Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/209/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Hvišča, PhD. a členov senátu JUDr. Petry Vysaníkovej a JUDr. Jany Raganovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., bytom B. D. X, XXX XX E. - F., proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, Komenského 52, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP-2020/049730-002 zo dňa 23.11.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. OU-KE-KO-2020/043186-SUC zo dňa 25.09.2020, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Včas podanou správnou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 07.12.2020, žalobca žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. OU-KE-OOP-2020/049730-002 zo dňa 23.11.2020 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru, č. OU-KE-KO-2020/043186-SUC zo dňa 25.09.2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa a potvrdil jeho rozhodnutie.

Administratívne konanie

2. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 08.08.2018 nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 31.07.2018 o poskytnutie informácií s poukazom na , v platnom znení (ďalej len „“) a s poukazom na a o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“). Konštatoval, že informácie z katastra nehnuteľností sa poskytujú za podmienok a v zmysle katastrálneho zákona ( a ) a sú spoplatňované podľa o správnych poplatkoch.

3. Žalobca žiadal vo svojej žiadosti sprístupnenie informácie, a to zaslanie kópie písomností - žaloba a návrh, na základe ktorých bola do listu vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území (ďalej len „k. ú.“) Terasa, pod číslom zmeny 2909/2014 zapísaná informatívna poznámka v znení: „Návrh na začatie súdneho konania na určenie vlastníckeho práva č. OS Košice II na parc. registra E č. XXXX - P XXXX/XX.“

4. Správny orgán prvého stupňa konštatoval, že podľa § 68 ods. 1 Katastrálneho zákona, má každý právo do katastrálneho operátu nahliadnuť a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, pričom obmedzenia sú uvedené v § 68 ods. 2 až 6 Katastrálneho zákona. Vo svojom odôvodnení

poukázal aj na znenie položky 2 písm. a) sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu o správnych poplatkoch v platnom znení. Správny orgán prvého stupňa svoj právny názor oprel o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom vyslovil, že v konaní vedenom podľa zákona o katastri nehnuteľností sa poskytujú informácie len oprávnenej osobe a vlastníkovi za podmienok zaplatenia správneho poplatku.

5. Žalobca podal dňa 20.08.2018 odvolanie proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že správny orgán bol povinný rešpektovať jeho ústavné právo podľa článku 26 ods. 4 SR a pri obmedzovaní základných práv a slobôd podľa SR, dbať na ich podstatu a zmysel, v spojení s a zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Konštatoval, že zákon o slobode informácií upravuje obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám tak, že je založený na prístupe „čo nie je utajené, je verejné“. V odvolaní poukázal aj na to, že „návrh, ktorý je zapísaný v liste zasahuje do práv všetkých dotknutých majiteľov záhradných chatiek na predmetných pozemkoch, preto bol správny orgán povinný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám predmetný návrh žiadateľovi sprístupniť v upravenej forme, t.j. bez identifikačných údajov.

6. Žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2018/038918/MAD zo dňa 06.09.2018 potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08.08.2018 a odvolanie podané žalobcom zamietol. Pri svojom rozhodnutí vychádzal zo skutočnosti, že požadované písomnosti sú informáciami, ktoré povinná osoba nesprístupní podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o slobode informácií, pretože sa zverejňujú na základe iného zákona. Ak je informácia podľa takéhoto zákona zverejňovaná vo vopred stanovenej dobe, zverejňuje sa iba do tejto doby. V tejto súvislosti uvádza: „Odkaz 22 pod čiarou uvádza osobitné zákony len demonštratívne. Osobitným zákonom v danom prípade je . V prípade predmetnej žiadosti ide o listinu, ktorá je súčasťou zbierky listín, kde je uložená pod položkou výkazu zmien 2909/2014. Zápis na základe tejto listiny bol vykonaný do listu vlastníctva č. XXXXX v danom k. ú., kde je, ako výlučný vlastník tam zapísaných nehnuteľností - pozemkov, evidovaná Slovenská republika.“ S poukazom na a Katastrálneho zákona žalovaný uviedol, že okresný úrad neposkytuje informácie požadované odvolateľom postupom podľa zákona o slobode informácií.

7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2018/038918/MAD zo dňa 06.09.2018 v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 08.08.2018. Po preskúmaní oboch rozhodnutí dospel správny súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Z uvedeného dôvodu preto napadnuté rozhodnutia rozsudkom sp. zn. zo dňa 19.02.2020 zrušil v súlade s ( ďalej „SSP“) pre nepreskúmateľnosť, pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. V predmetnom rozsudku dal konajúci súd žalovanému do pozornosti, že predmetom žiadosti o sprístupnenie informácie boli kópie dvoch listín, a to žaloby a návrhu, na základe ktorých bola zapísaná informatívna poznámka, z čoho bolo podľa názoru súdu zrejmé, že správne orgány mali v správnom konaní posúdiť spôsobilosť oboch listín na ich sprístupnenie. Krajský súd uviedol, že z odôvodnení oboch preskúmavaných rozhodnutí nebolo zrejmé, či správne orgány pri posudzovaní žiadosti o sprístupnenie informácie zohľadnili kritéria pre obe požadované informácie, avšak je zrejmé, že správne orgány neposudzovali obe listiny, ale len jednu z nich. Ďalej poukázal na rozdielny charakter požadovaných informácií, t.j. požadovaných listín, kým jedna je súčasťou zbierky listín, iná je súčasťou administratívneho spisu.

8. V ďalšom konaní správny orgán prvého stupňa, viazaný právnym názorom správneho súdu, rozhodnutím č. OU-KE-KO-2020/043186-SUC zo dňa 25.09.2020 opätovne nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 31.07.20218 o poskytnutie informácii s poukazom na v platnom znení (ďalej len „“), na a o správnom konaní v platnom znení a s poukazom na o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len „“). V nadväznosti na právny názor súdu poukázal na právnu úpravu vymedzujúcu okruh listín spôsobilých na zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti a na manipuláciu a uloženie takýchto listín obsiahnutú vo vyhláške ÚGKK SR č. , ktorou sa vykonáva , vyhláške ÚGKK č. , ktorou sa vydáva Spravovací poriadok pre katastrálne úrady a správy katastra ( Spravovací poriadok) a konštatoval, že návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní, o ktorý sa jedná v tomto prípade, má v zmysle vyššie spomenutej právnej úpravy odlišnú povahu ako návrh na vklad. Ide o jedno podanie zložené z dvoch dokumentov: návrh a žaloba. Poznámku o

prebiehajúcom súdnom konaní nie je možné zapísať v katastri nehnuteľností iba na základe návrhu, bez pripojenej žaloby a naopak. Preto oba dokumenty tvoria jeden celok a po vykonaní zápisu sa založia do zbierky listín spoločne pod jednou položkou výkazu zmien. S poukazom na ustanovenie § 68 ods. 1, § 68 ods. 6 Katastrálneho zákona uviedol, že žalobca žiadal o poskytnutie informácii z katastra nehnuteľnosti formou kópie listiny, ktorá je uložená iba v zbierke listín a ktorú nemožno poskytnúť podľa zákona o slobode informácií. V tejto súvislosti považoval za potrebné uviesť, že žalobca nie je osobou oprávnenou na poskytnutie predmetnej listiny zo zbierky listín, lebo nespadá do okruhu osôb oprávnených na poskytnutie takejto informácie, ktorí sú taxatívne vymedzení v príslušnom ustanovení Katastrálneho zákona. V odôvodnení rozhodnutia poukázal aj na znenie § 11 ods. 1 písm. b) zákona o slobode informácii, opätovne na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , o ktorý oprel svoj právny názor aj vo svojom skoršom rozhodnutí a neposlednom rade aj na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. zo dňa 05.12.2019, v obdobnej právnej veci, s tými istými účastníkmi, ktorý vychádzal z rovnakého právneho posúdenia.

9. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca dňa 19.10.2020 odvolanie, v ktorom uviedol, že považuje predmetné rozhodnutie za nezákonné, pretože právo na informácie spolu so slobodou prejavu sú ústavnými právami každého subjektu garantovanými , Listinou základných práv a slobôd a taktiež Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalobca mal ako účastník konania za to, že ak je nejaká skutočnosť zapísaná do poznámky v liste vlastníctva, ktorý osvedčuje jeho práva k nehnuteľnosti, vo verejne prístupnom registri, musí byť aj právny podklad, na základe ktorého bola zapísaná poznámka, sprístupnený každej osobe, ktorá o takúto informáciu požiada. Zároveň pripomenul, že návrh, ktorý je zapísaný v liste vlastníctva, zasahuje do práv všetkých dotknutých majiteľov záhradných chatiek na predmetných pozemkoch, preto bol správny orgán povinný v zmysle zákona o slobode informácií predmetný návrh účastníkovi konania v upravenej forme sprístupniť, t.j. bez identifikačných údajov žalobcu. V závere podaného odvolania žalobca uviedol, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu a v spojení s ustanovením a a zákona o slobode informácií.

10. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou, ako aj so závermi prvostupňového správneho orgánu, že ide o poskytnutie informácii z katastrálneho operátu v zmysle katastrálneho operátu, ktorá sa týka jednej listiny uloženej v zbierke listín správneho orgánu. Mal za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v jeho odôvodnení sú opísané zistené skutočnosti, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie je vykonaný v dostatočnom rozsahu a taktiež, že správny orgán prvého stupňa sa pri rozhodovaní riadil právnym názorom správneho súdu a odstránil vytknuté nedostatky. Na základe uvedeného preto rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.09.2020 potvrdil a odvolanie podané žalobcom zamietol.

II. Správna žaloba, vyjadrenie žalovaného a replika

11. Žalobca včas podanou správnou žalobou žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca tvrdil, že jeho požiadavka vychádza z ústavného práva zaručeného v článku 26 SR. Právo na slobodu prejavu je podľa žalobcu zaručené nielen , ale aj Listinou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Svoje názory opieral o ustanovenia upravené a regulované aj článkom 13 ods. 4 , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Tvrdil, že zákon o slobode informácii je založený na základnom princípe „čo nie je tajné, je verejné“, inak povedané, požadované informácie musia byť sprístupnené, okrem tých, ktoré zákon zo sprístupnenia vylučuje. Poukázal na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky a pripomenul, že ústavný súd vo svojich rozhodnutiach potvrdil, že z článku 26 vyplýva každému právo na prístup k informáciám v držbe štátnych orgánov a orgánov verejnej moci. Žalobca mal za to, že požadované informácie sú informáciami, ktoré štátny orgán ani iné orgány verejnej moci nemusia predložiť oprávneným osobám, ale musia strpieť prístup k nim, ak oprávnené osoby uplatnia svoje právo na informácie.

12. V súvislosti s povinnosťou povinnej osoby poskytnúť informácie s ktorými pracuje, žalobca poukázal na znenie § 3 ods. 1, ako aj na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. zo dňa 16.05.2002 a v sp. zn. zo dňa 16.06.2010. V kontexte predmetných

záverov tvrdil, že správny orgán v danej veci disponuje žalobným návrhom na základe ktorého bola zapísaná do poznámky na liste vlastníctva žalobcu skutočnosť o spochybnení hodnovernosti údajov katastra k nehnuteľnosti, na základe návrhu na začatie konania o určení vlastníckeho práva a preto je správny orgán povinný strpieť prístup k nim. Žalobca mal za to, že ak je nejaká skutočnosť zapísaná do poznámky v liste vlastníctva, ktorý osvedčuje jeho práva k nehnuteľnosti, teda vo verejne prístupnom registri, musí byť aj právny podklad na základe ktorého bola zapísaná poznámka, sprístupnený každej osobe ktorá o takúto informáciu požiadala. Pripomenul, že návrh ktorý je zapísaný v liste vlastníctva zasahuje do práv všetkých dotknutých majiteľov záhradných chatiek na predmetných pozemkoch, preto bol správny orgán povinný v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám predmetný návrh žalobcovi sprístupniť v upravenej forme, t.j. bez identifikačných údajov žalobcu.

13. Žalobca namietal tiež nedostatok právomoci žalovaného, ktorý rozhodol o jeho odvolaní, poukazujúc na , o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákona o slobodnom prístupe k informáciám a na o správnom konaní. Podľa zákona o organizácii miestnej štátnej správy vykonáva štátnu správu odbor okresného úradu, pričom štátnu správu, ktorú vykonávajú okresné úrady, riadia a kontrolujú v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi ústredné orgány štátnej správy, do ktorých pôsobnosti patria príslušné úseky štátnej správy. Mal za to, že okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, je síce druhostupňovým správnym orgánom vo veci vykonávania činnosti správneho orgánu prvého stupňa, ale nie je nadriadeným orgánom povinnej osoby. Žalobca tvrdil, že nadriadeným orgánom odboru katastrálneho odboru v okresnom úrade v sídle kraja, nemôže byť odbor opravných prostriedkov, nakoľko je súčasťou toho istého okresného úradu. Preto žalobca konštatoval, že rozhodovaním žalovaného o jeho odvolaní došlo k porušeniu článku 1 ods. 1, článku 2 ods. 2 SR v spojení s ods. zákona o slobode informácii, ust. zákona o správnom konaní v znení neskorších predpisov a zákona o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

14. Žalobca uviedol, že správny orgán bol povinný ním požadovanú listinu sprístupniť, pretože sa dotýka správnych postupov a práva žalobcu. Namietal preto postup žalovaného, ktorý odôvodnil neposkytnutie informácií tým, že sa jedná o poskytnutie informácií z katastrálneho operátu poskytovaných v zmysle katastrálneho zákona, pričom ide o jednu listinu uloženú iba v zbierke listín správneho orgánu. Žalobca mal za to, že predmetným postupom došlo k porušeniu čl. 3 a čl. 2 ods. 4 a bodov 9 a 16 odôvodnenia Smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácii verejného sektora v spojení s čl.11 a čl. 52 Charty základných práv Európskej únie a preto navrhol konanie prerušiť a vec predložiť Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva s prejudiciálnou otázkou v znení: „je vnútroštátna právna úprava uvedená v ustanovení § 3 ods. 1 zákona č. 211 zo 17. mája 2000 o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých v znení neskorších predpisov, ktorá neumožňuje prístup k dokumentom, ktoré má k dispozícii správny orgán a ktoré by žalobca (ako odvolateľ v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. ) mohol v konaní použiť vo svoj prospech v súlade s článkami 3 a čl.2 ods.4 a bodov 9 a 16 odôvodnenia Smernice 2003/98/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 17. novembra 2003 o opakovanom použití informácií verejného sektora v spojení s čl.11 a čl.52 Charty základných práv Európskej únie.“ Žalobca si zároveň uplatnil náhradu trov konania.

15. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 07.04.2021 a žiadal túto ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný správny orgán konštatoval, že prvostupňový správny orgán opakovane nevyhovel žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií (zaslanie kópii listín - žaloba a návrh) a učinil takto opakovane s poukazom na skutočnosť, že sa jedná poskytovanie informácií z katastrálneho operátu poskytovaných na základe katastrálneho zákona, pričom ide o jednu listinu uloženú v zbierke listín. Prvostupňový správny orgán mal za to, že bolo potrebné postupovať v zmysle ustanovení katastrálneho zákona ako osobitného zákona, a nie v zmysle zákona o slobode informácií. Žalovaný sa vyjadril, že sa s postupom prvostupňového orgánu stotožňuje a vyslovil, že správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom, jeho rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, v odôvodnení sú dostatočným a zrozumiteľným spôsobom opísané zistené skutočnosti, rozbor dôkazov a ostatných podkladov pre rozhodnutie je vykonaný v dostatočnom rozsahu. Zároveň skonštatoval, že orgán prvého stupňa odstránil nedostatky vytknuté v rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19.02.2020, sp. zn. .

16. K námietke nedostatku právomoci sa žalovaný správny orgán vyjadril takto: „(...)odbor opravných prostriedkov je osobitným organizačným útvarom okresného úradu v sídle kraja, ktorý v súlade s ustanovením o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) plní, okrem iného úlohy podľa odseku 2 písm. b) uvedeného zákona, teda vystupuje ako odvolací orgán vo vzťahu k okresnému úradu, katastrálnemu odboru v sídle kraja ako príslušnému miestnemu orgánu štátnej správy na úseku katastra s poukazom na ustanovenie v nadväznosti na “

17. K doručenému vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe, zaujal žalobca stanovisko vo svojom podaní zo dňa 06.05.2021. Zopakoval nesúhlas s tvrdeniami žalovaného, ktoré vzal za základ potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Žalobca vo vyjadrení konštatoval, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil s odkazom na ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa 06.06.2007 a na rozhodnutie NS SR č. zo dňa 16.12.2004, pričom zastával názor, že žalovaný má plnú informačnú povinnosť s výnimkou informácii uvedených v ustanovení v § 8 až § 11. Opätovne poukázal na rozhodnutie NS SR č. zo dňa 16.05.2002, rozhodnutie NS SR č. zo dňa 16.06.2010 a v kontexte záverov vyslovených v predmetných rozhodnutiach tvrdil, že v danej veci správny orgán disponuje žalobným návrhom na základe ktorého bola zapísaná do poznámky na liste vlastníctva a je povinný strpieť prístup k nej.

III. Právny názor správneho súdu

18. Správny súd v konaní o správnej žalobe podľa a nasl. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), preskúmal obe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, t.j. rozhodnutie žalovaného zo dňa 23.11.2020 a správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 25.09.2020 a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa zamietol.

19. V súvislosti s podmienkou povinného právneho zastúpenia v prejednávanom prípade, konajúci súd konštatuje, že táto je splnená. Žalobca, ktorý sa v podanej žalobe označil ako fyzická osoba je advokátom zapísaným v zozname vedenom Slovenskou advokátskou komorou.

20. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie č. OU-KE-OOP-2020/049730-002 zo dňa 23.11.2020, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, že v predmetnej veci ide o poskytnutie informácie z katastrálneho operátu v zmysle katastrálneho zákona, pričom ide o jednu listinu uloženú iba v zbierke listín správneho orgánu a nie o kópie dvoch samostatných listín. Prvostupňový orgán sa pri rozhodovaní riadil právnym názorom vysloveným Krajským súdom v Košiciach a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil nedostatky vytknuté v jeho skoršom rozhodnutí. Podstatou správneho konania na úseku slobodného prístupu k informáciám bolo posúdenie žiadosti o sprístupnenie informácie, ktorou boli kópie písomností - žaloba a návrh, na základe ktorých bola do listu vlastníctva č. XXXXX v katastrálnom území G. pod číslom zmeny 2909/2014, zapísaná informatívna poznámka v znení: „Návrh na začatie súdneho konania na určenie vlastníckeho práva č. OS Košice II na parc. registra E č. XXXX - H. XXXX/XX.“

21. Spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie možnosti zverejnenia požadovanej informácie v zmysle .

22. Ako bolo už vyššie uvedené, správne orgány oboch stupňov založili svoj právny názor na tom, že požadované informácie z katastra nehnuteľností sa poskytujú podľa a Katastrálneho o správnych poplatkoch v platnom znení, prípadne podľa o cenách v platnom znení v zmysle platného ponukového cenníka geodetických a kartografických výkonov ÚGKK SR resp., že požadované informácie sú informácie požadované vo forme listín, ktoré tvoria obsah zbierky listín, a že ide o listinu tvoriacu písomnú časť operátu katastrálneho územia G.. V napadnutom rozhodnutí v spojení s rozhodnutím orgánu prvého stupňa sa vysporiadali aj s nedostatkami vytknutými Krajským súdom v Košiciach v rozsudku sp. zn.

zo dňa 19.02.2020. S poukazom na právnu úpravu, vymedzujúcu okruh listín spôsobilých na zápis poznámky v katastri nehnuteľnosti, na manipuláciu a uloženie listín takýchto listín uviedli: „ Návrh na zápis poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní má v zmysle citovanej právnej úpravy odlišnú povahu, ako návrh na vklad. Pri zápise vkladu do katastra nehnuteľností sa zo spisu vyčlení zmluva a len tá sa založí do zbierky listín. Ostatné písomnosti z vkladového spisu sa do zbierky listín nezakladajú, spis sa uschováva v archíve. Naproti tomu, v súvislosti s podaniami, ktoré sa zapisujú do registra P, sa nezakladá spisový obal. Poznámka informujúca o prebiehajúcom súdnom konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa do katastra nehnuteľností zapíše v registri P, a to na základe návrhu účastníka s potvrdením príslušného súdu o prijatí návrhu na súdne konanie. Jedná sa o jedno podanie zložené z dvoch dokumentov: návrh a žaloba. Nie je možné zapísať v katastri nehnuteľností poznámku o prebiehajúcom súdnom konaní iba na základe návrhu, bez pripojenej žaloby a naopak. Obidva tieto dokumenty tvoria jeden celok a po vykonaní zápisu sa založia do zbierky listín spoločne pod jednou položkou výkazu zmien. Preto z pohľadu katastrálneho operátu sa jedná o jednu listinu, nie o dve listiny. Z povahy veci a zo Spravovacieho poriadku vyplýva, že listiny, na základe ktorých bola v katastri nehnuteľností zapísaná poznámka, sa neuschovávajú žiadnym iným spôsobom ako založením listiny do zbierky listín.“

23. Podľa SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon.

24. Podľa § 3 ods.1 zákona o slobode informácii v platnom znení každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. Informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.

25. Podľa § 18 ods.2 zákona o slobode informácií v platnom znení ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3).

26. Podľa § 8 ods. 1 písm. c) Katastrálneho zákona, katastrálny operát tvoria dokumentačné materiály potrebné na spravovanie katastra a obnovu katastrálneho operátu. Katastrálny operát sa vedie v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Katastrálny operát obsahuje tieto časti: zbierku listín, ktorá obsahuje najmä písomné vyhotovenia zmlúv, dohôd a písomných vyhlásení vkladateľov o vložení nehnuteľnosti do majetku právnických osôb (ďalej len „zmluva“), písomné vyhotovenia rozhodnutí štátnych orgánov a notárskych osvedčení (ďalej len „verejná listina“) a iných listín, ktoré podľa zákona potvrdzujú práva k nehnuteľnostiam (ďalej len „iná listina“) a dokumentáciu sídelných a nesídelných geografických názvov.

27. Podľa § 68 katastrálneho zákona (verejnosť katastrálneho operátu), každý má právo do katastrálneho operátu nahliadať a robiť si z neho pre svoju potrebu výpisy, odpisy, náčrty alebo kópie, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Pri nahliadaní do katastrálneho operátu sa rodné číslo alebo ak ide o cudzinca, iný identifikátor sprístupňuje len osobe, ktorej sa rodné číslo alebo iný identifikátor týka. Verejnosť zbierky listín je obmedzená. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje len vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe, ich právnym predchodcom a právnym nástupcom. Prístup k listinám uloženým v zbierke listín sa umožňuje na účely plnenia úloh podľa osobitných predpisov aj osobe, ktorá vykonáva geodetické a kartografické činnosti, znalcovi z odboru geodézie a kartografie, súdu, prokuratúre, Policajnému zboru, notárovi, súdnemu exekútorovi, správcovi podľa osobitného predpisu, a daňovému úradu, štátnemu zamestnancovi, ktorého služobným úradom je úrad, Národnému bezpečnostnému úradu, Slovenskej informačnej službe a Vojenskému spravodajstvu. Prostredníctvom prístupového miesta sa zverejňujú údaje, ktoré tvoria súbor geodetických informácií podľa § 8 ods. 1 písm. a), okrem záznamov podrobného merania zmien, zoznamov súradníc, údajov o spojení lomových bodov a údaje, ktoré sa zapisujú do listu vlastníctva podľa § 8 ods. 1 písm. b) druhého bodu, ak sú vedené v elektronickej podobe, okrem rodného čísla alebo iného identifikátora, ak ide o cudzinca, a ceny nehnuteľnosti. Údaje podľa prvej vety sú prístupné bezodplatne a majú informatívny charakter. Údaje katastra, ktoré ustanoví úrad všeobecne záväzným právnym predpisom, sa zverejňujú raz za

štvrťrok aj v podobe štruktúrovaných údajov, ktorá umožňuje vyhľadávanie a ich ďalšie automatizované spracovanie. Štát nezodpovedá za škodu spôsobenú spracovaním údajov katastra treťou osobou

28. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám je zákonom, ktorý má subsidiárny charakter a preto nenahrádza možnosť sprístupnenia informácií v prípadoch, ak osobitná úprava, v tomto prípade , so sprístupnením informácií počíta a presne vymedzuje podmienky za ktorých je povinná osoba oprávnená požadované informácie sprístupniť alebo odmietnuť ich sprístupnenie. V tejto súvislosti poukazuje konajúci súd na obdobný názor Najvyššieho súdu SR publikovaný v rozsudku sp. zn. , podľa ktorého „zákon o slobode informácii je všeobecným právnym predpisom poskytujúcim spoločnú právnu úpravu, ktorá sa použije vždy, keď neexistuje úprava špeciálna, napr. na určitom úseku verejnej správy. Vo vzťahu k iným zákonom pôsobí teda ako zákon lex generalis; príslušný špeciálny zákon deroguje jeho postavenie len v takom rozsahu, v ktorom sám problematiku poskytovania informácií upravuje. Osobitné zákony môžu výslovne stanoviť, že niektoré druhy informácií sa verejnosti na základe zákona o slobode informácií nesprístupňujú, alebo že sú sprístupnené výlučne iba určitému okruhu osôb( napr. zbierka listín katastra nehnuteľnosti). V takom prípade má teda osobitná právna úprava v týchto zákonoch prednosť pred zákonom o slobode informácii. Tieto sa nesprístupňujú na základe zákona o slobode informácii, ale podľa osobitných zákonov, napr. v tomto prípade katastrálneho zákona.“

29. V posudzovanej veci žalobca neuplatnil právo na informácie podľa osobitného zákona, ktorým je zákon o katastri nehnuteľností, ktorý umožňuje získať informácie sprostredkovane, prostredníctvom katastrálneho operátu, po preukázaní, že žiadateľ je oprávnenou osobou a po splnení pravidiel upravených zákonom o správnych poplatkoch. Informácie správy katastra uložené v zbierke listín sa spoplatňujú podľa zákona o správnych poplatkoch a preto je žiadateľ povinný spolu s podanou žiadosťou o poskytnutie informácie zaplatiť príslušný správny poplatok. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že konanie žalobcu, ktorý sa domáhal poskytnutia informácii podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa mu javí ako účelové, s úmyslom vyhnúť sa poplatkovej povinnosti. Je taktiež potrebné zdôrazniť, že ak by sa do budúcna pripustilo, že by povinné osoby sprístupňovali všetky informácie, ktoré by mali byť sprístupnené podľa osobitného zákona (v tomto prípade katastrálneho zákona) bezplatne, mohol by nastať nežiaduci jav, kedy by sa žiadatelia snažili vyhnúť poplatkovej povinnosti za zverejnenú informáciu upravenú v osobitnom zákone jej uplatnením podľa zákona informačného.

30. Podľa SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.

31. K právu na informácie vyjadrenému v SR, na ktoré sa žalobca odvoláva, správny súd uvádza, že toto právo je právom ústavným, nie však absolútnym. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám predstavuje najvšeobecnejšiu a zároveň najkomplexnejšiu úpravu, ktorá je prejavom ústavne garantovaného práva na informácie v zmysle SR. To však nevylučuje, aby iné právne predpisy vydané v súlade s SR obsahovali obmedzenia, ktoré nemusia korešpondovať s kategóriami pokrytými v príslušných ustanoveniach zákona o slobode informácii, obsahujúcimi explicitné obmedzia. Súdy prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti deklarovali koncepciu implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, v zmysle ktorej obmedzenie sprístupnenia informácii vyplýva aj z iných právnych predpisov, nielen zo zákona o slobode informácii. Túto koncepciu súdna prax, vrátane ÚS SR, opakovane potvrdzuje, avšak na strane druhej vyžaduje, aby bol tento implicitný zákaz poskytovania informácii vždy zrozumiteľne odôvodnený v rozhodnutí, ktorým sa žiadosti nevyhovuje. Neobstojí argument žalobcu, že nesprístupnením informácii podľa zákona o slobode informácii bolo porušené jeho ústavné právo na informácie. Bolo vecou žalobcu zvoliť si správny právny režim prístupu k informáciám, o to viac že ide o osobu s právnickým vzdelaním, ktorá, ako je súdu známe z jeho činnosti, vystupuje vo viacerých skutkovo podobných prípadoch.

32. Správny súd uzatvára, že správne orgány oboch stupňov, v rámci správnej úvahy, v dostatočnom rozsahu argumentačne jasne, zrozumiteľne, vecne, odborne a logicky vysvetlili, z akých konkrétnych dôvodov dospeli k prijatému záveru o nemožnosti poskytnúť informácie z dôvodu nesprávne zvoleného právneho režim prístupu k informáciám a zároveň správne nad rámec uviedli, že žalobca nie je ani

osobou oprávnenou na poskytnutie listiny zo zbierky listín v zmysle citovaného ustanovenia § 68 Katastrálneho zákona, pretože nespadá do okruhu osôb taxatívne vymedzených v odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Zároveň správny súd konštatuje, že v novom konaní sa správne orgány oboch stupňoch riadili jeho právnym názorom vysloveným v rozsudku sp. zn. zo dňa 19.02.2020 a odstránili ním vytknuté nedostatky.

33. Podľa ustanovenia § 19 ods.2 veta prvá zákona o slobode informácií v platnom znení o odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť.

34. Podľa ustanovenia o organizácii miestnej štátnej správnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej „zákon o organizácii miestnej štátnej správy“), okresný úrad v sídle kraja vykonáva v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje okresný úrad, ktorý má sídlo v jeho územnom obvode, ak osobitný zákon neustanovuje inak; ak v prvom stupni rozhoduje len okresný úrad v sídle kraja, vykonáva v druhom stupni štátnu správu okresný úrad v sídle kraja, ak tak ustanovuje osobitný zákon.

35. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, týkajúcu sa nedostatku právomoci žalovaného, ktorý rozhodol o jeho odvolaní, ako nadriadený správny orgán, správny súd sa s týmto právnym názorom žalobcu nestotožnil. Námietka žalobcu nie je dôvodná, pretože žalovaný, ako odvolací orgán, voči Okresnému úradu, katastrálny úrad, je „nadriadeným povinnej osoby“ v zmysle Zákon o slobode informácii je zákonom všeobecným, ktorého úlohou je pokryť subjekty rozdielnych typov a práve preto sa používa všeobecný pojem „povinná osoba“. Z rovnakého dôvodu sa aj pre subjekt rozhodujúci v druhom stupni používa všeobecný pojem „nadriadený“. Otázku, kto je nadriadený v konkrétnom prípade, treba skúmať v kontexte právnej úpravy regulujúcej postavenie a činnosť konkrétnej povinnej osoby. V prejednávanom prípade rozhodovanie o poskytovaní informácii osobitný zákon nezveruje výlučne do rúk okresných úradov v sídle kraja. Je preto potrebné vychádzať z textu pred bodkočiarkou vyššie citovaného zákonného ustanovenia zákona o organizácii miestnej štátnej správy. O odvolaní voči rozhodnutiu odboru okresného úradu v pozícii povinnej osoby bude v posudzovanom prípade rozhodovať okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, a to aj v prípade, ak ide o okresný úrad v sídle kraja a v prvom stupni rozhodol útvar toho istého okresného úradu. Štátnou správou v druhom stupni je potrebné rozumieť aj rozhodovanie opravných prostriedkoch.

36. Na základe vyššie uvedených úvah správny súd dospel k záveru, že rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov sú zákonné a dôvody uvádzané v žalobe žalobcom nie sú dôvodné, preto žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

37. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s ust. , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

38. V zmysle správny súd konštatuje, že rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne (3 : 0).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa , to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, je žalovaným Centrum právnej pomoci.