Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-119-2023.pdf
PDF · 220.46 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/119/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7, Bratislava, dieťa rodičov: otec - C. A. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. X, E., zastúpený advokátom: JUDr. Andrej Gara, so sídlom Štefánikova č. 14, Bratislava, a matka - A. F. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. X, E., zastúpená advokátkou: JUDr. Denisa Jánošíková, so sídlom Klincovej č. 35, Bratislava, za účasti Úradu komisára pre deti, so sídlom Odborárske nám. č. 3, Bratislava, o návrhu otca na rozšírenie styku a návrhu matky na zúženie styku, na odvolanie matky a odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 19.01.2023, č.k. 22P/215/2019– 706, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I., II. a v nadväzujúcom výroku III. p o t v r d z u j e.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Bratislava V rozsudkom zo dňa 19.01.2023, č.k. 22P/215/2019–706 vo výroku I. zamietol návrh otca na zmenu úpravy styku s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX. II. Zamietol návrh matky na zúženie styku otca s maloletým A.. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. IV. Rozhodol, že o trovách znaleckého dokazovania rozhodne súd samostatným uznesením.
2. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 24 ods. 3, 4, § 26 Zákona o rodine, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 217 ods. 1 veta prvá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Poukázal na to, že možnosť zmeniť právoplatné súdne rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvaného clausula rebus sic stantibus. Táto zásada umožňuje zmeniť rozsudky týkajúce sa maloletých detí aj bez návrhu, ak došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie. Posudzovanie závažnosti zmeny pomerov sa vyžaduje vzhľadom na významný faktor prispievajúci k riadnej výchove dieťaťa, ktorým je stabilita jeho pomerov a výchovného prostredia. Túto požiadavku nemožno absolutizovať, ale vždy treba vziať do úvahy všetky faktory, najmä názor dieťaťa, ak je ho už schopné vyjadriť s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť. Zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene predchádzajúceho rozhodnutia, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Konštatoval, že osobný styk rodiča a maloletého dieťaťa je jedným z prostriedkov zabezpečenia čiastočnej spoluúčasti rodiča, ktorý nežije s dieťaťom v spoločnej domácnosti, na výchove maloletého dieťaťa a udržiavanie
citového puta. Úlohou rodiča je uplatňovať pri styku s maloletým dieťaťom len pozitívnym spôsobom svoju rolu vo výchove dieťaťa, a nemariť výsledky riadnej výchovy dieťaťa druhým rodičom. Úlohou rodiča vychovávajúceho maloleté dieťa je, so zreteľom na záujmy dieťaťa, vytvárať priaznivé podmienky ku styku tohto rodiča s maloletým dieťaťom, hlavne vedením dieťaťa ku správnemu vzťahu k tomuto rodičovi. Zdôraznil, že rodičovské práva k maloletým deťom majú obaja rodičia, rovnako právom dieťaťa je, aby malo zabezpečený kontakt aj s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti (ustanovenia Zákona o rodine a Dohovoru o právach dieťaťa). Základným prvkom rodinného života je vzájomná radosť rodiča a dieťaťa v blízkosti toho druhého, ktoré právo je chránené článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva aj pozitívny záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych väzieb. Ak biologickému rodičovi a dieťaťu nie je dovolené stýkať sa alebo len tak zriedka, že žiadne prirodzené puto nemá nádej medzi nimi vzniknúť, sa vyhliadky na vytvorenie týchto väzieb znižujú a zanikajú. Právo styku s dieťaťom zaručuje oprávnenej osobe právo vidieť dieťa, prístup k nemu, určiť miesto a spôsob trávenia času počas stretávania, výchovne na dieťa počas tohto času pôsobiť a právo na náhradu za čas stretávania, ktorý sa nerealizoval z dôvodov, ktoré nespočívali na strane oprávneného. Pri úprave styku by mala byť zachovaná proporcionalita rozloženia pri rešpektovaní rovnakých práv každého z rodičov a úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, a súd je povinný v rozhodnutí odôvodniť, aký záujem dieťaťa ho viedol k obmedzujúcemu rozsudku. Ak je oprávnený schopný sa o svoje dieťa riadne postarať po celú dobu stretávania a má na to vytvorené všetky podmienky, potom niet žiadneho zákonného dôvodu k obmedzovaniu styku. Názor, že je v záujme dieťaťa udržovať rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a nebyť odtrhnuté od svojich koreňov a právo dieťaťa dostať príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča, je prezentovaný vnútroštátnou súdnou praxou aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. Výnimkou zo všetkých pravidiel a povinností dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, keď záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené, alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len okolnosťami na strane dieťaťa, a tieto musia byť natoľko závažné, že okrem záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Jediným kritériom pre vyslovenie obmedzenia, alebo zákazu styku je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva. Nemožno obmedziť, alebo zakázať styk s rodičom v prípade, ak dôvody podľa návrhu vyplývajú zo vzťahu medzi rodičmi a nie zo vzťahu medzi rodičom a dieťaťom. Výhrady jedného rodiča voči druhému rodičovi týkajúce sa jeho postoja ako partnera, prípadne jeho odlišných predstáv o výchove dieťaťa nemôžu byť dôvodom na zásah do styku s dieťaťom. Dôvodom na obmedzenie alebo zákaz styku nemôže byť ani prechodná nechuť dieťaťa na stretnutie vyvolaná vonkajšími okolnosťami, resp. nezhodou rodičov, a ani nie ničím neodôvodnené odmietanie rodiča dieťaťom, najmä, ak indície smerujú k zámernému pôsobeniu preferenčného rodiča s cieľom vyvolať takéto správanie dieťaťa. Deti sú povinné svojim rodičom prejavovať úctu a rešpekt, ktorá povinnosť nemôže bezdôvodne zaniknúť, a to ani rešpektovaním všetkých práv dieťaťa. Prípadné okolnosti v správaní oprávneného rodiča, ktoré k viedli k zmenenému postoju dieťaťa a svojou závažnosťou by mohli viesť k zásahom do výkonu rodičovských práv a povinností, musia byť v konaní riadne preukázané. Odmietanie dieťaťa samé o sebe však nepredstavuje dôvod na zákaz, resp. obmedzenie styku.
3.Konštatoval, že znalcovi ustanovenému v súdnom konaní zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov účastníkov konania. Súd v rámci hodnotenia dôkazov nie je oprávnený posudzovať znalecký posudok z hľadiska odborných záverov, pretože k tomu nemá požadované odborné znalosti, ale nemusí akceptovať závery znalca, ak tieto nezodpovedajú skutkovým zisteniam, resp. sú v rozpore so zásadami logiky, prípade prekračujú rámec odborného posúdenia.
4.Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nebola naplnená základná podmienka na zmenu predchádzajúceho rozhodnutia súdu o styku otca s maloletým, ktorý styk prebieha v značne obmedzenom rozsahu a to zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala odlišné rozhodnutie, sledujúce najlepší záujem maloletého. Vychádzal predovšetkým zo záverov znaleckého posudku, o ktorých nemal dôvod pochybovať, pretože tento bol vypracovaný štandardným spôsobom, a okrem striktného logického vyústenia jeho záverov tieto plne korešpondovali aj s ďalším vykonaným dokazovaním, predovšetkým lekárskymi správami, odborným posudkom k invalidite a výpoveďou neurologičky, v sledovaní ktorej sa maloletý nachádza od narodenia a tiež správami zo školy. Zohľadnil závery znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že vzhľadom na zásadné
špecifiká maloletého len samotný vyšší vek, ktorý v prípade zdravého dieťaťa zakladá predpoklad vyššej psychickej vyspelosti a odolnosti, v jeho prípade nevedie k zmene jeho zdravotného stavu v zmysle zásadného progresu, ktorý bol základným predpokladom pre predchádzajúcu obmedzenú úpravu styku otca s maloletým. Mal preukázané, že zdravotný stav maloletého sa medzičasom zhoršil, je uznaný ako občan s ťažkým zdravotným postihnutím, plne odkázaný na asistenciu tretej osoby, ktorú mu zabezpečuje matka, ktorá je pre neho prirodzene najbližšou vzťahovou osobou. V konaní neboli preukázané tvrdenia otca o cielenej manipulácii maloletého matkou s úmyslom oslabenia vzťahu dieťaťa k otcovi. Mal preukázané, že za ambivalentný postoj maloletého k otcovi zodpovedá práve otec, pričom psychologické vyšetrenie vykonané štandardným spôsobom preukázalo problematickosť individuálneho stretávania maloletého s otcom bez prítomnosti matky, bez ktorej maloletý nedokázal byť prítomný ani na samotnom vyšetrení, čo sa prejavilo aj pri pozorovaní vzájomnej interakcie maloletého s otcom. Závery znalca korešpondovali aj s ostatným vykonaným dokazovaním vrátane konštatovania, v zhode so súkromným znaleckým posudkom Dr. Eleny Fortis, že z hľadiska všeobecných rozumových, osobnostných a emočných charakteristík je otec schopný zabezpečiť starostlivosť o syna, avšak prakticky a vo vzťahovej rovine v reálnej situácii je prekážkou takejto starostlivosti postoj samotného maloletého, ktorý vzhľadom na jeho zdravotné špecifiká nie je formovateľný ako je to v prípade zdravých detí. Rozšíreniu styku podľa predstáv otca bránia aj čiastkové nedostatky vo výchovnom prístupe otca, ktorý nedostatočne empaticky vníma naladenie maloletého, ktorý tak ako vo svedeckej výpovedi potvrdila aj jeho neurologička, nedokáže pre svoje komunikačné obmedzenia efektívne verbalizovať svoj postoj ku konfliktným rodičovským interakciám. Nespochybnil, že maloletý sa prirodzene identifikuje s matkou a čiastočne sa na neho prenášajú vzájomné negatívne postoje, resp. emócie rodičov, čo do určitej miery posilňuje jeho negatívny a odmietavý postoj k otcovi, avšak znalecké dokazovanie nepotvrdilo ako základný problém manipulatívne stratégie matky. Mal preukázané, že súčasný vzťah maloletého k otcovi ako jeho druhej najbližšej vzťahovej osobe, je práve v dôsledku aktivity matky, ktorá styk vlastným pričinením a prítomnosťou umožňuje realizovať riadne a v rámci možností maloletého na styk kvalitne pripravuje a ako jediná ho vie čiastočne usmerniť v jeho odmietavých reakciách, preto nehrozí absolútne odcudzenie medzi maloletým a otcom. Konštatoval, že k postoju matky, napriek jej osobnému problému s otcom, prispeli aj absolvované výchovné opatrenia, ktoré žiaľ nenaplnili celkový zamýšľaný účel, za čo nezodpovedá štát, ktorý rodičom umožnil prostredníctvom výchovného pôsobenia cestu k posunu. Uviedol, že maloletý skôr subjektívne vníma a citlivo prežíva menej účinné stratégie otca vo vzťahu k jeho osobe, ktoré dokázal verbálne zdieľať pred znalcom aj v škole. Vzal do úvahy v znaleckom posudku naznačené nátlakové a nedostatočne akceptujúce požiadavky otca, v rozpore so sterotypnými preferenciami dieťaťa v špecifickom psychickom a fyzickom nastavení dieťaťa, vzhľadom na jeho diagnózy. Z vyjadrení otca mal za evidentné, že je subjektívne frustrovaný z fixácie maloletého na jedno externé miesto stretávania, čím sú obmedzované ich spoločné aktivity a snaží sa dosiahnuť zmenu, bez ohľadu na odborné odporúčania, na dodržiavanie ktorých neakceptovateľne dohliada z jeho pohľadu matka, ktorá je opatrovníčkou maloletého, čo vyvoláva ďalšie konflikty s dieťaťom. Prihliadol na konštatovanie znalca, že z psychologického hľadiska bol otcom vytváraný neúmerný tlak na dieťa, na jeho separáciu od matky a s prihliadnutím na diagnostický proces by aj aktuálne necitlivé odlúčenie maloletého od matky bolo v rozpore s jeho pretrvávajúcim nastavením a s jeho zdravotným stavom. Poukázal na odlišnosť osamostatňovania sa v školskom kolektíve v prítomnosti obdobne handicapovaných detí a za asistencie odborne zdatného personálu, ktorého profesionálne skúsenosti nie sú absolútne porovnateľné otcom absolvovanými seminármi zameranými na zvládanie a pochopenie špecifík základnej diagnózy maloletého, keď efekt týchto aktivít u otca, a efekt absolvovaných výchovných opatrení, je sporný, vzhľadom na reálne kroky otca vo vzťahu k dieťaťu. Stotožnil sa s konštatovaním znalca, že dlhodobá snaha otca spochybňovať rodičovské kompetencie matky neprispela k stabilnej rodinnej klíme maloletého, a z dlhodobého hľadiska neprispieva k psychickému komfortu dieťaťa, ktoré sa primárne identifikuje s matkou, odmietanie ktorej zo strany otca môže prirodzene podvedome pociťovať ako vlastné. Vzhľadom na dlhodobo nezastabilizovanú rodičovskú problematiku je pravdepodobné, že obidvaja rodičia parciálne prenášajú na maloletého vzájomné negatívne emócie a postoje. Znalecké dokazovanie nepotvrdilo, že by ktorýkoľvek z rodičov predstavoval riziko ohrozenia zdravia maloletého. Zohľadnil konštatovanie znalca, že v správaní otca sú prítomné menej empatické či asertívne stratégie, ktoré negatívne vplývajú na kvalitu vzťahovej väzby maloletého s otcom, čo môže zo strednodobého a dlhodobého hľadiska, aj s ohľadom na predpokladanú vývinovú dynamiku maloletého pri prechode zo staršieho školského do pubertálneho veku, u neho viesť k ešte výraznejším odmietavým postojom k otcovi a potenciálnej osobnej starostlivosti o neho zo strany otca, keďže maloletý bude autonómnejší aj vo vzťahu k matke, a teda aj z jej strany môže byť ešte menej usmerniteľný, než je aktuálne. Dospel k záveru, že zdravotný stav maloletého
mu naďalej neumožňuje individuálne stretávanie sa s otcom. S prihliadnutím na najlepší záujem maloletého uzavrel, že je potrebné zachovať jeho stretávanie s otcom v doterajšom rozsahu, ktorý je síce pre maloletého hraničný, ale potrebný pre zachovanie vzťahovej väzby s otcom, s potenciálnym významným psychologickým vplyvom do budúcna (keďže narušená kvalita ich vzťahu má z dlhodobého hľadiska potenciál negatívne ovplyvniť sebavedomie maloletého a vytváranie bližších vzťahov s druhými ľuďmi v širšom zmysle). Je potrebné, aby sa naďalej styk realizoval v navyknutom režime, ktorý je súčasťou rutinného režimu maloletého, berúc do úvahy aj častejšie nerealizované spoločné stretnutia zo zdravotných a režimových príčin, s čím treba vzhľadom na preukázaný závažne zhoršený zdravotný stav maloletého rátať aj naďalej. Uviedol, že aktuálnym nastavením styku má otec zachovaný, aj keď limitovaný priestor pre možnosť nápravy a korekcie jeho vzťahu s maloletým v intenciách odporúčaní uvedených v znaleckom posudku, aj v početných vyjadreniach neurologičky maloletého, vrátane jej výpovede na pojednávaní. Akcentuje dôležitosť toho, aby otec v záujme zlepšenia jeho vzájomného vzťahu s maloletým rešpektoval obmedzenia vyplývajúce z diagnózy detského autizmu maloletého a snažil sa eliminovať, aj s využitím odbornej pomoci, praktické nedostatky v prístupe k maloletému, ktoré aj znalec pomenoval v psychologickom rozbore, vrátane kontraproduktívnej snahy zabezpečiť si málo hodnoverné spochybňujúce „dôkazy“ od iných ako ošetrujúcich špecialistov. Za takýto dôkaz vyhodnotil neprofesionálne spracovanú správu A. H. (so závažnými závermi vo vzťahu k matke bez jej akéhokoľvek vyšetrenia), na ktorú neprihliadal. Vzal do úvahy, že matka má v rámci výchovných zručností s maloletým vytvorenú kvalitnú a bezpečnú vzťahovú väzbu a otec ambivalentnú vzťahovú väzbu so zvýraznenými negatívnymi momentmi, vyplývajúcimi z osobných zážitkov, ktoré maloletému, vzhľadom na jeho zdravotný stav, navodzovali výrazný diskomfort. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie, lekárske správy alebo správy zo školy, nepochyboval o tom, že výchovný štýl matky je kvalitný a výchovný štýl otca je mierne až stredne znížený, najmä v dôsledku jeho menej empatického prístupu k maloletému. Stotožnil sa so závermi znaleckého posudku, podľa ktorého v súčasnej situácii nie je východiskom snaha o formalistickú zmenu autoritatívnym presadením autonómneho stretávania sa otca s maloletým bez prítomnosti matky, vrátane prespávania v domácnosti otca, čo aktuálne z objektívnych dôvodov na strane maloletého, daných jeho zdravotnými špecifikami, nie je možné. Považoval za potrebné kvalitnejšie, efektívnejšie a najmä empatickejšie využitie aktuálneho priestoru so zameraním na pre dieťa vhodný obsah stretnutí v nekonfrontačnej a prijímajúcej atmosfére voči matke, aj maloletému a tým na emočnú stránku spoločne tráveného času. V záujme skvalitnenia vzťahu maloletého s otcom dôrazne odporúčal otcovi tolerovať vo väčšej miere režimové opatrenia a ritualizované správanie maloletého s cieľom eliminácie konfliktných interakcií.
5.Návrh otca na rozšírenie styku s jeho úpravou v neprítomnosti matky a návrh matky na ďalšie zúženie styku, zamietol, prihliadajúc na závery znalca, ktorý z psychologického hľadiska nepovažoval za vhodné obmedziť stretávanie maloletého s otcom a konštatoval, že v čase podania posudku neboli splnené subjektívne, ani objektívne podmienky pre modifikáciu zaužívaného modelu rodičovskej starostlivosti v zmysle rozšírenia individuálneho ani v zmysle zúženia styku, keď aj z odporúčaní A. I. J., neurologičky, nie je pre maloletého vhodné okrem jeho separácie od matky, či vystavovania nevhodným pohybovým aktivitám, ktoré nezvláda a ktoré sú pre neho veľmi únavné, vystavovať ho ďalším novým situáciám, či zmene zaužívaného režimu, čo by predstavovalo aj matkou požadované zúženie styku. Súd prvej inštancie uzavrel, že z pohľadu maloletého je potrebná aj psychologická stabilizácia styku s otcom, pretože pri kvante jeho režimových aktivít (škola, rehabilitácie, lekárske kontroly) a vlastných limitoch (instabilita, častá chorobnosť, potreba relaxácie a ritualizovaných režimových úkonov) sa javí aktuálny, hoci hraničný rozsah stretávania sa maloletého ako naďalej vhodný a v súlade s jeho najlepším záujmom. Vzal do úvahy názor kolízneho opatrovníka a Úradu komisára pre deti, ktorí sa k návrhu nepripojili. Výsledky vykonaného dokazovania považoval za dostatočný podklad pre rozhodnutie vo veci, keď pretrvávajúci neprimeraný pre dieťa traumatizujúci prístup zo strany otca a odmietavý postoj maloletého voči otcovi mal za dostatočne preukázaný obsahom znaleckého posudku, lekárskymi správami a správami zo školy. Prihliadol aj na skutočnosť, že prostredie u matky, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloletého, nebolo zo strany otca spochybňované. V súvislosti s návrhom na rozšírenie styku zohľadnil, že otec neuviedol maloletého do stabilného miesta svojho domáceho prostredia, čo pre dieťa vyžadujúce si potrebu stability je výrazne zvýšená, vzhľadom na jeho diagnózy, predstavuje ďalší zneisťujúci faktor, majúci potenciálne negatívny vplyv aj na kvalitu jeho vzťahovej väzby s otcom, predpokladom ktorej je výrazná miera dôvery, resp. dôveryhodnosti rodiča v očiach dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, s tým, že o náhrade trov štátu, ktoré mu vznikli v súvislosti s vykonaným znaleckým dokazovaním rozhodne samostatným uznesením.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. podal odvolanie otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc napadnutý výrok zmeniť tak, že odvolací súd návrhu otca v celom rozsahu vyhovie a upraví styk s maloletým na každú stredu v čase od posledného školského vyučovania do 19.00 hodiny bez prítomnosti matky s tým, že prevzatie a odovzdanie sa uskutoční v mieste školského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje a v nepárnom kalendárnom týždni vždy v sobotu od 10.00 hodiny do 13.30 hodiny s prítomnosťou matky a v nedeľu od 14.00 hodiny do 19.00 hodiny bez prítomnosti matky s tým, že otec maloletého prevezme a odovzdá matke v mieste jej bydliska. Matke žiadal uložiť povinnosť maloletého na styk riadne pripraviť a otcovi v stanovenom čase odovzdať. Vo výrokoch II., III. a IV. navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Odvolanie odôvodnil ust. § 62 ods. 1 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Nestotožnil sa s názorom, že aktuálne nariadený styk s maloletým je postačujúci, a že nenastala potreba posúdiť nanovo spôsob výkonu rodičovskej starostlivosti o maloletého a prijať nové rozhodnutie o rozšírení styku. Zdôraznil, že s maloletým bol naposledy osamote, keď bol vo veku 4 mesiacov, aktuálne má 10 rokov, pričom pri kontakte s ním musí byť neustále prítomná matka, čo ovplyvňuje spoločne strávený čas otca s maloletým a budovanie ich vzájomného vzťahu. Zdravotný stav maloletého si plne uvedomuje a v konaní preukázal certifikátmi absolvovanie kurzov ohľadom autizmu, oslovoval odborníkov na poskytnutie rád ako sa starať o dieťa s autizmom, oslovoval učiteľky maloletého, aby zistil ako sa v škole správa a ako pri ňom treba postupovať. Namietal, že jeho vzdelávanie sa ohľadom diagnózy maloletého má byť na jeho ťarchu. Považoval za logické, že nemôže byť primárnou osobou pre maloletého, s ktorým nikdy nebol sám, keď maloletý prirodzene vníma iba svoju matku a nepochybne sa na neho prenášajú negatívne postoje matky voči otcovi. Pokiaľ nebude mať možnosť tráviť s maloletým čas bez prítomnosti matky, nikdy si nevybudujú kvalitný vzťah. Matka mu neumožňuje zúčastniť sa vyšetrení maloletého, neinformuje ho včas o termínoch u lekárov, resp. informácie mu poskytuje včas, ak má vedomosť o jeho neprítomnosti. Nie je informovaný o rehabilitačných hodinách a vyšetreniach maloletého, ktorú povinnosť si matka neplní. Opakovane matke zdôraznil, že má záujem spolupodieľať sa na rehabilitáciách maloletého a byť prítomný na vyšetreniach, avšak matka si prispôsobuje situácie a nehľadí na záujmy maloletého. Ak trávi čas s maloletým v prítomnosti matky, maloletý ho nevníma naplno a sústreďuje sa na reakcie matky, ktoré ho ovplyvňujú. Ak bude naučený mať matku stále vedľa seba, nebude mať dôvod zlepšovať si vzťah s ním. Je samozrejmé, že maloletý je naviazaný na matku, ktorá ho dlhú dobu nepustila ani do školy, avšak apeluje na to, že tiež je plnohodnotným rodičom maloletého. V súvislosti s odkázanosťou maloletého na asistenciu tretej osoby, uviedol, že ak by v budúcnosti došlo napr. k hospitalizácii matky alebo k iným závažným skutočnostiam, maloletý nebude schopný s ním stráviť čas osamote a odmietne ho. Týmto postupom je maloletý vystavovaný do budúcnosti nadmieru stresovej situácii, keď s ním nebude mať vybudovaný vzťah a nebude mu vedieť pomôcť ako otec. K vytvorenej kvalitnej bezpečnej vzťahovej väzbe maloletého s matkou a ambivalentnej väzbe k otcovi uviedol, že práve podaním návrhu je preukázaná jeho opodstatnenosť a záujem o skvalitnenie vzťahovej väzby medzi ním a maloletým, s ktorým nemá umožnený styk bez prítomnosti matky. Namietal nesprávne vyhodnotenie dodržiavania rituálov maloletého, ktorými argumentovala matka s poukazom na správu zo školy (ktorú maloletý navštevuje) zo dňa 07.10.2022 a odporúčanie pedagógov začať odbúravať rituály maloletého. Matka aj súd prvej inštancie výrazne odmietali postoj školy, ktorá má dlhoročné skúsenosti s maloletými deťmi s touto diagnózou. Nie je mu zrejmé z akého dôvodu súd odporúčania školy nevzal do úvahy. Namietal, že súd sa nevysporiadal s konaním matky, ktorá vždy sledovala maloletého počas vyučovania, nestrpí byť odlúčená od neho a podceňuje otca a samotnú školu. Maloletý vníma matku ako jedinú osobu, s ktorou chce tráviť čas a považuje za normálne byť s ňou. S poukazom na ust. § 35 CMP, čl. 6 Zák. o rodine a vyšetrovaciu zásadu mal za to, že súd mal vlastnou činnosťou zistiť od školy, či je konanie matky považované za bežné. Nesúhlasil s názorom súdu ohľadom dôkazov, ktoré zabezpečoval a so spochybnením znaleckého posudku vypracovaného znalcom v bode 45. rozsudku z dôvodu, že znalec sa vyjadril na adresu matky, ktorá sa osobne nezúčastnila vyšetrenia. Súd ignoroval jeho tvrdenia, že matka sa odmietala zúčastňovať akéhokoľvek vyšetrenia, odborného posúdenia, ako aj poskytnutia rady ako pokračovať ďalej. Matka nepoprela, že odmietala znalecké dokazovanie a odmietla tak svoju aj synovu prítomnosť na akomkoľvek vyšetrení iniciovanom zo strany otca. Nie je pre neho zrejmé, ako sa mal dozvedieť a skúmať podmienky výchovy, správanie maloletého a formu jeho diagnózy. Matka odmieta jeho iniciatívu, odmietala jeho prítomnosť na vyšetreniach a len podsúva lekárske správy, preto nesúhlasil s názorom, že znalecký posudok je vyfabulovaný. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. V súvislosti so znaleckým dokazovaním a posudkom vypracovaným Mgr. Martinom Balkom uviedol, že vyšetrenie otca sa uskutočnilo dňa 06.05.2020 v trvaní 4 hodín, nejednalo sa však o štyri hodiny sledované pri styku otca
s maloletým. Za tak krátky čas znalec nemohol dokázať odpozorovať a odborne posúdiť postoj otca, aký má názor na realizáciu styku s maloletým a nemohol ani objektívne zhodnotiť interakciu otca s maloletým naviac, ak bola počas celého stretnutia prítomná matka. Znalca kontaktoval s touto námietkou. Mal za to, že vzhľadom na niekoľko rokov trvajúce vzťahové pomery, rodičovské kompetencie, je v súdnom konaní nutnosť znalca poňať znalecké dokazovanie podrobne a vykonať šetrenie s náležitou starostlivosťou. Znalec na jeho žiadosť reagoval odpoveďou, že štyri hodiny vyšetrenia sú dostačujúce, čo zopakoval aj na pojednávaní dňa 13.01.2023. Náročnosť prípadu si však vyžadovala väčšiu pozornosť zo strany znalca, keď každý prípad je individuálny. Znalec je povinný odborne a dôsledne skúmať správanie rodičov a maloletého. Na tento rozpor poukazoval, a ak podľa názoru súdu znalecký posudok MUDr. Terézie Rosenbergovej je vyfabulovaný z dôvodu neprítomnosti matky, je otázne, z akého dôvodu súdu postačuje znalecký posudok vypracovaný Mgr. Martinom Balkom, ktorý strávil s otcom ani nie hodinu, odmietol vykonať dlhšie šetrenie a sám uviedol, že ani nezažil situáciu otca s maloletým osamote a tak to nevedel zhodnotiť. Mal za to, že vzhľadom na odmietavý prístup znalca v potrebe vykonať dôkladné šetrenie, nemožno hovoriť o odbornom postupe prideleného znalca. Upozorňoval znalca, že matka a maloletý sa počas stretnutia s ním a so znalcom správali neštandardne, ktorý fakt znalec nebral do úvahy. Viac stretnutí so znalcom by odhalilo toto neštandardné správanie matky a maloletého a bol by umožnený väčší priestor na objektívne skúmanie vzťahov a priebehu realizácie jeho styku s maloletým. Znalec uviedol, že nie je štandardné, že maloletý sa nevie odpútať od matky a znalec nevie posúdiť vzťah otca s maloletým pri ich interakcii bez matky. Otec považoval za neštandardné, aby sa maloletý ani nepohol od matky a nikto sa s tým nezapodieval. Aj uvedená skutočnosť je dôvodom nutnosti úpravy súdneho rozhodnutia ohľadom prítomnosti matky pri styku otca s maloletým. Namietol, že v priebehu konania viackrát aktualizoval návrh petitu, keď reflektoval na potreby maloletého a jeho pribúdajúci vek a posledný návrh predniesol na pojednávaní dňa 13.01.2023, s ktorým sa súd nijako nevysporiadal. Podľa jeho mienky, na to, aby ho maloletý vnímal plnohodnotne, je nutné ho začleniť do jeho každodenných životných situácií. Práve z tohto dôvodu navrhoval vyzdvihnutie maloletého zo školy a trávenie s ním následne aspoň pár hodín bez prítomnosti matky. Pri odchode zo školy by bol prítomný pedagóg, ktorý maloletého pozná, pozná prostredie, otec by sa začlenil do jeho rutinných záležitostí, maloletý by ho začal vnímať ako súčasť svojho života a osobu, s ktorou môže tráviť čas bez prítomnosti druhého rodiča. Tento návrh bol vyhodnotený ako zbytočná a nevhodná iniciatíva zo strany otca. Vyzdvihnutie maloletého dieťaťa rodičom patrí k základným rodičovským právam, umožňuje mu začleniť sa do bežného života dieťaťa, čo je otcovi odopierané. Namietal, že súd nezdôvodnil, prečo je v tejto časti jeho návrh bezpredmetný, keď hľadá správny model stretávania s maloletým, vzhľadom na jeho diagnózu, zachovanie jeho rituálov a hľadanie možností stráviť s ním čas a byť jeho súčasťou. Namietal, že súd rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú dostatočne neodôvodnil, čo zakladá porušenie základných práv a slobôd. Uviedol, že nie je mu zrejmé, či súd zvážil, že maloletý s touto diagnózou, môže byť stále menej zvládnuteľný aj pre matku a môže nastať situácia, že to bude práve matka, ktorá bude potrebovať pomoc s maloletým. Vzhľadom na pribúdajúci vek dieťaťa, ťažko možno očakávať, že bude chcieť lepšie spoznávať svojho otca a tráviť s ním viac času. Bez ingerencie súdu nie je možné zabezpečiť budovanie, utužovanie vzťahu otca s maloletým, pokiaľ matka bude celý život za chrbtom dieťaťa. Poukázal na záujem maloletého dieťaťa, ktorým nie je, aby sa otec vzdával snahy stráviť s ním čas bez prítomnosti matky a byť akceptovaný ako rodič a snahy pri zisťovaní diagnózy a možných riešení tohto ochorenia a nie je v záujme dieťaťa smerovať ho len k jednému rodičovi.
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku II. podala odvolanie matka prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne. Navrhla v tejto časti rozhodnutie zmeniť tak, že súd oprávni otca stretávať sa s maloletým každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.30 hodiny do 18.30 hodiny v prítomnosti matky s tým, že otec si maloletého prevezme a odovzdá matke v čase určenom v mieste bydliska a matka bude povinná maloletého na styk s otcom riadne pripraviť. Odvolanie odôvodnila ust. § 365 písm. f/ a h/ CSP. Zdôraznila, že návrh na zúženie styku podala z viacerých dôvodov a to reálneho nevyužívania stykov otca na stretnutia s maloletým, zistení ustanoveného znalca podrobne vysvetlených v znaleckom posudku č. 19/2022, zmeny zdravotného stavu maloletého a postoja otca k maloletému. O prístupe otca k maloletému ohľadne nevyužívania jeho práva styku podrobne informovala, keď otec už rok a pol nechodí na styky určené rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 07.02.2017. Namietala, že súd nerealizovania styku ponechal bez povšimnutia a nezohľadnil jej argumentáciu ani argumentáciu súdneho znalca, že takéto konanie je pre maloletého nevhodné. Pokiaľ jej otec v deň styku pár hodín pred ním oznámi, že sa stretnutia nezúčastní z rodinných alebo pracovných dôvodov alebo cestuje na dovolenku a podobne, koná účelovo, ktoré konanie škodí maloletému. A. je ťažko zdravotne postihnuté dieťa s množstvom diagnóz, má vážne neuropsychiatrické diagnózy, je polymorbídny. Otcovi je známe,
že maloletý sa musí na každú aktivitu pripraviť, byť pripravený matkou, nielen fyzicky, ale aj psychicky. Pol dňa mu modeluje aktivity a ak otec nepríde, príprava je nadbytočná. Maloletý musí v deň styku s otcom absolvovať aj iné aktivity, rehabilitáciu, logopédiu alebo zdravotné vyšetrenie. Od rána ho musí nastavovať na styk s otcom, presunúť iné aktivity, popritom dolaďovať školské povinnosti, povinnosti súvisiace so zdravotným stavom, poskytnúť mu čas v súvislosti s výkonom ritualizačných činností, keďže styk s otcom je pre neho, vzhľadom na správanie otca, zaťažujúci. Maloletý si musí pred stykom s otcom, po príchode zo školy, počas pobytu poobede oddýchnuť a vyspať sa. Rozsah styku je pre maloletého náročný a príprava trvá minimálne 3 až 5 hodín. Otca o tomto podrobne informovala ona aj ustanovený súdny znalec, avšak otec správanie nezmenil a neprítomnosť na styku oznamuje v deň styku v 90% neuskutočnených stykov. Prístup otca, ktorý zrušil v roku 2022 viac ako 70% stykov, v roku 2023 viac ako 55%, je pre maloletého nerešpektujúci, keď tento čas môže využiť na iné aktivity. Znalec v znaleckom posudku č. 19/2022 vyhodnotil frekvenciu styku otca s maloletým s ohľadom na rozsah nerealizovaných stykov. Mala za to, že závery súdu prvej inštancie nevychádzajú zo znaleckého posudku a ani ňou predložených lekárskych správ. Napriek hodnoteniu otca v znaleckom posudku a v napadnutom rozsudku ako neemočnej osoby, súd jej návrh na zúženie styku zamietol, čím podporil nie empatického otca voči hendikepovaného maloletému dieťaťu. Podľa jej mienky, súd prehliadol realitu vzťahu otca k maloletému, priebeh stykov, správanie otca na stykoch a oneskorené rušenie stykov otcom. Poukázala na predložené fotografie maloletého zo dňa 02.06.2023, keď otec napriek upozorneniam znalca, aby upustil od konania, ktoré vadí maloletému, svojím prístupom vyvolal u dieťaťa záchvat, hnev voči otcovi, keď chytil palicu a zahnal sa smerom k otcovi, ktorý ho surovo chytil za ruku a začal na maloletého a na ňu kričať, že je zle vychovaný a že je to jej vizitka. Maloletý plakal, kričal o pomoc, dožadoval sa odchodu domov, pričom otec celú udalosť spochybnil. Správanie otca nie je výnimočné, keď pravidelne cielene vedome alebo nevedome neakceptuje prosby maloletého a nerešpektuje jeho zdravotné limity. Znalec sa podrobne venoval fungovaniu maloletého, vysvetlil jeho rituálne správanie, odmietanie zvukov, hlasitých viet, šepkania a všetkého, čo mu vadí a irituje ho a čoho je potrebné sa vyvarovať. Rituály, ktoré mu pomáhajú pri umývaní, obliekaní, stravovaní, učení, cvičení, užívaní liekov treba prijať a akceptovať, pretože sú vlastnou cestou k splneniu týchto potrieb. Otec uvedené neakceptuje, u maloletého vyvoláva hnev, frustráciu, plač a afektívne stavy, maloletého trestá, karhá, ktoré situácie maloletý nezvláda, pri stykoch s otcom sa prejavuje afektami a dlhými záchvatmi a odmieta chodiť na styky s ním. Otec nevolí správne hry na styky, odmieta jej návrhy, ľahostajne pristupuje k synovi a k nej, hoci vie, že maloletý sa dokáže uštvať aj za štvrť hodiny, pretože musí nepretržite nosiť na nohách vysoké ortézy z dôvodu problematickej chôdze pri diagnóze detskej mozgovej obrny diskinetickej formy a spastickej dyparéze detskom autizme. Pre maloletého je nepredstaviteľné s poranenými nohami si ortézy obuť, keď pociťuje bolesť. Znalec potvrdil, že ona nie je zdrojom, dôvodom narušeného vzťahu dieťaťa s otcom, ale týmto je otec svojim prístupom a konfliktná komunikácia otca so synom spôsobuje ich dysfunkčný vzťah. Otec dlhodobo netrávi s maloletým čas na styku, telefonuje, píše správy, s maloletým sa nehrá, trestá ho svojím prístupom k nemu a aj podľa znalca otcova frustrácia súvisí s maloletým a vyžaduje si zmenu správania otca k synovi alebo pre otca terapiu. Otec nechodí na styky, čo u maloletého vyvoláva stres, na jednej strane sa poteší, na druhej je frustrovaný. Nevhodné je správanie otca aj voči nej, pretože na prípravu styku musí vykonať množstvo úkonov s maloletým. Otec 18 mesiacov ruší styky pár hodín pred stretnutím alebo neskoro večer, preto nemá šancu predvídať, či dôjde k realizácii styku. Napriek upozorneniu znalca o potrebe odkomunikovať vopred zrušené termíny stretnutí, u otca nedošlo k zmene. Aj z tohto dôvodu navrhla zúženie styku na víkend, kedy otec necestuje do Rakúska do práce. Poukázala na to, že otec chodí na styky nepripravený, nenastavený na maloletého, ktorému sa nevie venovať, čo spôsobuje nervozitu a dieťa negatívne ovplyvňuje. Namietala nesprávne vyhodnotenie, resp. nevyhodnotenie ňou predložených dôkazov, a to zoznam stykov, fotografie zo stykov preukazujúce prežívanie maloletého (pomočený, uplakaný, v záchvate), opis priebehu stykov, lekárske správy o zdravotnom stave maloletého a odporúčania lekárov. Mala za to, že súd sa nevysporiadal so správaním otca, ktorý maloletého predrážďuje, k čomu došlo aj v prítomnosti znalca. Maloletý má 11 rokov, je na hrane puberty, dieťa s ťažkým zdravotným postihom, vyžadujúce si kvalitný prístup. Súd nezohľadnil neempatický prístup otca k maloletému, jeho frustráciu prejavujúcu sa na styku, nemenný postoj otca, ktorý odmieta zdravotný stav a špecifiká maloletého. Namietala, že súd nebral do úvahy neschopnosť otca prispôsobiť sa potrebám maloletého, odporúčania A. J., ktorá navrhovala obmedziť kontakt maloletého s osobami, ktoré odmietajú jeho rituálne správanie, potreby, vyvolávajú u neho afektívne záchvaty, teda kontakt otca s maloletým. Mala za to, že súd nezohľadnil zmenu u maloletého od posledného rozhodnutia o styku, a to výrazné zhoršenie zdravotného stavu. Za nesprávny a nerešpektujúci záujem dieťaťa a jeho zdravotný stav považovala názor, že zo znaleckého posudku alebo lekárskych správ A. J. vyplýva, že maloletého
netreba vystavovať novým situáciám, vzhľadom na reálne správanie a nastavenie otca, ktorý polovicu stykov nerealizuje. Znalec pomenoval styk otca s maloletým ako hraničný pri zohľadnení počtu zrealizovaných stykov a prikláňal sa ku kvalite vzťahu, nie kvantite. A. J. upozornila na fakt, že dlhodobé vystavovanie maloletého stresu, môže u neho spustiť ďalšie diagnózy, ako napr. epilepsiu, predvídala aktuálny stav, keď u maloletého bola kontrolou zistená zvýšená činnosť mozgu na EEG a reálny nábeh na epilepsiu. Lekárka odporučila pre maloletého pokojový režim, maximálne rešpektovanie jeho potrieb a nevystavovať ho záťažovým situáciám. Rovnako A. E. diagnostikovala maloletému únavový reflex, teda únavu z nervového podráždenia a odporúčala nevystavovať ho záťaži. Súd opomenul, že maloletý je dieťa s osobitnými potrebami, ktoré na zachovanie osobnej prosperity potrebuje osobnú a kvalifikovanú pomoc, ktorá pomoc otcom nie je poskytovaná, odmieta odborné rady a rady matky, spochybňuje všetkých, ktorí ho upozorňujú na potreby maloletého. Dieťa trpí množstvom diagnóz, ktoré boli preukázané, napr. Detský autizmus, detská mozgová obrna, separačná úzkosť, emočná nestálosť, tiková porucha, predráždenosť, zvýšená dráždivosť centrálnej nervovej sústavy, afektívne stavy, ADHD, centrálna koordinačná porucha a ďalšie, v súčasnosti si vyžaduje prevažne mixovanú stravu, nie je schopný sa samostatne najesť, je citlivý na pachy a vône, stráca orientáciu v priestore, je precitlivelý na hluk, ruchy a šumy zvonka a podstupuje náročný režim rehabilitácii a terapii. Poukázala na komplexný posudok vyhotovený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 21.08.2018, lekársky posudok ÚPSVaR A. G. zo dňa 03.08.2018, z ktorých vyplýva miera funkčnej poruchy maloletého 70%, keď je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti mobility a pohybom, komunikácie, pri zabezpečovaní samoobslužných úkonov a pri realizácii základných sociálnych aktivít je odkázaný na opatrovanie. Maloletému bol vydaný preukaz osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na základe rozhodnutia ÚPSVaR Bratislava, ako aj komplexný lekársky posudok, ktoré tvorili prílohu jej vyjadrenia zo dňa 01.07.2019. Dala do pozornosti, že jej argumenty a schopnosti otca akceptovať maloletého, boli potvrdené odborníkmi, preto zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Pripojila fotografie, lekárske správy A. J. obsahujúce diagnostiku maloletého a odporúčanie lekárky, správu A. E. E. B. z 19.04.2023, prepis zvukovej nahrávky záznamu z pojednávania výsluchu A. A. E., prepis sms komunikácie rodičov ohľadom styku s maloletým, zoznam stykov.
8. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne považovala odvolací návrh na úpravu styku za zmätočný, neodôvodňujúci a nezohľadňujúci záujem maloletého. Mala za to, že otec neprijal závery súdu, znaleckého dokazovania, odporúčania lekárov vyplývajúce z lekárskych správ a zdravotný stav maloletého a cielene opomína potreby, možnosti, schopnosti, denný režim a zdravotné obmedzenia maloletého a dôsledky svojho konania voči maloletému a nej. Poprela tvrdenia otca o bránení mu v styku s maloletým s poukazom na predložené sms správy, v ktorých otcovi oznamuje aj lekárske vyšetrenia maloletého, ktorých sa nezúčastnil. Dala do pozornosti, že súd vo veci informačnej povinnosti matke vo vzťahu k otcovi nariadil neodkladné opatrenie uznesením č. k. 22P/38/2021 zo dňa 19.07.2021, voči ktorému nepodala odvolanie. Otca o plánovaných vyšetreniach maloletého informuje. Uviedla, že otcovi nebol zakázaný styk s maloletým, ale tento bol určený v jej prítomnosti a v konaní nebolo preukázané, že by v styku bránila. Otec má garantovaný styk v širokom rozsahu a priestor na vytváranie citovej väzby s maloletým je daný, čo konštatoval aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí. Aj z rozhodnutia súdu vyplýva, že maloletý si matku na stykoch vyžaduje, v opačnom prípade nastane situácia, že styky nebudú prebiehať. Maloletý je odkázaný na ňu, otec odmieta realitu a zdravotný stav maloletého z psychologického hľadiska, podľa znalca, vytvára neúmerný tlak na separáciu maloletého od nej v čase diagnostického procesu a dlhodobé snahy otca spochybňovať rodičovské kompetencie matky neprispeli k stabilnej rodinnej klíme maloletého. Dlhodobý rodičovský konflikt a určitá nedôvera vo vzťahu s otcom síce zásadne nenarušujú kvalitu primárneho vzťahu maloletého s matkou, ale vyvolávajú u maloletého diskomfort. Zdravotný stav maloletého neumožňuje individuálny styk s otcom bez prítomnosti matky a je dôležité pokračovať v pravidelnom stretávaní, ktoré bude naďalej súčasťou jeho režimu. Psychologické vyšetrenie skôr poukazuje na problematickosť individuálneho stretávania maloletého s otcom, keď maloletý nedokázal byť prítomný na vlastnom vyšetrení bez prítomnosti matky, čo platilo aj pri pozorovaní jeho vzájomnej interakcie v prítomnosti otca. Znalec pomenoval podstatu vzťahu medzi maloletým a otcom a prihovoril sa k otcovi s tým, že nemôže očakávať, že jeho neempatickým prístupom k maloletému sa vybuduje ich vzťah. Negatívny postoj otca voči matke je, podľa znalca, autenticky, ním prežívaný a zodpovedá psychologickým testom na základe, ktorých bolo zistené, že u otca prevládajú racionálne inhibičné komponenty v porovnaní s emocionálnymi a dynamickými zložkami. Otec má znížené schopnosti vnímania a myslenia, prevažuje u neho teoretická inteligencia, nedostatok praktického myslenia a horšie prispôsobovanie, prevažujú u neho negatívne momenty v myslení, má miernu akceptáciu
osobnostných čŕt a menej efektívne behaviorálne stratégie, pričom devalvuje rodičovské kompetencie matky. Podľa znalca, otec nemá spracovanú osobu matky, ktorá je primárnou osobou pre maloletého, hodnotí ju subjektívne, matka otca nedevalvuje, avšak v správaní otca sú prítomné menej empatické, či asertívne stratégie, ktoré majú negatívny dopad na kvalitu vzťahovej väzby otca s maloletým. Otec má menej efektívne zvládacie stratégie v procese rodičovskej starostlivosti a má menej kvalitné rodičovské kompetencie. Nesúhlasila s tvrdeniami otca, že maloletého nepustila do školy skôr, pretože na odporúčanie psychologických centier, mal maloletý odklad školskej dochádzky. Uviedla, že otec ju dlhodobo šikanuje a robil obštrukcie aj pri umiestnení maloletého na základnej škole špecializujúcej sa na deti s poruchami autistického spektra. Potvrdila, že pedagógovia mali snahu o menšiu zmenu návykov maloletého zamávať matke počas prestávky, avšak vzhľadom na zhoršujúci sa zdravotný stav dieťaťa, v zmysle odporúčaní A. J. zmiernili svoj tlak na maloletého v nižšom počte mávaní matke. V tejto súvislosti poukázala A. J. na zistenú abnormálnu činnosť mozgu typickú pre začiatok epilepsie. Odporúčania neurologičky škola prijala, otec ich však odmieta. Za chybný považovala argument otca o potrebe a povinnosti súdu vykonať dokazovanie dopytom na základnú školu, nakoľko súd vykonal dva dopyty na školu, v rámci ktorých zahrnul aj otázky navrhnuté rodičmi. Tieto správy sa nachádzajú v spise. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o dovolaní otca voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 11CoP/446/2016 konštatoval, že maloletý nie je bežné dieťa, vyžaduje osobitný citlivý prístup, pravidelný režim a stabilné prostredie. Otec účelovo prehliada úkony, ktoré urobil súd, ktorý v bode 24. odôvodnenia rozsudku podrobne opisuje obsah správy zo školy, z ktorej vyplýva vzťah maloletého k rodičom, jeho potreby, špecifiká a stav vyžadujúci si individuálny prístup, iné metódy, formy práce. K námietkam otca týkajúcej sa činnosti znalca, poukázala na vyjadrenie znalca, ktorý uviedol, že vyšetrenie prebehlo riadne, bez prerušenia, popísal reakcie dieťaťa, otca a matky. Otec počas znaleckého vyšetrovania a jeho interakcie s maloletým začal šepkať, pričom musel vedieť, že maloletý zareaguje na šepot, ktorý mu vadí, výraznou a afektívnou reakciou. Znalec popísal reakcie maloletého počas vyšetrenia a uviedol, že bez súčinnosti matky by nemohol byť vyšetrený, pretože jeho reakcie nie sú zvládnuteľné inou osobou než matkou, ktorá mu dokáže odpútať pozornosť, správne sa mu prihovoriť a zakročiť. Znalec tiež uviedol, že vyšetrenie maloletého bez prítomnosti matky by bolo nebezpečné pre dieťa samé a upozornil, že v prítomnosti otca počas znaleckého vyšetrenia bol maloletý subjektívne neistý s viditeľnými prejavmi prežívaného diskomfortu, vrátane veľkej intrapsychickej tenzie a nespokojnosti, keď medzi maloletým prebiehala skôr konfliktná komunikácia poukazujúca na limitovanú schopnosť otca empaticky pristupovať k dieťaťu a jeho špecifikám. Matka dlhodobo a márne poukazuje na neempatický prístup otca k maloletému. Znalec, kolízny opatrovník reagovali na skutočnosť, že fixácia maloletého na rituálny režim dňa, je v prospech dieťaťa a akákoľvek zmena režimu je chybou, na ktorú maloletý reaguje negatívne. Znalec pomenoval potreby maloletého aj potrebu nemeniť čas, miesto a spôsob styku a potrebu prítomnosti matky na styku. Otcom navrhované časy styku sú v rozpore a nezlučiteľné s režimom, schopnosťami a limitmi maloletého. Otcom navrhovaná zmena priebehu stykov spočívajúca v zmene času rozsahu, predĺžení styku a vylúčení matky zo styku, je pre maloletého nepredstaviteľná, znamenala by úplný kolaps stykov a maloletému by priniesla nové nervové vypätie a záchvaty. Znalec sa jednoznačne vyjadril, že bez prítomnosti matky by styky neprebiehali, s ktorými závermi sa stotožnil aj Komisár pre deti a kolízny opatrovník. Hoci aj otec potvrdil, že si nevie predstaviť separáciu maloletého a matky, napriek tomu podal odvolanie a žiada styk bez jej prítomnosti pri kompletnom nabúraní režimu ťažko zdravotne postihnutého dieťaťa. Otec pozná správanie maloletého, ktorý pri ňom prekonáva afektívne záchvaty, plače, kričí, uteká, treba ho utišovať, každý druhý styk je ukončený predčasne, otec nie je pri stykoch nápomocný, netoleruje špecifiká maloletého, jeho rituály, aktivity a činnosti ako autistického chlapca. Správanie otca na stykoch vedie k afektívnym záchvatom maloletého a odmietaniu byť s otcom. Nevôľa maloletého vyplýva aj z diagnostických testov, vyšetrení a záverov znaleckého posudku. Otec spochybňuje jej starostlivosť o maloletého, opisuje ju ako osobu závislú na maloletom, uvedené tvrdí, napriek zisteniam znalca, že matka maloletého nemanipuluje, ale na maloletého sa prenášajú parciálne vzájomné negatívne postoje, resp. emócie rodičov, čo z istej miere môže mať vplyv na odmietavý postoj maloletého k otcovi, avšak znalecké dokazovanie nepotvrdilo ako primárny problém manipulatívne stratégie matky. Znalec zhodnotil vytvorenú kvalitnú a bezpečnú vzťahovú väzbu maloletého k matke, ambivalentnú vzťahovú väzbu s otcom so zvýraznenými negatívnymi momentmi k otcovi. Uviedol, že matka primárne akceptuje rodičovskú rolu otca, jej výchovný štýl je kvalitný a výchovný štýl otca je mierne až stredne znížený v dôsledku jeho menej empatického prístupu k maloletému. Otec svoje tvrdenia nepreukázal, jeho odvolanie je vystavené výlučne na vyjadreniach, domnienkach a pocitoch. Otec nemá vytvorené stabilné miesto pre dieťa, nezabezpečil mu izbu, neposkytol informácie o sebe, nekomunikuje s kým žije, prečo ruší styky, nemá svoje bydlisko, raz je u brata, raz u svojej matky, nemá potrebu
komunikovať s maloletým a byť k nemu chápavý, nechodí pravidelne na styky s maloletým. Návrh otca na úpravu styku považovala za rozporný s každodennou realitou, vzhľadom na zdravotný stav maloletého, jeho režim, fyzické a mentálne limity. V konaní bolo preukázané, že u maloletého nenastala zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu súdneho rozhodnutia, je však zrejmé, že maloletého zdravotný stav sa nezlepšil, ale zhoršil a otcovo správanie nezodpovedá jeho potrebám, vôle a zdravotnému stavu. Neprítomnosť matky na styku je vylúčená a opätovný návrh otca na vylúčenie matky zo styku je prezentáciou nedostatočných rodičovských zručností a nepochopenia celkovej situácie. Návrh otca na úpravu styku navrhla zamietnuť.
9. Otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vo vyjadrení k odvolaniu matky považoval výrok rozsudku II za vecne a právne správny a odvolanie matky žiadal zamietnuť. Poukázal na doloženú záverečnú reč, sms komunikáciu medzi rodičmi a prehľad realizácie styku s maloletým. Podľa jeho názoru, matkou navrhované zúženie styku by nezvratne narušilo jeho vzťah s maloletým a matka by dosiahla úplné vyčlenenie otca zo života maloletého. Zdôraznil, že zdravotný stav maloletého si uvedomuje a poukázal na certifikáty preukazujúce absolvovanie kurzov a jeho žiadosti smerom k odborníkom a učiteľkám. Nie je zrejmé, čo sa matka konaním snaží celé roky dosiahnuť, keď odmieta jeho prítomnosť a pomoc, pričom maloletý s prihliadnutím na jeho diagnózu potrebuje dvoch rodičov. Za celý život maloletého nemal možnosť tráviť s ním čas osamote a budovať si zdravý vzťah. Základná škola, ktorú maloletý navštevuje, dosahuje výsledky s maloletým, na čo v konaní poukazovala a poukazuje aj na súčasný stav, kedy sa škole darí odbúravať rituály maloletého, ktorý sa začal viac socializovať, ktorý progres matka opomína. Zotrval na stanovisku, že matka mu neumožňuje zúčastňovať sa vyšetrení maloletého, o ktorých termínoch poriadne neinformuje. Ak by matka dosiahla zúženie tohto minimálneho kontaktu s maloletým nariadeného rozhodnutím súdu, došlo by k vyčleneniu otca zo života maloletého a stal by sa pre dieťa cudzou osobou, čo by spôsobilo nezvratný negatívny výsledok a úplné odcudzenie. Nesúhlasil s názorom, že súkromný znalecký posudok je vyfabulovaný, keďže matka sa odmietala podrobiť znaleckému dokazovaniu. Tvrdenia matky, keď poukazuje na fotografiu ruky maloletého zo styku zo dňa 02.06.2023 (fotografia nebola súčasťou odvolania) považoval za účelové v snahe očierniť ho. Pre ozrejmenie situácie uviedol, že afektívny prejav dieťaťa spôsobila skutočnosť, že pri hre raz nevyhral, keď matka na stykoch dlhodobo presadzovala a pred maloletým verbalizovať, že mu treba vždy vyhovieť, lebo je chorý. Maloletý svoje právo vyhrávať často priamo verbalizoval a afektom si ho vynucuje. So školou má prekonzultované, že maloletý dokáže zniesť aj prehru, konanie matky preto potvrdzuje, že nerešpektuje nielen otca, ale ani navrhované postupy školy. Takéto nastavenie maloletého nepovažuje za zdravé a aj uvedené nasvedčuje potrebe postupného odbúravania rituálov. Maloletý dokáže prijať prehru, avšak ak sa k jeho nespokojnosti pridá aj kritika zo strany matky na otca, u maloletého zvykne prepuknúť agresívne správanie sa voči nemu. Napriek jeho snahe rešpektovať zvláštnosti maloletého a vyhovieť jeho požiadavkám, sa mu občas stane, že vykĺzne z neho veta, ktorá je síce úplne bežná, ale maloletý ju nemá rád. Aj uvedené je dôsledok toho, že nemal nikdy možnosť byť s maloletým a prežívať s ním spoločné chvíle osamote a vychytať tieto návyky, čo by mu mohlo pomôcť byť obozretnejší do budúcna. Matka sa tiež musela naučiť týmto spôsobom a pochopeniu maloletého. Pokiaľ maloletý reagoval agresiou, ktorá nebola symbolická, snažil sa otca udrieť konárom, čo sa mu niekoľkokrát podarilo, on reagoval pokojne, avšak bol nútený palicu synovi zobrať. Takýto prístup považuje za rodičovský a správny, preto sa nestotožnil s tvrdením matky o nevhodnosti jeho správania. Mal za to, že nežiaduce rituály u maloletého treba rešpektovať, ale nezdôrazňovať ich, aby na ne nepútal zbytočne pozornosť. Ak omylom občas povie niečo, čo maloletý nemá rád, matka kritikou otca vyvoláva u syna dojem, že mu otec ubližuje, čím vzbudzuje u maloletého agresiu, namiesto toho, aby upokojila situáciu a neutvrdzovala dieťa v nežiadúcich rituáloch. Poprel tvrdenia, že by nevolil pre maloletého správne hry a odmietal návrhy matky, pretože maloletý si sám vyberá aktivity, k ničomu ho nenúti a matka má plnú kontrolu nad realizáciou styku. Podľa jeho mienky, matka dáva synovi neverbálne signály pre ukončenie stretnutí. Poprel, že by sa synovi na stretnutiach nevenoval, avšak maloletý sa často obracia so žiadosťami iba na matku, čo matka sama podporuje. Ide o prirodzenú reakciu dieťaťa, na ktorú je zvyknutý. Ak matka tvrdí, že sa maloletému musí na stretnutiach venovať, uvedené odzrkadľuje jej pasivitu byť nápomocná pri budovaní jeho vzťahu s maloletým. Matka zásadne nečaká na neho s maloletým, pred stykom odchádza vždy vopred, čím budí u syna dojem, že otec ich len sprevádza. V minulosti navrhol matke, aby mu maloletý sám ukázal vysvedčenie na konci školského roka, odovzdala mu ho však matka pred maloletým a tento rok mu ho zaslala poštou. Je zjavné, že pri takomto postoji matky sa maloletý s ním nerozpráva o škole a úlohách. Matka nepodporuje maloletého v tom, aby ho vnímal ako plnohodnotného rodiča a vymýšľa si argumenty o jeho údajnom dochádzaní za prácou do Rakúska. Matka kritizuje jeho telefonáty s maloletým, ktorý s ním doteraz ani
raz neprehovoril do telefónu, nepozdravil ho. Žiadal matku, aby mu umožnila audiovizuálny kontakt s maloletým, čo nerešpektovala. O zrušení termínu styku sa vždy snaží matku vopred upovedomiť a iba v nevyhnutných prípadoch sa môže vyskytnúť, že styk zruší priamo v deň, kedy sa má realizovať. V priebehu konania hľadal konsenzus a zdravý balanse v danej situácii, vzhľadom na neochotu matky spolupracovať a nulovú snahu o rešpektovanie otca ako rodiča. Takýmto konaním matky len ťažko hľadieť na záujmy maloletého, ktorý ani nemá de facto možnosť rozhodnúť a hlavne zistiť, čo je pre neho najlepšie. Zúženie styku s maloletým nie je v jeho záujme, keď tento prebieha s výrazne obmedzujúcim spôsobom. Rovnako nie je v záujme dieťaťa smerovať ho len k jednému rodičovi. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.
10. V podaní zo dňa 27.07.2023 otec prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu sa pridržiaval všetkých písomných a ústnych vyjadrení. Uviedol, že jeho neinformovanosť o plánovaných vyšetreniach maloletého bola aj súdom skonštatovaná a matke odporúčané, aby umožnila otcovi zúčastniť sa vyšetrení a informovala o nich včas. Nie je preto zrejme, prečo matka stále popiera túto skutočnosť. O tom, že so synom nemôže byť sám, svedčí aj fakt, že matka mu odmieta možnosť zúčastniť sa rituálov, vyšetrení a byť súčasťou bežných rituálov. Matka sa domáha minimálneho styku otca s maloletým, ktorým konaním potvrdzuje jej snahu o úplné ukončenie realizácie styku. Matka nepoprela, že odmietala akékoľvek znalecké dokazovanie a odmietla tak svoju, ako i synovu prítomnosť, na akomkoľvek vyšetrení iniciovanom z jeho strany. Je potrebné zamyslieť sa nad tým, ako sa má otec dostať k informáciám o maloletom, okrem informácií, ktoré predkladá výlučne matka. Vo vzťahu k znaleckému posudku a nespokojnosti s postupom znalca poukázal na vyjadrenie znalca, že konanie maloletého nie je štandardné, že sa nevie od matky odpútať, preto znalec nevie posúdiť vzťahu otca s maloletým pri ich interakcii bez matky. Je neštandardné, aby sa maloletý nepohol od matky a nikto sa s tým nezapodieva. Aj uvedené je dôvodom pre nevyhnutnú úpravu súdneho rozhodnutia ohľadom prítomnosti matky pri styku otca s maloletým. Mal za to, že matka nemotivuje maloletého k styku s otcom a jej konanie vyvracia teóriu o snahe participovať na zlepšení vzťahov. Na to, aby maloletý otca vnímal plnohodnotne ako rodiča, je nutné začleniť otca do jeho každodenných životných situácií a nie zužovať styk ešte do menšieho rozsahu. Uviedol, že v minulosti bol problém v súvislosti návštevou školy maloletým, avšak v jeho rituáloch nastala zmena, sedí v školskej lavici, dokáže sa vzdialiť od matky a stráviť čas s cudzími osobami v školskom zariadení. Nie je mu zrejmé, prečo sa práve pri otcovi nemôže matka fyzicky vzdialiť a začať pracovať na odbúravaní aj tohto rituálu. Považoval za nutné zobrať do úvahy správu zo školy, v ktorej škola popisuje posun v správaní maloletého a odporúčanie začať pracovať na odbúravaní jeho rituálov. V ostatnom zotrval na svojich vyjadreniach.
11. V podaní zo dňa 8.11.2023 matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu zdôraznila, že maloletý si naďalej vyžaduje rituálne správanie v škole, pred začiatkom a po ukončení vyučovania sa u neho vystupňoval únavový reflex typický pre autistov, nevie korigovať výdaj energie, spracúvať podnety zaťažujúce nervovú sústavu, šetrenie bez väčších výkyvov, je výrazne unavený, spomalený, škola daný problém rešpektuje, keď ide o bežný problém autistických detí. Ostatné potreby maloletého zostali bez zmeny. Za zmenu v živote maloletého považovala skutočnosť, že otec nevyužíva svoje právo na styk, dlhodobo obmedzil kontakt s maloletým po oboznámení sa znaleckým posudkom Mgr. Martina Balka. Otec spočiatku obmedzil styk o 1 až 2 styky počas týždňa a po pojednávaniach v minulosti vedených Mestským súdom Bratislava II bolo konanie o výkon rozhodnutia ukončené späťvzatím návrhu otca. Konanie o uloženie výchovného opatrenia bolo skončené rozsudkom o zamietnutí návrhu otca, ktorý prestal chodiť na styky s maloletým. Uviedla, že za obdobie od júna do novembra 2023 bolo zrušených z 56 stykov 39, pričom pre chorobu maloletého sa nemohli realizovať tri styky a z dôvodov, že bol na pobyte s matkou štyri styky. Otec jej spočiatku oznamoval, že sa styku nezúčastní z rôznych dôvodov, avšak od 27.09.2023 na styky nechodí, prestal oznamovať, že nepríde a nekomunikuje s ňou. Maloletý aktuálne verbalizuje a preferuje hru, spánok, pred obliekaním sa a chodením pred dom, aby zistil, či otec nepríde. Otec jej neodpovedá na sms správy, prenecháva výchovu maloletého výlučne na ňu, maloletému prestal venovať pozornosť. Poukázala na rozsudok Mestského súdu Bratislava II č.k. B5-22P/48/2021 zo dňa 11.09.2023, ktorým zamietol návrh otca na uloženie informačnej povinnosti, voči ktorému sa otec odvolal. V uvedenom rozsudku súd vyhodnotil tvrdenia otca, že matka mu neumožňuje účasť na vyšetreniach ako účelové, nepravdivé, zavádzajúce s tým, že otec je pravidelne informovaný matkou o vyšetreniach, dlhodobo koná kontraproduktívne voči ošetrujúcim lekárom, nahráva si ich, kontroluje ich prácu, spochybňuje ich závery a upodozrieva ich, že sú ovplyvňovaní matkou. Otec po oboznámení sa s lekárskymi posudkami, zdravotnými kartami, výsledkami vyšetrení maloletého, požiadal o prešetrenie jeho zdravotného stavu a neustále ju napáda
tým, že zdravotný stav maloletého zneužíva na bránenie mu vo výchove a starostlivosti o dieťa. Otec je komplexne, detailne informovaný o maloletom, jeho potrebách, zdravotnom stave a vyšetreniach. Pokiaľ otec namieta, že matka má záujem vyčleniť ho zo života maloletého, dala do pozornosti vyjadrenie znalca Mgr. Martina Balka, ktorý pomenoval prístup otca k matke a poukázal na nevyhnutnosť zo strany otca pochopiť, že matka akceptuje rolu otca, nemanipuluje maloletým, je starostlivá, empatická. Mala za to, že v záujme maloletého je, aby otec prijal odborné rady vyslovené ustanoveným znalcom. Z hodnotenia znalca je zrejmé, že otec nemá spracovanú osobu matky, ktorá je primárnou osobou pre maloletého. Pokiaľ otec argumentuje znaleckým posudkom MUDr, Rosenbergovej ako relevantným dôkazom považovala za logické, že súd prvej inštancie tento dôkaz odmietol vychádzajúc z aplikačnej praxe, judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/78/2020), najlepšieho záujmu maloletého, jeho potrieb, zdravotnému stavu a pod. Daný posudok bol vyhotovený bez vyšetrenia matky, maloletého, bez oboznámenia sa so súdnym spisom, zdravotným stavom dieťaťa a ostatnými závažnými skutočnosťami potrebnými na to, aby predmetný znalecký posudok napĺňal záujem maloletého dieťaťa. Nesúhlasila s námietkami otca ohľadom nesprávneho postupu znalca pri vyšetrení maloletého. Otec odpútava svojou argumentáciou pozornosť od reality a to, že maloletý v rámci vývinovej periodizácie dieťaťa fyzicky staršieho školského veku, jeho vývin bol ovplyvnený neuropsychiatrickými i somatickými diagnózami najmä DMO, ADHD a detský autizmus vysokofunkčný, ktoré ho významne limitovali v jeho sociálnej adaptácii. Maloletý navštevuje 3. ročník špeciálnej základnej školy pre autistické deti, je odkázaný na opatrovanie, ktoré mu dlhodobo zabezpečuje, vyžaduje si v rámci kompenzácie sociálnych dopadov sprievod inej osoby v oblasti mobility a orientácie, resp. je odkázaný na pomoc inej osoby a opatrovaní v oblasti komunikácie a deficitu samoobsluhy, nie je schopný v súčasnosti odlúčenia od matky, preto znalec rozdeľuje pozíciu matky na rodiča a opatrovateľku. A. má aj pridružené diagnózy, vrátane poruchy príjmu potravy, výlučne ho kŕmi, má umývacie rituály, pričom nie je v kompetencii znalca z odboru psychológie hodnotiť odôvodnenosť špeciálnych diétnych postupov. Plienkovanie maloletého trvalo do januára 2022, pričom v súvislosti s potravinovou intoleranciou navštevuje gastroenterologickú ambulanciu z dôvodu hnačiek a únikov detskej stolice. Maloletý je na matke závislý adekvátne k jeho zdravotnému stavu a separácia z hľadiska rizika dekompenzácie jeho psychického stavu by bola kontraproduktívna, keďže jeho naviazanosť na matku je prirodzená. Poukázala na vyjadrenie znalca a hodnotenie vzťahu maloletého k rodičom, keď dieťa subjektívne vníma a senzitívne prežíva menej efektívne stratégie otca vo vzťahu k sebe, ktoré dokázal verbalizovať, ktoré sa týkajú najmä naznačených nátlakových a nedostatočne akceptujúcich požiadaviek v rozpore s jeho stereotypnými preferenciami. V zmysle záverov znaleckého dokazovania zdravotný stav maloletého neumožňuje individuálne stretávanie s otcom bez prítomnosti matky a je dôležité pokračovať v pravidelnom stretávaní s otcom, ktoré bude aj naďalej súčasťou rutinného režimu maloletého tak, ako sa to deje aktuálne. Znalec neustále nabádal otca k spolupráci s matkou, avšak bezvýsledne. Otcova rivalizácia s matkou je pre maloletého nezvládnuteľná, limituje jeho správanie tak, že prestal využívať svoje právo byť s maloletým, avšak písomne neustále demonštruje svoj záujem o syna, jeho starostlivosť. Nerozumie správaniu otca, ktorý sa nezúčastňuje na styku s maloletým, neprijíma odporúčania odborníkov, maloletého v čakárni rozruší, hoci vie, že ho to irituje a svojím konaním sťaží prácu lekára. Otec nezmenil svoje návyky súvisiace so synom, nevytvoril mu v domácností miesto. Počas pandémie, kedy styky prebiehali v rodinnom dome otcovho brata a v ktorom žije otec so svojou priateľkou a jej deťmi, maloletému klamal, že v dome bývajú cudzí ľudia, ktorých nepozná. O autách, v ktorých maloletého vozí hovorí, že sú požičané od známeho uja. Maloletý má značné zdravotné problémy, avšak vzhľadom na svoj vek, ktorý je ovplyvnený oneskoreným vývinom mozgu, si vie vyhodnotiť pravdivosť otcovho konania, otcovi nedôveruje, považuje ho za osobu, ktorá klame a ktorá ho nemá rada. Vyslovované pochyby o nezvládnutej rodičovskej role matky, keď otec nerieši svoju pripravenosť postarať sa o syna, považovala za účelové a nerešpektujúce potreby maloletého. Uviedla, že aj znalec poukazoval na to, že otec ma dopredu s matkou odkomunikovať, že ruší styky, má uviesť, ktoré styky ruší a kedy bude chodiť na stretnutia, aby program maloletého bol predvídateľný. Otec nepreukázal svoje tvrdenia a ani žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnil jeho nesúhlas so zúžením styku v zmysle jej návrhu na reálnu podobu. Konanie otca, ktorý hoci má vedomosť o potrebe rituálov pre maloletého, jej neoznamuje, že sa styku nezúčastní, považovala za bezohľadné. Otec stráca dôveru maloletého i týmto konaním, pričom matka maloletému vysvetľuje, že otec sa musel zdržať v práci, u rodiny. Otec svojím konaním prehlbuje odmietavý postoj maloletého, ktorý bol aj znalcom opísaný ako ambivalentný vzťah. V ostatnom zotrvala na svojich vyjadreniach. K vyjadreniu pripojila prehľad stykov.
12. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky a k odvolaniu otca nevyjadril.
13. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie matky a odvolanie otca voči napadnutým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie nie je dôvodné.
14. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať ( § 2 ods.1 CMP, § 380 ods. 2 CSP).
16. Odvolací súd sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa rozsudku súdu prvej inštancie vo výrokoch, v ktorých zamietol návrh otca na rozšírenie styku a návrh matky na zúženie styku otca s maloletým. Súd prvej inštancie vo veci vykonal náležité dokazovanie, vec správne právne posúdil a vyvodil z nej aj správny právny záver. V odvolaní otca a odvolaní matky neboli uvedené žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch I. a II. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie a dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku a poukazuje na ne (§ 387 ods. 2 CSP).
17. V konaniach starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd primárne prihliada na záujem dieťaťa a jeho ochranu. Súd prvej inštancie rozhodol správne, keď dospel k záveru, že rozšírenie styku alebo zúženie styku otca s maloletým nie je dôvodné, nakoľko od posledného rozhodnutia o styku (rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 49P/284/2012-1052 zo dňa 17.05.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k,. 11CoP/446/2016-1295 zo dňa 07.02.2017) nenastala taká zmena pomerov, ktorá by si vyžadovala zmenu rozsahu styku najmä s ohľadom na zdravotný stav a špeciálne potreby maloletého A.. Správne postupoval súd prvej inštancie, keď vykonal vo veci náležité dokazovanie, okrem výsluchov matky a otca, lekárky A. I. J., neurologičky, výsluchom Mgr. Martina Balka, znalca, oboznámil sa s lekárskymi správami ošetrujúcich odborných lekárov maloletého dieťaťa A. E., ortopedičky, A. K., detskej psychiatričky, A. J., neurologičky, A. G., rehabilitačnej lekárky – fyzioterapie, balneológie a liečebnej rehabilitácie, A. L., imunologičky a alergologičky, A. A., urológa, správami A. M., všeobecnej lekárky, komplexným posudkom dieťaťa ÚPSVaR, lekárskym posudkom A. G., z ktorých mal jednoznačne preukázaný zdravotný stav maloletého, ktorý je dieťaťom so špecifickými potrebami, uznaným ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (miera funkčnej poruchy stanovená na 70%), odkázaným na pomoc tretej osoby a zvýšenú opateru. Je nesporné, že maloletý, vzhľadom na jeho zdravotný stav, podstupuje pravidelne liečebný režim, absolvuje množstvo vyšetrení, rehabilitácií a jeho vzdelávanie prebieha po odklade povinnej školskej dochádzky v špeciálnej základnej školy s osobitným režimom pre autistické deti. Denný režim maloletého, ktorý si vyžaduje pravidelné aktivity a rituály sa odvíja od jeho potrieb a zdravotného stavu. Podrobným obsahom lekárskych správ predložených v konaní sa zaoberal súd prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozsudku a rovnako podrobne uviedol obsah výpovede A. J., neurologičky, ktorá poskytuje maloletému odbornú zdravotnú starostlivosť od jeho narodenia, maloletého dôverne pozná, popísala jeho prejavy vrátane prejavov správania, odporúčania ako s takto chorým dieťaťom pracovať, a vysvetlila správania 9 ročného autistického dieťaťa, od ktorého nie je možné vyžadovať slepé poslúchanie, ktorému je potrebné ukazovať vzorce správania, ktorý je absolútne nepripravený žiť bez matky a vykonávať bez nej samoobslužné činnosti (obliekanie, ísť na toaleta a pod.), ktorý potrebuje jej asistenciu. Je potrebné prihliadať na vyjadrenie neurologičky, ktorá jednoznačne uviedla, že styk maloletého s otcom je absolútne závislý na kondícii maloletého, ktorý si vyžaduje prítomnosť matky. Maloletý nie je v stave , že by bol schopný zvládať emočné stavy bez matky. Zmena režimu u maloletého je podľa lekárky dlhodobá otázka a neodporučila by pristúpiť k ďalším zmenám, vzhľadom na jeho nástup do školy. Lekárka otcovi odporúčala zvážiť správny prístup k maloletému, citlivý a nevynucujúci s tým, že ak autizmus nepôjde horším smerom, mohol by mať maloletý k nemu normálny vzťah. Súd prvej inštancie posúdil a vyhodnotil vec komplexne aj s ohľadom na realizáciu výchovného opatrenia a na správy z poradensko-psychologického procesu. V súvislosti s posúdením rozsahu styku otca s maloletým dieťaťom, ktorého zdravotný stav si vyžaduje špecifický prístup, správne súd vychádzal z výsledkov znaleckého dokazovania nariadeného v konaní a zohľadnil aj správy zo základnej školy, ktoré maloletý navštevuje.
18. Pokiaľ ide o odvolacie námietky otca, tieto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné. Otec namietal, že doterajšia úprava styku nie je postačujúca, vzhľadom na jej rozsah a prítomnosť matky na stretnutí. Treba zdôrazniť, že nastavenie rozsahu styku v prípade maloletého A. si vyžaduje ako východisko zohľadniť v prvom rade zdravotný stav maloletého, jeho potreby, rituály, absolvovanie rehabilitácií, pravidelných vyšetrení, osobitosti jeho správania a prejavov vyplývajúcich z množstva jeho diagnóz, najmä diagnózy detský autizmus. Odvolací súd nespochybňuje, že je v záujme dieťaťa budovať a rozvíjať si vzťah s oboma svojimi rodičmi, avšak v tomto prípade nastavenie režimu styku sa musí podriadiť zdravotnému stavu a limitom dieťaťa. Pokiaľ otec namietal realizáciu styku v prítomnosti matky odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade je prioritné hľadisko zdravotného stavu maloletého. V tejto súvislosti rovnako ako súd prvej inštancie prihliadal na závery znaleckého dokazovania (uvedené v bode 25. napadnutého rozsudku) a znaleckého posudku č. 19/22 vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Mgr. Martinom Balkom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že z objektívnych dôvodov v súčasnej situácii nie je možné na strane maloletého autonómne stretávanie s otcom bez prítomnosti matky, vrátane prespávania v domácnosti otca, ale efektívnejšie a najmä empatickejšie využitie aktuálneho priestoru so zameraním na kvalitu a emočnú stránku spoločne stráveného času a zo strany otca je potrebná väčšia miera tolerancie režimového opatrenia a ritualizovaného správania dieťaťa s prevenciou konfliktných interakcií. Podľa znalca z psychologického hľadiska nie je vhodné obmedziť alebo zakázať stretávanie maloletého s niektorým rodičom, nakoľko neboli splnené podmienky ani subjektívne, ani objektívne pre modifikáciu zaužívaného modelu rodičovskej starostlivosti v zmysle rozšírenia individuálneho stretávania maloletého s otcom. Konštatovanie znalca, že z pohľadu dieťaťa je potrebná stabilizácia stretávania s otcom, pretože pri kvante jeho režimových aktivít a vlastných limitov sa javí aktuálny rozsah styku skôr hraničný, čo umocňuje rivalizácia rodičov ako aj znižujúca sa motivácia maloletého stretávať sa s otcom kvôli kumulácii negatívnych zážitkov, treba zohľadniť. Znalec potvrdil a podrobne vysvetlil svoje závery aj vo svojej výpovedi pred súdom prvej inštancie a vyjadril sa aj k výhradám otca, ktorý vyslovil nespokojnosť a namietal postup znalca v súvislosti s vyšetrením dieťaťa a nedostatočným pozorovaním interakcie otca s maloletým.
19. Výsledky znaleckého dokazovania a závery znalca Mgr. Martina Balka aj odvolací súd považoval za podstatné pre rozhodnutie vo veci v kontexte vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Odvolací súd neprihliadal na námietky otca vo vzťahu ku znaleckému posudku Mgr. Martina Balka a postupu znalca pri vyšetrení dieťaťa. Zmyslom znaleckého dokazovania je ozrejmenie skutkových okolností, na posúdenie ktorých treba odborné znalosti a skúsenosti, potrebné k právnemu posúdeniu veci. Znalecký posudok sa hodnotí ako každý iný dôkaz podľa ustanovenia § 191 CSP, a to voľne v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom spočíva predovšetkým v posúdení, či sú závery posudku náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu, či bolo prihliadnuté ku všetkým skutočnostiam, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či závery posudku nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov, a či jeho odôvodnenie zodpovedá pravidlám logického myslenia (§ 17 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch). Súd musí mať pritom možnosť vedieť, z ktorých zistení posudku znalec vychádzal, akou cestou k takýmto zisteniam dospel a na základe akých úvah dospel k svojmu rozhodnutiu. V prejednávanom prípade označený znalecký posudok, podľa názoru odvolacieho súdu, spĺňa uvedené kritériá, pričom znalec aj v rámci pojednávania pred súdom prvej inštancie vysvetlil metodické postupy, na základe ktorých posudok vykonal. S jeho závermi vyplývajúcimi zo znalcom v danom čase použitými klinickými a testovými metódami, nemá dôvod odvolací súd polemizovať. Závery znalca sú jednoznačné, vychádzajúce z odborných vyšetrení rodičov i maloletého a odborného posúdenia. V prípade, ak otec namieta, že znalec nevenoval dostatok priestoru pre interakciu maloletého s otcom a pri pozorovaní bola prítomná aj matka, k tejto otázke sa znalec vyjadril, vysvetlil postup a zdôvodnil, prečo mu postačovali tieto pozorovania pre svoje závery. Odvolací súd nemá dôvod pochybovať o postupoch a záveroch znalca. Pokiaľ otec poukazuje na posudok MUDr. Terézie Rosenbergovej, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o neobjektívnosti daného posudku, ktorý bol vykonaný na objednávku otca, bez prítomnosti matky a maloletého. Napokon poukazuje na to, že aj A. N. H. konštatovala, v záveroch, že „dieťa nevidela osobne, nerozprávala sa s matkou, má určite skreslený a neobjektívny pohľad, čo je v tejto situácii normálne“. Zároveň ako riešenie otázky realizácie styku otca s maloletým, keď otec má záujem s maloletým tráviť čas a podieľať sa na jeho výchove, odporúčala znalecké dokazovanie, zaradenie dieťaťa do terapie /Andreas, pomoc rodičom – pridelenie koordinátora. Vzhľadom na uvedené odvolací súd neprihliadal na námietku otca vo vzťahu k hodnoteniu znaleckých posudkov. Rovnako nemohol vziať do úvahy argument, že informácie o maloletom nemá k dispozícii, keď matka v konaní preukázala, že otcovi informácie o zdravotnom stave a potrebách dieťaťa poskytuje.
20. Na ďalšie námietky otca odvolací súd neprihliadal. Nespochybňuje, že otec sa vzdelával v oblasti starostlivosti o dieťa, ktorému bol diagnostikovaný autizmus, získal certifikáty a žiadal o usmernenie pedagógov, avšak bolo potrebné prihliadnuť na hodnotenie osoby otca znalcom Mgr. Balkom, podľa ktorého otec nie je dostatočne empatický a jeho správanie sa javí ako nerešpektujúce a ľahostajné k prístupu maloletého. Napokon aj A. J. otca usmerňovala akým spôsobom má k maloletému pristupovať a čo si jeho zdravotný stav vyžaduje. Na námietky otca o nesprávnom vyhodnotení nutnosti dodržiavania rituálov maloletého s poukazom na hodnotenie školy, ktorú maloletý navštevuje (odporúčanie postupne odbúravať rituály), odvolací súd neprihliadal berúc do úvahy v prvom rade závery znalca a odporúčania a usmernenia neurologičky. K námietkam otca o narúšaní priebehu styku matkou, ktorá okolnosť zabraňuje v rozvíjaní jeho vzťahu s maloletým, treba poznamenať, že zdravotný stav maloletého jednoznačne prítomnosť matky pri styku vyžaduje a danú skutočnosť treba rešpektovať v záujme maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho zdravotný stav. Úvahy otca o možných budúcich problémoch maloletého, ktorý je fixovaný na matku a u ktorého môže narastať agresivita, prípadne problémy so zabezpečením jeho starostlivosti, ak by matka bola napr. hospitalizovaná, vyhodnotil odvolací súd ako hypotetické, keď pri rozhodovaní súdy vychádzajú zo zisteného skutočného a preukázaného aktuálneho stavu. Hoci nastavený rozsah styku otca s maloletým nie je dostatočný, tento reflektuje v prvom rade na špecifické potreby maloletého. Z uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie otca je nedôvodné.
21. K odvolacím námietkam matky, považuje odvolací súd zdôrazniť, že úlohou súdov v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je rozhodnúť v otázkach týkajúcich sa pomerov rodičov k maloletým deťom na podklade individuálneho, konkrétneho skutočného stavu veci v súlade s najlepším záujmom maloletého dieťaťa (čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa). Ich úlohou zároveň je, aby na základe uplatnenia zásady proporcionality našli riešenia, ktoré nebudú neprimerane obmedzovať právo ani jedného z rodičov zaručené v čl. 32 ods.4 Listiny základných práv a slobôd. V praktickej rovine by mali súdy vychádzať z premisy, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom musí byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Z rozhodovacej činnosti ESĽP a aj vnútroštátnych súdov vyplýva, že obmedzenie alebo úplné vylúčenie styku rodiča s jeho maloletým dieťaťom, je tvrdým zásahom do rodinného života, ku ktorému musia byť dané relevantné dôvody, pričom v nadväznosti na to sú zmluvné štáty povinné takýto kontakt medzi rodičmi a dieťaťom umožniť, podporovať a realizovať.
22. V danom prípade je styk otca s maloletým A. upravený ostatným rozsudkom na každú stredu od 16.30 hod. do 19.00 hod., v párnom kalendárnom týždni každý piatok od 16.30 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.30 hod. do19.00 hod. v prítomnosti matky. Takýto rozsah styku predstavuje 5 hodín v párnom týždni a 7 a pol hodiny v nepárnom týždni a jeho nastavenie reflektovalo výsostne na zdravotný stav maloletého a s tým súvisiace potreby. Zúženie styku otca s maloletým v zmysle návrhu matky na každý nepárny týždeň v sobotu a v nedeľu od 16.30 hodiny do 18.30 hodiny v prítomnosti matky, teda na každý druhý týždeň v rozsahu spolu 4 hodín, je výrazne obmedzujúcim a nespĺňajúcim subjektívne ani objektívne podmienky pre modifikáciu styku. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o nedôvodnosti návrhu matky na zúženie styku otca s maloletým. Správne súd prvej inštancie prihliadol na závery znalca Mgr. Martina Balka a odporúčania A. J., na potrebu ponechať maloletému stabilný režim, pričom nastavený rozsah styku zachováva určitú stabilitu a pravidelnosť a hoci sa javí ako hraničný je pre maloletého aj podľa znalca naďalej vhodný. Pokiaľ matka namieta, že otec nevyužíva učený rozsah stykov, na ktoré sa nedostavuje, daná námietka nie je dôvodom pre zredukovanie stykov a zmenu napadnutého rozsudku v zmysle návrhu matky. K argumentom matky ohľadom neskorých oznamovaní otca o tom, že sa v daný konkrétny deň na styk nedostaví, odvolací súd poznamenáva, že ak má otec záujem o korektnú komunikáciu s matkou a pokojnú realizáciu stykov, je nevyhnutné, aby matku s ohľadom na zdravotný stav svojho syna a rituály, ktoré si vyžaduje, vrátane prípravy na stretnutia a očakávanie stretnutí s otcom, informoval vopred
a týmto rešpektoval aj potreby maloletého. Je nesporné, že úkony okolo maloletého A. aj pri príprave styku s otcom sú nie bežného charakteru a tieto treba zahrnúť k jeho denným rituálom. Očakávanie styku s otcom a sklamanie, že tento sa nezrealizuje, pretože otec nepríde, resp. oneskorené poskytnutie informácie o tom, že na styk sa nedostaví, prirodzene u dieťaťa vyvoláva určitú nepohodu, nepokoj a v prípade A. spôsobuje problémy, keď matka je povinná do denného rozvrhu začleniť všetky jeho ostatné aktivity. Preto by bolo zo strany otca korektné, danú informáciu matke poskytnúť deň vopred, práve s ohľadom na maloletého. Argumenty matky vo vzťahu k hodnoteniu osoby otca znalcom odvolací súd nespochybňuje, keď uvedené vyhodnotil aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí (body 45. a 46. napadnutého rozsudku) a pri svojom rozhodovaní (neempatický, nerešpektujúci a ľahostajný prístup otca k maloletému) zohľadnil, najmä pri úvahách o rozšírení styku otca s maloletým. Skutočnosť, že znalec zadefinoval vzťah maloletého k otcovi ako ambivalentný nie je dôvodom pre zužovanie rozsahu styku, ktorý už je výrazne obmedzený. Daná okolnosť je prirodzená, keď maloletý vyrastá s matkou a v jej nepretržitej prítomnosti. Ak matka namieta, že otec sa nevie maloletému venovať a nerešpektuje rituály, ktoré maloletý potrebuje ku svojmu fungovaniu, treba dať do pozornosti, že otec má možnosť reálne spoznať a zžiť sa s rituálmi maloletého a oboznámiť sa s jeho potrebami len pri kontakte s ním a za pomoci matky. V prípade, ak by došlo k ďalšiemu obmedzeniu styku, stretnutia by sa minimalizovali do takej miery, že maloletý by s otcom každý druhý týždeň netrávil čas vôbec, čo by mohlo privodiť ďalšie problémy pri novom očakávanom stretnutí s odstupom času. K ďalším argumentom matky týkajúcim sa odporúčania A. J. obmedziť kontakt maloletého s osobami, ktoré odmietajú jeho rituálne správanie, potreby, vyvolávajú u neho afektívne záchvaty, maloletého nevystavovať novým situáciám a rešpektovať jeho najlepší záujem, ťažký zdravotný stav a reálne správanie, odvolací súd poukazuje na to, že aktuálne nastavený rozsah styku na potreby maloletého a jeho zdravotný stav plne reflektuje. Zároveň zohľadňuje právo dieťaťa a rodiča na ich spoločný kontakt, nakoľko v tomto prípade ani nemožno hovoriť o styku v jeho obvyklej podobe. Zachovanie kontaktu maloletého s otcom je pre dieťa vždy dôležité a potreba rozvoja a budovania vzťahu s otcom je aj v prípade maloletého a jeho špecifík dôležitá. Pokiaľ matka namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s predloženými fotografiami zaznamenávajúcimi maloletého A. po kontakte s otcom, odvolací súd nevzhliadol v postupe súdu prvej inštancie žiadne pochybenie ani vadu konania, v dôsledku ktorej by bolo potrebné pristúpiť ku zmene alebo zrušeniu napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa zaoberal pri svojom rozhodovaní podstatnými dôkazmi a tieto vyhodnotil komplexne berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania. Na doplnenie k matkou predkladaným fotografiám udáva, že tieto nemožno považovať za spoľahlivé a jednoznačne preukazujúce stav maloletého po stretnutí s otcom, nakoľko nie je zrejmé za akých okolností boli vyhotovené a čo ich vyhotoveniu predchádzalo. Odvolací súd stotožniac sa so závermi súdu prvej inštancie a na základe uvedených dôvodov uzavrel, že odvolanie matky nie je dôvodné.
23. V súvislosti s námietkami matky a otca o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a jeho nedostatočnom odôvodnení, odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutým rozhodnutím dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa podmienky ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, z jeho obsahu vyplýva akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z ktorých podstatných dôkazov vychádzal, keď tieto vyhodnotil komplexne ako vyplýva z bodu 44. a 46. odôvodnenia napadnutého rozsudku a s ohľadom na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Napadnutý rozsudok je dostatočne odôvodnený a hoci súd prvej inštancie nevyhodnotil podrobne všetky dôkazy, resp. vyhodnotil podstatné dôkazy, daná okolnosť, vzhľadom na vecnú správnosť napadnutých výrokov rozsudku, nezakladá dôvod pre postup podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. Treba dodať, že podľa konštantnej súdnej judikatúry (napríklad rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 209/2004) súd nemusí v odôvodnení svojho rozhodnutia dať odpovede na úplne všetky otázky (resp. námietky) nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na relevantných skutočnostiach a podstatných námietkach, pripomienkach a tvrdeniach účastníkov vznášaným v priebehu konania účastníkmi. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že námietky matky a otca o porušení ich práva na spravodlivý proces nie sú dôvodné.
24. Otec ďalej namietal, že v priebehu konania viackrát aktualizoval petit návrhu, keď reflektoval na potreby maloletého a jeho pribúdajúci vek, pričom posledný návrh predniesol na pojednávaní dňa 13.01.2023, s ktorým sa súd nevysporiadal. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že predmetom konania je zmena úpravy styku otca s maloletým na základe podaného návrhu otca na rozšírenie styku a podaného návrhu matky na zúženie styku. Súd prvej inštancie postupujúc v súlade s ust. § 33, § 35 a § 36 CMP vo veci vykonal náležité dokazovanie zabezpečiac si podklady pre rozhodnutie o týchto návrhoch rodičov. Pokiaľ dospel k záveru, že návrh otca na rozšírenie styku (ktorý záver aj odvolací
súd vyhodnotil ako správny) nie je dôvodný, je zjavné, že rozšírenie styku nie je absolútne v akejkoľvek podobe opodstatnené. Súčasne dáva do pozornosti ust. § 23 ods. 2 CMP, podľa ktorého konanie vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je konaním mimosporovým, ktoré môže začať aj bez návrhu, tzn. návrh podaný rodičom má súd možnosť modifikovať na základe výsledkov vykonaného dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý vykonal dokazovanie k rozšíreniu styku otca s maloletým a na základe dôkazov rozhodol tak, že návrh otca zamietol ako nedôvodný s poukazom na body 45. a 46. napadnutého rozsudku, nedošlo k žiadnej vade konania, ktorá by zakladala dôvod pre postup zrušením napadnutého rozsudku.
25. Odvolací súd písomné vyjadrenie matky zo dňa 25.04.2024 nedoručoval v súlade s ust. § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je to nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces. Na predložené podanie matky odvolací súd neprihliadal, pretože toto nepreukazuje nové skutočnosti, ale len osvedčuje pretrvávajúci stav v rodine.
26. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. § 378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
27.Vychádzajúc z takto zistených skutkových okolností danej veci odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, pretože je správne.
28.O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
29. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 CMP, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).