Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

48Ek/1048/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekúcii oprávneného: AP-economy, s. r. o., so sídlom Brezovica 95, 082 74 Brezovica, IČO: 52 070 298, zast. JUDr. Andrej Pataky, advokát so sídlom Hlavné námestie 2, 060 01 Kežmarok, IČO: 42 039 738, proti povinnému: Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, zast. KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom Dunajská 32, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 003 848, o vymoženie 1 869 345,08 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Blaško, so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, IČO: 35 511 991, pod sp. zn. 5EX 375/20, o sťažnosti oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. 09. 2022, takto

rozhodol:

I. Sťažnosť oprávneného proti II. a III. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. 09. 2022 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o zamietnutí sťažnosti proti II. a III. výroku uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. 09. 2022.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 30. 07. 2020 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 1 869 345,08 Eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 22. 11. 2018, sp. zn. XCb/XX/XXXX, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 23. 07. 2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 11. 06. 2020, sp. zn. XCob/XX/XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07. 07. 2020.

2. Exekučný súd poverením zo dňa 04. 08. 2020 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jozef Blaško, so sídlom kpt. Nálepku 8, 071 01 Michalovce, ktorý ju viedol pod sp. zn. 5EX 375/20.

3. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 08. 10. 2020 zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie, keď dospel k záveru, že podanie dovolania nemá samo o sebe odkladný účinok vo vzťahu k výkonu exekúcie a zároveň nepredstavuje dôvod, pre ktorý by bolo možné exekúciu zastaviť. Proti tomuto uzneseniu podal povinný sťažnosť, o ktorej súd konajúci sudcom rozhodol tak, že ju v celom rozsahu zamietol, nakoľko sa stotožnil so záverom prijatým vyšším súdnym úradníkom. Proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka podal povinný v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, v ktorej uviedol, že exekučné konanie začalo na podnet advokáta JUDr. Syrového, ktorý vedel o podvodoch vo verejnej a štátnej správe. Na podnet JUDr. Syrového povinný prevzal od exekútora upovedomenie o začatí exekúcie, zároveň povinný doručil exekútorovi návrh na zastavenie exekúcie. Dňa 31. 05. 2019 prevzal povinný uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a o správnosti rozsudkov civilných súdov. Zároveň povinný podal sťažnosť, návrh na zastavenie exekúcie a následne prevzal aj uznesenie o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Dňa 13. 09. 2019 povinný prevzal od exekútora upovedomenie o spôsobe vykonanie exekúcie s pohľadávkou finančného plnenia 375,26 Eur, ktoré odoslal aj Sociálnej poisťovni na zrážky z dôchodku. Exekútor vlastnou neschopnosťou vypočítal

zrážky z dôchodku a dva razy opravoval výšku zrážok. Povinný ďalej uviedol, že súdy nemajú právomoc dať pokyn na búranie skolaudovaných stavieb na pozemku povinného. Kontrolný posudok v kontexte právoplatne zadanej úlohy pre znalca (za čo povinný súdu zaplatil) preukáže, že všetky stavby má povinný na svojom pozemku a v zákonnom stave. Podvody so zneužívaním právomoci sú len marením spravodlivosti. Povinný uviedol, že podáva žiadosť o odklad, pokiaľ nerozhodne Ústavný súd SR o jeho návrhu na pokyn vyhotovenia kontrolného znaleckého posudku podľa pôvodných mier, vypočítaných zo súradníc, ku ktorým ho viažu stavebné povolenia a zmluvný vzťah s vlastníkom susednej nehnuteľnosti.

4. Dňa 27. 07. 2022 doručil poverený súdny exekútor opätovný návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý vo svojom podaní uviedol, že exekučný titul bol na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. XObdo/XX/XXXX zo dňa 29. 04. 2022 zrušený, v dôsledku čoho nie je ďalej daný dôvod vedenia exekúcie voči povinnému. Povinný si za podaný návrh na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov konania v celkovej výške 10 047,81 Eur, ktoré pozostávajú z nasledovných úkonov: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 2 082,42 Eur, 2/ výzva na upustenie od neprimeraného postupu a odblokovanie majetku - 2 082,42 Eur, 3/ návrh na odklad exekúcie - 2 082,42 Eur, 4/ podanie návrhu na zastavenie exekúcie - 2 082,42 Eur, 20% DPH za dané úkony vo výške 1 665,94 Eur; 3x režijný paušál za rok 2021 vo výške 3x 10,87 Eur, 1x režijný paušál za rok 2022 vo výške 1x 11,63 Eur a 20% DPH vo výške 8,70 Eur za dané RP.

5. Vyšší súdny úradník uznesením sp. zn. zo dňa 22. 09. 2022 rozhodol tak, že v poradí prvou výrokovou vetou zastavil vedenie exekúcie voči povinnému v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). V poradí druhou výrokovou vetou súd priznal povinnému voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 5 024,82 Eur a treťou výrokovou vetou zaviazal povinného na úhradu trov súdneho exekútora vo výške 72 Eur.

6. Proti výroku II. a III. uznesenia o trovách konania podal oprávnený včas sťažnosť, ktorú pomerne rozsiahlo odôvodnil predovšetkým tým, že súd sa v napadnutom uznesení nedostatočne vysporiadal s dôvodmi, ktoré označil za relevantné v otázke priznania trov konania osobe povinnej a zaviazania oprávneného na úhradu trov súdneho exekútora. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, cit: ,,Totiž, pod "zavinením" oprávnenej v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávnenej, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jej konanie (úkony), ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie. ( Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. 10. 2010, sp. zn. ).“ Vzhľadom na uvedené navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a následne zmeniť, a to tak, aby oprávnený nebol zaviazaný na úhradu trov exekúcie súdneho exekútora, pričom osobe povinnej nemá byť priznaný nárok na náhradu trov.

7. Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

8. Podľa v znení (ďalej len „“) ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. Podľa § 198 ods. 2 Exekučného poriadku ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona. Ak exekútor pred zastavením exekúcie sčasti vymohol alebo prijal plnenie na uspokojenie vymáhaného nároku, patria mu aj trovy, ktoré si ponechal v súlade s § 60, a to v rozsahu, v akom prevyšujú náhradu výdavkov podľa prvej vety.

10. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

11. Podľa § 199c ods. 1 Exekučného poriadku ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí

trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený. Ak ide o exekúciu na vymoženie pohľadávky na výživnom pre maloleté dieťa, platí trovy exekúcie zastavenej podľa § 61n ods. 1 písm. d) súd.

12. Sudca po preskúmaní sťažnosti oprávneného proti výroku II. a III. napadnutého uznesenia konštatuje, že sťažnosť bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Vyšší súdny úradník sa v napadnutom uznesení komplexne, jednoznačne a zrozumiteľne vysporiadal v kontexte rozhodovania o trovách konaniach s povinnosťou uložiť oprávnenému nahradiť povinnému a poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie. Napriek tejto skutočnosti však súd konajúci sudcom toto stanovisko doplnil o nasledovné:

13. V poradí druhou výrokovou vetou vyšší súdny úradník rozhodol o trovách oprávneného a povinného tak, že povinnému priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 5 024,82 Eur uvádzajúc, že oprávnený je v priebehu celého exekučného konania nositeľom prvku zodpovednosti za to, že rozhodnutie na podklade ktorého sa predmetné exekučné konanie vedie, si zachová počas celého exekučného konania prvok spôsobilosti pre jeho výkon. V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že ustanovenie § 199a ods. 2 Exekučného poriadku taxatívnym spôsobom upravuje okruh trov exekúcie povinného. Zákonodarca kategoricky určil, že medzi trovy povinného sa zaraďujú tie, ktoré vzniknú v súvislosti s podaným návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Suma, ktorú súd priznal povinnému voči oprávnenému druhou výrokovou vetou napadnutého uznesenia, teda predstavuje sumu, ktorú povinný legitímne vynaložil vo vykonávacom konaní za účelom zabezpečenia ochrany svojho práva. Skutočnosť, že dôvodnosť zastavenia exekúcie možno zastrešiť aj pod úradnú činnosť exekučného súdu (ex offo zastavenie), však v žiadnom prípade nezakladá v danom konaní odlišný právny stav, keď súd sa v napadnutom uznesení zaoberal s podaním povinného. Nešlo preto o zastavenie exekúcie ex offo. Navyše, je potrebné zdôrazniť, že nie je v silách exekučného súdu skúmať či už manuálne alebo automatizovane vykonateľnosť každého exekučného titulu samostatne, a to v každom exekučnom konaní. Pochopiteľne, odlišný právny stav by nastal, ak by sa súd o uvedenej skutočnosti dozvedel z úradnej povinnosti, k čomu však nedošlo. V takom prípade je nepochybné, že by k účelnému vynaloženiu trov zo strany povinného nemohlo dôjsť. Naproti tomu by však naďalej jestvovala otázka týkajúca sa náhrady trov exekúcie súdneho exekútora. V posudzovanej veci preto súd konštatuje, že zrušenie exekučného titulu nie je prekážkou, ktorá by zakladala nelegitímnosť povinným uplatnených trov, keď práve na základe ním podaného návrhu na zastavenie exekúcie bol súdu predostretý relevantný dôvod vedúci k zastaveniu exekúcie, čo nepochybne zakladá úspešnosť povinného v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Taktiež je potrebné zdôrazniť, že oprávnený disponoval dostatočne dlhým časovým priestorom na to, aby sám inicioval zastavenie exekúcie v zmysle ustanovenia § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vo väzbe na vyššie uvedené berie ale súd do úvahy aj to, že povinný bol v priebehu výkonu exekúcie vystavený exekúcii ako takej, a teda jeho obrana je dôvodná. Všeobecne možno uviesť, že oprávnenému je možné vždy pričítať zastavenie exekúcie, nakoľko podaním návrhu na vykonanie exekúcie vznikajú náklady, ktoré by inak nevznikli. Predmetné rozhodnutie napadnuté sťažnosťou v časti druhej výrokovej vety teda sudca považuje za správne a ústavne konformné, keď sa navyše stotožnil aj s načrtnutou judikatúrou Ústavného súdu SR, cit: ,,Oprávnenému môže byť uložená povinnosť znášať trovy exekúcie ktoré vznikli povinnému v prípade, ak oprávnený iniciuje exekúciu v dôvere v rozhodnutie, ktoré vykazuje znaky právoplatného a vykonateľného exekučného titulu (rozsudok súdu opatrený doložkou právoplatnosti), ale exekúcia musela byť zastavená po tom, ako sa preukázalo, že rozhodnutie nespĺňalo podmienky vykonateľného exekučného titulu. Rozhodnutie súdu, ktorým bola oprávnenému uložená povinnosť nahradiť trovy exekúcie povinnému, ale musí byť odôvodnené ústavne konformným spôsobom /m. m. , , ).“. Uvedená súdom predostretá koncepcia sa dotýka aj sťažnosťou dotknutého uznesenia v časti tretej výrokovej vety, keď na oprávneného prechádza podaním návrhu na vykonanie exekúcie procesné riziko vo forme platenia trov exekúcie súdneho exekútora, a to najmä v prípadoch, ak dôjde k ukončeniu exekúcie inak než splnením či vymožením vymáhaného nároku. Okrajovo možno uviesť, že aj keď ide o výkon práva, nejde o výkon práva bezodplatný, v dôsledku čoho je nastolená koncepcia ďalších nákladov (pre ilustráciu súdny poplatok).

14. Z vyššie uvedených dôvodov sudca podľa v spojení s Exekučného poriadku sťažnosť oprávneného proti výroku II. a III. uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 22. 09. 2022 (o nároku na náhradu trov exekúcie) zamietol, keď sa stotožnil so záverom, že hotové výdavky vynaložené súdnym exekútorom v súvislosti s vedením, resp. výkonom exekúcie a náhrada trov exekúcie povinného vo väzbe na ním podaný návrh na zastavenie exekúcie sú

dôvodne priznané (vr. ich výšky). V zmysle ustanovenia § 199c ods. 1 Exekučného poriadku (vo väzbe na ust. § 198 ods. 2 Exekučného poriadku) je platiteľom trov konania oprávnený, ak sa exekúcia ukončila z dôvodu iného než je vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku, pričom oprávnený zodpovedá v priebehu celého exekučného konania za validitu exekučného titulu, a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému legitímne pričítať.

15. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O trovách konania v časti rozhodovania o podanej sťažnosti povinného rozhodol súd podľa za použitia tak, že v konaní o oprávneným podanej sťažnosti neúspešný oprávnený nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).