Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)Rozsudok_5To-81-2022.pdf
PDF · 212.99 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/81/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov Mgr. Michala Polláka a JUDr. Kataríny Stanislavskej, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX v C., a spol., pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona účinného do 30.04.2022 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, o odvolaniach prokurátora Okresnej prokuratúry Galanta a obžalovaného D. E. proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 03.06.2022, sp. zn. 5T/36/2022, na verejnom zasadnutí konanom dňa 3.11.2022 takto
rozhodol:
Obžalovaný A. B.
Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku súd ruší napadnutý rozsudok v časti výroku o treste obžalovaného A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX a podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku a § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zastavuje trestné stíhanie, vedené proti obžalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/36/2022 a na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 5To/81/2022, na tom skutkovom základe, že obvinený A. B., D. E. a F. E. samostatne, ale aj spoločným konaním, po vzájomných dohodách v dobe najmenej od mesiaca júl 2021 až do dňa 12.11.2021, bez oprávnenia zadovažovali metamfetamín, ktorý mali bez oprávnenia vo svojej držbe, ako aj na rôznych miestach v okrese Galanta, najmä na adrese G. H., I. E. XXX/XX, na adrese G. XXX, na adrese J., E. A. I. XXXX/XX, na presne nezistenom mieste v k. ú. K. J., pri futbalovom ihrisku v tzv. „mŕtvej schránke", ako aj na iných doposiaľ nestotožnených miestach, a to za účelom vlastného užívania a predaja odberateľom, pričom obv. D. E. a F. E. si metamfetamín zadovažovali od doposiaľ nestotožnenej osoby, obv. A. B. metamfetamin kupoval od obv. F. E. a D. E. za cenu 30,- eur za gram, metamfetamín potom ďalej distribuovali čiastočne spoločne a čiastočne každý sám, obvinený A. B. predával metamfetamin L. M. raz týždenne po dobu posledných 3 rokov, pričom posledného pol roka, t. j. minimálne od mesiaca jún 2021 mu ho predával každý druhý deň za 10-15,- eur za 3 dieliky v striekačke o objeme asi 2 ml; E. N. predával metamfetamín 2-3 krát za mesiac za 50,- eur po dobu 5 rokov; N. M. predával metamfetamín po dobu posledných 2 rokov približne 2-3 krát týždenne za 10,- eur; O. G. predával metamfetamin posledné 4 mesiace približne 20 krát za 50,- eur; P. Q. dával metamfetamín ako odplatu za vykonanie prác okolo domu 2-3 krát mesačne po dobu 1 roku; A. J. predával metamfetamín od leta 2021 2 krát do týždňa v množstve 2-3 čiary, pričom kubík predával za 50,- eur; E. B. dával metamfetamín, nakoľko žili v spoločnej domácnosti a spolu ho užívali asi 8 mesiacov a menovaná ho vozila do Serede resp. do Dolnej Stredy 3-4 krát, kde si obv. B. kupoval pervitín od obv. E., obvinený D. E. sprostredkúval predaj metamfetamínu obv. B. v období august 2021 až november 2021; L. M. predal 2 krát metamfetamín v zatavenej striekačke o objeme 2 ml za sumu 20,- eur v presne nezistené dni mesiaca október 2021; G. Q. (stíhanému v samostatnom konaní, ktorého vina doteraz nebola právoplatne preukázaná) predal metamfetamín 5 krát za sumu 50,- eur za 2-3 gramy v presne nezistené dni v Seredi a na iných miestach; obv. E. opakovane daroval metamfetamín v presne nezistené dni v období august 2021 až november 2021, obvinený F. E. dával metamfetamín L. M. zadarmo celkovo 3 krát, vždy 2 dieliky v zatavenej striekačke, približne v mesiaci október 2021 a tiež mu sprostredkoval
kúpu metamfetamínu od obv. D. E.; G. Q. (stíhanému v samostatnom konaní, ktorého vina doteraz nebola právoplatne preukázaná) pred 3 mesiacmi pred zadržaním zo dňa 12.11.2021 sprostredkoval predaj metamfetamínu cez obv. D. E. v množstve 2-3 gramy za 50,- eur a dňa 12.11.2021 mu predal metamfetamín v množstve 10,036 g s priemernou koncentráciou 75,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 7.617 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 101 dávkam drogy za sumu 300 eur, zároveň dňa 12.11.2021 A. B. bez oprávnenia mal u seba : 1. plastové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 9,095 g, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,9%, obsahujúci 6.539 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 91 bežným dávkam drogy, 2. vrecko obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 683 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetaminu 72,9 %, obsahujúci 498 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 7 bežným jednotlivým dávkam drogy 3. plastovú striekačku, v ktorej sa nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 323 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 72,7 %, obsahujúci 235 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 4 bežným jednotlivým dávkam drogy 4. vrecko, v ktorom sa nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 5,293 g, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,5 %, obsahujúci 3.784 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 53 bežným jednotlivým dávkam drogy a v troch predložených vreckách sa nachádzal biely kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 280 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,8 %, obsahujúci 201 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 3 bežným jednotlivým dávkam drogy 5. vrecko, v ktorom sa nachádzal čiastočne vlhký béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 128 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamin s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 70,9 %, obsahujúci 91 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy 6. vrecko, v ktorom sa nachádzal čiastočne vlhký béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 213 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 63,0 %, obsahujúci 134 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy 7. plastové vrecko, v ktorom sa nachádzalo konope s hmotnosťou 688 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,7 % hmotnostných, obsahujúce 74 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, v ďalšom plastovom vrecku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 331 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9,4 % hmotnostných, obsahujúce 31 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávke drogy a v ďalšom vrecku sa nachádzalo konope o hmotnosti 758 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,9 % hmotnostných, obsahujúce 60 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy a v plastovom vrecku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 251 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 2,3 % hmotnostných, obsahujúce 6 mg THC, ktoré množstvo nie je spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka 8. cigaretu tzv. joint, v ktorom sa nachádzala zmes konope a tabaku s hmotnosťou 209 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 6,0 % hmotnostných, obsahujúce 13 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 1 bežnej dávke drogy 9. okrúhlu drvičku s označením „Amsterdam", v ktorej sa nachádzalo konope s hmotnosťou 933 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,4 % hmotnostných, obsahujúce 134 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá podľa KEU BA minimálne 2 bežným jednotlivým dávkam drogy 10. plátené modré vrecko „Armani Jeans„, v ktorom bolo vrecko s obsahom béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 101 mg s priemernou koncentráciou 66,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 67 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávke drogy 11. vrecko, v ktorom sa nachádzal béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 14 mg, ktoré nie je spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka, ktorých hodnota bola v celkovej sume 880,80 eur, F. E. bez oprávnenia mal v osobnom motorovom vozidle G. C., EČV C. XXX C. dňa 12.11.2021 a veci ktoré sa našli pri prehliadke vozidla na základe súhlasu prokurátora:
1. čierno-bielu ponožku a plastové vrecko, v ktorom sa nachádzali ďalšie dve plastové vrecká s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 14,396 g, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,7 %, obsahujúci 10.322 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 144 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota bola v sume 791,78 eur, obvinený D. E. mal v rodinnom dome mikrováhu na 200 g, určenú na váženie metamfetamínu, pričom zároveň obvinený D. E. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T 132/08 zo dňa 15.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14.07.2011, sp. zn. 4To 33/11, právoplatným dňa 14.07.2011 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pričom metamfetamín je v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázaný a zaradený do li. skupiny psychotropných látok a tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázaný a zaradený do I. skupiny psychotropných látok, nakoľko obžalovaný dňa XX.X.XXXX zomrel.
Obžalovaný D. E.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd ruší napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaného D. E., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom J., J., t.č. ÚVV Leopoldov. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný D. E., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom J., Slovensko, t.č. ÚVV Leopoldov, odsudzuje: Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.04.2022 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- 1 ks látkové vrecko s obsahom igelitových vreciek
- 1 ks školský diár s kontaktmi na osoby a telefónnymi číslami
- 1 ks igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom ďalších vreciek
- 1 ks mobilný telefón zn. iPhone s puzdrom Guess
- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA s bielym zadným krytom
- 1 ks mobilný telefón s poškodeným displejom Motorola XT
- mikrováha do 200 g
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
Obžalovaný F. E.
Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 2 Trestného poriadku súd ruší napadnutý rozsudok vo výroku o treste obžalovaného F. E., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom G. XXX, G., Slovensko, t.č. ÚVV Leopoldov,
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný F. E., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom G. XXX, G., Slovensko, t.č. ÚVV Leopoldov, odsudzuje: Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30.04.2022 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- 1 ks zošit-notes
- 1 ks mobilný telefón SAMSUNG
- 1 ks fajka
- 1 ks ponožka
- 1 ks kuchynská váha
- 1 ks tácka
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- finančná hotovosť 300 eur Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Galanta zo dňa 3.6.2022, sp. zn.5T/36/2022, bolo rozhodnuté takto: „Obžalovaní: 1. A. B., nar. XX.X.XXXX v C., trvale bytom N. XX/XX, G. H., Slovensko, t.č. ÚVV Leopoldov, 2. D. E., nar. XX.X.XXXX v I., trvale bytom J., J., R. H. N., 3. F. E., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom G. XXX, G., Slovensko, t.č. ÚVV Leopoldov, sú vinní, že 1/ obvinený A. B., D. E. a F. E. samostatne, ale aj spoločným konaním, po vzájomných dohodách v dobe najmenej od mesiaca júl 2021 až do dňa 12.11.2021, bez oprávnenia zadovažovali metamfetamín, ktorý mali bez oprávnenia vo svojej držbe, ako aj na rôznych miestach v okrese Galanta, najmä na adrese G. H., I. E. XXX/XX, na adrese G. XXX, na adrese J., E. A. I. XXXX/XX, na presne nezistenom mieste v k. ú. K. J., pri futbalovom ihrisku v tzv. „mŕtvej schránke", ako aj na iných doposiaľ nestotožnených miestach, a to za účelom vlastného užívania a predaja odberateľom, pričom obv. D. E. a F. E. si metamfetamín zadovažovali od doposiaľ nestotožnenej osoby, obv. A. B. metamfetamin kupoval od obv. F. E. a D. E. za cenu 30,- eur za gram, metamfetamín potom ďalej distribuovali čiastočne spoločne a čiastočne každý sám, obvinený A. B. predával metamfetamin L. M. raz týždenne po dobu posledných 3 rokov, pričom posledného pol roka, t. j. minimálne od mesiaca jún 2021 mu ho predával každý druhý deň za 10-15,- eur za 3 dieliky v striekačke o objeme asi 2 ml; E. N. predával metamfetamín 2-3 krát za mesiac za 50,- eur po dobu 5 rokov; N. M. predával metamfetamín po dobu posledných 2 rokov približne 2-3 krát týždenne za 10,- eur; O. G. predával metamfetamin posledné 4 mesiace približne 20 krát za 50,- eur; P. Q. dával metamfetamín ako odplatu za vykonanie prác okolo domu 2-3 krát mesačne po dobu 1 roku; A. J. predával metamfetamín od leta 2021 2 krát do týždňa v množstve 2-3 čiary, pričom kubík predával za 50,- eur; E. B. dával metamfetamín, nakoľko žili v spoločnej domácnosti a spolu ho užívali asi 8 mesiacov a menovaná ho vozila do Serede resp. do Dolnej Stredy 3-4 krát, kde si obv. B. kupoval pervitín od obv. E., obvinený D. E. sprostredkúval predaj metamfetamínu obv. B. v období august 2021 až november 2021; L. M. predal 2 krát metamfetamín v zatavenej striekačke o objeme 2 ml za sumu 20,- eur v presne nezistené dni mesiaca október 2021; G. Q. (stíhanému v samostatnom konaní, ktorého vina doteraz nebola právoplatne preukázaná) predal metamfetamín 5 krát za sumu 50,- eur za 2-3 gramy v presne nezistené dni v Seredi a na iných miestach; obv. E. opakovane daroval metamfetamín v presne nezistené dni v období august 2021 až november 2021, obvinený F. E. dával metamfetamín L. M. zadarmo celkovo 3 krát, vždy 2 dieliky v zatavenej striekačke, približne v mesiaci október 2021 a tiež mu sprostredkoval kúpu metamfetamínu od obv. D. E.; G. Q. (stíhanému v samostatnom konaní, ktorého vina doteraz nebola právoplatne preukázaná) pred 3 mesiacmi pred zadržaním zo dňa 12.11.2021 sprostredkoval predaj metamfetamínu cez obv. D. E. v množstve 2-3 gramy za 50,- eur a dňa 12.11.2021 mu predal metamfetamín v množstve 10,036 g s priemernou koncentráciou 75,9 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 7.617 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 101 dávkam drogy za sumu 300 eur, zároveň dňa 12.11.2021 A. B. bez oprávnenia mal u seba : 1. plastové vrecko s obsahom bieleho kryštalického materiálu s hmotnosťou 9,095 g, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,9%, obsahujúci 6.539 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 91 bežným dávkam drogy, 2. vrecko obsahujúce biely kryštalický materiál s hmotnosťou 683 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetaminu 72,9 %, obsahujúci 498 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 7 bežným jednotlivým dávkam drogy 3. plastovú striekačku, v ktorej sa nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 323 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 72,7 %, obsahujúci 235 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 4 bežným jednotlivým dávkam drogy 4. vrecko, v ktorom sa nachádzal biely kryštalický materiál s hmotnosťou 5,293 g, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,5 %, obsahujúci 3.784 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 53 bežným
jednotlivým dávkam drogy a v troch predložených vreckách sa nachádzal biely kryštalický materiál s celkovou hmotnosťou 280 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,8 %, obsahujúci 201 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 3 bežným jednotlivým dávkam drogy 5. vrecko, v ktorom sa nachádzal čiastočne vlhký béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 128 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamin s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 70,9 %, obsahujúci 91 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy 6. vrecko, v ktorom sa nachádzal čiastočne vlhký béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 213 mg, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 63,0 %, obsahujúci 134 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy 7. plastové vrecko, v ktorom sa nachádzalo konope s hmotnosťou 688 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,7 % hmotnostných, obsahujúce 74 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy, v ďalšom plastovom vrecku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 331 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9,4 % hmotnostných, obsahujúce 31 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávke drogy a v ďalšom vrecku sa nachádzalo konope o hmotnosti 758 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,9 % hmotnostných, obsahujúce 60 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 2 bežným jednotlivým dávkam drogy a v plastovom vrecku sa nachádzalo konope s hmotnosťou 251 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 2,3 % hmotnostných, obsahujúce 6 mg THC, ktoré množstvo nie je spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka 8. cigaretu tzv. joint, v ktorom sa nachádzala zmes konope a tabaku s hmotnosťou 209 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 6,0 % hmotnostných, obsahujúce 13 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá 1 bežnej dávke drogy 9. okrúhlu drvičku s označením „Amsterdam", v ktorej sa nachádzalo konope s hmotnosťou 933 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 14,4 % hmotnostných, obsahujúce 134 mg THC, ktoré množstvo zodpovedá podľa KEU BA minimálne 2 bežným jednotlivým dávkam drogy 10. plátené modré vrecko „Armani Jeans„, v ktorom bolo vrecko s obsahom béžového kryštalického materiálu s hmotnosťou 101 mg s priemernou koncentráciou 66,8 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúci 67 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 1 bežnej jednotlivej dávke drogy 11. vrecko, v ktorom sa nachádzal béžový kryštalický materiál s hmotnosťou 14 mg, ktoré nie je spôsobilé ovplyvniť psychiku človeka, ktorých hodnota bola v celkovej sume 880,80 eur, F. E. bez oprávnenia mal v osobnom motorovom vozidle Volkswagen Golf, EČV C. XXX C. dňa 12.11.2021 a veci ktoré sa našli pri prehliadke vozidla na základe súhlasu prokurátora: 1. čierno-bielu ponožku a plastové vrecko, v ktorom sa nachádzali ďalšie dve plastové vrecká s obsahom bieleho kryštalického materiálu s celkovou hmotnosťou 14,396 g, v ktorom bola zistená prítomnosť účinnej látky metamfetamín s priemernou koncentráciou účinnej látky metamfetamínu 71,7 %, obsahujúci 10.322 mg absolútneho metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá 144 bežným jednotlivým dávkam drogy, ktorých hodnota bola v sume 791,78 eur, obvinený D. E. mal v rodinnom dome mikrováhu na 200 g, určenú na váženie metamfetamínu, pričom zároveň obvinený D. E. bol rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T 132/08 zo dňa 15.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14.07.2011, sp. zn. 4To 33/11, právoplatným dňa 14.07.2011 uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, pričom metamfetamín je v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázaný a zaradený do li. skupiny psychotropných látok a tetrahydrokanabinol (THC) je v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov zakázaný a zaradený do I. skupiny psychotropných látok, 2/ obv. F. E. dňa 12.11.2021 v čase 0 13:15 hod. na príjazdovej ceste k VN Kráľová, vedľa hotela Kaskády, okres Galanta, viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Golf, evidenčného čísla C. XXX C., červenej farby, kde nerešpektoval výzvu príslušníkov Útvaru osobitného určenia PPZ Bratislava na zastavenie vozidla, ktorí zapli svetelné výstražné znamenia a po vystúpení zo služobného vozidla mali rukávové pásky s nápisom „Polícia" a použili slovnú výzvu „Stoj polícia", s vozidlom Volkswagen Golf cúval a úmyselne narazil do prednej časti služobného motorového vozidla Ministerstva vnútra SR Škoda
Superb s evidenčným číslom J. XXX B. so zapnutou svetelnou výstražnou signalizáciou, ktoré mu skrížilo únikovú cestu vzadu, aj napriek tomu nezastavil, vytočil volant a so svojím vozidlom sa pohol vpred vľavo kde narazil do prednej časti služobného motorového vozidla Ministerstva vnútra SR Škoda Fabia combi s evidenčným číslom K. XXX F. so zapnutou svetelnou výstražnou signalizáciou, ktoré mu skrížilo cestu, a následne ešte unikal dokiaľ príslušníkmi Útvaru osobitného určenia PPZ Bratislava nebol obmedzený na osobnej slobode, čím poškodením služobných motorových vozidiel spôsobil Ministerstvu vnútra SR škodu vo výške najmenej 14.314,28 eur, teda v bode 1/ obžalovaný 1. A. B.
- sčasti sám a sčasti spoločným konaním neoprávnene predal, zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, a spáchal čin závažnejším spôsobom konania - pod dlhší čas a na viacerých osobách, obžalovaný 2. D. E.
- sčasti sám a sčasti spoločným konaním neoprávnene predal, zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, a už bol za taký čin odsúdený, čin spáchal závažnejším spôsobom konania
- na viacerých osobách,
obžalovaný 3. F. E.
- sčasti sám a sčasti spoločným konaním neoprávnene predal, zadovážil, prechovával po akúkoľvek dobu psychotropnú látku, v bode 2/ obžalovaný 3. F. E.
- použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a spôsobil ním väčšiu škodu a závažnejším spôsobom konania - so zbraňou čím spáchali v bode 1/ obžalovaný 1. A. B.
- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona účinného do 30.04.2022 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona. obžalovaný 2. D. E.
- obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1, písmeno c), písmeno d), odsek 2 písmeno a), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona účinného do 30.04.2022 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona obžalovaný 3. F. E.
- zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30.04.2022 spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona
v bode 2/
obžalovaný 3. F. E.
- zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 odsek 1 písmeno a), odsek 2 písmeno b), písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) TZ Za to sa odsudzuje : Obžalovaný 1. A. B.: Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona účinného do 30.04.2022 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- 1 ks čierna kožená peňaženka
- 1 ks mobilný telefón zn. Samsung Galaxy A 71 Dual Sim
- plátenné vrecko Armani Jeans 2 ks lyžičiek a sitko
- 4 ks fajky
- 1 ks digitálna váha
- 1 ks kovová drvička tabaku Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- finančná hotovosť 1.017 eur Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stáva štát. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona ukladá ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnou formou. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. Obžalovaný 2. D. E.: Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 38 ods. 5 Trestného zákona, a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- 1 ks látkové vrecko s obsahom igelitových vreciek
- 1 ks školský diár s kontaktmi na osoby a telefónnymi číslami
- 1 ks igelitové vrecko s tlakovým uzáverom s obsahom ďalších vreciek
- 1 ks mobilný telefón zn. iPhone s puzdrom Guess
- 1 ks mobilný telefón zn. NOKIA s bielym zadným krytom
- 1 ks mobilný telefón s poškodeným displejom Motorola XT
- mikrováha do 200 g
Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj ochranný dohľad v trvaní 1 (jeden) rok. obžalovaný 3. F. E. Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona účinného do 30.04.2022 s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 Trestného zákona, a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého úhrnného trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- 1 ks zošit-notes
- 1 ks mobilný telefón SAMSUNG
- 1 ks fajka
- 1 ks ponožka
- 1 ks kuchynská váha
- 1 ks tácka
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému aj trest prepadnutia veci:
- finančná hotovosť 300 eur Podľa § 60 ods. 5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutých vecí stáva štát. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému F. E. povinnosť zaplatiť náhradu škody poškodenému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v sume 14.314,28 eur.“
Proti tomuto rozsudku podal odvolanie proti výroku o treste obžalovaný B.. Obžalovaný E. podal odvolanie voči rozsudku ako takému, následne v písomnom odôvodnení odvolania špecifikoval, že podáva odvolanie proti výroku o treste. Prokurátor podal odvolanie voči výroku o treste voči všetkým obžalovaným. Obžalovaný A. B. zomrel dňa XX.X.XXXX, teda po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku okresného súdu a po podaní odvolania tak zo strany prokurátora, ako aj zo strany samotného obžalovaného. Prokurátor vo vzťahu k obžalovaným D. E. a F. E. odôvodnil svoje odvolanie tým, že (citácia): „Obž. Mrva: Súd obž. E. uložil trest odňatia slobody vo výmere 8 rokov a 6 mesiacov. Ani v prípade obž. E. nepovažujem uložený trest za zákonný a spravodlivý. Menovanému je kladené za vinu opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. a predaj metamfetamínu viacerým osobám. Obž. tak predstavuje dílera, ktorý si metamfetamín obstarával za účelom ďalšieho predaja s
cieľom dosiahnuť neoprávnený zisk. Metamfetamín sprostredkúval a predával celkovo 4 osobám (obž. B. a E.; svedkom L. M. a G. Q.). Predajom metamfetamínu naplnil 2 kvalifikačné momenty kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. Prvým takýmto momentom je recidíva, keďže obž. už bol za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. odsúdený. Druhým kvalifikačným momentom je predaj metamfetamínu viacerým osobám. Trestný čin spáchal v priamom úmysle, ako najzávažnejšej forme zavinenia. Jeho pohnútkou potom bolo obstarať si neoprávnený výnos trestnou činnost'ou. Obž. E. nebol dôvod mimoriadne znižovať trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam. Mimoriadne zníženie trestu u obž. E. je nespravodlivé a nemalo byt' mechanicky uplatňované len pri prostom vyhlásení viny. To napokon zdôrazňuje i súdna prax všeobecných súdov Slovenskej republiky. Táto opakovane uviedla, že samotné vyhlásenie o vine nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (primerane rozsudok Krajského súdu v Trnave z 30.01.2020, sp. zn. 5To/1/2020). Pri § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. sa nejedná o automatický nárok obž. na taký postup. Ide o fakultatívnu možnosť, pri ktorej musí súd vychádzať z okolností prípadu a osoby páchateľa (primerane uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30.04.2020, sp. zn. 4To 9/2020). Ide o možnosť a nie povinnosť pristúpiť analogicky k mimoriadnemu zníženiu trestu za rovnakých podmienok ako je tomu pri schválení dohody o vine a treste. Len samotné priznanie nie je dôvodom na aplikáciu tohto ustanovenia. Ak súd použije toto zmierňovacie ustanovenie, musí si túto aplikáciu aj dostatočne odôvodniť. Aj pri schválení dohody o vine a treste je úlohou súdu, aby sa zaoberal primeranosťou trestu a schválil ju (okrem iného) iba vtedy, ak trest považuje za primeraný. Mimoriadne znížiť trest nemožno len preto, že obž. sa k spáchaniu skutku priznal. Súd musí uviesť, prečo práve trest kratšieho trvania, teda trest uložený obž. pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom považuje za zákonný, dôvodný, primeraný, spravodlivý a zodpovedajúci tak požiadavke individuálnej a generálnej prevencie (primerane uznesenie Krajského súdu v Trnave z 19.05.2020, sp. zn. 6 To 45/2020). Trest kratšieho trvania uložený podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam predstavuje najpriaznivejšiu možnú eventualitu (najväčší možný benefit). Preto je namieste ukladať ho spravidla páchateľom, ktorí pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, k trestnej činnosti sa priznávajú od počiatku, túto ľutujú a napomáhajú príslušným orgánom v jej objasňovaní, prípadne sú u nich dané aj ďalšie poľahčujúce okolnosti predpokladané ust. § 36 Tr. zák. (primerane rozsudok Krajského súdu v Trnave z 14.01.2020, sp. zn. 6 To 143/2019). Naviac, súd pri ukladaní trestu pod dolnú hranicu nemôže rezignovať na zákonné kritériá určovania druhu a výmery trestu uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák. Priznanie obž. k spáchanej trestnej činnosti nie je možné preceňovať a izolovane z neho vyvodzovať nutnosť mimoriadneho zníženia trestu pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu v každej jednotlivej trestnej veci (primerane rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27.05.2020, sp. zn. 2 To 29/2020). Dodávam, že v napadnutom rozsudku nie sú bližšie rozvedené dôvody, pre ktoré trest odňatia slobody ukladaný za použitia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. je u obž. Mrvu pre ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa dostatočný. Obž. E. bol doteraz 9 krát súdne trestaný, z toho 5 krát za drogový trestný čin. Predstavuje tak špeciálneho recidivistu, ktorého ani pred tým uložené (dlhé) nepodmienečné tresty odňatia slobody neodradili od páchania ďalšej trestnej činnosti a nevytvorili podmienky na nápravu, aby viedol riadny život. Z výkonu trestu odňatia slobody bol prepustený len dňa 21.05.2021, pričom krátko na to od júla 2021 začal s páchaním rovnakej trestnej činnosti - teraz prejednávanej. Zdôrazňujem, že obž. E. je aktuálne už tretí krát kladené za vinu spáchanie obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 Tr. zák. Prvým odsúdením mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov a 8 mesiacov (viď rozsudok Okresného súdu Nitra z 15.11.2010, sp. zn. 21T 132/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14.07.2011, sp. zn. 4 To 33/11, právoplatný dňa 14.07.2011). Aktuálne mu tak bol uložený výrazne miernejší trest odňatia slobody ako tomu bolo v prvom prípade, hoci ani ten ho neodradil od páchania rovnakého trestného činu. Logicky teraz mal byť ukladaný prísnejší trest ako pri prvom odsúdení za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. Dokonca aj pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností bol u obž. vyrovnaný. Za neprimerané považujem aj zaradenie obž. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Mám za to, že náprava obž. bude lepšie zaručená len v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Súd pochybil keď pri ukladaní trestu nepoužil § 38 ods. 6 Tr. zák. V skutkovej vete je kvalifikačný moment napĺňajúci ods. 2 písm. a) § 172 Tr. zák. vyjadrený len odsúdením za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Nitra z 15.11.2010, sp. zn. 21T 132/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14.07.2011, sp. zn. 4 To 33/11, právoplatným dňa 14.07.2011. Preto ďalšie odsúdenie za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. rozsudkom Okresného súdu Galanta z 29.04.2014, sp. zn. 3T 139/11, právoplatným dňa 26.11.2014 je okolnosťou, ktorá
odôvodňuje použitie § 38 ods. 6 Tr. zák. Tým, že naposledy označený rozsudok nie je súčasťou skutkovej vety napadnutého rozsudku, nemôže dôjsť ani k porušeniu zásady ne bis in idem (§ 38 ods. 1 Tr. zák.). Naposledy označeným rozsudkom bolo upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. To však neznamená, že sa nejedná o odsudzujúci rozsudok. Odsudzujúcim rozsudkom je aj rozsudok, ktorým bolo upustené od uloženia súhrnného trestu podľa § 44 Tr. zák. (primerane R 55/2006 - ČR). Naviac, v inej veci pri stíhaní páchateľa za obzvlášť závažný zločin podľa § 172 ods. 2 písm. a) Tr. zák., ktorý bol odsúdený za zločin podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. bolo tiež použité ust. § 38 ods. 5 Tr. zák. V tomto prípade bolo predmetné odsúdenie dokonca uvedené aj v skutkovej vete rozsudku (primerane rozsudok Okresného súdu v Trnave z 18.03.2021, sp. zn. 4Tk/6/2020). Takýto postup bol aprobovaný Krajským súdom v Trnave, a to uznesením z 03.08.2021, sp. zn. 3To 41/2021. Vzhľadom na neuloženie trestu odňatia slobody aj podľa § 38 ods. 6 Tr. zák., bol tento uložený mimo zákonom ustanovenú trestnú sadzbu. Ďalej namietam, že obž. E. ako dílerovi nebol uložený primeraný peňažný trest. Uplatňujúc rovnaké pravidlo ako pri obž. B. spočívajúce v sčítaní súm, za ktoré podľa skutkovej vety obž. E. predal metamfetamín odberateľom je zrejmé, že predajom metamfetamínu získal neoprávnený výnos najmenej 1.000 eur. Už vyššie bolo spomenuté, že peňažný trest je vhodným prostriedkom na odčerpanie výnosov z trestnej činnosti. Mám tak za to, že jeho uloženie je zákonné a spravodlivé aj vo vzťahu k obž. E.. Obž E.: Ani u obž. E. mimoriadne zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam nepovažujem za spravodlivé, pričom v podrobnostiach poukazujem na úvahy vyjadrené pri obž. E.. Aj obž. E. predstavoval dílera, ktorý metamfetamín primárne predával konzumentom za účelom dosiahnutia zisku. Okrem tohto drogového trestného činu mu je kladené za vinu aj spáchanie trestného činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. Tento trestný čin dokonca spáchal v kvalifikovanej skutkovej podstate, napĺňajúc 2 kvalifikačné momenty, a to „väčšia škoda" a „závažnejší spôsob spáchania činu - so zbraňou". Oba tieto trestné činy boli spáchané v priamom úmysle, ako najzávažnejšej forme zavinenia. Ak by boli obž. správne uložené poľahčujúce a priťažujúce okolnosti (k tomu viď nižšie), bola by u neho prevaha priťažujúcich okolností. Aj u obi E. pri trestnom čine podľa § 172 Tr. zák. bola pohnútkou ziskuchtivosť. Pri trestnom čine podľa § 323 Tr. zák. snaha vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za drogovú trestnú činnosť. Pokiaľ ide o osobu obž. pripomínam, že obž. bol doteraz 10 krát súdne trestaný a 9 krát priestupkovo riešený. Naposledy vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody dňa 06.06.2021. Ihneď po prepustený z výkonu trestu odňatia slobody tak opätovne začal s páchaním ďalšej, dokonca závažnejšej trestnej činnosti - teraz prejednávanej, a to od júla 2021. Je tak zrejmé, že ani u obž. E. pred tým uložené tresty spojené aj s odňatím slobody nezabezpečili jeho nápravu, aby viedol riadny život. ž. sa dopustil dvoch zločinov spáchaných v súbehu a síce zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Tr. zák. a zločinu podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a) Tr. zák. Tento súbeh nebol pri ukladaní trestu náležite zohľadnený. Predovšetkým obž. nebola priznaná priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. Názor, že jej použitie pri ukladaní asperovaného úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Tr. zák. je vylúčené bol prekonaný rozhodnutím Najvyššieho súdu SR so silou judikátu (primerane R 26/2020, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 06.02.2020, sp. zn. 5Tdo/66/2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 02.02.2022, sp. zn. 1Tdo 36/2021). V zmysle uvedeného Najvyšší súd SR konštatoval, že stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky S 1/2011 0 nemožnosti súčasného použitia § 37 písm. h) a § 41 ods. 2 Tr. zák. malo svoje opodstatnenie len do prijatia nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, z 28. novembra 2012, ktorým Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody" dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov stráca účinnosť. Podľa dovtedy účinnej právnej úpravy použitie tzv. asperačnej zásady malo za následok zvýšenie tak hornej ako aj dolnej hranice zákonom stanovenej trestnej sadzby. Podľa súčasnej platnej právnej úpravy § 41 ods. 2 Tr. zák. dochádza len k úprave hornej hranice trestnej sadzby. Preto neprichádza k dvojnásobnej úprave tej istej (dolnej) hranice trestnej sadzby tak, ako má na mysli predmetné Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR. Právna veta predmetného judikátu znie: „Po nadobudnutí účinkov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, o nesúlade § 41 ods. 2 Trestného zákona v texte za bodkočiarkou s ČI. 1 Ústavy SR, už nemôže nastať situácia, že by súčasné použitie § 38 ods. 4, ods. 5 alebo ods. 6 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona bolo pre páchateľa neprimerane prísne. Inými slovami, keďže po zrušení časti tzv. asperačnej zásady o zvyšovaní dolnej hranice trestnej sadzby už nedochádza k interakcií medzi § 41 ods. 2 Trestného zákona, ktorý zvyšuje (už len) hornú hranicu trestnej sadzby s § 38 ods. 4 až 6 Trestného zákona, ktoré z tam uvedených dôvodov zvyšujú
dolnú hranicu trestnej sadzby, je a priori vylúčené, aby súčasné použitie týchto ustanovení mohlo byt' pre páchateľa neprimerane prísne". Ustanovenie § 38 ods. 7 Trestného zákona je tak po zverejnení označeného nálezu v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z. z. od 21. decembra 2012 obsolétne. Výklad zvolený v citovanej právnej vete nie je v rozpore s doslovným znením § 38 ods. 7 Trestného zákona (ktorý v zásade umožňuje preskúmavať neprimeranú prísnosť trestu), ale ide o výklad, ktorý sa tohto znenia, rovnako ako účelu dotknutého ustanovenia pridržiava (keďže takýto prieskum podmieňuje súčasným pôsobením účinkov podľa § 38 ods. 4 až 6 Trestného zákona a § 41 ods. 2 Trestného zákona). Ide tiež o jediný ústavne akceptovateľný výklad, keďže ďalšia aplikácia § 38 ods. 7 Trestného zákona by po náleze Ústavného súdu SR bola v rozpore s ČI. 1 ods. 1 a ČI. 13 ods. 4 Ústavy SR. V opačnom prípade by súdy umožnili preskúmavať a prípadne modifikovať prísnosť ukladaného trestu u tých recidivistov, ktorí sa už v minulosti dopustili zločinu/obzvlášť závažného zločinu a u ktorých sa s ohľadom na ostatnú zbiehajúcu trestnú činnosť má postupovať aj podľa tzv. asperačnej zásady, kým u tých recidivistov (prípadne páchateľov, u ktorých prevažuje pomer priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona), ktorí sa ďalšej trestnej činnosti nedopustili, by to nebolo možné. Pri takomto výklade by vlastne ďalšie páchanie trestnej činnosti (odôvodňujúce postup podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona) bolo páchateľovi na prospech, čo je v zjavnom rozpore s ústavnoprávnou požiadavkou dbať na podstatu a zmysel obmedzenia základných práv a slobôd - v danom prípade práva na osobnú slobodu (k prednosti ústavnokonformného výkladu pred derogáciou práva viď nález Ústavného súdu SR, sp. zn. PL. ÚS 15/98, z 11. marca 1999). Majúc na zreteli vyššie uvedené úvahy, súd bol povinný priznať obž. aj priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., pretože ten spáchal viac trestných činov, čím sa rozumejú 2 a viac. Je pravdou, že pri použití § 38 ods. 5 Tr. zák. ako tomu bolo pri obž. E. sa § 38 ods. 4 Tr. zák. i tak nepoužije. Na druhej strane zistenie prevahy priťažujúcich okolností v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák. musí nájsť svoj odraz v uložení prísnejšieho trestu. Aj u obž. E. mám za to, že mu mal byť uložený primeraný peňažný trest. Použijúc pravidlo ako pri ostatných obžalovaných, predajom metamfetamínu obž. E. získal neoprávnený výnos minimálne 1.000 eur. Preto je na mieste tento výnos odčerpať práve peňažným trestom. Na dôvažok uvádzam, že spoločným menovateľom u všetkých troch obžalovaných bolo spáchanie trestného činu podľa § 172 Tr. zák. Tento trestný čin je zaradený v osobitnej časti Trestného zákona, a to v rámci 1. hlavy s názvom Trestné činy proti životu a zdraviu. Je tak zrejmé, že v tejto hlave sa chránia hodnoty, na ktorých má spoločnosť obzvlášť vysoký záujem. Tomu by malo potom zodpovedať aj ukladanie trestov, ktoré budú náležite zohľadňovať potrebu celospoločenskej ochrany pred týmto druhom závažnej kriminality. Na podklade vyjadreného navrhujem, aby Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa ustanovenia § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Galanta zo dňa 03.06.2022, sp. zn. 5T 36/2022 vo výroku o treste a sám rozsudkom rozhodol vo veci tak, že obž. E. uloží trest odňatia slobody aspoň vo výmere 13 rokov a 6 mesiacov, za súčasného uloženia peňažného trestu vo výmere 1.000 eur a náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 1 mesiac a zaradí ho na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Obž. E. uloží trest odňatia slobody aspoň vo výmere 7 rokov, za súčasného uloženia peňažného trestu vo výmere 1.000 eur a náhradného trestu odňatia slobody v trvaní 1 mesiac.“ Obhajca obžalovaného E. odôvodnil podané odvolanie tým, že (citácia): „I. Anotácia V trestnej veci obvineného A. B. a spol. došlo listom obvineného D. E. k podaniu odvolania, ktoré si touto cestou dovoľujeme odôvodniť. Zároveň v medzitýmnom období bolo doručené aj odôvodnenie prokuratúry k ich odvolaniu, ktoré si dovoľujeme cestou tohto podania reflektovať. I. Pozitívny prístup k prejednávanej veci a spolupráca Hneď v úvode by sme radi upriamili pozornosť na sebakritický a zodpovedný prístup obvineného, ktorý bol súčinný a nápomocný od počiatku vyšetrovania. Taktiež od začiatku úprimne deklaruje svoju ľútosť nad spáchaným skutkom, ktorý považuje za vlastnú hlúposť a nesprávne rozhodnutie. Zároveň nad uvedený rámec aj proaktívne prispieva k odhaľovaniu ďalšej trestnej činnosti mimo spektra teraz prejednávanej veci, ktorý moment by mohol taktiež odôvodniť ústretovejší prístup k jeho posudzovaniu. Nastavenie obvineného sa premietlo aj do jeho vyhlásenia o vine, čím dochádza k výraznému zjednodušeniu a zľahčeniu ďalšieho postupu súdu, ktoré momenty by mohli odôvodniť isté zvýhodnenie pre obvineného v rámci procesu trestania, a to najmä s poukazom per analogiam k § 39 ods. 2 písm. d). II. Nižšia závažnosť skutku Hoci sa v žiadnom prípade nesnažíme marginalizovať potrebu postihu drogových trestných činov, tak musíme upriamiť pozornosť aj na rozsah a závažnosť skutku samotného obvineného. V rámci
zaisťovacích úkonov u obvineného nedošlo k zabezpečeniu žiadnej zakázanej látky, čo len podporuje a deklaruje, že sa obvinený danej činnosti venoval len okrajovo. Podporne k tejto oblasti je potrebné poukázať aj na to, že obvinený vykonával pravidelnú pracovnú činnosť v Rakúsku, kde sa zdržiaval celý týždeň a na územie SR chodil len počas víkendov z dôvodu návštevy syna. Taktiež bolo našimi pracovnými dokladmi preukázané, že sa od samotného prepustenia z výkonu skoršieho trestu aktívne zaradil do pracovného režimu. Výkon práce v Rakúsku mu teda jednak bránil v páchaní drogovej trestnej činnosti a zároveň predstavoval dostatočný zdroj príjmov pre zabezpečenie plnohodnotného živobytia. Z produkovaného dôkazného stavu vyplýva, že obvinený realizoval len občasné a zriedkavé zobchodovanie nedovolených látok. Konkrétne potom M. uvádza, že kupoval od obvineného iba dvakrát v celkovom množstve asi 0,5 g; Q. verbalizoval, že kupoval od obvineného 5 krát, a to 2 až 3 gramy celkovo. Máme za to, že význam a intenzita týchto okolností výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto trestných činov. a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Obzvlášť závažný zločin pri skutkovom stave ako bol popísaný skutkovou vetou sa preto javí ako neprimerane prísne hodnotenie. Uvedené aspekty vo svojom súhrne by mohli podľa nášho úsudku odôvodniť aplikáciu § 39 na úseku všeobecnej zmierňovacej klauzuly podľa odseku 1,atoajs poukazom na to, že použitie zákonom ustanovenej trestnej sadzby odňatia slobody by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a že účel trestu možno dosiahnuť aj trestom kratšieho trvania. III. Spolupráca s OČTK Nad rámec už komunikovaných dôvodov pre mimoriadne zmiernenie trestu by sme radi poukázali aj na aktívnu a úprimnú snahu obvineného byť nápomocný aj pri odhaľovaní a usvedčovaní ďalších vysoko postavených závadových osôb drogového biznisu, ktorú realizuje cestou aktívnej spolupráce s OČTK. V súčasnom období už prebehol proces vyťažovania zo strany operatívnych pracovníkov OKP Galanta, pričom informácie obvineného smerujú k významným článkom zločineckej skupiny zaoberajúcej sa drogovou trestnou činnosť'ou v meste Sereď. Uvedené momenty by mohli mat' za následok vhodnosť aplikácie zmierňovacieho inštitútu podľa 4 39 ods. 2 písm. e) TZ. a viesť k mimoriadnemu zníženiu trestu aj na tomto základe. IV. Ústavná argumentácia V uvedenom smere považujeme za potrebné poukázať aj na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 106/2011,ktorý vymedzuje, že neprimerané sprísňovanie trestnej represie, ktoré obvykle (pod vplyvom médií a vysokej miery punitivity obyvateľstva) predstavuje produkt emocionálnej a populistickej trestnej politiky, neprispieva k dosiahnutiu žiadneho pozitívneho výsledku v podobe zníženej kriminality, ale jeho jediným preukázateľným efektom sú chronicky preplnené väznice a rastúci index väzenskej populácie. Funkciou trestu preto nemá byt' jeho neprimeraná individuálna represia a sankcionovanie páchateľa za uplatňovanie procesných práv, ale trest má byť vyjadrením celospoločenskej potreby a nevyhnutnej represie páchateľa. Nadväzujúc na myšlienkový odkaz tohto judikátu by sme radi poukázali aj na prostý princíp spravodlivosti. Osobne totiž máme za to, že trest v zostrenej sadzbe v perspektíve nedávno vykonaného nepodmienečného trestu v trvaní 11 rokov a 8 mesiacov, je neprimerane tvrdý, prísny a nesúladný s cieľom a účelom trestania v trestnom práve. Preto by sme opakovane radi apelovali aj na vhodnosť aplikácie mimoriadnych inštitútov smerujúcich k zmierneniu následkov, ktoré nastanú pri rigidnom a formalistickom uplatnení noriem trestného práva. V. Režim ukladania trestu V snahe o komplexné a preventívne vysporiadanie sa so všetkými aspektmi tohto prípadu by sme radi uviedli, že pri posudzovaní mechanizmu ukladania trestu neprichádza do úvahy postup v intenciách § 38 ods. 5 ani ods. 6, ktorý zohľadňuje predchádzajúce odsúdenie za sprísnenia dolnej sadzby, nakoľko táto okolnosť tvorí kvalifikačný znak a podmienila kvalifikáciu skutku podľa § 172 ods. 2 písm. a). Predchádzajúce odsúdenie je teda už zohľadnené v sprísnení právnej kvalifikácie, a preto v dikcii § 38 ods. 1 nemôže byt' opakovane použité aj ako okolnosť sprísňujúca trestnú sadzbu. Pri korelácií skorších odsúdení by sme radi upriamili pozornosť aj na fakt, že pri jednom z nich došlo k upusteniu od potrestania, a preto toto rozhodnutie nemožno považovať za odsudzujúci rozsudok, tak ako to vyžaduje Trestný zákon na sprísňovanie trestnej sadzby. Podľa doktrinálneho výkladu profesora L. P. totiž takéto rozhodnutie treba považovať za rozhodnutie sui generis, ktoré nenapĺňa literu zákona na tomto úseku sprísňovania sadzby. Uvedená argumentácia len podporuje našu premisu o nemožnosti aplikácie § 38 ods. 5,6 v našom prípade. VI. Podporná argumentácia (porovnanie s inými trestami) V rámci snahy o dosiahnutie spravodlivého a primeraného trestu by sme radi poukázali aj na zásadu trestného práva, podľa ktorej by tresty uložené spolupáchateľom nemali byť diametrálne odlišné. Veríme preto, že aj na podklade tohto postulátu bude možné ukladať trest výraznejšie pod dolnú hranicu. Uvedený prístup je podporený aj aktuálnou rozhodovacou praxou súdov v drogových veciach spojených
s mestom J. v rámci akcií Venal. Páchatelia akcií Venal páchali najrozsiahlejšiu drogovú trestnú činnosť v rámci Slovenska, a to v mieste zhodnom s miestom páchania obvineným. Je preto vhodné dať do prirovnania tresty uložené týmto páchateľom s osobou obvineného. Daným páchateľom boli následne ukladané tresty 10 rokov za E. G., 9 rokov za P. P., 8 rokov za E. D., ktoré boli potvrdené aj NS SR a sú teda právoplatné. Dané tresty boli ukladané za právnej kvalifikácie podľa § 172 ods. 4 TZ (čiže 20 až 25 rokov až doživotie). K zmierneniu trestov viedlo najmä priznanie a spolupráca týchto páchateľov, ktoré momenty sú zhodne prítomné aj pri obvinenom E.- taktiež sa od počiatku priznáva a aktívne spolupracuje pri odhaľovaní ďalších subjektov napojených na drogový biznis. Aj v rámci tejto perspektívy preto veríme, že bude možné aplikovať rovnaký prístup ako bol uplatnený pri páchateľoch podľa akcie Venal a pristúpiť k významnému zníženiu trestu pre obvineného. Pri páchateľoch Venal pritom pojednávame o najvyššie postavených osobách, ktoré páchali túto trestnú činnosť v exponenciálne väčšom rozsahu ako obvinený, a preto by nebolo spravodlivé, aby ich tresty boli nižšie ako u osoby obvinenej, ktorá sa v rámci trestného konania správala totožne ako páchatelia Venal (priznanie, spolupráca). avšak v omnoho menšom rozsahu, intenzite či čase. VII. Nesprávna právna kvalifikácie Upozornením na zmenu právnej kvalifikácie zo dňa 14.04.2022 došlo k rozšíreniu právnej kvalifikácie voči obvinenému D. E. tak, že sa skutok začal posudzovať podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) s poukazom na § 138 písm. j) spolupáchateľstvom podľa § 20 TZ. Uvedená zmena spočívala vo vzhliadnutí závažnejšieho spôsobu konania v podobe spáchania skutku na viacerých osobách, pričom z odôvodnenia tohto procesného postupu vyplynulo, že sa má jednať o osoby A. B., G. Q., L. M. a F. E.. V nadväznosti na uvedené si preto dovoľujeme upriamiť pozornosť na nesprávnosť tejto zmeny právnej kvalifikácie, nakoľko táto zmena nemá legitímny podklad. Kvalifikačný znak spáchania skutku na viacerých osobách totiž nie ie možné spôsobiť voči spolupáchateľom, nakoľko spolupáchateľstvo predstavuje formu účastníctva na skutku, ktorá predpokladá spoločný úmysel a spoločný postup spolupáchateľov (spoločné konanie). Ak obvinenie pojednáva o forme spáchania skutku spolupáchateľstvom, tak potom nie je možné, aby súčasne došlo aj k spáchaniu skutku na spolupáchateľovi. Obchodovanie s osobou A. B. a F. E. ie preto subsumované pod režim spolupáchateľstva a nemôže byť vvhodnotené aj ako naplnenie kvalifikačného pojmu. V intenciách § 138 písm. j) TZ sa teda závažnejším spôsobom konania rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách (s poukazom na § 127 ods. 12 TZ sa viacerými osobami rozumejú najmenej tri osoby). V dikcii § 20 TZ sa spolupáchatel'stvom rozumie spáchanie trestného činu spoločným konaním dvoch alebo viacerých páchateľov. Prostým gramatickým výkladom potom musíme dospieť k záveru, že trestný čin nemôže byt' spáchaný na spolupáchateľovi a súčasne aj spoločným konaním s ním. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné podľa nášho názoru právnu kvalifikáciu pojednávajúcu o závažnejšom spôsobe konania považovať za nesprávnu. Skutok vo vzťahu k obvinenému D. E. by mal byť preto správne posudzovaný len podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a). Aj uvedená doktrinálna argumentácia preto znižuje faktickú závažnosť skutku v rámci obvineného D. E., ktorá premisa opätovne odôvodňuje miernejší postih tejto osoby. Zároveň je pri korelácii tohto momentu potrebné poukázať aj na to, že vzhliadnutie viacerých osôb vyplynulo výlučne z výpovede obvineného, ktorý sa snažil poskytnúť čo najširšiu spoluprácu a napomáhať pri objasňovaní v celej šírke. Do uvedeného momentu obvinený tento kvalifikačný znak nemal pripísaný, a preto mohol pri snahe o špekulatívny prístup uviesť menej osôb, s ktorými prišiel do styku pri páchaní tejto trestnej činnosti. Snaha o pozitívny prístup k objasňovaniu trestnej veci by preto nemala byt' „odmenená" prísnejším postihom ako sa toho fakticky domáha prokuratúra. Uprednostnili sme teda plnú spoluprácu pred zatajovaním faktov, pričom len táto okolnosť odôvodnila zmenu právnej kvalifikácie. Nad rámec reprobovanosti použitia viacerých osôb započítaním spolupáchateľov je teda tento kvalifikačný znak oslabený aj dôvodom jeho vzniku v podobe plnej spolupráce obvineného. VIII. Nesprávne konotácie prokuratúry Nad rámec už komunikovaných momentov by sme si dovolili v krátkosti reagovať na niektoré vyjadrenia prokuratúry, ktoré sú formulované zavádzajúco, respektíve v rozpore so skutkovým stavom. Prokuratúra totiž konštatuje, že by nemalo byt' mechanicky uplatňované mimoriadne zníženie trestu len pri prostom vyhlásení viny. Uvedené tvrdenie však nemá oporu v skutočnom priebehu tohto prípadu, nakoľko nad rámec vyhlásenia obvinený E. aj aktívne spolupracoval s OČTK (a to nielen v rámci tohto prípadu, ale aj pri odhaľovaní ďalšej trestnej činnosti) a k trestnej činnosti sa priznáva od počiatku s jasnými prejavmi ľútosti, čo vylučuje údajnú realizáciu len mechanického vyhlásenia. Následne podľa tvrdení prokuratúry ie logické, aby bol ukladaný prísnejší trest ako pri skoršom odsúdení. Uvedená konštatácia je dôsledkom absolútneho formalizmu a rigidity, ktoré však nemajú byt' uplatnené v rámci mechanizmu ukladania trestu. Takýto prístup absolútne nezohľadňuje a ignoruje závažnosť aktuálneho trestu, všetky
pozitívne aspekty (priznanie, spolupráca, riadny výkon práce na základe pracovných zmlúv, a podobne), ktoré neboli prítomné pri skoršom odsúdení, a preto objektívne odôvodňujú potrebu odlišného prístupu k trestu. IX. Záver Veríme, že na podklade všetkých prezentovaných skutočností dospeje súd k záveru o neprimeranej tvrdosti uloženého trestu pre obvineného a vzhľadom na prevalenciu jeho pozitívneho prístupu nájde súd priestor pre zmiernenie tejto hroziacej rigidity, ktorá by nastúpila pri formálnej aplikácie práva v našom prípade. Prístup prvostupňového súdu v ceste uplatnenia mimoriadneho zníženia trestu pod dolnú hranicu preto hodnotíme správne, ale veríme, že odvolací súd sa stotožní s našimi postulátmi a nájde priestor pre ďalšie zníženie trestu, ktorý bude lepšie zodpovedať pomerom tohto prípadu. Navrhujeme preto odvolanie okresnej prokuratúry podľa § 319 zamietnuť. Následne podľa § 321 ods. 1 písm. e) navrhujeme zrušiť výrok o treste a podľa § 322 ods. 3 uložiť nižší trest odňatia slobody so zaradením do stredného stupňa stráženia. Ďakujeme.“ Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podaných odvolaniach zotrvali prokurátor aj obžalovaný E. na podaných odvolaniach, pričom obhajca obžalovaného E. potvrdil, že odvolanie podávajú voči výroku o treste, ktorý navrhujú zrušiť a uložiť obžalovanému nižší trest pri zaradení do ústavu so stredným stupňom stráženia. Obhajca obžalovaného B. navrhol zastaviť voči nemu trestné stíhanie. Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1. Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom. Podľa § 321 ods. 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že vo vzťahu k podaným odvolaniam nie je dôvod na
zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Obžalovaný B. a obžalovaný E., rovnako ako aj prokurátor podali odvolania ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a to proti výrokom o treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a trestné stíhanie zastaví, ak zistí, že je tu niektorá z okolností, ktoré by odôvodňovali zastavenie trestného stíhania súdom prvého stupňa podľa § 281 ods. 1 alebo 2. Podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku, súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1. Podľa § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, proti tomu, kto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho. Vzhľadom na to, že obžalovaný B. dňa 20.7.2022, po vyhlásení prvostupňového rozsudku a po podaní odvolaní (ním a prokurátorom), zomrel, čo súd zistil z výpisu z registra obyvateľov SR, musel krajský súd postupovať v zmysle ustanovenia § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a zrušiť napadnutý rozsudok v časti výroku o treste obžalovaného A. B., a podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku a § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zastaviť trestné stíhanie vedené proti obžalovanému A. B. na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/36/2022 a na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 5To/81/2022, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Čo sa týka odvolania podaného obžalovaným E. a prokurátorom, krajský súd zistil, že okresný súd prijal na hlavnom pojednávaní vyhlásenie obžalovaných, že sú vinnými zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe. Čo sa týka ukladania trestu obžalovaným, krajský súd konštatuje, že okresný súd sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Okresný súd v prípade obžalovaného E. odôvodnil svoje úvahy o ukladaní trestu tým, že bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo súdom aj prijaté v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, poukázal na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Takisto okresný súd zohľadnil, že obžalovaný v minulosti spáchal zločin, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Galanta, sp. zn. 3T/139/2011. Obžalovaný tak opätovne spáchal zločin, preto okresný súd v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, a teda po úprave bola dolná hranica 12 rokov a 6 mesiacov. Okresný súd neaplikoval § 38 ods. 6 Trestného zákona, s odôvodnením, že odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. 21T/132/08 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 4To/33/11 je už zahrnuté v skutkovej vete obžaloby, a teda uvedenú skutočnosť nemožno zohľadniť 2 krát v zmysle § 38 ods. 1 Trestného zákona. V rámci úvah pri ukladaní trestu okresný súd už uviedol len to, že hodnotenie obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyznieva neutrálne, nakoľko obžalovaný nebol ani disciplinárne odmenený a ani disciplinárne potrestaný a že zohľadnil, že obžalovaný má 9 záznamov v registri trestov a 1 záznam v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov. Obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia, s odôvodnením, že vzhľadom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa v ústave na výkon trestu stredného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená, pričom je splnené aj kritérium, že trvanie trestu odňatia slobody neprevyšuje pätnásť rokov. Obžalovaný v podanom odvolaní namietal, že uložený trest je neprimerane tvrdý, poukazoval na pozitívny prístup k prejednávanej veci a spoluprácu, priznávanie sa od počiatku s jasnými prejavmi ľútosti, nižšiu závažnosť skutku (u obžalovaného nedošlo k zaisteniu žiadnej zakázanej látky, obchodoval s nedovolenými látkami len občas a zriedkavo), aktívnu snahu pri spolupráci s OČTK, na neprimerané sprísňovanie trestnej represie, princíp spravodlivosti, na porovnanie s ostatnými trestami ukladanými v obdobných veciach, nesprávnu právnu kvalifikáciu (trestný čin nemôže byť spáchaný na spolupáchateľovi). Tieto argumenty v rámci odvolacích námietok obžalovaného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné. Zároveň sa stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora v tom, že okresný súd neuložil obžalovanému E. zákonný a spravodlivý trest. Menovaný sa dopustil opätovného spáchania obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona, išlo o predaj metamfetamínu viacerým osobám s pohnútkou obstarať si neoprávnený výnos trestnou činnosťou. Krajský súd v súlade s prokurátorom dospel k záveru, že obžalovanému E. nebol dôvod mimoriadne znižovať trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm.
d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného E. nemôže byť u obžalovaného mechanicky uplatňované len na základe vyhlásenia viny. Samotné vyhlásenie o vine nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ide o fakultatívnu možnosť, pri ktorej musí súd vychádzať z okolností prípadu a osoby páchateľa. Treba tiež súhlasiť s prokurátorom, že ak súd použije toto zmierňovacie ustanovenie, musí si túto aplikáciu aj dostatočne odôvodniť. Trest kratšieho trvania uložený podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam predstavuje najpriaznivejšiu možnú eventualitu (najväčší možný benefit). Preto je namieste ukladať ho spravidla páchateľom, ktorí pred spáchaním trestného činu viedli riadny život, k trestnej činnosti sa priznávajú od počiatku, túto ľutujú a napomáhajú príslušným orgánom v jej objasňovaní, prípadne sú u nich dané aj ďalšie poľahčujúce okolnosti predpokladané ust. § 36 Trestného zákona. Okresný súd v prípade obžalovaného E. nedostatočne odôvodnil, prečo napriek deviatim záznamom v registri trestov, špeciálnej recidíve, opätovnému spáchaniu obzvlášť závažného zločinu mimoriadne znižoval trest obžalovaného E. pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a obžalovaného naviac bez bližšieho odôvodnenia zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia namiesto do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Obžalovaný ako opätovne súdený predajca drog, dopúšťajúci sa ďalšieho trestného činu krátko po výkone ostatného trestu odňatia slobody, nemôže očakávať zhovievavosť len z dôvodu, že sa k trestnej činnosti priznal a urobil vyhlásenie o vine. Obžalovaný ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt si musel byť vedomý následkov svojho konania. Čo sa týka argumentu o spolupráci pri odhaľovaní a usvedčovaní ďalších vysoko postavených závadových osôb drogového biznisu, orgány činné v trestnom konaní takúto aktivitu obžalovaného nepotvrdili. Ako dôvodnú vzhliadol krajský súd len tú námietku obžalovaného, v ktorej namieta, že neprichádza do úvahy postup v intenciách § 38 ods. 5 Trestného zákona (a v rámci odvolacej námietky prokurátora ani ods. 6), ktorý zohľadňuje predchádzajúce odsúdenie za sprísnenia dolnej sadzby, nakoľko táto okolnosť tvorí kvalifikačný znak a podmienila kvalifikáciu skutku podľa § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona. Namieta porušenie zásady „ne bis in idem“ (zásada zákazu dvojitého pričítania) v zmysle ustanovenia §38 ods. 1 Trestného zákona. Podľa skutkovej vety a právnej vety napadnutého rozhodnutia sa obžalovaný D. E. dopustil trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona účinného do 30.4.2022. V skutkovej vete je kvalifikačný znak opätovného odsúdenia za taký trestný čin vyjadrený odkazom na rozsudok Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T 132/08 zo dňa 15.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14.07.2011, sp. zn. 4To 33/11, právoplatným dňa 14.07.2011, ktorým bol obžalovaný E. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 30.4.2022. Krajský súd nespochybňuje správnosť použitia znaku skoršieho odsúdenia za „taký čin“ uvedeného v § 172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ako okolnosti, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Avšak z gramatického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že pod „odsúdenie za taký trestný čin“ nemožno subsumovať len skoršie odsúdenie obžalovaného E. rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 21T 132/08 zo dňa 15.11.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre z 14.07.2011, sp. zn. 4To 33/11, právoplatným dňa 14.07.2011, ale aj odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Galanta sp.zn. 3T/139/2011 zo dňa 24.9.2014, právoplatným 26.11.2014 (vzhľadom na ktoré okresný súd nesprávne v odôvodnení svojho rozhodnutia hodnotil spáchanie prejednávanie trestného činu v tomto konaní ako opätovného „zločinu“, pričom sa však v rozhodnutí Okresného súdu Galanta jednalo o „obzvlášť závažný zločin“). Týmto rozsudkom bol totiž obžalovaný E. uznaný za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. e) Trestného zákona účinného do 30.4.2022. A to bez ohľadu na to, že okresný súd nevyjadril túto skutočnosť v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Krajský súd nemohol toto pochybenie ani napraviť a to s ohľadom na obmedzený revízny princíp odvolacieho konania, ktorý determinuje rozsah oprávnenia odvolacieho súdu na preskúmavanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania na základe ustanovenia § 371 ods. 1. V tomto prejednávanom prípade nebolo rozhodnutie prvostupňového súdu napadnuté odvolaním čo do výroku o vine. Z uvedených dôvodov súd nevyhovel odvolacej námietke prokurátora, ktorý žiadal ukladať trest podľa ustanovenia § 38 ods. 6 Trestného zákona.
Krajský súd sa nestotožnil ani s tou odvolacou námietkou prokurátora, v ktorej namieta nesplnenie povinnosti uložiť páchateľovi trestného činu, ktorým získal majetkový prospech, popri inom treste aj niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku. Prokurátor vychádzal zo znenia skutkovej vety a sčítal sumy, za ktoré obžalovaný predával drogy konzumentom s cenou drog, ktoré boli obžalovanému zaistené a navrhol obžalovanému uložiť peňažný trest vo výmere 1000 eur, ako vhodný prostriedok na odčerpanie výnosov z trestnej činnosti. Krajský súd má za to, že účel trestu je naplnený uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody, pričom na posilnenie ochrany spoločnosti a resocializáciu páchateľa boli uložené aj primerané ochranné opatrenia. Okresný súd aj v prípade ukladania trestu u obžalovaného E. odôvodnil svoje úvahy tým, že bolo možné použiť ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam vzhľadom na to, že obžalovaný pred súdom učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré bolo súdom aj prijaté v zmysle § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku, poukázal na zjednocujúce Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016. Takisto okresný súd zohľadnil, že obžalovaný v minulosti spáchal zločin, za čo bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/36/2017. Tým, že obžalovaný opätovne spáchal zločin, okresný súd v zmysle § 38 ods. 5 Trestného zákona zvyšoval dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu, a teda po úprave bola dolná hranica 6 rokov a 6 mesiacov. V rámci úvah pri ukladaní trestu okresný súd tiež, ako aj v prípade obžalovaného E., už uviedol len to, že hodnotenie obžalovaného z ÚVTOS a ÚVV Leopoldov vyznieva neutrálne, nakoľko obžalovaný nebol ani disciplinárne odmenený a ani disciplinárne potrestaný a že zohľadnil, že obžalovaný má 10 záznamov v registri trestov a 9 záznamov v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov. Obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia. Krajský súd sa aj v prípade výroku o treste obžalovaného E. stotožnil s odvolacími námietkami prokurátora v tom, že zníženie trestu podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam nepovažuje za spravodlivé. Obžalovaný predával metamfetamín s pohnútkou obstarať si neoprávnený výnos trestnou činnosťou. Zároveň sa dopustil aj trestného činu útoku na verejného činiteľa, v kvalifikovanej skutkovej podstate. Krajský súd v súlade s prokurátorom dospel k záveru, že obžalovanému E. nebol dôvod mimoriadne znižovať trest odňatia slobody podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam. Rovnako ako u obžalovaného E. krajský súd zdôrazňuje, že samotné vyhlásenie o vine nie je dôvodom na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Ide o fakultatívnu možnosť, pri ktorej musí súd vychádzať z okolností prípadu a osoby páchateľa. Ani v prípade obžalovaného E. okresný súd dostatočne neodôvodnil aplikáciu zmierňovacieho ustanovenia. Okresný súd v prípade obžalovaného E. neuviedol, prečo napriek desiatim záznamom v registri trestov, opätovnému spáchaniu zločinu, spáchaniu dvoch zločinov dvoma skutkami, mimoriadne znižoval trest pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Rovnaké úvahy ako v prípade odvolacej námietky prokurátora k neuloženiu peňažného trestu obžalovanému E. viedli krajský súd aj pri vyhodnocovaní opodstatnenosti odvolacej námietky k neuloženiu peňažného trestu obžalovanému E.. Účel trestu je podľa krajského súdu dostatočne naplnený uložením trestu odňatia slobody a rovnako aj v prípade obžalovaného E. na posilnenie ochrany spoločnosti a resocializáciu páchateľa boli uložené aj primerané ochranné opatrenia. Krajský súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou prokurátora k použitiu priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona pri ukladaní úhrnného trestu podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Za súčasného použitia ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona (asperačná zásada použitá pri spáchaní dvoch alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, spáchaných dvoma alebo viacerými skutkami), sa priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona (spáchanie viacerých trestných činov) u obžalovaného neaplikuje, nakoľko uvedená okolnosť už podmienila použitie vyššej trestnej sadzby podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona. Krajský súd totiž v tomto smere postupuje v zmysle stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1/2011, podľa ktorého spáchanie druhého trestného činu ako priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona sa nepoužije, ak je potrebné z dôvodu viacčinného súbehu trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, aplikovať asperačnú zásadu v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona. Spáchanie druhého trestného činu je totiž okolnosťou podmieňujúcou použitie prísnejšej trestnej sadzby podľa citovaného ustanovenia. Platí teda, že okolnosť podmieňujúca použitie prísnejšej trestnej sadzby môže byť takto použitá nielen podľa úpravy obsiahnutej v ustanovení osobitnej časti Trestného zákona (jeho príslušnom vyššom odseku), ale aj v ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona ( § 41 ods. 2). Ak je potom takto použitá, jej duplicitnému použitiu ako priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona bráni zásada „ne bis in idem“ vyjadrená v § 38 ods. 1 Trestného zákona. Treba totiž uviesť, že aj
keď už neprichádza v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Trestného zákona k zvyšovaniu dolnej hranice trestnej sadzby, úprava hornej hranice trestnej sadzby zostala bezo zmeny. Možno konštatovať, že povinné zvýšenie hornej hranice trestnej sadzby je radikálne v tom rozsahu, ktorý odôvodňuje aplikáciu spomínaného stanoviska Najvyššieho súdu SR sp.zn. Tpj 104/2009 zo dňa 14.6.2010, a teda vylučuje súčasné použitie priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona a ustanovenia § 41 ods.2 Trestného zákona. Krajský súd preto napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu vo vzťahu k obžalovaným E. a E.. Keďže boli splnené podmienky uvedené v § 322 ods. 3 Trestného poriadku, rozhodol o výroku o treste a spôsobe jeho výkonu sám a uložil obžalovanému E. nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 11 rokov, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Ako uviedol vyššie, u obžalovaného E. nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to ani s ohľadom na urobené vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Možno zopakovať, že dôvodmi sú deväť záznamov v registri trestov, špeciálna recidíva, opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu. Z rovnakých dôvodov krajský súd na rozdiel od okresného súdu zaradil obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože ide o páchateľa obzvlášť závažného zločinu. V súlade s prvostupňovým súdom uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pretože nebol dôvod na zmenu napadnutého rozsudku v časti trestu prepadnutia veci. Bezo zmeny zostal výrok o uložení ochranného dohľadu v trvaní jedného roka podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Trestného zákona. Krajský súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný pred okresným súdom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v tom smere, že obžalovanému ukladal trest pri dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Obžalovanému E. uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 6 mesiacov, pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, za použitia ustanovenia § 38 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný E. opätovne spáchal zločin a ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, nakoľko sa dopustil dvoch úmyselných trestných činov, z ktorých oba sú zločinmi, spáchanými dvoma skutkami. Dolnú hranicu trestnej sadzby trestného činu prísnejšie trestného, ktorým je zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona účinného do 30.04.2022 ( 3 až 10 rokov), tak zvyšoval o jednu polovicu, hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného zvýšil o jednu tretinu. Ako krajský súd uviedol vyššie, ani u obžalovaného E. nie sú splnené podmienky na mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a to ani s ohľadom na urobené vyhlásenie o vine v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. Možno zopakovať, že dôvodmi sú desať záznamov v registri trestov, opätovné spáchanie zločinu, spáchanie dvoch zločinov dvoma skutkami. Rovnako ako u obžalovaného E., krajský súd zohľadnil skutočnosť, že obžalovaný E. pred okresným súdom urobil vyhlásenie, že sa cíti byť vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe zohľadnil v tom smere, že obžalovanému ukladal trest na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, po jej úprave v zmysle príslušných ustanovení Trestného zákona. V súlade s prvostupňovým súdom zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, pretože v tomto smere neboli vznesené odvolacie námietky, a uložil podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia vecí uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, pretože nebol dôvod na zmenu napadnutého rozsudku v časti trestu prepadnutia veci. Bezo zmeny zostal výrok o náhrade škody poškodenému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. A ako už bolo uvedené vyššie, u obžalovaného B. krajský súd postupoval v zmysle ustanovenia § 320 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku a zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o treste obžalovaného A. B., a podľa § 281 ods. 1 Trestného poriadku a § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku zastavil trestné stíhanie vedené proti obžalovanému A. B. na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 5T/36/2022 a na Krajskom súde v Trnave pod sp.zn. 5To/81/2022, na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.