A. A., E. X, proti matke F. G. C., narodenej XX. XXXXXXX XXXX, trvale bytom D., E. XXX/XX, právne zastúpenej advokátom H. H. D., I. I. J. XXX, o pôvodnom návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B. C., narodenému XX. XXXXX XXXX a k maloletému K. C., narodenému X. XXXXXXXX XXXX, obaja bytom ako matka, v konaní zast. opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto

rozhodol:

I. Otec B. C. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého B. sumou 165,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

II. Otec B. C. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého K. sumou 165,- Eur mesačne, a to vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Manžel návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8. septembra 2022 žiadal, aby súd svojím rozsudkom jeho manželstvo s manželkou rozviedol, maloletého B. a K. pochádzajúcich z manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky a jeho zaviazal prispievaním výživného vo výške 100 Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a navrhol aj upraviť jeho styk s maloletými. Svoj návrh odôvodnil tým, že manželstvo s manželkou uzavreli dňa 9. novembra 2019, z manželstva pochádzajú dve neplnoleté deti. Postupom času si manželia prestali rozumieť a prestali medzi sebou komunikovať, nežijú spolu, nehospodária spolu, každý z manželov si zabezpečuje svoje potreby sám. Záverom manžel uviedol, že manželstvo už nespĺňa svoj spoločenský účel a nie je šanca na obnovu spolužitia.

2. Okresný súd Brezno o návrhu manžela konal a na pojednávaní dňa 14. decembra 2022 vyniesol rozsudok. Vo výroku I. súd manželstvo manželov B. C. a G. C. uzavreté dňa 9. novembra 2019 rozviedol. Uvedený výrok nadobudol právoplatnosť dňom 2. februára 2023.

3. V ostatných výrokoch súd upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým na čas po rozvode. Voči výrokom o výške výživného sa manželka odvolala a na základe jej odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp.zn. -172 zo dňa 22. júna 2023 rozsudok Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022 vo výrokoch VI., VII. a IX. zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

4. Nedotknutý odvolaním zostal tiež výrok II. rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022, kde súd maloletého B. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Uvedený výrok tak tiež nadobudol právoplatnosť dňom 2. februára 2023.

5. Nedotknutý odvolaním zostal tiež výrok IV. rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022, kde súd maloletého K. na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Uvedený výrok tak tiež nadobudol právoplatnosť dňom 2. februára 2023.

6. Nedotknutý odvolaním zostal tiež výrok III. rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022, ktorým súd rozhodol, že zastupovať maloletého B. a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Uvedený výrok tak tiež nadobudol právoplatnosť dňom 2. februára 2023.

7. Nedotknutý odvolaním zostal tiež výrok V. rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022, ktorým súd rozhodol, že zastupovať maloletého K. a spravovať jeho majetok budú obaja rodičia. Uvedený výrok tak tiež nadobudol právoplatnosť dňom 2. februára 2023.

8. Nedotknutý odvolaním zostal tiež výrok VIII. rozsudku Okresného súdu Brezno č.k. -102 zo dňa 14. decembra 2022, kde súd styk otca s maloletými upravil podľa konkrétnych dátumov a časov. Uvedený výrok tak tiež nadobudol právoplatnosť dňom 2. februára 2023.

9. Predmetom konania teda zostala len otázka výšky výživného, ktoré má hradiť otec k rukám matky počnúc právoplatnosťou výroku o rozvode na výživu maloletého B. a na výživu maloletého K..

10. Súd vo veci samej vykonal dokazovanie výsluchom otca a výsluchom matky a listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Otec na pojednávaní navrhol platiť výživné vo výške 135 Eur mesačne na B. a 115 Eur mesačne na K.. Otec má vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa – Akadémia Policajného zboru. Je zamestnaný ako príslušník PZ SR s miestom výkonu činnosti Zvolen a jeho mesačný príjem je 1.075 Eur. Iný zdroj príjmu nemá a v jeho príjme sú započítané aj odmeny a príspevok na stravu. Býva spolu s rodičmi v byte, ktorý vlastnia jeho rodičia, ale čas najmä so synmi trávi v dome, ktorý s bývalou manželkou vlastnia v režime BSM v Nemeckej. Otec uviedol svoje nasledovne výdavky : spláca hypotekárny úver za dom v D. vo výške 181 Eur mesačne, za elektrinu v tomto dome platí 100 Eur mesačne, za internet 10,96 Eur mesačne, paušál na mobil 40 Eur mesačne, na holiča 10 Eur mesačne, náklady na ošatenie a hygienu 55 Eur mesačne, náklady na stravu 200 Eur mesačne, náklady na PHM na cestu do práce 100-150 Eur mesačne, poistka maloletého syna B. 8,50 Eur mesačne, poistka domu 103,50 Eur ročne, poistenie PZP 147 Eur ročne, poplatok za komunálny odpad za 4 osoby 85 Eur ročne, povinná poistka v zamestnaní 41 Eur ročne, servis a náhradné diely na vozidlo ho stoja cca ročne 200 Eur. Otec závet nemá a teda v prípade ak by sa mu niečo stalo dedia len jeho deti. Dom v D. a jeho vysporiadanie po zániku BSM s bývalou manželkou zatiaľ neriešili, avšak otec by si ho chcel ponechať. Otec pracuje najčastejšie do 19.00 hod., ale pracuje aj počas sviatkov a víkendov a pretože nemá dobré spoje do Bystrice, musí dochádzať do práce autom. Iné výdavky nemá, pokiaľ sa niečo mimoriadne nevyskytne.

12. Matka navrhovala otca zaviazať platením výživného vo výške 250 Eur mesačne na B. a 150 Eur mesačne na K.. Matka má dosiahnuté magisterské vzdelanie – L. M. N., L. M. I. O.. H. zamestnaná v centre voľného času J. A. A. I. D. F. M. X.XXX K.. Poberá rodičovský príspevok vo výške 383 Eur mesačne a prídavky na maloletých vo výške 120 Eur mesačne na obe deti dokopy. Iný zdroj príjmu nemá. Býva spolu s deťmi v prenajatom byte v Banskej Bystrici kde platí mesačný nájom vo výške 650 Eur. V dome, na ktorý otec platí hypotéku a ktorý je v režime BSM nebýva nikto, ale matka má vedomosť, že tam otec trávi čas. Uviedla, že je pravdou tvrdenie C., P. Q. M. R. C.. F. B. D. X. triedu ZŠ v Banskej Bystrici, kde matka platí za stravu 20 Eur mesačne. Poplatok ZRPŠ je 50 Eur ročne, školský klub 21 Eur mesačne, cestovné do školy 35 Eur mesačne a na školské pomôcky matka dáva sumu 250 Eur ročne. Náklady na stravu maloletého sú 170 Eur mesačne. Náklady na ošatenie a hygienu na maloletého sú cca 80 Eur mesačne. Maloletý býva bežne chorý a výdavky na lieky sú cca 40 Eur mesačne, na oboch maloletých. Voľno časové aktivity oficiálne maloletý nemá, nemá ani mobil a poistku mu platí jeho otec. Hračky, výlety a iné je cca 20 Eur mesačne. Iné výdavky s maloletým B. nemá. Maloletý K. D. F. H. J. A. A. kde poplatok je 16 Eur na jeden deň, kde je aj zahrnutá strava. Poplatok ZRPŠ je 3 Eur mesačne.

Cestovné do škôlky je 35 Eur mesačne. Náklady na stravu maloletého sú 150 Eur mesačne. Náklady na ošatenie a hygienu na maloletého sú cca 50 Eur mesačne. Maloletý býva bežne chorý a výdavky na lieky sú cca 40 Eur mesačne, na oboch maloletých. Voľno časové aktivity oficiálne maloletý nemá, nemá ani mobil, ani poistku. Hračky, výlety a iné je cca 30 Eur mesačne. Iné výdavky s maloletým K. D.. Matka sa s maloletými presťahovala do A. A., najmä z dôvodu ich školskej dochádzky ako aj z dôvodu jej pracovného uplatnenia. Matka z bytu ide o 6.30 hod., maloletých zavezie do školy a do jaslí a na 7.00 ide do práce. V marci keď mal B. narodeniny mu kúpila školskú tašku za 100 Eur k narodeninám a tiež z dôvodu, že pred začiatkom školského roka je jej cena vyššia.

13. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný otcom, aby matka uviedla koľko platila za dovolenky. Táto skutočnosť nemá žiadny vplyv na rozhodnutie súdu.

14. Súd odmietol vykonať dôkaz navrhovaný otcom, aby matka preukázala výšku svojho príjmu. Matka verbálne nespochybnila, že jej príjem z pracovnej činnosti plus štátne dávky prevyšujú príjem otca o cca 400 Eur. Skutočnosť, že matka má vyšší príjem a teda aj vyšší životný štandard je v konaní dostatočne preukázaná.

15. Podľa článku 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

16. Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

17. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

22. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

23. Podľa veta prvá pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

24. Podľa rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

25. Podľa 44 rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

26. Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého B. a maloletého K. a z možnosti, schopností a majetkových pomerov otca. Z vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 62 Zákona o rodine vyplýva, že deti sú vzhľadom na svoj vek odkázané na výživu svojich rodičov, pričom na výžive dieťaťa sa majú podieľať obaja rodičia, primerane svojim možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom.

27. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre maloleté dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov, a o toto právo nemôže byť ukracované. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Pri skúmaní oprávnených potrieb maloletých detí je potrebné a nutné vziať do úvahy nielen potreby obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce, ale aj potreby, ktoré sa vyskytujú len niekedy, napríklad v dobe letných prázdnin. Účelom výživného je uhrádzať nielen priebežne sa vyskytujúce bežné potreby, ale všetky potreby prospešné pre všestranný vývoj detí, teda i potreby vyskytujúce sa nepravidelne za dlhšie obdobie. K týmto odôvodneným potrebám sa musí prihliadať pri určovaní výšky výživného.

28. Matka dieťaťa žiadala na maloletého B. výživné 250 Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého B. mesačne – 216 Eur nájom (zo sumy 650 Eur pri počte troch osôb, 650/3), poplatok ZRPŠ 4 Eur, školský klub 21 Eur, strava v škole 20 Eur, školské pomôcky 12 Eur (matka udávala suma 250 Eur ročne, pričom z tejto sumy sa odpočíta suma 110 Eur, ktoré štát v októbri 2023 prispeje každému prváčikovi, 250-110=140 ročne), cestovné 25 Eur (súd neakceptoval matkou uvedenú sumu 35 Eur mesačne, nakoľko z miesta kde matka býva do miesta školy maloletého je to cca 5 km a na tejto ceste sa podieľajú tri osoby), náklady na stravu a ošatenie 150 Eur (matkou udávaná suma 250 Eur je listinami nepodložená, ale súdu sa navyše pri veku maloletého javí ako značne vysoká, dokonca je rovnaká ako táto položka u otca, preto súd vychádzal zo sumy zodpovedajúcej 60 %), súd neakceptoval výdavky na lieky, ktoré matka podľa potreby kupuje, nakoľko maloletý nemá žiadne lekárom predpísané lieky, náklady na voľnočasové aktivity 20 Eur, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 468 Eur mesačne. Z tejto sumy sa odpočíta suma prídavku vo výške 60 Eur mesačne, ktorou štát prispieva na náklady matky na maloletého a teda celkové náklady matky sú vo výške 408 Eur mesačne. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti.

29. Matka dieťaťa žiadala na maloletého K. výživné 150 Eur mesačne. Súd akceptoval výdavky matky na maloletého K. mesačne – 216 Eur nájom (zo sumy 650 Eur pri počte troch osôb, 650/3), poplatok ZRPŠ 3 Eur, poplatok v jasliach 300 Eur, cestovné 25 Eur (súd neakceptoval matkou uvedenú sumu 35 Eur mesačne, nakoľko z miesta kde matka býva do miesta jaslí maloletého je to cca 6,5 km a na tejto ceste sa podieľajú tri osoby), náklady na stravu a ošatenie 120 Eur (matkou udávaná suma 200 Eur je listinami nepodložená, ale súdu sa navyše pri veku maloletého javí ako značne vysoká, preto súd vychádzal zo sumy zodpovedajúcej 60 %), súd neakceptoval výdavky na lieky, ktoré matka podľa potreby kupuje, nakoľko maloletý nemá žiadne lekárom predpísané lieky, náklady na voľnočasové aktivity 30 Eur, čo je celkovo mesačne výdavky matky na maloletého vo výške 694 Eur mesačne. Z tejto sumy sa odpočíta suma prídavku vo výške 60 Eur mesačne, ktorou štát prispieva na náklady matky na maloletého a teda celkové náklady matky sú vo výške 634 Eur mesačne. Súd má zato, že takto stanovené náklady sú primerané veku maloletého, regiónu v ktorom maloletý žije, ale aj primerané rozvoju jeho osobnosti.

30. Súd je povinný konštatovať, že takto vysoké náklady na potreby maloletého K. sú zapríčinené vysokými poplatkami spojenými s návštevou jaslí. Táto nákladová položka citeľne zaťažuje po finančnej stránke oboch rodičov, avšak ani jeden z nich nemôže za sociálnu politiku mesta Banská Bystrica, ktoré určuje výšku tohto poplatku, ani jeden z rodičov nenavrhoval iný spôsob ako zabezpečiť starostlivosť o maloletého K., pričom súd sa stotožňuje s tým, že matka je pri jej vzdelaní a pri veku maloletého pre spoločnosť viac prospešnejšia v práci, ktorú vykonáva ako keby ostala doma.

31. Súd takisto akceptuje skutočnosť, že matka býva v prenajatom byte v lokalite kde býva jej matka, ktorá jej v prípade potreby pomôže s maloletými. Z hľadiska potrieb maloletých je pre nich výhodnejšie bývať v mieste ich školskej dochádzky.

32. Pokiaľ otec spochybňuje kúpu školskej tašky v cene 100 Eur, tak súd musí konštatovať, že kvalitná taška, ktorá má niečo vydržať samozrejme niečo stojí, pričom cena 100 Eur sa na prvý pohľad javí vysoká, ale pokiaľ táto taška vydrží aspoň tri roky tak jej cena je cca 3 Eur mesačne, čo rodičov s príjmom nad 1.000 Eur mesačne nemôže nadbytočne zaťažiť.

33. Súd vychádzal z príjmu otca maloletých vo výške 1.075 Eur netto mesačne, čo potvrdil jeho zamestnávateľ a zohľadnil mu mesačné výdavky – hypotekárny úver vo výške 181 Eur, platba za elektrinu 100 Eur, internet 11 Eur, platba za mobilný paušál 40 Eur, náklady na ošatenie a hygienu 55 Eur, náklady na stravu 175 Eur (súd neakceptoval otcom maloletých udanú sumu 200 Eur ako neprimeranú a otcom nepreukázanú), poistka maloletého B. 8,50 Eur, cestovné do práce 100 Eur (presnú výšku otec listinami nepreukázal, ale súd má zato, že takáto výška zodpovedá aj cenám PHM, ako aj cenám prostriedkov hromadnej dopravy), poistka nehnuteľnosti 9 Eur, poistenie motorového vozidla 12 Eur, poistka v práci 4 Eur, poplatok za komunálny odpad 2,50 Eur, čo sú celkové mesačné výdavky 698 Eur. Súd neakceptoval manželom uvádzané výdavky za holiča a na servis motorového vozidla (tieto výdavky nemajú prednosť pred výživným a teda súd na tieto výdavky nemusí prihliadať).

34. Pokiaľ otec naďalej platí poplatok za komunálny odpad za všetky osoby v dome v Nemeckej, tak súd musí konštatovať, že je to len a len na jeho ťarchu, že pokiaľ v tomto dome produkuje odpad už len výlučne on, tak mal ako vlastník nehnuteľnosti túto skutočnosť oznámiť správcovi tejto dane, aby sa poplatková povinnosť zosúladila s realitou.

35. Súd síce akceptoval výdavky na dom v D. v celej výške tak ako ich otec uviedol, ale otec by si mal uvedomiť, že pokiaľ by mu druhý vlastník tejto nehnuteľnosti na tieto výdavky (napr. hypotekárny úver) prispieval, nezvyšovali by sa mu výdavky a ostávalo by mu viac financií pre seba, ale najmä pre potreby maloletých. Takto sa druhý vlastník nehnuteľnosti na jeho úkor bezdôvodne obohacuje.

36. Pokiaľ otec argumentuje, že zo svojho príjmu nestíha pokrývať neplánované výdavky, tak súd mu musí dať za pravdu, že z jeho príjmu tomu tak je, avšak zároveň súd konštatuje, že otec sa tomu nemôže čudovať, pokiaľ platí náklady (napr. hypotekárny úver) aj za iné osoby a teda cestu ako zlepšiť finančnú situáciu – minimalizovaním svojich nákladov - otec nijakým spôsobom nehľadá.

37. Súd teda vychádzal z príjmu otca vo výške 1.075 Eur netto mesačne a zohľadnil mu výdavky na živobytie vo výške cca 698 Eur mesačne. Z takto určeného príjmu a pri zohľadnení výdavkov súd v zmysle § 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine stanovil výživné v celkovej sume 330 Eur mesačne, v pomere 165:165 Eur medzi maloletým B. a K.. Otcovi z jeho príjmu síce zostáva mesačne suma cca 380 Eur, čo je o čosi menej ako suma, ktorú žiadala matka ako výživné, avšak súd musí zohľadniť aj neplánové výdavky (nákup dreva, poistenie titulom práce, titulom vlastníctva nehnuteľnosti, iné výdavky, ktoré život prináša, ale najmä súd musí zohľadniť ako často je otec v styku s maloletými. Pokiaľ si rodičia maloletých dohodli takú úpravu styku ako je vo výroku VIII. rozsudku zo dňa 14. decembra 2022, musí súd zohľadniť aj náklady, ktoré otec má spojené so stykom s maloletými titulom minimálne kúpy potravy pre maloletých. Pokiaľ by súd určil výživné vo výške ako žiadala matka, tak otec by už nemal žiadnu hotovosť pre potreby maloletých pri ich styku s ním, čo by nebolo v záujme maloletých. Súd preto pri určovaní výšky výživného prihliadol aj na túto skutočnosť.

38. Súd stanovil výživné v podstate v polovici návrhov rodičov (otec celkom 250 Eur, matka celkom 400 Eur). Pokiaľ otec tvrdí, že matka má vysoký životný štandard a žije si nad pomery, tak súd konštatuje, že pri určení vyživovacej povinnosti súd musí prihliadať aj na osobnú starostlivosť o maloletých, ktorú po

veľkú väčšinu času vykonáva matka. Čisto matematicky z výdavkov na maloletého B. bol otec zaviazaný hradiť výživné vo výške 40 % a z výdavkov na maloletého K. len vo výške 26 %.

39. Súd má za to, že výška takto určeného výživného nebude pre otca znamenať neprimerané finančné riziko. Dieťa má pritom v zmysle Zákona o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Súd je zároveň toho názoru, že takáto výška výživného bude v súlade s odôvodnenými potrebami maloletého B. a maloletého K.. Súd zároveň prihliadol na nárast životných nákladov otca (§ 78 ods. 3 Zák. o rodine). Súd ma zato, že vyššie výživné by vzhľadom na súčasné príjmy a životnú úroveň otca, nebolo v jeho schopnostiach a možnostiach.

40. Súd pri určení výživného zohľadnil aj vyššiu životnú úroveň matky, ktorá sa musí podieľať na plnení vyživovacej povinnosti vyššou čiastkou. Súd by mal aj otcovi stanoviť vyššie výživné, avšak vzhľadom na jeho príjem, ktorý nie je adekvátny jeho práci vykonávanej v prospech štátu (za čo bohužiaľ otec nenesie zodpovednosť, že za svoju prácu pre štát je odmeňovaný sumou, ktorá bola zistená v konaní), súd nemá možnosť stanoviť mu vyššie výživné.

41. Podľa na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

43. Podľa o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

44. Vzhľadom na skutočnosť, že návrh na náhradu trov konania nebol účastníkmi podaný, súd podľa o trovách konania súd rozhodol , podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Žiline, cestou - Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, Kuzmányho 4, Brezno 977 01.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.