Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_17CoE-64-2015.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/64/2015
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému H. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. J. XXXX/ XX, H., t.č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenému opatrovníkom JUDr. E. E., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu H., o vymoženie 365,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 11Er/14/2009-47 zo dňa 19.02.2015, jednohlasne takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a v r a c i a vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie proti povinnému v časti vymoženia úroku z omeškania zo sumy 357,83 eur za obdobie od 24.03.2008 do zaplatenia v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zastavil.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 3, § 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, § 57 ods. 2, 3, 4, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 39, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 2, 3, 4, § 54 ods. 1 a 2, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 1 ods. 2, § 265, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 1 a 3 smernice Rady 93/13 EHS o nekalých spotrebiteľských podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Konštatoval, že spísaním zápisnice pred súdnym exekútorom dňa 20.12.2008 sa začalo exekučné konanie proti povinnému na vymoženie sumy 365,80 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 08123/08 zo dňa 27.08.2008. Súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5706 033638 dňa 22.01.2009.
Samotné dojednanie rozhodcovskej doložky, aj keď vo všeobecných obchodných podmienkach, že prípadné spory sa budú riešiť na určenom rozhodcovskom súde v prípade, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, nie je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) OZ, pretože z jej znenia nevyplýva, že by sa vyžadovalo od spotrebiteľa, aby spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Nepredstavuje ani neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 1 OZ zakladajúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Dojednanie rozhodcovskej doložky pojatej vo všeobecných obchodných podmienkach tak spĺňa zákonom predpokladané náležitosti platnosti rozhodcovskej doložky, a to jej písomnú formu a jej zachytenie v dokumente podpísanom zmluvnými stranami, nakoľko všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere.
Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o úvere, ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, pričom v prípade práva spotrebiteľa na ochranu pred neprijateľnými podmienkami je úprava tejto ochrany jednotná a spoločná, a to bez ohľadu na to, o akú zmluvu ide, teda či bola uzavretá podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.
Dojednanie o výške úrokov z omeškania v zmluve je neprijateľnou podmienkou, ktorá je neplatná, nakoľko zaväzuje povinného ako dlžníka na neprimerane vysokú výšku úroku z omeškania. Výška úroku z omeškania k 16.06.2007 (prvý deň omeškania) predstavovala v prípade spotrebiteľskej zmluvy maximálne výšku 8,5 % ročne. Dohodnutý úrok z omeškania 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne je nezákonný, predstavuje hrubý nepomer, a teda rozpor s dobrými mravmi. Ak rozhodcovský súd zaviazal povinného na zaplatenie neprimeraného úroku z omeškania, rozhodol tak o plnení právom nedovolenom. Vzhľadom na uvedené súd považoval ustanovenia o zmluvnej výške úrokov z omeškania za neplatné, neprijateľné, v rozpore s dobrými mravmi i poctivým obchodným stykom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd exekúciu ex officio zastavil v časti presahujúcej výšku zákonného úroku z omeškania, keď rozhodcovský rozsudok v tejto časti zaväzuje povinného na plnenie, ktoré je právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený.
Uviedol, že zmluva o úvere uzatvorená medzi oprávneným a povinným bola v čase svojho vzniku tzv. absolútnym obchodom a nebolo ju možné podriadiť pod vtedy platný právny režim spotrebiteľských zmlúv, resp. zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Z Občianskeho zákonníka platného v čase uzatvorenia zmluvy vyplývalo, že za spotrebiteľské zmluvy boli považované iba zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka.
Oprávnený poskytuje úvery klientom ako dlžníkom na základe zmlúv o úvere uzatváraných v zmysle § 497 a nasl. OBZ. Tento druh zmluvy má charakter spotrebiteľskej zmluvy, avšak uvedenú zmluvu nie je možné považovať za zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, a to s poukazom na § 2 písm. a) tohoto zákona. Oprávnený poskytuje svojim klientom peňažné prostriedky síce dočasne, avšak na základe zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. OBZ. V danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver a RPMN v zmluve nemusela byť uvedená. Zároveň poukázal na ust. § 2 písm. b) a § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Klienti oprávneného neuhrádzajú celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, ale iba časť týchto nákladov, z ktorých 1/3 je dohodnutý úrok a 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Predmetom úverov poskytovaných oprávneným sú peňažné prostriedky, teda nie tovar a služba. Nie je možné, aby oprávnený poskytoval úvery na základe zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko činnost oprávněného nepatrí do pôsobnosti tohoto zákona.
Povinný podpísaním zmluvy o úvere vyjadril svoj súhlas so zmluvnými podmienkami, tzn. v prípade, ak sa stane splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 podmienok, zaväzuje sa dlžník zaplatiť veriteľovi i úrok z omeškania vo výške 0,25 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, až do dňa jeho uhradenia. Úrok má sankčný charakter a dlžníkovi sa účtuje len v prípade, že poruší zmluvné podmienky, čiže nesplní svoju povinnosť dohodnutú v zmluve. Povinný si svoju povinnosť nesplnil. Dohodnutá výška úrokov 0,25 % denne nie je neprimeraná a nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, a to aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený poskytuje úvery z vlastných zdrojov, nevyžaduje zabezpečenie pri poskytnutí úveru, vzhľadom na podmienky, za ktorých oprávnený poskytol úver povinnému (poskytovanie úveru na adrese trvalého alebo prechodného bydliska povinného) a s ohľadom na ďalšie obchodné riziko oprávneného. Z uvedeného dôvodu ako aj vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený nežiadal od povinného zabezpečenie úveru, účastníci dohodli úroky z omeškania vo výške 0,25 % za každý deň omeškania z dlžnej sumy a takto prejavenú vôľu účastníkov by mal aj súd rešpektovať. Oprávnený mal za to, že ani zo zákona, ani z iných právnych predpisov nie je možné odvodiť pre obchodné záväzkové vzťahy obmedzenie výšky úrokovej sadzby, ktorú si môžu zmluvné strany dohodnúť. Poukázal na rozhodnutie NS SR č.k. 1 Obdo 34/2004 zo dńa 21.12.2014, judikát Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 12 Cmo 95/2005. Zdôraznil, že dohodnutý úrok z omeškania je sankciou a postihuje dlžníka, ak ten poruší svoje povinnosti vyplývajúce mu z dohodnutej zmluvy. Na dobré mravy sa nemôže odvolávať ten, kto ich ako prvý svojím konaním porušil. Pri úroku z
omeškania má ten, kto sa k úhrade úrokov z omeškania zaviaže, vždy možnosť platenie týchto úrokov odvrátiť tým, že si svoje povinnosti riadne a včas splní.
S ohľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci kompetencií podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 ods. 1, O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť.
Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil a odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom.
Pod právnym posúdením sa rozumie činnosť súdu, pri ktorej súd zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie stav, keď sa v občianskom súdnom konaní účastníkovi nepriznajú tie práva, ktoré mu zákon priznáva (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 140/2011 zo dňa 6.10.2011 a 4Cdo 165/2011 zo dňa 28.9.2011).
Nemusí ísť pritom o stav, keď sa účastníkovi postupom súdu zmarí nejaký procesný úkon, ktorý sa viaže na jeho aktivitu (napr. neumožní záverečný prednes, nedôvodne odmietne odvolanie), ale tiež o stav, keď súd má poskytnúť právam a právom chráneným záujmom účastníka ochranu aj bez návrhu a neurobí tak. O takýto prípad ide aj vtedy, ak súd poverí exekútora na vykonanie exekúcie na plnenia z neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve na základe rozhodcovského rozsudku. Existuje totiž nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ sám nepoukáže na neprijateľné podmienky.
Podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Vo vzťahu k preskúmavaniu materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku súdom prvého stupňa odvolací súd uvádza, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozsudku súdu, ale zákonodarca upravil postup, ako zabrániť, aby sa plnenie priznané arbitrom nevymohlo, ak okrem iného odporuje zákonu alebo dobrým mravom.
Ustanovenie § 35 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v spojení s § 159 O.s.p. je potrebné redukovať tak, že účinkami materiálnej právoplatnosti doručeného rozhodcovského rozsudku nie je viazaný súd, ktorý tento rozhodcovský rozsudok preskúmava na základe žaloby podľa § 40 zákona o rozhodcovskom konaní. V tomto zmysle je potom potrebné vykladať aj ustanovenie § 45 citovaného zákona. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu, resp. súdu rozhodujúceho vo veci výkonu rozhodnutia.
Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35 zákona o rozhodcovskom konaní je potrebné na účely § 45 zákona o rozhodcovskom konaní vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 citovaného zákona oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne právoplatný nebol, teda nie je ním viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže
ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, aj čo do jeho materiálnej právoplatnosti.
Tak ako vyplýva z napadnutého uznesenia, súd prvého stupňa zastavil exekúciu v časti vymoženia úroku z omeškania v časti presahujúcej úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne majúc za to, že ustanovenia o zmluvnej výške úrokov z omeškania sú neplatné, neprijateľné. Úrok z omeškania vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy, čo predstavuje 91,25 % ročne, je neprimeraný s ohľadom na to, že povinný podpísal síce zmluvu o úvere, táto má však charakter zmluvy spotrebiteľskej a je na predtlačenom formulári a možno povedať, že povinný nemal možnosť nijakým spôsobom ovplyvniť dohodu o výške úrokov z omeškania.
Súd prvého stupňa sa posudzovaním zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch ako ani posudzovaním jej obligatórnych náležitostí v zmysle tohto zákona nezaoberal. Oprávnený odvolacími námietkami týkajúcimi sa posudzovania zmluvy o úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nereaguje na závery súdu prvého stupňa vyslovené v napadnutom rozhodnutí, preto odvolací súd vyhodnotil predmetné odvolacie námietky ako nedôvodné.
Súd prvého stupňa správne posúdil povahu zmluvy uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinnom ku dňu 21.12.2007, podľa ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že aj zmluva o úvere uzatvorená podľa Obchodného zákonníka medzi oprávneným ako dodávateľom a povinným ako spotrebiteľom dňa 21.12.2007 je zmluvou spotrebiteľskou a vzťahujú sa na ňu ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Súd prvého stupňa taktiež správne zistil, že v danom prípade povinný nemal možnosť ovplyvniť dohodu o výške úrokov z omeškania. Súd prvého stupňa však po vyhodnotení dojednania o úroku z omeškania ako neprijateľnej podmienky v zmysle Občianskeho zákonníka a Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“) nebol oprávnený moderovať výšku úrokov z omeškania, a teda zastaviť exekučné konanie v časti vymoženia úroku z omeškania presahujúceho zákonnú výšku úroku. V zmysle článku 6 ods. 1 smernice členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Z uvedeného článku vyplýva, že vnútroštátne súdy sú povinné iba neuplatniť nekalú podmienku, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, nemôžu však zmeniť jej obsah. Pochybenie súdu prvého stupňa teda v tomto prípade spočíva v nesprávnej interpretácii právneho predpisu.
Odvolací súd ďalej konštatuje, že súd prvého stupňa sa náležite nezaoberal platnosťou rozhodcovskej doložky uvedenej len vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, a to v zmysle vnútroštátnej právnej úpravy, judikatúry Súdneho dvora EÚ a konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Cdo 245/2010, 6Cdo 1/2012) a nebol dôsledný pri vyhodnocovaní, či nejde o neprijateľnú rozhodcovskú doložku.
Prvostupňový súd sa mal postarať v režime vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku, aby spotrebiteľ nebol viazaný neprijateľnými podmienkami (ASTURCOM C-40/08, uznesenie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod 50).
Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f), h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.